Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/49/2023 z 23. 9. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 20Sas/3/2023 1023200778 23. 09. 2024 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2024:1023200778.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 2304/6, 811 08 Bratislava, IČO: 50 686 861, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitalská 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/ 4350/Dan zo dňa 01.03.2023, takto rozhodol: Správny súd rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/ 4350/Dan zo dňa 01.03.2023 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností zo dňa 27.10.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania. odôvodnenie: Administratívne konanie Prvostupňové administratívne rozhodnutie 1) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 7 písm. a) bod 3 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 52 písm. a) bod 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vydal dňa 27.10.2022 rozhodnutie č. BA5/RPPNKŤZP/SOC/ 2022/178071-21 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti, ktorú dňa 27.04.2022 podala žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu. 2) V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal prvostupňový správny orgán v prvom rade nižšie uvedený skutkový stav, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal.

3) Uviedol, že žalobkyňa dňa 27.04.2022 podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Na základe podanej žiadosti vydal dňa 27.09.2022 prvostupňový správny orgán komplexný posudok č. TT1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2022/57480, podľa ktorého bola žalobkyňa uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. bola posúdená odkázanosť žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach zaradená do stupňa odkázanosti II. Vychádzajúc z vyjadrenia posudkového lekára potrebuje žalobkyňa pomoc formou osobnej asistencie pri niektorých úkonoch hygieny, pri nakupovaní a pri ťažších domácich prácach a pri upratovaní. Pri všetkých týchto úkonoch podľa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu zabezpečuje žalobkyni pomoc jej priateľ (osobný asistent), s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Na základe sociálnej posudkovej činnosti (t.j. z posudzovania individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – hodnotenie schopnosti a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením, z posudzovania prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti) nie je podľa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa odkázaná na osobnú asistenciu, preto sa jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhol. 4) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V podanom odvolaní uviedla, že už 17 rokov žije a pracuje v Bratislave (na ÚPSVAR-BA), kde z dôvodu plnenia pracovných povinností je nútená sa zdržiavať 2/3 roka. Jej rodina, ktorá je vzdialená 250 km od jej prechodného bydliska jej nemôže v dostatočnej miere zabezpečiť potrebnú pomoc. Uviedla, že žije sama, aj keď býva u priateľa, nie je to jej manžel, partner, rodinný príslušník. Podľa názoru žalobkyne ju jej diagnóza znevýhodňuje pri žití svojho života v porovnaním s človekom rovnakého veku, pohlavia, ale bez zdravotného znevýhodnenia. Je aktívny človek a tak isto ako zdravý človek si plní a má svoje pracovné, rodinné, občianske a voľnočasové aktivity. Zároveň podotkla, že o osobnú asistenciu nežiadala z dôvodu, že sa do toho času snažila zvládať všetky úkony sama, ale keďže sa jej zhoršil zdravotný stav (o čom svedčí aj jej opätovné posúdenie posudkovým lekárom) už potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri jej navrhnutom a uvedenom rozsahu hodín osobnej asistencie. Opatrovateľská služba, ktorá jej bola navrhnutá nie je riešením vzniknutej situácie a nekompenzovala by sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia. Ďalej v odvolaní žalobkyňa uviedla výhrady k riešeniu a posúdeniu jej zdravotného stavu prvostupňovým správnym orgánom. Zdôraznila, že sociálne šetrenie nebolo vykonané v jej reálnej prítomnosti ako priameho účastníka konania, keďže ÚPSVaR Trnava vykonal len tzv. „telefonický osobný pohovor“ v ktorom pracovníčka úradu podľa názoru žalobkyne uvádzala vlastné vykonštruované domnienky, názory, polopravdy, ktoré prezentovala ako spoľahlivo zistený stav veci. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 5) Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/4350/Dan zo dňa 01.03.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny č. BA5/ RPPNKŤZP/SOC/2022/178071-21 zo dňa 27.10.2022 potvrdil. 6) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zosumarizoval skutkový stav opísaný v potvrdenom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že v rámci odvolacieho konania preskúmal odvolanie žalobkyne, prvostupňové rozhodnutie a kompletný spisový materiál na vec sa vzťahujúci a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákonom č. 447/2008 Z. z. 7) Žalovaný konštatoval, že v rámci odvolacieho konania bola opätovne posúdená miera funkčnej poruchy zdravotného postihnutia žalobkyne. Dokazovanie bolo doplnené lekárskym posudkom posudkového lekára Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností číslo spisu: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2023/4478 zo dňa 15.02.2023. Podľa predloženej spisovej dokumentácie a na základe diagnostických záverov bola miera funkčnej poruchy žalobkyne stanovená na 30 % podľa prílohy č. 3, ods. XII.A, bod 1., písm. b) – „Pohybový a podporný aparát. Chrbtica. Poruchy chrbtice. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždeniami nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice“, k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného

postihnutia. Z lekárskeho posudku vyplýva, že sa žalobkyňa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 8) V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár vo vzťahu k žalobkyne uviedol, že sa jedná o 62 ročnú ženu, ktorá je liečená pre viac úrovňový bolestivý chrbticový syndróm na podklade štrukturálnych zmien na chrbtici. Má artrotické zmeny na bedrových kĺboch s obmedzením pohyblivosti v nich ľahkého stupňa a artrotické zmeny na kolenných kĺboch s obmedzením pohyblivosti v nich ľahkého stupňa. Je zdokumentované psychologické vyšetrenie so záverom depresívnej symptomatológie nepsychotického charakteru, nemá zdokumentovanú žiadnu psychiatrickú liečbu. Je tiež liečená pre poruchy srdcového rytmu, chronickú žilovú nedostatočnosť dolných končatín, poruchu lipidového metabolizmu a stukovatenú pečeň. Je zdokumentovaná diagnóza únavového syndrómu u žalobkyni. Ani jedno ochorenie menovanej nedosahuje mieru funkčnej poruchy 50 %. Menovaná je orientovaná primerane veku. Chôdzu zvláda samostatne bez kompenzačných pomôcok, pri bolestiach používa francúzske barly, ktoré nemá predpísané lekárom. Nemá zdokumentované obmedzenia pohyblivosti na horných končatinách, ani poruchy jemnej motoriky. Zrak má korigovaný okuliarmi, iné zmyslové ochorenia, ani poruchy kontinencie nie sú zdokumentované. Posudkový lekár žalovaného zmenil mieru funkčnej poruchy žalobkyne oproti prvostupňovému posúdeniu zo dňa 04.07.2022, keďže žalobkyňa nemala objektívne zdokumentované ťažké obmedzenie pohyblivosti v oboch kolenných kĺboch – XII.B.B2.27.c.2. K odvolaniu žalobkyne posudkový lekár žalovaného uviedol, že v predložených lekárskych nálezoch nie je zdokumentované obmedzenie pohyblivosti na horných končatinách. Žalovaný zdôraznil, že sa podľa zákona č. 447/2008 Z. z. posudzuje funkčná porucha a jej miera, neposudzuje sa bolesť alebo iný subjektívny pocit. Podľa uvedeného zákona posudkový lekár posudzuje mieru funkčnej poruchy a odkázanosť posudzovanej osoby na jednotlivé kompenzácie. 9) Keďže v prípade žalobkyne nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, žalovaný konštatoval, že nie je splnená zákonom stanovená podmienka podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. a preto nebol žalobkyni peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytnutý. 10) Žalovaný ďalej zdôraznil, že i keď sa prvostupňové rozhodnutie opieralo o iný dôvod nepriznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu, bolo vydané v súlade s platnými predpismi a nebol dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie v odvolacom konaní. 11) K námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok, poskytujú sa len za podmienok ustanovených týmto zákonom. Len posudkový lekár v prvostupňovom, resp. v druhostupňovom správnom konaní je schopný odborne posúdiť odkázanosť posudzovaného na žiadanú formu kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych správ a nálezov, ktoré je v zmysle vyššie uvedeného zákona povinný doložiť k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku. Názory a odporúčania odborných lekárov nie sú pre správny orgán pri jeho rozhodovacej činnosti záväzné, pretože nie sú podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky túto skutočnosť uviedol v rozsudku z 27. júna 2012, sp. zn. 7Sžo/51/2011, ktorý je zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 pod číslom 89. Lekársky stav žalobkyne bol podľa vyjadrenia žalovaného na základe všetkých lekárskych správ doložených v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený a prehodnotený v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností na základe všetkých doložených lekárskych nálezov posúdil zdravotné postihnutie žalobkyne a zaradil ho podľa prílohy 3 citovaného zákona, stanovil mieru funkčnej poruchy a skonštatoval, že žalobkyňa sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z toho dôvodu nespĺňa jednu zo základných podmienok pre poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Skutočnosť, že na poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky, nie je podľa názoru žalobcu porušením medzinárodného Dohovoru o právach fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, porušením etického kódexu štátneho zamestnanca, porušením zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Žaloba – žalobné body 12) Správnou žalobou zo dňa 22.05.2023, Krajskému súdu v Bratislave doručenou v zákonom stanovenej lehote sa žalobkyňa domáhala z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci prvostupňovému správneho orgánu na ďalšie konanie. 13) Pre komplexné odôvodnenie žaloby žalobkyňa v prvom rade uviedla celú genézu daného prípadu. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu poukázala na to, že z uvedeného rozhodnutia a z komplexného posudku vyplýva, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 60 % a potrebuje pomoc formou osobnej asistencie pri niektorých, špecifikovaných úkonoch, avšak z dôvodu, že túto asistenciu jej poskytuje jej priateľ, nie je odkázaná na osobnú asistenciu a peňažný príspevok za týmto účelom sa jej nenavrhuje. Takéto rozhodnutie podľa vyjadrenia žalobkyne nemá žiadnu oporu v príslušnej zákonnej úprave. Ustanovenie § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. totiž taxatívne uvádza osoby, ktoré sú pre účely posudzovania rodinného prostredia považované za rodinu a priateľ sa medzi týmito osobami nenachádza. Je v príkrom rozpore so základným princípom právneho štátu, aby si orgán štátnej správy svojvoľne vykladal znenie zákona, či ho dokonca rozširoval v neprospech fyzickej osoby, ktorej sa má pomoc poskytovať. 14) Žalobkyňa má za to, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom nebolo dodržané ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie podľa vyjadrenia žalobkyne nespĺňa ani náležitosti ustanovenia § 46 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobkyňa je toho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia vyššie uvedené absentuje, správny orgán neuviedol, na základe akej úvahy dospel k záveru, že priateľ žalobkyne je považovaný za jej rodinu a preto by jeho pomoc mala brániť priznaniu príspevku na osobnú asistenciu. Rovnako tak v odôvodnení prvostupňový správny orgán opomenul uviesť, ako sa vysporiadal s tým, že rodina žalobkyne žije niekoľko stoviek kilometrov od žalobkyne a objektívne nie je možné, aby jej poskytovala požadovanú pomoc. Žalobkyňa má preto za to, že prvostupňové rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené požiadavky, pred jeho vydaním nebol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vychádzalo tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15) Vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného poukázala žalobkyňa na to, že žalovaný sa vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu obmedzil iba na konštatovanie, že bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Po preštudovaní rozhodnutia žalovaného považovala žalobkyňa za zrejmé, že k svojmu záveru dospel na podklade skutočností, ktoré so zisteniami prvostupňového správneho orgánu absolútne nekorešpondujú. Žalovaný si, pre účely rozhodnutia o odvolaní totiž nechal vyhotoviť nový posudok, ktorý mal opätovne posúdiť mieru funkčnej poruchy žalobkyne, hoci táto skutočnosť nebola v konaní sporná a pre potreby rozhodovania o odvolaní nebolo potrebné opätovne posudzovať mieru funkčnej poruchy, vzhľadom na to, že táto nebola žalobkyňou ani prvostupňovým správnym orgánom rozporovaná. V kontexte uvedeného žalobkyňa poukázala na to, že podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Postup žalovaného je však podľa presvedčenia žalobkyne v nesúlade s citovaným ustanovením, kedy na jednej strane konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie považuje za vecne a právne správne, na strane druhej však vypracovaním nového posudku neguje podklady, na základe ktorých rozhodoval prvostupňový správny orgán. Žalovaný neuviedol, na základe akého dôvodu dával vypracovať nový posudok a prečo, keď sú jeho výsledky v úplnom rozpore s ostatnými posudkami (posudok z 05.11.2021 a posudok z 04.07.2022), nebral do úvahy aj tie. Žalobkyni nebolo jasné prečo, keď doposiaľ mieru jej funkčnej poruchy v správnych konaniach nikto nespochybňoval, žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal výlučne z ním vypracovaného posudku a rozpory medzi doterajšími zisteniami ostatných posudkových

lekárov nemal potrebu nijako zdôvodniť. Jedná sa pri tom o nie zanedbateľné rozdiely. Podľa záverov posudku vypracovaného v rámci odvolacieho konania je miera funkčnej poruchy žalobkyne iba 30 % a podľa platnej legislatívy tak ani nie je považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, čo zásadným spôsobom ovplyvní jej život vo vzťahu k prípadným budúcim, alebo aj už priznaným nárokom. Ak sa žalovaný domnieval, že všetky doterajšie posudky sú chybné, v takom prípade mal podrobne vysvetliť, v čom spočívajú pochybenia, resp. z akej odlišnej metodiky vychádzal posudkový lekár žalovaného, že dospel k podstatne iným záverom, než lekári v predchádzajúcich posudkoch. Žalobkyňa má za to, že sa jedná o tak závažné skutočnosti, že nie je možné, aby v rozhodnutí neboli nijakým spôsobom vysvetlené. Z predložených lekárskych správ vyplývajú tiež závery, ktoré v lekárskom posudku vôbec neboli zohľadňované, resp. boli popísané chybne. Posudkový lekár žalovaného napr. uviedol, že žalobkyňa zvláda chôdzu samostatne, bez kompenzačných pomôcok, čo nie je pravda, keďže žalobkyňa pri chôdzi nevyhnutne potrebuje barle, resp. v ostatnom období dokonca chodúľku. Obdobných nezrovnalostí je v posudku viacero. Pokiaľ žalovaný zistil nesúlad medzi posudkami, mal byť tento nesúlad podľa vyjadrenia žalobkyne odstránený doplnením dokazovania v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 správneho poriadku. 16) V ďalšej časti podanej žaloby žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v danej veci nevypracoval komplexný posudok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., iba lekársky posudok. Nie je teda jasné, či žalovaný v časti sociálneho posúdenia vychádzal z komplexného posudku vypracovaného v prvostupňovom konaní, alebo sociálnu časť neposudzoval vôbec. Na druhej strane sa žalovaný v rozhodnutí absolútne nezaoberal vadami, ktoré mu boli žalobkyňou v podanom odvolaní vytýkané. Neuviedol, na základe akého právneho predpisu považuje priateľa žalobkyne za rodinu podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.. V závere svojho odôvodnenia iba stručne poznamenal, že i keď sa napadnuté rozhodnutie opieralo o iný dôvod, bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že keďže dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, takéto rozhodnutie nebolo teda možné potvrdiť ako vecne a právne správne. 17) Žalobkyňa vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného, že peňažné príspevky poskytované v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. majú fakultatívny charakter a nie je na ne právny nárok, poskytujú sa len za podmienok upravených týmto zákonom uviedla, že takýto výklad zákona nepovažujeme za správny, keďže príslušný zákon v jednotlivých svojich ustanoveniach podrobne upravuje, za akých podmienok sa osobám konkrétne príspevky poskytujú. Pokiaľ osoba podmienky spĺňa, príspevok jej je poskytnutý, zákon tu nepripúšťa voľnú úvahu príslušného správneho orgánu, ale poskytnutie príspevku viaže na splnenie zákonom stanovených podmienok. 18) V závere podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne, v rozpore s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, a to najmä správneho poriadku a zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní príspevku na osobnú asistenciu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy napriek tomu, že v zmysle lekárskeho posudku bola žalobkyňa odkázaná na osobnú asistenciu, jej príspevok nebol priznaný, pretože jej má poskytovať pomoc jej priateľ, čo poskytnutiu príspevku bráni. Žalovaný následne toto rozhodnutie potvrdil ako vecne a právne správne, vo svojom rozhodnutí sa však podľa presvedčenia žalobkyne s jej námietkami nezaoberal. Napriek existencii dvoch lekárskych posudkov, vypracovaných posudkovými lekármi (posudok zo dňa 05.11.2021 a posudok zo dňa 04.07.2022) dal vypracovať nový posudok, ktorého závery boli v úplnom rozpore s predchádzajúcimi zisteniami a tento rozpor nemal žalovaný potrebu nijakým spôsobom vysvetliť. Navzdory tomu, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa opieral o úplne odlišný dôvod, než výrok rozhodnutia žalovaného, ba dokonca zistenia prvostupňového správneho orgánu boli od zistení žalovaného výrazne odchylné, potvrdil žalovaný toto rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalobkyňa zdôraznila, že takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, pretože jeho závery si protirečia. Pokiaľ žalovaný zistil rozpor medzi posudkami, ktoré tvoria základ pre rozhodnutie, mal tieto rozpory odstrániť vykonaním ďalšieho dokazovania tak, aby bol skutkový stav zistený presne a úplne, ako mu ukladá ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku. V prípade žalovaného nebol skutkový stav zistený dostatočne. Doplnenie dokazovania o nový lekársky posudok, bez možnosti žalobkyne vyjadriť sa k nemu v rámci správneho konania považovala žalobkyňa taktiež za podstatné porušenie ustanovení o správnom konaní.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, duplika žalovaného 19) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.09.2023 uviedol, že ako odvolací správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplnil podklad pre rozhodovanie do taj miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že dbal na to, aby postup správneho orgánu bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. 20) Žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo nevyhovel jej žiadosti a peňažný príspevok na osobnú asistenciu jej nepriznal a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jej relevantným námietkam uvedeným v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu. Má za to, že pri posudzovaní veci nepochybil, postupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a dôvody uvedené žalobkyňou v žalobe nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto v zmysle § 190 SSP žalovaný navrhol, aby príslušný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 21) Súčasťou podania žalovaného zo dňa 06.09.2023 bolo i jeho vyjadrenie zo dňa 18.08.2023, ktoré obsahovalo skutočnosti totožné so skutočnosťami uvedenými v napadnutom rozhodnutí žalovaného. 22) K vyššie uvedenému podaniu žalovaného bolo priložené i stanovisko posudkového lekára žalovaného, a to A. F. zo dňa 17.08.2023 z ktorého vyplynulo, že posudková lekárka žalobkyňu posudzovala v rámci druhostupňového posúdenia vo vzťahu k odkázanosti na osobnú asistenciu na podklade lekárskych správ A. E. G. zo dňa 15.06.2022 a zo dňa 31.05.2022 (ortopedické vyšetrenie), A. H. I. zo dňa 02.02.2022 a 10.05.2022 (rehabilitačné vyšetrenie), A. J. E. zo dňa 20.09.2022 (angiochirurgické vyšetrenie), I. J. D. zo dňa 20.09.2022 (psychologický nález), A. K. L. zo dňa 29.04.2022 (ophtalmologické vyšetrenie), A. A. M. zo dňa 13.04.2022 (interné vyšetrenie) a A. N. K. zo dňa 20.09.2021 (neurologické vyšetrenie). 23) Na základe funkčného hodnotenia jednotlivých diagnóz, na ktoré sa žalobkyňa liečila bolo podľa vyjadrenia posudkovej lekárky stanovené diagnosticko-funkčné hodnotenie a jednotlivé klinické diagnózy (podľa 10. MKCH), boli zaradené podľa miery funkčnej poruchy: 1. VAS polytopný 2. Gonarthrosis bilat gr. III prac. Gen. 1. Dx. 3. Coxarthrosis bilat gr. II-III 4. Depresívna porucha 5. Arytmie, tachykardia 6. Hepatopathia, steatosi hepatis 7. Únavový syndróm 8. Dyslipidémia. 24) K jednotlivým diagnózam bol priradený druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. nasledovne: 1. Pohybový a podporný aparát. Chrbtica. Poruchy chrbtice. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždeniami nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a stability chrbtice (XII.A.1b. 30 %). 2. Pohybový a podporný aparát. Končatiny. Dolné končatiny. Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu. Ľahký stupeň, obojstranne (XII.B.B.2.15. a 2. 20%). 3. Pohybový a podporný aparát. Končatiny. Dolné končatiny. Obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe. Ľahký stupeň. Obojstranne (XII.B.B.2.27.a2. 20 %). 4. Duševné poruchy a poruchy správania. Afektívne poruchy nálady. Mierna porucha (IV.4a. 10%). 5. Srdce a obehové ústrojenstvo. Postihnutie srdca. Poruchy srdcového rytmu. Bez hemodynamických následkov alebo len nepatrné subjektívne ťažkosti (VIII.A.2.a. 0-10 %). 6. Tráviace ústrojenstvo. Ochorenie pečene, žlčových ciest, podžalúdkovej žľazy, s ľahkou biochemickou aktivitou (X.D.3.a. 10%). 7. Nie je zaradené podľa prílohy č. 3. 8. Nie je zaradené podľa prílohy č. 3.

25) Z hore uvedených skutočností podľa tvrdenia posudkovej lekárky vyplynulo, že ani jedno ochorenie žalobkyne nedosahovalo mieru funkčnej poruchy 50 %. Pri druhostupňovom posúdení bolo zistené, že žalobkyňa bola nesprávne posúdená prvostupňovým lekárskym posudkom zo dňa 04.07.2022 ako hlavná diagnóza: XII.B.B.2.27c.2. – Obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe. Ťažký stupeň /flexia – ohnutie/ do 30 st., prípadná flekčná kontraktúra nad 20 stupňov/ deficit extenzie – vystretia/, Obojstranne. Žalovaná mala v zdokumentovaných lekárskych správach flexiu /ohnutie/ v kolenných kĺboch do 90 stupňov bez bolesti a do 110 stupňov s bolesťou, bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti do extenzie /vystretia/. Tým bola prekvalifikovaná ako hlavná diagnóza pre posúdenie miery funkčnej poruchy s najvyššou mierou funkčnej poruchy ako diagnóza: VAS polytopný – Pohybový a podporný aparát. Chrbtica. Poruchy chrbtice. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a časovými recidívami a dráždeniami nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice XII.A.1.b. 30 %. 26) Vyjadrenie žalobkyne k duplike žalovaného, replika žalobcu 27) Na dupliku žalovaného reagovala žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 24.10.2023, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 27.10.2023. Žalobkyňa poukázal na to, že žalovaný ani vo vyjadrení k správnej žalobe nevysvetlil, z akého dôvodu vôbec došlo k vypracovaniu úplne nového posudku žalobkyne, keďže tento pre rozhodnutie vo veci nebol vôbec potrebný, nakoľko v spise sa nachádzali už dva posudky vypracované posudkovými lekármi ÚPSVaR BA a ÚPSVaR TT, pričom v súlade s ustanovením § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. vydal ÚPSVaR TT dňa 04.07.2022 lekársky posudok, podľa ktorého žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 60% , z tohto dôvodu je odkázaná na sprievodcu a odporučil opätovné posúdenie zdravotného stavu až v 07/2025. V súlade s ustanovením § 11 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. pritom platí, že ak je predpoklad, že dôjde k zmene určenej miery funkčnej poruchy, odkázanosti na kompenzáciu alebo zmene zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18, posudkový lekár určí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu a príslušný orgán vyzve fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím na opätovné posúdenie zdravotného stavu. Opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo odporučené až v 07/25 a neexistoval zákonný dôvod pre ktorý mal zdravotný stav žalobkyne opätovne posudzovaný skôr. Rozhodnutie žalovaného, založené na lekárskom posudku zo dňa 15.02.2023 je preto nesprávne a nezákonné o.i. aj z dôvodu, že žalovaný v rozhodnutí nevysvetlil, na základe akých skutočností vyvstala potreba opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, keďže nesprávnosť v tomto smere nenapádala ani sama žalobkyňa vo svojom odvolaní a doposiaľ mieru jej funkčnej poruchy v správnych konaniach nikto nespochybňoval. 28) Ďalším dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného je podľa názoru žalobkyne úplná absencia vysvetlenia rozdielov medzi posudkami zo dňa 05.11.2021, 04.07.2022 a posudkom zo dňa 15.02.2023, keďže rozdiely medzi nimi nemožno v žiadnom prípade považovať za zanedbateľné a v konečnom dôsledku môžu viesť až k odobratiu preukazu ZŤP žalobkyni. Zákon č. 448/2008 Z. z. neuvádza, že by posudok vypracovaný posudkovým lekárom v odvolacom konaní mal mať pri rozhodovaní prednosť, napriek tomu žalovaný predchádzajúce dva posudky pri svojom rozhodnutí absolútne nezohľadnil. Žalobkyňa je toho presvedčenia, že takýto postup žalovaného je v príkrom rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 správneho poriadku, tzn., že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. 29) V ďalšom texte vyjadrenia žalobkyňa poukázala na to, že podľa ustanovenia § 56 správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov a podľa ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Žiadne z vyššie citovaných ustanovení nedáva podľa vyjadrenia žalobkyne správnemu orgánu možnosť svojvoľne a najmä bez dostatočného vysvetlenia dopĺňať dokazovanie bez toho, aby bola bližšie objasnená potreba jeho doplnenia. Uvedené konanie žalovaného nielen, že nespĺňa podmienku hospodárnosti a efektívnosti konania, ale v tomto kontexte sa javí priam ako účelové, pretože na jednej strane dal žalovaný vypracovať úplne zbytočný nový lekársky posudok, v čase, kedy už boli dávno prekročené zákonné lehoty na rozhodnutie, napriek tomu, že na to neexistoval

dôvod a na strane druhej sa žalovaný v rozhodnutí absolútne nezaoberal vadami, ktoré žalobkyňa vo svojom odvolaní vyčítala prvostupňovému rozhodnutiu. Neuviedol, na základe akého právneho predpisu považuje priateľa žalobkyne za rodinu podľa § 13 ods. 7 zákona č 447/2008 Z. z. a prečo, keď žalobkyňa spĺňa zákonné predpoklady, jej príspevok na osobnú asistenciu nebol priznaný. V závere svojho odôvodnenia iba stručne uviedol, že i keď sa napadnuté rozhodnutie opieralo o úplne iný dôvod, než rozhodnutie druhostupňové, bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Ako bolo podrobnejšie uvedené už v správnej žalobe, dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu, nebol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Takéto rozhodnutie nebolo teda možné potvrdiť ako vecne a právne správne. Žalovaný, namiesto dôkladného objasnenia rozporov medzi lekárskymi posudkami a vysvetlenia, prečo vzal do úvahy iba jeden z nich, v rozhodnutí, ale i vo svojom vyjadrení uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu nie sú nárokovateľné a poskytujú sa len za zákonom vymedzených podmienkach. Ďalej bez ďalšieho konštatoval, že posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti žalobkyne pretože nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Lekárska posudková činnosť, podľa tvrdenia žalovaného, vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností a nemôže zohľadniť želania fyzickej osoby. 30) Žalobkyňa má za to, že uvedené tvrdenia, z ktorých má vyplynúť jej snaha nárokovať si kompenzáciu, ktorá jej neprislúcha, majú za cieľ prekryť nezákonný postup žalovaného, ktorý na jednej strane konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie považuje za vecne a právne správne, na strane druhej však vypracovaním nového posudku neguje podklady, na základe ktorých rozhodoval prvostupňový správny orgán. Pokiaľ ide o lekársky posudok zo dňa 15.02.2023, jeho závery nezodpovedajú skutočnosti. Žalobkyňa predložila do správneho konania niekoľko lekárskych nálezov, ktoré všetky ako jej primárnu diagnózu uvádzajú gonartrózu a koxartrózu III. stupňa (zo 4-stupňovej stupnice), napriek tomu posudkový lekár žalovaného v posudku, i stanovisku zo 17.08.2023 uviedol, že žalobkyňa trpí ľahkým stupňom obmedzenia pohyblivosti kolenného i bedrového kĺbu. Nejedná sa o zanedbateľné rozdiely medzi posudkami a aj vzhľadom na to, že rozhodnutie správneho orgánu je schopné do výraznej miery zasiahnuť do života fyzickej osoby so zdravotným postihnutím, je nevyhnutné, aby jeho rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a prípadné rozpory boli odstránené a riadne vysvetlené. 31) Žalobkyňa je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní príspevku na osobnú asistenciu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy napriek tomu, že v zmysle lekárskeho posudku je žalobkyňa odkázaná na osobnú asistenciu, jej príspevok nebol priznaný. Žalovaný následne toto rozhodnutie potvrdil ako vecne a právne správne. Vo svojom rozhodnutí sa však námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní nezaoberal a svoje rozhodnutie založil na úplne odlišnom dôvode, dokonca zistenia prvostupňového správneho orgánu boli od zistení žalovaného výrazne odchylné. Napriek tomu žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalobkyňa je toho názoru, že takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, pretože jeho závery si protirečia a skutkový stav nebol v konaní dostatočne zistený. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa trvala na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. 32) Následne dňa 29.05.2024 žalobkyňa tunajšiemu súdu doručila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 14.08.2023 o priznaní a následnom zvýšení invalidného dôchodku, ktoré podľa jej názoru potvrdzuje tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe a v jej ostatých podaniach, týkajúce sa nesprávnosti a nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. 33) K replike žalobkyne sa už žalovaný nevyjadril. Relevantná právna úprava 34) Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 35) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 36) Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37) Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 38) Podľa § 199 ods. 1 písm. c) a d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 39) Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 40) Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 41) Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.), kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 42) Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. 43) Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 447/2008 Z. z., na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. 44) Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z., posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti. 45) Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

46) Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2. 47) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. 48) Podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z., osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. 49) Podľa § 20 ods. 1 až 6 zákona č. 447/2008 Z. z., rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Rozsah osobnej asistencie je možné určiť aj vopred podľa činností uvedených v prílohe č. 4, pre ktoré existuje predpoklad, že si ich fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže vykonávať sama v období po ukončení poskytovania celoročnej pobytovej sociálnej služby a počtu hodín, ktoré budú potrebné na ich vykonanie. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne, ak tento zákon neustanovuje inak. Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. Ak sú pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávané opatrenia alebo jej je poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, možno do rozsahu hodín osobnej asistencie započítať len hodiny osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a) pre ktorú sú vykonávané opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a to 1. v domácom prostredí zamestnanca tohto zariadenia, 2. na sprevádzanie do školy a zo školy, ak je škola mimo priestorov tohto zariadenia, b) ktorej sa poskytuje starostlivosť po skončení výkonu rozhodnutia súdu dovŕšením plnoletosti v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie alebo navštevuje školu s výnimkou vysokej školy. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej prepravu alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách. Rozsah hodín osobnej asistencie príslušný orgán opätovne posúdi každé tri roky od jeho určenia na účel zistenia, či predchádzajúci určený rozsah hodín osobnej asistencie zodpovedá potrebám fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak bol rozsah osobnej asistencie určený na základe žiadosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej súčasťou bolo čestné vyhlásenie podľa § 55 ods. 4 písm. b) piateho bodu, opätovné posúdenie sa prvý raz vykoná po šiestich mesiacoch od ukončenia poskytovania celoročnej pobytovej sociálnej služby. Opätovné posúdenie

sa vykoná aj pred uplynutím lehôt uvedených v prvej vete a druhej vete, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie rozsahu hodín osobnej asistencie. 50) Podľa § 22 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, profesionálny náhradný rodič, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať aj vtedy, ak činnosti uvedené v prílohe č. 4 v bodoch 1. až 6., v bode 9., v bode 13.4., v bode 13.6. a v bode 15. vykonávajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím fyzické osoby uvedené v odseku 4, okrem rodičov dieťaťa od šiesteho roku veku do dosiahnutia jeho plnoletosti, fyzickej osoby, ktorá prevzala také dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a profesionálneho náhradného rodiča. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu za podmienok uvedených v odseku 5 len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac 1460 hodín ročne. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za celý kalendárny rok. Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v priebehu kalendárneho roka, tento peňažný príspevok sa prizná za príslušné obdobie kalendárneho roka v pomernej časti z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok a výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za príslušné obdobie kalendárneho roka. Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorej súčasťou je čestné vyhlásenie podľa § 55 ods. 4 písm. b) piateho bodu, peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa prizná najskôr od kalendárneho mesiaca, v ktorom sa a) podľa čestného vyhlásenia má ukončiť poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby, b) ukončilo poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby, ak sa poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby ukončilo pred dátumom ukončenia uvedeným v čestnom vyhlásení. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 3,82 eura. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 51) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici teda ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej iba ako „SSP“), pretože nezistil žiadny z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 05.09.2024 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.09.2024. 52) Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného

administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného preto podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil. Zároveň v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 53) Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 27.04.2022 požiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Podanú žiadosť odôvodnila tým, že potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri základných životných úkonoch a aktivitách, ktoré má a ktoré si chce naďalej zachovať aj napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu. V následnom administratívnom konaní bol vypracovaný lekársky posudok č. spisu: 2022/57480 zo dňa 04.07.2022, v zmysle ktorého bola žalobkyňa podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %. Z lekárskeho posudku vyplýva, že žalobkyňa je odkázaná na sprievodcu a opätovné posúdenie jej zdravotného stavu sa malo uskutočniť v 07/2025. Podľa vyjadrenia posudkového lekára žalobkyňa potrebuje pomoc formou osobnej asistencie pri niektorých úkonoch hygieny, pri nakupovaní, pri ťažších domácich prácach a pri upratovaní. Na podklade uvedeného lekárskeho posudku a posudkového záveru bol vypracovaný komplexný posudok č. TT1/ OPPNKŤZP/PČ/SOC/2022/57480, č. z. 2022/271734-Re zo dňa 27.09.2022, v zmysle záverov ktorého žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3/XII.B.B.2.27.c.2 k zákonu č. 447/2008 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že pomoc pri niektorých úkonoch hygieny, pri nakupovaní, pri ťažších domácich prácach, pri upratovaní, ako aj pri niektorých voľnočasových aktivitách je zabezpečená priateľom žalobkyne, bolo konštatované, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa žalobkyni nenavrhuje. Na základe komplexného posudku rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. BA5/RPPNKŤZP/SOC/2022/178071-21 zo dňa 27.10.2022 tak, že nevyhovel žiadosti žalobkyne a peňažný príspevok na osobnú asistenciu jej nepriznal. 54) Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC/SOC/2023/4350/Dan zo dňa 01.03.2023, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a jeho rozhodnutie č. BA5/RPPNKŤZP/ SOC/2022/178071-21 zo dňa 27.10.2022 potvrdil. 55) Úvodom, vo vzťahu k nárokovateľnosti príspevkov na kompenzáciu, správny súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na vymedzenie systému sociálneho zabezpečenia, ktorého súčasťou je aj systém štátnej sociálnej pomoci a na vymedzenie povahy jednotlivých prostriedkov kompenzácie. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/31/2021 zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší správny súd vymedzil podstatu systému sociálneho zabezpečenia. Ide o pomerne rozsiahlu časť z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, avšak správny súd ju považuje za podstatnú, keďže ide o východiskové hľadiská, z ktorých je potrebné pri prieskume správnou žalobou napadnutých rozhodnutí vychádzať. Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku má za predpokladu, že si platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát – napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje princíp zásluhovosti. Na rozdiel od uvedeného systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia, poskytnú sa štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa tu nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých, t.j. uplatňuje sa predovšetkým princíp rovnakosti. Systém štátnej sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o takzvané testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp potrebnosti. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type sociálneho systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založený na preukázaní nielen jeho opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa

vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Z ústavného hľadiska možno túto problematiku subsumovať pod kategóriu základných práv a slobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu, než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte tam prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a rozsahu týchto práv. Z článku 51 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, 38 až 42 a 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok (ods. 4), Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Medzi tieto zákony je potrebné zaradiť aj zákon č. 447/2008 Z. z., cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. V rámci tejto právnej úpravy sa kompenzujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda sa zmierňujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 56) Aj z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že nie každá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má automaticky nárok na priznanie toho – ktorého peňažného príspevku a že týmto spôsobom štát v žiadnom prípade nezasahuje do ochrany a postavenia osoby so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval poskytovanie peňažných príspevkov prípadne ďalších výhod plynúcich z tohto zákona v absolútne všetkých prípadoch, t. j. systémom „každému a vo všetkom“. Preto je na mieste vyhodnocovanie splnenia zákonom č. 447/2008 Z. z. stanovených podmienok pre konkrétny kompenzačný prostriedok a až dôsledkom splnenia týchto podmienok je vznik nároku na konkrétny kompenzačný prostriedok a to v určitom zákonom vymedzenom rozsahu. 57) Žalobkyňa poukazovala na nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, namietala jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. K týmto žalobným námietkam je potrebné uviesť, že žalobkyňa podanou žiadosťou iniciovala začatie administratívneho konania podľa zákona č. 447/2008 Z. z., na ktoré sa v zmysle § 53 tohto zákona vzťahuje Správny poriadok okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až § 68. Z ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že v tomto druhu administratívneho konania sa uplatňujú špecifické čiastkové procesné postupy, ktoré sú odôvodnené predmetom riešenej problematiky (najmä pokiaľ ide o zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie). Podstatnými otázkami, ktoré je potrebné pri uplatňovaných nárokoch podľa zákona č. 447/2008 Z. z. vyriešiť je, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a aké prostriedky kompenzácie sa navrhujú na kompenzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Kompenzácia v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.

je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 58) Za účelom zistenia, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a či je potrebné kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia je potrebné vyriešiť aj otázky medicínskeho charakteru. Zákon č. 447/2008 Z. z. v § 10 definuje posudkovú činnosť, ktorou sa na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu rozumie lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Podľa § 10 ods. 2 zákona č.447/2008 Z. z. posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. 59) V § 11 zákon č. 447/2008 Z. z. vymedzuje obsah lekárskej posudkovej činnosti, ktorou je aj hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácii, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa § 40 ods. 6 a posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vykonáva lekársku posudkovú činnosť posudkový lekár príslušného orgánu a podľa ods. 3 tohto ustanovenia posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. je účastník konania oprávnený predložiť ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, nad rámec požadovaného lekárskeho nálezu podľa § 11 ods. 3 tohto zákona, a posudkový lekár musí aj túto dokumentáciu zohľadniť. V zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu, ktorý sa považuje za aktuálny, ak nie je starší ako 6 mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.), a zároveň je oprávnený vychádzať aj zo staršieho lekárskeho nálezu, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od liečby nemožno očakávať zlepšenie (§ 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z.). Zákon zveruje posudkovému lekárovi zvážiť potrebu prizvania fyzickej osoby - účastníka konania na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, alebo ak je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, pričom v ostatných prípadoch môže vykonať posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný prizvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu ak táto o to písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom (§ 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z.). Zákon stanovuje aj náležitosti lekárskeho posudku, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a ktorý má obsahovať mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu ak zákon neustanovuje inak (§ 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.). 60) V § 13 zákon č. 447/2008 Z. z. definuje sociálnu posudkovú činnosť, ktorou je posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach (§ 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Sociálna posudková činnosť sa vykonáva len v tom prípade, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v lekárskom posudku a túto sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny

pracovník príslušného orgánu (§ 13 ods. 2 a 3 zákona č. 447/2008 Z. z.). Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. sa sociálna posudková činnosť vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálne situácie, pričom táto sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopnosti a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením a podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. 61) Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru vypracuje príslušný orgán komplexný posudok na účely kompenzácie v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, a odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou, v komplexnom posudku sa uvedie aj ročný rozsah osobnej asistencie v hodinách podľa jednotlivých činností uvedených v prílohe č. 4, na ktoré je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. komplexný posudok stráca platnosť, ak je vypracovaný nový komplexný posudok alebo nový lekársky posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; príslušný orgán uvedie túto skutočnosť v novom komplexnom posudku alebo v novom lekárskom posudku. 62) Z uvedených ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že administratívne konanie týkajúce sa nárokov upravených v zákone č. 447/2008 Z. z. začína na základe návrhu fyzickej osoby – žiadosti žiadateľa. Zároveň podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. je práve účastník konania – fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu – povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Je teda na účastníkovi konania aké dôkazy predloží ako podklad pre výkon lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti a aké skutočnosti uvedie. Aj z ust. § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa § 40 ods. 6, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1. Je oprávnením žiadateľa predložiť aj ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorú potom posudkový lekár posúdi a zohľadní v lekárskom posudku (§ 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.). Je na účastníkovi konania, aby predložil všetky dôkazy – najmä zdravotnú dokumentáciu, ktorá je predmetom posudzovania posudkovým lekárom. Rozsah vyhodnocovaných podkladov preto ovplyvňuje miera aktivity účastníka konania. 63) Zároveň je potrebné uviesť, že posudkový lekár je oprávnený vykonať posúdenie zdravotného stavu účastníka konania bez jeho prítomnosti a v jeho prítomnosti je povinný vykonať posúdenie zdravotného stavu len v tom prípade, ak o to účastník konania výslovne požiada (§ 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z.). V prejednávanej veci bol vypracovaný lekársky posudok zo dňa 04.07.2022 a posudkový záver zo dňa 18.08.2022, na podklade ktorých bol v zmysel citovaných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vypracovaný komplexný posudok zo dňa 27.09.2022. V tomto komplexnom posudku bola žalobkyňa posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, ale

nebola jej navrhovaná kompenzácia peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. Na základe odvolania žalobkyne začalo odvolacie konanie, v priebehu ktorého bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne a vo veci bol vypracovaný ďalší lekársky posudok zo dňa 15.02.2023, ktorý u žalobkyni určil mieru funkčnej poruchy v rozsahu 30 % podľa ods. XII.A., bodu 1, písm. b), ktorý tvorí prílohu č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., teda stanovil, že u žalobkyni sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 64) Komplexný posudok, a v podstate aj lekársky posudok a posudkový záver, ktoré sú podkladom komplexného posudku, sú podstatnými podkladmi pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z., pretože práve v týchto posudkoch je vyhodnotená zdravotná dokumentácia predložená účastníkom konania a zároveň v rámci sociálneho šetrenia sú posudzované individuálne predpoklady žiadateľa v tom smere, ako je schopný riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu, ďalej je posudzované rodinné prostredie žiadateľa, kde sa hodnotí schopnosť a rozsah pomoci, ktorú mu môže poskytnúť pri riešení jeho nepriaznivej situácie rodina, a zároveň sa posudzuje aj prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie žiadateľa o príspevok do spoločnosti. Najmä pri hodnotení zdravotného stavu účastníka konania chýbajú orgánu verejnej správy a aj správnemu súdu medicínske odborné znalosti, ktoré by umožnili vyhodnocovanie medicínskych otázok. Preto je kompetencia na vyhodnocovanie zdravotného stavu zverená posudkovým lekárom, ktorí sú odborne spôsobilými osobami na vyhodnotenie medicínskych otázok, a preto aj správny súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutí, kde pokladom je lekársky posudok, v ktorom je vyhodnotený zdravotný stav účastníka konania, posudzuje tento len z toho hľadiska či je úplný, presvedčivý, logický a či boli vzaté do úvahy všetky dôkazy, ktoré účastník predložil – lekárske správy, nálezy a iná zdravotná dokumentácia. 65) V prejednávanej veci musí dať správny súd žalobkyni vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu za pravdu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, na základe akej úvahy dospel k záveru, že priateľ žalobkyne je považovaný za jej rodinu a preto ním poskytovaná pomoc bránila priznaniu príspevku na osobnú asistenciu, keďže v zmysle ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. sa priateľ za rodinu nepovažuje. Rovnako v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentovalo i to, ako sa správny orgán vysporiadal s tým, že rodina žalobkyne (jej dcéra) žije vo veľkej vzdialenosti od žalobkyne, teda nie je možné, aby žalobkyni poskytovala ňou požadovanú pomoc. Uvedené nedostatky boli zo strany žalobkyne vytýkané v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, avšak žalovaný sa týmito žalobnými námietkami v napadnutom rozhodnutí podľa názoru správneho súdu náležite nevysporiadal, hoci konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. 66) Vo vzťahu k lekárskemu posudku zo dňa 27.09.2022, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje, že ho nemožno považovať za presvedčivý, pričom ani dodatočné zdôvodnenie posudku posudkovým lekárom v rámci vyjadrenia sa k správnej žalobe taký nedostatok nezhojí. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v lekárskom posudku zo dňa 04.07.2022, ktorý bol podkladom pre vydanie komplexného lekárskeho posudku zo dňa 27.09.2022 bola žalobkyňa posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, avšak v lekárskom posudku zo 15.02.2023 bola miera funkčnej poruchy u žalobkyne hodnotená iba na 30 %, teda žalobkyňa nebola uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bolo viac než nevyhnutné, aby lekársky posudok vydaný v rámci odvolacieho konania poskytol presvedčivé vysvetlenia týchto značných rozdielov v posúdení zdravotného stavu žalobkyne z medicínskeho hľadiska. 67) Výsledky lekárskeho posudku zo dňa 15.02.2023 žalovaný prevzal do napadnutého rozhodnutia, čo samo o sebe nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože podstatné otázky – hodnotenie splnenia podmienok vymedzených v zákone pre vznik nároku na určitý prostriedok kompenzácie je predmetom posudkovej činnosti. Preto skutočnosť, že je rozhodnutie založené na dôvodoch uvedených v lekárskom posudku, sama o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť a tým nezákonnosť rozhodnutia. Podstatné ale je, či sú závery posudkov, ktoré boli prevzaté do odôvodnenia rozhodnutia, zrozumiteľné, úplné, celistvé, logické a preskúmateľné a či potom rozhodnutie spĺňa parametre kladené na odôvodnenie rozhodnutia aj v zmysle § 46 ods. 3 Správneho poriadku. V danom prípade podľa názoru správneho súdu rozhodnutie žalovaného tieto parametre nespĺňa. V prejednávanej veci má správny súd totiž za to, že bolo nevyhnutné, aby sa žalovaný vo vzťahu k rozdielnym záverom lekárskych posudkov s touto skutočnosťou náležite vysporiadal. Ak sa teda žalovaný domnieval, že lekársky posudok zo dňa 04.07.2022 bol vydaný chybne, mal vysvetliť v čom tieto pochybenia spočívali, najmä za situácie, keď

žalobkyni v rámci odvolacieho konania príspevok na osobnú asistenciu nebol priznaný iba na podklade výsledkov lekárskeho posudku zo dňa 15.02.2023. Zároveň mal žalobkyni v rámci vysporiadania sa s námietkami ozrejmiť, prečo vôbec vypracoval ďalší lekársky posudok. 68) K priloženému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 14.08.2023, ktorým bol žalobkyni podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2023 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný invalidný dôchodok správny súd konštatuje, že toto rozhodnutie je v prípade posudzovania nároku na priznanie príspevku na osobnú asistenciu irelevantné. Vo veciach dôchodkového poistenia totiž zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Ide o konanie, ktoré sa riadi zákonom 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 69) Po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok uplatnených žalobkyňou tak v správnej žalobe ako aj v priebehu správneho konania uplatnených v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu dospel správny súd k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 70) Keďže bolo žalobou napadnuté rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, jeho úlohou bude, aby v intenciách vyššie opísaného právneho názoru správneho súdu opätovne posúdil nárok žalobkyne na priznanie jej peňažného príspevku na osobnú asistenciu a svoje rozhodnutie v dostatočnom a zrozumiteľnom rozsahu odôvodnil. 71) O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.