Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/67/2022 z 16. 5. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici TN-13S/67/2022 3022200230 16. 05. 2024 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200230.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu: Management Quality, s.r.o., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 333 349, zast.: JUDr. Danica Holováčová, advokátka so sídlom Čajakova č. 5, 040 01 Košice proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, Hodžova 1510/36, 911 01 Trenčín, IČO 35 627 620, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-033-31-2.3/P-E25-22 zo dňa 17.05.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2022, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Výkon inšpekcie 1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len „žalovaný“) vykonal v období od 09.02.2022 do 17.05.2022 u žalobcu (v prevádzke Výrobné priestory DELTA, Priemyselná 4600/1, 018 41 Dubnica nad Váhom) a na inšpektoráte práce inšpekciu práce, pričom výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte (žalobca) bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 82/2005 Z. z.). Dňa 17.05.2022 bol vyhotovený Protokol o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 125/2006 Z. z.“ alebo „Zákon o inšpekcii práce“) č: ITN-033-31-2.3/P-E25-22, IPTN/IPTN_ODD PPV/2022/488 zo dňa 17.05.2022 (ďalej len „Protokol“) so zisteniami špecifikovanými v Protokole. 2. Žalovaný v Protokole v časti B) Novozistené nedostatky: bod 1. uviedol, že „Právnická osoba – Management Quality, s.r.o., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval minimálne dňa 09.02.2022 v čase o 11:10 hod. závislú prácu fyzických osôb A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. a H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - operátor výroby na prevádzke: Výrobné priestory DELTA, Priemyselná 4600/1, 018 41 Dubnica nad Váhom a nemala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ďalej aj „Zákonník práce“), čím porušila ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ využíva závislú prácu fyzických osôb A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. a H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - operátor výroby na prevádzke: Výrobné priestory DELTA, Priemyselná 4600/1, 018 41 Dubnica nad Váhom a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 09.02.2022 v čase o 11:10 hod. Nelegálne zamestnávanie trvalo minimálne dňa 09.02.2022, teda v čase začatia inšpekcie práce. Výkonom inšpekcie práce nebola preukázaná dohodnutá mzda.“ 3. Následne v časti Protokolu označenej ako Opatrenia inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 v nadväznosti na § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov kontrolovanému subjektu „nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode B)1 - v prípade využívania závislej práce fyzických osôb A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. a H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ukrajina, uzatvoriť s ňou pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov iný pracovnoprávny vzťah po prevzatí protokolu a do budúca nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov iného pracovnoprávneho vzťahu a príslušné ustanovenie dodržiavať trvale od prevzatia tohto protokolu a uložil zamestnávateľovi povinnosť ? prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin, ? predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie. V prípade, ak sa kontrolovaný subjekt rozhodne nevyužívať závislú prácu fyzických osôb A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. a H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., túto skutočnosť oznámi inšpektorovi práce vo forme listu.“ 4. Obsah Protokolu bol prerokovaný dňa 17.05.2022 s konateľom žalobcu (p. J. I.), ktorý uviedol, že žiada o lehotu na vyjadrenie. Inšpektor práce umožnil žalobcovi k skutočnostiam uvedeným v Protokole vyjadriť sa v lehote 3 pracovných dní od prevzatia Protokolu a predložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu s tým, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy, znamená to, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v Protokole. V stanovisku inšpektora práce k vyjadreniu konateľa bolo uvedené, že ak inšpektor práce v uvedenej lehote nedostane žiadne vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa považuje za ukončený. Protokol žalobca prevzal dňa 17.05.2022 elektronicky. Žalobca dňa 23.05.2022 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k Protokolu, inšpektor práce žiadosti vyhovel a termín predĺžil do 25.05.2022. Dňa 25.05.2022 bolo žalovanému doručené Vyjadrenie žalobcu k Protokolu zo dňa 22.05.2022. 5. Inšpektor práce dňa 01.06.2022 vyhotovil Dodatok č. 1 k Protokolu č. ITN - 033 - 2. 3/P-25-22 zo dňa 17.05.2022 (ďalej aj „Dodatok č. 1“) v súlade s § 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z., v ktorom uviedol vyjadrenie žalobcu a svoje stanovisko k nemu s tým, že Bod B)1. Protokolu zostáva nezmenený, nakoľko kontrolovaný subjekt vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na jeho zmenu alebo vypustenie z Protokolu. Časť Opatrenia na strane č. 9, 10 Protokolu zmenil tak že pôvodné znenie (tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku) nahradil novým znením nasledovne: „Opatrenia Inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 v nadväznosti na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariaďuje odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode:

B)1- v prípade využívania závislej práce fyzických osôb A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. a H. I. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., uzatvoriť s ňou pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov iný pracovnoprávny vzťah po doručení Dodatku č. 1 k Protokolu a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov iného pracovnoprávneho vzťahu a príslušné ustanovenie dodržiavať trvale od doručenia tohto Dodatku č. 1 k Protokolu. ukladá zamestnávateľovi povinnosť ? prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin, ? predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie. V prípade, ak sa kontrolovaný subjekt rozhodne nevyužívať závislú prácu fyzických osôb A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. a H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., túto skutočnosť oznámi inšpektorovi práce vo forme listu. Ostatné časti protokolu zostávajú nezmenené.“ Inšpektor práce v Závere Dodatku č. 1 k Protokolu konštatoval, že tento dodatok sa neprerokováva vzhľadom na skutočnosť, že nedochádza k zmene vecného obsahu porušenia uvedeného v Protokole. Prevzatím Dodatku č. 1 k Protokolu sa považuje výkon inšpekcie práce za ukončený. Dodatok č. 1 k Protokolu bol zaslaný žalobcovi elektronicky dňa 01.06.2022. Žaloba 6. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu žalovaného č.: ITN-033-31-2.3/P-E25-22, IPTN/IPTN_ODD PPV/2022/488 zo dňa 17.05.2022 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 01.06.2022 a navrhol, aby správny súd Protokol zo dňa 17.05.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2022 zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v správnej žalobe poukázal na výkon inšpekcie práce u žalobcu, špecifikoval dokumenty, ktoré žalobca predložil pri výkone inšpekcie práce, pričom zistenými nedostatkami malo byť nelegálne zamestnávanie fyzických osôb A. B., D. E., A. E. (správne malo byť uvedené Salavat), F. G., H. I. (správne malo byť uvedené Pylypenko), ktorí mali vykonávať závislú prácu v priestoroch prevádzky Výrobné priestory DELTA, Priemyselná 4600/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, pričom žalobca nemal mať založený pracovnoprávny vzťah s týmito fyzickými osobami. Inšpektor práce odôvodnil porušenie predpisu tým, že žalobca využíval závislú prácu, pričom nemal založený pracovný pomer. V Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 17.02.2022 (správne malo byť uvedené 17.05.2022) podľa žalobcu žalovaný uviedol, že výkonom inšpekcie zo dňa 09.02.2022 bolo jednoznačne zistené, že kontrolované fyzické osoby vykonávali pre žalovaného (správne malo byť uvedené pre žalobcu) závislú prácu. Uvedené zistenia sú podľa názoru žalobcu v rozpore s daným skutkovým stavom. Poukázal na účel zák. č. 82/2005 Z. z., ktorý stanovuje povinnosť pre zamestnávateľov, že ak využívajú závislú prácu fyzických osôb, tak len na základe založeného pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce), ako aj povinnosť ukladať pokuty podľa citovaného zákona, avšak povinnosťou orgánov verejnej správy podľa Ústavy SR a Dohovoru je aj ochrana oprávnených záujmov a procesných práv účastníkov konania pred nezákonným a nesprávnym úradným postupom. Žalobca tvrdil, že zo spisu žalobcu (správne malo byť uvedené zo spisu žalovaného) je zrejmé, že inšpektor práce postupoval podľa § 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z., pričom žalobca považuje Protokol, ako aj postup pri jeho vydaní a ktorý jeho vydaniu predchádzal, za nezákonný z nasledovných dôvodov: 1/ Protokol neobsahuje zákonné náležitosti, resp. aj nepreskúmateľné skutočnosti 2/ Postup pri vykonávaní kontroly bol nezákonný 3/ Zistenia uvedené v Protokole, ktoré viedli k uloženiu opatrení žalobcovi, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávne zisteného skutkového stavu veci 4/ Protokol je z hľadiska formy nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, zmätočný a komplikovaný

5/ V Protokole žalobcovi uložené opatrenia v časti Opatrenia sú nezákonné, nezrozumiteľné, zmätočné, nejasné, nekonkretizované a tým nevykonateľné a Protokol je v tejto časti nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. 7. V správnej žalobe žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1 nasledovne: - Nezákonnosť Protokolu podľa žalobcu vyplýva z toho, že Protokol neobsahuje zákonnú náležitosť, ktorou je doba nelegálnej práce, Protokol obsahuje len zákonnú náležitosť - čas, kedy bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené. Pokiaľ žalovaný v Protokole konštatoval, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 09.02.2022 o 11:10 hod pri kontrole osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu, takáto formulácia predstavuje len uvedenie času zistenia nelegálnej práce. Žalobca namietal, že v tejto časti je Protokol nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, neobsahuje náležitosti v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z., pretože uvedenie času zistenia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je len určitý časový okamih, nie je to však doba nelegálneho zamestnávania, čo podľa žalobcu nemôže postačovať ako dôkaz na využívanie závislej práce fyzickej osoby žalobcom bez splnenia zákonnej povinnosti podľa osobitného predpisu. Protokol je podľa žalobcu nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a rozporný aj v konštatovaní (v časti opatrenia), v ktorej inšpektor ukladá žalobcovi povinnosť „... prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení Protokolu...“, v nadväznosti na stanovisko inšpektora k vyjadreniu žalobcu uvedené v Protokole „... inšpektor práce považuje týmto Protokol za prerokovaný a uzatvára ho dňom jeho prevzatia ...“ a v nadväznosti na ďalšie stanovisko inšpektora, že „... ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, to znamená, že nemá žiadne námietky k uvedeným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a inšpektor práce uzavrie Protokol.“ Žalobca konštatoval, že je zrejmé, že Protokol bol prerokovaný a prevzatý žalobcom dňa 17.05.2022 a v ten deň inšpektor konštatoval, že žalobca má povinnosť predložiť písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení Protokolu, s ďalším následným poučením, že ak sa žalobca k Protokolu nevyjadrí, tak Protokol bude považovať za uzatvorený. V nadväznosti na § 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z., v zmysle ktorého dodatok k Protokolu je súčasťou Protokolu, je potom konštatovanie inšpektora v Protokole zo dňa 17.05.2022 a prevzatom v ten istý deň, že „ ... inšpektor práce považuje tento Protokol za prerokovaný a uzatvára ho dňom jeho prevzatia...“ nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, nakoľko je samo v sebe rozporné. Protokol nemôže byť uzatvorený skôr, ako je vyhotovený dodatok k tomuto Protokolu, keďže je jeho súčasťou. Žalobca namietal, že orgán verejnej správy nesprávne a nezákonne vykonával zisťovanie a dokazovanie znakov závislej práce. Z Protokolu je zrejmé, že inšpektor na zisťovanie a dokazovanie znakov závislej práce použil ústne vyjadrenie fyzických osôb (A. B., D. E., A. E., F. G., H. I., ďalej aj „fyzické osoby“), s ktorými spísal zápisnicu o podaní informácie, ktorá je jediným dôkazom znakov závislej práce, ktorú mal „vraj“ žalobca využívať. Žalobca namietal spôsob zabezpečenia tohto dôkazu z dôvodu, že neboli splnené zákonné požiadavky na jeho zabezpečenie, spočívajúce v práve žalobcu, aby aj on mohol pred orgánom verejnej správy položiť otázky týmto fyzickým osobám, aby mohol namietať spôsob a formuláciu kladenia otázok inšpektorom práce. Podľa zápisnice spísanej s uvedenými fyzickými osobami dňa 09.02.2022 boli menovaní riadne poučení o svojej povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce (§ 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce), o následkoch marenia inšpekcie práce, či podania neúplného alebo nepravdivého vysvetlenia pred orgánom verejnej správy a svojím podpisom na zápisnici mali následne potvrdiť, že tomuto poučeniu porozumeli a inšpektorom práce poskytli pravdivé informácie. Uvedené konštatovania považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie zabezpečovania a použitia predmetnej zápisnice ako dôkazu o znakoch závislej práce, pretože osoby, s ktorými bola spísaná zápisnica, sú cudzej národnosti (ide o občanov Ukrajiny), ktorých jazykové schopnosti slovenského jazyka nemusia byť dostatočné na to, aby boli schopní porozumieť kladeným otázkam inšpektorom dňa 09.02.2022. Podľa žalobcu ak takýto spôsob zabezpečovania znakov závislej práce je jediným dôkazom preukázania znakov závislej práce, tak neumožnenie žalobcovi byť prítomný dňa 09.02.2022 a klásť týmto osobám otázky je porušením zásady rovnosti zbraní, ako aj práva na obhajobu a riadny proces. S poukazom na § 12 ods. 1 písm. g) Zákona o inšpekcii práce mohol podľa žalobcu inšpektor od fyzických osôb požadovať len to, aby podali vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na kontrolovanom mieste, ďalšie podľa žalobcu sofistikované, kapciózne a sugestívne otázky kladené inšpektorom, spôsob jeho konania spočívajúci len v poučení o

uložení pokuty, bez náležitého poučenia o ich práve nevypovedať, sú už neprípustné, pretože navádzali fyzické osoby odpovedať tak, aby táto odpoveď bola dôkazom znakov závislej práce. Tieto otázky žalobca považoval za rozporné s § 12 ods. 1 písm. g) Zákona o inšpekcii práce. Žalobca poukázal na definíciu závislej práce pojmovo vymedzenú v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a na judikatúru súdov SR, podľa ktorej za „závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, je možné považovať výlučne výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, a to: osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa; v jeho mene; v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ktorý pozostáva prevažne z opakovania určených činností“. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť tieto uvedené znaky pojmu „závislá práca“ naplnené kumulatívne. Podľa žalobcu najpodstatnejšou charakteristikou závislej práce je, že ide o prácu vykonávanú v pracovnom čase. Z Protokolu je zrejmé, že žalovaný zápisnicu o podaní informácie len precitoval do Protokolu. Žalobca poukázal na fakt, že všetky fyzické osoby, s ktorými bol urobený záznam dňa 09.02.2022, mali so žalobcom spísanú Zmluvu o dielo, v ktorej si zmluvné strany vymedzili rozsah činností, ktoré budú tieto fyzické osoby vykonávať. Inšpektor práce podľa žalobcu neprihliadal na fakt, že strany majú medzi sebou dohodnutú odplatu za vykonanie diela. Podľa tvrdenia žalobcu v zázname aj samotné fyzické osoby potvrdili, že ich platobné podmienky sa pohybujú v závislosti od ceny zhotovených prác a dielov a že nejde o mzdu, ale o odplatu za vykonanie diela. Žalobca bol a je s menovanými fyzickými osobami v obchodnoprávnom vzťahu, nikdy nemali dohodnutú stabilnú pracovnú mzdu, čo vylučuje nezákonné zamestnávanie. Žalobca namietal otázky položené inšpektorom fyzickým osobám dňa 09.02.2022, ktoré považoval za kapciózne a sugestívne, pričom inšpektor práce sa osôb, ktorých znalosť slovenského jazyka je značne obmedzená, pýtal otázky, ktoré ich priamo navádzali na odpovede. Inšpektor práce následne ich informácie vyhodnotil účelovo, bez ohľadu na žalobcom predložené dokumenty. Žalovaný svoje skutkové závery tak založil len na tvrdení fyzických osôb, bez opisu zistených nedostatkov spôsobom nespochybňujúcim ich dokázanie. Takýto stav a postup považoval žalobca za nezákonný, údajný nedostatok bol zisťovaný bez riadneho opisu a zistenia, inšpektor práce vychádzal len zo svojich domnienok. Protokol v časti Opatrenia je podľa žalobcu nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný, nepreskúmateľný a nevykonateľný čo do výroku o uložení opatrenia účastníkovi konania podľa § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, ktorým inšpektor žalobcovi uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení Protokolu. Mal za to, že podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených a poukázal na ust. § 14 ods. 2 písm. b) cit. zákona. Z uloženého opatrenia je zrejmé, že inšpektor práce síce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, avšak neuviedol a nesplnil si tak zákonnú povinnosť, že opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin majú byť prijaté v lehote ihneď, ani neurčil lehotu, do ktorej mal žalobca opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať, ako to ukladá cit. ustanovenie Zákona o inšpekcii práce. Takýto postup je v rozpore s § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, keďže nebolo stanovené odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách inšpektorom určených. Podľa žalobcu je nepreskúmateľná a nezrozumiteľná aj uložená povinnosť žalobcu predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní „po uzatvorení“ Protokolu, keď inšpektor práce v Protokole uviedol, že „považuje Protokol za prerokovaný a uzatvára ho dňom jeho prevzatia“. Navyše toto opatrenie je podľa žalobcu v rozpore s § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce. Žalobca tiež namietal, že inšpektor práce pri ukladaní povinností a nariadení žalobcovi v Protokole nepostupoval zákonným postupom. Poukázal na ust. § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, z ktorého podľa žalobcu vyplýva povinnosť, nie možnosť, navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce. Toto ustanovenie bolo splnené len v tej časti, že žalobcovi bolo uložené opatrenie–povinnosť (ktorej zákonnosť a preskúmateľnosť však žalobca namieta), avšak k samotnému navrhnutie opatrení nedošlo, hoci táto povinnosť vyplýva z citovaného § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce. - Žalobca namietal nezákonnosť Protokolu aj z dôvodu, že Protokol je v časti Opatrenia nezrozumiteľný, nejasný, zmätočný, neurčitý, nepreskúmateľný čo do výroku o uložení opatrenia žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, ktorým inšpektor žalobcovi uložil povinnosť „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin“. Inšpektor práce žalobcovi uložil povinnosť prijať opatrenia, avšak tieto opatrenia nijako nekonkretizoval ani nešpecifikoval, neuviedol, aké opatrenia by mal žalobca prijať, neuviedol ani akých zistených porušení sa mal žalobca dopustiť, aby boli odstránené a neuviedol ani predpisy, ani príčiny, ktoré mal žalobca porušiť a odstrániť, a teda nekonkretizoval,

akým spôsobom má žalobca splniť nariadené opatrenie. Tieto nedostatky Protokolu ho podľa žalobcu robia arbitrárnym, formalistickým, nezrozumiteľným, nejasným, zmätočným, nepreskúmateľným a nevykonateľným. Inšpektor uložil žalobcovi povinnosť splniť nejasnú a nekonkretizovanú povinnosť, ide o nemožné plnenie povinnosti, pretože predpokladom na jej splnenie je určitosť, jasnosť, konkretizácia lehoty na splnenie a pomenovanie nariadených opatrení v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) a uložených povinností v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce. - Žalobca namietal porušenie § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, pretože inšpektor práce vyhotovil Dodatok k Protokolu a tento neprerokoval so žalobcom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/150/2015 zo dňa 16.06.2016. - Žalobca namietal nevykonateľnosť Protokolu, ktorá má podľa neho za následok, že nemožno ani začať správne konanie o uložení sankcie, ani uložiť sankciu. Ak Protokol obsahuje vady, nemôže byť ani podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie. Podľa žalobcu Protokol má také vady, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť, čím je nevykonateľný a nezákonnosť Protokolu spôsobuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a nezákonnosť správneho konania o uložení sankcie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. - Zistenia napadnutého Protokolu podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávne vyhodnotených dôkazov a tieto opatrenia sú aj nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/42/2017 zo dňa 01.02.2018. Žalobca tvrdil, že bolo povinnosťou žalovaného vykonať v tomto prípade výklad príslušnej právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona a to s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Poukázal na to, že „v zmysle Zákona o nelegálnom zamestnávaní bolo cieľom zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu a výklad a aplikácia príslušných ustanovení tohto zákona pri skúmaní otázky naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu nemôže byť formálny a šikanózny.“ Mal za to, že aj keď je v mnohých prípadoch zápisnica o podaní informácie kľúčovým dôkazom pri odhaľovaní nelegálneho zamestnávania, neznamená to, že v prípade spochybnenia inými dôkazmi by mal orgán verejnej správy na tieto dôkazy rezignovať, čo vyplýva podľa žalobcu z jeho povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav veci v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1957 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Uvedené platí o to viac, že v prípade správneho trestania dochádza u orgánu verejnej správy ku kumulácii postavenia objasňujúceho, navrhujúceho a rozhodujúceho orgánu a hrozí, že v rámci konania nebudú dôkazy zabezpečované nestranne a objektívne, teda bude tendencia ignorovať dôkazy v prospech adresáta trestania. Preto by mal orgán verejnej správy zistiť presne a úplne skutkový stav, aby konanie nebolo na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že „aj keď zák. č. 125/2006 Z. z. odkazuje na aplikáciu Správneho poriadku, nie na aplikáciu Zákona o priestupkoch, keďže ide o správne (administratívne) trestanie, ktoré vychádza zo zásad trestného konania“ a poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014. V preskúmanom prípade sa podľa žalobcu javí pochybné konanie žalovaného a vyhodnotenie skutkového stavu zisteného na mieste dňa 09.02.2022, uvedené dôkazy neboli podľa žalobcu náležite posúdené, nebol odstránený rozpor medzi tvrdeniami žalobcu, ktoré uvádzal vo svojom písomnom stanovisku k Protokolu. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevyporiadal so žalobcom predloženými listinami a tvrdením, že nezamestnáva žiadne fyzické osoby. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol svoje stanovisko k žalobným námietkam nasledovne: k námietke nezákonnosti Protokolu v súvislosti s dobou nelegálnej práce a v súvislosti s určením času nelegálneho zamestnávania poukázal na to, že zák. č. 82/2005 Z. z. neuvádza dobu, po ktorú je potrebné zisťovať vykonávanie závislej práce pri zistení porušenia zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Poukázal na § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý obsahuje definíciu závislej práce, pričom je potrebné skúmať, či aj v hoci určitom okamihu došlo k reálnemu vykonávaniu závislej práce so splnením všetkých jej znakov. Uvedené ustanovenie presne neuvádza, po aký čas má nelegálne zamestnávanie trvať, a preto nie je podstatným v tomto prípade určovať dobu trvania nelegálneho zamestnávania, nelegálne zamestnávanie je možné časovo určiť aj presný okamihom a to, že dňa 09.02.2022 o 11:10 hod. boli znaky závislej práce naplnené, nakoľko osoby v tomto čase vykonávali závislú prácu, pričom nespĺňali zákonné podmienky na jej vykonávanie. K námietke o rozpornosti Protokolu a uloženiu povinností žalobcovi v lehote 3 dní po uzatvorení Protokolu žalovaný uviedol,

že Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 17.05.2022, pričom konateľ žalobcu požiadal o lehotu na vyjadrenie sa k Protokolu. Inšpektor práce túto žiadosť akceptoval a v Protokole uviedol, že ku skutočnostiam uvedeným v Protokole sa môže štatutárny zástupca vyjadriť v lehote 3 pracovných dní od jeho prevzatia. Z toho vyplýva, že lehota na vyjadrenie bola žalobcovi stanovená 3 pracovné dni. Keďže dochádza k situáciám, že zamestnávateľ si vyžiada lehotu na vyjadrenie, avšak k Protokolu sa nevyjadrí, bolo potrebné do Protokolu uviesť aj to, že ak dôjde k tejto situácii, výkon inšpekcie práce sa bude považovať za ukončený. Žalovaný poukázal na § 14 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce. Bolo potrebné upozorniť na následky nevyjadrenia sa k Protokolu. Vo vzťahu k nariadeniu opatrení žalovaný uviedol, že pokiaľ sú počas inšpekcie práce zistené porušenia, je zákonnou povinnosťou inšpektora práce uviesť aj opatrenia, ktoré má zamestnávateľ prijať na ich odstránenie. Tiež má povinnosť určiť lehotu na ich odstránenie. Žalobca sa k Protokolu vyjadril podaním z 22.05.2022, s jeho vyjadrením sa inšpektor práce vysporiadal v Dodatku č. 1 z 01.06.2022 a následne bola upravená aj časť týkajúca sa nariadenia opatrení, ktorá reagovala na vypracovanie Dodatku. Už v Protokole bolo potrebné určiť opatrenia pre prípad, ak by sa žalobca k Protokolu nevyjadril. K námietke nesprávneho a nezákonného zisťovania znakov závislej práce, na ktoré použil žalovaný ústne vyjadrenia fyzických osôb, s ktorými spísal Zápisnice o podaní informácie, ktorá je zároveň jediným dôkazom o využívaní závislej práce osôb a k námietke zabezpečenia tohto dôkazu žalovaný uviedol, že inšpektor práce postupoval v prípade spisovanie zápisníc v súlade s § 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce. Na poskytovanie týchto informácií sa nevzťahuje Správny poriadok, inšpektor práce nemá postavenie správneho orgánu počas výkonu inšpekcie, a preto nie je možné uplatniť ustanovenia tohto zákona na spisovanie zápisníc. Zamestnávateľ má právo, aby mu uvedené zápisnice boli následne sprístupnené a aby sa k nim mohol vyjadriť, žiadne zákonné ustanovenie žalobcovi nepriznáva právo na to, aby bol pri spisovaní zápisníc, resp. pri poskytovaní informácií fyzickými osobami prítomný, kládol im otázky a pod. K poukazu žalobcu na oprávnenie inšpektora práce v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) Zákona o inšpekcii práce pri kontrole požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a požadovať vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti a k tvrdeniu, že ďalšie otázky bez náležitého poučenia o ich práve nevypovedať sú už neprípustné, žalovaný poukázal na § 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce, z ktorého vyplýva povinnosť poskytnutia informácií potrebných na výkon inšpekcie práce týmito osobami, pričom tieto osoby boli poučené o povinnosti poskytnúť informácie a na odpovede neboli navádzané. K tvrdeniu žalobcu, že všetky osoby mali so žalobcom spísanú Zmluvu o diele, dohodli si odplatu za vykonanie diela, čo mali potvrdiť do zápisníc aj vo vzťahu platovým podmienkam a k tvrdeniu, že žalobca bol s osobami v obchodnoprávnom vzťahu, žalovaný v súvislosti so skutkovým stavom samotného porušenia nelegálneho zamestnávania uviedol, že všetky osoby boli kontrolované pri vykonávaní prác na pracovisku Výrobných priestorov DELTA, Priemyselná 4600/1, Dubnica nad Váhom, pri výkone inšpekcie boli s týmito osobami spísané Zápisnice o podaní informácie, otázky boli osobám položené v ich rodnom jazyku a odpovede boli tiež zaznamenané v ich jazyku. Tieto zápisnice boli následne preložené prekladateľkou K. I.. Nie je možné tvrdiť, že osobám boli otázky jazykovo nezrozumiteľné. Vzhľadom na charakter otázok odpovedali tieto fyzické osoby tak, ako je uvedené v zápisniciach a tieto odpovede boli vyhodnotené ako pravdivé a zodpovedajúce skutočnosti. Aj keď tieto osoby uviedli, že majú oprávnenie na podnikanie, samotné disponovanie takýmto oprávnením nepriznáva týmto osobám postavenie osôb, ktoré aj reálne vykonávajú podnikateľskú činnosť, keďže neboli naplnené znaky živnosti. Žalovaný analýzou Zápisníc o podaní informácie i Zmlúv o dielo dospel k záveru, že tieto osoby nevykonávali podnikateľskú činnosť na uvedenom pracovisku. Naopak, daná činnosť spĺňala znaky závislej práce, keďže bolo zistené, že vykonávali prácu podľa vopred určených pokynov, vykonávali pravidelne opakujúcu sa činnosť operátorov v 8 hodinových pracovných smenách, na dojednania uvedené v článku IV. bod 1 Zmluvy o dielo je možné nazerať ako na pracovný pomer na určitý čas, ktorý je presne ohraničený termínom jeho ukončenia, miesto výkonu práce sa nemenilo, osoby vykonávali opakujúcu sa pracovnú činnosť na rovnakom, im určenom mieste, vykonávali druhovo vymedzenú činnosť, ktorá mala pravidelne opakujúci sa charakter. Žalovaný poukázal na obchodnú Dohodu o outsourcingu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou DELTA Electronics (Slovakia) s.r.o. ako objednávateľom, predmetom ktorej bola objednávka kompletizácie jednoduchých výrobkov, priskrutkovanie, olepovanie, káblovanie a s tým súvisiace činnosti potrebné na kompletizáciu výrobkov. Žalobca realizoval svoju podnikateľskú činnosť, ktorú vykonávali i kontrolované osoby, pričom z tejto dohody vyplýva, akú činnosť osoby na pracovisko vykonávali. V súvislosti s preukazovaním znakov závislej práce žalovaný posudzoval Zápisnice cudzích štátnych príslušníkov aj v kontexte Zápisnice spísanej s K. L. I.. Žalovaný poukázal na obsah jej výpovede, z ktorej tiež vyplýva, že uvedené osoby nevykonávali činnosť, ktorá by spĺňala definičné znaky podnikania, ale spĺňala definičné znaky výkonu závislej práce. K otázke dojednania „ceny diela“ žalovaný uviedol, že kontrolované osoby do

Zápisníc zhodne a nezávisle od seba uviedli, že majú 8,- eur na hodinu, boli teda odmeňované hodinovou mzdou. K otázke charakteru položených otázok a identickým odpovediam žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že osoby vykonávali rovnaký druh práce, na rovnakom mieste, v rovnakom pracovnom čase, pričom im pokyny boli zadávané rovnakými osobami, je možné dospieť k rovnakým odpovediam na položené otázky. Otázky boli osobám položené v ich rodnom jazyku a v ich rodnom jazyku boli uvedené aj odpovede. K námietke, že nebola stanovená lehota na odstránenie nedostatkov žalovaný uviedol, že lehota bola určená tak, že ak sa zamestnávateľ rozhodne využívať závislú prácu osôb, má po prevzatí Protokolu s nimi uzatvoriť príslušný vzťah. Rovnako bolo potrebné do 3 dní doručiť žalovanému správu o splnení nariadenia. Pre prípad, ak by sa žalobca rozhodol viac nevyužívať závislú prácu uvedených osôb, bolo potrebné doručiť rovnako v lehote 3 dní po prevzatí Protokolu písomnú správu o tejto skutočnosti. Dodatkom boli tieto lehoty upravené v tom zmysle, že žalobcovi bolo uložené splniť tieto povinnosti od prevzatia Dodatku. K námietke, že inšpektor práce uložil opatrenia a povinnosti v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, avšak k samotnému navrhnutiu opatrení nedošlo, žalovaný poukázal na znenie ust. § 14 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce a uviedol, že inšpektor práce navrhol opatrenia spočívajúce v tom, že ak chce zamestnávateľa závislú prácu osôb využívať, má s nimi uzatvorí príslušný vzťah, pričom ďalej konkretizoval o aký vzťah má konkrétne ísť. K námietke o neprerokovaní Dodatku k Protokolu so žalobcom žalovaný uviedol, že v Dodatku sa inšpektor iba vysporiadal s vyjadrením žalobcu k Protokolu, Dodatkom nebola zmenená žiadna časť Protokolu, boli len upravené opatrenia v súlade s vydaním Dodatku č. 1 v tom, že od prevzatia Dodatku č. 1 má byť dodržiavané to, k čomu bol zamestnávateľ (žalobca) zaviazaný aj v Protokole. Žalovaný poukázal na Rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžk/19/2007 z 30.05.2018, z ktorého vyplýva, že povinnosť prerokovať dodatok k Protokolu so sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej normy. K námietke, že opatrenia v Protokole sú neurčité a nevykonateľné žalovaný uviedol, že opatrenia inšpektor práce formuloval dostatočne určito a využil zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého má zamestnávateľ postupovať. K námietke týkajúcej sa vyhodnotenia skutkového stavu zisteného 09.02.2022 žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, bol oprávnený od osôb požadovať informácie, ktoré zachytil do Zápisníc o podaní informácie, odpovede osôb boli vyhodnotené nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na okolnosti, ktoré inšpektori práce pozorovali na pracovisku spoločnosti DELTA Electronics (Slovakia) s.r.o., kde žalobca vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Odpovede uvedené do Zápisníc boli pravdivé a plne odrážali stav zistený na pracovisku. K tvrdeniu, že osoby žalobca nezamestnával, sa inšpektor práce vysporiadal, keď vysvetlil a objasnil, v čom má za to, že osoby vykonávali závislú prácu, teda že ich žalobca nelegálne zamestnával. Žalovaný dospel k záveru, že osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu a žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Replika 9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na námietky uvedené v žalobnom návrhu a zdôraznil skutkové a právne posúdenie otázky vykonávania činnosti kontrolovaných osôb na pracovisku dňa 09.02.2022, doplnil argumentáciu k tvrdenému nezákonnému zisteniu skutkového stavu a jeho vyhodnoteniu, poukázal na Zmluvu o outsourcingu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou DELTA Electronics (Slovakia) s.r.o., na Zmluvy o dielo uzatvorené s kontrolovanými subjektami (A. B., D. E., A. E., F. G., H. I.), z ktorých má vyplývať, že ide o obchodnoprávny vzťah. Tvrdil, že v čase výkonu kontroly platný Zákonník práce zakotvoval v § 1 ods. 2 pojem závislej práce, pričom sa vyžadovalo kumulatívne splnenie 8 identifikačných znakov a v prípade žalobcu a kontrolovaných subjektov nie je podľa žalobcu splnená ani jedna zo zákonom stanovených podmienok pre definovanie ich činnosti ako závislej práce, kontrolované subjekty pre žalobcu pracovali na základe uzatvoreného obchodno záväzkového vzťahu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Okresného súdu Ružomberok a Okresného súdu Prievidza. Mal za to, že pri koncipovaní Protokolu v znení Dodatku č. 1 neboli dodržané všeobecné zásady správneho konania a požiadavka, aby bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam zisteným v správnom konaní, žalovaný nepostupoval správne a v súlade so zásadou materiálnej pravdy ohľadne dokazovania. Nerešpektovanie tejto zásady podľa žalobcu predstavuje podstatnú vadu konania a týmto postupom bola žalobcovi sťažená jeho obrana. Poukázal na povinnosť žalovaného zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, doplniť podklad pre rozhodovanie a tejto povinnosti nie je orgán verejnej správy zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný bol povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len podkladmi, resp. vyjadreniami poskytnutými účastníkmi konania. Žalobca navrhol, aby vzhľadom na rozpornosť tvrdení žalovaného správny súd vypočul osoby: A. B., D. M. (správne malo byť

uvedené Serhii), Rahimov Salvat (správne malo byť uvedené Salavat), F. G., H. I. (správne malo byť uvedené Pylypenko), K. L. I. a J. I. ako štatutárny orgán žalobcu. Žiadal, aby správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania v rozsahu 100%. Duplika 10. Žalovaný v duplike uviedol stanovisko k jednotlivým tvrdeniam žalobcu uvedeným v replike s tým, že analyzoval obsah Zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a jednotlivými osobami, avšak posúdil aj vyjadrenia do Zápisníc o podaní informácie osôb A. B., D. E., A. E., F. G., H. I. a L. I., a dospel k záveru, že práca, ktorú uvedené osoby vykonávali bola závislou prácou v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce a nie je možné prijať záver, že tieto osoby vykonávali podnikateľskú činnosť, pretože táto ich činnosť nespĺňala zákonné znaky podnikania zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené osoby mali mať uzatvorený pracovnoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny, na výkon predmetnej závislej práce. Poukázal na definíciu závislej práce uvedenú v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a konštatoval, že všetkých 5 definičných znakov závislej práce bolo splnených kumulatívne u piatich kontrolovaných osôb. Vo vzťahu k žalobcom označeným rozsudkom uviedol, že každý prípad má svoje osobitné znaky, pričom prípad žalobcu žalovaný posúdil vzhľadom k špecifickým znakom tohto prípadu a prijal záver o vykonávaní závislej práce. K námietke o nedodržaní všeobecných zásad správneho konania žalovaný uviedol, že inšpekcia práce je vykonávaná v zmysle zák. č. 125/2006 Z. z., pričom výkon inšpekcie práce nie je možné považovať za správne konanie a nie je možné uplatniť ani princípy správneho konania na výkon inšpekcie práce. Žalobca mal počas výkonu inšpekcie práce možnosť komunikovať s inšpektormi práce, oboznámiť sa s celým obsahom spisu a vyjadriť sa k nemu, čo aj využil. Žalovaný zotrval na tom, že Protokol v znení Dodatku č. 1 bol vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o inšpekcii práce a navrhol žalobu zamietnuť. Ďalšie vyjadrenie žalobcu 11. Žalobca v písomnom vyjadrení k duplike žalobcu, na ktoré správny súd s poukazom na § 106 ods. 2 veta druhá zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) nemusí prihliadať, uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí a zotrváva na svojich písomných podaniach. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní zákonnosti Protokolu z inšpekcie práce v znení Dodatku č. 1 z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na správnej žalobe i na jej dôvodoch a navrhla, aby správny súd Protokol z inšpekcie práce v znení Dodatku č.1 zrušil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Protokol považovala za nezákonný preto, že je o. i. nepreskúmateľný. Pre dokreslenie situácie poukázala na skutočnosť, že v následnom konaní o uložení pokuty žalovaný žalobcovi uložil pokutu, žalobca sa proti rozhodnutiu odvolal a odvolací orgán rozhodnutie zrušil. Hoci žalobca v uvedenom konaní navrhol prerušiť správne konanie vo veci uloženia pokuty do skončenia sporu na správnom súde, konanie nebolo prerušené a žalovaný znovu vydal rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré opätovne odvolací orgán zrušil a následne bolo správne konanie rozhodnutím prerušené. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že odvolací orgán konštatoval, že Protokol je nezákonný. Ďalej poukázala na to, že fyzické osoby nachádzajúce sa v prevádzke žalobcu, ktoré boli kontaktované žalovaným, nevykonávali prácu na základe pracovnej zmluvy, pretože svoju činnosť vykonávali ako živnostníci, so žalobcom mali uzatvorené Zmluvy o dielo a jednalo sa teda o obchodnoprávny vzťah, nebola vykonávaná závislá práca pre žalobcu. Tvrdila, že neboli naplnené všetky kumulatívne znaky závislej práce. Vo vzťahu k zápisniciam, v ktorých boli zaznamenané odpovede fyzických osôb (piatich cudzích štátnych príslušníkov) právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že existujú pochybnosti, či tieto fyzické osoby (cudzinci, resp. osoby inej štátnej príslušnosti než slovenskej), vôbec rozumeli otázkam inšpektorov a či vedeli, čo podpisujú vzhľadom na to, že nebol prítomný tlmočník. Na pojednávaní uviedla, že netrvá na návrhoch na vykonanie dokazovania výsluchom kontrolovaných fyzických osôb.

14. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že Protokol považuje za nezákonný a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom, pretože vedenie firmy nebolo vyzvané, aby sa kontroly zúčastnilo, táto bola vykonaná bez jeho účasti, inšpektori sa rozprávali s fyzickými osobami, ktoré neboli zamestnancami žalobcu, ale boli ich obchodnými partnermi a otázky, ktoré im kládli boli podľa jeho názoru vopred pripravené a inšpektori chceli preukázať, že ide o nelegálne zamestnávanie. Uvedených päť fyzických osôb vykonávalo práce na základe Zmlúv o dielo a mal za to, že neboli naplnené definičné znaky závislej práce. Až pri prejednávaní Protokolu sa žalobca mohol vyjadriť k zisteným skutočnostiam, požiadal o lehotu na vyjadrenie a predloženie dokladov, tieto predložil, avšak žalovaný ich nevzal do úvahy. Ozrejmil činnosti, ktoré mali uvedené fyzické osoby vykonávať v kontrolovanej prevádzke. 15. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na podaných vyjadreniach i duplike. Poukázala na to, že výkon inšpekcie práce bol vykonaný v súlade so zák. č. 125/2006 Z. z. a Protokol v znení Dodatku č. 1 je zákonný, obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona. Výkon práce cudzími štátnymi príslušníkmi tak, ako bolo zistené, vykazoval znaky závislej práce stanovenej v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a ak sú tieto znaky naplnené, je možné závislú prácu vykonávať iba v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu. Takáto práca nemôže byť vykonávaná na základe občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu a uvedené fyzické osoby mali mať uzatvorené pracovné zmluvy. Vo vzťahu k označenému následnému konaniu vo veci uloženia pokuty zástupkyňa žalovaného uviedla, že orgány verejnej správy nerozhodovali ani neposudzovali zákonnosť Protokolu a z tohto dôvodu ani neboli vydané rozhodnutia. Navrhla žalobu zamietnuť. K vyjadreniu štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedla, že výkon inšpekcie práce bol dôsledne vykonaný v súlade so zákonom. Poukázala na to, že pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania ide o špecifický výkon inšpekcie, odlišný od iných typov výkonu inšpekcie, kde sa preskúmavajú a kontrolujú pracovnoprávne predpisy, inšpektor práce musí zisťovať v prípade, ak zistí prítomnosť nejakých osôb u kontrolovaného subjektu, čo tieto osoby konkrétne vykonávajú, až následne inšpektor práce posudzuje výpoveď fyzickej osoby z pohľadu naplnenia znakov závislej práce. Tieto osoby pred podaním informácie musia byť dôsledne poučené o povinnosti vypovedať pravdu. Následne sú tieto výpovede inšpektorom posúdené a inšpektor práce vychádza z týchto výpovedí ako z prvotných a jedinečných, ktoré majú najväčšiu výpovednú hodnotu. Zdôraznila, že ak by inšpektor práce vopred oznámil kontrolovanému subjektu, že bude vykonaná takáto inšpekcia práce, táto skutočnosť i prítomnosť žalobcu by mohla narušiť samotný výkon kontroly a nebol by naplnený účel takejto kontroly. Zo Zákona o inšpekcii práce nevyplýva povinnosť vopred informovať kontrolovaný subjekt o výkone inšpekcie týkajúcej sa nelegálneho zamestnávania. Následne po vyhotovení zápisníc s fyzickými osobami, ktoré sa nachádzali v prevádzke, bol kontrolovaný subjekt s ich obsahom oboznámený, mohol sa k nim vyjadriť. Uvedené zápisnice boli vyhotovené v ukrajinskom jazyku a až následne boli preložené do slovenského jazyka. 16. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SPP“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2022 (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z. z.“) tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, „(ďalej len „dohľad“)1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. 21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 22. Podľa § 7 ods. 12 zák. č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom inšpektorov práce. 23. Podľa § 12 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. a), b, ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. (1) Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. (2) Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov, (3) Inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), b), d) až f), h) a i). Inšpektor práce je oprávnený na žiadosť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch určenú lehotu predĺžiť. 24. Podľa § 13 ods. 1, ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z. (1) Inšpektor práce je povinný a) oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce, b) zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa, c) informovať o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka. (2) V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 25. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), ods. 5 zák. č. 125/2006 Z. z. (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj

čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. (2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, (3) Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. (5) Jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe21a) tohto zamestnanca, ak o to požiada. 26. Podľa § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.7) 27. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad. 28. Podľa § 1 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2022 (ďalej len „zák. č. 82/2005 Z. z.“) tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 29. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. (1) Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom1) a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) alebo b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.4) (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,2) b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.4)

30. Podľa § 5 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zák. č. 82/2005 Z. z. (1) Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce. (2) Kontrolou podľa odseku 1 nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov.10) Kontrolné orgány sú povinné spolupracovať a poskytovať si potrebné informácie v rozsahu svojej pôsobnosti. Orgán vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu je povinný spolupracovať s kontrolným orgánom a poskytovať mu informácie v rozsahu svojej pôsobnosti na účely kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a plnenia povinností podľa osobitného predpisu.10a) (3) Právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu;10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu.8) (4) Fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a) preukázať totožnosť, b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,11) c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku. (5) Fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, je okrem povinností podľa odseku 4 povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt. 31. Podľa § 1 ods. 2, ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení účinnom do 28.02.2022 (2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. (3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 32. Predmetom preskúmavacieho konania je v zmysle podanej správnej žaloby zákonnosť opatrenia orgánu verejnej správy (žalovaného) - Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 17.05.2022 (ďalej aj „Opatrenie“) v znení Dodatku č. 1. Z Protokolu vyplýva, že v časti Zistené nedostatky: Nelegálne zamestnávanie boli v bode B) identifikované tieto Novozistené nedostatky: „1.Právnická osoba – Management Quality, s.r.o., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využívala minimálne dňa 09.02.2022 v čase o 11:10 hod. závislú prácu fyzických osôb A. B., D. E., A. E., F. G. a H. I., všetci trvale bytom C., ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - operátor výroby na prevádzke: Výrobné priestory DELTA, Priemyselná 4600/1, 018 41 Dubnica nad Váhom a nemala s ňou za založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), čím porušila ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzickej osoby - fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - operátor výroby na prevádzke: Výrobné priestory DELTA, Priemyselná 4600/1, 018 41 Dubnica nad Váhom a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka prác v znení neskorších predpisov). Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 09.02.2022 v čase o 11:10 hod. Nelegálne zamestnávanie trvalo minimálne dňa 09.02.2022 teda v čase začatia inšpekcie práce. Výkonom inšpekcie práce nebola preukázaná dohodnutá mzda.“ V nadväznosti na uvedené inšpektor práce v Protokole v časti „Opatrenia“ v súlade s § 12 ods. 3 v nadväznosti na § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. nariadil odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode B)1 - v prípade využívania závislej práce fyzických osôb A. B., D. E., A. E., F. G.

a H. I., všetci trvale bytom C., uzatvoriť s ňou pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov iný pracovnoprávny vzťah po prevzatí protokolu a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zákone č. 311/2000 1 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov alebo iného pracovnoprávneho vzťahu a príslušné ustanovenie dodržiavať trvale od prevzatia tohto protokolu a zároveň uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a jeho príčin, predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie. V prípade, ak sa kontrolovaný subjekt rozhodne nevyužívať závislú prácu fyzických osôb A. B., D. E., A. E., F. G. a H. I., všetci trvale bytom Ukrajina, túto skutočnosť oznámi inšpektorovi práce vo forme listu. Dodatkom č.1 zo dňa 01.06.2022 boli vyššie uvedené opatrenia zmenené v časti, v ktorej bolo žalobcovi nariadené odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode B)1 po prevzatí Protokolu tak, že táto povinnosť bola žalobcovi uložená po doručení Dodatku č. 1 k Protokolu a v časti, v ktorej bola žalobcovi uložená povinnosť dodržiavať trvale príslušné ustanovenia Zákonníka práce od prevzatia Protokolu tak, že žalobca je povinný príslušné ustanovenia Zákonníka práce dodržiavať trvale od doručenia Dodatku č. 1 k Protokolu. Ostatné časti Protokolu zostali nezmenené. 33. Správny súd predovšetkým skúmal, či Protokol z inšpekcie práce (v znení jeho Dodatku č. 1), prípadne niektorá jeho časť, je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Podľa § 2 ods. 2 SSP sa každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V preskúmavanej veci, aj vzhľadom na doterajšiu judikatúru NS SR i NSS SR nie je sporné, že o obsahu protokolu z inšpekcie práce možno uvažovať ako o opatrení orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP sa opatrením orgánu verejnej správy rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Žalovaný je podľa § 3 a § 7 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. orgánom štátnej správy, teda orgánom verejnej správy v zmysle § 4 písm. a) SSP a opatrenia ukladané v Protokole z inšpekcie práce uložil v rámci výkonu verejnej správy na úseku inšpekcie práce podľa citovaného zákona. Z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) SSP výslovne vyplýva, že opatrenie musí byť spôsobilé dotýkať sa práv, právom cchránených záujmov a povinností priamo. Preskúmavaný Protokol o výsledku inšpekcie práce sa s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho správneho súdu SR môže dotýkať subjektívnych práv kontrolovaného subjektu len uloženými opatreniami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/141/2022 zo dňa 27.03.2024, podľa ktorého „Už v predchádzajúcej judikatúre Najvyššieho súdu SR aj tunajšieho súdu bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané.“ 34. Najvyšší správny súd SR sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. v Uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 a uviedol, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa citovaného § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. uvedené v

protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Vo veci sp. zn. 19SVs/2/2022 veľký senát Uznesením zo dňa 04.12.2023 judikoval, že „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“ Veľký senát teda a priori prieskum protokolu z inšpekcie práce nevylúčil, zároveň však vymedzil základný rámec prípustnosti prieskumu, keď v bode 18 výrok Uznesenia sp. zn. 19SVs/2/2022 odôvodnil nasledovne: „Z ustanovenia § 7 písm. e ) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takéhoto práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) citovaného zákona. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) citovaného zákona môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“ 35. V preskúmavanej veci žalobca v správnej žalobe vôbec netvrdil, že by uložené opatrenia mali takýto účinok. Podstatu žalobných bodov tvorili námietky o neexistencii tvrdených nedostatkov, o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce, o nepreskúmateľnosti uložených opatrení a o nezákonnosti postupu inšpektorov práce pri výkone inšpekcie práce. Správny súd sa však vzhľadom na vyššie uvedené Uznesenie NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zaoberal povahou jednotlivých opatrení, ktoré nariadil inšpektor práce v preskúmavanom Protokole v znení Dodatku č. 1 a konštatuje, že pokiaľ inšpektor práce v Protokole zo dňa 17.05.2022 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2022 žalobcovi s poukazom na ust. § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. nariadil odstrániť Zistený nedostatok uvedený v bode B)1 – v prípade využívania závislej práce fyzických osôb A. B., D. E., A. E., F. G. a H. I., všetci trvale bytom C., uzatvoriť s ňou pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov iný pracovnoprávny vzťah po prevzatí protokolu, resp. po zmene znenia tohto opatrenia v zmysle Dodatku č. 1 po doručení Dodatku č. 1 k protokolu, a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov iného pracovnoprávneho vzťahu a príslušné ustanovenie dodržiavať trvale od prevzatia tohto protokolu, resp. po zmene znenia tohto opatrenia v zmysle Dodatku č. 1 trvale od doručenia tohto Dodatku č. 1 k protokolu, dospel správny súd k záveru o spôsobilosti protokolu (v časti tohto opatrenia) byť predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní, keďže inšpektor práce predmetným opatrením uložil žalobcovi konkrétnu povinnosť (uzatvoriť s konkrétne označenými fyzickými osobami v prípade využívania ich závislej práce pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah alebo výnimočne za podmienok stanovených Zákonníkom práce iný pracovnoprávny vzťah) s určeným termínom plnenia

po doručení Dodatku č. 1 k Protokolu (t. j. ihneď/bezodkladne po doručení Dodatku č. 1 Protokolu). Inšpektor práce ďalej v Protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 17.05.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2022, v časti Opatrenia, uložil zamestnávateľovi (žalobcovi) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin a predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie. Správny súd vo vzťahu k týmto uloženým opatreniam dospel k záveru, že v tejto časti boli žalobcovi v Protokole uložené opatrenia podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z. z., pričom sa jedná o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin a procesnú povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Preto takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a NSS SR samotný proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy, nie je predmetom súdneho prieskumu Protokolu. Nebolo preto možné podrobne sa zaoberať námietkami proti zisteným nedostatkom. 36. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť Protokolu z dôvodu, že neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. a tvrdil, že je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a sám v sebe rozporný vzhľadom na konštatovania, ktoré sú v ňom uvedené. Správny súd k tejto námietke považuje za potrebné uviesť, že na výkon inšpekcie práce sa s poukazom na § 21 ods. 3 a contrario zák. č. 125/2006 Z. z. nevzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní (Správny poriadok), a preto ani na obsah a náležitosti Protokolu o výsledku inšpekcie, (ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu zákonom (zák. č. 125/2006 Z. z.), nemožno mať porovnateľné nároky ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy. Obsahové a formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce taxatívne vymedzuje Zákon o inšpekcii práce v ustanovení § 14 ods. 1. Podľa citovaného zákonného ustanovenia musí protokol o výsledku inšpekcie práce obsahovať, kto vykonal inšpekciu práce (označenie a identifikácia príslušného orgánu verejnej správy - inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce), u koho sa vykonala inšpekcia práce (označenie a identifikácia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom), kedy a kde bola vykonaná inšpekcia práce (miesto a čas vykonania inšpekcie práce), predmet inšpekcie práce, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce (zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv), podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu (postoj zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole), stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa ich týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, kedy bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V protokole inšpektor práce zároveň navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Správny súd po preskúmaní obsahu Protokolu konštatuje, že tento obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobca v správnej žalobe v rámci tejto námietky argumentoval, že Protokol je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, pretože sa v ňom len konštatuje, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 09.02.2022 o 11:10 hod., t.j. uvádza sa v ňom čas, kedy bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, avšak Protokol neobsahuje uvedenie doby nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V Protokole v časti Zistené nedostatky: Nelegálne zamestnávanie bod B)1 Novozistené nedostatky: inšpektor práce o. i. uviedol, že „nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 09.02.2022 v čase o 11:10 hod.“ a konštatoval, že „nelegálne zamestnávanie trvalo minimálne dňa 09.02.2022 teda v čase začatia inšpekcie práce“. Z uvedeného vyplýva, že Protokol obsahuje čas zistenia nelegálneho zamestnávania a aj (minimálnu)

dobu nelegálneho zamestnávania, keďže inšpektor práce nezisťoval a ani nepreukazoval, aké obdobie (akú dobu) nelegálne zamestnávanie piatich fyzických osôb trvalo. Z ust. § 14 ods. 1 veta in fine zák. č. 125/2006 Z. z. vyplýva, že doba trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (ako aj dohodnutá mzda) sa v protokole o výsledku inšpekcie práce uvádzajú len v prípade, ak boli preukázané (čo v tomto prípade nebolo predmetom preukazovania). Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti protokolu je podľa žalobcu aj rozpornosť konštatovaní (v časti opatrenia), v ktorej inšpektor ukladá žalobcovi povinnosť „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, predložiť inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach a na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 3 troch dní po uzatvorení protokolu“ v nadväznosti na stanovisko inšpektora k vyjadreniu žalobcu uvedené v protokole ako: „...inšpektor práce považuje tento protokol za prerokovaný a uzatvára ho dňom jeho prevzatia“. Uvedená námietka nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť Protokolu, keďže jednak Protokol v časti žalobcom vyššie označených opatrení nie je predmetom súdneho prieskumu, pretože povinnosť uložená podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 125/2006 Z. z. je všeobecná povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a procesná povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, a takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SPP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/141/2022 zo dňa 27. marca 2024, Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023) a jednak v správnej žalobe žalobcom uvedené citácie nemajú oporu v texte preskúmavaného Protokolu, v ktorom sa formulácie o „uzatvorení“ Protokolu vôbec nenachádzajú. 37. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť postupu inšpektora práce, pričom v rámci tejto námietky namietal nasledovné konkrétne skutočnosti: a) žalobca namietal nesprávne a nezákonné vykonanie zisťovania a dokazovania znakov závislej práce formou vyjadrenia fyzických osôb (5 osôb ukrajinskej národnosti), s ktorými inšpektor práce spísal Zápisnicu o podaní informácie: Správny súd opätovne považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že na výkon inšpekcie práce, ani na následné vyhotovenie protokolu o jeho výsledku, sa nevzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 a contrario zák. č. 125/2006 Z. z.). Výkon inšpekcie práce a postup inšpektorov práce je upravený ustanoveniami zák. č. 125/2006 Z. z., a teda nejde o „administratívne konanie“ v zmysle Správneho poriadku. Prostredníctvom inšpekcie práce sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce (§ 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z.), pričom inšpekcia práce v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov špecifikovaných v §2 ods. 1 písm. a) cit. zákona (o. i. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania - § 2 ods. 1 písm. a) bod 4), vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písm. a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah Protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia právnych predpisov (zistené nedostatky). Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho kontrolovaného subjektu (v tomto prípade u žalobcu) v určenom období. Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, bol so žalobcom prerokovaný, bolo mu umožnené k zisteniam z neho vyplývajúcim sa vyjadriť a po využití tejto možnosti zo strany žalobcu bol inšpektorom práce vyhotovený Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý bol žalobcovi preukázateľne doručený a obsahuje náležitosti stanovené zákonom. Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zák. č. 125/2006 Z. z., ani iný všeobecne záväzný právny predpis, mu takúto povinnosť neukladá. V rámci inšpekcie práce inšpektori práce nevykonávajú dokazovanie, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa tak, ako už bolo uvedené, Správny

poriadok nevzťahuje a ani z platnej právnej úpravy výkonu inšpekcie práce žalovanému nevyplýva povinnosť zistené porušenia právnych predpisov v rámci vyhotovenia Protokolu dokazovať. Z uvedeného vyplýva, že skutkové zistenia žalovaného uvedené v Protokole ako zistené nedostatky (porušenia právnych predpisov) nie sú založené na hodnotení dôkazov (v zmysle ustanovení Správneho poriadku), vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov, vyjadrení získaných/zadovážených inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Jedným z takýchto podkladov sú aj žalobcom namietané Zápisnice o podaní informácie, obsahujúce vyjadrenia fyzických osôb nachádzajúcich sa v čase výkonu inšpekcie práce (09.02.2022) na pracovisku zamestnávateľa (žalobcu). Vzhľadom na to, že výkon inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu (žalobcu) bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zák. č. 82/2005 Z. z., inšpektori práce v súlade so zverenými kompetenciami a oprávneniami vyplývajúcimi z § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 125/2006 Z. z. vykonali kontrolu fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie dňa 09.02.2022 o 11:10 hod., pričom boli oprávnení požadovať preukázanie totožnosti od fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti. Tomuto oprávneniu inšpektorov práce zodpovedá povinnosť fyzickej osoby na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce (§ 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z. z.). V Protokole označené fyzické osoby (A. B., D. E., A. E., F. G. a H. I., všetci trvale bytom C.) inšpektorom práce poskytli informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a tieto boli zaznamenané v Zápisniciach o podaní informácie zo dňa 09.02.2022 (vyhotovených s každou vyššie uvedenom fyzickou osobou samostatne). Podanie informácie fyzickou osobou podľa § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z. z. (obsah ktorej je zaznamenaný v Zápisnici o podaní informácie) nemožno považovať za „výsluch svedka“ v zmysle § 35 Správneho poriadku, obdobne Zápisnicu o podaní informácie nemožno považovať za Zápisnicu o výsluchu svedka v zmysle § 22 Správneho poriadku. Postup inšpektorov práce pri zabezpečovaní podkladov potrebných pre výkon inšpekcie práce bol preto súladný s ustanoveniami Zákona o inšpekcii práce. Pokiaľ žalobca tvrdil, že inšpektor práce kládol fyzickým osobám sofistikované, kapciózne a sugestívne otázky, navádzajúce fyzické osoby na odpoveď, ktorá by bola dôkazom znakov závislej práce, takéto tvrdenie správny súd považuje len za vyjadrenie názoru žalobcu, ktoré samé osebe nemôže spôsobiť nezákonnosť preskúmavaného Protokolu. Správny súd uvedenú námietku považoval za neopodstatnenú. b) žalobca namietal spôsob zabezpečenia dôkazu (Zápisnice o podaní informácie), tvrdiac, že neboli splnené zákonné požiadavky na jeho zabezpečenie spočívajúce v práve žalobcu pred orgánom verejnej správy položiť otázky fyzickým osobám: Správny súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu (uvedenú v bode 37 písm. a) tohto rozsudku) uvádza, že spôsob zabezpečenia Zápisníc o podaní informácie bol vykonaný v súlade s § 12 ods. 1 písm. g) v spojení s § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z. z. Vzhľadom na to, že na výkon inšpekcie práce sa neaplikujú ustanovenia Správneho poriadku, Zápisnica o podaní informácie nemá charakter Zápisnice o výsluchu svedka a podanie informácie fyzickou osobou (vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na pracovisku kontrolovaného subjektu) nemá charakter výsluchu svedka v zmysle § 35 Správneho poriadku. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že neboli splnené zákonné požiadavky na zabezpečenie tohto „dôkazu“ spočívajúce v práve žalobcu pred orgánom verejnej správy položiť otázky fyzickým osobám, neoznačil v správnej žalobe žiadne ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, ktoré mal inšpektor práce (resp. žalovaný) porušiť, resp. z ktorého by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo. Správny súd k tomu uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zák. č. 125/2006 Z. z. nevyplýva pre inšpektora práce povinnosť prizvať k podaniu informácie kontrolovanou fyzickou osobou nachádzajúcou sa na pracovisku kontrolovaného subjektu zástupcu kontrolovaného subjektu, ani oprávnenie kontrolovaného subjektu byť pri takomto úkone prítomný a ani oprávnenie kontrolovaného subjektu klásť takejto fyzickej osobe otázky v prítomnosti inšpektora práce (tak, ako už bolo uvedené nejde o správne konanie podľa Správneho poriadku, ani o vykonávanie dokazovania a ani o výsluch svedka). Z administratívneho spisu i z obsahu samotného Protokolu vyplýva, že žalobca bol s obsahom Zápisníc o podaní informácie piatimi fyzickými osobami ukrajinskej národnosti oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim (resp. ku skutočnostiam v nich obsiahnutých) vyjadriť (v rámci realizácie práva na vyjadrenie k Protokolu). Uvedená námietka je preto nedôvodná. c) žalobca namietal, že fyzické osoby boli síce riadne poučené o svojej povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce v zmysle § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z. z. a potvrdili, že poučeniu porozumeli, avšak žalobca Zápisnicu o podaní informácie považuje za nezákonný dôkaz s odôvodnením, že tieto fyzické osoby sú cudzinci, ktorí neovládajú slovenský jazyk, a preto otázkam nemohli porozumieť:

Správny súd k tejto námietke predovšetkým uvádza, že uvedená námietka nemá oporu v administratívnom spise, súčasťou ktorého sú predmetné Zápisnice o podaní informácie. V administratívnom spise sa podľa zistenia správneho súdu nachádzajú Zápisnice o podaní informácie vyhotovené jednotlivo s každou z piatich fyzických osôb ukrajinskej národnosti (A. B., D. E., A. E., F. G. a H. I.) zo dňa 09.02.2022, ktoré sú vyhotovené v ukrajinskom jazyku (text zápisnice je predtlačený v ukrajinskom jazyku a odpovede na otázky sú napísané rukou v ukrajinskom jazyku) a obsahujú poznámku: „Tlmočil: J. H., nar. XX.XX.XXXX, 09.02.2022" a jeho podpis. Každá strana jednotlivej zápisnice je podpísaná osobou podávajúcou informáciu inšpektorovi práce. V administratívnom spise sa následne nachádzajú predmetné Zápisnice o podaní informácie preložené do slovenského jazyka, s poznámkou: „Z ukrajinského jazyka do slovenčiny tlmočil: J. H., nar. XX.XX.XXXX. Z ukrajinského jazyka do slovenčiny preložila: K. N. I..“ Z obsahu predmetných zápisníc preložených do slovenčiny (str. 4) vyplýva, že všetky fyzické osoby poskytujúce informáciu inšpektorovi práce svojím podpisom potvrdili, že súhlasili s tlmočením a porozumeli všetkým otázkam a informáciám uvedeným v zápisnici, ktoré im boli tlmočené zo slovenského jazyka do ukrajinského jazyka a opačne. Zároveň svojimi podpismi potvrdili, že porozumeli poučeniu a inšpektorovi práce poskytli pravdivé informácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd považoval námietku žalobcu za nedôvodnú. d) žalobca namietal, že neumožnenie žalobcovi byť prítomný dňa 09.02.2022 a klásť fyzickým osobám (poskytujúcim informáciu inšpektorovi práce) otázky je porušením zásady rovnosti zbraní, ako aj práva na obhajobu a riadny proces: Správny súd k tejto námietke uvádza, že vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bode 37 písm. a) a b) tohto rozsudku a na skutočnosť, že na výkon inšpekcie práce sa neaplikujú ustanovenia Správneho poriadku (nejde o správne konanie), nejedná sa teda ani o správne konanie vo veciach správneho trestania, v ktorom by prichádzala do úvahy aplikácia zásad trestného konania (napr. právo na obhajobu a riadny proces), námietka žalobcu nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného Protokolu. Pre úplnosť správny súd uvádza, že Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) predstavuje základný, nie však jediný, podklad pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. je vedené podľa Správneho poriadku, ktorý poskytuje záruky spravodlivého procesu, v rámci ktorého má žalobca ako účastník konania dostatočne širokú škálu procesných práv použiteľných na účinnú obranu svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci dokazovania má žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady (§ 33, § 34 Správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Až v nadväzujúcom konaní o správnom delikte je možné uplatniť zásady trestného konania. Samotný Protokol nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistené nedostatky. 38. Žalobca v správnej žalobe poukázal na definíciu závislej práce, ktorá je pojmovo vymedzená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Uviedol, že v zmysle judikatúry súdov SR (bližšie neoznačenej), za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, je možné považovať výlučne výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, a to: osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ktorý pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť tieto uvedené znaky pojmu „závislá práca“ naplnené kumulatívne. Podľa žalobcu najpodstatnejšou právnou charakteristikou závislej práce je, že ide o prácu vykonávanú v pracovnom čase. Výkon závislej práce nepozostáva z jedného pracovného výkonu, ale tvorí ho celý súbor pracovných činností zamestnanca, ktoré sa opakujú. Žalobca poukázal na to, že všetky fyzické osoby, s ktorými bol urobený záznam dňa 09.02.2022 mali so žalobcom spísaná Zmluvu o dielo, v ktorej si vymedzili rozsah činnosti, ktorú budú vykonávať. Žalobca namietal, že žalovaný svoje skutkové závery založil len na tvrdení fyzických osôb, bez opisu zistených nedostatkov spôsobom nespochybňujúcim ich dokázanie a tento stav považoval za porušenie právnych predpisov. Údajný nedostatok bol podľa žalobcu zisťovaný bez riadneho opisu a zistenia a inšpektor práce vychádzal len zo svojich domnienok. Správny súd pritom zdôrazňuje, že Protokol v časti Zistené skutočnosti a Zistené nedostatky nepodlieha súdnemu prieskumu, predstavuje len jeden z podkladov pre následné správne konanie o správnom delikte, ktoré je vedené podľa Správneho poriadku, v ktorom v rámci dokazovania má žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať dôkazy v zmysle § 33 a 34 Správneho poriadku preukazujúce jeho tvrdenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho správneho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 7Ssk/141/2022 zo dňa 27.03.2024, podľa ktorého „...pri preskúmavaní protokolu bol zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu,

keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané....správny súd rovnako nepochybil, keď sa podrobne nezaoberal námietkami sťažovateľa proti jednotlivým nedostatkom, pretože sa jedná o časť protokolu, ktorá sa pri prieskume protokolu nepreskúmava.“ Navyše pokiaľ žalobca formuloval v tejto časti správnu žalobu takým spôsobom, že poukázal na definíciu závislej práce a konštatoval, že žalobca mal s uvedenými fyzickými osobami uzatvorené Zmluvy o dielo a bol s nimi v obchodnoprávnom vzťahu, bez ďalšej konkrétnej argumentácie vo vzťahu k prijatým záverom žalovaného, (že uvedené fyzické osoby vykonávali pre kontrolovaný subjekt činnosť, ktorá má znaky závislej práce, pričom s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z.), takáto formulácia nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaného Protokolu o výsledku inšpekcie práce. Tento nedostatok nemôže konvalidovať ani následne doplnená argumentácia žalobcu uvedená v replike k vyjadreniu žalovaného, v ktorej žalobca okrem v správnej žalobe namietaných skutočností poukázal aj na skutkové a právne posúdenie otázky vykonávania činnosti fyzických osôb na pracovisku dňa 09.02.2022, keďže táto argumentácia bola správnemu súdu doručená po uplynutí lehoty uvedenej v § 181 ods. 1 SSP a vzhľadom na § 183 SSP správny súd na tieto dôvody nemôže prihliadnuť. Navyše právna zástupkyňa žalobcu v replike argumentovala tým, že Zákonník práce zakotvoval v § 1 ods. 2 pojem závislej práce, pričom sa vyžadovalo kumulatívne splnenie 8 identifikačných znakov, avšak Zákonník práce platný a účinný v čase výkonu inšpekcie práca dňa 09.02.2022 (t. j. Zákonník práce v znení účinnom do 28.02.2022) v § 1 ods. 2 pojem závislej práce definoval 5 identifikačnými znakmi. Obdobne, pokiaľ žalobca v replike namietal, že pri koncipovaní Protokolu v znení Dodatku č. 1 neboli dodržané všeobecné zásady správneho konania, čo podľa žalobcu predstavuje podstatnú vadu konania, správny súd na túto námietku nemohol prihliadnuť s poukazom na § 181 ods. 1 v spojení s § 183 SSP. Rovnako, pokiaľ štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní namietal, že postup inšpektorov práce pri výkone inšpekcie nebol v súlade so zákonom, pretože vopred neinformovali kontrolovaný subjekt (žalobcu) o tom, že bude vykonaná inšpekcia práce, žalobca nebol počas výkonu inšpekcie práce prítomný (a teda nebol prítomný ani pri tom, keď sa inšpektori práce rozprávali s osobami nachádzajúcimi sa na pracovisku), k tejto oneskorene uplatnenej námietke správny súd nemohol prihliadnuť. Je pritom možné konštatovať, že nebol zistený rozpor so zistenými nedostatkami porušenia právnych predpisov uvedených v Protokole o výsledku inšpekcie práce v znení Dodatku č. 1. Žalobca ďalej tvrdil, že inšpektor práce neprihliadal na fakt, že strany majú medzi sebou dohodnutú aj odplatu za vykonanie diela a túto skutočnosť podľa jeho tvrdenia potvrdili v zázname aj samotné fyzické osoby, s tým, že ich platobné podmienky sa pohybujú v závislosti od ceny zhotovených prác a dielov a že tak nejde o mzdu, ale o odplatu za vykonanie diela. Z toho má podľa žalobcu vyplývať, že žalobca bol s uvedenými fyzickými osobami v obchodnoprávnom vzťahu a nikdy nemali dohodnutú stabilnú pracovnú mzdu. Žalobcom uvedené tvrdenie o tom, že fyzické osoby v zázname potvrdili vyššie uvedené skutočnosti však nemá oporu v obsahu vyjadrení jednotlivých fyzických osôb uvedených v Zápisniciach o podaní informácie, keď na otázku, aké podmienky výkonu práce si dohodli, všetci zhodne uviedli, že 8 €/hod. Pre úplnosť správny súd uvádza, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní výslovne uviedla, že netrvá na návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov: A. B., D. M. (správne malo byť Serhii), Rahimov Salvat (správne malo byť Salavat), F. G., H. I. (správne malo byť Pylypenko), K. L. I. a štatutárneho zástupcu žalobcu J. I., ktorých vypočutie navrhla v replike. 39. Žalobca v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť Protokolu pre jeho nezrozumiteľnosť, neurčitosť a nevykonateľnosť opatrení uložených podľa § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z., pričom správny súd z obsahu správnej žaloby vo vzťahu k uvedenej námietke identifikoval nasledovné konkrétne námietky, resp. tvrdenia: a) námietka, že „Protokol je v časti Opatrenia nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný čo do výroku o uložení opatrenia účastníkovi konania“ , pretože podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. bol inšpektor práce oprávnený uložiť opatrenia, avšak neuviedol, že majú byť prijaté ihneď alebo neurčil lehotu a takýto postup žalobca považoval za rozporný s § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z.: Žalobca v rámci uvedenej námietky tvrdil, že inšpektor práce „v časti výroku o uložení opatrenia“ žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a „povinnosť predložiť Inšpektorátu práce Prešov písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu“. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobcom označené

opatrenia sú podľa obsahu jednak všeobecného charakteru, a teda nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv, oprávnených záujmov a povinností žalobcu, ani ovplyvniť jeho právne postavenie a ako také nepodliehajú s poukazom na závery vyplývajúce z Uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 súdnemu prieskumu a jednak žalobcom v správnej žalobe uvedený text nemá oporu v texte preskúmavaného Protokolu zo dňa 17.05.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2022, v ktorých bola žalobcovi uložená povinnosť „predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie.“ Rovnako tvrdenie žalobcu, že v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce je inšpektor práce oprávnený „nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených“ nemá oporu v citovanom ustanovení § 12 ods. 2 písm. b), ktorý lehotu na vykonanie uložených opatrení neupravuje. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že podľa § 12 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), b), d) až f), h) a i) a podľa § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Tvrdenie žalobcu, že inšpektor práce postupoval v rozpore s § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, keď nestanovil odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, nemá teda oporu v zákone. Aj keby inšpektor práce nestanovil v Protokole žiadnu lehotu (čo nie je preskúmavaný prípad, keďže žalobcovi bola stanovená lehota prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin a predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie, pričom lehota na odstránenie zistených nedostatkov bola určená v Protokole v znení Dodatku č. 1 po doručení Dodatku č. 1 k Protokolu, čo znamená ihneď/bezodkladne po doručení Dodatku č. 1 k Protokolu). b) námietka, že je nepreskúmateľná a nezrozumiteľná uložená povinnosť predložiť informáciu žalovanému o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote „do 3 dní po uzatvorení Protokolu“, keď z protokolu v časti „Stanovisko inšpektora k vyjadreniu zamestnávateľa“ je zrejmé, že „inšpektor práce považuje týmto protokol za prerokovaný a uzatvára ho dňom jeho prevzatia “ a uložené opatrenie je podľa žalobcu v rozpore s § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce: K uvedenej námietke správny súd uvádza, že žalobcom citovaný text nemá oporu v texte Protokolu zo dňa 17.05.2022, vyššie uvedené formulácie sa v preskúmavanom Protokole nenachádzajú. Námietka žalobcu, že uložené opatrenie (povinnosť predložiť žalovanému informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin) je v rozpore s § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, nie je dôvodná, pretože uloženie povinnosti žalobcovi doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin je upravené v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce. Pokiaľ teda žalovaný takúto povinnosť žalobcovi uložil, postupoval v súlade s § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcie práce, a týmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu § 12 ods. 2 písm. b) cit. zákona. c) námietka, že inšpektor práce neuložil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z.: Pokiaľ žalobca namietal, že inšpektor práce v Protokole neuložil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, správny súd uvádza, že v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu môže preskúmavať zákonnosť len takých opatrení, ktoré boli žalobcovi orgánom verejnej správy uložené (za predpokladu, že sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností kontrolovaného subjektu), a teda ak žalobcom označené opatrenia uložené neboli, nemohlo dôjsť ani k zásahu do jeho práv. Pre úplnosť však správny súd k tvrdeniu žalobcu o povinnosti inšpektora práce navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce s poukazom na § 14 ods. 2 cit. zákona uvádza, že inšpektor práce je na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností oprávnený, teda nie povinný, navrhnúť opatrenia uvedené v § 12 ods. 2 (teda aj opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, pričom cit. ust. § 12 upravuje oprávnenia inšpektora práce) a v prípade, ak toto svoje oprávnenie inšpektor práce nevyužije, logicky opatrenia (ktoré nenavrhol) následne ani neuvádza v Protokole, pričom ust. § 14 ods. 1 a 2 Zákona o inšpekcii práce upravuje náležitosti Protokolu.

d) námietka, že uložené opatrenia sú neurčité v časti, kde inšpektor práce uložil povinnosť „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin“, pretože ich nekonkretizoval a neurčil presnú lehotu na splnenie povinnosti: Pokiaľ žalobca namietal, že Protokol v časti Opatrenia „vo výroku o uložení opatrenia“ žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, ktorými inšpektor práce žalobcovi uložil povinnosť „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin“ je nejasný, neurčitý a nepreskúmateľný, pretože žalovaný uložil žalobcovi splniť nejasnú a nekonkrétnu povinnosť, tieto opatrenia nekonkretizoval, ani bližšie nešpecifikoval aké opatrenia by mal žalobca prijať, neuviedol akých zistených porušení sa mal žalobca dopustiť, neuviedol predpisy, ani príčiny, ktoré mal žalobca porušiť, nepomenoval „výrokovú časť“ tohto opatrenia, nekonkretizoval ako/akým spôsobom má žalobca splniť nariadené opatrenia a nekonkretizoval lehotu na splnenie povinnosti, správny súd opakovane uvádza, že žalobcom označené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii uvedené v Protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin“, bez toho, aby sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv povinností alebo oprávnených záujmov a ani do subjektívneho práva kontrolovaného subjektu, takéto všeobecné opatrenie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (je vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP). Navyše, žalobcom označené povinnosti (konkretizovať ako/akým spôsobom má žalobca splniť nariadené opatrenia) žalovanému nevyplývajú zo žiadneho ustanovenia zák. č. 125/2006 Z. z. Žalovaný by bol povinný konkrétny obsah uložených opatrení špecificky formulovať len v prípade, pokiaľ by takýto postup vyplýval priamo zo zákona. Konkrétny spôsob, akým kontrolovaný subjekt vykoná nápravu (prijatím opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin) je ponechaný na ňom a žalobca tak má podľa vlastných možností a potrieb zvážiť prijatie konkrétnych opatrení, ktorými v budúcnosti zamedzí opakovanému výskytu inšpekciou zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin. To isté platí aj pre obsah písomnej správy o prijatých opatreniach. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/35/2020 zo dňa 20.05.2020. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/42/2017 zo dňa 01.02.2018, správny súd uvádza, že tento rozsudok pre správny súd nie je záväzný a v ňom vyslovené závery nie sú v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR, resp. NSS SR. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 125/2006 Z. z. nevyplýva ani povinnosť inšpektora práce, aby v časti Opatrenia v Protokole opakovane uvádzal, akých zistených porušení sa mal žalobca dopustiť. V preskúmanom prípade je z Protokolu jednoznačne zrejmé, porušenie ktorých predpisov bolo pri výkone inšpekcie práce u žalobcu zistené a tieto sú jednoznačne identifikované v časti B)1 Protokolu (Novozistené nedostatky). Vo vzťahu k určeniu lehoty na splnenie uloženej povinnosti správny súd poukazuje na text Protokolu i Dodatku č. 1, z ktorého vyplýva, že inšpektor práce uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin a predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie. Vychádzajúc z textu Protokolu v znení zmeny vykonanej Dodatkom č.1 v časti Opatrenia, ktorým inšpektor práce nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode B)1 Protokolu po doručení Dodatku č. 1 k Protokolu a príslušné ustanovenia Zákonníka práce dodržiavať trvale od doručenia Dodatku č. 1 k Protokolu, je zrejmé, že lehota na splnenie týchto povinností bola určená ihneď/bezodkladne po doručení Dodatku č. 1 k Protokolu. Z toho je následne možné vyvodiť aj presnú lehotu na splnenie uložených povinností inšpektorom práce určenej 3 dňovej lehoty (prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin a predložiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin) tak, že žalobca je povinný vyššie uvedené povinnosti splniť v lehote 3 dní od doručenia Dodatku č. 1 k Protokolu. e) námietka, že inšpektor práce porušil § 13 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z., pretože neprerokoval Dodatok č. 1 k Protokolu so žalobcom: Námietka žalobcu, že inšpektor práce porušil § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, keď so žalobcom neprerokoval Dodatok č. 1 k Protokolu o výsledku inšpekcie práce, je nedôvodná. Z citovaného ustanovenia § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce vyplýva, že v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Z citovaného ustanovenia, ani zo žiadneho iného ustanovenia Zákona o inšpekcii práce,

nevyplýva povinnosť inšpektora práce prerokovať dodatok k protokolu so žalobcom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018, Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/141/2022 zo dňa 27.03.2024. V preskúmavanom prípade bol Protokol so žalobcom riadne prerokovaný, pričom prerokovaním sa rozumie oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a s navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môže kontrolovaný subjekt vyjadriť. Protokol bol žalobcovi riadne doručený a bolo mu umožnené, aby sa k zisteniam uvedeným v Protokole v stanovenej lehote (predĺženej do 25.05.2022) vyjadril. Žalobca doručil žalovanému písomné vyjadrenie k Protokolu dňa 05.05.2022. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektor práce následne postupoval v súlade s § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce a po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu (doručeného v lehote určenej inšpektorom práce), vyhotovil Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom uviedol toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu. Z obsahu Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2022 k Protokolu je zrejmé, že nedošlo k doplneniu nových zistení, ani k uloženiu nových opatrení (v časti Opatrenia na strane č. 9 a 10 Protokolu zo dňa 17.05.2022 došlo len k zmene, resp. úprave určenia časového okamihu, (resp. lehoty), od ktorého bol žalobca povinný odstrániť zistené nedostatky a trvale dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce), ostatné časti Protokolu zostali nezmenené. Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý bol žalobcovi preukázateľne doručený, je súčasťou Protokolu. Žalovaný teda nepochybil, keď Dodatok č. 1 so žalobcom neprerokoval, keďže takáto povinnosť zo Zákona o inšpekcii práce nevyplýva a nedošlo ani k doplneniu nových zistení a opatrení, s ktorými by sa žalobca nemal možnosť oboznámiť (obdobne rozhodnutia sp. zn. 10Sžk/19/2017, sp. zn. 4Sžk/22/2018). Žalobcov poukaz na Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/150/2015 zo dňa 16.06.2016 je vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu nenáležitý, pričom označené rozhodnutie krajského súdu jednak nie je pre správny súd záväzné a jednak sú jeho závery v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR i NSS SR. f) žalobca tvrdil, že Protokol je nevykonateľný, ak je nepreskúmateľný a neurčitý, čo má za následok, že nemožno začať správne konanie o pokute a následne aj rozhodnutie o sankcii je potom nezákonné: Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že nevykonateľnosť Protokolu má podľa neho za následok, že nemožno ani začať správne konanie o uložení sankcie, nemôže byť ani podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie, resp. sankcia nemôže byť uložená a žalobcom namietané vady spôsobujú nezákonnosť Protokolu, tento je nevykonateľný ako celok a „jeho nezákonnosť spôsobuje aj nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a nezákonnosť správneho konania o uložení sankcie“, správny súd k tomu považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie, ani administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, ale predmetný Protokol, aj to len v časti vydaných opatrení, ktoré sú spôsobilé dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a povinností kontrolovaného subjektu, tento obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 14 Zákona o inšpekcii práce), bol dodržaný zákonný postup pri jeho vyhotovení i prerokovaní, a preto správny súd nie je oprávnený v tomto preskúmavacom konaní zaoberať sa otázkou splnenia podmienok pre začatie následného administratívneho konania o uložení sankcie, ani prípadnou použiteľnosťou predmetného Protokolu ako podkladu pre rozhodnutie o uložení sankcie v následne začatom administratívnom konaní. Predmetom tohto preskúmavacieho konania nie je ani zákonnosť rozhodnutia o uložení sankcie, ani postupu predchádzajúceho jeho vydaniu. Z tohto dôvodu pre vyvodenie záveru o nezákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1 (v rozsahu, v ktorom podlieha súdnemu prieskumu) je irelevantný aj poukaz právnej zástupkyne žalobcu na (následné) správne konanie vo veci uloženia sankcie a na rozhodnutia, ktoré v tomto (následnom) správnom konaní boli vydané orgánom verejnej správy. 40. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe prezentuje svoje názory na postup žalovaného pri výklade príslušných ustanovení zák. č. 82/2005 Z. z. pri skúmaní otázky naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu, poukazuje na povinnosť žalovaného presne a úplne zistiť skutočný stav veci podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku a na zásadu materiálnej pravdy uplatňujúcu sa v správnom (administratívnom) trestaní, uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť nezákonnosť preskúmavaného Protokolu v znení Dodatku č.1. Tieto tvrdenia majú jednak konštatačný charakter a jednak v preskúmanom prípade sa nejedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ale o všeobecnú správnu žalobu, kde sa zásady trestného konania neaplikujú. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje aj na to, že na výkon inšpekcie práce sa ustanovenia Správneho poriadku nevzťahujú (§ 21 ods. 3 a contrario Zákona o inšpekcii práce), t. j. neaplikuje sa ani ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Irelevantný je teda aj poukaz žalobcu na Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014 (predmetom ktorého bolo rozhodovanie vo veci priestupkového konania). K tvrdeniu žalobcu, že Zákon o inšpekcii práce odkazuje na aplikáciu Správneho poriadku, je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 21 ods. 3

Zákona o inšpekcii práce taxatívne vymedzuje, na ktoré konanie (označením jednotlivých ustanovení) podľa Zákona o inšpekcii práce sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), pričom ustanovenia upravujúce výkon inšpekcie práce v cit. ust. § 21 ods. 3 uvedené nie sú, a teda ustanovenia Správneho poriadku sa na výkon inšpekcie práce nevzťahujú. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého Opatrenia orgánu verejnej správy (žalovaného) zo žalobou uplatnených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté Opatrenie žalovaného je v medziach stanoveného súdneho prieskumu v súlade so zákonom. 42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP a žalovaný si právo na náhradu trov konania ani neuplatnil. 43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.