{"guid": "3266d376-27db-4a3e-84a3-413cabd14909:5881d6b7-02e4-466f-8577-59d60c58e736", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200073.2", "spisova_znacka": "TN-13S/19/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/19/2023 z 20. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2024, sp. zn. TN-13S/19/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200073.2", "identifikacne_cislo": "3023200073", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-12", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5881d6b7-02e4-466f-8577-59d60c58e736", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200073.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200073.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200073.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n16Sa/1/2023\n3023200073\n20. 08. 2024\nJUDr. Darina Štoffová\nECLI:SK:SpSBB:2024:3023200073.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou vo veci žalobcu: A. B.\nC. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zast.: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10,\n811 08 Bratislava, IČO: 36 867 209, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Jilemnického 1, 911\n42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-61/2022-P zo dňa 8.\ndecembra 2022, takto\nrozhodol:\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej\nako „prvostupňový orgán“) vydal 8. septembra 2022 Rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-TNODI2-284/2022-P (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona SNR\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“).\nPrvostupňový orgán konštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.\nz. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako\n„Zákon o cestnej premávke“) tým, že dňa 11. júna 2022 v čase o 21:55 hod. viedol elektrickú kolobežku\nčiernej farby po ulici C. G. v obci Trenčín od centra mesta, kde bol pri Obchodnej akadémii predpísaným\nspôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín, pričom\nbol podrobený dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorú vykonal o 21:59 hod.\nelektronickým meracím prístrojom (analyzátorom dychu) Dräger Alcotest 7510, ev. číslo ARMF-0393,\ns výsledkom merania 0,74 mg/l alkoholu vydychovaného vzduchu, teda viedol kolobežku s pomocným\nmotorčekom v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol nachádzal v jeho organizme nad prípustnú\nmieru. Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100 eur a zároveň mu bola v zmysle ust.\n§ 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa\nustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uložená povinnosť\nuhradiť trovy konania vo výške 16 eur.\n\n2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný Rozhodnutím č. p.: KRPZ-TN-KDI-61/2022-P zo dňa 8. decembra 2022 (ďalej ako „napadnuté\nrozhodnutie“ alebo ,,rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že v uvedenom prípade došlo k priestupku tak ako bolo\nuvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Hodnotenie prvostupňového orgánu považoval\nza náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jej druhu a výmere.\nSprávna žaloba\n3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, pričom žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nŽiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c) až g)\nzákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,SSP“),\npričom dôvodil, že: (i) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n(ii) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (iii)\nzistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, (iv) skutkový stav,\nktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi\nspismi alebo v nich nemá oporu a (v) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia\nvo veci samej. Poukázal na vydané rozhodnutia vo veci priestupku spáchaného dňa 11. júna 2022\nako aj na rozhodnutie žalovaného č. p.: KRPZ-TN-KDI-52/2022-P (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného\no prvom priestupku“) zo dňa 10. novembra 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového orgánu č. p.: ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P zo dňa 28. júla 2022, ktorým\nbol žalobca uznaný vinným zo spáchania obdobného priestupku ako v preskúmavanej veci s tým, že\nkonania sa dopustil dňa 15. apríla 2022.\n4. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že ak sa koná o dvoch a viacerých zbiehajúcich sa priestupkoch\ntoho istého páchateľa v jednom spoločnom konaní, ukladá sa páchateľovi úhrnný trest za priestupok\nnajprísnejšie sankcionovateľný. Žalobca namietal porušenie ust. § 12 ods. 2 a § 57 ods. 1 Zákona\no priestupkoch, prvostupňový orgán podľa neho postupoval v rozpore s uvedenými ustanoveniami,\nkeď vydal dve rozhodnutia v dvoch samostatných konaniach, čo malo za následok vydanie dvoch\nrozhodnutí bez toho, aby na škodu žalobcu nebola aplikovaná absorpčná zásada, naopak došlo de facto\nk aplikovaniu kumulatívnej zásady. Uvedené pochybenie prvostupňového orgánu následne nenapravil\nani žalovaný. Žalobca uviedol, že konanie o prvom skutku (konanie o prvom priestupku) sa začalo dňa\n29. júna 2022, teda po tom, ako sa dopustil spáchania v poradí druhého priestupku. Záver žalovaného\no skoršom začatí konania s poukazom na ust. § 87 ods. 3 Zákona o priestupkoch považoval za\nbezpredmetné. Žalobca ďalej namietal, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad\nv jedinom relevantnom dôkaze v konaní, ktorým je správa o objasňovaní priestupku, pretože z tejto\nsprávy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka (čo žalobca popiera).\nUvedené je podľa názoru žalobcu právne relevantné, keďže aj kolobežka s pomocným motorčekom\nmôže byť poháňaná ľudskou silou (odrážaním sa). Žalobca taktiež uviedol, že bol zaviazaný aj k úhrade\ntrov konania v sume 16 eur, v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa však k výroku prvostupňového\nrozhodnutia o trovách neuvádza vôbec nič, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Požiadal ku konaniu\npripojiť aj administratívny spis týkajúci sa konania o prvom priestupku č.p.: ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P.\nVyjadrenie žalovaného\n5. Žalovaný žiadal správnu žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o\ncestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nrovnako ako prvostupňové rozhodnutie sa opiera o dôkazy získané počas objasňovania priestupku.\nV správe o výsledku objasňovania priestupku je uvedené, že A. B. C. D. (žalobca) viedol elektrickú\nkolobežku čiernej farby dňa 11. júna 2022 v čase o 21:55 hod. po ulici C. G. v obci Trenčín, pričom\nbol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru Trenčín, kde dychovou skúškou bol u žalobcu\nzistený alkohol v dychu v hodnote 0,74 mg/l, čo vyplýva aj zo zápisu o dychovej skúške. Tvrdenie\nžalobcu, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinom relevantnom dôkaze,\nkeďže zo správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka alebo bez\nneho pomocou ľudskej sily - odrážaním sa, je podľa žalovaného účelové v snahe vyhnúť sa sankcii\nza priestupok. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca mal možnosť toto tvrdenie uviesť ihneď na\n\nmieste, a to do správy o výsledku objasňovania priestupku alebo neskôr v odpore voči rozkazu o uložení\nsankcie za priestupok, prípadne sa mohol zúčastniť ústneho pojednávania.\n6. K tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti postupu prvostupňového orgánu, ktorý pri skutkoch spáchaných\ndňa 15. apríla 2022 (prvý skutok) a 11. júna 2022 (druhý skutok) vydal dve samostatné rozhodnutia,\nžalovaný uviedol, že je pravda, že oba skutky prejednával ten istý vecne a miestne príslušný orgán\nverejnej správy. Avšak v prípade skutku zo dňa 15. apríla 2022 bol dňa 13. mája 2022 vydaný rozkaz\no uložení sankcie za priestupok, ktorý bol žalobcovi doručený 7. júna 2022. Druhého skutku sa žalobca\ndopustil dňa 11. júna 2022, teda štyri dni po doručení rozkazu o uložení sankcie za skutok zo dňa\n15. apríla 2022. Podľa názoru žalovaného v danom prípade nemožno aplikovať absorpčnú zásadu,\nkeďže doručením rozkazu o uložení sankcie za priestupok bol žalobca uznaný vinným zo spáchania\npriestupku (bolo vo veci už rozhodnuté). Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/16/2018 (R 67/2017) zo dňa 24. júla 2019, podľa ktorého: „V\noblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak\nsa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správny deliktoch rovnakého páchateľa v konaní v jednom\nspoločnom, jedným rozhodnutím, že obvinenému ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za\nsprávny delikt najprísnejšie sankcionovateľný. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych\norgánov ide v prípade ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím\nsprávneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. oznámenia rozhodnutia správneho\norgánu obvinenému.“ V danom konkrétnom prípade bol žalobca vydaním rozkazu uznaný vinným z\nporušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch, za čo mu\nbola uložená sankcia (pokuta) vo výške 100 eur. K námietke týkajúcej sa úhrady trov konania žalobcom\nvo výške 16 eur žalovaný uviedol, že ide o náklady orgánu verejnej správy vynaložené v súvislosti so\nsprávnym konaním. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, a to všeobecne záväzným\nprávnym predpisom. Podľa vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. predstavuje paušálnu sumu trov konania\n16 eur. Prvostupňový orgán je teda podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch v spojení s § 1 citovanej\nvyhlášky povinný vo výroku rozhodnutia uložiť povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.\nReplika žalobcu\n7. Žalovaný v replike zotrval na podanej správnej žalobe. K poukazu žalovaného na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/16/2018 zo dňa 24. júla 2019 uviedol, že toto\nrozhodnutie je žalobcom nesprávne interpretované, pretože v danom konaní bol prejednávaný správny\ndelikt odlišný od priestupku, pričom v tejto veci bol žalovaný povinný postupovať v zmysle ustanovení\nZákona o priestupkoch, a teda aj v súlade s ust. § 57 ods. 1 citovaného zákona. Podľa názoru žalobcu\nsa žalovaný nevyjadril k jeho námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia povinnosti uhradiť\ntrovy konania. Vo svojom vyjadrení síce uviedol, na základe čoho mala byť povinnosť uložená, avšak\nnevysvetlil, prečo samotné prvostupňové rozhodnutie odôvodnenie uloženej povinnosti neobsahovalo.\nŽalobca naďalej trval na tom, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinom\nrelevantnom dôkaze. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že príslušníci Policajného zboru Trenčín\ndisponujú dostatočnými odbornými vedomosťami a znalosťou zákonov. Ak by totiž príslušníci PZ vedeli\nrozoznať, či sa žalobca na kolobežke viezol za použitia pomocného motorčeka, mohli a predovšetkým\nmali túto skutočnosť uviesť do správy o objasňovaní priestupku. Žalobca uviedol, že ako osoba podozrivá\nz priestupku má právo, nie povinnosť, vyjadrovať sa ku skutočnostiam uvádzaným pri dokumentovaní\npriestupku.\nDuplika žalovaného\n8. Žalovaný v duplike zotrval na vyjadreniach, záveroch a argumentoch uvádzaných v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Zároveň sa podľa svojho názoru vo vyjadrení k správnej žalobe v dostatočnej\nmiere vyjadril aj k tvrdeniam uvádzaným žalobcom v podanej správnej žalobe. V súvislosti s tvrdením\nžalobcu o tom, že v jeho prípade nemožno aplikovať Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Asan/16/2018 zo dňa 24. júla 2019, žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie použil ako\npodporný prostriedok pre svoje tvrdenie, že v dôsledku doručenia rozkazu vo veci prvého skutku skôr ako\nbol spáchaný ďalší skutok, skutky žalobcu nemožno prejednať v spoločnom konaní. Žalovaný uviedol,\nže okamihom vydania rozkazu o uložení sankcie dochádza v jeho výrokovej časti ku konkretizácii skutku,\n\na teda jeho miesta, času, spôsobu spáchania, ako i ku právnej kvalifikácii a v neposlednom rade i k\nuloženiu sankcie. Žalovaný dal do pozornosti konkrétnu časť rozhodnutia: „O súbeh správnych deliktov\nv aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych\ndeliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným\nresp. oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému.“ Zároveň poukázal na to, že rozkaz o\nuložení sankcie za priestupok je forma rozhodnutia vydávaná v rámci rozkazného konania. Má teda\nvšetky náležitosti rozhodnutia a oznamuje sa vždy písomne. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcu\ntýkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia povinnosti o náhrade trov konania. Náležitosti rozhodnutia\nsú upravené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako\n„Správny poriadok“). Trovy konania sú upravené v § 79 Zákona o priestupkoch. Ich výška je určená\npaušálnou sumou uvedenou v osobitnom predpise. V zmysle uvedeného má orgán verejnej správy\npovinnosť uložiť občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, trovy spojené s jeho prejednaním.\nOd ich uloženia môže upustiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak správny orgán rozhodol o\nuložení trov konania, musí tuto povinnosť uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca na žiadne\ndôvody hodné osobitného zreteľa nepoukazoval. Rozhodnutie prvostupňového orgán obsahuje všetky\nzákonom stanovené náležitosti, pričom žiadne ustanovenie či už Zákona o priestupkoch, ani Správneho\nporiadku, neukladá povinnosť správnemu orgánu odôvodniť uložené trovy konania. K poslednému bodu\nvyjadrenia žalobcu týkajúcemu sa jeho tvrdenia, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá\npodklad v jedinou relevantnom dôkaze, žalovaný opakovane uviedol, že pri hodnotení skutku vychádzal\nzo zabezpečených dôkazov, konkrétne správy o výsledku objasňovania priestupku a zápisu o výsledku\ndychovej skúšky. Žalovaný nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení policajtov objasňujúcich daný\npriestupok, keďže tí vykonávali svoju služobnú povinnosť a na veci a jej výsledku nemali žiaden záujem.\nŽalovaný tiež poukázal na to, že v predmetnej správe je na prvej strane uvedené, že PZ Trenčín zistil\nspáchanie skutku z ktorého je podozrivý žalobca, pričom z opisu konania vyplýva, že žalobca jazdil\nna elektrickej kolobežke v meste Trenčín. Z vyššie uvedeného (pri zohľadnení odbornosti a znalosti\npolicajtov realizujúcich daný priestupok) je podľa žalovaného zrejmé, že hliadka zastavila žalobcu ako\nvodiča elektrickej kolobežky a nie ako chodca či iného účastníka cestnej premávky. Žalovaný záverom\nuviedol, že si uvedomuje, že vyjadrenie žalobcu k priestupku je jeho právom a nie jeho povinnosťou,\navšak vzhľadom na jeho neskoršie tvrdenia toto považuje za krok odporujúci logike, rovnako tak žalovaný\npovažuje za nelogické, prečo sa žalobca podrobil dychovej skúške, keď ako tvrdí, elektrickú kolobežku\nneviedol ako vodič.\n9. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 13. augusta 2024 žalobca navrhol, aby správny súd\nkonanie z dôvodu hospodárnosti podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušil do skončenia konania o\nkasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. apríla 2024 č.k.\nTN-14Sa/3/2023-64. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že tunajší súd v inom konaní medzi\ntotožnými účastníkmi v podstate v rovnakej veci predmetným rozsudkom žalobu zamietol, proti rozsudku\npodal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej vymedzil právne otázky, ktoré by mal zodpovedať kasačný súd\na ktoré sú relevantné aj v prejednávanej veci.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)\nuvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej\nBystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod\nsp. zn. 13S/19/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Sa/1/2023 (v dôsledku\nzápisu do nesprávneho registra bola vec pokynom predsedu súdu zo dňa 19. júna 2023 prevedená do\nsúdneho registra „Sa“).\n11. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom\npojednávaní za prítomnosti žalobcu a žalovaného dňa 20. augusta 2024, na ktoré boli účastníci konania\nriadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP.\n12. Žalobca na začiatku pojednávania vzal späť svoj návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1\npísm. a) SSP. Predmetný návrh bol správnemu súdu doručený dňa 13. augusta 2024, následne bol dňa\n\n16. augusta 2024 doručovaný žalovanému, ktorý sa k nemu nevyjadril. Pretože žalobca vzal návrh na\nprerušenie konania späť, správny súd o ňom osobitne nerozhodoval.\n13. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe. V súvislosti s námietkou nevykonania spoločného\nkonania o oboch priestupkoch poukázal na odôvodnenie rozsudku tunajšieho správneho súdu zo dňa\n12. apríla 2024, č.k. TN-14Sa/3/2023 (bod 38.), kde sa uvádza, že spoločné konanie prichádza do úvahy\ndo doby, kým nie je o niektorom z priestupkov začaté konania. V tomto prípade bolo konanie o priestupku\nzo dňa 15. apríla 2024 začaté Upovedomením o začatí konania zo dňa 29. júna 2022, druhý priestupok\nbol spáchaný 11. júna 2022, teda žalobca zotrval na tom, že vo veci malo byť vedené spoločné konanie\no oboch priestupkoch. Ak by aj nebolo vedené spoločné konanie, žalovaný mal toto v napadnutom\nrozhodnutí odôvodniť a vysvetliť, prečo v konaní nebola aplikovaná absorpčná zásada. Ďalej uviedol, že\nargumentácia týkajúca sa nedostatočného vymedzenia skutku nesmerovala k tomu, ako je kolobežka\nzatriedená ako vozidlo, ale ako ju osoba obvinená z priestupku použila. V súvislosti s výrokom o trovách\nkonania žalobca uviedol, že akýkoľvek výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy musí byť odôvodnený\na absencia odôvodnenia zakladá jeho nepreskúmateľnosť.\n14. Žalovaný vo svojich prednesoch zotrval na argumentoch uvádzaných vo vyjadrení k správnej žalobe\na duplike. Zdôraznil, že Zákon o cestnej premávke v ust. § 2 ods. 2 písm. m) vymedzuje kolobežku\ns pomocným motorčekom ako nemotorové vozidlo, pričom žalobca ako vodič tohto nemotorového\nvozidla bol povinný dodržiavať pravidlá vedenia takéhoto vozidla (spôsob vedenia vozidla sa osobitne\nneurčuje).\n15. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu\na z dôvodov správnej žaloby. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho\ntrestania, preto správny súd v zmysle ust. § 195 SSP skúmal aj to, či v postupe a rozhodnutiach orgánov\nverejnej správy nie sú vady vymedzené v tomto zákonnom ustanovení.\n16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP: (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n18. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n20. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v\ntakom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol\n\nešte nachádza v jeho organizme, okrem cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča\nsamovyvažovacieho vozidla jazdiacich v obci a cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a\nvodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho\norganizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení\ndychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri\nlekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.\n21. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase\npo požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu\nnachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom\na vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným\nmotorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo\nalkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu\npri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej\nosoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.\n22. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných\nv jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie\npostihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.\n23. Podľa § 57 ods. 1 veta pred bodkočiarkou Zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých\npriestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.\n24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku opísaného v bode 1. tohto rozsudku.\n25. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pokiaľ ide o administratívne trestanie t.j. konanie, v rámci ktorého\npríslušné orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého priestupku, alebo\niného protiprávneho konania a za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných\nzákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, na takéto osobitné konania\nv rámci administratívneho konania sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,\nÚstavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú zásady trestného konania, ktoré musia orgány\nverejnej správy pri objasňovaní priestupkov dodržiavať a v ich zmysle viesť priestupkové konanie,\nvrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu veci. Medzi zásady trestného konania vo vzťahu k\ndokazovaniu realizovanému za účelom zistenia skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o vine\npáchateľa, resp. priestupcu, možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu\nvoľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Riadne\na úplné zistenie skutkového stavu orgánom vernej správy v konaniach administratívneho trestania v\nsebe imanentne zahŕňa povinnosť konajúcich a rozhodujúcich orgánov verejnej správy bez akýchkoľvek\npochybností, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu zistiť, či sa skutok stal, tento skutok ustáliť a\npopísať tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom a zároveň bez akýchkoľvek pochybností ustáliť\nosobu páchateľa, t. j. deliktuálne zodpovednú osobu, ktorá predmetný skutok spáchala. Aj v konaní\no správnej žalobe vo veciach správneho trestania správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného\norgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh\núčastníka konania, ktorým však nie je viazaný.\n26. Žalobca v podanej správnej žalobe predovšetkým namietal, že prvostupňový orgán postupoval\nv rozpore so zákonom (nevykonal spoločné konanie, neaplikoval absorpčnú zásadu), keď vydal dve\nprvostupňové rozhodnutia v dvoch samostatných konaniach, pochybenie ktoré nenapravil ani žalovaný.\n27. Z okolnosti veci vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky tým, že:\n1/ Dňa 15. apríla 2022 v čase o 22:40 hod. viedol po ulici Študentská v Trenčíne elektrickú kolobežku\nčiernej farby v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme (s\nvýsledkom merania 0,82 mg/l alkoholu vydychovaného vzduchu), ID priestupku: 2022 0000 267 790.\nVo veci bol dňa 13. mája 2022 vydaný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORPZ-TNODI2-210/2022-P, ktorý bol zrušený v dôsledku podania odporu. Následne bolo vydané Rozhodnutie\n\no priestupku č.p.: ORPZ-TN-ODI2/210/2022-P zo dňa 28. júla 2022, ktorým bol žalobca uznaný vinným\nz uvedeného priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 100 eur (toto rozhodnutie bolo potvrdené\nodvolacím orgánom, voči druhostupňovému rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, konanie je\nvedené tunajším súdom pod sp. zn. TN-14Sa/3/2023).\n2/ Dňa 11. júna 2022 v čase o 21:55 hod. viedol elektrickú kolobežku čiernej farby po ulici C. G. v obci\nTrenčín od centra mesta v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme\n(s výsledkom merania 0,74 mg/l alkoholu vydychovaného vzduchu). Rozhodnutie žalovaného, ktorým\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu vinným z tohto priestupku je predmetom súdneho\nprieskumu v tomto správnom súdnom konaní.\n28. Z pripojeného administratívneho spisu vo veci priestupku spáchaného žalobcom dňa 15. apríla 2022\n(administratívneho spisu predloženého správnemu súdu v konaní sp. zn. TN-14Sa/3/2023) vyplýva,\nže Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P zo dňa 13. mája 2022\n(ďalej ako „Rozkaz“) bol žalobcovi doručený 7. júna 2022. Spoločné konanie prichádza do úvahy\nlen o priestupkoch, o ktorých sa ešte nerozhodlo, teda rozhodujúcim okamihom je deň oznámenia\nprvostupňového rozhodnutia o priestupku (publikácia Správne právo / Vybrané správne procesy. JUDr.\nBc. Janka Hašanová, PhD., 3. vydanie, IV/2013, ISBN: 978-80-89447-98-5, § 57 Zákona o priestupkoch).\nPretože v konaní o priestupku žalobcu spáchaného dňa 15. apríla 2022 bol vydaný Rozkaz (ktorý má\nv zmysle § 87 ods. 3 Zákona o priestupkoch rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku a oznamuje\nsa vždy písomne) a bol oznámený žalobcovi skôr, ako bolo začaté konanie o v poradí druhom priestupku\n(a to ešte skôr ako bol tento druhý priestupok spáchaný dňa 11. júna 2022), správny súd nepovažuje\nnámietku žalobcu, že malo byť vedené spoločné konanie o oboch skutkoch za dôvodnú. Bez ohľadu na\nskutočnosť, že proti Rozkazu zo dňa 13. mája 2022 bol podaný odpor, pričom včasným podaním odporu\nsa predmetný Rozkaz zrušil, správny súd má za to, že v konaní o priestupku spáchanom dňa 15. apríla\n2024 sa rozhodlo skôr, ako sa orgán prejednávajúci priestupok dozvedel o ďalšom priestupku tej istej\nosoby (priestupku spáchanom dňa 11. júna 2022). Tento záver nemení skutočnosť, že podaním odporu\nsa Rozkaz zrušil a žalobca bol listom zo dňa 29. júna 2022 predvolaný na ústne pojednávanie a bol\nsúčasne upovedomený o začatí konania podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch. V zmysle §\n87 ods. 4 Zákona o priestupkoch včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje\nv konaní. Ako na to poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, v Rozkaze zo dňa 13. mája\n2022 bol presne vymedzený skutok z ktorého bola žalobca uznaný vinným a bola mu uložená sankcia\n(pokuta 100 eur), ktorá bola žalobcovi uložená aj prvostupňovým rozhodnutím rešpektujúc ust. § 87\nods. 4 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého po zrušení rozkazu v dôsledku odporu obvinenému z\npriestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než\nbola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.\nVychádzajúc z uvedeného nepostupovali orgány verejnej správy v rozpore so zákonom, keď priestupky\nžalobcu neprejednali v jednom konaní. V súvislosti s uvedenou žalobnou námietkou žalovaný dôvodne\npodporne poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/16/2018 zo\ndňa 24. júla 2019. Hoci išlo o prípad správneho deliktu, ide taktiež o oblasť správneho trestania.\n29. Správny súd nevzhliadol ako dôvodnú ani žalobnú námietku, že skutková veta prvostupňového\nrozhodnutia nemá podklad v jedinom relevantnom dôkaze, ktorým je správa o objasňovaní priestupku,\nnakoľko z tejto správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka, čo\nžalobca popiera. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že dňa 11. júna 2022 bola\nspísaná správa o výsledku objasňovania priestupku/záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, kde je\nuvedené, že žalobca jazdil na elektrickej kolobežke čiernej farby. Predmetný záznam žalobca podpísal,\nproti jeho obsahu nenamietal v odpore proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 16. júna\n2022, kde bolo konanie takto opísané, ústneho pojednávania, na ktoré bol predvolaný a na ktorom\nsa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia sa nezúčastnil. Pojem „elektrická\nkolobežka“ použitý v správe o výsledku objasňovania priestupku (t.j. pri opise skutku) orgán objasňujúci\npriestupok podľa správneho súdu správne stotožnil s pojmom „kolobežka s pomocným motorčekom“\npri subsumovaní skutku pod konkrétnu skutkovú podstatu priestupku. Podľa § 32 ods. 1 vyhlášky č.\n134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, kolobežka\ns pomocným motorčekom je nemotorové vozidlo zachovávajúce pôvodný charakter kolobežky, pričom\nna pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček. Z toho vyplýva, že pod pojem\n„kolobežka s pomocným motorčekom“ možno bezpochyby zahrnúť kolobežku elektrickú, ktorá sa\nodlišuje od bežnej kolobežky práve tým, že na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný\n\nmotorček (inak by nebola označená ako kolobežka „elektrická“). Orgány objasňujúce priestupok do\nsprávy o výsledku objasňovania priestupku postačujúco opísali (nemotorové) vozidlo, ktoré riadil žalobca\nspôsobom, že „jazdil na elektrickej kolobežke“, pričom takéto konanie (riadenie kolobežky s pomocným\nmotorčekom pod vplyvom alkoholu v zmysle príslušných ustanovení zákona) prvostupňový orgán\na žalovaný správne vyhodnotili ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch.\nSkutková podstata priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch obsahuje podmienku, že\n„vodič vedie vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol\nešte nachádza v jeho organizme“. Predmetné ustanovenie nešpecifikuje „spôsob vedenia“ vozidla, ktorý\nžalobca spochybňoval (spochybňoval, že zo správy o objasňovania priestupku nevyplýva, že viedol\nkolobežku za použitia motorčeka), preto tento argument nie je relevantný. Ak vodič vedie elektrickú\nkolobežku (t.j. jazdí na kolobežke vybavenej elektrickým motorčekom), je naplnená podmienka vedenia\nkolobežky s pomocným motorčekom (aj keby v určitom momente bola poháňaná ľudskou silou), pretože,\nako už bolo uvedené, kolobežka s pomocným motorčekom je nemotorové vozidlo zachovávajúce\npôvodný charakter kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček.\n30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán náležite zistil skutkový stav veci,\nlogickým hodnotením dôkazov získal relevantné skutkové zistenia, ktoré posúdil v súlade s platnou\nprávnou úpravou. Žalobca v administratívnom konaní nenavrhol doplnenie dokazovania, nezúčastnil\nsa ústneho pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Závery žalobcu v správnej žalobe o\npodmienkach spáchania priestupku a povinnostiach orgánov verejnej správy v súvislosti s objasňovaním\npriestupku sú správne, avšak ide o všeobecné konštatovania žalobcu, ktoré nekonkretizujú pochybenia\norgánov verejnej správy v tomto prípade - nevysvetľujú, čo znamenajú vo vzťahu k zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, resp. z akých dôvodov vyvracajú závery žalovaného o skutočnostiach, na\nktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené.\n31. Ani námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia v časti, v ktorej prvostupňový orgán\nžalobcu zaviazal k úhrade trov konania v sume 16 eur, nie je dôvodná. Prvostupňový orgán vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur v zmysle\n§ 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch a s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z., ktorou sa\nustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch sa\nobčanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku uloží povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním\npriestupku, trovy sa uhrádzajú paušálnou sumou. Pretože prvostupňový orgán mal povinnosť uložiť\nžalobcovi ako osobe uznanej vinnou zo spáchania priestupku uhradiť trovy (nezáležalo to od jeho úvahy),\npričom výška trov je stanovená paušálnou (fixnou) sumou, bolo postačujúcim uviesť v zmysle ktorého\nustanovenia zákona sa ukladá povinnosť uhradiť trovy a v akej výške (vrátane lehoty v ktorej je žalobca\ntrovy konania povinný zaplatiť).\n32. Správny súd konštatuje, že postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom\nboli vydané rozhodnutia (prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie), nedošlo k porušeniu\nzákladných zásad konania (zásady legality, súčinnosti, prípadne iných základných zásad správneho\nkonania), dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, ktorý bol\nsprávne právne posúdený, nebolo zistené porušenie práva žalobcu účinne sa brániť. Taktiež nebolo\nzistené porušenie základných zásad trestného konania a základných zásad ukladania trestov.\n33. V správnej žalobe namietané nedostatky napadnutého a prvostupňového rozhodnutia neboli\ndôvodné, nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní\norgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP\nzamietol.\n34. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania\nnepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania\nv správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd\nnerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože nezistil podmienky pre priznanie práva na\nnáhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.\nPoučenie:\n\nToto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo\npodaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom\ndo 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "35c6e561-d909-4e02-a82b-9497f86404ff:3ad91dfc-43a4-49d8-a6c1-bcb71f8e103f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100240.1", "spisova_znacka": "14Sa/3/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sa/3/2023 z 11. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-06-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100240.1"}, {"guid": "512658f8-0120-4be5-956e-d14351368ba9:70b2c492-eec5-4c95-b6b1-c7f8d741812c", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100418.1", "spisova_znacka": "16Sa/1/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16Sa/1/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100418.1"}, {"guid": "ca40daab-e06a-4abf-8f19-4283ffbedfa0:862c925e-7080-42e3-b5e3-573028e65257", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Sa/1/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 16Sa/1/2023 z 3. 5. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ca40daab-e06a-4abf-8f19-4283ffbedfa0:862c925e-7080-42e3-b5e3-573028e65257"}], "citovane_v": []}