Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 16Sa/1/2023 3023200073 20. 08. 2024 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200073.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou vo veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zast.: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 209, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-61/2022-P zo dňa 8. decembra 2022, takto rozhodol: rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej ako „prvostupňový orgán“) vydal 8. septembra 2022 Rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-TNODI2-284/2022-P (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“). Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o cestnej premávke“) tým, že dňa 11. júna 2022 v čase o 21:55 hod. viedol elektrickú kolobežku čiernej farby po ulici C. G. v obci Trenčín od centra mesta, kde bol pri Obchodnej akadémii predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín, pričom bol podrobený dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorú vykonal o 21:59 hod. elektronickým meracím prístrojom (analyzátorom dychu) Dräger Alcotest 7510, ev. číslo ARMF-0393, s výsledkom merania 0,74 mg/l alkoholu vydychovaného vzduchu, teda viedol kolobežku s pomocným motorčekom v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol nachádzal v jeho organizme nad prípustnú mieru. Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100 eur a zároveň mu bola v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.
2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. p.: KRPZ-TN-KDI-61/2022-P zo dňa 8. decembra 2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo ,,rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že v uvedenom prípade došlo k priestupku tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Hodnotenie prvostupňového orgánu považoval za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jej druhu a výmere. Správna žaloba 3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,SSP“), pričom dôvodil, že: (i) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (iii) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, (iv) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a (v) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Poukázal na vydané rozhodnutia vo veci priestupku spáchaného dňa 11. júna 2022 ako aj na rozhodnutie žalovaného č. p.: KRPZ-TN-KDI-52/2022-P (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného o prvom priestupku“) zo dňa 10. novembra 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. p.: ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P zo dňa 28. júla 2022, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania obdobného priestupku ako v preskúmavanej veci s tým, že konania sa dopustil dňa 15. apríla 2022. 4. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že ak sa koná o dvoch a viacerých zbiehajúcich sa priestupkoch toho istého páchateľa v jednom spoločnom konaní, ukladá sa páchateľovi úhrnný trest za priestupok najprísnejšie sankcionovateľný. Žalobca namietal porušenie ust. § 12 ods. 2 a § 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch, prvostupňový orgán podľa neho postupoval v rozpore s uvedenými ustanoveniami, keď vydal dve rozhodnutia v dvoch samostatných konaniach, čo malo za následok vydanie dvoch rozhodnutí bez toho, aby na škodu žalobcu nebola aplikovaná absorpčná zásada, naopak došlo de facto k aplikovaniu kumulatívnej zásady. Uvedené pochybenie prvostupňového orgánu následne nenapravil ani žalovaný. Žalobca uviedol, že konanie o prvom skutku (konanie o prvom priestupku) sa začalo dňa 29. júna 2022, teda po tom, ako sa dopustil spáchania v poradí druhého priestupku. Záver žalovaného o skoršom začatí konania s poukazom na ust. § 87 ods. 3 Zákona o priestupkoch považoval za bezpredmetné. Žalobca ďalej namietal, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinom relevantnom dôkaze v konaní, ktorým je správa o objasňovaní priestupku, pretože z tejto správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka (čo žalobca popiera). Uvedené je podľa názoru žalobcu právne relevantné, keďže aj kolobežka s pomocným motorčekom môže byť poháňaná ľudskou silou (odrážaním sa). Žalobca taktiež uviedol, že bol zaviazaný aj k úhrade trov konania v sume 16 eur, v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa však k výroku prvostupňového rozhodnutia o trovách neuvádza vôbec nič, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Požiadal ku konaniu pripojiť aj administratívny spis týkajúci sa konania o prvom priestupku č.p.: ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný žiadal správnu žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie rovnako ako prvostupňové rozhodnutie sa opiera o dôkazy získané počas objasňovania priestupku. V správe o výsledku objasňovania priestupku je uvedené, že A. B. C. D. (žalobca) viedol elektrickú kolobežku čiernej farby dňa 11. júna 2022 v čase o 21:55 hod. po ulici C. G. v obci Trenčín, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru Trenčín, kde dychovou skúškou bol u žalobcu zistený alkohol v dychu v hodnote 0,74 mg/l, čo vyplýva aj zo zápisu o dychovej skúške. Tvrdenie žalobcu, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinom relevantnom dôkaze, keďže zo správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka alebo bez neho pomocou ľudskej sily - odrážaním sa, je podľa žalovaného účelové v snahe vyhnúť sa sankcii za priestupok. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca mal možnosť toto tvrdenie uviesť ihneď na
mieste, a to do správy o výsledku objasňovania priestupku alebo neskôr v odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok, prípadne sa mohol zúčastniť ústneho pojednávania. 6. K tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti postupu prvostupňového orgánu, ktorý pri skutkoch spáchaných dňa 15. apríla 2022 (prvý skutok) a 11. júna 2022 (druhý skutok) vydal dve samostatné rozhodnutia, žalovaný uviedol, že je pravda, že oba skutky prejednával ten istý vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy. Avšak v prípade skutku zo dňa 15. apríla 2022 bol dňa 13. mája 2022 vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorý bol žalobcovi doručený 7. júna 2022. Druhého skutku sa žalobca dopustil dňa 11. júna 2022, teda štyri dni po doručení rozkazu o uložení sankcie za skutok zo dňa 15. apríla 2022. Podľa názoru žalovaného v danom prípade nemožno aplikovať absorpčnú zásadu, keďže doručením rozkazu o uložení sankcie za priestupok bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku (bolo vo veci už rozhodnuté). Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/16/2018 (R 67/2017) zo dňa 24. júla 2019, podľa ktorého: „V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správny deliktoch rovnakého páchateľa v konaní v jednom spoločnom, jedným rozhodnutím, že obvinenému ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému.“ V danom konkrétnom prípade bol žalobca vydaním rozkazu uznaný vinným z porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia (pokuta) vo výške 100 eur. K námietke týkajúcej sa úhrady trov konania žalobcom vo výške 16 eur žalovaný uviedol, že ide o náklady orgánu verejnej správy vynaložené v súvislosti so správnym konaním. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, a to všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. predstavuje paušálnu sumu trov konania 16 eur. Prvostupňový orgán je teda podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch v spojení s § 1 citovanej vyhlášky povinný vo výroku rozhodnutia uložiť povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Replika žalobcu 7. Žalovaný v replike zotrval na podanej správnej žalobe. K poukazu žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/16/2018 zo dňa 24. júla 2019 uviedol, že toto rozhodnutie je žalobcom nesprávne interpretované, pretože v danom konaní bol prejednávaný správny delikt odlišný od priestupku, pričom v tejto veci bol žalovaný povinný postupovať v zmysle ustanovení Zákona o priestupkoch, a teda aj v súlade s ust. § 57 ods. 1 citovaného zákona. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nevyjadril k jeho námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia povinnosti uhradiť trovy konania. Vo svojom vyjadrení síce uviedol, na základe čoho mala byť povinnosť uložená, avšak nevysvetlil, prečo samotné prvostupňové rozhodnutie odôvodnenie uloženej povinnosti neobsahovalo. Žalobca naďalej trval na tom, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinom relevantnom dôkaze. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že príslušníci Policajného zboru Trenčín disponujú dostatočnými odbornými vedomosťami a znalosťou zákonov. Ak by totiž príslušníci PZ vedeli rozoznať, či sa žalobca na kolobežke viezol za použitia pomocného motorčeka, mohli a predovšetkým mali túto skutočnosť uviesť do správy o objasňovaní priestupku. Žalobca uviedol, že ako osoba podozrivá z priestupku má právo, nie povinnosť, vyjadrovať sa ku skutočnostiam uvádzaným pri dokumentovaní priestupku. Duplika žalovaného 8. Žalovaný v duplike zotrval na vyjadreniach, záveroch a argumentoch uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zároveň sa podľa svojho názoru vo vyjadrení k správnej žalobe v dostatočnej miere vyjadril aj k tvrdeniam uvádzaným žalobcom v podanej správnej žalobe. V súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že v jeho prípade nemožno aplikovať Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/16/2018 zo dňa 24. júla 2019, žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie použil ako podporný prostriedok pre svoje tvrdenie, že v dôsledku doručenia rozkazu vo veci prvého skutku skôr ako bol spáchaný ďalší skutok, skutky žalobcu nemožno prejednať v spoločnom konaní. Žalovaný uviedol, že okamihom vydania rozkazu o uložení sankcie dochádza v jeho výrokovej časti ku konkretizácii skutku,
a teda jeho miesta, času, spôsobu spáchania, ako i ku právnej kvalifikácii a v neposlednom rade i k uloženiu sankcie. Žalovaný dal do pozornosti konkrétnu časť rozhodnutia: „O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným resp. oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému.“ Zároveň poukázal na to, že rozkaz o uložení sankcie za priestupok je forma rozhodnutia vydávaná v rámci rozkazného konania. Má teda všetky náležitosti rozhodnutia a oznamuje sa vždy písomne. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia povinnosti o náhrade trov konania. Náležitosti rozhodnutia sú upravené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“). Trovy konania sú upravené v § 79 Zákona o priestupkoch. Ich výška je určená paušálnou sumou uvedenou v osobitnom predpise. V zmysle uvedeného má orgán verejnej správy povinnosť uložiť občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, trovy spojené s jeho prejednaním. Od ich uloženia môže upustiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak správny orgán rozhodol o uložení trov konania, musí tuto povinnosť uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca na žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nepoukazoval. Rozhodnutie prvostupňového orgán obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, pričom žiadne ustanovenie či už Zákona o priestupkoch, ani Správneho poriadku, neukladá povinnosť správnemu orgánu odôvodniť uložené trovy konania. K poslednému bodu vyjadrenia žalobcu týkajúcemu sa jeho tvrdenia, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinou relevantnom dôkaze, žalovaný opakovane uviedol, že pri hodnotení skutku vychádzal zo zabezpečených dôkazov, konkrétne správy o výsledku objasňovania priestupku a zápisu o výsledku dychovej skúšky. Žalovaný nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení policajtov objasňujúcich daný priestupok, keďže tí vykonávali svoju služobnú povinnosť a na veci a jej výsledku nemali žiaden záujem. Žalovaný tiež poukázal na to, že v predmetnej správe je na prvej strane uvedené, že PZ Trenčín zistil spáchanie skutku z ktorého je podozrivý žalobca, pričom z opisu konania vyplýva, že žalobca jazdil na elektrickej kolobežke v meste Trenčín. Z vyššie uvedeného (pri zohľadnení odbornosti a znalosti policajtov realizujúcich daný priestupok) je podľa žalovaného zrejmé, že hliadka zastavila žalobcu ako vodiča elektrickej kolobežky a nie ako chodca či iného účastníka cestnej premávky. Žalovaný záverom uviedol, že si uvedomuje, že vyjadrenie žalobcu k priestupku je jeho právom a nie jeho povinnosťou, avšak vzhľadom na jeho neskoršie tvrdenia toto považuje za krok odporujúci logike, rovnako tak žalovaný považuje za nelogické, prečo sa žalobca podrobil dychovej skúške, keď ako tvrdí, elektrickú kolobežku neviedol ako vodič. 9. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 13. augusta 2024 žalobca navrhol, aby správny súd konanie z dôvodu hospodárnosti podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušil do skončenia konania o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. apríla 2024 č.k. TN-14Sa/3/2023-64. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že tunajší súd v inom konaní medzi totožnými účastníkmi v podstate v rovnakej veci predmetným rozsudkom žalobu zamietol, proti rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej vymedzil právne otázky, ktoré by mal zodpovedať kasačný súd a ktoré sú relevantné aj v prejednávanej veci. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/19/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Sa/1/2023 (v dôsledku zápisu do nesprávneho registra bola vec pokynom predsedu súdu zo dňa 19. júna 2023 prevedená do súdneho registra „Sa“). 11. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní za prítomnosti žalobcu a žalovaného dňa 20. augusta 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. 12. Žalobca na začiatku pojednávania vzal späť svoj návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP. Predmetný návrh bol správnemu súdu doručený dňa 13. augusta 2024, následne bol dňa
16. augusta 2024 doručovaný žalovanému, ktorý sa k nemu nevyjadril. Pretože žalobca vzal návrh na prerušenie konania späť, správny súd o ňom osobitne nerozhodoval. 13. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe. V súvislosti s námietkou nevykonania spoločného konania o oboch priestupkoch poukázal na odôvodnenie rozsudku tunajšieho správneho súdu zo dňa 12. apríla 2024, č.k. TN-14Sa/3/2023 (bod 38.), kde sa uvádza, že spoločné konanie prichádza do úvahy do doby, kým nie je o niektorom z priestupkov začaté konania. V tomto prípade bolo konanie o priestupku zo dňa 15. apríla 2024 začaté Upovedomením o začatí konania zo dňa 29. júna 2022, druhý priestupok bol spáchaný 11. júna 2022, teda žalobca zotrval na tom, že vo veci malo byť vedené spoločné konanie o oboch priestupkoch. Ak by aj nebolo vedené spoločné konanie, žalovaný mal toto v napadnutom rozhodnutí odôvodniť a vysvetliť, prečo v konaní nebola aplikovaná absorpčná zásada. Ďalej uviedol, že argumentácia týkajúca sa nedostatočného vymedzenia skutku nesmerovala k tomu, ako je kolobežka zatriedená ako vozidlo, ale ako ju osoba obvinená z priestupku použila. V súvislosti s výrokom o trovách konania žalobca uviedol, že akýkoľvek výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy musí byť odôvodnený a absencia odôvodnenia zakladá jeho nepreskúmateľnosť. 14. Žalovaný vo svojich prednesoch zotrval na argumentoch uvádzaných vo vyjadrení k správnej žalobe a duplike. Zdôraznil, že Zákon o cestnej premávke v ust. § 2 ods. 2 písm. m) vymedzuje kolobežku s pomocným motorčekom ako nemotorové vozidlo, pričom žalobca ako vodič tohto nemotorového vozidla bol povinný dodržiavať pravidlá vedenia takéhoto vozidla (spôsob vedenia vozidla sa osobitne neurčuje). 15. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, preto správny súd v zmysle ust. § 195 SSP skúmal aj to, či v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie sú vady vymedzené v tomto zákonnom ustanovení. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP: (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol
ešte nachádza v jeho organizme, okrem cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich v obci a cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. 21. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. 22. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. 23. Podľa § 57 ods. 1 veta pred bodkočiarkou Zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní. 24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku opísaného v bode 1. tohto rozsudku. 25. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pokiaľ ide o administratívne trestanie t.j. konanie, v rámci ktorého príslušné orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého priestupku, alebo iného protiprávneho konania a za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, na takéto osobitné konania v rámci administratívneho konania sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy pri objasňovaní priestupkov dodržiavať a v ich zmysle viesť priestupkové konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu veci. Medzi zásady trestného konania vo vzťahu k dokazovaniu realizovanému za účelom zistenia skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o vine páchateľa, resp. priestupcu, možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Riadne a úplné zistenie skutkového stavu orgánom vernej správy v konaniach administratívneho trestania v sebe imanentne zahŕňa povinnosť konajúcich a rozhodujúcich orgánov verejnej správy bez akýchkoľvek pochybností, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu zistiť, či sa skutok stal, tento skutok ustáliť a popísať tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom a zároveň bez akýchkoľvek pochybností ustáliť osobu páchateľa, t. j. deliktuálne zodpovednú osobu, ktorá predmetný skutok spáchala. Aj v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 26. Žalobca v podanej správnej žalobe predovšetkým namietal, že prvostupňový orgán postupoval v rozpore so zákonom (nevykonal spoločné konanie, neaplikoval absorpčnú zásadu), keď vydal dve prvostupňové rozhodnutia v dvoch samostatných konaniach, pochybenie ktoré nenapravil ani žalovaný. 27. Z okolnosti veci vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že: 1/ Dňa 15. apríla 2022 v čase o 22:40 hod. viedol po ulici Študentská v Trenčíne elektrickú kolobežku čiernej farby v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme (s výsledkom merania 0,82 mg/l alkoholu vydychovaného vzduchu), ID priestupku: 2022 0000 267 790. Vo veci bol dňa 13. mája 2022 vydaný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORPZ-TNODI2-210/2022-P, ktorý bol zrušený v dôsledku podania odporu. Následne bolo vydané Rozhodnutie
o priestupku č.p.: ORPZ-TN-ODI2/210/2022-P zo dňa 28. júla 2022, ktorým bol žalobca uznaný vinným z uvedeného priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 100 eur (toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom, voči druhostupňovému rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, konanie je vedené tunajším súdom pod sp. zn. TN-14Sa/3/2023). 2/ Dňa 11. júna 2022 v čase o 21:55 hod. viedol elektrickú kolobežku čiernej farby po ulici C. G. v obci Trenčín od centra mesta v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme (s výsledkom merania 0,74 mg/l alkoholu vydychovaného vzduchu). Rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu vinným z tohto priestupku je predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní. 28. Z pripojeného administratívneho spisu vo veci priestupku spáchaného žalobcom dňa 15. apríla 2022 (administratívneho spisu predloženého správnemu súdu v konaní sp. zn. TN-14Sa/3/2023) vyplýva, že Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P zo dňa 13. mája 2022 (ďalej ako „Rozkaz“) bol žalobcovi doručený 7. júna 2022. Spoločné konanie prichádza do úvahy len o priestupkoch, o ktorých sa ešte nerozhodlo, teda rozhodujúcim okamihom je deň oznámenia prvostupňového rozhodnutia o priestupku (publikácia Správne právo / Vybrané správne procesy. JUDr. Bc. Janka Hašanová, PhD., 3. vydanie, IV/2013, ISBN: 978-80-89447-98-5, § 57 Zákona o priestupkoch). Pretože v konaní o priestupku žalobcu spáchaného dňa 15. apríla 2022 bol vydaný Rozkaz (ktorý má v zmysle § 87 ods. 3 Zákona o priestupkoch rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku a oznamuje sa vždy písomne) a bol oznámený žalobcovi skôr, ako bolo začaté konanie o v poradí druhom priestupku (a to ešte skôr ako bol tento druhý priestupok spáchaný dňa 11. júna 2022), správny súd nepovažuje námietku žalobcu, že malo byť vedené spoločné konanie o oboch skutkoch za dôvodnú. Bez ohľadu na skutočnosť, že proti Rozkazu zo dňa 13. mája 2022 bol podaný odpor, pričom včasným podaním odporu sa predmetný Rozkaz zrušil, správny súd má za to, že v konaní o priestupku spáchanom dňa 15. apríla 2024 sa rozhodlo skôr, ako sa orgán prejednávajúci priestupok dozvedel o ďalšom priestupku tej istej osoby (priestupku spáchanom dňa 11. júna 2022). Tento záver nemení skutočnosť, že podaním odporu sa Rozkaz zrušil a žalobca bol listom zo dňa 29. júna 2022 predvolaný na ústne pojednávanie a bol súčasne upovedomený o začatí konania podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch. V zmysle § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Ako na to poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, v Rozkaze zo dňa 13. mája 2022 bol presne vymedzený skutok z ktorého bola žalobca uznaný vinným a bola mu uložená sankcia (pokuta 100 eur), ktorá bola žalobcovi uložená aj prvostupňovým rozhodnutím rešpektujúc ust. § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého po zrušení rozkazu v dôsledku odporu obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti. Vychádzajúc z uvedeného nepostupovali orgány verejnej správy v rozpore so zákonom, keď priestupky žalobcu neprejednali v jednom konaní. V súvislosti s uvedenou žalobnou námietkou žalovaný dôvodne podporne poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/16/2018 zo dňa 24. júla 2019. Hoci išlo o prípad správneho deliktu, ide taktiež o oblasť správneho trestania. 29. Správny súd nevzhliadol ako dôvodnú ani žalobnú námietku, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinom relevantnom dôkaze, ktorým je správa o objasňovaní priestupku, nakoľko z tejto správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka, čo žalobca popiera. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že dňa 11. júna 2022 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku/záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, kde je uvedené, že žalobca jazdil na elektrickej kolobežke čiernej farby. Predmetný záznam žalobca podpísal, proti jeho obsahu nenamietal v odpore proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 16. júna 2022, kde bolo konanie takto opísané, ústneho pojednávania, na ktoré bol predvolaný a na ktorom sa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia sa nezúčastnil. Pojem „elektrická kolobežka“ použitý v správe o výsledku objasňovania priestupku (t.j. pri opise skutku) orgán objasňujúci priestupok podľa správneho súdu správne stotožnil s pojmom „kolobežka s pomocným motorčekom“ pri subsumovaní skutku pod konkrétnu skutkovú podstatu priestupku. Podľa § 32 ods. 1 vyhlášky č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, kolobežka s pomocným motorčekom je nemotorové vozidlo zachovávajúce pôvodný charakter kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček. Z toho vyplýva, že pod pojem „kolobežka s pomocným motorčekom“ možno bezpochyby zahrnúť kolobežku elektrickú, ktorá sa odlišuje od bežnej kolobežky práve tým, že na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný
motorček (inak by nebola označená ako kolobežka „elektrická“). Orgány objasňujúce priestupok do správy o výsledku objasňovania priestupku postačujúco opísali (nemotorové) vozidlo, ktoré riadil žalobca spôsobom, že „jazdil na elektrickej kolobežke“, pričom takéto konanie (riadenie kolobežky s pomocným motorčekom pod vplyvom alkoholu v zmysle príslušných ustanovení zákona) prvostupňový orgán a žalovaný správne vyhodnotili ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch. Skutková podstata priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch obsahuje podmienku, že „vodič vedie vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol ešte nachádza v jeho organizme“. Predmetné ustanovenie nešpecifikuje „spôsob vedenia“ vozidla, ktorý žalobca spochybňoval (spochybňoval, že zo správy o objasňovania priestupku nevyplýva, že viedol kolobežku za použitia motorčeka), preto tento argument nie je relevantný. Ak vodič vedie elektrickú kolobežku (t.j. jazdí na kolobežke vybavenej elektrickým motorčekom), je naplnená podmienka vedenia kolobežky s pomocným motorčekom (aj keby v určitom momente bola poháňaná ľudskou silou), pretože, ako už bolo uvedené, kolobežka s pomocným motorčekom je nemotorové vozidlo zachovávajúce pôvodný charakter kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček. 30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán náležite zistil skutkový stav veci, logickým hodnotením dôkazov získal relevantné skutkové zistenia, ktoré posúdil v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca v administratívnom konaní nenavrhol doplnenie dokazovania, nezúčastnil sa ústneho pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Závery žalobcu v správnej žalobe o podmienkach spáchania priestupku a povinnostiach orgánov verejnej správy v súvislosti s objasňovaním priestupku sú správne, avšak ide o všeobecné konštatovania žalobcu, ktoré nekonkretizujú pochybenia orgánov verejnej správy v tomto prípade - nevysvetľujú, čo znamenajú vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. z akých dôvodov vyvracajú závery žalovaného o skutočnostiach, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené. 31. Ani námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia v časti, v ktorej prvostupňový orgán žalobcu zaviazal k úhrade trov konania v sume 16 eur, nie je dôvodná. Prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch a s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch sa občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku uloží povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku, trovy sa uhrádzajú paušálnou sumou. Pretože prvostupňový orgán mal povinnosť uložiť žalobcovi ako osobe uznanej vinnou zo spáchania priestupku uhradiť trovy (nezáležalo to od jeho úvahy), pričom výška trov je stanovená paušálnou (fixnou) sumou, bolo postačujúcim uviesť v zmysle ktorého ustanovenia zákona sa ukladá povinnosť uhradiť trovy a v akej výške (vrátane lehoty v ktorej je žalobca trovy konania povinný zaplatiť). 32. Správny súd konštatuje, že postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli vydané rozhodnutia (prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie), nedošlo k porušeniu základných zásad konania (zásady legality, súčinnosti, prípadne iných základných zásad správneho konania), dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený, nebolo zistené porušenie práva žalobcu účinne sa brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania a základných zásad ukladania trestov. 33. V správnej žalobe namietané nedostatky napadnutého a prvostupňového rozhodnutia neboli dôvodné, nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 34. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP. Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.