Advokáti.Digital
UznesenieSprávny súd v Banskej Bystrici7. 8. 2024plný text

Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Sa/2/2023 z 7. 8. 2024

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 8Sfk/27/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:0823100244.1 (26. 05. 2026). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 7. augusta 2024, sp. zn. 15Sa/2/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100244.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 15Sa/2/2023 0823100244 07. 08. 2024 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100244.2

Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcu: KORONA Svrčinovec, s. r. o., so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 46 444 181, právne zastúpený: JUDr. Lucia Boráková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 53 213 726, proti žalovanému: Colný úrad Žilina, pobočka Colného úradu Žilina, so sídlom Antona Bernoláka 3243/55, 010 01 Žilina, proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Konanie pred správnym súdom 1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verenej správy zo dňa 30.06.2023 domáhal, aby súd po pojednávaní vo veci samej vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa pokračovania v inom zásahu, ktorý spočíva v nezákonnom výklade a aplikácií právnych predpisov, najmä zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v platnom znení, a tým prekračovať zákonom mu zverenú právomoc a uloží žalovanému povinnosť obnoviť stav pred takýmto iným zásahom. Ďalej súd uloží žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 51.581,53 Eur, ktorá predstavuje časť zábezpeky na spotrebnú daň z minerálneho oleja, zloženú žalobcom účet žalovaného, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Skutkovo a právne žalobca odôvodnil žalobcu nasledovne: Žalovaný vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na spotrebnej dani z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobia júl 2021 až december 2021, o čom bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 680040801/2022 zo dňa 6. októbra 2022. V uvedenom období daňový subjekt, teda žalobca, prijal v pozastavení dane od svojho dodávateľa z iného členského štátu skvapalnené plynné uhľovodíky, z ktorých časť bola prepravená v režime pozastavenia dane do iného členského štátu a časť bola dodaná tuzemským odberateľom ako minerálny olej určený na použitie ako palivo, nasledovne: - v zdaňovacom období júl 2021 žalobca nakúpil v pozastavení dane minerálny olej, skvapalnené plynné uhľovodíky v celkovom množstve 80.460 kg, z ktorých časť bola prepravená do iného členského štátu a časť v množstve 12.570 kg a 4611 kg bola na daňovom území dodaná v spotrebiteľských baleniach, tlakových nádobách, tuzemským odberateľom, - v zdaňovacom období august 2021 žalobca nakúpil minerálny olej v celkovom množstve 81.020 kg, z ktorých časť bola prepravená do iného členského štátu a časť v množstve 44.980 kg bola dodaná tuzemským odberateľom, - v zdaňovacom období september 2021 žalobca nakúpil minerálny olej v množstve 81 460 kg, z ktorých časť bola prepravená do iného členského štátu a časť v množstve 45.447 kg bola dodaná tuzemským odberateľom,

- v zdaňovacom období október 2021 žalobca nakúpil minerálny olej v množstve 96.240 kg, z ktorých časť bola prepravená do iného členského štátu a časť v množstve 61.571 kg bola dodaná tuzemským odberateľom. Napriek tomu, že žalovaný v priebehu celej daňovej kontroly a ani následne potom nerozporoval, že skvapalnený plynný uhľovodík bol dodaný na daňovom území v tlakových nádobách ako minerálny olej určený na použitie alebo ponúkaný na použitie ako palivo, a teda ide o predmet dane, na ktorý sa podľa zákona č. 98/2004 Z z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v platnom znení vzťahuje znížená sadzba 0 eur/ 1000 kg, vydal žalovaný na podklade vykonanej daňovej kontroly rozhodnutia o dorubení rozdielu na spotrebnej dani: - Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane oproti vyrubenej dani č. 680006498/2023 zo dňa 09.02.2023 za zdaňovacie júl 2021 vo výške 12.228,58 Eur, - Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane oproti vyrubenej dani č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.02.2023 za zdaňovacie obdobie august 2021 vo výške 11.969 Eur, - Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane oproti vyrubenej dani č. 680006503/2023 zo dňa 09.02.2023 za zdaňovacie obdobie september 2021 vo výške 12.210,38 Eur, - Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane oproti vyrubenej dani č. 680006505/2023 zo dňa 09.02.2023 za zdaňovacie obdobie október 2021 vo výške 15.173,34 Eur Žalobca proti týmto štyrom rozhodnutiam podal mimoriadny opravný prostriedok, a to podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania z dôvodu ich závažného rozporu so zákonom a nezákonného postupu žalovaného. Do dnešného dňa nebolo o týchto podnetoch rozhodnuté. Napriek tomu žalovaný následne zaslal žalobcovi Výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 19.04.2023, voči ktorej žalobca podal námietky. Žalobca pritom zdôraznil, že akékoľvek vymáhanie daňového nedoplatku je viazané na jeho formálnu aj materiálnu existenciu, teda daňový nedoplatok môže vzniknúť len po splnení zákonných podmienok, na základe ktorých bola daň správne a riadne vyrubená. V tomto prípade však podľa neho k takémuto splneniu nedošlo, pretože žalovaný vyrubil daň z minerálneho oleja na základe nesprávnej interpretácie zákona č. 98/2004 Z.z. Námietkam žalobcu nebolo vyhovené. Výsledkom tohto postupu bolo Oznámenie zo dňa 23.06.2023, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že použil časť zábezpeky v sume 51.581,53 Eur zloženej na účet správcu dane na úhradu dlhu, teda dorubu na spotrebnej dani z minerálneho oleja. Takéto použitie zábezpeky na úhradu domnelého dlhu, ktorý podľa žalobcu predstavuje vyrubená spotrebná daň v sadzbe, ktorá odporuje zákonu, považoval žalobca za neprimeraný a vážny zásah do majetkovej sféry žalobcu. Žalobca namietal, že výklad zákona, ktorý žalovaný prijal v súvislosti s určením daňovej povinnosti žalobcu a v rámci celého postupu, ktorý vyústil do zadržania peňažných prostriedkov, bol založený na nesprávnej interpretácii zákona č. 98/2004 Z.z. v znení novely- zákona č. 387/2020 Z.z. Tento výklad priamo porušil zásadu uvedenú v § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorej pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, takýto výklad nekorešponduje so zachovávaním práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, ale naopak, je porušením a nesprávnou interpretáciou príslušných hmotnoprávnych noriem priamo a zjavne neprimerane zasiahol do jeho práv. Žalobca mal za to, že dôvodne namieta nezákonný zásah žalovaného, ktorým mu bola dorubená daň z minerálneho oleja sadzbou, ktorá podľa zákona neprislúchala tomuto typu minerálneho oleja, konkrétne skvapalnenému plynnému uhľovodíku dodávanému v spotrebiteľských baleniach, tlakových nádobách, tuzemským odberateľom. Týmto postupom žalovaný priamo zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom tento nezákonný zásah naďalej pretrvával a bez akéhokoľvek zákonného podkladu poškodzoval práva žalobcu. Nezákonný zásah žalovaného spočíval v nesprávnom, arbitrárnom a svojvoľnom výklade zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení novely, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2023. Hoci novela zaviedla zmenu vo vzťahu k vymedzeniu užívateľského podniku a podmienok uplatňovania jednotného režimu pre daňovo zvýhodnený minerálny olej, nezaviedla ani nezmenila sadzbu dane pre skvapalnený plynný uhľovodík kombinovanej nomenklatúry 2711 12 až 2711 19 00 určený alebo ponúkaný na použitie ako palivo. Žalovaný však aplikoval tento zákon tak, akoby sa zmena týkala aj sadzby dane, čo viedlo k nesprávnemu vyrubeniu dane. Podľa žalobcu výklad, ku ktorému žalovaný pristúpil, vedúci k zdanenie predmetu dane, na ktorý sa podľa žalobcu v zmysle zákona 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v platnom znení vzťahuje znížená sadzba (podľa § 6 ods. 5 v odseku 1 písm. f) ako 0 eur/ 1000 kg), nemal oporu v citovanom zákone, ani vo všeobecne záväzných právnych predpisoch spoločenstva, a bol v rozpore s Ústavou SR, princípom právnej istoty v demokratickom štáte a právomocou žalovaného ako orgánu verejnej správy. Žalobca tiež zdôraznil, že zákonodarca neviaže uplatňovanie zníženej sadzby dane na existenciu alebo vydanie povolenia užívateľského podniku alebo odberného poukazu, ale priamo na povahu minerálneho

oleja, ktorý je určený na použitie, ponúkaný na použitie alebo použitý ako palivo. Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v platnom znení určuje, že znížená sadzba dane sa vzťahuje na minerálny olej, ktorý je určený na použitie, ponúkaný na použitie alebo použitý ako palivo. Inými slovami, znížená sadzba dane je priamo naviazaná na povahu a účel minerálneho oleja, nie na administratívne povinnosti evidenčného charakteru spojené s vydaním povolenia užívateľského podniku. Napriek tomu žalovaný svojvoľne uplatnil inú, vyššiu sadzbu dane, čím zasiahol do práv žalobcu. V dôsledku tohto nesprávneho výkladu zákona došlo k tomu, že žalovaný zdanil minerálny olej, ktorý bol skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na použitie ako palivo, vyššou sadzbou dane, hoci zákon stanovil zníženú sadzbu 0 eur/1000 kg. Tento postup bol nielen v rozpore so zákonom, ale aj so zámerom zákonodarcu a s ústavnými princípmi. Žalobca ďalej uviedol, že výsledkom takéhoto nezákonného postupu bol vážny zásah do jeho majetkovej sféry. Žalovaný totiž použil zloženú zábezpeku vo výške 51.581,53 Eur na úhradu nedoplatku, ktorý vznikol na základe nesprávne vyrubenej dane. Inštitút zábezpeky na spotrebnú daň z minerálneho oleja svojou povahou má a musí predstavovať zákonný nástroj, ktorým sa majú eliminovať prípadné negatívne dôsledky, spojené s úhradou dane v nesprávnej výške alebo jej neuhradení. Zábezpeka na daň nemá a nemôže slúžiť ako príjem do štátneho rozpočtu, ak prípadný nedoplatok, tak ako tento vyčíslil žalovaný, nemá svoju oporu v zákone a už vôbec nie, ak je tento viazaný na predmet dane, ktorý je podľa osobitného zákona zdanený zníženou sadzbou 0,- Eur. Tento postup žalobca považoval za priamy a vážny zásah do svojich práv a majetkových záujmov, pričom takýto zásah bol v priamom rozpore so zákonom a Ústavou SR. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.11.2023 uviedol, že si je vedomý, že v predmetnom súdnom konaní má procesnú legitimácie, ktorá vyplýva zo splnenia podmienok stanovených v § 35 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Žalovaný ďalej poznamenal, že podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje osobitný predpis. Ohľadom námietky žalobcu, v ktorej tvrdil, že žalovaný pri určení rozdielu spotrebnej dane z minerálneho oleja vychádzal z nesprávneho výkladu zákona č. 98/2004 Z.z. a že žalovaný počas daňovej kontroly ani následne nespochybnil skutočnosť, že skvapalnený plynný uhľovodík bol dodaný na území Slovenska v tlakových nádobách ako minerálny olej určený na použitie ako palivo, žalovaný poukázal na to, že žalobca proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane č. 680006498/2023, 680006501/2023, 680006503/2023, 680006505/2023 (všetky vydané dňa 09.02.22023) nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie na nápravu upravuje osobitný predpis – zákon č. 563/2009 Z.z. Podľa názoru žalovaného by žaloba bola prípustná až vtedy, ak by bolo zrejmé, že žalobca bezvýsledne vyčerpal právny prostriedok stanovený podľa zákona k jeho ochrane a takým prostriedkom je podanie odvolania v zmysle § 72 ods. 1 až 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže žalobca nepodal odvolanie proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane, tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 23. marca 2023 a splatnými sa stali dňa 11. apríla 2023. K ďalším námietkam uvedeným žalobcom žalovaný uviedol, že vo veci podanej námietky zo dňa 10.05.2023 proti výzve na zaplatenie nedoplatku – spotrebnej dane z minerálneho oleja v celkovej výške 51.581,53 Eur vyrubenej predmetnými rozhodnutiami (splatnými dňa 11.04.2023) žalovaný rozhodnutím č. 680026156/2023/SIV zo dňa 30.05.2023 nevyhovel, a to z dôvodu, že jej pripustenie by malo povahu zákonom nepripúšťajúceho dodatočného riadneho opravného prostriedku voči meritórnemu rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v rámci mimo odvolacieho konania návrhmi na preskúmanie uvedených rozhodnutí mimo odvolacieho konania žiadal podľa § 77 Daňového poriadku o preskúmanie predmetných rozhodnutí zo dňa 09.02.2023. Žalobca opomenul skutočnosť, že Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán, preskúmalo napadnuté rozhodnutia a dospelo k záveru, že vydané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z minerálneho oleja nie sú v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, čo bolo oznámené žalobcovi Oznámením zo dňa 17.08.2023 pod č. 680038752/2023 a bolo mu elektronicky doručené dňa 27.08.2023. Ohľadom žalobcovej námietky týkajúcej sa výkladu zákona č. 98/2004 Z.z. žalovaný uviedol, že novela zákona č. 254/2021 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2021 sa týkala skvapalnených plynných uhľovodíkov, ktorý sa touto novelou stali daňovo zvýhodneným minerálnym olejom, na ktorý sa vzťahuje povinnosť užívateľského podniku v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z., podľa ktorého osoba, ktorá chce používať daňovo zvýhodnený minerálny olej, musí mať colným úradom vydané povolenie na použitie

a osoba, ktorá chce odoberať daňovo zvýhodnený minerálny olej, musí požiadať o vydanie odberného poukazu. Zmena od 1. júla 2021 sa týka aj § 11 ods. 3 písm. c) zákona č. 98/2004 Z.z., podľa ktorého daňovo zvýhodneným minerálnym olejom je minerálny olej uvedený v § 6 ods. 5, ktorý odkazuje na vyššie znenie § 6 ods. 11 písm. f), že na skvapalnené plynné uhľovodíky sa ustanovuje znížená sadzba dane, ak je určený na použitie, ponúkaný na použitie alebo použitý ako palivo. Avšak následne zákon v § 4 zakazuje používať bez povolenia na použitie a dodávať alebo odoberať bez odberného poukazu daňovo zvýhodnený minerálny olej podľa už vyššie spomínaného odseku 3. Uvedenou novelou sa LPG uvedený v § 6 ods. 5 zákona č. 98/2004 Z.z. dostal do postavenia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a podľa toho je potrebné s LPG nakladať v rôznych situáciách, a to napr. pri používaní, preprave, zdaňovaní, ale aj obchodovaní. V súvislosti s vybranými zmenami zákona č. 98/2004 Z.z. sadzbu dane uvedenú v § 6 ods. 5 zákona č. 98/2004 Z.z. môže daňový subjekt, ktorý je registrovaný ako oprávnený príjemca, ktorý opakovane prijíma z iného členského štátu v pozastavení dane skvapalnené plynné uhľovodíky, použiť len v prípade, ak skvapalnené plynné uhľovodíky: a) príjme a súčasne dodá na miesto priameho dodania – užívateľskému podniku (sám sebe), pričom má vydané povolenie na použitie aj odberný poukaz podľa § 11 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. a skvapalnené plynné uhľovodíky použije na účely uvedení v povolení na použitie, b) príjme a súčasne dodá na miesto priameho dodania inému užívateľskému podniku podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 98/2004 Z.z., c) príjme a súčasne dodá na miesto priameho dodania inému užívateľskému podniku (sám sebe), pričom v povolení na použitie má uvedený účel použitia podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 98/2004 Z.z., d) príjme a súčasne dodá na miesto priameho dodania inému užívateľskému podniku § 11 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z., e) dodá na miesto priameho dodania užívateľskému podniku podľa § 11 ods. 2 písm. e) zákona č. 98/2004 Z.z. (plničke). V závere žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil jednu z procesných podmienok preskúmateľnosti právoplatných rozhodnutí súdom v zmysle § 7 písm. a) SSP a z tohto dôvodu navrhol, aby súd konanie zastavil podľa § 99 písm. f) SSP, keďže žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom s tým, že trovy konania znáša žalobca, a to z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmania súdom. Ďalej žiadal, aby súd žalobu zamietol, pričom trovy konania by mal znášať žalobca, keďže žaloba smeruje proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmania súdom. 3. Žalobca v replike zo dňa 28.12.2023 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení predovšetkým namieta nesplnenie procesnej podmienky preskúmateľnosti právoplatných rozhodnutí, keďže žalobca údajne nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky pred podaním žaloby. K tejto námietke žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne zamieňa konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku s konaním o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako je vymedzené v § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku je „iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ Žalobca podal žalobu s cieľom chrániť svoje práva pred takýmto nezákonným zásahom zo strany žalovaného, ktorý svojím postupom v rozpore so zákonom neprimerane a priamo zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov. Tento zásah sa prejavuje nielen vo vydávaní nezákonných rozhodnutí a individuálnych správnych aktov, ale aj v ignorovaní rozdielneho výkladu zákona tým istým orgánom a v neoprávnenom zadržiavaní peňažných prostriedkov bez zákonného dôvodu. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane (Colný úrad Žilina) zdanil skvapalnené plynné uhľovodíky určené na použitie ako palivo, ktoré podliehajú zníženej sadzbe dane, sadzbou 182,Eur/1000 kg, ktorá sa vzťahuje na pohonné látky, čo je v rozpore so zákonom. Použitie tejto sadzby na predmet dane, ktorý má byť zdanený nulovou sadzbou, s odôvodnením, že žalobca nebol registrovaný ako oprávnený príjemca a nemal vydaný odborný preukaz užívateľského podniku, je nesprávne, nezákonné a v rozpore nielen s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj s právnou úpravou spoločenstva. Žalovaný tiež argumentuje, že novela zákona č. 98/2004 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 01.07.2021, zaviedla zmenu vo vzťahu k vymedzeniu užívateľského podniku a podmienky pre uplatňovanie jednotného režimu pre daňovo zvýhodnený minerálny olej. Žalobca však mal za to, že ani po tejto novele sa nezmenila sadzba dane pre skvapalnené plynné uhľovodíky určené na použitie

ako palivo, ktoré naďalej podliehajú nulovej sadzbe dane. Zákonodarca v § 6 ods. 5 zákona č. 98/2004 Z.z. jasne stanovuje, že minerálny olej určený na použitie ako palivo podlieha nulovej sadzbe dane. Zákon neviaže túto sadzbu na vydanie odberného preukazu alebo na evidenciu užívateľského podniku ako žalovaný nesprávne vykladá a aplikuje. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k novele zákona, ktorá uvádza, že cieľom tejto úpravy nie je zvýšenie daňového zaťaženia, ale zjednodušenie administratívnych povinností. Žalobca poukázal aj na prechodné ustanovenia zákona, ktoré stanovujú, že žiadosť o vydanie povolenia mala byť podaná do 31.03.2021, pričom zákon nevyžaduje, aby žalobca bol reálne držiteľom takéhoto povolenia. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca mal podanú žiadosť o vydanie odberného preukazu ku dňu 30.03.2021. Na záver žalobca zdôraznil, že hoci nedoplatok na dani bol vyrubený v priamom rozpore s príslušnými hmotnoprávnymi normami, bol uhradený zo zloženej zábezpeky na dani. Zostatok zábezpeky vo výške 48.418,47 Eur mal byť po zániku povolenia žalobcu ako oprávneného príjemcu vrátený, čo sa však nestalo, hoci neexistuje žiadna pohľadávka voči žalobcovi. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca trval na podanej žalobe a navrhol súdu, aby rozhodol: 1. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa nezákonného zásahu a obnoviť stav pred týmto zásahom. 2. Súd ukladá žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 48.418,47 Eur, ktorá predstavuje časť zábezpeky na spotrebnú daň. 3. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca sa tiež ospravedlnil za chybu v písaní v pôvodnej žalobe, kde nesprávne uviedol sumu, ktorej vrátenie sa domáha. Správna suma je 48.418,47 Eur. 4. Žalovaný v duplike zo dňa 31.01.2024 uviedol, že správne súdy preskúmavajú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy, ak ide o právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy (po využití riadnych opravných prostriedkov). Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia (všetky vydané dňa 09.02.22023) založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako správcu dane sú v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného predchádzajúci ich vydaniu. Žalobca sa vo veci domáhal okrem iného aj v rámci mimo odvolacieho konania návrhmi na preskúmanie uvedených rozhodnutí mimo odvolacieho konania a žiadal podľa § 77 Daňového poriadku o preskúmanie predmetných rozhodnutí. Žalobca opomenul skutočnosť, že Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán preskúmalo napadnuté rozhodnutia a dospelo k záveru, že vydané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z minerálneho oleja nie sú v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, čo bolo oznámené žalobcovi Oznámením zo dňa 17.08.2023 pod č. 680038752/2023 a bolo mu elektronicky doručené dňa 27.08.2023. 5. Žalobca v triplike zo dňa 20.02.2024 ďalej rozvíjal právnu argumentáciu o správnom výklade relevantných ustanovení zákona č. 98/2004 Z.z. Poukázal na to, že už v podanej žalobe namietal, že v dôsledku svojvoľného výkladu príslušných hmotnoprávnych noriem žalovaný použil časť zábezpeky zloženej na účte správcu dane na úhradu nedoplatku. Zvyšnú časť aj napriek neexistencii žiadneho nedoplatku ani pohľadávky po lehote splatnosti vrátiť odmietol. Zo sumy 100.000 Eur, ktorá suma predstavovala zloženú zábezpeku, bola suma 51.581,53 Eur použitá na úhradu vyrubenej dane a zvyšná časť vo výške 48.418,47 Eur nebola do dnešného dňa vrátená. Žalobca opakovane žiadal o vrátenie zvyšnej časti zloženej zábezpeky v sume 48.418,47 Eur, avšak bezúspešne. Výsledkom takéhoto postupu a nezákonného konania žalovaného je posledné vydané rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 680005830/2024 zo dňa 30.01.2024 (ktoré žalobca priložil ako prílohu podania), ktorým tento prerušil konanie vo veci vrátenia zábezpeky vo výške 48.418,47 Eur, a to do rozhodnutia súdu v tomto konaní. Nevrátenie zábezpeky, resp. jej zvyšnej časti správca dane, ktorým je súčasne žalovaný ako Colný úrad Žilina, podmieňuje konaním o predbežnej otázke. Je pritom vylúčené, aby samotný výsledok konania o nezákonnom zásahu, ak by súd aj rozhodol, že takýto zásah nastal alebo naopak, že k zásahu nedošlo, mal vplyv na povinnosť žalovaného vrátiť zložené peňažné prostriedky vo forme zábezpeky. Žalobca mal za to, že žalovaný účelovo prerušil konanie vo veci žiadosti o vrátenie zloženej zábezpeky, a to i napriek tomu, že ku dňu podania už opakovanej žiadosti v poradí, nemá voči žalobcovi evidovaný žiadny nedoplatok a súčasne povinnosť vrátiť túto zábezpeku mu vzniká priamo zo zákona. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 20.7.2023 Colný úrad Žilina, Oddelenie spotrebných daní, oznámil žalobcovi zánik povolenia oprávneného príjemcu, ktorý prijíma minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, a to ku dňu 16.07.2023. Ku dňu zániku povolenia predstavovala suma zloženej colnej zábezpeky, ktorá nebola použitá na úhradu daňového nedoplatku, teda po odrátaní sumy

51.581,53 Eur, sumu vo výške 48.418,47 Eur. Túto sumu, zostatok zábezpeky, bol povinný žalovaný vrátiť v zmysle § 25 ods. 18 písm. b) zákona č. 98/2004 Z.z. v platnom znení po zániku povolenia oprávneného. Žalovaný tak ale neučinil, koná v rozpore so zákonom a tým priamo porušuje práva a právom chránené záujmy žalobcu. 6. Na pojednávaní dňa 07.08.2024 sa zúčastnili konateľka žalobcu, právna zástupkyňa žalobcu a poverená zamestnankyňa žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe ako aj na svojich písomných vyjadreniach. Akcentovala, že nezákonný zásah spočíva v tom, že žalovaný absolútne svojvoľne vykladá príslušné ustanovenia zákona č. 98/2004 Z.z. Výsledkom takéhoto svojvoľného výkladu a nezákonného postupu je potom použitie zábezpeky, ktorá bola zložená na účet správcu dane, na úhradu takéhoto nedoplatku. Mala za to, že práve pokiaľ by súd vyslovil, že takýto svojvoľný výklad a postup žalovaného je nezákonný, je to relevantný podklad pre obnovu konania v zmysle Daňového poriadku, kedy by mohol žalobca na základe záveru súdu následne požadovať, aby sa takýto nezákonný zásah odstránil tým, že by sa v rámci mimoriadneho opravného prostriedku zrušili aj rozhodnutia, ktoré sú právoplatné. Poukázala na to, že žalovaný odmietol vrátiť ja zvyšnú časť zábezpeky z dôvodu, že prebieha konanie o predbežnej otázke, pričom je toho názoru, že toto konanie súdne konanie vo veci samej nie je konaním o predbežnej otázke. Poverená zamestnankyňa žalovaného sa pridržala písomných vyjadrení a zdôraznila, že postup stiahnutia colnej zábezpeky colným úradom vo výške 51.581,53 Eur a jemu predchádzajúca daňová kontrola boli zákonné. 7. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“) a po preskúmaní postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol za aplikácie ust. § 261 SSP. Právny rámec 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 12. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 13. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

14. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 15. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 16. Podľa § 25 ods. 18 písm. b) zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v aktuálne účinnom znení po zániku povolenia prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane colný úrad použije zloženú zábezpeku na daň na úhradu dane a zostatok zábezpeky na daň bezodkladne vráti osobe, ktorej zaniklo povolenie prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane, v prípade podľa odseku 15 písm. a) dedičovi alebo súdom ustanovenému správcovi dedičstva, po ukončení daňovej kontroly alebo určovania dane podľa pomôcok, ak colný úrad pred zrušením registračného čísla vykoná daňovú kontrolu alebo určovanie dane podľa pomôcok; to neplatí, ak ide o kladnú sumu alebo kladný rozdiel v sume dane určenej vo vyrubovacom konaní podľa osobitného predpisu,9) ak sa začne vyrubovacie konanie,

17. Podľa § 6 zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja s účinnosťou pred 01.07.2021 (1) Sadzba dane sa ustanovuje takto: (2) Na minerálny olej, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane a ktorý sa použil ako pohonná látka alebo ako palivo, alebo ak je na tieto účely ponúkaný, uplatní sa sadzba dane toho minerálneho oleja uvedeného v odseku 1, ktorému sa účelom použitia alebo vlastnosťami najviac približuje. Ak minerálny olej uvedený v odseku 1 písm. f) druhom bode je ponúkaný na použitie alebo je použitý ako pohonná látka, uplatní sa sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) prvého bodu. (3) Na minerálny olej, ktorý je zmesou zdanených minerálnych olejov navzájom alebo zdanených minerálnych olejov s inými látkami, a suma dane pripadajúca na túto zmes je vyššia ako súčet súm dane pripadajúcich na jednotlivé zložky zmesi, uplatní sa daň, ktorá je rozdielom medzi daňou pripadajúcou na túto zmes podľa účelu použitia a sumou daní pripadajúcich na jednotlivé zložky zmesi. (4) Ak vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. d), na minerálny olej sa uplatní daň, ktorá sa vypočíta ako súčin množstva minerálneho oleja a rozdielu medzi sadzbou dane podľa odseku 1 písm. d) a sadzbou dane podľa odseku 1 písm. e). Ak vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. f) a minerálny olej bol dodaný alebo bol použitý ako pohonná látka, na taký minerálny olej sa uplatní daň, ktorá sa vypočíta ako súčin množstva minerálneho oleja a rozdielu medzi sadzbou dane podľa odseku 1 písm. d) a sadzbou dane podľa odseku 1 písm. g), alebo ak bol minerálny olej použitý ako palivo, na taký minerálny olej sa uplatní daň, ktorá sa vypočíta ako súčin množstva minerálneho oleja a rozdielu medzi sadzbou dane podľa odseku 1 písm. e) a sadzbou dane podľa odseku 1 písm. g). Ak bol minerálny olej podľa odseku 1 písm. e) alebo písm. g) použitý ako pohonná látka a osoba, ktorá ho na tento účel použila, nevie preukázať pôvod alebo spôsob jeho nadobudnutia v súlade s týmto zákonom, na takýto minerálny olej sa uplatní sadzba dane podľa odseku 1 písm. d). Ak sa minerálny olej podľa odseku 1 písm. e) alebo písm. g) použije ako pohonná látka, na účel určenia základu dane sa na prepočet množstva minerálneho oleja v kilogramoch na litre pri teplote 15 °C použije koeficient 0,837. 18. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja s účinnosťou od 01.07.2021 (1) Sadzba dane sa ustanovuje takto: (2) Na minerálny olej, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane a ktorý sa použil ako pohonná látka alebo ako palivo, alebo ak je na tieto účely ponúkaný, uplatní sa sadzba dane toho minerálneho oleja uvedeného v odseku 1, ktorému sa účelom použitia alebo vlastnosťami najviac približuje. Ak minerálny olej uvedený v odseku 5 je ponúkaný na použitie alebo je použitý ako pohonná látka, uplatní sa sadzba dane podľa odseku 1 písm. f).

(3) Na minerálny olej, ktorý je zmesou zdanených minerálnych olejov navzájom alebo zdanených minerálnych olejov s inými látkami, a suma dane pripadajúca na túto zmes je vyššia ako súčet súm dane pripadajúcich na jednotlivé zložky zmesi, uplatní sa daň, ktorá je rozdielom medzi daňou pripadajúcou na túto zmes podľa účelu použitia a sumou daní pripadajúcich na jednotlivé zložky zmesi. (4) Ak vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. d), na minerálny olej sa uplatní daň, ktorá sa vypočíta ako súčin množstva minerálneho oleja a rozdielu medzi sadzbou dane podľa odseku 1 písm. d) a sadzbou dane podľa odseku 1 písm. e). Ak vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. f) a minerálny olej bol dodaný alebo bol použitý ako pohonná látka, na taký minerálny olej sa uplatní daň, ktorá sa vypočíta ako súčin množstva minerálneho oleja a rozdielu medzi sadzbou dane podľa odseku 1 písm. d) a sadzbou dane podľa odseku 1 písm. g), alebo ak bol minerálny olej použitý ako palivo, na taký minerálny olej sa uplatní daň, ktorá sa vypočíta ako súčin množstva minerálneho oleja a rozdielu medzi sadzbou dane podľa odseku 1 písm. e) a sadzbou dane podľa odseku 1 písm. g). Ak bol minerálny olej podľa odseku 1 písm. e) alebo písm. g) použitý ako pohonná látka a osoba, ktorá ho na tento účel použila, nevie preukázať pôvod alebo spôsob jeho nadobudnutia v súlade s týmto zákonom, na takýto minerálny olej sa uplatní sadzba dane podľa odseku 1 písm. d). Ak sa minerálny olej podľa odseku 1 písm. e) alebo písm. g) použije ako pohonná látka, na účel určenia základu dane sa na prepočet množstva minerálneho oleja v kilogramoch na litre pri teplote 15 °C použije koeficient 0,837. (5) Na minerálny olej uvedený v odseku 1 písm. f) sa ustanovuje znížená sadzba dane vo výške 0 eur/1 000 kg, ak je určený na použitie, ponúkaný na použitie alebo použitý ako palivo. 19. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja s účinnosťou od 01.07.2021 daňovo zvýhodnený minerálny olej na účely tohto zákona je minerálny olej a) oslobodený od dane uvedený v § 10 ods. 1, b) bez daňovej sadzby podliehajúci postupu pri preprave uvedený v § 4 ods. 8, c) uvedený v § 6 ods. 5. 20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja s účinnosťou od 01.07.2021 užívateľským podnikom na účely tohto zákona je osoba oprávnená používať' daňovo zvýhodnený minerálny olej. Osoba, ktorá chce používať daňovo zvýhodnený minerálny olej, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja (ďalej len „povolenie na použitie"), ak odsek 5 neustanovuje inak. Osoba, ktorá chce odoberať daňovo zvýhodnený minerálny olej, musí požiadať o vydanie odberného poukazu, ak odsek 2 písm. b) a c) a odsek 5 neustanovujú inak alebo ak nebude postupovať' podľa § 15 ods. 1 písm. b). Užívateľský podnik je oprávnený používať daňovo zvýhodnený minerálny olej len na účel použitia uvedený v povolení na použitie a odoberať tento minerálny olej len na základe odberného poukazu. Povolenie na použitie sa vyžaduje aj pri použití preukázateľne zdaneného minerálneho oleja užívateľským podnikom na účely použitia podľa § 6 ods. 5 alebo § 10 ods. 1 uvedené v tomto povolení, ak užívateľský podnik postupuje podľa § 15 ods. 1 písm. b). 21. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja s účinnosťou od 01.07.2021 povolenie na použitie a odberný poukaz sa nevyžaduje pri odbere a) leteckých pohonných látok zahraničnými leteckými spoločnosťami priamo do nádrží lietadiel na ich vlastný pohon a prevádzku, b) lodných prevádzkových látok zahraničnými lodnými spoločnosťami do nádrží lodí na ich vlastný pohon a prevádzku, c) minerálneho oleja podľa § 10 ods. 1 písm. b) druhého bodu, d) minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 5 na daňovom území konečným spotrebiteľom tohto minerálneho oleja ako paliva; za konečného spotrebiteľa tohto minerálneho oleja sa považuje aj osoba, ktorá prevádzkuje skladovacie zariadenie, z ktorého dochádza k použitiu minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 5, e) minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 5 v tlakových nádobách zodpovedajúcich technickým požiadavkám podľa osobitného predpisu6bab) osobou na jeho konečnú spotrebu alebo na predaj konečnému spotrebiteľovi. Posúdenie veci správnym súdom 18. Zo všeobecného ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, je v § 135 ods. 2 SSP stanovená výnimka vzťahujúca sa aj na

prejednávanú vec. V prípade osobitných konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nejde o typické preskúmacie konanie, keďže cieľom konania proti inému zásahu je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto osobám. Aj keď konanie pred správnym súdom nemá mať povahu nachádzacieho konania, tento predpoklad nie úplne platí v prípade žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (obdobne aj v prípade žalôb proti nečinnosti). V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd chtiac nechtiac ocitá v postavení nachádzacieho súdu (práve s odkazom na § 135 ods. 2 SSP) a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností prejednávanej veci, a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval. 19. Čo sa týka podmienky prípustnosti žaloby, včasnosť žaloby podľa § 256 SSP, tu mal správny súd za splnenú. V nadväznosti na žalobcom formulovaný žalobný návrh mal správny súd za to, že o inom zásahu sa žalobca dozvedel doručením Oznámenia žalovaného zo dňa 23.06.2023, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 30.06.2023, žaloba bola podaná listinne na poštovú prepravu dňa 13.07.2023. 20. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). 21. Vyššie citované zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované vymedzenie pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože pod pojem zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť. 22. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) vety pred bodkočiarkou Správneho súdneho poriadku ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu, ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžk/1/2020 30. 9. 2020, bod 14). Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením. 23. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.

24. V tomto smere je nutné venovať náležitú pozornosť záverom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07.02.2023, v ktorom vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla: „Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu. 25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd nemôže účastníkovi oktrojovať najvhodnejší spôsob právnej ochrany. Na pojednávaní uviedol právny zástupca žalobcu, že sa domáha ochrany prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to súd akceptoval túto vôľu a posúdil tvrdený iný zásah z meritórneho hľadiska podľa ustanovení SSP upravujúcich konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 26. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky stanovené v ust. § 252 ods. 1 a nasl. SSP v nadväznosti na citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv žalobcu prostredníctvom procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 27. Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods. 1 písm. e/. Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 28. Žalobca v zmysle žaloby a jej opravy v replike vymedzil ako iný zásah orgánu verejnej správy dve rôzne navzájom súvisiace iné postupy žalovaného, uloženia povinnosti ktorých sa zdržať sa domáhal na správnom súde a to: 1. nezákonný výklad a aplikáciu právnych predpisov, najmä zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom od 01.07.2021 a tým prekračovanie zákonom zverenej právomoci žalovaným a v súvislosti s takto vymedzeným iným zásahom sa žalobca domáhal uloženia povinnosti obnoviť právny stav pred iným zásahom. 2. ďalej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti vrátiť žalobcovi peňažnú sumu 48.418,47 Eur, ktorá predstavuje časť zábezpeky na spotrebnú daň z minerálneho oleja zloženú žalobcom na účet žalovaného. Nezákonný zásah v tomto prípade podľa žalobcu predstavovalo zadržiavanie časti zábezpeky na spotrebnú daň z minerálneho oleja žalovaným. 18. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikované iné zásahy orgánu verejnej správy atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy nespĺňajú, pretože v prípade iného zásahu orgánu verejnej správy predstavujúceho podľa žalobcu svojvoľný a arbitrárny výklad zákona č. 98/2004 Z.z. v znení novelyzákona č. 387/2020 Z.z. účinnej od 01.07.2021 (v relevantnej časti) žalovaným, keď žalobca rozporuje výklad relevantných ust. zákona č. 98/2004 Z.z., najmä ust. § 6 ods. 1 písm. f) a § 6 ods. 5 tohto zákona žalovaným, ktorý bol právnym základom pre dovyrubenie dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie júl 2021 až október 2021, a nejedná o faktický postup ale o právny postup v administratívnom konaní, ktorý je právom upravený a bol zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle žalovaného, v konkrétnej veci vo forme vydania štyroch rozhodnutí žalovaného zo dňa 09.02.2023 o vyrubení rozdielu spotrebnej dane z minerálneho oleja. 19. Iný zásah na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia nie je vyjadreným slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako dotknutie na právach a povinnostiach prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) SSP spočíva vo faktickom postupe či úkone, teda úkone ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv, povinnosti alebo právom chránených záujmov je len odrazom – flexiou – faktickej zmeny.

20. V predmetnej veci žalobca nespochybniteľne považuje za nezákonný zásah právny postup žalovaného v administratívnom konaní. Žalobou proti inému zásahu v postate sa žalobca snaží docieliť účinok, ktorý možno dosiahnuť iba všeobecnou správnou žalobu proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane v inštančnom postupe. Pokiaľ žalobca sa domáha obnovenia stavu pred zásahom, ide v podstate o domáhanie sa zrušení rozhodnutí žalovaného o vyrubení rozdielu dane – individuálneho správneho aktu. Súdne rozhodnutie vydané v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže založiť základ pre konanie žalovaného, resp. príslušného orgánu na rozhodnutie v mimo odvolacom konaní v tom zmysle, že by bolo základom, podkladom pre žalobcu pre „vynútenia“ začatia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čím by sa vlastne obišla zákonná úprava právomoci správneho orgánu začínať konanie iba z úradnej povinnosti (pozn. súdu: právna úpravu v Daňovom priadku ako aj Správnom poriadku umožňuje podať dotknutej osobe podnet, ale nemá právny nárok, aby jej bolo vyhovené). Obdobne nemožno dosiahnuť žalobou proti inému zásahu ani základ pre obnovu konania v tom smere, ako to požaduje žalobca. 21. Pokiaľ ide o iný zásah spočívajúci v zadržiavaní resp. nevrátení zábezpeky, správny súd konštatuje, že o vrátení zábezpeky rozhoduje žalovaný na podklade žiadosti, ktorou sa začalo administratívneho konanie, výsledkom takého konania je vydania rozhodnutia, prípadne opatrenia. Správny súd vstupuje do preskúmania zákonnosti takého správneho aktu na podklade všeobecnej správnej žaloby. 22. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude žalovaný pokračovať v administratívnom konaní o vrátenie zábezpeky vo výške 48.418,47 Eur začatom na podklade žiadosti žalobcu doručenej Colnému úradu Žilina dňa 31.07.2023, ktoré je aktuálne prerušené na základe rozhodnutia žalovaného č. 680005830/2024 zo dňa 30.01.2024 (č. l. 102 súdneho spisu). Z výroku a odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Colný úrad Žilina prerušil konanie vo veci žiadosti žalobcu o bezodkladné vrátenie zábezpeky vo výške 48.418,47 Eur z dôvodu, že na Správnom súde v Banskej Bystrici sa začalo konanie sp. zn. 15Sa/2/2023 , ktoré podľa Colného úradu Žilina predstavovalo konanie o predbežnej otázke. 23. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 24. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy, v nadväznosti na to správny súd ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu sudu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam