Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-32S/14/2023 5023200058 07. 12. 2023 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2023:5023200058.4
Rozhodnutie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. X. C. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F. – G. H., zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkom konania: 1/ A. B. D., bytom D. XXXX/X, XXX XX Dolný Kubín – Veľký Bysterec, 2/ B. F., bytom H. XXXX/XX, XXX XX E. F. – Veľký Bysterec, 3/ A. I., bytom J. XXXX/X, XXX XX E. F., 4/ K. G. L., H. XXX XX K., 5/ Spolok bývalých urbarialistov obce G. H. – pozemkové spoločenstvo, so sídlom A. XXXX/X, XXX XX E. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2022/024394-004/Rep zo dňa 20. decembra 2022, takto rozhodol: rozhodol: rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Odôvodnenie Administratívne konanie 1. Mesto Dolný Kubín ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) Rozhodnutím č. 72/2022/8-TS01/ A10 zo dňa 10.01.2022 nariadilo vlastníkom stavby: A. B. B., D. XXXX/X, XXX XX E. F. a A. B. D., bytom tamtiež, odstránenie stavby „Záhradná chatka“ na pozemku parc. č. M. XXX/XX v katastrálnom území G. H. (ďalej aj „stavba“ alebo „záhradná chatka“). Rozhodnutie o odstránení stavby (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) stavebný úrad odôvodnil tým, že stavba nespĺňa podmienky a záväzné regulatívy Územného plánu Mesta Dolný Kubín (ďalej aj „Územný plán Mesta“ alebo „územný plán“) – zastavaná plocha záhradnej chatky je väčšia ako 36 m2 (konkrétne 50,52 m2), t.j. presahuje maximálnu výmeru stanovenú územným plánom pre stavbu postavenú na funkčnej ploche „ZO záhradkárska osada“. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán zosumarizoval priebeh konania od roku 2011, kedy stavebníci, pôvodne A. B. B. a A. B. B. (toho času D.), podali dňa 22.06.2011 žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby „Záhradná chatka“. Stavebný úrad listom zo dňa 22.08.2011 oznámil stavebníkom začatie konania o dodatočnom povolení stavby a vyzval ich, aby
do 13.09.2011 predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dňa 23.11.2011 stavebníci požiadali o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, lehota im bola predĺžená do 01.03.2012. Dňa 09.03.2012 požiadali stavebníci o predĺženie lehoty do 01.09.2013, resp. do nadobudnutia účinnosti zmeny Územného plánu Mesta. Mesto Dolný Kubín ako obstarávateľ územného plánu malo v tom čase rozpracovaný nový návrh zmien a doplnkov územného plánu (Zmeny a doplnky č. 4), preto bolo žiadosti stavebníkov vyhovené. V čase začatia konania o dodatočnom povolení stavby, t.j. v roku 2011, boli podľa vtedy platného územného plánu pre záhradkárske osady stanovené záväzné regulatívy, v zmysle ktorých zastavaná plocha záhradnej chatky mohla byť max. 25 metrov štvorcových. Od 15.10.2018 platí nový regulatív, ktorý určuje, že zastavaná plocha záhradnej chatky môže byť max. 36 metrov štvorcových. Dňa 31.05.2019 vykonal poverený zamestnanec stavebného úradu na stavbe záhradnej chatky štátny stavebný dohľad. Pri jeho výkone bolo zistené, že stavba je dokončená, pripojená na vodovod, kanalizačnú prípojku, elektrickou prípojkou na verejné rozvody elektrickej energie. Stavebný úrad opakovane, a to listom zo dňa 17.06.2019, vyzval stavebníkov na predloženie dokladov preukazujúcich súlad stavby s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom. Stavebníci dňa 01.08.2019 na základe výzvy predložili geometrický plán na zameranie stavby, stanovisko Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odboru starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutie Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odboru pozemkového a lesného. Nepredložili stanovisko vlastníka (prevádzkovateľa) verejného vodovodu k napojeniu stavby na rozvod vody, doklad preukazujúci spôsob odvedenia a zneškodnenia splaškových vôd zo stavby, ani projektovú dokumentácia stavby vypracovanú v súlade so skutočným vyhotovením stavby. Taktiež v konaní nebol preukázaný súlad stavby s Územným plánom Mesta. Preto stavebný úrad Rozhodnutím č. 378/2019/188 - TS 01/A 10 z 12.09.2019 nariadil odstránenie stavby. Na základe odvolania Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky, Rozhodnutím č. OÚ-ZA-OVBP2-2020/006371-005 zo dňa 27.07.2020 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu. Následne stavebný úrad oznámil stavebníkom začatie nového prejednania vo veci konania o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby a vyzval ich, aby predložili v stanovenej lehote požadované doklady, okrem iného projektovú dokumentáciu stavby upravenú tak, aby vyhovovala požiadavkám záväznej časti územného plánu. Zároveň stavebníkov upozornil, že z projektovej dokumentácie musí byť zrejmý doterajší stav a navrhovaný stav, ako aj druh a účel stavby a informácia o dodržaní podmienok územného plánu. Žalobca (stavebník) požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov naposledy dňa 17.05.2021, lehota mu bola predĺžená do 30.07.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že projektová dokumentácia predložená stavebnému úradu dňa 03.08.2021 bola naďalej v rozpore so záväznými požiadavkami Územného plánu Mesta (záhradná chatka má zastavanú plochu 50,52 m2), stavba je v rozpore s územným plánom (v rozpore s verejným záujmom). Preto stavebný úrad nariadil stavebníkom podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2 Stavebného zákona jej odstránenie. 2. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/024394-004/Rep zo dňa 20.12.2022 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol obsah odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a opísal skutkový stav veci a priebeh doterajšieho konania (konania o žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ktoré začalo 22.06.2011). Žalovaný sa vyjadril aj k pôvodne zrušenému prvostupňovému rozhodnutiu (z 12.09.2019), ktoré zrušil s tým, že stavebný úrad sa v konaní dôsledne neriadil ustanoveniami Stavebného zákona upravujúcimi procesný postup stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby, ani základnými pravidlami správneho konania. Konštatoval, že prvostupňovému orgánu vytkol, že potom ako dospel k záveru, že záhradná chatka svojou zastavanou plochou nevyhovuje regulatívu o maximálnej zastavanej ploche podľa všeobecne záväzného nariadenia, ktorým je vyhlásená záväzná časť Územného plánu Mesta, túto vec s odvolateľmi ako vlastníkmi nepovolenej stavby neprejednal, nedal im možnosť vyjadriť sa k zisteniu stavebného úradu, prípadne im nedal možnosť navrhnúť úpravu stavby tak, aby týmto požiadavkám vyhovovala. Ďalej konštatoval, že v rámci nového prejednania veci stavebný úrad v intenciách názoru odvolacieho orgánu listom zo dňa 27.01.2021 vyzval vlastníkov nepovolenej stavby na predloženie projektovej dokumentácie stavby, ktorá bude upravená tak, aby vyhovovala požiadavkám záväznej časti územného plánu. Dňa 03.08.2021 po opakovanom predĺžení lehoty vlastníci nepovolenej stavby predložili stavebnému úradu projekt skutočného vyhotovenia záhradnej chatky, z ktorého vyplýva plocha stavby 50,52 m2. Preto prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, ktorým nariadil odstránenie stavby. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal nové rozhodnutie stavebného úradu, preskúmal celý spisový materiál, podklady rozhodnutia, ako aj obsah odvolania a konštatoval, že nezistil dôvody, pre ktoré by mal napadnuté prvostupňové rozhodnutie
zrušiť, prípadne zmeniť. Z ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore so stavebným povolením. Z citovaného ustanovenia taktiež vyplýva, že odstránenie stavby sa nenariadi, ak dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami vykonáva príslušný stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené zákonmi a inými právnymi predpismi, všeobecne záväznými nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Podstatnou a prvoradou otázkou v konaní o nepovolenej stavbe, bez ohľadu na jej druh a účel, je skutočnosť, či jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, pričom podkladom pre takéto skúmanie sú územné plány obcí alebo zón. Ak stavebný úrad zistí, že existencia nepovolenej stavby odporuje požiadavkám záväznej časti platného územného plánu obce alebo zóny, ďalšie skúmanie je už potom bezpredmetné. Dôkazné bremeno o tom, že stavba verejným záujmom neodporuje, spočíva na vlastníkovi stavby. V tejto etape konania je stavebný úrad povinný vyzvať stavebníka na predloženie dokladov súvisiacich s preukazovaním súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami, rozsah dokladov musí stavebný úrad podrobne špecifikovať, teda určiť, ktoré doklady sú pre riadne vyhodnotenie súladu stavby s verejnými záujmami nevyhnutné. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo, ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V tomto prípade stavebný úrad nariadil odstránenie stavby z dôvodu, že jej dodatočné povolenie nie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, konkrétne s územným plánom obce, respektíve zóny. Záväzné časti územného plánu obce vyhlasuje obec všeobecne záväzným nariadením, pričom tieto časti územného plánu sa stávajú pre stavebný úrad v rámci posudzovania stavieb v konaniach podľa Stavebného zákona záväzné. Mesto Dolný Kubín má platný územný plán, ktorý bol schválený Uznesením Mestského zastupiteľstva dňa 28.10.2004 a ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením (ďalej aj „VZN“) mesta Dolný Kubín č. 8/2004. V rámci jeho existencie boli schválené štyri jeho zmeny a doplnky, ktorých záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväznými nariadeniami č. 3/2008, 6/2014 a 4/2018, ktoré menili a dopĺňali VZN č. 8/2004. Územný plán Mesta územie mesta delí na funkčné plochy, pričom každá plocha má stanovené regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v tabuľke v článku 6 VZN č. 8/2004. Regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa v tabuľke delia na záväzné a smerné. Podľa Schémy záväzných častí a verejnoprospešných stavieb (príloha VZN) má byť posudzovaná stavba (záhradná chatka) umiestnená v území, ktoré je súčasťou funkčnej plochy „ZO - záhradkárska osada“. Regulatívy tejto plochy boli Zmenami a doplnkami č. 4 zmenené a sú regulované nasledovne: zastavaná plocha záhradnej chatky je maximálne 36 m2. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o funkčné využitie územia, posudzovaná stavba nie je v rozpore s platným územným plánom, pretože jej druh a účel je súladný s funkciou „záhradná chatka“. Pokiaľ však ide o prípustnú zastavanú plochu záhradnej chatky, tomuto regulatívu posudzovaná stavba nevyhovuje, pretože záväzná časť ustanovuje veľkosť zastavanej plochy záhradnej chatky max. 36 m2, pričom posudzovaná stavba má zastavanú plochu až 50,52 m2. Preto žalovaný zhodne s názorom prvostupňového orgánu konštatoval, že dodatočné povolenie stavby nie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania - je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu Mesta. Táto skutočnosť zakladá dôvod na nariadenie odstránenia stavby podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona (stavbu nemožno dodatočne povoliť). S uvedenými skutočnosťami boli vlastníci nepovolenej stavby v rámci prejednania veci riadne oboznámení a bol im poskytnutý priestor, aby projekt stavby upravili a dali ho do súladu so záväznými regulatívmi územného plánu. Podľa žalovaného neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že posudzovaná stavba sa nenachádza v záhradkárskej osade tak, ako ju definuje zákon č. 64/1997 Z. z., a preto stavebný úrad nemal aplikovať regulatívy vzťahujúce sa na plochu „ZO - záhradkárska osada“, ale mal aplikovať tú časť Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu, ktorá v časti týkajúcej sa rekreačných chát neuvádza nič o obmedzení výmery zastavanej plochy chatky. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že porovnaním Prílohy č. 1 VZN č. 8/2018 (výkresu zobrazujúceho rozdelenie územia mesta Dolný Kubín na funkčné plochy) s katastrálnou mapou možno dospieť k jednoznačnému záveru, že pozemok, na ktorom je záhradná chatka postavená, je súčasťou funkčnej plochy označenej v Územnom pláne Mesta „ZO“ (záhradkárska osada). Nerozhodná je preto pre účel vyhodnotenia súladu umiestnenia stavby v území s platným územným plánom skutočnosť, či územie, na ktorom je záhradná chatka postavená, je zriadenou záhradkárskou osadou podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Za nedôvodné považoval žalovaný aj námietky odvolateľa súvisiace s pojmom „verejný záujem“. Za súlad s verejným záujmom považuje zákonodarca súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, pričom, ako už bolo uvedené, pod skúmaním súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania treba rozumieť skúmanie súladu s územným plánom obce, resp. zóny. Uvedené možno odvodiť z ustanovení § 37 ods. 1 a 2 Stavebného zákona
týkajúcich sa územného konania, podľa ktorých v územnom konaní stavebný úrad skúma návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. V prvom rade preskúma návrh a jeho súlad s územným plánom obce alebo zóny. Jednou z podmienok vyhovenia žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 Stavebného zákona je aj súlad s územným plánom zóny alebo podmienkami územného rozhodnutia, ak bolo vydané. Konaniu o dodatočnom povolení stavby nepredchádzalo územné konanie, preto sa v konaní podľa § 88a Stavebného zákona posudzuje aj súlad s územným plánom, ako by sa posudzoval aj v prípade stavby, o ktorej sa koná v riadnom stavebnom konaní. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že stavebný úrad má povinnosť posúdiť a výslovne vo svojom rozhodnutí uviesť konkrétne verejné záujmy, s ktorým je stavba v rozpore, inak je jeho rozhodnutie o odstránení stavby nepreskúmateľné. Podľa žalovaného prvostupňový orgán v rozhodnutí poukázal na konkrétny rozpor s verejným záujmom - poukázal na rozpor s platným územným plánom obce, túto územnoplánovaciu dokumentáciu presne identifikoval a uviedol aj znenie záväzného regulatívu, s ktorým je projekt stavby, teda jej skutočné vyhotovenie, v rozpore. S ohľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že nezistil v prvostupňovom rozhodnutí, ani v postupe prvostupňového orgánu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, také nedostatky, pre ktoré by rozhodnutie malo byť považovať za nezákonné a nesprávne. Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body 3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie je vecne nesprávne, bez faktického podkladu, nepreskúmateľné a nezákonné. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), t. j. pre nepreskúmateľnosť a súčasne z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu žalovaný pri posudzovaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nebral riadne do úvahy skutočnosti, argumenty a dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní. Žalobca poukázal na to, že pôvodné rozhodnutie o odstránení stavby zo dňa 12.09.2019 bolo zrušené. Aj v poradí v druhom rozhodnutí, t. j. v prvostupňovom rozhodnutí, prvostupňový orgán opätovne mechanicky prevzal argumentáciu, že stavba odporuje záväzným regulatívom určený Územným plánom Mesta. Túto argumentáciu prevzal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom sa orgány verejnej správy nezaoberali otázkou, či stavba - záhradná chatka, je postavená v záhradkárskej osade a vlastne v akej záhradkárskej osade. Pozemok, na ktorej je postavená stavba (záhradná chatka) sa nachádza v lokalite pod miestnym názvom „Za stráňou“, ako to vyplýva z kópie katastrálnej mapy, ktorú žalobca pripojil k žalobe spolu s dôkazom „Prehľad záhradkárskych osád Slovenského zväzu záhradkárov“ s tým, že pod poradovým číslom 19. „Dolný Kubín“ nefiguruje v prehľade žiadna záhradkárska osada. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že predmetná stavba nebola vybudovaná v žiadnej existujúcej záhradkárskej osade. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom Uznesení zo dňa 30.07.2003 sp. zn. Rks 8/2002 uviedol, že kritériami pre akceptáciu zriadenej záhradkovej osady sú: 1. Záhradková osada vznikla do 24.06.1991, 2. Zmluva o dočasnom užívaní pozemkov. Žalobca poukázal na VZN mesta Dolný Kubín č. 4/2018, ktoré nadobudlo účinnosť 15.10.2018 a kde v časti regulatívov pre „ZO - záhradkárska osada“ boli stanovené nové regulatívy, a to celková výška stavieb max. 6 metrov od najnižšej úrovne terénu v mieste styku so stavbou, zastavaná plocha záhradnej chatky 36 m2. Zo znenia uvedených regulatívov vyplýva, že tieto sa týkajú záhradkárskej osady, keďže je to v regulatívoch „expressis verbis“ jednoznačne uvedené. Preto nie je správny argument žalovaného, že nerozhodná je preto pre účel vyhodnotenia súladu umiestnenia stavby v území skutočnosť, či územie, v ktorom je záhradná chatka postavená, je zriadenou záhradkovou osadou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. V tejto časti sa napadnuté rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné, pretože žalovaný neodôvodnil, prečo a na základe čoho argument žalobcu, že jeho chatka sa nenachádza v žiadnej záhradkárskej osade neakceptoval. Žalobca uvádza, že na jeho prípad (stavbu) mala byť aplikovaná tá časť zmien a doplnkov územného plánu, ktorá v časti týkajúcej sa rekreačných chát uvádza: „Na jednotlivých pozemkoch individuálnej rekreácie je prípustné umiestnenie jednej rekreačnej chaty s výškou maximálne jedného nadzemného podlažia + podkrovie s jedným využitým podlažím, okrem hlavnej stavby je prípustné umiestnenie jednej garáže a jednej prekrytej terasy“. Žalobca uviedol, že trvá na svojej argumentácii v súvislosti s nejasným a nedefinovaným pojmom „verejný záujem“ a dodáva, že verejný záujem je síce v právnych predpisoch pomerne často používaný, avšak jeho definícia neexistuje. Ak sa vychádza zo zákonnej úpravy § 88a ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorej je potrebné pred vydaním rozhodnutia o odstránení akejkoľvek stavby skúmať
existenciu rozporu danej stavby s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, je elementárnou povinnosťou stavebného úradu posúdiť a výslovne vo svojom rozhodnutí uviesť konkrétne verejné záujmy, s ktorými je stavba v rozpore. Ak tak stavebný úrad neurobí, je jeho rozhodnutie o odstránení stavby nepreskúmateľné. Verejné záujmy sa sledujú najmä s ohľadom na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a prípadne aj zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ani z cieľov a zámerov územného plánovania ako sú definované v § 1 Stavebného zákona nevyplýva rozpor stavby záhradnej chaty s verejným záujmom, pretože rozpor by nastal len vtedy, ak by daná stavba narušovala životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na článok C. A. D., D.: „Kritické momenty práva na rozhodnutie v konaní o legalizácii čiernej stavby“ uverejnenom v zborníku „Determinanty právnej úpravy 2019 - Univerzita Mateja Bela, Právnická fakulta Banská Bystrica“. Žalobca citoval časti uvedeného článku týkajúce sa konania o nariadení odstránenia nepovolenej stavby. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí len jednoducho potvrdzuje prax stavebných úradov, ktoré verejný záujem hodnotia za nepreukázaný zo strany stavebníka, ak je napr. čiastkovo v časti v nesúlade s územným plánom, pričom tento verejný záujem bližšie nehodnotí a nešpecifikuje. Aj táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že žalobca si nesprávne vykladá územný plán obce (mesta Dolný Kubín). Ako to vysvetlil žalovaný už v napadnutom rozhodnutí, pre účel vyhodnotenia súladu umiestnenia stavby v území s platným územným plánom nie je rozhodná skutočnosť, či územie, v ktorom je záhradná chatka postavená, je zriadenou záhradkárskou osadou podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Funkčné plochy, pre ktoré záväzná časť územného plánu ustanovuje zásady a regulatívy, sú vymedzené v Schéme záväzných častí v grafickej časti územného plánu. Vymedzenie funkčnej plochy „ZO - záhradkárska osada“, vyplýva z výkresu Územného plánu Mesta, Zmeny a doplnky č. 4. „Schéma záväzných častí a verejnoprospešných stavieb“, ktorá je prílohou č. 1 VZN č. 8/2018, ktorým sa v súlade so Zmenami a doplnkami č. 4 územného plánu dopĺňa VZN mesta Dolný Kubín č. 8/2004 o záväzných častiach územného plánu. Predmetný výkres je vyhotovený na podklade katastrálnej mapy a jeho porovnaním s katastrálnou mapou možno dospieť k jednoznačnému záveru, že pozemok, na ktorom je záhradná chatka žalobcu postavená, je súčasťou funkčnej plochy označenej ako záhradkárska osada. Regulatívom, ktoré sú pre danú funkčnú plochu stanovené, stavba žalobcu nevyhovuje. Argumenty žalobcu pokiaľ ide o pojem „verejný záujem“ sú v tomto smere účelové a nemajú oporu v dôkazoch alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca v žalobe poukázal. Replika žalobcu 5. Žalobca nevyužil právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 6. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/14/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/14/2023. 7. Uznesením č. k. ZA-32S/14/2023-67 zo dňa 22.06.2023 správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.08.2023), v nadväznosti na čo začala správnemu súdu plynúť šesťmesačná lehota na rozhodnutie o správnej žalobe podľa § 187 ods. 1 SSP. Uznesením č. k. ZA-32S/14/2023-80 zo dňa 03.10.2023 správny súd pribral do konania ďalších účastníkov konania, z ktorých sa dvaja účastníci (C. C. N. a A. N.) vzdali svojho účastníctva v zmysle ust. § 32 SSP.
Uznesenie o pribratí ďalších účastníkov do konania nadobudlo právoplatnosť 10.10.2023. Žiadny z ďalších účastníkov sa k žalobe (resp. vyjadreniu k žalobe) nevyjadril. 8. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 07.12.2023 v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu oznámené od 21.11.2023 (§ 137 ods. 4 SSP). 9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 10. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 11. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 12. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 13. Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania, t.j. v znení platnom a účinnom do 31.12.2022 (ďalej ako „Stavebný zákon“) (1) Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. (2) Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny. 14. Podľa § 11 ods. 1, 2 veta prvá, 5 a 6 Stavebného zákona (1) Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí. (2) Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce. (5) Územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. (6) Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. 15. Podľa § 13 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 Stavebného zákona (1) Územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. (2) Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. (3) V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy
v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny, v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny. 16. Podľa § 27 ods. 4 a 6 Stavebného zákona, (4) Obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie: a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom, b) doručením dotknutým orgánom. (6) Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. 17. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona § 88 stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. 18. Podľa § 88a ods. 1 až 5 Stavebného zákona (Konanie o dodatočnom povolení stavby): (1)Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 64/1997 Z. z.), zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala: a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. 20. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje
na základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu (správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body). 21. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu (prvostupňovému orgánu), ktorý stavebníkom (žalobcovi) nariadil odstránenie stavby záhradnej chatky postavenej bez stavebného povolenia v katastrálnom území G. H., a to v lehote do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodom nariadenia odstránenia stavby je skutočnosť, že stavba nespĺňa podmienky a záväzné regulatívy Územného plánu Mesta. Prvostupňové rozhodnutie nadobudlo v spojení s rozhodnutím o odvolaní právoplatnosť dňa 13.01.2023, Uznesením správneho súdu zo dňa 22.06.2023 správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, v dôsledku čoho sa pozastavili účinky napadnutého rozhodnutia. Odkladný účinok správny žaloby zaniká v zmysle zákona (§ 186 ods. 2 SSP) právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 22. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavba bola postavená v roku 2009. Stavebný úrad na základe žiadosti stavebníkov (v tom čase žalobcu a A. B. B.) zo dňa 22.06.2021 listom zo dňa 22.08.2011 stavebníkom oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby a vyzval ich na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby. Stavebníci opakovane žiadali o predĺženie lehoty, pričom k predloženiu dokladov nedošlo. Následne stavebný úrad vykonal na stavbe štátny stavebný dohľad, pričom zistil, že stavba je dokončená, preto opakovane, a to listom zo dňa 17.06.2019, vyzval stavebníkov na predloženie dokladov preukazujúcich súlad stavby s verejným záujmom. Stavebníci v auguste 2019 predložili časť dokladov, v konaní však nebol preukázaný súlad stavby s Územným plánom Mesta, preto prvostupňový orgán pôvodným Rozhodnutím č. 3781/2019/188-TS01/A10 zo dňa 12.09.2019 nariadil jej odstránenie. Predmetné rozhodnutie zrušil odvolací orgán Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/006371-005 zo dňa 27.07.2020 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie s tým, že stavebný úrad mal stavebníkom dať možnosť navrhnúť úpravu stavby tak, aby vyhovovala požiadavkám záväznej časti územného plánu. Prvostupňový orgán dňa 27.01.2021 oznámil stavebníkom začatie nového prejednania vo veci konania o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby a vyzval ich na predloženie, okrem iného, projektovej dokumentácie, ktorá bude upravená tak, aby vyhovovala požiadavkám záväznej časti Územného plánu Mesta. Stavebnému úradu bola dňa 03.08.2021 predložená projektová dokumentácia, ktorá je však naďalej v rozpore so záväznými požiadavkami územného plánu. Preto stavebný úrad nariadil v poradí druhým rozhodnutím (prvostupňového rozhodnutie) odstránenie stavby. 23. Územný plán Mesta bol schválený Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 8/2004 (Všeobecne záväzné nariadenie schválené Uznesením Mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne dňa 28.10.2004). V rámci jeho existencie boli schválené štyri zmeny a doplnky, ktorých záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväznými nariadeniami č. 3/2008, 6/2014, 4/2013 a 4/2018. Územný plán územie mesta delí na funkčné plochy, pričom každá plocha ma stanovené regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Podľa „Schémy záväzných častí a verejnoprospešných stavieb“ je stavba žalobcu umiestnená v území, ktoré je súčasťou funkčnej plochy „ZO -záhradkárska osada“. Regulatívy tejto plochy boli Zmenami a doplnkami č. 4 vyhlásenými VZN č. 4/2018, zmenené od 15.10.2018 nasledovne: záhradkárske osady trvalého charakteru so záhradnými chatkami, pri výstavbe nových chatiek a zmenách existujúcich stavieb používať typy, tvarovo príbuzné s okolitými chatkami, celková výška stavieb max. 6 m od najnižšej úrovne terénu v mieste styku so stavbou, zastavaná plocha záhr. chatky max. 36 m2 (pôvodne 25 m2), prípustná výstavba max. 1 chatky na záhradkárskej parcele (dielci) a 1 prekrytej terasy s plochou max.15 m2, prípustné umiestnenie skleníkov a kompostovísk, min. 80 % výmery záhr. parcely (dielca) majú tvoriť plochy nespevnené plochy úžitkovej a okrasnej zelene. 24. Územný plán mesta (obce) je legislatívne upravený ako územnoplánovacia dokumentácia, ktorá komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. To znamená, že stanovuje podmienky funkčného využívania územia, inak povedané, funkčné využitie územia vrátane podmienok jeho využitia určuje územný plán ako regulatív stavebnej činnosti. Územný plán ďalej ustanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch (§ 11 Stavebného zákona). V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného
územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby (§ 13 Stavebného zákona). V tomto smere je podstatným, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb (§ 27 ods. 6 Stavebného zákona). 25. Žalobca ako primárny dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia uviedol jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pričom argumentoval, že žalovaný nebral do úvahy skutočnosti a dôvody, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Všeobecné a bližšie nekonkretizované konštatovanie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v správnej žalobe predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného a samé o sebe neumožňuje vykonať súdny prieskum. Správny súd nemôže všeobecne uplatnené žalobné dôvody konkretizovať namiesto žalobcu na daný prípad a už vôbec nie postupovať pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí na základe domnienok o obsahu žalobných námietok. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Sžf/1/2009 za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť je treba považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takého vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného takýmito vadami netrpí. Z napadnutého rozhodnutia (a rozhodnutia prvostupňového orgánu) vyplýva, ktoré skutočnosti orgán verejnej správy zistil, aj akým spôsobom ich vyhodnotil. Závery odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (ako bude vysvetlené ďalej) zodpovedajú obsahu námietok uvedených v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Samotná skutočnosť, že žalobca s takýmto odôvodnením nesúhlasí, sama osebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe len všeobecne namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu (domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP), išlo obdobne o všeobecnú námietku bez jej akejkoľvek konkretizácie, ktorá neumožňuje súdny prieskum. 26. Z obsahu správnej žaloby ďalej vyplýva, že žalobca namietol právne posúdenie veci, keď argumentoval, že orgány verejnej správy vec nesprávne posúdili, keď na stavbu žalobcu aplikovali regulatív územného plánu vzťahujúci sa na funkčné územie „ZO - záhradkárska osada“, no mali aplikovať regulatív určený pre rekreačné stavby, pretože stavba sa nenachádza v žiadnej zapísanej záhradkárskej osade v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. V tejto súvislosti správny súd v prvom rade uvádza, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že orgány verejnej správy sa nezaoberali otázkou, či stavba – „záhradná chatka“ je postavená v záhradkárskej osade a vlastne v akej záhradkárskej osade v k. ú. G. H.. Žalobca v žalobe nespochybnil, že stavba sa nachádza v tomto katastrálnom území, v lokalite s miestnym názvom „Nad stráňou“. Rovnako nie je sporné, že toto územie je podľa územného plánu vymedzené ako „záhradkárska osada“, čo predstavuje termín územného plánovania (terminus technicus pre charakteristiku funkčnej plochy). Pojem „záhradkárska osada“ pre účely územného plánovania je termínom autonómnym, samostatným, celkom nezávislým od úpravy zákona č. 64/1997 Z. z., keď územný plán pri jeho používaní má na mysli charakteristiku funkčnej plochy určenej pre záhradkárske účely (činnosti). Hoci obdobný pojem (pojem „zriadená záhradková osada“) používa aj zákon č. 64/1997 Z. z., je potrebné vziať do úvahy, že právna úprava citovaného zákona upravuje užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom a postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, pričom ide výlučne o zriadené záhradkové osady do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá
zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou. To znamená, že predmetný zákon (vrátane jeho definície záhradkovej osady) sa vzťahuje len na časť presne špecifikovaných záhradkových (záhradkárskych) osád a v žiadnom prípade nevylučuje, aby v rámci územného plánovania bola časť územia príslušnou obcou (mestom) vymedzená ako záhradkárska osada bez ohľadu na zákon č. 64/1997 Z. z.. Niet sporu o tom, že v prípade funkčných plôch vymedzených územným plánom mesta ako „ZO - záhradkárska osada“ nejde o záhradkovú osadu v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., preto sa opakované poukazovanie na uvedený zákon zo strany žalobcu javí minimálne ako účelové. 27. Z uvedeného dôvodu je namieste argumentácia žalovaného, že nerozhodná je pre účely vyhodnotenia súladu umiestenia stavby v území s územným plánom skutočnosť, či územie, v ktorom je záhradná chatka postavená, je „zriadenou záhradkovou osadou“ podľa zákona č. 64/1997 Z. z. a naopak, nie je dôvodný argument žalobcu, že stavba sa nenachádza v žiadnej zo záhradkárskych osád podľa zákona č. 64/1997 Zb., resp. podľa prehľadu záhradkárskych osád Slovenského zväzu záhradkárov. Preto nie je dôvodný argument žalobcu, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, keď na stavbu žalobcu aplikovali regulatív územného plánu pre záhradkársku osadu, hoci stavba sa v žiadnej záhradkárskej osade nenachádza. 28. Žalobca v súvislosti s uvedeným poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2003 sp. zn. Rks/8/2002, avšak bez toho, aby uviedol, či sa dané rozhodnutie týka veci skutkovo a právne obdobnej s preskúmavanou vecou, a teda či a ako sú závery uvedené v danom rozhodnutí relevantné pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodovania žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd však napriek tomu uvádza, že z toho, čo uviedol žalobca, vyplýva, že predmetný rozsudok sa týka záhradkárskej osady v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., čo nie je prípad rozhodovania orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa Stavebného zákona. 29. V tomto prípade príslušný platný regulatív (územný plán v jeho záväznej časti) určuje pre územie (funkčnú plochu) vymedzenú ako „ZO - záhradkárska osada“ konkrétne podmienky výstavby, okrem iného podmienku, že maximálna výmera záhradnej chatky môže byť 36 m2, preto žalovaný postupoval správne, keď na stavbu žalobcu postavenú v záhradkárskej osade aplikoval obmedzenie o max. možnej výmere stavby v záhradkárskej osade, nie regulatív vzťahujúci sa na rekreačné stavby. Žalobca v žalobe (ani v administratívnom konaní) nespochybňoval tú skutočnosť, že by sa stavba nenachádzala na ploche (území) vymedzenej územný plánom ako záhradkárska osada, preto nebolo potrebné sa touto otázkou pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia osobitne zaoberať. 30. Žalobca v žalobe ďalej spochybnil správnosť výkladu pojmu „verejný záujem“. Poukázal na to, že tento pojem nie je v slovenskom právnom poriadku definovaný, a ani v Stavebnom zákone nie sú „verejné záujmy“ definované jednoznačne s tým, že verejné záujmy uvádzané na rôznych miestach sú rozdielne (poukázal napr. na § 62 ods. 1 písm. b/, § 81 ods. 1, § 82 ods. 4, § 88a ods. 1, § 108 ods. 2 Stavebného zákona). Žalovaný podľa názoru žalobcu nešpecifikoval, s „akým“ verejným záujmom je stavba žalobcu v rozpore. V súvislosti s touto námietkou správny súd konštatuje, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sa právne opierajú o ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorých stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. 31. Vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že stavebný úrad pri skúmaní verejného záujmu vo vzťahu k možnému dodatočnému povoleniu stavby (postavenej bez stavebného povolenia) skúma súlad s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a explicitne s cieľmi a zámermi územného plánovania. Stavebný úrad musí posúdiť súlad predloženej dokumentácie s platnou územnoplánovacou dokumentáciou jednak z hľadiska súladu s funkčným využitím územia, a jednak z hľadiska určených záväzných limitov a regulatívov. V danom prípade je síce stavba „záhradnej chatky“ v súlade s funkčným využitím územia (žalovaný konštatuje, že jej druh a účel je súladný s funkciou „záhradná chatka“), ale
stavba nespĺňa požiadavky regulatívu na maximálnu výmeru (v rozsahu 36 m2), keď bola postavená ako stavba o výmere 50,52 m2. 32. Sám žalobca uviedol, že v konaní o dodatočnom povolení stavby sa skúma rozpor (resp. súlad) stavby s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. V tomto smere prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že stavba nespĺňa podmienky a záväzné regulatívy Územného plánu Mesta Dolný Kubín (zastavaná plocha je väčšia ako 36 m2, stanovená v záväzných regulatívoch platného územného plánu mesta), teda je v rozpore s verejným záujmom, a preto nariadil odstránenie nepovolenej stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2 Stavebného zákona. Žalovaný dôvod, pre ktorý bolo odstránenie stavby nariadené, v napadnutom rozhodnutí ešte podrobnejšie a presnejšie vysvetlil, preto nie je dôvodná námietka žalobcu, že si stavebný úrad nesplnil elementárnu povinnosť uviesť v rozhodnutí konkrétne verejné záujmy, s ktorými je stavba v rozpore. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že správne konanie vedené na prvom a druhom stupni (prvostupňové a odvolacie konanie) tvoria jeden celok, v rámci ktorého má účastník konania právo na zrozumiteľné a náležité zdôvodnenie rozhodnutia. Pokiaľ sám žalobca poukázal na ust. § 1 Stavebného zákona, priamo z tohto ustanovenia vyplýva, že územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a určujú sa jeho zásady (§ 1 ods. 1). 33. Pokiaľ žalobca v žalobe citoval časť článku C. A. D., D. v súvislosti s dôkazným bremenom stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby, správny súd uvádza, že žalobca síce cituje pomerne rozsiahlu časť uvedeného článku, nekonkretizuje však, v čom daný článok preukazuje nesprávny postup, resp. nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Niet sporu o tom, že autor v danom článku prezentuje svoje právne názory (hoci s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR), neuvádza však také judikatórne závery, ktoré by odporovali rozhodnutiu žalovaného v tejto veci, resp. preukazovali nezákonnosť jeho postupu a rozhodnutia. Predmetný článok sa venuje otázke dôkazného bremena pri preukazovaní súladu stavby s verejným záujmom. Autor článku polemizuje o závere, že dôkazné bremeno je na strane vlastníka stavby. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na pomerne konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (a v súčasnosti aj Najvyššieho správneho súdu SR) o tom, že z ust. § 88a ods. 2 Stavebného zákona vyplýva, že povinnosť preukázať, že ďalšia existencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby, pretože sa dopustil porušenia zákona. Najvyšší súd SR už v rozhodnutí z 23.02.2012 sp. zn. 5Sžp/9/2011 k dôkaznému bremenu pri dodatočnom povolení stavby uviedol: „Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom.“ Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 24.01.2018 sp. zn. 3Sžk/6/2016 uviedol: „Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a Stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať potrebné doklady...Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami...Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. “ Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 5Sžk/27/2019 obdobne poukázal na dôkazné bremeno na strane žalobcu - vlastníka neoprávnenej stavby, ktorý má predložiť dôkazy o súlade stavby s verejným záujmom. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že posudzovaný objekt záhradnej chatky ako nepovolenej stavby (stavby postavenej bez stavebného povolenia) nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích podkladoch, t.j. s Územným plánom mesta Dolný Kubín platným a účinným v čase konania o dodatočnom povolení stavby.
34. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Je potrebné zdôrazniť, že stavebník – žalobca, bol v konaní poučený o tom, prečo jeho stavba nevyhovuje záväzným regulatívom územného plánu a mal dostatočne dlhú dobu na to, aby predložil stavebným úradom konkretizované doklady (upravený projekt stavby tak, aby požadovaná výmera stavby nepresahovala záväzný regulatív). Podľa obsahu administratívneho spisu mal stavebník (stavebníci) v podstate od roku 2011 vedomosť o tom, že nimi realizovaná stavba (bez stavebného povolenia) je z dôvodu jej rozlohy v rozpore s Územným plánom Mesta (aj s pôvodnou prípustnou výmerou záhradnej chatky v záhradkárskej osade 25 m2, aj s neskorším regulatívom, podľa ktoré záhradná chatka môže mať výmeru max. 36 m2). Vlastnícke právo nie je absolútnym právom, ochranu mu je možné poskytnúť len vtedy, ak bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo v danom prípade nebolo splnené, ak bola stavba realizovaná bez stavebného povolenia a v rozpore s požiadavkami územného plánu. Je nepochybne potrebné vo verejnom záujme regulovať výstavbu v záujme zachovania životného prostredia, či iných všeobecne uznávaných hodnôt, ako aj v záujme práv ostatných účastníkov (dotknutých osôb). Územný plán je v tomto legitímnym prostriedkom na určovanie funkčného využitia územia ako aj regulatívov priestorového usporiadania územia obce (mesta), keď v jeho záväznej časti sa schvaľujú zásady a regulatívy v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov. 35. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď na základe zisteného skutkového stavu nariadili odstránenie stavby z dôvodu, že platný územný plán pre územie, na ktorom je stavba postavená, určuje regulatívy (max. možnú výmeru stavby), ktoré stavba nespĺňa. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ani z obsahu správnej žaloby nevyplýva, že by si účastník konania (žalobca) splnil povinnosť, ktorú mu uložil stavebný úrad (dal stavbu do súladu s požiadavkami územného plánu), a to napriek opakovaným výzvam stavebného úradu. Preto je potrebné vyjadriť súhlas s právnym názorom žalovaného, že bolo jeho povinnosťou prihliadať na Územný plán Mesta a ak stavba nie je v súlade s ním, potvrdiť rozhodnutie, ktorým stavebný úrad nariadil odstránenie stavby. Zo záväzných regulatívov pre uvedenú plochu záhradkárskej osady jednoznačne vyplýva, že na danom území nie je možné budovať stavby s výmerou väčšou ako 36 m2. Stavebný úrad opakovane poukazoval na rozpor nepovolenej stavby s územným plánom, a teda s cieľmi a zámermi územného plánovania, na čo však žalobca vôbec nereagoval a nepredložil doklady, ktoré by takýto stav zvrátili. 36. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentoval, že pôvodné rozhodnutie vo veci (rozhodnutie stavebného úradu z 12.09.2019) bolo odvolacím orgánom (žalovaným) zrušené, je potrebné uviesť, že predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie zo dňa 10.01.2022 a rozhodnutie o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu (napadnuté rozhodnutie žalovaného). Poukaz na to, že skoršie rozhodnutie v konaní o dodatočnom povolení stavby bolo zrušené, nemá vplyv na zákonnosť následne vydaného rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené odvolacím orgánom s tým, aby prvostupňový orgán účastníkovi konania umožnil vyjadriť sa k zisteniu stavebného úradu, prípadne im dal možnosť navrhnúť úpravu stavby tak, aby vyhovovala požiadavkám územného plánu, čo v novom konaní bolo odstránené, ako to konštatuje sám žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 37. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
P o u č e n i e: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.