Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici TN-11S/87/2022 3022200287 16. 05. 2024 Mgr. Denisa Slivová ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200287.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, so sídlom Blumentálska 2735/20, 811 07 Bratislava, IČO: 42 128 277, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, IČO: 47 232 277, proti žalovanému: Obec Udiča, so sídlom obecného úradu 018 01 Udiča 302, IČO: 00 317 853, právne zastúpený: LEGAL POINT s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia starostu Obce Udiča zo dňa 13.07.2022, takto rozhodol: Súd fiktívne rozhodnutie starostu Obce Udiča zo dňa 13.07.2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: Konanie pred správnym súdom 1. Žalobca vo všeobecnej správnej žalobe zo dňa 06.09.2022 uviedol, že v zmysle § 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“), požiadal Obec Udiča žiadosťou zo dňa 30.05.2022 o poskytnutie informácie, ako dospela k záveru uvedenom v liste zo dňa 05.05.2022 adresovanom spoločnosti AŽ sady, s.r.o., IČO: 52827046, so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, v ktorom Obec Udiča uviedla, že následkom terénnych úprav, ktoré má záujem spoločnosť AŽ Sady, s.r.o. vykonať na svojich pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území A., by mohla byť zmena odtokových pomerov v území. Žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácie bola Obci Udiča odoslaná dňa 01.06.2022. Ako dôkaz žalobca priložil žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 30.05.2022 a potvrdenie o odoslaní - doručenka zo dňa 01.06.2022. S poukazom na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. lehota na sprístupnenie informácie Obci Udiča uplynula dňa 13.06.2022. V stanovenej lehote Obec Udiča požadovanú informáciu nesprístupnila, a preto žalobca v súlade s ustanovením § 19 ods. l zákona č. 211/2000 Z.z. podal dňa 20.06.2022 odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu Obce Udiča o nesprístupnení informácie. Ako dôkaz žalobca priložil odvolanie zo dňa 20.06.2022 a a potvrdenie o odoslaní - doručenka zo dňa 20.06.2022. Dodatočne, dňa 22.06.2022 doručila Obec Udiča žalobcovi elektronický dokument napísaný B. C. D., hlavný radca, odbor výstavby a bytovej politiky, Okresný úrad Trenčín, podľa ktorého „stavebník nemôže na základe inžinierskogeologického a hydrogeologického posudku realizovať terénne úpravy.“ Žalobcovi však nebola zo strany Obce Udiča objasnená žiadna súvislosť medzi uvedeným dokumentom a informáciami, ktoré od žalovaného požadoval žalobca. Dokument zaslaný žalobcovi Obcou Udiča žiadnym spôsobom neposkytoval -informáciu, ako Obec Udiča dospela k záveru uvedenému v liste zo
dňa 05.05.2022, že následkom terénnych úprav by mohla byť zmena odtokových pomerov v území. Z uvedeného dôvodu žalobca dňa 27.06.2022 (t.j. v 15- dňovej zákonnej lehote) doručil doplnenie odvolania. Dňa 08.07.2022 Obec Udiča doručila žalobcovi doplnenie informácie, ktorej prílohou bolo opätovné zaslanie kópie e-mailu od B. C. D. (identický dokument, ako bol žalovaným zaslaný dňa 22.06.2022), tentokrát aj s informáciou, že išlo o e-mail zaslaný dňa 02.06.2022 na emailovú adresu E. F.. Ako dôkaz žalobca priložil odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie (prípis), Dokument od B. C. D., doplnenie odvolania zo dňa 27.06.2022, Potvrdenie o odoslaní, doručenka zo dňa 27.06.2022 Doplnenie informácie, E-mailová správa zo dňa 02.06.2022. Žalobca mal za to, že žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z.z. zo dňa 30.05.2022, odvolaním voči fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 20.06.2022 a doplnením tohto odvolania zo dňa 27.06.2022 žiadal o poskytnutie jednoznačnej informácie, na základe čoho Obec Udiča dospela k záveru, ktorý prezentovala v liste zo dňa 05.05.2022. Požadovaná informácia žalobcovi nebola sprístupnená, a to ani po podaní opravného prostriedku (odvolania), a to bez riadneho zdôvodnenia uvedeného v riadnom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Žalobcovi nebol sprístupnený ani posudok, alebo iný dokument, na základe ktorého si Obec Udiča vytvorila názor o odtokových pomeroch dotknutého územia. E-mail od B. C. D., ktorý bol žalobcovi opakovane doručený dňa 22.06.2022 a 08.07.2022, nepovažoval žalobca za relevantnú odpoveď, a to z dôvodu, že tento e-mail bol vytvorený dňa 02.06.2022, t.j. približne jeden mesiac po tom, ako žalovaný prezentoval svoj názor o zmene odtokových pomerov územia. Dôvody neposkytnutia informácií Obec Udiča neuviedla vo svojom rozhodnutí, riadne rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácií nevydala a žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy nevydal ani riadne rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Žalobca mal za to, že v prípade, ak by Obec Udiča a/alebo starosta obce nebol povinný sprístupniť požadované informácie zo zákonom stanovených dôvodov, mal povinnosť o tom vydať v zákonom určenej lehote rozhodnutie v zmysle zákona. Ak takéto rozhodnutie nevydal, vzniklo zamietavé fiktívne prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol riadnym postupom žalobcu podaný opravný prostriedok, o ktorom mal riadne rozhodnúť druhostupňový orgán verejnej správy. Žalobca podal proti fiktívnemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy riadny opravný prostriedok - odvolanie, ktoré bolo doručené dňa 20.06.2022 a následne dňa 27.06.2022 doručil žalobca doplnenie odvolania (t.j. v 15dňovej zákonnej lehote). Žalovaný o odvolaní žalobcu nerozhodol v zákonom stanovenej lehote podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., a preto vznikla fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu dňa 13.07.2022, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové fiktívne rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. sa rozhodnutie sa považuje za doručené dňom 15.07.2022. Žalobca citoval relevantné ustanovenia Správneho súdneho poriadku, zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa § 22 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v zákone stanovené inak, použijú sa na konanie podľa zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Náležitosti rozhodnutia upravuje ustanovenie § 47 Správneho poriadku, podľa ktorého musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok má obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a v odôvodnení rozhodnutia majú byť správnym orgánom uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Žalobca mal za to, že žalovaný žalobcom požadované informácie v zákonom stanovenej lehote žalobcovi nesprístupnil, žalovaný o nesprístupnení informácií nevydal v zákonom stanovenej lehote písomne rozhodnutie, ktoré by bolo riadne odôvodnené, o odvolaní žalobcu nerozhodol a ani nevydal v zákonnej lehote rozhodnutie o zamietnutí odvolania. Žalobca navrhol, aby súd podľa § 191 ods. l písm. d) Správneho súdneho poriadku fiktívne rozhodnutie žalovaného E. F. - starostu Obce Udiča, doručené dňa 13.07.2022 o odvolaní žalobcu vo veci žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 20.06.2022 v znení doplnenia zo dňa 27.06.2022 zrušil vec a vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.11.2022 namietal zmätočnosť označenia sporových strán. V záhlaví žaloby bol ako žalovaný označený starosta Obce Udiča a zároveň Obec Udiča, ku ktorej bolo špecifikované sídlo a identifikačné číslo. Žalovaný tvrdil, že uvedené označenie žalobcom nebolo správne a bolo zmätočné, pretože takto označená strana sporu nebola jednoznačne a správne špecifikovaná. Podľa neho štatutárny orgán obce nie je subjektom s identifikačným číslom. Žalovaný z hľadiska chronológie udalostí nerozporoval skutkový stav opísaný žalobcom, ale popieral závery, ktoré žalobca na základe skutkového stavu vyvodil. Obci Udiča bola dňa 1. júna 2022 doručená žiadosť
o poskytnutie informácie zo dňa 30. mája 2022. Obec nereagovala v zákonom stanovenej lehote na poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií, čo malo viesť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Dňa 20. júna 2022 podal žalobca odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu obce o neposkytnutí informácie. Obec Udiča ako odpoveď dňa 22. júna 2022 doručila elektronický dokument napísaný B. C. D.. Podľa žalobcu tento dokument neposkytoval informáciu, ktorú žiadal. Žalovaný sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil. Podľa žalovaného z obsahu dokumentu bolo možné logicky vyvodiť, že o záležitostiach týkajúcich sa terénnych úprav na pozemkoch žalovaný komunikoval a konzultoval s príslušným okresným úradom. B. D. v dokumente konštatovala, že terénne práce môžu ovplyvniť odtokové pomery komunikácie, čo obec potvrdila. Týmto bola podľa žalovaného požadovaná informácia sprístupnená. Pokiaľ sa žalobca žiadosťou domáhal informácie, ako obec dospela k záveru, že terénne úpravy by mohli zmeniť odtokové pomery v území, obec a starosta obce poskytli ako odpoveď na žiadosť o informácie elektronicky dokument, z ktorého vyplýva, že záver v súvislosti s terénnymi úpravami bol deklarovaný pracovníkom odboru výstavby okresného úradu, čo logicky odpovedalo na žiadosť žalobcu. Žalovaný považoval elektronický dokument za dostatočnú odpoveď, o čom svedčilo aj jeho duplicitné odoslanie. Vzhľadom na sprístupnenie požadovanej informácie žalovaný mal za to, že zákonná fikcia o vydaní druhostupňového rozhodnutia nikdy nenastala a ani nemohla nastať. Preto považoval žalobu za nedôvodnú a nezmyselnú. Pokiaľ mal žalobca pocit, že potrebuje ďalšie informácie, nič mu nebránilo podať novú žiadosť. Ak by súd napriek uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že žalobcovi neboli sprístupnené všetky požadované informácie a bolo vydané druhostupňové fiktívne rozhodnutie, žalovaný poukázal na to, že žaloba nespĺňa zákonné podmienky a nemá požadované náležitosti, preto ju bolo potrebné zamietnuť. Žaloba bola podaná ako typ žaloby podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Podľa žalovaného žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom boli poškodené jeho subjektívne práva a žiadal informácie v prospech tretej osoby. Žaloba neobsahuje spojitosť medzi poškodenými právami žalobcu a jej podaním. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ani neuviedol, aké subjektívne práva boli poškodené a v akom rozsahu. Žalovaný ďalej konštatoval, že žaloba nespĺňa náležitosti všeobecnej správnej žaloby, ako to vyžaduje § 182 ods. 1 písm. e) a g) Správneho súdneho poriadku. Žalobca len stroho odkázal na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, ale bez riadneho odôvodnenia. Neboli konkrétne a zreteľne označené žalobné body, čo znamenalo nesplnenie náležitosti. Nesplnenie náležitosti podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP videl žalovaný v tom, že žaloba neobsahovala žiadosť o nariadenie pojednávania, čo považoval za vadu podania. Na základe týchto skutočností a popísaných vád podania v súvislosti s nesplnením náležitostí všeobecnej správnej žaloby, ako aj na právne dôležitú skutočnosť, že žalobca reálne nepreukázal poškodenie subjektívnych práv, žalovaný mal za to, že žaloba nemôže obstáť, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti vyplývajúce z § 182 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a je zjavne nedôvodná. 3. Žalobca v replike zo dňa 14.02.2023 uviedol, že žalovaný v bodoch 3 - 5 vyjadrenia k žalobe zo dňa 07.11.2022 okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že elektronický dokument neposkytoval požadovanú informáciu, resp. že sprístupnením dokumentu od B. D. bola požadovaná informácia sprístupnená, a že žalovaný považoval elektronický dokument po obsahovej stránke za dostačujúcu odpoveď, o čom svedčí aj duplicitné odoslanie elektronického dokumentu. S týmito tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožnil a naďalej tvrdil, že žalovaný požadovanú informáciu nesprístupnil. Ako vyplýva zo žaloby žalobcu zo dňa 06.09.2022 a jej príloh (žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 30.05.2022, odvolania vo veci žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 20.06.2022, a doplnenia odvolania vo veci žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 27.06.2022), žalobca žiadal poskytnutie informácie o tom, ako žalovaný dospel k záveru uvedenom v liste zo dňa 05.05.2022 a o zaslanie posudku alebo iného dokumentu k uvedenej veci. Zároveň žalobca opätovne uviedol, že žalovaný nerozhodol o odvolaní žalobcu, ktoré bolo doručené dňa 20.06.2022 a následne dňa 27.06.2022, a preto dňa 13.07.2022 vznikla fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdil. Ako vyplýva zo žaloby žalobcu, žalobca žiadal o poskytnutie informácií a mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žalobca mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Žalobca proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby podal odvolanie, o ktorom nebolo zákonom stanoveným postupom rozhodnuté, a preto sa predpokladá, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (§ 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z.). Takéto fiktívne rozhodnutie rovnako neobsahuje náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/3/2019 zo dňa 17.10.2019, podľa ktorého „...fiktívne rozhodnutie má z právneho hľadiska rovnakú povahu ako riadne rozhodnutie. Svojou povahou je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vytvára však formálnu právnu prekážku ďalšej rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy, ktorá musí byť odstránená zrušením rozhodnutia.“ Súčasne žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto je bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. 4. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. 5. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, s listinami obsiahnutými v súdnom spise, preskúmal napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny rámec 6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom do 31.07.2022 (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 7. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 18 zákona č. 211/2000 Z.z., vybavenie žiadosti a vydanie rozhodnutia (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). (4) Ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2); ak je povinnou osobou podľa prvej časti vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná bezodkladne, najneskôr do troch dní, dať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky podnet na vydanie rozhodnutia. 9. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
10. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 11. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 12. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 13. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov („ďalej len Správny poriadok“) 14. Podľa § 57 Správneho poriadku (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. 15. Podľa § 47 Správneho poriadku, náležitosti rozhodnutia (1)Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. (6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. (7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie. Posúdenie veci správnym súdom 16. Z predloženého administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že v liste zo dňa 05.05.2022, označenom ako „Ohlásenie terénnych úprav- odpoveď“, Obec Udiča oznámila spoločnosti AŽ sady, s. r. o., IČO: 52827046, so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica v nadväznosti na list zo dňa 29.04.2022, ktorým obci ohlásila terénne úpravy na pozemku parc. KNC č. XXXX/X G. XXXX/XX, k. ú. A., ktoré spočívajú v zarovnaní nižšie uvedených pozemkov, a to formou odkopania (odstránení)
hliny a nánosov nachádzajúcich sa na pozemkoch, že stanovisko k požadovaným terénnym úpravám už zaslala listom č. j.: 324/2021-003 TS1-20 zo dňa 09.09.2021 a toto stanovisko stále platí. Požadované terénne úpravy nie je možné ohlásiť ani realizovať takýmto spôsobom, keďže sa jedná o úzky pozemok s veľkým výškovým rozdielom, čoho následkom môže byť zmena odtokových pomerov v území. 17. Ďalej z predloženého administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca - Mgr. Tomáš Szabo, advokát, IČO: 42 128277, so sídlom Blumentálska 2735/20, 811 07 Bratislava (ďalej len ako ,,žalobca" alebo ,,žiadateľ“), požiadal Obec Udiča v zmysle § 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“), žiadosťou zo dňa 30.05.2022 o poskytnutie informácie, ako Obec Udiča dospela k záveru uvedenom v liste zo dňa 05.05.2022 adresovanom Obcou Udiča spoločnosti AŽ sady, s. r. o., IČO: 52827046, so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, v ktorom Obec Udiča uviedla, že následkom terénnych úprav, ktoré má záujem spoločnosť AŽ Sady, s.r.o. vykonať na svojich pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území A., by mohla byť zmena odtokových pomerov v území. Žiadateľ úvodom uvedenej žiadosti o poskytnutie informácie ozrejmil skutkové okolnosti žiadosti tak, že žalobca na základe písomnej plnej moci zo dňa 30.05.2022 prevzal právne zastupovanie spoločnosti AŽ sady, s. r. o., so sídlom Centrum 27/32, 017 0l Považská Bystrica, ICO: 52827046 (ďalej len „Klient") vo veci uplatnenia všetkých nárokov spoločnosti AŽ sady, s. r. o. súvisiacich s možným nesprávnym alebo nezákonným postupom Obce Udiča v súvislosti s realizáciou terénnych úprav v katastrálnom území A., na parc č. XXXX/X a parc č. XXXX/XX, ktoré spoločnosť AŽ sady, s.r.o. ohlásila Obci Udiča listom zo dňa 29.04.2022. Žalobcov klient listom zo dňa 29.04.2022 oznámil Obci Udiča záujem vykonať na svojich pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc č. XXXX/XX v katastrálnom území A. terénne úpravy, spočívajúce v zarovnaní uvedených pozemkov so susediacou prístupovou cestou parc. č XXXX/X. Súčasťou oznámenia bola aj jednoznačná informácia, že plánovanými terénnymi úpravami sa nemení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery a nejde o ťažobné alebo s nimi súvisiace práce. S poukazom na § 71 Stavebného zákona išlo o terénne úpravy, na ktoré sa nevyžaduje povolenie stavebného úradu Obec Udiča reagovala na oznámenie listom zo dňa 05.05.2022, v ktorom uviedla nasledovné: ,,požadované terénne úpravy nie je možné ohlásiť ani realizovať takýmto spôsobom, nakoľko sa jedná o úzky pozemok s veľkým výškovým rozdielom, čoho následkom môže byť zmena odtokových pomerov v území“. Žalobca mal za to, že Obec Udiča vo svojej reakcii neuviedla, ako dospela k uvedenému záveru. alebo či disponuje relevantným posúdením odtokových pomerov územia, ktoré odôvodňujú záver uvedený v odpovedi obce. Z tohto dôvodu je list Obec Udiča zo dna 05.05.2022 v celom rozsahu nepreskúmateľný. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žiadateľ uviedol, že pokiaľ Obec Udiča postupovala voči jeho klientovi v predmetnej veci nad rámec jej oprávnení a kompetencii. išlo o nezákonný postup, voči ktorému je potrebné sa brániť a vyvodiť zodpovednosť Zároveň žalobca uvedeným listom zo dňa 30.05.2022 požiadal Obec Udiča o zaslanie posudku alebo iného dokumentu k uvedenej veci. Žiadosť o poskytnutie informácie bola Obci Udiča doručená dňa 01.06.2022. Uvedené ako aj ďalšie údaje o doručení vyplývajú z doručeniek predložených ako prílohy k žalobe žalobcom, keďže súčasťou administratívneho spisu neboli žiadne doklady o doručení. 18. Žalobca podal dňa 20.06.2022 odvolanie proti rozhodnutiu obecného úradu Obce Udiča o odmietnutí požadovanej informácie. Žalobca popísal skutkový stav, akú žiadosť podal. Uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácie bola doručená do elektronickej schránky Obecného úradu Udiča dňa 01.06.2022. Lehota na poskytnutie požadovaných informácií v trvaní 8 pracovných dní uplynula dňa 13.06.2022. Keďže povinná osoba nesprístupnila žiadateľovi informácie, ani nevydala rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona, žiadateľ predpokladá, že obecný úrad Obce Udiča vydal rozhodnutie, ktorým odmietol sprístupnenie informácie. Odvolanie bolo doručené Obci Udiča podľa doručenky dňa 20.06.2022. 19. Žalobcovi bolo opakovane doručený email adresovaný B. C. D., hlavnou radkyňou odboru výstavby a bytovej politiky Okresného radu Trenčín starostovi Obce Udiča dňa 02.06.2022, v ktorom na dopyt starostu ho informuje, že na pozemkoch parc. č. XXXX/X G. XXXX/XX, k. ú. H. A. stavebník nie je oprávnený ani na základe uvedeného inžinierskogeologického a hydrogeologického posudku realizovať terénne úpravy, keďže v tom posudku ani nie je podrobne uvedený druh, charakter, rozsah a účel zemných prác, takže nie je zrejmé, aké terénne práce vôbec možno realizovať tak, aby odtokové pomery neboli ovplyvnené, s poznámkou, že posudok prečítala iba zbežne. Navyše je vedľa pozemku cesta,
uvedené práce môžu ovplyvniť aj odtokové pomery komunikácie, potom sú tam vjazdy do domov, aj to môže byť ovplyvnené a k tomu by sa vlastníci mali vyjadriť. Rozhodujúce je aj vecné bremeno na predmetných pozemkoch, tam je potrebné aj vyjadrenie oprávnených z vecného bremena. Stavebníka je potrebné opakovane poučiť, že nie je oprávnený terénne práce realizovať bez stavebného povolenia a upozorniť ho na § 106 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, že môže dostať pokutu za správny delikt až do výšky 400 000 Sk. 20. V podaní označenom ako „Odvolanie vo veci žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám – doplnenie“ žalobca zopakoval informácie z podaného odvolania. K elektronicky doručenému dokumentu Obcou Udiča, dňa 22.06.2022, ktorý mala napísať B. C. D., žalobca uviedol, že predmetný dokument žiadnym spôsobom neposkytuje informáciu, ako Obec Udiča dospela k záveru uvedenému v liste zo dňa 05.05.2022, že následkom terénnych úprav by mohla byť zmena odtokových pomerov v území, a preto trvá na podanom odvolaní a žiada o doplnenie informácie, kedy Obec Udiča obdržala dokument od B. C. D.. Podľa doručenky bolo doplnenie odvolania doručené Obci Udiča dňa 27.06.2022. 21. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci z hľadiska chronológie udalostí skutkový stav nebol sporný. Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia alebo či elektronický dokument napísaný B. C. D. ako odpoveď na odvolanie žalobcu voči fiktívnemu rozhodnutiu obecného úradu Obce Udiča o nesprístupnení informácie možno považovať za rozhodnutie o odvolaní. 22. Správny súd dospel k záveru, ako tvrdil žalobca v podanej žalobe, že vo vzťahu k žiadosti žalobcu zo dňa 30.05.2022 o sprístupnenie informácie, doručenej povinnej osobe dňa 01.06.2022, nastala v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. zákonná fikcia vydania rozhodnutia obecným úradom Obce Udiča ako povinnou osobou ako prvostupňovým správnym orgánom o nesprístupnení informácií dňa 13.06.2022, t.j. uplynutím lehoty 8 pracovných dní na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií. Toto prvostupňové fiktívne rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou sa považovalo za doručené dňom 16.06.2022 (štvrtok). Proti nemu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené Obci Udiča dňa 20.06.2022. 23. Pre odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu platí osobitná lehota. Podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku, odvolanie je podané včas, ak bolo podané do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia. Keďže fiktívne rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku, možno proti nemu podať odvolanie v lehote 3 mesiacov odo dňa, kedy sa považuje za doručené. V predmetnej veci však žalobca podal odvolanie na štvrtý deň od doručenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia, čiže včasnosť podania opravného prostriedku nebola sporná. 24. Žalobca mal za to, že dňa 27.06.2022, t.j. stále v odvolacej lehote 15 dní podal doplnenie odvolania. Žalobca mal za to, že deň po uplynutí lehoty 15 dní na rozhodnutie o odvolaní – dňa 13.07.2022 nastala fikcia vydania druhostupňového zamietavého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd vychádzal z dátumu vydania fiktívneho rozhodnutia, ako ho určil žalobca a nebol tento údaj ako medzi účastníkmi sporný. V súdnej praxi sa skôr považuje za dátum vydania fiktívneho rozhodnutia posledný deň márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní. Avšak v predmetnej veci táto otázka nebola sporná. Pre úplnosť je potrebné poukázať, že lehotu 15 dní na rozhodnutie o odvolaní je potrebné zohľadniť v spojení s § 57 Správneho poriadku. Teoreticky teda môže byť o odvolaní rozhodnuté až na 45. deň po podaní odvolania (lehota 30 dní na autoremedúru a postúpenie odvolania pre povinnú osobu a lehota 15 dní na rozhodnutie pre odvolací orgán). Z obsahu administratívneho spisu nevyplývali presné časové súvislosti, kedy prvostupňový správny orgán predložil vec druhostupňovému správnemu orgánu. 25. Najvyšší súd SR v bode 59 uznesenia zo dňa 27.01.2021, sp. zn. 2Sžik/4/2019 uviedol: Ustanovenie § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám spája povinnosť rozhodnúť o odvolaní do 15 dní, od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako „doručenie odvolania povinnou osobou“. ...Toto ustanovenie systematicky nadväzuje na subsidiárnu aplikáciu ustanovení správneho poriadku na konanie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na právne situácie neupravené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám sa subsidiárne aplikuje správny poriadok. Odvolacie konanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravené v správnom poriadku.... V
nadväznosti na podané odvolanie správny orgán má v zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku možnosť vybaviť odvolanie autoremedúrou a o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Následne, ak nezvolí tento procesný postup, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. V tomto kontexte najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám počíta s týmto procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15-dňoválehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sži 19/2012, obdobne tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 13/2013, 5 Sži 8/2012, 3 Sži 1/2013, 2 Sži 3/2013, 6 Sži 3/2013,2 Sži 7/2012, 8Sži 4/2012). 26. V tejto súvislosti vyhodnotil správny súd obranu žalovaného, ktorý poukazoval na zmätočné označenia strán, keď ako žalovaný bol označený starosta Obce Udiča a zároveň ako žalovaný bola označená Obec Udiča, za nedôvodnú. Nadväzujúc na právnu úpravu žalobnej legitimácie (§ 178 Správneho súdneho poriadku) zákon vymedzuje orgán verejnej správy, ktorý v konkrétnom správnom súdnom konaní disponuje pasívnou procesnou legitimáciou. Je to tak preto, že zákon rozdielne nastavuje podmienky prístupu žalobcu (fyzickej a právnickej osoby, prokurátora a zainteresovanej verejnosti) k správnemu súdu v závislosti od povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, ktoré osobitné predpisy vyčerpať umožňujú. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. To v preklade znamená, že správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. V prípade, pokiaľ žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd nevyzýva žalobcu na odstránenie vád podania podľa § 59 Správneho súdneho poriadku, ale žalovaného sám určí a s takto určeným žalovaným aj koná. Preto nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme za predpokladu, že žaloba inak obsahuje zákonom predpísané náležitosti (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2010, sp.zn. 2Sži/2/2010). V závislosti od toho, či osobitný predpis umožňuje podať účastníkovi administratívneho konania (fyzickej a právnickej osobe) riadny opravný prostriedok, zákon upravuje vo vzťahu k určeniu žalovaného dve alternatívy. Prvá alternatíva vychádza z toho, že osobitný predpis umožňuje podať účastníkovi konania riadny opravný prostriedok. V takomto prípade je pri správnej žalobe fyzickej osoby a právnickej osoby žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý o tomto opravnom prostriedku rozhodol. Druhou alternatívou je, že osobitný predpis nepripúšťa podať riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a preto žalovaným bude ten orgán verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie vydal. 27. Hoci zákon o obecnom zriadení nedáva obecnému alebo mestskému úradu oprávnenie vydávať rozhodnutia o právach a právom chránených záujmoch osôb (správnym orgánom je starosta alebo primátor, ktorý vydáva aj rozhodnutia v správnom konaní), v praxi sa akceptuje, že zákon č. 211/2000 Z.z. ustanovil pre obecné a mestské úrady osobitnú právomoc vydávať rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Postup, keď v prvom stupni rozhodujú obecné, resp. mestské úrady a o odvolaní rozhodujú starostovia alebo primátori, je široko prijímaný aj súdnou praxou. Správny súd aj s ohľadom na charakter obdobných veci, napríklad rozhodovacia kompetencia ministrov, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne mal za to, že aj s ohľadom na povinnosť doručovania elektronickými prostriedkami, je vhodné označiť za žalovaného subjekt, verejnoprávnu korporáciu, s právnou subjektivitou a osobitnú administratívnu spôsobilosť jednotlivca zvýrazniť v časti označenia predmetu konania. 28. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku, že žalovaný nerozhodol v zákonnom stanovej lehote podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., a preto vznikla fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu dňa 13.07.2022, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové fiktívne rozhodnutie povinnej potvrdil, ako dôvodnú. 29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sž 180/01 zo dňa 13. júna 2002: „Fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako povinnej osoby ako aj fiktívne rozhodnutie ministra ako vedúceho orgánu štátnej správy o podanom rozklade podliehajú síce súdnej preskúmavacej právomoci, vzhľadom na to, že ide o zákonnú fikciu, nebolo v možnostiach súdu preskúmať dôvody uvedených rozhodnutí obidvoch stupňov a teda ani posúdiť ich zákonnosť. Z uvedeného vyplynul nevyhnutný
záver Najvyššieho súdu SR, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.“ 30. Inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným osobám však zákon č. 211/2000 Z.z. neumožňuje zostať nečinnými, naopak, výslovne im v § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdu vyplýva, že každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je „nepreskúmateľné“). 31. Právo na informácie a ústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva tvoria bariéru voči kabinetnému výkonu verejnej moci (zo strany súdov nevynímajúc) a umožňujú podrobiť výkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti (v širšom občianskej spoločnosti). (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 830/2016 z 2. februára 2017). Z uvedených ústavnoprávnych kritérií vzťahujúcich sa na výklad právnych noriem a majúcich zásadný právny význam aj pre toto konanie vychádza aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zámerom presadeným zákonodarcom v právnej úprave zákona o slobode informácií. Právne nazeranie správnych súdov na inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere o prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. Preto pre preskúmavanú právnu vec a jej posúdenie má zásadný význam relevantná judikatúra NS SR k otázke právnych následkov prípadného oneskoreného vydania faktického rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. K tejto otázke je vhodné zmieniť nasledovné rozhodnutia. 32. „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákon asa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 21, 22,23/2012). 33. „Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. ...Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 21/2013). 34. Je potrebné zdôrazniť, že správny súd zameral svoj prieskum v rámci žalobných bodov, či ako starosta Obce Udiča vydal faktické rozhodnutie vo veci, ktorým informáciu poskytol, a nie na hodnotenie správnosti resp. relevantnosti poskytnutej informácie a skutočnosti, či požadovaná informácia spadá pod právo na prístup k informáciám. 35. Pokiaľ by aj správny súd odhliadol od vyžadovania príslušnej procesnej formy (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku), keď v prípade, že odvolací orgán mienil poskytnúť informáciu, mal vydať rozhodnutie, ktorým by zrušil zamietavé fiktívne prvostupňové rozhodnutie, v zhode s názorom žalobcu dospel správny súd k záveru, že preposlanie emailu, doručeného starostovi obce zamestnankyňou Okresného úradu Trenčín, nemožno považovať na sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Zb. spĺňajúcu formálne náležitosti odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácie, a teda obranu žalovaného, že žalobcovi bola poskytnutá informácia preposlaním emailu B. C. D., vyhodnotil správny súd ako neúspešnú. 36. Obranu žalovaného, že žaloba nespĺňa zákonné podmienky a nemá požadované náležitosti, keď podľa žalovaného žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom boli poškodené jeho subjektívne práva a žiadal informácie v prospech tretej osoby, ďalej že žaloba nespĺňa náležitosti všeobecnej správnej žaloby, ako to vyžaduje § 182 ods. 1 písm. e) a g) Správneho súdneho poriadku, teda neobsahuje riadne
odôvodnenie- neboli konkrétne a zreteľne označené žalobné body a že neobsahuje žiadosť o nariadenie pojednávania, vyhodnotil správny súd ako neúspešnú. 37. V predmetnej veci žiadateľom o poskytnutie informácie bol priamo právny zástupca, advokát, teda v tomto konaní žalobca. Žiadateľ o sprístupnenie informácie nemusí preukazovať právny dôvod, pre ktorý sprístupnenie informácie žiada. Aktívna procesná legitimácia na podanie správnej žaloby v zmysle § 178 ods. 1 SSP v predmetnej veci bola splnená, jednak žalobca bol účastníkom konania a jednak samotné tvrdenie o tom, že mu informácia nebola sprístupnená je dostatočným tvrdením na preukázanie dotknutia na právach žalobcu napadnutým fiktívnym rozhodnutím. Ak mal žalovaný za to, že advokát nemôže požadovať sprístupnenie konkrétnej informácie, že sa naňho vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám, uvedené malo nájsť svoje vyjadrenie pri aplikácii § 9 zákona č. 211/20002 Z.z., z povahy veci ale fiktívne rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, preto nemožno priznať úspech tejto obrane, ktorá sa mala v prvom rade realizovať vydaním rozhodnutia. 38. Správny súd mal za to, že žaloba obsahuje vymedzenie žalobných bodov, absencia žiadosti o nariadenie pojednávania, resp. nevyjadrenie sa k tejto skutočnosti má negatívny dôsledok len pre žalobcu, že na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada. Žaloba podľa správneho sudu obsahovala všetky podstatné náležitosti vyplývajúce z § 182 ods. 1 SSP. 39. Správny súd dospel k záveru, že fiktívne rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu, že napadnuté fiktívne rozhodnutie starostu Obe Udiča zo dňa 13.07.2022 je nepreskúmateľné a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 40. Po vrátení veci rozhodne žalovaný o odvolaní žalobcu tak, že vydá rozhodnutie, ktoré s prihliadnutím na to, že v konaní bolo vydané prvostupňové fiktívne rozhodnutie, ktoré je potrebné vždy zrušiť, vydá pri aplikácii Správneho poriadku, ktoré bude obsahovať všetky náležitosti. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16. júna 2010 vyplýva, že nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Ak správny orgán v danom prípade takto nepostupoval, odňal žiadateľovi – žalobcovi, právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na orgáne Slovenskej republiky zaručené mu v Ústave Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1. V tomto smere správny súd podotýka, že v zmysle § 191 ods. 3 SPP rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa môže zrušiť len na návrh žalobcu, ktorý taký procesný návrh v lehote na podanie žaloby nevzniesol. Následne obecný úrad žalovaného opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca bol vo veci úspešným účastníkom konania, má proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle ust. § 175 ods. 2 SSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 42. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.