Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2S/28/2023 0823106285 02. 10. 2024 JUDr. Peter Piroš ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106285.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Dominika Čipku, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C., t. č.: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom: Šagátová 1, 813 04 Bratislava, IČO: 00 212 008, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-06295/12-2023 zo dňa 8. augusta 2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného 1. Žiadosťou zo dňa 19.06.2023 na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o slobode informácií“) žalobca požadoval od Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej ako „ÚVTOS Dubnica nad Váhom“) sprístupniť (i) všetky programy zaobchádzania od začiatku jeho výkonu trestu aj s výsledkom ich plnenia; (ii) všetky rozhodnutia o zahladení disciplinárnych trestov; (iii) všetky rozhodnutia o udelení disciplinárnych odmien s uvedením dátumov, kedy boli udelené a za akú činnosť a (iv) všetky kladné záznamy vo „VVVT“ s uvedením dátumov, kedy boli zaznamenané a na základe čoho. 2. ÚVTOS Dubnica nad Váhom ako povinná osoba vydal dňa 30.06.2023 rozhodnutie č. UVTOS-01319/13-DU-2023 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým odmietol sprístupniť všetky požadované informácie, nakoľko o požadovaných informáciách ústav na základe § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VTOS“) nemá povinnosť informovať podľa § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o VTOS, kde požadované informácie spadajú. Jedná sa o operatívne poznatky o správaní väznenej osoby, ich sprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale v prípade sprístupnenia negatívnych záznamov môže viesť k reaktívnej agresii väznenej osoby voči personálu zboru. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 17.07.2023 odvolanie. Žalovaný sa v rozhodnutí č. GR ZVJS-06295/12-2023 zo dňa 08.08.2023 v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou ÚVTOS Dubnica
nad Váhom, preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 4. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a uložil povinnej osobe povinnosť sprístupniť mu požadované informácie. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Podľa jeho názoru žalovaný len mechanicky zreprodukoval argumentáciu ÚVTOS Dubnica nad Váhom, túto v celom rozsahu aproboval a zároveň pridal svoje vlastné skutkové a právne dôvody, ktoré žalobca považuje za svojvoľné. 5. Žalobca okrem iného požadoval sprístupniť informáciu týkajúcu sa programov zaobchádzania od začiatku jeho výkonu trestu aj s výsledkom ich plnenia. Táto informácia mu nebola sprístupnená s odôvodnením, že povinná osoba nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o VTOS. Žalobca má za to, že povinná osoba postupovala svojvoľne, vec nesprávne právne posúdila, keďže vyššie uvedené zákonné ustanovenie nepredstavuje výluku pre sprístupnenie programu zaobchádzania samotnému odsúdenému, ktorého sa týka. Program zaobchádzania vypracováva pedagóg pre každého odsúdeného individuálne, pričom o tomto je odsúdený oboznámený a oboznámenie potvrdí odsúdený svojím podpisom. Je teda zrejmé, že pedagóg musí ex lege oboznámiť odsúdeného s programom zaobchádzania. Ak bol žalobca ako odsúdený preukázateľne oboznámený s každým programom zaobchádzania a ak má povinnosť plniť tento program, a to pod hrozbou disciplinárneho trestu, tak argumentácia, že by mohlo dôjsť k reaktívnej agresii voči personálu zboru či účelovému správaniu, sa podľa žalobcu javí ako zrejmý exces z pravidiel formálnej aj právnej logiky. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosť o neodporúčacom stanovisku oddelenia výkonu trestu ohľadom vyhovenia jeho žiadosti, avšak z odôvodnenia povinnej osoby ako prvostupňového orgánu verejnej správy vôbec nevyplýva, že by takýto dôkaz bol zabezpečený, vykonaný a vyhodnotený. K argumentácii žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že zákon o VTOS neupravuje povinnosť písomného predkladania programu zaobchádzania, žalobca uviedol, že to nie je nič iné, než dovolávanie sa neexistencie pozitívnej enumerácie, ktorý argument je však právne bezvýznamný a ide tu o zjavný exces v právnom posúdení veci (svojvôľa). Podľa názoru žalobcu z rozhodnutia žalovaného vyplývajú teoretické úvahy o implicitnom vylúčení písomného predkladania programu zaobchádzania z dôvodu (domnelého) iba ústneho oboznamovania odsúdených s týmto dokumentom, pričom takúto argumentáciu žalobca považuje za nie ústavne konformnú a udržateľnú. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/46/2017, z ktorého vyplýva, že žiadateľovi o informácie (odsúdenému) bola sprístupnená fotokópia programu zaobchádzania, vrátane jeho aktualizácie. 6. Žalobca taktiež nesúhlasí s tým, že žiadosť o sprístupnenie fotokópie programu zaobchádzania nespadá do režimu zákona o slobode informácií, ale môže byť vybavená len v režime zaobchádzania s odsúdeným vo výkone trestu, keďže žiadateľom nemôže byť každý (v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií), ale výlučne väznená osoba, ktorej sa dokument týka. Má za to, že zákon o slobode informácií je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje špeciálna úprava napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis, príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií poskytuje. Podľa názoru žalobcu preto nemožno aprobovať tvrdenie žalovaného, že na sprístupnenie fotokópie programu zaobchádzania nemožno použiť zákon o slobode informácií. Žalobca spochybňuje aj skutočnosť, že žiadosť bola vybavená, a to tým, že ho s programom zaobchádzania oboznámil pedagóg. V tejto súvislosti uvádza, že ústne oboznámenie programu zaobchádzania (v minulosti) pedagógom nepredstavuje inpedimentum rei redicatae a informácie sa môžu sprístupniť aj opakovane. 7. Žalobca nesúhlasí s tým, že je možné obmedziť sprístupnenie programu zaobchádzania a jeho následných hodnotení na základe individuálneho posúdenia jeho osoby väzenským personálom. Žalobca namieta takúto možnosť individuálneho posúdenia jeho osoby a odkazy žalovaného na jeho domnelú reaktívnu agresiu ako odsúdeného po oboznámení sa s určeným programom zaobchádzania, považuje za nenáležité. Prezentovaný právny názor žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že sprístupnenie hodnotenia programu zaobchádzania v písomnej podobe by na jednej strane ohrozilo
bezpečnosť či zneefektívnilo systém zaobchádzania s odsúdenými, no na druhej strane ústna podoba sprístupnenia tieto hrozby nevyvoláva, považuje žalobca za scestný, absurdný a arbitrárny. 8. K nesprístupneniu vyhodnotení plnenia programov zaobchádzania žalobca uviedol, že nežiadal sprístupnenie poznatkov o prejavoch správania a postojoch odsúdeného tzv. operatívne informácie, ktoré slúžia na vyhodnotenie plnenia programu zaobchádzania. Iba na tieto operatívne poznatky sa vzťahuje § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS. Žalobca dospel k záveru, že hodnotenie plnenia programu zaobchádzania nie je subsumovateľné pod rozsah pojmu poznatky o plnení programu zaobchádzania. Bez poznania programu zaobchádzania a informácie, či tento žalobca plní, resp. neplní, nie je možné uvažovať o jeho pôsobení na neho v súlade s účelom trestu a už vôbec mu nemožno vyčítať, že ho neplní. 9. Žalobca nesúhlasí s tým, že možno hovoriť o demonštratívnom charaktere § 99 zákona o VTOS vo vzťahu k osobným údajom, ktoré zbor na jednej strane spracúva na účely zabezpečenia výkonu trestu (§ 99 ods. 1 písm. h) a k)), no na druhej strane o nich nemá povinnosť informovať (§ 99 ods. 2) pre obavu z tzv. reaktívnej agresie, pretože takýto záver je podľa názoru žalobcu zjavne svojvoľný, pretože vo výsledku neznamená nič iné než to, že zakladá zboru oprávnenie odmietnuť akúkoľvek informáciu (osobný údaj) o osobe odsúdeného, pokiaľ sa domnieva, že by táto informácia mohla mať potenciál na vyvolanie tzv. reaktívnej agresie. 10. K nesprístupneniu rozhodnutí o udelení disciplinárnych odmien a o zahladení disciplinárnych trestov, žalobca poukázal na to, že § 99 ods. 2 zákona o VTOS sa vôbec netýka rozhodnutí o uložení disciplinárnych odmien či trestov. Odkaz žalovaného na zákonné ustanovenie § 97g zákona o VTOS je v danej veci právne bezvýznamný, keďže spôsob oznámenia rozhodnutia v disciplinárnom konaní nemá akýkoľvek súvis s prípadným posudzovaním žiadosti o sprístupnenie informácií v režime zákona o slobode informácií. Žalobca takisto považuje za právne bezvýznamné a zároveň svojvoľné hypotetické úvahy, či domnienky žalovaného o tom, že jeho zámerom nie je získať rozhodnutia ako individuálne správne akty, resp. výsledok rozhodovania, keďže bol o týchto upovedomený, či už ústne alebo doručením rozhodnutia, ale snaha získať práve poznatky, ktoré viedli príslušné orgány k vydaniu rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca bol v minulosti oboznámený o zahladení jeho disciplinárnych trestov, či o udelení disciplinárnych odmien, totiž podľa názoru žalobcu nezakladá zákonnú výluku zo sprístupnenia týchto informácií. Na dôvažok žalobca dodáva, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 11. K nesprístupneniu kladných záznamov do „VVVT“, žalobca uviedol, že kladné záznamy do „VVVT“ možno teoreticky subsumovať do rozsahu pojmu § 99 ods. 2 a ods. 1 písm. k) zákona o VTOS, no neexistuje jediný rozumný dôvod, prečo by sa tieto údaje nemali sprístupniť. Sprístupnenie kladných poznatkov nemá akýkoľvek potenciál vyvolať tzv. reaktívnu agresiu. A ak ide o nesprístupnenie týchto kladných poznatkov v dobe súdneho konania o žalobcovom podmienečnom prepustení, tak je zjavné, že je tu snaha ex post legitimizovať hodnotenie vypracované na jeho osobu, keď na jednej strane povinná osoba detailne popísala všetky negatívne poznatky zaznamenané do „VVVT“, no na druhej strane o tých kladných sa účelovo nezmienila. Žalobca uviedol, že § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS nepredstavuje výluku pre nesprístupnenie kladných poznatkov. Žalobca dodal, že žalovaný sa nezaoberal žalobcovou podstatnou argumentáciou uvedenou v odvolaní. 12. K obvineniu z tzv. informačného filibusteringu, žalobca prezentoval názor, že ak by išlo o informačný filibustering, teda zneužitie práva na informácie, musela by existovať určitá individuálna situácia a žalovaný by musel v rámci voľnej úvahy identifikovať dostatočný počet indícií, že cieľom jeho žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informácie. Žalovaný však len mechanicky a formálne vyslovil, že jeho žiadosť je filibustering, a to s poukazom na použitý výraz „všetky" informácie. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2023 uvádza, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho doteraz formulovaného právneho názoru uvedeného v rozhodnutí, ktorý deklaruje, že osobitný predpis môže ustanoviť, že sa niektoré informácie nesprístupňujú.
14. K existencii stanoviska oddelenia výkonu trestu odňatia slobody ústavu, ktoré neodporučilo vyhovieť žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácií, žalovaný uviedol, že predmetné stanovisko je súčasťou administratívneho spisu povinnej osoby, ktoré vypracovalo oddelenie výkonu trestu ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktoré v rámci pôsobnosti okrem iného zabezpečuje uplatňovanie metód a foriem pedagogického a psychologického pôsobenia na odsúdených tak, aby sa prehlbovalo zaobchádzanie s odsúdenými a pripravuje pre odsúdeného program zaobchádzania, sleduje jeho plnenie a zabezpečuje jeho aktualizáciu v rámci individualizácie výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že oddelenie výkonu trestu je plne odborne spôsobilé ako z pedagogického, tak aj z psychologického hľadiska zhodnotiť osobnosť žalobcu ako odsúdeného, teda či sprístupnenie poznatku o priebehu výkonu trestu môže ovplyvniť jeho emočné prežívanie, s poukazom na skutočnosť, že odsúdený nie vždy musí byť naklonený k prijímaniu pedagogického pôsobenia zameraného na jeho resocializáciu. 15. Ohľadom nesprístupnenia poznatkov o priebehu výkonu trestu pri aplikácii § 99 zákona o VTOS, a to osobitne v písomnej podobe, poukázal žalovaný na prijatý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžik/2/2018 zo dňa 17.04.2019, v ktorom sa v spojitosti s nesprístupnením hodnotenia plnenia programu zaobchádzania uvádza, že zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných, resp. zneefektívniť systém zaobchádzania s odsúdenými osobami. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade uzatvoril, že poskytnutie informácií požadovaných sťažovateľom v zmysle ust. § 99 ods. 2 zákona o výkone trestu, vylučuje zákon. Lex specialis v oblasti rozhodovania o sprístupňovaní poznatkov o priebehu výkonu trestu je § 99 zákona o VTOS, ktorý bol povinnou osobou aplikovaný aj vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Zákonodarca tak presne stanovil, kedy je verejný záujem na neposkytnutí informácie, pričom ho odôvodnil skutočnosťou, že sprístupnenie informácie by malo negatívny vplyv na výchovný proces v rámci výkonu trestu a mohlo by zmariť účel výkonu trestu. Žalovaný ďalej odkázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/46/2017 zo dňa 20.02.2019, ktorý uviedol, že vytváranie programu zaobchádzania nie je výsledkom administratívneho procesu a správneho konania, ktorého by mala byť osoba vykonávajúca trest odňatia slobody účastníkom a ktorého výsledkom je formalizovaná podoba rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že výsledkom vytvárania programu zaobchádzania nie je formalizovaná podoba rozhodnutia, a preto pedagóg oboznamuje odsúdeného s vypracovaným programom zaobchádzania ústne. Ako vyplýva z § 99 zákona o VTOS zbor nemá povinnosť informovať o osobných údajoch podľa odseku písm. h) a k), to však nevylučuje situáciu, kedy si sám vyhodnotí, že informovanie o týchto údajoch je z pedagogického hľadiska vhodné, avšak záleží len na jeho posúdení, akú formu informovania žiadateľ zvolí, resp. v celom rozsahu a akým spôsobom informáciu zverejní. V žalobou napadnutom rozhodnutí oddelenie výkonu trestu odborne zvážilo osobnostné charakteristiky žalobcu a nesprístupnilo žiadané poznatky o priebehu výkonu trestu. V žalobou napadnutom prípade sa teda nejedná o nekonzistentnosť rozhodovania, ale o výkon právomoci ústavu, ktorá mu bola zverená zákonom v oblasti penitenciárnej starostlivosti. 16. Žalovaný uviedol, že o žiadosti žalobcu bolo riadne konané a rozhodnuté v režime zákona o slobode informácií, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) a zákona o VTOS. Žiadosť žalobcu bola fakticky vybavená prvotne v režime zaobchádzania vo výkone trestu, nakoľko žalobca bol oboznámený s obsahom dokumentu ústne pedagógom. Tento argument je plne v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/46/2017 zo dňa 20.02.2019. Pri ústnom pohovore, pri ktorom je odsúdený oboznamovaný s programom zaobchádzania je tento program aj náležite vysvetlený tak, aby nedochádzalo k nedorozumeniam pri jeho plnení počas výkonu trestu odňatia slobody. Pri oboznamovaní s programom zaobchádzania je snahou pedagóga pôsobiť na odsúdeného tak, aby akceptoval všetky uložené úlohy. 17. K nesprístupneniu rozhodnutí o udelení disciplinárnych odmien a o zahladení disciplinárnych trestov, žalovaný uviedol, že rozhodovanie o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych trestoch nie je správnym konaním, ale konaním zákonom zmocnenej autority v záujme riadneho výkonu trestu odňatia slobody, teda nápravy páchateľov trestných činov ich resocializáciou. Rozhodnutia o udelení disciplinárnych odmien ako aj o zahladení disciplinárnych trestov predstavujú poznatky o priebehu výkonu trestu, ktoré sú uvedené v § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS, a pri rozhodovaní o ich poskytnutí je opäť tak, ako bolo uvedené vyššie pri programoch zaobchádzania, nutné pedagogicky zhodnotiť ich poskytnutie odsúdenej osobe. 18. K nesprístupneniu kladných záznamov do „VVVT“, žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že aj samotná odlišná formulácia záznamu v aplikácii VVVT,
ktorá by nebola podľa predstáv a očakávaní žalobcu, by mohla jeho negatívnu reakciu vyvolať. Zároveň aj prípadná neexistencia domnelého kladného poznatku, by bola spôsobilá vyvolať negatívnu reakciu žalobcu, že ním domnelé kladné správanie nebolo zo strany pedagóga vyhodnotené ako kladné a zaznamenané ako kladný poznatok. Formulácia kladného záznamu mimo predstáv odsúdenej osoby a neexistencia domnelého kladného záznamu sú teda spôsobilé naplniť obavy z reaktívnej agresie väznenej osoby alebo marenia efektívneho zaobchádzania vo výkone trestu. 19. K tzv. informačnému filibusteringu, žalovaný uviedol, že v žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácií ustupuje kvalita pred kvantitou žiadaných informácií. Na zhromaždenie žalobcom žiadaných informácií by bolo nutné zhromaždiť všetky žiadané informácie od žalobcovho uväznenia, t. j. od 05.01.2012. Jedná sa o činnosť, ktorú by bol povinný vykonať príslušník zboru a rozsah zhromažďovaných informácií by reálne obmedzil povereného príslušníka zboru vykonávať povinnosti zverené mu zákonom, t. j zabezpečovať riadny výkon trestu odňatia slobody, čím by boli na právach obmedzené iné väznené osoby. 20. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobcom požadované informácie predstavujú podklad pre vypracovanie hodnotenia odsúdeného na podmienečné prepustenie. Ústav na výkon trestu odňatia slobody nepredkladá predmetné informácie súdu v surovom stave, teda iba ako dokumenty a poznatky, ale vždy spracované a s komplexným pedagogickým pohľadom na osobu odsúdeného. Žalobca sa v žalobe odvolával na súdne konanie, v ktorom ústav predložil jeho hodnotenie na podmienečné prepustenie, pričom v tvrdeniach uvedených v tejto žalobe badať nespokojnosť s obsahom predloženého hodnotenia na podmienečné prepustenie. Žalovaný uvádza, že ak mal žalobca pochybnosť o výpovednej hodnote, objektivite a správnosti predloženého hodnotenia, mal tieto pochybnosti uviesť v konaní o podmienečnom prepustení, v ktorom je nakoniec hodnotenie ústavu len jedným z podkladov rozhodnutia súdu a nie je pre súd záväzné. Informácie požadované žalobcom v takej forme ako ich žalobca požaduje, teda iba dokumenty bez ďalšieho pedagogického vysvetlenia, sú však subsumované v 99 ods. 1 zákona o VTOS, a teda ústav na výkon trestu odňatia slobody nie je povinný tieto informácie odsúdenej osobe poskytnúť. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. 21. Žalobca k vyjadreniu žalovaného nepodal svoje vyjadrenie (repliku). Ďalšie podanie žalobcu 22. Dňa 09.09.2024 žalobca doručil súdu podanie s názvom „Doplnenie právnej argumentácie“, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane osobných údajov“), ktorým bola implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV. Žalobca dal tiež do pozornosti súdu recentné rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici, a to rozsudok zo dňa 17.07.2024, sp. zn.: TN-113/34/2023 (pozn. súdu: žalobca mal zrejme na mysli TN-11S/34/2023). Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 23. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj povinnej osoby, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.10.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 30.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného ako aj s príslušným administratívnym spisom predloženým žalovaným, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
24. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií; ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 25. Podľa § 99 ods. 1 písm. h) zákona o VTOS; Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe: osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti. 26. Podľa § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS; Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe: poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. 27. Podľa § 99 ods. 2 zákona o VTOS; zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k). 28. Podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej ako „PVTOS“); pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Na účely stanovenia programu zaobchádzania a hodnotenia jeho plnenia sú príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnení spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného. 29. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „zákon o ZVJS“); zbor v rozsahu svojich úloh vytvára a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, uchováva a využíva informácie a osobné údaje potrebné na plnenie úloh zboru podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Na informačné systémy zboru sa vzťahuje osobitný predpis, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zbor je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov uchovávaných v informačnom systéme pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, odcudzením a iným protiprávnym konaním. To v plnom rozsahu platí aj pre informačný systém vedený Archívom zboru, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis. 30. Podľa § 65a ods. 1 prvej a štvrtej vety zákona o ZVJS; zbor spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb v súlade s osobitným predpisom. Osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody zbor spracúva v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu väzby a výkonu trestu odňatia slobody vymedzenom osobitnými predpismi. 31. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-06295/12-2023 zo dňa 08.08.2023 v spojitosti s rozhodnutím ÚVTOS Dubnica nad Váhom č. UVTOS-01319/13-DU-2023 zo dňa 30.06.2023, ktorým ÚVTOS Dubnica nad Váhom odmietol sprístupniť informácie požadované žalobcom v žiadosti zo dňa 19.06.2023 o sprístupnenie informácií doručenej ÚVTOS Dubnica nad Váhom. 32. Spornou otázkou v predmetnej veci je posúdenie, či postup dotknutých orgánov verejnej správy pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, ako aj ich rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácií, bolo v súlade so zákonom a či nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu. 33. Podľa správneho súdu všetky požadované informácie je možné v celom rozsahu podriadiť pod aplikovateľnú normu § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS a odmietnuť ich poskytnutie s poukazom na § 99 ods. 2 tohto zákona, a to použitím ústavne konformného výkladu týchto ustanovení, ktorými sa vo svojej podstate implementuje článok 26 ods. 4 Ústavy SR chrániaci vymedzený verejný záujem. Dikcia ustanovenia § 99 ods. 2 zákona o VTOS stanovuje, že povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch podľa ods. 1 písm. k) a h), teda ani o priebehu výkonu trestu (t. j. nemá povinnosť, ale môže). Či povinná osoba bola oprávnená aplikovať toto ustanovenie v individuálnom prípade, treba vnímať aj cez prizmu článku 26 ods. 4 Ústavy SR, t. j. cez prizmu skúmania dotknutého verejného záujmu a proporcionality zásahu do práva na informácie. Uvedené závery vyplývajú aj z Rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022, sp. zn.: 1Sžik/4/2021, konkrétne body 41 – 44 tohto rozsudku. 34. Verejný záujem chránený § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS je podrobne vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 370/2013 Z. z. novelizujúcemu zákon o VTOS, kde k ustanoveniu § 99 zákonodarca uviedol: „Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reaktívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napríklad miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.“ Na takto vymedzený verejný záujem poukázal i žalovaný a povinná osoba vo svojich rozhodnutiach, keď tvrdili, že sprístupnením požadovaných údajov by mohlo dôjsť k účelovému správaniu sa odsúdeného, narušeniu cieľov trestu odňatia slobody a reaktívnej agresii väznenej osoby k personálu ústavu. 35. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžik/2/2018 zo dňa 17.04.2019, kde je v bode 60 uvedené: „Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že v zmysle ust. § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 475/2005 Z. z. zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov, pričom podľa písm. k) sa jedná o poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch a o poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadaná informácia podlieha režimu v zmysle ust. § 99 ods. 1 písm. k) citovaného zákona.“ 36. Preskúmaním obsahu podanej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie možno konštatovať, že žalobca požadoval sprístupniť z informačného systému ÚVTOS Dubnica nad Váhom konkrétne informácie súvisiace s výkonom jeho trestu odňatia slobody. Nielen informácie o obsahu týchto záznamov, ale aj informácie o existencii a dátume ich zaevidovania práve titulom ich konkrétnosti a povahy nadobúdajú charakter informácií o plnení trestu odňatia slobody v zmysle § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS, ktoré majú potenciál ohroziť chránený verejný záujem. Uvedené sa vzťahuje aj na rozhodnutia o udelení disciplinárnych trestov, odmien a kladné záznamy. Preto aj tieto informácie súvisiace s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu podliehajú ochrane pred sprístupnením v zmysle § 99 ods. 2 tohto zákona. 37. V tejto súvislosti je potrebné ďalej poukázať aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že: „...Vo všeobecnej rovine preto ústavný súd uzatvára, že pre obmedzenie základného práva na prístup k informáciám nie sú relevantné len ustanovenia § 8 až § 11 Zákona o slobode informácií, explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov, chrániace práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť. Ústavný súd sa tak stotožňuje s názorom sťažovateľa, že zákon o slobode informácií je výrazom zásady „čo nie je tajné, je verejné“, avšak rozsah toho, čo je „tajné“ nemusí nevyhnutne vyplývať len zo zákona o slobode informácií“. 38. Osobitné zákony tak môžu výslovne ustanoviť, že niektoré druhy informácií sa žiadateľom na základe zákona o slobode informácií nesprístupňujú alebo sú prístupné výlučne iba určitému okruhu osôb, napr. podľa § 65a ods. 2 zákona o ZVJS a v takom prípade má osobitná úprava v týchto zákonoch prednosť pred zákonom o slobode informácií. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že zákonodarca presne stanovil, kde je verejný záujem na neposkytnutí informácie, pričom ho odôvodnil skutočnosťou, že sprístupnenie informácie by malo negatívny vplyv na výchovný proces v rámci výkonu trestu a mohlo by zmariť účel výkonu trestu. Správny súd má za zrejmé, že zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných alebo vyvolať nepokoje, resp. zneefektívniť systém zaobchádzania s odsúdenými osobami.
40. Je tak nesporné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a je v ňom jednotlivo vyhodnocované bezpečnostné riziko, resp. vplyv zverejnenia informácií v písomnej podobe na pedagogický proces s odsúdeným, čo nepochybne vyplýva aj zo Stanoviska ÚVTOS Dubnica nad Váhom, oddelenie výkonu trestu zo dňa 22.06.2023, č.: UVTOS-01319/13-DU-2023, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. 41. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov s tým, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a pripomienkami uvedenými v odvolaní, správny súd zastáva názor, že žalovaný reflektoval na relevantné odvolacie námietky a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. 42. Správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, konkrétne (iba) v predposlednom odseku uviedol, že žiadosť žalobcu vykazuje znaky tzv. informačného filibusteringu, avšak uvedené nebolo dôvodom neposkytnutia požadovaných informácií, preto je žalobná argumentácia v tomto smere irelevantná. 43. Obiter dictum správny súd vo vzťahu k Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: TN-11S/34/2023 zo dňa 17.07.2024 uvádza, že nejde o rozhodnutie, ktorým by bol správny súd v tejto veci viazaný, a to ani podľa ust. § 131 SSP (viazanosť správneho súdu inými rozhodnutiami), ani podľa § 469 SSP (viazanosť právnym názorom kasačného súdu po zrušení rozhodnutia správneho súdu), pričom nejde ani o ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov. Navyše toto rozhodnutie sa zakladá na iných skutkových okolnostiach, takže sa nejedná o absolútne identické rozhodnutie, čo žalobca ani netvrdil, pričom ani neupresnil súvis s prejednávanou vecou. 44. Po preskúmaní danej veci správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, a preto súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať. 46. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 369 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.