Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/51/2023 0823106315 21. 08. 2024 Mgr. Denisa Slivová ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106315.2
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2023/019222-015 zo dňa 01.08.2023, takto rozhodol: Súd žalobu odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 25.10.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 01.12.2022 pod číslom OU-BB-OVVS2-2022/007915-029, ktorým žalovaný, ako správny orgán prvého stupňa, uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch”), ktorého sa žalobca dopustil tým, že v období od júna roku 2020 do januára roku 2021 v SMS správach a v rámci mailovej komunikácie opakovane nadával G. H. I. C., J., pričom s obsahom týchto správ sa G. I. C., J. oboznámila na adrese C. X, K., a teda uvedeným konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy uložil vyššie uvedeným rozhodnutím žalobcovi ako obvinenému za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu a to pokutu vo výške 30 Eur a súčasne žalobcovi uložil podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 Eur, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Žalobca mal za to, že postupom a rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím druhostupňového orgánu Okresného úradu Banská Bystrica boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody, ústavné práva garantované zákonmi Slovenskej republiky v spojení s Chartou základných práv Európskej únie a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca je presvedčený, že Okresný úrad Banská Bystrica, OVVS a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spojení s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici a Obvodným oddelením Policajného zboru Banská Bystrica – východ mu spôsobili majetkovú a nemajetkovú ujmu. Preto žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa ako aj správneho orgánu druhého stupňa v spojení s postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici. 2. Správny súd v Banskej Bystrici dňa 09.11.2023 vyzval žalobcu, aby zaslal súdu jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy – Okresného úradu Banská Bystrica sp. zn. OUBB-OVVS2-2022/007915 zo dňa 01.12.2022, pretože žaloba neobsahovala povinné prílohy správnej
žaloby podľa 182 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca dňa 15.11.2023 predložil správnemu súdu rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BB-OVVS2-2022/007915-029 zo dňa 01.12.2022, odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 01.12.2022, č. k. OU-BB-OVVS2-2022/007915-029 zo dňa 04.01.2023, oznámenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 01.03.2023, oznámenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku zo dňa 08.03.2023, odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy na podnet na preskúmanie postupu a spôsobu konania Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 06.04.2023, upovedomenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí o podaní odvolania zo dňa 13.04.2023, poskytnutie informácie účastníkovi konania Okresným úradom Banská Bystrica, odborom opravných prostriedkov zo dňa 15.03.2023, upovedomenie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 17.05.2023 a upovedomenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov číslo OU-BB-2021OOP1-2023/019222-015 o zastavení konania zo dňa 01.08.2023. 3. Správny súd následne uznesením zo dňa 08.02.2024 vyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v nezrozumiteľnosti žaloby pre rozpor medzi označením napadnutého rozhodnutia žalovaného v záhlaví a v žalobnom návrhu žaloby so žalobnými bodmi, pretože v záhlaví bolo označené ako napadnuté rozhodnutie prvostupňové rozhodnutie a v ďalšej časti žaloby žalobca okrem iného uviedol, že druhostupňový správny orgán preskúmal jeho odvolanie a vydal upovedomenie o zastavení konania pod č. OU-BB-OOP1-2023/019222-015 zo dňa 01.08.2023, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25.08.2023. 4. Na uvedenú výzvu správneho súdu žalobca podaním zo dňa 26.02.2024 opravil správnu žalobu zo dňa 25.10.2023 tak, že správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a postupu správneho orgánu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov číslo OU-BB-2021-OOP1-2023/019222-015 zo dňa 01.08.2023, ktorým žalovaný upovedomil žalobcu o zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch v spojení s § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch z dôvodu uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty na právoplatné rozhodnutie o priestupku. 5. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). 9. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) a g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, g) je neprípustná. 11. Podľa § 20 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu spáchania skutku – 31.01.2021 (ďalej len „zákon o priestupkoch“) priestupok možno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. 12. Podľa § 49 ods. 1 písm. d zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 13. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla. 14. Podľa § 76 ods. 2 zákona o priestupkoch odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c) a j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje; v ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci konania sa o zastavení konania len upovedomia. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BB-OVVS2-2022/007915-029 zo dňa 01.12.2022 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že v období od júna roku 2020 do januára roku 2021 v SMS správach a v rámci mailovej komunikácie opakovanie nadával G. H. I. C., J., pričom s obsahom týchto správ sa G. H. I. C., J. oboznámila na adrese C. X, K., a teda uvedeným konaním žalobca úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy uložil vyššie uvedeným rozhodnutím žalobcovi ako obvinenému za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu a to pokutu vo výške 30 Eur a súčasne žalobcovi uložil podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 Eur, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie dňa 04.01.2023. 16. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch dňa 01.08.2023 zastavil z dôvodu uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku, o čom upovedomil žalobcu upovedomením o zastavení konania č. OU-BB-OOP1-2023/019222-015 zo dňa 01.08.2023. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov v upovedomení o zastavení konania uviedol, že preskúmal podané odvolanie, napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a dospel k záveru, že v predmetnej priestupkovej veci uplynula lehota na právoplatné ukončenie priestupkového konania. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedený priestupok sa mal stať v období od júna roku 2020 do januára roku 2021, pričom platí, že lehoty určené podľa rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, tomuto priestupku v januári 2023, konkrétne dňa 31.01.2023 uplynula dvojročná prekluzívna lehota. Vzhľadom na skutočnosť, že priestupkové konanie proti žalobcovi ako obvinenému nebolo k uvedenému dňu právoplatne ukončené, druhostupňový správny orgán musel konanie v predmetnej priestupkovej veci podľa § 76 ods. 1 písm. f) v spojení s § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch zastaviť. 17. Správny súd je povinný počas celého konania skúmať či sú splnené procesné podmienky. Medzi procesné podmienky patria aj právomoc správneho súdu (§ 6 a nasl. SSP), príslušnosť správneho súdu (§ 9 a nasl. SSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 31 ods. 5 SSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 145 ods. 5 SSP, procesná subjektivita účastníka konania (§ 35 SSP), spôsobilosť účastníka konania samostatne konať pred správnym súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 36 SSP, povinné zastúpenie (§ 49 a nasl. SSP). Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu) počas celého priebehu konania pred správnym súdom. Procesné podmienky predstavujú základný, elementárny predpoklad toho, aby mohol správny súd o správnej žalobe konať a meritórne o nej rozhodnúť. Procesné podmienky sú zákonom stanovené
požiadavky, ktorých absencia spôsobuje, že správny súd musí konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal predmetom konania vo veci samej (teda samotným meritórnym prieskumom žaloby). Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorý predchádza jeho vydaniu, ochrana pred nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo pred iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Základnou procesnou podmienkou je právomoc súdu v správnom súdnictve. 18. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 SSP v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 SSP zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami. 19. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc správneho súdu, a preto sa primárne správny súd zaoberal otázkou, či napadnuté opatrenie žalovaného podlieha prieskumu v správnom súdnictve podľa ustanovení § 6 a § 7 SSP a to z toho hľadiska, či napadnuté opatrenie žalovaného má za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, resp. či ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. 20. Správny súd dospel k záveru, že upovedomenie o zastavení konania č. OU-BBOOP1-2023/019222-015 zo dňa 01.08.2023 vydané Okresným úradom Banská Bystrica, odborom opravných prostriedkov nemá povahu opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, teda správnemu súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. b) SSP nepodlieha. Upovedomením o zastavení konania o priestupku nedochádza k vzniku, zmene, zániku a ani deklarovaniu žiadneho práva alebo právom chráneného záujmu žalobcu. Žalobca nie je právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku, teda na žalobcu sa nehľadí ako na osobu, ktorá sa dopustila priestupku. Zastavením konania, v ktorom bol žalobca neprávoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku nedochádza k zmene v právnom postavení žalobcu, pretože v súlade s princípom prezumpcie neviny sa na žalobcu hľadí a v priebehu celého administratívneho konania, v ktorom bolo napadnuté opatrenie vydané hľadelo ako na osobu, ktorá nespáchala priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý sa žalobcovi v priebehu priestupkového konania kládol za vinu. Správny súd súčasne neidentifikoval žiadne základné právo a slobodu žalobcu, ktoré by mohlo byť správnou žalobou napadnutým opatrením dotknuté (čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Preto správny súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. b) SSP ako neprípustnú odmietol. 21. Správny súd sa ďalej zaoberal aj tým, pre prípad, že by žalobca na výzvu súdu správne označil ako predmet prieskumu druhostupňové rozhodnutie, a nie upovedomenie o tomto rozhodnutí, či by boli splnené procesné podmienky súdneho prieskumu, najmä či žalobca bol aktívne procesne legitimovaným na podanie žaloby. Danosť aktívnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP je determinovaná danosťou dvoch atribútov. Po prvé – aby žalobca mal postavenie účastníka administratívneho konania a druhým predpokladom je, že súčasne boli ukrátené jeho práva alebo právom chránené záujmy napádaným rozhodnutím, opatrením, či postupom orgánu verejnej správy. Na aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda nestačí, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, ale je súčasne nevyhnutné, aby ako účastník administratívneho konania mohol byť rozhodnutím resp. opatrením, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, na svojich právach ukrátený. Ak správny súd zistí neodstrániteľnú vadu konania spočívajúcu v nedostatku aktívnej procesnej legitimácie, musí žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Neoprávnenou osobou na podanie správnej žaloby je ten, kto nie je nositeľom aktívnej žalobnej legitimácie, pričom predpokladom pre postup správneho súdu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP je „zjavne“ neoprávnená osoba, ktorá sa ochrany správnou žalobou domáha. Zákonnú dikciu „zjavne neoprávnená osoba“ je nutné vykladať tak, že ide celkom zjavne o zrejmú,
nespornú, nespochybnenú, bez nutnosti ďalšieho skúmania či dokazovania vyplývajúcu neoprávnenosť žalobcu domáhať sa správnou žalobou ochrany v oblasti verejnej správy. 22. V posudzovanej veci nebolo sporné postavenie žalobcu ako účastníka priestupkového konania, ktoré mu, ako obvinenému z priestupku, jednoznačne vyplývalo z § 72 zákona o priestupkoch. Spornou bola otázka aktívnej procesnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby z toho dôvodu, či zastavením priestupkového konania vedeného proti jeho osobe, ako obvinenému z priestupku, v ktorom bol žalobca neprávoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, došlo alebo mohlo dôjsť k ukráteniu resp. k priamemu dotyku na žalobcových právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. 23. Ak by žaloba žalobcu podľa obsahu správnej žaloby a jej doplnenia smerovala proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov o zastavení konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, ktoré sa žalobcovi podľa § 76 ods. 2 zákona o priestupkoch neoznamovalo – nedoručovalo, ale rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačilo v spise (žalobca o zastavení konania bol len upovedomený upovedomením zo dňa 01.08.2023), správny súd dospel k záveru, že rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov o zastavení konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok nebol žalobca dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, teda chýbala aktívna procesná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov o zastavení konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Preto správny súd správnu žalobu žalobcu zároveň odmietol aj pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. 24. Na záver správny súd poznamenáva, že uvedeným rozhodnutím sa žalobca dostal do výhodnejšieho právneho postavenia, pretože konanie o priestupku, v ktorom bol žalobca neprávoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku, bolo zastavené z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok a žalobca v dôsledku uvedeného rozhodnutia prestal byť priestupkovo stíhaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch bez toho, aby právoplatným rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku. 25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu sudu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.