Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 4S/14/2024 0824100221 17. 12. 2024 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100221.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, za účasti ďalšieho účastníka konania: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 4692/2024 zo dňa 24. januára 2024 takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom rozhodnutím č. z. 1931/2023-100, č. sp. 525/2023-100 zo dňa 30.11.2023 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. b), § 48 ods. 4 písm. h) a § 48 ods. 5 písm. h) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, v súvislosti s tým, že nezabránila úniku zvieraťa, jeho neplánovanému rozmnožovaniu, alebo nežiadúcemu rozmnožovaniu, čo bolo zdokumentované Obvodným oddelením PZ v Žarnovici v dňoch 20.07.2023 v čase o 13:30 hod. v k. ú. obce Voznica na miestnom cintoríne poškodila jej krava pomník patriaci rodine F. a to takým spôsobom, že vbehla do cintorína a svojou 10 m reťazou, ktorú mala upevnenú na svojej hlave zlomila pomník patriaci rodine F. a 18.09.2023 v čase cca o 18:45 hod. pri rodinnom dome č. 78 v katastri obci Voznica behala voľne sa pohybujúca krava žalobkyne, za čo jej bola uložená pokuta podľa § 48 ods. 5 písm. h) v úhrnnej sume vo výške 400 eur. Vzhľadom na to, že rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom č. sp. 304/2023-100 zo dňa 14.04.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2023 bola žalobkyni za priestupok uložená pokuta vo výške 200 eur za naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorého sa dopustila tým, že dňa 14.02.2023 v čase okolo 14:00 hod. po pozemku v katastri obce Voznica, parcela KN-E 425/1 behali voľne sa pohybujúce kravy, ktoré sa odtrhli z reťaze a behali po miestnej komunikácií, prvostupňový správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinnosti, a to povinnosti zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiadúceho rozmnožovania, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie nariadenia opatrenia zákazu chovu zvieraťa žalobkyni podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti a to zákaz chovu a držania hovädzieho dobytka na dobu 5 rokov.
2. Prvostupňové rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním o ktorom rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 4692/2024 zo dňa 24.01.2024 odvolaním napadnuté rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom zo dňa 30.11.2023 potvrdil. 3. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaný, ako odvolací orgán, dospel k záveru, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané oprávnene. Uviedol, že bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa nezabezpečila opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, a to tým, že v dňoch 20.07.2023 v čase o 13:30 hod. v k. ú. obce Voznica, na miestnom cintoríne poškodila krava žalobkyne pomník patriaci rodine F. a to takým spôsobom, že vbehla na cintorín a svojou 10 m reťazou, ktorú mala upevnenú na svojej hlave, zlomila pomník patriaci rodine Beňovskej a tiež tým, že 18.09.2023 v čase o cca 18:45 hod. pri rodinnom dome č. 78 v katastri obce Voznica behala voľne sa pohybujúca krava žalobkyne. Uvedeným konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že konaním bola spôsobená škoda, ktorá bola spoľahlivo zistená a nebola dobrovoľne uhradená zo strany žalobkyne, žalovaný sa stotožnil aj s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý rozhodol o náhrade škody pre poškodeného E. F. vo výške 1 522,95 eur. Žalovaný sa tiež stotožnil aj s názorom prvostupňového orgánu, že boli splnené podmienky na postup prvostupňového orgánu podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti a teda uložení zákazu chovu a držania hovädzieho dobytka na dobu 5 rokov žalobkyni. Žalovaný sa tiež stotožnil s výškou uloženej pokuty za spáchaný priestupok a stotožnil sa aj s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu čo do výšky uloženej pokuty. 4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 5. Ako dôvody zrušenia žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre porušenie zákonných ustanovení a práv žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a založené na nesprávnom právnom posúdení, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne, pretože je založené na nedostatočne a nesprávne zistenom skutkovom stave a to z dôvodu, že neboli vykonané všetky navrhnuté dôkazy a že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia a jeho vnútorný rozpor. Žalobkyňa uviedla, že od začiatku vo vzťahu k obom skutkom vypovedala konzistentne a zhodne, keď tak do zápisnice na obvodnom oddelení, ako aj do zápisnice na ústnom pojednávaní ku skutku uviedla, že dňa 20.07.2023 dala pásť svoje kravy hore na lúku nad svoj dom, kde kravy uviazala reťazou o železný kôl a dala tam kravy pásť. Vrátila sa späť domov. Potom ako sa vrátila naspäť o 13:15 hod. na lúku, zistila, že jej chýba jedna krava. Tak potom išla pre svoju kravu, ktorá bola v šianci pri cintoríne, potom ako prišla ku svojej krave, ona vbehla do cintorína v obci Voznica, nakoľko tam nebola žiadna zábrana a táto krava so svojou 10 m reťazou poškodila hrob patriaci rodine Beňovskej a to takým spôsobom, že hrob zlomila reťazou. Keby krava nemala reťaz, tak by hrob nepoškodila. Doplnila, že nevie ako sa jej krava dostala preč z lúky, keď ju priviazala, ale myslí si, že ju niekto odviazal. Uviedla tiež, že nechcela poškodiť hrob patriaci rodine Beňovskej a ani nikomu, ale je krava tam ušla, pretože cintorín nie je ohradený, keby bol ohradený, tak by sa jej krava nedostala na cintorín a nepoškodila by pomník. Ona na toto upozornila starostku, aby cintorín ohradila. Ku skutku, ktorý sa stal 18.10.2023 uviedla, že dňa 18.10.2023 sa jej kravy pásli na pozemku na to určenom povyše domu č. 78, pričom kravy boli riadne upevnené. Na uvedenom pozemku sa nachádzali od cca. 17.00 hod., pričom pred 19.00 hod. išla žalobkyňa po kravy, odviazala ako prvú mladú jalovicu, ktorá vybehla na cestu k domu č. 78, kde sa spásala na čerstvej tráve. Žalobkyňa vzápätí odviazala zvyšné dve kravy a išla s nimi domov, pričom sa mladá čierno-biela krava pred domom č. 78 nachádzala cca 10 minút. Žalobkyňa uviedla, že jej krava neutiekla a vedela, kde sa nachádza. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že pokiaľ jej bolo vytýkané porušenie ustanovenia § 22 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť opatrenie na zabránenie úniku zvieraťa, tak je zrejmé, že ona tieto opatrenia realizovala železným kolom umiestneným v zemi a reťazou, ktorou bolo zviera priviazané. Túto skutočnosť ani prvostupňový, ani odvolací orgán žiadnym spôsobom nevyhodnotili. K otázke náhrady škody žalobkyňa uviedla, že E. F. žiadnym spôsobom nepreukázal, že tento hrob s pomníkom dal podstaviť a zaplatil jeho náklady, a že je teda osobou oprávnenou požadovať náhradu prípadnej škody. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný ako odvolací orgán nepreskúmal podané odvolanie a napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci, či bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o veterinárnej starostlivosti a či pri jeho vydávaní bolo dodržané ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zopakoval obsah odôvodnenia svojho rozhodnutia. Uviedol, že má za dostatočne preukázané, že dňa 18.09.2023 v čase cca o 18:45 hod. pri rodinnom dome č. 78 v katastri obce Voznica sa voľne pohybovala krava žalobkyne bez dozoru. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že krava sa voľne pohybovala bez dozoru, preto žalovaný
ako odvolací orgán konštatoval, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písmeno h) zákona o veterinárnej starostlivosti a to tým, že žalobkyňa ako držiteľka zvierat nezabezpečila zviera proti úniku. Žalovaný zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 24.01.2024 v celom rozsahu a zásadne odmietol dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla ako dôvody na podanie žaloby vzhľadom na to, že jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa si svoje povinnosti na chov zvierat neplnila, zvieratá nemala pod dozorom, spásali sa v určitý čas na cudzích pozemkoch bez dozoru. K náhrade škody žalovaný uviedol, že táto bola dostatočne zistená dokladom o cenovej ponuke na opravu predmetného hrobového miesta od spoločnosti, ktorá pomníky vyrába a inštaluje, preto správny orgán nemal žiadne pochybnosti o jej relevantnosti a jej výšku považoval za dostatočne zistenú, preto aj o náhrade škody rozhodol. Žalovaný navrhol žalobu v súlade s §190 SSP v celom rozsahu zamietnuť. 7. Žalobkyňa nevyužila oprávnenie podať žalobnú repliku. 8. Pretože správna žaloba žalobkyne obsahovala zároveň návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd uznesením č.k. 4S/14/2024-58 zo dňa 04.07.2024 rozhodol tak, že priznal odkladný účinok správnej žalobe, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 9. K prejednaniu veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 17.12.2024. Žalovaný sa na pojednávanie pred správny súd nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani ďalší účastník konania, ktorý svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom podanej správnej žaloby. Uviedol, že za 30 rokov ako má žalobkyňa vo vlastníctve hospodárske zvieratá nikdy nedošlo k žiadnemu úniku a žalobkyňa preto považovala tento spôsob zabezpečenia kráv za dostatočný. 10. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní a to v rozsahu žalobných bodov, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), a zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov. 11. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 48 ods. 4 písm. b), § 48 ods. 4 písm. h) a § 48 ods. 5 písm. h) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, v súvislosti s tým, že nezabránila úniku zvieraťa, jeho neplánovanému rozmnožovaniu, alebo nežiadúcemu rozmnožovaniu, čo bolo zdokumentované Obvodným oddelením PZ v Žarnovici v dňoch 20.07.2023 v čase o 13:30 hod. v k. ú. obce Voznica na miestnom cintoríne poškodila jej krava pomník patriaci rodine Beňovskej a to takým spôsobom, že vbehla do cintorína a svojou 10 m reťazou, ktorú mala upevnenú na svojej hlave zlomila pomník patriaci rodine Beňovskej a 18.09.2023 v čase cca o 18:45 hod. pri rodinnom dome č. 78 v katastri obci Voznica behala voľne sa pohybujúca krava žalobkyne, za čo jej bola uložená pokuta podľa § 48 ods. 5 písm. h) v úhrnnej sume vo výške 400 eur. Vzhľadom na to, že rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom č. sp. 304/2023-100 zo dňa 14.04.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2023 bola žalobkyni za priestupok uložená pokuta vo výške 200 eur za naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorého sa dopustila tým, že dňa 14.02.2023 v čase okolo 14:00 hod. po pozemku v katastri obce Voznica, parcela KN-E 425/1 behali voľne sa pohybujúce kravy, ktoré sa odtrhli z reťaze a behali po miestnej komunikácií, prvostupňový správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinnosti, a to povinnosti zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiadúceho rozmnožovania, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie nariadenia opatrenia zákazu chovu zvieraťa žalobkyni podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti a to zákaz chovu a držania hovädzieho dobytka na dobu 5 rokov. 12. Podľa § 48 ods. 5 písm. h) o veterinárnej starostlivosti v znením účinnom do 30.06.2024 (ďalej aj len „zákon o veterinárnej starostlivosti), orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1000 eur, ak opustí zviera s úmyslom zbaviť sa ho alebo nezabezpečí opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa alebo jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania. 13. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pokiaľ ide o administratívne trestanie t.j. konanie, v rámci ktorého príslušné orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého priestupku, alebo iného protiprávneho konania a za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, na takéto osobitné konania v rámci administratívneho konania sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,
Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy pri objasňovaní priestupkov dodržiavať a v ich zmysle viesť priestupkové konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu veci. Medzi zásady trestného konania vo vzťahu k dokazovaniu realizovanému za účelom zistenia skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o vine páchateľa, resp. priestupcu, možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Riadne a úplné zistenie skutkového stavu orgánom vernej správy v konaniach administratívneho trestania v sebe imanentne zahŕňa povinnosť konajúcich a rozhodujúcich orgánov verejnej správy bez akýchkoľvek pochybností, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu zistiť, či sa skutok stal, tento skutok ustáliť a popísať tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom a zároveň bez akýchkoľvek pochybností ustáliť osobu páchateľa, t. j. deliktuálne zodpovednú osobu, ktorá predmetný skutok spáchala. Aj v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 14. Žalobkyňa primárne namietala, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne, pretože je založené na nedostatočne a nesprávne zistenom skutkovom stave. 15. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že prvostupňový orgán náležite zistil stav veci, logickým hodnotením dôkazov získal relevantné skutkové zistenia, ktoré posúdil v súlade s platnou právnou úpravou. 16. Je nepochybné, že krava žalobkyne vbehla na miestny cintorín v Obci Voznica, pričom reťazou, ktorú mala upevnenú na hlave, poškodila pomník patriaci rodine Beňovskej. Túto skutočnosť potvrdila sama žalobkyňa do zápisnice spísanej OO PZ Žarnovica a tiež pri prejednávaní priestupku pred prvostupňovým správnym orgánom. 17. To, že žalobkyňa pasie kravy spôsobom uviazania o železný kôl zatlčený do zeme 30 rokov, ako uviedol jej právny zástupca na pojednávaní, nie je možné považovať za dostatočne zabezpečenie dobytka pred únikom z paše. 18. Správne orgány oboch stupňov mali nepochybne preukázané, a to aj výpoveďami samotnej žalobkyne, že došlo k úniku kravy z paše a jej vbehnutiu na miestny cintorín, pričom došlo k poškodeniu majetku rodiny Beňovskej. Došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona veterinárnej starostlivosti. 19. V neposlednom rade žalobkyňa tiež potvrdila, že jej krava utiekla aj dňa 18.09.2023, teda aj v tomto prípade možno konštatovať naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona veterinárnej starostlivosti. 20. Závery žalobkyne o nedostatočnom zistení skutkového stavu, nie sú teda správne, naviac ide o všeobecné konštatovania, bez bližšej konkretizácie pochybení správnych orgánov. 21. Ani námietky týkajúce sa náhrady škody neboli dôvodné. Poškodený, v konaní pred správnym súdom ďalší účastník konania, riadne preukázal výšku vzniknutej škody a to dokladom od osoby, ktorá má v predmete podnikateľskej činnosti výrobu a inštaláciu náhrobných kameňov, preto nie je dôvod pochybovať o správnosti vyčíslenej a prvostupňovým správnym orgánom priznanej náhrade škody. Aj v tejto súvislosti možno konštatovať, že i táto námietka má všeobecný charakter, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo by náhrada škody nemala byť poškodenému priznaná, resp. v akej výške. Žalobkyňa nespochybňuje, že predmetný poškodený náhrobný kameň bol rodiny Beňovských, netvrdí, že bol poškodený iný náhrobný kameň, teda E. F., ako poškodený je oprávnený sa domáhať náhrady škody. 22. Správny súd konštatuje, že postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli vydané rozhodnutia (prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie), nedošlo k porušeniu základných zásad konania (zásady legality, súčinnosti, prípadne iných základných zásad správneho konania), dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený, nebolo zistené porušenie práva žalobkyne účinne sa brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania a základných zásad ukladania trestov. 23. V správnej žalobe namietané nedostatky napadnutého a prvostupňového rozhodnutia neboli dôvodné, nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania z dôvodu jej neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť v súvislosti s ktorou
by mu vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by mu mali byť voči žalobkyni priznané iné trovy. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).