Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-29Sa/9/2023 z 26. 8. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici TN-29Sa/9/2023 3023200103 26. 08. 2024 JUDr. Ing. Matúš Škarbala ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200103.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX, XXX XX C. B., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2023/3815-0004 RZ zo dňa 3. 2.2023 rozhodol: I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2023/3815-0004 RZ zo dňa 3. februára 2023 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2022/62495-4 zo dňa 7. decembra 2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 08.11.2020 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) o rodičovský príspevok na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa D. B., narodená XX.XX.XXXX, ku ktorej priložil čestné vyhlásenie k rodičovskému príspevku vo veci poberania materského druhým rodičom dieťaťa s tým, že v čase uplatnenia žiadosti o rodičovský príspevok druhý rodič dieťaťa E. B. nepoberá materské a ani neprebieha konanie o materskom v sociálnej poisťovni ani v žiadnej inštitúcií v Slovenskej republike ani v krajine EÚ/EHP. Žalobca zároveň požiadal o posúdenie zdravotného stavu dieťaťa od 28.11.2022. Prvostupňové rozhodnutie 2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. TN1/OH NNVaŠSD/soc/2022/62495-4 zo dňa 07.12.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že žiadosti o rodičovský príspevok žalobcu pri starostlivosti o dieťa nevyhovuje a nárok na rodičovský príspevok nepriznáva z dôvodu nesplnenia podmienky nároku podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 05.12.2022 bol platiteľovi z oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností orgánu verejnej správy prvého stupňa postúpený posudok o dlhodobo nepriaznivom stave dieťaťa č. TN1/OPPKPČ/SO C/2022/63016ČZ2022/353877 zo

dňa 01.12.2022, podľa ktorého nemá D. B. v období od 08.11.2022 dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie, podľa kapitoly V. duševné poruchy a poruchy správania/F00 - F99/, poruchy správania a emočné poruchy v detstve a dospievaní /F90 - F98/. Posudok je platný od 08.11.2022. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu dieťaťa vychádzal z odborných lekárskych nálezov. Na základe ich preštudovania zaradil odborným lekárom diagnostikované ochorenie do príslušnej kapitoly prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) a podľa odborného lekárskeho popisu skutočností súvisiacich s ochorením v súlade s citovaným právnym ustanovením posúdil, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Podľa uvedeného posudku, ide o trojročné dieťa vyšetrené pedopsychológom pre narušenú komunikačnú schopnosť a k posúdeniu nebolo doložené odborné lekárske vyšetrenie príslušným lekárom pedopsychiatrom, diagnóza PAS nateraz nie je stanovená. Nie je mu diagnostikovaná organická porucha inkontinencie. Dieťa nevyžaduje rehabilitácie, nebolo hospitalizované za posledný rok, nie je dokumentovaná ťažká ventilačná porucha, ťažké mentálne postihnutie. Keďže podľa vydaného posudku nemá maloletá od 08.11.2022 dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, žiadosti žalobcu o rodičovský príspevok sa nevyhovuje a nárok na rodičovský príspevok sa nepriznáva z dôvodu, že nie je splnená podmienka starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom pre vznik nároku na rodičovský príspevok musia byť splnené všetky podmienky nároku ustanovené v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal dňa 20.12.2022 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že jeho dcéra je objednaná na vyšetrenie u A. F. G. v termíne 25.01.2023, pričom sa nedal vybaviť skorší termín. Po vyšetrení doloží dokument o odbornom vyšetrení. Zo stanoviska orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 11.01.2023 k odvolaniu vyplýva, že posudkový lekár v rámci odvolacieho konania opätovne prehodnotil zdravotný stav dieťaťa a konštatoval, že k odvolaniu neboli doložené nové lekárske nálezy, preto posudkový lekár trvá na pôvodnom posúdení. Zároveň uviedol, že ide o trojročné dieťa s narušenou komunikačnou schopnosťou, bolo vyšetrené psychológom, kde pre nízky vek nemožno stav hodnotiť ako pervazívna vývinová porucha. K pedopsychiatrovi je dieťa objednané až v januári, na základe toho zotrváva na svojom pôvodnom rozhodnutí o nepriznaní nároku na rodičovský príspevok. Orgán verejnej správy prvého stupňa preto v rámci odvolacieho konania odvolaniu žalobcu nevyhovel a listom zo dňa 13.01.2023 odstúpil spisovú dokumentáciu spolu s odvolaním druhostupňovému orgánu na odvolacie konanie, ktoré mu boli doručené dňa 16.01.2023. Počas odvolacieho konania žalobca doložil dňa 25.01.2023 Lekársku správu z detskej psychiatrickej ambulancie zo dňa 25.01.2023. Orgán verejnej správy prvého stupňa lekársku správu dňa 27.01.2023 odstúpil odvolaciemu orgánu. Napadnuté rozhodnutie 4. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok (ďalej aj ako „žalovaný“) vydal rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2023/3815-0004RZ zo dňa 03.02.2023, ktorým vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu doručené dňa 20.12.2022 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva stručný priebeh prvostupňového konania s tým, že žalovaný v rámci odvolacieho konania opätovne posúdil zdravotný stav maloletého dieťaťa a podľa § 6 zákona o prídavku na dieťa vydal posudkový lekár odvolacieho orgánu posudok č. UPS/US1/ SSVOPPKPC/SOC/2023/3835 zo dňa 01.02.2023, podľa ktorého dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia zaradené do kapitoly V. duševné poruchy a poruchy správania (F00 - F99) podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Posudok je platný od 08.11.2020 a opätovné posúdenie nie je potrebné. V odôvodnení posudku odvolacieho orgánu je uvedené, že „posudzované je trojročné dieťa, ktoré bolo psychologicky vyšetrené na žiadosť rodičov z dôvodu oneskorovania sa v rečovom vývine. Dodatočne nebola doložená psychiatrická správa, ktorá dokumentuje u dieťaťa poruchu autistického spektra. Pri vyšetrení dieťaťa dieťa spolupracovalo , bolo milé a usmievavé. Preferovalo solitérne aktivity, v rámci rovesníckych interakcií, ostatné deti tolerovalo. Rečový prejav bol redukovaný, dieťa malo znížené komunikačné schopnosti. Ide o osobnosť detskú, autistickú s narušenou komunikačnou schopnosťou a s dopadom na správanie a zručnosť dieťaťa v

prirodzenom prostredí. Dieťa nemá výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia a správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru. Dieťa netrpí vyšším stupňom duševnej zaostalosti ani nemá poruchy správania, rezistentné na liečbu, s nutnosťou dozoru a osobitnej starostlivosti. Na základe týchto skutočností dieťa nevyžaduje osobitnú starostlivosť.“ Podľa § 5 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa sa za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa považuje choroba a stav, uvedené v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Príloha č. 2 k zákonu o sociálnom poistení obsahuje choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Choroby sú podľa jednotlivých medicínskych diagnóz zaradené v štrnástich kapitolách, v ktorých je podrobný popis už konkrétnych diagnóz a v ktorých je uvedené, na základe akých skutočností si zdravotný stav diagnostikované ochorenia vyžadujú osobitnú starostlivosť. Lekár prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vychádza z odborných lekárskych nálezov, ktoré občan predkladá k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu dieťaťa na účely posúdenia nároku na rodičovský príspevok na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa vo veku od 3 do 6 rokov. Na základe ich preštudovania zaradil odborným lekárom diagnostikované ochorenie do príslušnej kapitoly prílohy č. 2 zákon o sociálnom poistení a podľa odborného lekárskeho popisu skutočností súvisiacich s ochorením posúdi, či sa jedná o nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, o čom vydá posudok. Posudok je podkladom k rozhodovaniu o nároku na rodičovský príspevok. Podľa prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení, kapitoly V. duševné poruchy a poruchy správania (F00 - F99) sa závažnosť zdravotného postihnutia určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, teda stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povoľovanie povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa. Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy). Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že pri posúdení nároku žalobcu na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, posudzoval všetky žalobcom predložené lekárske nálezy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. V rámci odvolania neboli predložené také nové lekárske nálezy ani oznámené také skutočnosti, ktoré by mohli akýmkoľvek zásadným spôsobom ovplyvniť stanovisko druhostupňového správneho orgánu k uplatnenému nároku. Pri posudzovaní druhostupňový správny orgán posúdil všetky ochorenia maloletého dieťaťa, zohľadnil priebeh a najmä závažnosť zdokumentovaných ochorení a posudzoval stav z hľadiska kritérií daných prílohou č. 2 zákona o sociálnom poistení. Pri posudzovaní nároku rodičovský príspevok bol zohľadnený priebeh ochorení maloletého dieťaťa, vykonané liečebné úkony s tým súvisiace obmedzenia. Pri posúdení zdravotného stavu maloletého dieťaťa nedochádza k popieraniu žalobcom uvádzaných obtiaží a zdravotných problémov maloletého dieťaťa, ale dôležité je zistiť druh, stupeň a závažnosť posudzovaného ochorenia a posúdiť splnenie podmienok potreby osobitnej starostlivosti definované v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení. V zmysle § 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnenej osobe patrí rodičovský príspevok po dovŕšení tretieho veku dieťaťa len v prípade, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, s predpokladom trvania aspoň 12 mesiacov pre ochorenie, ktoré sú uvedené podľa medicínskych diagnóz a zákonom stanoveného stupňa obtiažnosti v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Na základe uvedených skutočností odvolací orgán postupoval podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Správna žaloba - žalobné body 6. Žalobca sa správnou žalobou včas podanou (dňa 13.04.2023) na Krajský súd v Trenčíne, ako správny súd, domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového

rozhodnutia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žiadosť o posúdenie zdravotného stavu svojej dcéry pre účely predĺženia nároku na výplatu rodičovského príspevku do šiesteho roku veku dieťaťa z dôvodu dlhodobého nepriaznivého stavu podal z dôvodu, že jeho dcéra trpí narušenou komunikačnou schopnosťou, oneskoreným vývinom reči a s prítomnými špecifickým autistickými prejavmi v správaní, ktoré boli následnou diagnostikou vyhodnotené tak, že dcéra má poruchu autistického spektra - detský autizmus, s negatívnym dopadom na celkovú funkčnosť dieťaťa v prirodzenom prostredí. Žalobca má za to, že starostlivosť o dcéru je v porovnaní so zdravým dieťaťom podstatne náročnejšia, vyžaduje si špecifický dohľad a podporu rodičov pri väčšine bežných denných činností, pričom náročnosť tejto starostlivosti je neporovnateľne náročnejšia oproti bežnému dieťaťu v rovnakom veku. Dcéra žalobcu má badateľný oneskorený vývin v komunikácii, je ťažko uzmieriteľná, výrazne precitlivená na podnety (najmä zvuk), pozornosť izoluje na činnosti stereotypné, ňou preferované, má rôzne fixácie (perinka), ľahko unaviteľná (pri preťažení podnetmi z bežného prostredia „vypína“), prípadne sa prejavuje až extrémne rušivo (výskanie, trepanie rukami). Uvedené tvrdenia žalobca doložil aj lekárskymi nálezmi, ktoré opätovne priložil aj k správnej žalobe. Už v júli 2022 psychologička skonštatovala, že u dcéry žalobcu sa jedná o závažnú poruchu psychického vývinu. Na vyšetrení u psychiatra sa následne preukázala prítomnosť detského autizmu s viacerými negatívnymi prejavmi a dopadmi na funkčnosť dcéry - zla tolerancia hlučných podnetov a bežných zmien, stereotypné pohyby, odmietanie jedál, výrazne narušená komunikačná schopnosť, oneskorený vývoj reči, absencia interakcie s druhými ľuďmi, sťažená adaptácia v prirodzenom sociálnom prostredí, neosvojené hygienické návyky, zvýšená emočná labilnosť. špecializovaní lekári sa zhodli, že dcéra potrebuje zvýšenú starostlivosť rodičov a odporúčali predložiť poskytovanie rodičovského príspevku do šiestich rokov veku. Odkázanosť na špecifickú pomoc inej fyzickej osoby a potrebu osobitného dohľadu pri väčšine úkonov potvrdil aj Trenčiansky samosprávny kraj pri posúdení odkázanosti dcéry žalobcu na sociálnu službu. Dcéra vzhľadom na uvedené navštevuje denné denne špecializované zariadenie Trenčianske autistické centrum Pro Autis (ambulantná forma sociálnej služby). Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového orgánu a odvolacieho orgánu, pretože má za to, že tieto rozhodnutia sú založené na neúplnom o nedostatočnom vyhodnotení dôsledkov zdravotného stavu jeho dcéry. Žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa riadne nevyhodnotili informácie obsiahnuté v predložených lekárskych správach od lekárov špecialistov, ktoré následne nereflektovali v záveroch vyhotovených posudkoch o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 01.12.2022 a dňa 01.02.2023, a teda ani v rozhodnutiach. Žalobca tiež namietal, že v rozhodnutiach, ako aj v priložených posudkoch ako podkladu na vyhotovenie rozhodnutí absentuje riadne zdôvodnenie ako dospeli k tomu, že jeho dcéra nemá stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, a teda nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav , nakoľko sú v nich síce vymenované zákonné dôvody nepriznania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dcéry, no ide len o negatívne konštatovanie vo vzťahu neprítomnosti takých stavov a odkázanosti uvedených v prílohe č. 2 kapitoly V. zákona o sociálnom poistení bez bližšieho zdôvodnenia takýchto záverov s oporou predložených podkladoch od lekárov. Žalobca s poukazom na § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj na kapitolu V. prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení uviedol, že z právnej úpravy je zrejmé, že pre posúdenie existencie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pre účely z nároku na poberanie rodičovského príspevku sú relevantné kritériá na posúdenie potreby osobitnej starostlivosti. V tomto prípade je zo všetkých predložených lekárskych správ a konštatovaní orgánov zrejmé, že dcéra žalobcu spĺňa kritériá potreby osobitnej starostlivosti, keďže zo strany žalobcu potrebuje pomoc a starostlivosť vo všetkých zákonom predpokladaných bodoch okrem presnej starostlivosti pri podávaní liekov, nakoľko jej toho času nie je odporúčaná žiadna medikamentózna liečba. Z vyjadrení orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného nie je jasné, prečo charakter zdravotného znevýhodnenia dcéry žalobcu neodôvodňujú prítomnosť dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, hoci tento záver je v rozpore s priloženými závermi - detskej psychologičky A. B. a detského psychiatra A. G., ktorí zhodne uviedli, že si dcéra vyžadujú zvýšenú rodičovskú starostlivosť, v dôsledku čoho navrhli predložiť rodičovský príspevok, a rovnako aj v rozpore s posúdením Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde pre účely priznania nároku na špecializovanú sociálnu službu potrebu osobitnej starostlivosti uznali. Žalobca ďalej uviedol, že postupom a rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného boli porušené nielen spomenuté ustanovenia zákona o rodičovskom príspevku s odkazom na prílohu zákona o sociálnom poistení, ale boli porušené aj ustanovenia správneho poriadku a zároveň boli porušené aj práva žalobcu a práva jeho dcéry, ktoré im garantuje Ústava Slovenskej republiky a tiež dohovor OSN o právach dieťaťa a dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie článku 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky týkajúce sa práva na súdnu a inú právnu ochranu, článok 41 ods. 5 Ústavy slovenskej republiky týkajúci sa

práva na pomoc štátu rodičom pri starostlivosti o dieťa , článok 3 ods. 2 dohovoru o právach dieťaťa zakotvujúce právo na zabezpečenie ochrany a starostlivosti nevyhnutné pre blaho dieťaťa, článok 23 ods. 2 dohovoru o právach dieťaťa, ktoré sa týka práva zdravotne postihnutého dieťaťa na osobitnú starostlivosť a právo rodičov na potrebnú pomoc, článok 7 dohovoru o právach dieťaťa pojednávajúce o práve na špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím ako aj na článok 28 dohovoru o právach dieťaťa zakotvujúce právo na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby súd v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho vecného právneho posúdenia veci, teda je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, dohovorom o právach dieťaťa, dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, správnym poriadkom a zákonom o rodičovskom príspevku vrátane odkazom na prílohu zákona o sociálnom poistení. Žalobca zároveň podľa § 191 ods. 2 správneho súdneho poriadku navrhol, aby súd súčasne zrušil aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré predchádzalo odvolaciemu konaniu a trpí rovnakými hmotnými a procesnými vadami. Žalobca zároveň navrhol, aby súd vrátil k vec žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca na výzvu súdu doručil dôkazy označené v správnej žalobe, a to posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 01.12.2022 lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 25.01.2023 vypracovanú A. F. G., prvostupňové rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2022/07600 - 8 zo dňa 05.09.2022 , o odkázanosti o dcéry žalobcov na sociálnu službu poskytovanú v špecializovanom zariadení podľa § 39 zákona č. 448/2008 Z.z. v nadväznosti na posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorým bola zaradená do IV. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osobe podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2022 , ako aj posudok o dlhodobo nepriaznivom stave dieťaťa zo dňa 01.02.2023, lekársku správu zo psychologického vyšetrenia zo dňa 04.07.2022 vypracovanú A. E. B., H., ako aj potvrdenie Trenčianskeho autistického centra Pro Autis o tom, že dcéra žalobcu navštevuje od 06.09.2022 špecializované zariadenie pre autistov, ktoré je v pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja v zmysle zákona č. 448/2008 o sociálnych službách, a to denne na 8 hodinový pobyt. Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe 7. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom odboru právnych služieb podaním doručeným súdu dňa 22.08.2023, v ktorom poukázal na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetnej veci, uviedol judikatúru týkajúcu sa významu znaleckých posudkov, ako aj lekárskych posudkov posudkových lekárov. Na záver uviedol, že považuje prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhol správnu žalobu zamietnuť. 8. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil stanovisko orgánu verejnej správy prvého stupňa, z ktorého vyplýva priebeh administratívneho konania, ako aj dôvody rozhodnutia prvostupňového orgánu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v závere uviedol, že žalobca si dňa 29.03.2023 opätovne požiadal o rodičovský príspevok a zároveň podal žiadosť o posúdenie zdravotného stavu dieťaťa, maloletej dcéry D. B., a to od 25.01.2023 z dôvodu priznania rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, pričom na základe tejto opätovnej žiadosti bol posúdený zdravotný stav menovanej a dňa 17.04.2023 bol vydaný posudok č. TN1/OPPKPČ/ SOC/2023/55756ČZ/2023/104817 zo dňa 17.04.2023, podľa ktorého má maloleté dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie. Posudok je platný od 25.01.2023 do 30.11.2025. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu dieťaťa splnenie podmienok nároku úrad priznal a vypláca rodičovský príspevok žalobcovi pri starostlivosti o dieťa D. B. s nárokom od januára 2023, pričom nárok a výplata rodičovského príspevku doposiaľ trvá. 9. Žalovaný k vyjadreniu k správnej žalobe ďalej pripojil aj vyjadrenie žalovaného, konkrétne odboru pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, z ktorého opätovne vyplýva priebeh administratívneho konania. K námietkam žalobcu uvedených v žalobe požiadal žalovaný dňa 04.08.2023 o poskytnutie stanoviska odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností. Dňa 18.08.2023 bolo žalovanému doručené vyjadrenie k žalobe posúdenie odkázanosti fyzickej osoby na rodičovský príspevok. Žalovaný zastáva názor, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia mal dostatočný podklad, teda posudok vystavený posudkovým lekárom ústredia zo dňa 01.02.2023, z ktorého má preukázané, že maloleté dieťa žalobcu nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,

vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Predmetný posudok bol vydaný na základe objektívnych skutočností, preto žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi a preto napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe uvedeného má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa neporušil zákon o rodičovskom príspevku a preto navrhol predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Žalovaný tiež k vyjadreniu správnej žalobe pripojil aj vyjadrenie posudkového lekára zo dňa 18.08.2023. Z predmetného vyjadrenia posudkového lekára vyplýva, že dňa 01.02.2023 posúdila zdravotný stav maloletej dcéry žalobcu vo vzťahu k odkázanosti na osobitnú starostlivosť, pričom podkladom pre posúdenie boli lekárske správy: lekársky nález A. I. A. zo dňa 02.11.2022, psychologické vyšetrenie H. E. B. zo dňa 04.07.2022, neurologické vyšetrenie A. H. J. zo dňa 22.07.2022, oftalmologické vyšetrenie A. A. D. zo dňa 13.07.2022 a psychiatrické vyšetrenie A. F. G. zo dňa 25. januára 2023. Okrem záverov uvedených v posudku posudkového lekára, ktoré boli reprodukované v tomto vyjadrení, posudkový lekár naviac konštatoval, že dieťa malo síce poruchu autistického spektra, ale nemalo výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia a správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru. Dieťa netrpelo vyšším stupňom duševnej zaostalosti ani nemalo poruchy správania, rezistentné na liečbu, s nutnosťou dozoru a osobitnej starostlivosti. Dieťa nemalo žiadnu psychiatrickú liečbu, len psychiatrickú kontrolu o 6 mesiacov. Na základe týchto skutočností dieťa v čase posúdenia nevyžadovalo osobitnú starostlivosť. K odvolaniu žalobcu posudzovaného dieťaťa posudkový lekár uviedol, že pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa sa posudzujú súvislosti a okolnosti indikovaných a vykonávaných náročných úkonov osobitnej starostlivosti v aktuálne prítomných konkrétnych formách a stupňoch ochorenia diagnóz. Lekári príslušných lekárskych odbornosti poskytujú podľa zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotnú starostlivosť, teda riešia zdravotné problémy detí a posudkový lekár, podľa zákona o sociálnom poistení, prílohy č.2, posudzuje a vyjadruje sa, či posudzované dieťa má alebo nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Týmito zákonmi sú zároveň právne vymedzené kompetencie jednotlivých lekárov. Trenčiansky samosprávny kraj posudzoval dieťa na odkázanosť na sociálnu službu, kde však nebral do úvahy porovnanie znalosti posudzovaného dieťaťa so znalosťami iných trojročných zdravých detí. Posúdenie odkázanosti na osobitnú starostlivosť je realizované podľa iného zákona a tým je zákon o sociálnom poistení a posudzovanie je plne v kompetencii len posudkového lekára. V posudku bolo zreteľne zdôvodnené, že dieťa nemalo výrazné narušenie sociálneho života orientácie intelektu myslenia a správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru a dieťa netrpelo vyšším stupňom duševnej zaostalosti ani nemalo poruchy správania, rezistentné na liečbu, s hmotnosťou dozoru a osobitnej starostlivosti, ani nemalo žiadnu psychiatrickú liečbu len kontrolu za 6 mesiacov, a preto nebolo odkázané na osobitnú starostlivosť. Na záver posudkový lekár dodal, že každé trojročné dieťa potrebuje dozor rodiča alebo dospelej osoby, asistenciu pri doprave, pri príprave stravy, pri dennej hygiene a toalete a sprevádzanie do zdravotníckych zariadení. 11. Postupom správneho súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe spolu s prílohami žalobcovi dňa 10.10.2023. Správny súd zároveň výzvou zo dňa 11.06.2024 vyzval žalobcu na vyjadrenie, či trvá na podanej správnej žalobe, a to vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého od januára 2023 bol po opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletej dcéry žalobcu priznaný žalobcovi rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa s nárokom od januára 2023, pričom nárok na výplatu rodičovského príspevku doposiaľ trvá. Žalobca listom zo dňa 28.06.2024 reagoval na výzvu súdu, pričom uviedol, že na svojej žalobe naďalej trvá, nakoľko žiada iba o doplatenie rodičovského príspevku za jeden mesiac, a to za december 2022, nakoľko mali už v tom čase nárok na predĺžený rodičovský príspevok. Nebolo vyhovené jeho žiadosti aj napriek tomu, že uviedli, že pedopsychiater nedal skorší termín v ambulancii a lekársku správu doložia hneď v januári 2023. Vzhľadom na uvedené žiada o uznanie a doplatenie iba jedného mesiaca, a to december 2022. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou 29Sa/9/2023,

sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) pod spisovou značkou TN-29Sa/9/2023. 13. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2023 podľa § 493e (ďalej aj ako „SSP“), preto správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 26.08.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu a na webovej stránke súdu od 07.08.2024 do 31.08.2024. 14. Správny súd ako vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, vrátane postupu, ktorý vydaniu predchádzal (§ 203 ods. 2 SSP), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP), keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, vychádzajúc pritom zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. 06. 2023 podľa § 493e SSP v aktuálnom znení), pričom dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. 15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 19. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP; Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) a d) SSP; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 21. Podľa § 199 ods. 2 SSP; V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 22. Podľa § 202 ods. 2 SSP; Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a§ 182 ods. 1. 23. Podľa § 135 ods. 1 SSP; Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 1 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutých rozhodnutí – 29.05.2023 (ďalej aj ako „zákon o rodičovskom príspevku“); (1)Tento zákon

upravuje poskytovanie rodičovského príspevku. (2) Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. 25. Podľa § 2 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku; oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa. 26. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku; oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku; dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.) 28. Podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku; riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku; podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. 30. Podľa § 5 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutých rozhodnutí – 31.12.2023 (ďalej aj ako „zákon o prídavku na dieťa“); (1) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu (Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť podľa odseku 1, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. 31. Podľa § 6 zákona o prídavku na dieťa; (1) Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "platiteľ") podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. (2) Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou. (3) Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu. 32. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v Prílohe 2, v kapitole V. upravuje Duševné poruchy a poruchy správania(F00-F99) nasledovne: F10 - F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi F30 - F39 Afektívne poruchy F70 - F79 Duševná zaostalosť F90 - F98 Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov.

Osobitná starostlivosť Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa. Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy). 33. Podľa § 8 ods. 7 zákona o rodičovskom príspevku; Na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku; Správne orgány správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 35. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku; Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 36. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 37. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 38. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku; Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 39. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku; Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 40. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 41. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 42. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 43. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 44. Podľa § 47 ods.1, 3 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Podľa § 59 ods.1 až 3 Správneho poriadku; (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 46. Správna žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. 47. Správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa preukázané nasledovné skutočnosti: - žalobca ako rodič dieťaťa požiadal o rodičovský príspevok žiadosťou zo dňa 08.11.2022 doručenou orgánu verejnej správy prvého stupňa a súčasne požiadal o posúdenie zdravotného stavu dieťaťa D. B., nar. XX.XX.XXXX, od 08.11.2022. Žalobca v žiadosti vyhlásil, že sa s nezaopatreným dieťaťom nezdržiava v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou. Vyhlásil, že ďalšie dieťa narodené pred dieťaťom, na ktoré si uplatňuje nárok na rodičovský príspevok nebolo zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Žalobca k žiadosti pripojil aj čestné vyhlásenie matky dieťaťa, že v čase uplatnenia žiadosti o rodičovský príspevok ako druhý rodič dieťaťa nepoberá materské a ani neprebieha konanie o materskom v sociálnej poisťovni ani v žiadnej inej inštitúcii v SR ani v krajine EÚ/EHP. - Orgán verejnej správy prvého stupňa požiadal o posúdenie zdravotného stavu dieťaťa na účely štátnych sociálnych dávok – rodičovský príspevok od 08.11.2022, pričom podľa Posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa č. TN1/OPPKPČ/SOC/2022/63016 č.z. 2022/353877 posudkový lekár dospel k záveru, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie podľa kapitoly V. Duševné poruchy a poruchy správania / F00-F99/, Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a dospievaní /F90-F98/ s odôvodnením, že u dieťaťa sa jedná o narušenú komunikačnú schopnosť s dopadom do správania a funkčnosti dieťaťa. K posúdeniu nebolo predložené odborné lekárske vyšetrenie pedopsychiatrom a diagnóza –porucha autistického spektra (PAS) nateraz nie je stanovená, nie je diagnostikovaná organická porucha inkontinencie, dieťa nevyžaduje rehabilitácie, nebolo hospitalizované za posledný rok, nie je dokumentovaná ťažká ventilačná porucha, ťažké mentálne postihnutie. Predmetný posudok je platný od 08.11.2022. - predmetný lekársky posudok bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia z 7. decembra 2022, Číslo: TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2022/62495-4, ktorým žiadosti o rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhovel a nárok na rodičovský príspevok nepriznal z dôvodu nesplnenia nároku podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku. - žalobca vo včas podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že jeho dcéra je objednaná na vyšetrenie u A. F. G. v termíne 25.01.2023, pričom sa nedal vybaviť skorší termín. Po vyšetrení doloží dokument o odbornom vyšetrení. - zo stanoviska orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 11.01.2023 k odvolaniu vyplýva, že posudkový lekár v rámci odvolacieho konania opätovne prehodnotil zdravotný stav dieťaťa a konštatoval, že k odvolaniu neboli doložené nové lekárske nálezy, preto posudkový lekár trvá na pôvodnom posúdení. Zároveň uviedol, že ide o trojročné dieťa s narušenou komunikačnou schopnosťou, bolo vyšetrené psychológom, kde pre nízky vek nemožno stav hodnotiť ako pervazívnu vývinovú poruchu. K pedopsychiatrovi je dieťa objednané až v januári, na základe toho zotrváva na svojom pôvodnom rozhodnutí o nepriznaní nároku na rodičovský príspevok. Orgán verejnej správy prvého stupňa preto v rámci odvolacieho konania odvolaniu žalobcu nevyhovel a listom zo dňa 13.01.2023 odstúpil spisovú dokumentáciu spolu s odvolaním druhostupňovému orgánu na odvolacie konanie, ktoré mu bolo doručené dňa 16.01.2023.

- počas odvolacieho konania žalobca predložil orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 25.01.2023 Lekársku správu A. F. G. z detskej psychiatrickej ambulancie zo dňa 25.01.2023. Orgán verejnej správy prvého stupňa lekársku správu dňa 27.01.2023 odstúpil odvolaciemu orgánu. - na úrovni odvolacej, posudkový lekár žalovaného dňa 1. februára 2023 pod číslom UPS/US1/ SSVOPPKPC/SOC/2023/3835 vyhotovil lekársky posudok s tým, že dospel k totožnému záveru ako posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa a síce, že dieťa žalobcu nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Oproti lekárskym správam, ktoré mal k dispozícii posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa však posudkový lekár žalovaného zohľadnil aj lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia A. F. G. zo dňa 25.01.2023, z ktorej vyplynulo, že dieťa trpí poruchou autistického spektra – Detský autizmus, bez liečby, kontrola o pol roka. Posudkový lekár žalovaného určil záverečnú diagnózu F80.9 Narušená komunikačná schopnosť a F84 Detský autizmus. Svoj záver, podľa ktorého dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe dg. F80.9, F84, zaradené do kapitoly č. V F00-F99 Duševné poruchy a poruchy správania, podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, posudkový lekár žalovaného odôvodnil tým, že posudzované je 3 ročné dieťa, ktoré bolo psychologicky vyšetrené na žiadosť rodičov z dôvodu oneskorovania sa v rečovom vývine. Dodatočne bola doložená psychiatrická správa, ktorá dokumentuje u dieťaťa poruchu autistického spektra. Pri vyšetrení dieťa spolupracovalo, bolo milé a usmievavé. Preferovalo solitárne aktivity, v rámci rovesníckych interakcií, ostatné deti tolerovalo. Rečový prejav bol redukovaný, málo znížené komunikačné schopnosti. Ide o osobnosť detskú, autistickú s narušenou komunikačnou schopnosťou a s dopadom na správanie a funkčnosť dieťaťa v prirodzenom prostredí. Dieťa nemá výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia a správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru. Dieťa netrpí vyšším stupňom duševnej zaostalosti ani nemá poruchy správania, rezistentné na liečbu, s nutnosťou dozoru a osobitnej starostlivosti. Na základe týchto skutočností dieťa nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Posudok je platný od 08.11.2022. - predmetný lekársky posudok bol podkladom pre vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo 3. februára 2023, číslo: UPS/US1/ SSVOPHNSSD1/SOC/2023/3815-0004 RZ, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 17. decembra 2022, číslo: TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2022/62495-4. 48. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý nevyhovel žiadosti žalobcu o rodičovský príspevok z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku. V prejednávanej veci nebolo sporné to, že dieťa žalobcu je dieťaťom do šiestich rokov veku a trpí poruchou autistického spektra, konkrétne detským autizmom. Spornou podľa názoru správneho súdu dokonca nebola ani skutočnosť, že dieťa žalobcu má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy trvá viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo je predpoklad, že bude trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, nakoľko autizmus je neurovývinová geneticky podmienená porucha. Sporným otázkou v konaní bolo, či zdravotný stav maloletej dcéry žalobcu z hľadiska jej odkázanosti na osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení je alebo nie je dlhodobo nepriaznivý zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku. 49. Na úvod považuje správny súd za potrebné poznamenať, že Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, určená oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku, v prípade, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravo vodný stav. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje zdravotná zdravotný stav dieťaťa pri naplnení troch kumulatívnych predpokladov, a to: 1. choroba alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, 2. choroba alebo stav podľa poznatkov lekárskej vedy trvá viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že bude trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a 3. choroba alebo stav vyžadujú osobitnú starostlivosť. Osobitná starostlivosť je síce v prílohe čo. 2 k zákonu o sociálnom poistení vymedzená demonštratívne, teda dieťaťu, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav môže byť poskytovaná aj iná osobná starostlivosť, ako je uvedené v prílohe čo. 2 k zákonu o sociálnom poistení, avšak táto osobitná starostlivosť sa vždy viaže ku konkrétnemu stavu alebo chorobe v prílohe vymedzenej. Na to, aby posudkový lekár ustálil zdravotný stav dieťaťa ako dlhodobo nepriaznivý, musia byť súčasne splnené obe zákonné podmienky: (i) choroba alebo stav uvedené v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení, (ii) ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určitá choroba alebo stav dieťaťa nie sú uvedené v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení, je vylúčené, aby mohlo ísť o dieťa s dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom. Na druhej strane však, aj keď choroba alebo stav sú uvedené v tejto prílohe, nemusí to automaticky znamenať, že dieťa zároveň vyžaduje aj osobitnú starostlivosť. „V zmysle relevantnej právnej úpravy, nie každý nepriaznivý zdravotný stav možno automaticky (bez ďalšieho) chápať ako vyžadujúcich si osobitnú starostlivosť. V prílohe čo. 2 k zákonu o sociálnom poistení sú osobitne pre skupiny medicínskych diagnóz patriacich do príslušnej (spoločnej) kapitoly stanovenej charakteristiky určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu, rozsah či štádium) postihnutia. Až po zistení prítomnosti atribútov závažnosti určených pre jednotlivé kapitoly príslušnej prílohy, možno to, ktoré ochorenie či stav kvalifikovať ako vyžadujúce, respektíve neviem vyžadujúce si osobitnú starostlivosť.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 7Sžsk/126/2019 zo dňa 25.11.2020). 50. Žalobca v správnej žalobe formuloval svoje námietky tak, že orgány verejnej správy založili svoje rozhodnutia na neúplnom a nedostatočnom vyhodnotení predložených lekárskych správ a dôsledkov zdravotného stavu dieťaťa žalobcu a zároveň, že v rozhodnutiach absentuje riadne zdôvodnenie, ako orgány verejnej správy dospeli k záveru, že dieťa žalobcu nemá stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, pričom svoj záver nemá podľa žalobcu oporu v predložených lekárskych správach ošetrujúcich lekárov. Podľa žalobcu z predmetných lekárskych správ vyplýva, že jeho dieťa spĺňa kritériá potreby osobitnej starostlivosti, keďže potrebuje jeho pomoc a starostlivosť vo všetkých zákonom predpokladaných bodoch s výnimkou starostlivosti pri podávaní liekov, nakoľko v súčasnosti nie je dieťaťu žalobcu odporúčaná žiadna medikamentózna liečba. Podľa žalobcu orgány verejnej správy rozhodli v rozpore s ustanoveniami zákona o rodičovskom príspevku v spojení s prílohou zákona o sociálnom poistení, ale aj v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. 51. Správny súd námietky žalobcu posúdil žalobcom formulované námietky ako námietky podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP, nakoľko žalobca má za to, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a súčasne skutkový stav, ktorý vzali za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemajú oporu. 52. Posudok je síce výsledkom posudkovej činnosti prislúchajúcej posudkovému lekárovi, avšak za rozhodnutie, ktorého je podkladom, nesie zodpovednosť rozhodujúci orgán, ktorý najmä na základe námietok účastníka konania, musí byť schopný posúdiť dostatočnosť svojich podkladov. Správny súd nespochybňuje, že posudkový lekár je osobou oprávnenou na vykonanie lekárskej posudkovej činnosti. Taktiež je nepochybné, že pri posudzovaní zdravotného stavu sú potrebné medicínske znalosti, ide o odborné otázky, na zodpovedanie ktorých správny súd nemá potrebnú odbornosť. Posudok správny súd preto preskúmava z toho hľadiska, či sú v nich vyhodnotené závery všetkých lekárskych nálezov a zdravotnej dokumentácie predloženej účastníkom konania a či sú logické, preskúmateľné a vnútorne nerozporné. Správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, pretože žalovaný uviedol závery posudku bez bližšieho odôvodnenia. Nie je vylúčené, aby rozhodnutie „prevzalo“ argumentáciu z lekárskeho posudku, ale jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku preskúmateľnosti – účastníkovi konania musí byť poskytnutá konkrétna odpoveď, prečo orgán verejnej správy postupoval a rozhodol určitým spôsobom. Hoci posudok posudkového lekára nesporne dôležitým podkladom rozhodnutia o rodičovskom príspevku, táto skutočnosť nezbavuje príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány (nie posudkoví lekári) vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právny posúdia a navonok vyjadria vyhotovením písomného rozhodnutia obsahujúceho všetky zákonné náležitosti. Správny súd uvádza, že lekársky posudok je len jedným z podkladov pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, resp. žalovaného, pretože posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby si vyžaduje lekárske znalosti, preto je to v kompetencii posudkových lekárov. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/38/2021 zo dňa 15. marca 2023 „úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa, respektíve žalovaného nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov z lekárskych posudkov, ale iba zhodnotenie, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcich z dôkazov vykonaných orgánov verejnej správy prvého stupňa, respektíve žalovaným. Orgán verejnej správy prvého stupňa, respektíve žalovaný nemôže vypracované lekárske posudky posudkovým lekárom označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý

sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.“ 53. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia ako dôvodnú, nakoľko podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade posudkovým lekárom vypracovaný Lekársky posudok zo dňa 01.12.2022 a Lekársky posudok zo dňa 01.02.2023 tieto náležitosti nespĺňajú. Nahliadnutím do administratívneho spisu správny súd zistil, že v odôvodnení lekárskeho posudku zo dňa 01.02.2023, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného, posudková lekárka žalovaného síce stanovila záverečné diagnózy ako „Narušená komunikačná schopnosť F80.9, Detský autizmus F84J98.8,“ ktoré sú uvedené v kapitole V. uvedenej prílohy č. 2, ale zároveň uviedla, že dieťa nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Vychádzala pritom z odborných lekárskych vyšetrení, konkrétne z lekárskeho nálezu A. I. A. zo dňa 02.11.2022, psychologického vyšetrenia H. E. B. zo dňa 04.07.2022, neurologického vyšetrenia A. H. J. zo dňa 22.07.2022, oftalmologického vyšetrenia A. A. D. zo dňa 13.07.2022 a psychiatrického vyšetrenia A. F. G. zo dňa 25.01.2023. Posudková lekárka svoj záver odôvodnila tým, že dieťa nemá výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia a správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru. Ďalej uviedla, že dieťa netrpí vyšším stupňom duševnej zaostalosti ani nemá poruchy správania, rezistentné na liečbu, s nutnosťou dozoru a osobitnej starostlivosti. Správny súd však oboznámením sa s lekárskou správou zo psychiatrického vyšetrenia A. F. G. zo dňa 25.01.2023 zistil, že ošetrujúci lekár okrem iného uviedol, že dieťa žalobcu má „odmalička problém s klasickým hraním sa, tendencia usporadúvať postavičky, predmety do radu s negatívnymi emočnými reakciami, keď sa jej usporiadanie naruší. V rozrušení pohybové stereotypy s trepotaním rúčkami. Zlá tolerancia hlučných podnetov, zlá tolerancia zmien. Má stereotypný jedálniček, odmieta nové jedlá.“... „v obliekaní vyžaduje asistenciu, hygienické návyky nemá osvojené, v nových situáciách, kde je viac ľudí, je jej konanie rušivé, nevyspytateľné“... „počas vyšetrenia je očný kontakt s dievčatkom nestabilný, emočne nie je zainteresovaná na realite, má svoj scenár, stále si niečo rozpráva, ale ide o jej vlastnú reč, ktorá nie je zrozumiteľná, občas zapojí pri rozprávaní i priamy očný kontakt, afektivita labilná.“ Z lekárskeho posudku vyplýva, že posudková lekárka teda nevzala do úvahy všetky medicínske symptómy, ktoré ošetrujúci lekári vo svojich odborných nálezoch uviedli. V odborných nálezoch boli okrem iných u dieťaťa žalobcu zdokumentované „znaky sociokomunikačného oslabenia, časté výskanie v prípade neuspokojenia subjektívnej požiadavky, prípadne neporozumenie, oslabená motivácia k „zachyteniu informácie“, citlivá na zmeny, v rámci sebaobsluhy dieťa ešte nesamostatné.“ Zároveň lekárska správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 04.07.2022 a lekárska správa zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 25.01.2023 uvádzajú, že ide o „osobnosť vyžadujúcu zvýšený dohľad, podporu a ochranu“ a „vyžaduje zvýšenú rodičovskú starostlivosť“. 54. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že zákonodarca pri posúdení závažnosti zdravotného postihnutia a s tým súvisiaceho rozhodujúceho kritéria považoval popri výraznom narušení sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, narušení sociálnej adaptácie, osobitne vymieniť aj „autizmus“, čo svedčí o závažnosti tejto neurovývinovej poruchy, ktorá sa prejavuje rôznym stupňom narušenia sociálnej interakcie a komunikácie a prítomnosťou repetitívneho a stereotypného správania, záujmov a aktivít. S tým súvisí samozrejme aj požiadavka na posudzovanie splnenia podmienky osobitnej starostlivosti. Zákon o sociálnom poistení v prílohe č. 2 kapitoly V. stanovuje, že zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia, ako ani z posudkov posudkových lekárov, ktoré boli ich podkladom, ako to správne namieta žalobca, však vôbec nevyplýva úvaha, ako sa správne orgány a posudkoví lekári vysporiadali s tým, prečo žalobca nemá nárok na rodičovský príspevok do šiestich rokov veku dieťaťa, pokiaľ dieťa žalobcu navštevuje špecializované zariadenie pre autistické deti (pričom táto skutočnosť vyplýva nielen z Potvrdenia Trenčianskeho samosprávneho kraja vydaného po rozhodnutí žalovaného, ale aj z lekárskej správy A. F. G., ktorá bola predložená žalovanému pred jeho rozhodnutím), potrebuje asistenciu pri preprave (nakoľko sa preprava hromadnými prostriedkami podľa ošetrujúcich lekárov neodporúča), ale najmä z hľadiska závažnosti zdravotného postihnutia, pokiaľ ide o náročný individuálny prístup, ktorý sa u detí s poruchou autistického spektra, môže vyžadovať. Takúto úvahu nie je možné nahradiť ani vyjadrením posudkovej lekárky žalovaného k správnej žalobe, ktorá na záver poznamenala, že každé 3 ročné

dieťa potrebuje dozor rodiča alebo dospelej osoby, asistenciu pri doprave, pri príprave stravy, pri dennej hygiene a toalete a sprevádzanie do zdravotníckych zariadení. S takýmto zovšeobecňujúcim tvrdením sa správny súd nemôže stotožniť, nakoľko úlohou posudkového lekára je posúdiť zdravotný stav konkrétnej fyzickej osoby a s tým súvisiacu relevanciu potreby osobitnej starostlivosti tejto fyzickej osoby. V danom prípade z obsahu rozhodnutí správnych orgánov nie je jednoznačne zrejmé, či a akým spôsobom bolo prihliadnuté uvedené skutočnosti, ktoré môžu mať tiež vplyv pre vznik nároku na rodičovský príspevok. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí. 55. Vzhľadom na uvedené je možné dospieť k záveru, že záver posudkovej lekárky je nepresvedčivý, nehodnoverný, naznačujúci neobjektívny prístup posudkovej lekárky k posudzovaniu zdravotného stavu dieťaťa žalobcu a uprednostňovanie tých skutočností z predložených lekárskych správ, ktoré vo vzťahu k zdravotnému stavu dieťaťa žalobcu možno považovať za pozitívne alebo neutrálne, na úkor tých, ktoré svedčia o jeho závažnosti. V posudku chýba posúdenie a odôvodnenie intenzity narušenia sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania, prípadne narušenia sociálnej adaptácie, práve ktoré sú kritériami použiteľnými pre poruchy psychiky a správania. Zo skutkových zistení uvedených v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí nie je v uvedených súvislostiach vyjadrený žiadny skutkový záver, ktorý by podporoval výrok prvostupňového rozhodnutia. Neodôvodnené konštatovania posudkových lekárov, ktoré z ďalších neodôvodnených všeobecných konštatovaní o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia prevzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, na preskúmateľnosť rozhodnutia nestačia. Konštatovanie, že na základe uvedených posudkov maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by vyžadoval osobitnú starostlivosť nemožno považovať za úvahu, pretože neobsahuje žiadnu právnu myšlienku alebo argumentáciu podloženú skutkovými zisteniami, ani spôsob zistenia a vyhodnotenia skutkové stavu. Napriek správnemu určeniu objektívneho práva nebola predmetná právna vec individualizovaná spôsobom, ktorý zákon pre aplikáciu práva v jednotlivých prípadoch vyžaduje a ktorý je na možnosť preskúmania zákonnosti rozhodnutia nevyhnutný. Za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo je nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. V odôvodnení prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia nie je obsiahnutá úvaha, ktorou sa prvostupňový orgán a žalovaný spravoval pri hodnotení podstatných skutočností rozhodných pre prijatie záveru o neexistencii dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Výpočet podkladov rozhodnutia, ani konštatovanie bez bližšieho ozrejmenia ich vzájomných súvislostí, právnych záverov a úvah týkajúcich sa právneho posúdenia veci, na spôsobilosť rozhodnutia byť podrobené preskúmaniu jeho zákonnosti správnym súdom, na ktoré má každý účastník konania ústavou garantované právo, nestačí. Rozhodnutia oboch stupňov nijako nereagovali na opakované odporúčania detského psychológa a detského psychiatra predĺžiť rodičovskú dovolenku žalobcovi a posudkový lekár žalovaného si z lekárskych správ vybral tie časti, ktoré nasvedčovali jeho záverom. Žalovaný sa týmito rozpormi v napadnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal ani zabezpečil dôsledné posúdenie dôvodnosti nepriznania rodičovského príspevku, hoci sám konštatoval, že závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatrického a psychologického vyšetrenia. Zároveň potrebné uviesť, ak posudkový lekár vo svojom posudku dospel k určitému záveru, a ktorý záver však odporuje záverom a odporúčaniam obsiahnutým v lekárskych správach odborných lekárov, potom je potom záujme samotnej preskúmateľnosti lekárskeho posudku žiaduce, aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo takéto stanovisko odborného lekára a na základe akých dôvodov nijak chce tuje a prijíma odlišný záver, navyše v neprospech samotnej fyzickej osoby. V tomto smere je potrebné zvýrazniť, že poruchu autistického spektra možno definovať ako neurologickú a vývojovú poruchu, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Je teda pre ňu príznačný sociálny deficit, komunikačný deficit a tiež obmedzené, respektíve opakujúce sa záujmy, aktivity a správanie. Správny súd si zároveň v tejto súvislosti dovoľuje dať do pozornosti, že „autizmus je pervazívna komplexná vývinová porucha s častým prejavom už v útlom veku a veľmi variabilnými príznakmi... Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť. Slovo „pervazívny“ v preklade znamená hlboko prenikajúci, všetko prenikajúci; zasahujúci celú osobnosť. Znamená to, že psychický vývoj je porušený, narušený vo všetkých kľúčových, základných oblastiach. Preniká všetkými smermi - v rôznej miere narušuje komunikáciu, sociálne vzťahy, intelekt, predstavivosť, záujmy a pod. Reflektuje v sebe trvalosť prejavov, postihnutie viacerých psychických funkcií (na rozdiel od špecifických vývinových

porúch) a výskyt symptómov, ktoré sú „distorzné“, kvalitatívne odlišné od normálneho vývinu (rozdiel od mentálnej retardácie); (Dulcan, Poper,1991, citovaní podľa Lechtu et. al.,1995) (bod 35. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/38/2021 zo dňa 15.03.2023). 56. Správny súd záverom dodáva, že skutočnosť priznania rodičovského príspevku žalobcovi od januára 2023 po opätovnom posúdení zdravotného stavu dieťaťa, a to na základe posudku č. TN1/OPPKPČ/ SOC/2023/55756 č.z. 2023/104817 zo dňa 17.04.2023, ktorý je platný od 25.01.2023 do 30.11.2025, na základe žalobcom podanej žiadosti zo dňa 29.03.2023, nemá vplyv na rozhodovanie správneho súdu v prejednávanej veci, nakoľko podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2023. 57. Správny súd uznal za dôvodnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, čo je dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. d) SSP a tiež námietku, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. f) SSP, a podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa bude vo veci zabezpečiť objektívne posúdenie zdravotného stavu dieťaťa žalobcu, v prípade potreby v súčinnosti so žalobcom v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku zistiť aké úkony je nevyhnutné vykonávať u maloletého dieťaťa z jeho strany a posúdiť, či sa v zmysle zákona o rodičovskom príspevku tieto úkony považujú za osobitnú starostlivosť o maloleté dieťa, teda prihliadnuť na všetky okolnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu na rodičovský príspevok a presvedčivým spôsobom odôvodniť svoje závery tak, aby bolo zrozumiteľné všetkým účastníkom konania. Tieto svoje tvrdenia je povinný podporiť aj úvahami, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a aké právne predpisy pri rozhodovaní použil. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 58. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

§ 439 ods. 1 SSP

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).