Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici TN-28Sa/6/2023 3023200087 21. 11. 2023 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2023:3023200087.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., adresa na doručovanie: A. XXX/XX, XXX XX A. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 655 501 6105 0 zo dňa 9. januára 2023 takto rozhodol: Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. 655 501 6105 0 zo dňa 9. januára 2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žiadosťou zo dňa 19.11.2019, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 27.11.2019, požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, o čom bol vyhotovený Odborný posudok o invalidite dňa 19.11.2019 (ďalej aj „Posudok z 19.11.2019“) so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 35%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel E, Položka 4, Písmeno b) prílohy číslo 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“). Podľa výroku Posudku žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Predmetný Posudok z 19.11.2019 bol podkladom pre Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 655 501 6105 0 zo dňa 02.12.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“), ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 19.11.2019 zamietnutá podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z. z. 2. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Považská Bystrica zo dňa 19.11.2019 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Následne uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 19.11.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiadala o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku. K odvolaniu žalobkyňa pripojila nové lekárske správy. 4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica dňa 13.02.2020, ktorý odvolaniu nevyhovel a predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne, o čom bol vyhotovený Odborný lekársky posudok dňa 27.04.2020 (ďalej aj „Posudok z 27.04.2020“) so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Kapitola XV- choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, Písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Podľa výroku Posudku žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 5. O podanom odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 655 501 6105 0 zo dňa 22.05.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného I.“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. 6. Žalobkyňa sa následne žalobou podanou dňa 17.08.2020 na Krajskom súde v Trenčíne domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného I., o ktorej správny súd rozhodol Rozsudkom sp. zn. 29 Sa/15/2020 - 52 zo dňa 24.02.2021 (ďalej aj „Rozsudok KS Trenčín zo dňa 24.02.2021“ alebo „Rozsudok I.“) tak, že Rozhodnutie žalovaného č. 655 501 6105 0 zo dňa 22.05.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP. V odôvodnení predmetného Rozsudku I. správny súd konštatoval, že žalovaný sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, v rozhodnutí nebolo dostatočne odôvodnené stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na spodnej hranici zákonného rozpätia a neboli zohľadnené lekárske vyšetrenia a závery lekárov z nich vyplývajúce, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. Ďalej uviedol, že postupom žalovaného, keď žalobkyňa požiadala o preskúmanie zdravotného stavu posudkovým lekárom v jej prítomnosti, avšak žalovaný s poukazom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie (§ 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z.) tejto požiadavke žalobkyne nevyhovel a po zabezpečení preventívnych hygienických opatrení žalobkyňu na posúdenie zdravotného stavu nepredvolal, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uložil žalovanému povinnosť opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti, pokiaľ na svojej prítomnosti na posúdení bude trvať a zohľadniť pritom všetky aktuálne lekárske správy, v prípade potreby postupovať podľa § 153 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. a opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne. 7. Žalovaný následne Rozhodnutím č. 655 501 6105 0 zo dňa 10.09.2021 podľa § 193 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. prerušil konanie o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 do predloženia posudku o invalidite vyhotoveného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom Trenčíne. 8. Zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne, v prítomnosti žalobkyne, pričom posudkový lekár zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne
na 35% a v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 23.11.2021 (ďalej aj „Posudok z 23.11.2021“) ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol: Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, Písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Podľa výroku Posudku žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 9. O podanom odvolaní opätovne rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 655 501 6105 0 zo dňa 06.12.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného II.“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. 10. Žalobkyňa sa následne žalobou podanou dňa 28.02.2022 na Krajskom súde v Trenčíne domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného II., o ktorej správny súd rozhodol Rozsudkom sp. zn. 14Sa/11/2022 - 126 zo dňa 04.07.2022 (ďalej aj „Rozsudok KS Trenčín zo dňa 04.07.2022“ alebo „Rozsudok II.“) tak, že Rozhodnutie žalovaného č. 655 501 6105 0 zo dňa 06.12.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP. Uložil žalovanému, aby sa riadil právnym názorom vysloveným správnym súdom, opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti a zohľadnil pritom všetky aktuálne lekárske správy, ako aj riadne vyhodnotil tie lekárske správy, ktoré boli označené v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu (č. k. 29Sa/15/2020 - 52 zo dňa 24.02.2021), pričom je potrebné, aby sa žalovaný riadne zaoberal aj dopadom ľahkej skoliózy žalobkyne na jej pracovný potenciál (a to aj v súvislosti s ostatnými ochoreniami žalobkyne). Ďalej uviedol, že je potrebné vyhodnotiť riadne aj ďalšie ochorenie žalobkyne a to palatálny esenciálny tremor a jeho vplyv na jej pracovnú schopnosť. 11. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, v prítomnosti žalobkyne, pričom posudkový lekár zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35% a v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.11.2022 (ďalej aj „Posudok z 24.11.2022“) ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol: Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, Písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú podľa posudkového lekára vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je zvýšená. 12. O podanom odvolaní opätovne rozhodol žalovaný Rozhodnutím číslo 655 501 6105 0 zo dňa 09.01.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného III.“ alebo „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania, na vydaný Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022 - 126 zo dňa 04.07.2022, podľa ktorého mal žalovaný opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti, zohľadniť pritom všetky aktuálne lekárske správy, riadne vyhodnotiť tie lekárske správy, ktoré boli označené v predchádzajúcom Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29 Sa/15/2020 - 52 zo dňa 24.02.2021 a zaoberať sa aj dopadom ľahkej skoliózy, ako aj ďalších ochorení na pracovný potenciál žalobkyne a jej pracovnú schopnosť. Žalovaný poukázal na relevantnú právnu úpravu a uviedol, že posúdil priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, posúdil námietky žalobkyne a v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vyjadreným v jeho rozsudku zo dňa 04.07.2022 na základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 je potrebné potvrdiť. Žalovaný ďalej uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol v jej prítomnosti dňa 24.11.2022 opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne. Žalovaný následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odcitoval celý text časti Odborného lekárskeho posudku zo dňa 24.11.2022 označený ako „Posudok“. Následne žalovaný uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline určil vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice, riešený operačne dňa 22. októbra 2018 implantáciou platničkových endoprotéz a fixáciou podľa Caspera C5 - 6, ktorý zaradil podľa prílohy číslo 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia,
deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4. - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%). Za iné zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch posudku, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z. Uviedol, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je naďalej 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.11.2022. S poukazom na § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. žalovaný uviedol, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 35%, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný konštatoval, že počas konania v rámci realizácie Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022 nebola spochybnená správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a následného posúdenia nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný mal za to, že rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 bolo rozhodnuté správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný konštatoval, že na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov zhodnotil v súlade s § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súlade s právnym názorom uvedeným v Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022, každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Zároveň uviedol, že týmto rozhodnutím vykonal Rozsudok Krajského súdu Trenčíne č. k. 14 Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022, právoplatný dňa 27.07.2022. Žaloba 13. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 29.03.2023 domáhala preskúmania Rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 655 501 6105 0 zo dňa 09.01.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. V správnej žalobe žalobkyňa stručne opísala priebeh administratívneho konania o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od podania žiadosti na priznanie invalidného dôchodku zo dňa 19.11.2019 až po (v poradí tretiu) správnu žalobu podanú dňa 30.03.2023. Ďalej uviedla, že rozhodnutie žalovaného, preskúmania ktorého sa domáha podanou správnou žalobou, sa opiera o Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline (Odborný lekársky posudok zo dňa 24.11.2022, ďalej aj „Posudok“), ktorým bol jej zdravotný stav opätovne posúdený. Žalovaný sa podľa žalobkyne zaoberal množstvom realizovaných a dokladovaných odborných vyšetrení z predchádzajúcich rokov, čo potvrdzuje, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a riešený. Bolesťami chrbtice trpí dlhodobo, od roku 2012 sa intenzívne a sústavne lieči, pričom na skoliózu sa liečila už v detstve. Už v roku 2003 pre bolesti chrbtice absolvovala kúpeľnú liečbu s diagnózou Vertebrogénny algický syndróm C, Th, VAC polytop. na základe Nálezu neurológa B. F. zo dňa 29.10.2002. Žalobkyňa zdôraznila, že podľa rozhodnutia žalovaného za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice, riešený operačne dňa 22.10.2018 implantáciou platničkových endoprotéz a fixáciou podľa Caspara C5-6, ktorý zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položky 4.- stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, Písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti, pričom zobral do úvahy aj prítomný cervikobrachiálny a cervikovestibulárny syndróm, vestibulárnu instabilitu s významnou vertebrogénnou komponentou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia od 35% do 45%, t. j. 35%. Ostatné zdravotné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch Posudku pri osobitnom hodnotení podľa žalovaného svojou mierou nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, a preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne nie je zvýšená podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z.
14. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa nevysporiadal s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022, nevysporiadal sa s jej zdravotnými ťažkosťami, ktoré uviedla pri ústnom pojednávaní, nevysporiadal sa objektívne s predloženými lekárskymi nálezmi a selektívne vybral vyšetrenia, ktorými deklaruje, že jej zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 35%, a preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa tvrdila, že podľa právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne uvedenom v Rozsudku č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022 v ods. 10 by bolo potrebné (na základe jej zdôvodnenia, že zdravotné obmedzenia sú hlavne neurologického pôvodu a lekár, ktorý sporný Posudok vypracoval, má atestáciu gynekológa), aby posúdil jej zdravotný stav lekár príslušnej odbornosti. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline B. G. D., ktorá posúdila jej zdravotný stav dňa 24.11.2022, podľa verejne dostupných informácií má atestáciu vnútorné lekárstvo a posudkové lekárstvo. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v Odbornom lekárskom posudku. Vo vydanom rozhodnutí a Odbornom lekárskom posudku si žalovaný podľa tvrdenia žalobkyne odporuje vo vlastných výrokoch, nakoľko Odborný lekársky posudok str. 6 znie: „Choroba: Vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice riešený operačne 22.10.2018 implantáciou platničkových endoprotéz a fixáciou podľa Caspara C5-6 M 50.1“, pričom podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnóza M50.1 je „Poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou“, t. j. žalovaný potvrdzuje diagnózu v Posudku ale v rozhodnutí uvedenú diagnózu popiera a súčasne podľa tvrdenia žalobkyne spochybňuje závery odborného lekára fyziatrickorehabilitačného oddelenia (ďalej len „FRO“). Ako dôkaz preukazujúci dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a v súčasnosti stanovenie spornej diagnózy žalobkyňa predložila výmenný list- poukaz (v prílohe ku správnej žalobe), kde B. A. E. dňa 07.03.2023 uvádza diagnózu M51.1 Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v Posudku uvedený vertebrogénny algický syndróm driekovej chrbtice - lumbalgia bez poruchy statodynamiky je v rozpore so zadokumentovanými vyšetreniami Neurologickej ambulancie zo dňa 06.09.2022, 15.02.2022, 10.09.2021, 08.02.2021, 29.09.2020. V Náleze zo dňa 06.09.2022 je konštatovaný záver: Dysfagia, dysfonia. Vo všetkých nálezoch (06.09.2022, 15.02.2022, 10.09.2021, 08.02.2021, 29.09.2020) sa uvádza záver: Chronifikovaný vertebrogénny syndrom C a Th chrbtice s kolís. a opak. poruchou statiky a kinetiky C a Th ods. chrbtice. Nález z hospitalizácie na Neurologickom oddelení v dňoch 13.10.-16.10.2021 v závere konštatuje: V ojekt. neurol. náleze pri prepustení: porucha statodynamiky chrbtice. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný na str. 5 napadnutého rozhodnutia uvádza, že nález panikulitída nie je posudkovo významný pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ide o akútny stav s následnou rehabilitačnou liečbou, cielenou na bolestivé oblasti. S uvedeným názorom žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko pri vyšetreniach na Ortopedickej ambulancii dňa 11.11.2020, 02.12.2020, 16.12.2020, 10.02.2021, 24.03.2021, 02.06.2021 B. H. C. uvádza diagnózu: M 3402 - Panikulitída krku a chrbta v krčnej oblasti - čím žalobkyňa preukazuje, že sa jedná opakovane o rovnakú diagnózu, preukazujúcu dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalobkyňa poukázala na Posudok, v ktorom sa uvádza, že Nález rehabilitačného lekára zo dňa 28.02.2020, kde je hodnotené v závere zreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania, statiky a úchopu, s prevahou flexorov, ako aj choroba temporomandibulárneho kĺbu a cervikokraniálneho (t.j. krčnohlavového) syndrómu, je prvovyšetrením na odporučenie ORL lekára, t. j. vyšetrenie pred samotným zahájením rehabilitačnej liečby. Toto konkrétne vyšetrenie nie je preto posudkovo významné pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ide o objektívny nález pred samotnou realizáciou rehabilitačných procedúr. Vyšetrenie lekára FRO zo dňa 06.10.2020 podľa žalobkyne potvrdzuje rovnakú diagnózu - zreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania, statiky a úchopu, s prevahou flexorov, stp. oper. C chrbtice (10/18). Následne bolo rovnaké konštatovanie aj 18.11.2021 - zreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania, statiky a úchopu, s prevahou flexorov, stp. oper. C chrbtice (10/18).- palatálny tremor v.s. dystonická porucha svalov podjazykových, krčných a mäkkého podnebia a 22.12.2021 kontrola I - teda opakovaným potvrdením uvedenej diagnózy preukazujúcej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 15. K tvrdeniu žalovaného, že „v súvislosti so skoliózou nie je objektívne popisované posudkovo významné funkčné postihnutie, pričom objektívne pri lekárskych vyšetreniach nie je popisované ani funkčné postihnutie v hrudnom či driekovom úseku - pri neurologickom vyšetrení dňa 16.01.2020 a dňa 28.05.2020 je Thomayer 5 cm (t. j. vzdialenosť prstov od podložky pri predklone, patologická je vzdialenosť 20 - 30 cm od podložky)", žalobkyňa poukázala na vstupné vyšetrenie v kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach dňa 09.07.2019, ktoré konštatuje: „ chrbtica: v oblasti šije rotácie a inklinácie voľné, HAZy (5 vľavo, Th 2,4 bilat., oslabené PV svalstvo, v LS úseku bolestivá lateroflexia do
ľava, palp. bolestivosť so svalovým hypertonusom paravertebrálne vľavo v bedrovej oblasti. Thomayer 20 cm, Trendellnburg negat, postoj III bez titubácie, B. I. J. na 20 cm“. Nález zo dňa 22.02.2021 z fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (FBRL) konštatuje „Obl: postoj a chôdza vyhovuje. Chrbtica - kyfoskolióza Th, v predklone naznačený val paravertebralne vpravo. Palpačne bolestivosť kostotransverz. spojení bilat., bolestivé kostosternálne spojenia viacej vľavo. Redukované rotácie a úklony šije, svalová dyzbalancia, hypertonus PVS v Th-L Thomayer 20 cm, lassequal bilat. negat.“ Uvedené podľa žalobkyne potvrdzuje, že žalovaný opakovane vybral z nálezov taký, ktorým konštatuje priaznivejší výsledok – t. j. Thomayer 5 cm, pričom v ďalších nálezoch sa nachádzajú Thomayer 20 cm - (t. j. vzdialenosť prstov od podložky pri predklone, patologická je vzdialenosť 20 - 30 cm od podložky), teda nálezy sú na spodnej hranici patologickej vzdialenosti prstov od podložky pri predklone, čo vyvracia tvrdenie žalovaného, že „objektívne pri lekárskych vyšetreniach nie je popisované funkčné postihnutie v hrudnom či driekovom úseku". Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný v časti Choroba neuvádza skoliózu ThL chrbtice, ktorú potvrdzuje nález B. K. - C chrbtica - mierny predsun hlavy, skolióza ThL, B. E. – esovitá skolióza C a Th ods. chrbtice. 16. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že podľa žalovaného (aj posudkového lekára) „V apríli 2022 denzitometrické vyšetrenie potvrdilo osteoporózu, objektívne pri vyšetrení reumatológom jej predklon v driekovom úseku - nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia ani patologické zlomeniny v súvislosti s osteoporózou. Vzhľadom na uvedený objektívny nález, ako aj časový odstup od zistenia a následnej liečby osteoporózy nie sú momentálne uvedené ťažkosti posudkovo zhodnotené pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.“ K tomu zdôraznila, že nálezu osteoporózy predchádzal nález osteopénie, ktorý bol denzitometrickým vyšetrením potvrdený 24.05.2018 a následne kontrolným vyšetrením 04.06.2020, tzn. že už v roku 2018 bol nález osteopénie, a preto nemožno súhlasiť s názorom, že nie sú momentálne uvedené ťažkosti posudkovo hodnotené pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov Kapitoly XY (správne malo byť uvedené Kapitoly XV) - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel B - Osteopatia a chondorpatia - Ostoporóza (bez ohľadu na etiológiu) - osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenie chrbtice a kĺbov – písmeno a) - ľahká forma – metabolické ochorenie kostí zvyšujúce riziko zlomením a ovplyvňujúce výkonnosť organizmu. osteoporóza stanovená denzitometrických vyšetrením T skóre do - 2,5. - Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - rozpätie 10-15%. Podľa reumatologického vyšetrenia u B. L. dňa 13.06.2022 z denzitometrického vyšetrenia z 25.04.2022 zhoršenie - osteoporóza. L chrbtica T skóre 2,8, total - 2,5 – záver: Kostná denzita v pásme osteoporózy DXA apríl 2022. Polytopný alt. vertebrog. sy na podklade degen. zmien. Počínajúca osteoporóza drobných kĺbov rúk. Stav po operácii C chrbtice v 2018. Detto potvrdzuje vyšetrenie z 03.08.2022. 17. Žalobkyňa poukázala na konštatovanie žalovaného: „Pri ukončení kúpeľnej liečby v júli 2022 je subjektívne uvádzané podstatné zlepšenie so zmiernením bolestí chrbtice i váhonosných kĺbov, pohyblivosť je voľnejšia". Toto konštatovanie je podľa žalobkyne účelové a zavádzajúce, pretože po rehabilitačnej a kúpeľnej liečbe je efekt liečby pozitívny. Podľa žalobkyne treba brať do úvahy stav, ktorý predchádzal liečbe – t. j. objektívny záznam pri prijatí dňa 07.07.2022 - chrbtica fyziologicky zakrivená, hypertonus trapézov a PV svalstva, v krčnej chrbtici symetricky ľahko obmedzené lateroflexie, citlivé vľavo, v ostatných smeroch pohyblivosť voľná. Paslp. bolestivosť ľ. sternoklavikulárneho kĺbu. Diagnóza: Syndroma vertebrogenes algicuni cervicalis. post oper C obl. Žalobkyňa ďalej poukázala na konštatovanie žalovaného: „V zmysle aktuálneho neurologického vyšetrenia zo dňa 13.10.2022 je esenciálny palatálny tremor miernejší, aktuálne skôr tremorové príznaky (t. j. príznaky trasu) v oblasti jazyka. V objektívnom neurologickom náleze je prítomná rytmická elevácia podnebia v kľude, podstatne redukovaná oproti predchádzajúcemu vyšetreniu, aj pri plazení jazyka aj pri vyslovení A. Bola upravená liečba ako aj dávkovanie, ..." Nález hovorí aj o tom, že po pridaní cinarizinu mierne ovplyvnenie trasu podnebia a tras sa rozšíril na jazyk ale aj na HK /hornú končatinu/, čím žalobkyňa opakovane preukazuje, že žalovaný vybral pasáže z nálezu, ktorými deklaruje priaznivejšie hodnotenie jej zdravotného stavu. Ďalej žalovaný uvádza: „Uvedené ťažkosti neopodstatňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' z nasledovných dôvodov: odbornými lekárskymi vyšetreniami je preukázaný efekt liečby, esenciálny palatálny tremor je podstatne miernejší pri liečbe, nie je prítomná ťažká porucha funkcie jazyka, ani významná porucha artikulácie, žuvania a mimiky s možnosťou prijímať len tekutú stravu - dystónia je ľahkého stupňa aj artikulačná neobratnosť je ľahká, čo je preukázané logopedickým vyšetrením. Spirometrické vyšetrenie potvrdilo normálne ventilačné parametre. Nie je prítomná ťažko zrozumiteľná resp. nezrozumiteľná reč. Z týchto dôvodov uvedené ťažkosti neopodstatňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z." K uvedenému tvrdeniu žalobkyňa predložila
ako dôkaz - nález FRO B. I. H. zo dňa 18.11.2021 a 22.12.2021, ktorými chcela preukázať Dg.: zreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania a statiky a úchopu s prev. flexorov, stp. oper. C chrbtice (10/18) - palatálny tremor v.s. distonická porucha svalov podjazykových, krčných a mäkkého podnebia. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že nakoľko vykonáva odborné poradenské služby (čo preukázala v žalobe zo dňa 22.02.2022 opisom štátnozamestnaneckého miesta), jej práca spočíva v komunikácii s klientom. Uvedená diagnóza spôsobuje u nej hlasovú únavu, poruchy reči, pri dlhodobej hlasovej záťaži sa jej zle rozpráva a dýcha, a tiež jej puká v ústach a kĺbikoch sánky, pri dlhšom rozprávaní sa jej aj ťažko artikuluje. Nasadená liečba však žalobkyni aj podľa Nálezu B. B. zo dňa 17.02.2022 spôsobuje ospalosť a závrate, čo ju výrazne unavuje a obmedzuje v práci. 18. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný sa vôbec nezaoberal diagnózou vertigo, ktorá je popisovaná v lekárskych nálezoch a spôsobuje jej ťažkosti v bežnom živote. Zdokumentované v náleze B. E. - vertigo a vestibulárna instabilita zmiešanej genézy, B. B. – zhoršenie prehĺtania, stále sa cíti ospalá, má závraty /vertigo/, čo ju teda obťažuje. Žalobkyňa tiež nesúhlasí s tým, že žalovaný v posudku len skonštatoval, že „Na zobrazovacom MR vyšetrení krčnej chrbtice sú implantáty v tele C5 a C6 bez evidentnej dislokácie. Je prítomná cirkulárna protrúzia medzistavcovej platničky C5/6 akcentovaná s kompresiou koreňov C6 obojstranne viac vpravo." K tomuto tvrdeniu však nezaujal žiadne stanovisko. Protrúzia platničky je podľa žalobkyne vyklenutie disku mimo obvodu tela stavca a kompresia koreňov je útlak a/alebo mechanické poškodenie nervového koreňa, čo jej spôsobuje bolesti krčnej chrbtice. V prílohe žalobkyňa predložila lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré boli zrealizované v období od ústneho pojednávania dňa 24.11.2022 do dňa napísania správnej žaloby (23.03.2023), a ktoré podľa nej potvrdzujú jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (nález B. L. - reumatologická kontrola dňa 09.02.2023 potvrdzuje podanie obstreku 1 % Mesoc. a injekčnú liečbu MOVALIS a MILGAMMA, ktorá bola podávaná v 02/2023; nález B. H. - FRO potvrdzuje rehabilitačnú liečbu zahájenú od 21.02.2023 a pokračujúcu podľa rehabilitačného plánu do 20.03.2023 na diagnózu Cervikobrachiálny syndróm). Dňa 07.03.2023 B. E. realizoval lok. infiltr. 6x2 ml. MES. VCaTh ods. I. utr. /obstrek Mesocain/, objednal žalobkyňu na infúznu liečbu od 25.04.2023 - diagnóza M51.1 Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou a vystavil Návrh na kúpeľnú starostlivosť – diagnóza Cervikobrachiálny syndróm, Cervikalgia.) Pre pretrvávajúce bolesti chrbtice, krku, hlavy a závraty aj po injekčnej a rehabilitačnej liečbe je žalobkyňa od 21.03.2023 práceneschopná – diagnóza Bolestivý syndróm krčnej chrbtice. 19. V správnej žalobe žalobkyňa poukázala na to, že ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, správny orgán je právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku viazaný. Žalovaný sa podľa žalobkyne právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne neriadil a tiež sa neriadil ani ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) vo veciach posudzovania miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom odcitovala niektoré fragmenty z rozsudkov NS SR sp. zn. 1So 97/2005 z 29.06.2006, sp. zn. 1Sdo 21/2005 zo dňa 30.05.2006, sp. zn. 4So 83/2006 zo dňa 07.06.2006, sp. zn. 4So 86/2005 zo dňa 11.05.2006, sp. zn. 1So 10/2005 zo dňa 28.03.2006, sp. zn. 9Sžso 24/2011 zo dňa 25.05.2011. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného požiadavkám vyplývajúcim z vyššie uvedených rozhodnutí nezodpovedá, predstavuje len „znôšku popisov obsahu predložených lekárskych vyšetrení“, ale ich posúdenie vo vzájomných súvislostiach si podľa žalobkyne vyžaduje znalecké dokazovanie. Posudkový lekár to však neurobil. V posudkovom závere žalobkyňa postráda popis jej zdravotných ťažkostí a ich zhodnotenie v súvislosti s medicínskymi závermi. Keďže jej zdravotné ťažkosti (problémy s chrbticou) posudzoval internista a nie špecialista - neurológ, poukázala na Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 197/2021, ktorý, hoci sa týka trestnej veci, je podľa žalobkyne aplikovateľný aj na jej prípad. Tiež poukázala na Uznesenie NS SR sp. zn. 7So 138/2009 z 15.12.2009, podľa ktorého lekársky posudok je len jedným z podkladov pre rozhodnutie, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia. Žalovaný v správnom konaní rozhodol o invalidnom dôchodku žalobkyne na základe dôkazov, medzi ktoré patrí aj posudok o zdravotnom stave žalobkyne, pričom posudzovanie zdravotného stavu vykonávajú podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z. z. posudkoví lekári žalovaného, ktorí v lekárskom posudku stanovujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľa. Lekársky posudok sa má posudzovať v zmysle uvedeného judikátu len ako jeden z podkladov, na základe ktorých žalovaný rozhoduje. Do úvahy musí orgán verejnej správy zobrať lekárske správy predložené účastníkom konania v správnom konaní a tieto riadne vyhodnotiť a zaujať k nim stanovisko, ktoré je nielen presvedčivé, ale aj preskúmateľné súdom. Žalovaný sa podľa žalobkyne neriadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vytkol správnemu orgánu, že jej zdravotný stav neposudzoval objektívny posudkový lekár - špecialista, ktorým rozhodne nemôže byť internista, ale neriadil sa ani právnymi názormi Najvyššieho súdu SR (citovanými
žalobkyňou v správnej žalobe), najmä v otázke posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých jej zdravotných ťažkostí tak, ako uviedla v správnom konaní, pričom žalovaný riadne neodôvodnil svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti, pričom sa výslovne zaoberal len jediným dôkazom a to lekárskym posudkom, pričom nevzal do úvahy relevantné námietky žalobkyne, a preto lekársky posudok považuje žalobkyňa za neúplný, nelogický a nepresvedčivý a má za to, že dokazovanie v správnom konaní nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Zotrvala na názore, že jej zdravotný stav môže relevantne posúdiť len lekár špecialista - neurológ. S poukazom na uvedené žalobkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s námietkami žalobkyne nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom jeho postup pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bol Odborný posudok o invalidite vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 24.11.2022, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne dňa 24.11.2022, za jej osobnej prítomnosti, boli posudkovým lekárom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy, ktoré boli žalobkyňou doručené. Tieto lekárske nálezy boli posudkovým lekárom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne preštudované a následne jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti posudkovo vyhodnotené tak, ako to vyplýva z Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 29Sa/15/2020 zo dňa 24.02.2021 a Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/11/2022 zo dňa 04.07.2022. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne a objektívne posúdené, nie je relevantné, pretože je vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 578/2004 Z. z.“) podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mat' špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byt' zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Posudkoví lekári pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2003 Z. z. aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Keďže podľa § 135 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, treba považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a s poukazom na § 135 ods. 1 SSP v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne, ktorou poukazuje na viaceré právne závery vyslovené v rozsudkoch
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalovaný uvádza, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia boli vykonané spôsobom súladným so zák. č. 461/2003 Z. z. Z rozhodnutia žalovaného jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní, s právne podloženými závermi vyjadrenými vo svojom rozhodnutí. Napadnutým rozhodnutím žalovaný vykonal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/11/2022 zo dňa 04.07.2022 v súlade s právnym názorom vysloveným v predmetnom rozsudku. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného a mal za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Replika žalobkyne 21. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalobcu žalovaného uviedla, že trvá na dôvodoch správnej žaloby a žiadala, aby jej správny súd vyhovel. Mala za to, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nijakým spôsobom nevyvrátil žalobou uplatnené námietky a nespochybnil tvrdenia žalobkyne, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo neboli zohľadnené všetky jej zdravotnej ťažkosti, ktoré nielen subjektívne pociťuje, ale boli vyjadrené objektívne v lekárskych správach, ktorým žalovaný nevenoval žiadnu pozornosť. Upozornila na povinnosť orgánov verejnej správy rešpektovať požiadavku právneho štátu, a to princípu právnej istoty, že na rovnakú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď a že právne názory vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR musia orgány verejnej správy premietnuť do svojich rozhodnutí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 22. Zákonom číslo 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) citovaného zákona výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie vedené pôvodne na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 28Sa/6/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN - 28 Sa/6/2023. 23. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobkyňa v žalobe nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 25.10.2023. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 21.11.2023 v súlade s § 137 ods. 3 veta 2 SSP. 24. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami s vyšetrením, lekárskymi nálezmi, prepúšťacími správami z hospitalizácie, so správami po opakovanom absolvovaní kúpeľnej liečby v Trenčianskych Tepliciach) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. Tak, ako už bolo vyššie
uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom správnej žaloby, nakoľko ide o správu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). 25. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, podľa písm a) ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 28. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie podľa písm. a )rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 30. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 31. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 32. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 33. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 34. Podľa § 153 ods. 3 písm. a), 5, 8 Zákona o sociálnom poistení (1) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 35. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 36. Podľa § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 37. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 38. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 39. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 40. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV: Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E –dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia , položka 4. stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, je miera poklesu zárobkovej činnosti v rozpätí 35 až 45 %. 41. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v prílohe číslo 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. V preskúmavanej prípade bola žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá s odôvodnením, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne stanovená vo výške 35% po (opakovanom) posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pričom výsledky posúdenia zdravotného stavu sú uvedené v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 19.11.2019 (ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.11.2022 (ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného). Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorými bolo (z dostupných lekárskych správ a vyšetrení predložených žalobkyňou, t. j. postupom podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) u žalobkyne stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy číslo 4 k Zákonu o sociálnom poistení: Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Pddiel E - dorzopatie, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, Písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, pričom v takomto prípade je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozpätí 35% až 45%. už žalobkyne bola ta za rozhodujúce zdravotné postihnutie odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35%. Za iné zdravotné postihnutie nebola už žalobkyne zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť . 42. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobkyne (žiadateľky) ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne
medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorá vyslovila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici percentuálneho rozpätia (35%), bez zvýšenia podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení za ostatné zdravotné ochorenia a namietala, že žalovaný sa nevysporiadal objektívne s predloženými lekárskymi nálezmi a selektívne vybral vyšetrenia, ktorými deklaruje, že jej zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 35%, a preto nie je invalidná. Namietala tiež, že žalovaný sa nezaoberal niektorými diagnózami, respektíve niektoré lekárske správy nezobral do úvahy, čím nepostupoval podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom k 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP) je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. ku dňu 09.01.2023. 43. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnou právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydá na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové aj právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jej zdravotný stav, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave, a tiež či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa. 44. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva pre odvolací orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. 45. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadili. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák. č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽ (napríklad Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR o. i. konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn., že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné aa v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je (opäť) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov .
46. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade zák. č. 461/2003 Z. z.) a odkaz na Odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa 24.11.2022, resp. prevzatie celého textu tohto posudku (jeho citácia) a jeho záverov, ako aj (len) všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené posudkovým lekárom pri odsudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity (pričom Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia z 24.11.2022 je síce podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobkyňou predloženými dôkazmi v administratívnom konaní), bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov, Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade na obsah Odborného lekárskeho posudku z 24.11.2022), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. 47. V preskúmavanom prípade správny súd súčasne konštatuje, že žalovaný nerešpektoval dôsledne pokyny vyplývajúce z Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022, ktorými žalovanému uložil, aby pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zohľadnil všetky aktuálne lekárske správy, riadne vyhodnotil tie lekárske správy, ktoré boli označené v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu č. k. 29Sa/15/2020-52 zo dňa 24.02.2021, riadne sa zaoberal aj dopadom ľahkej skoliózy žalobkyne na jej pracovný potenciál (a to aj súvislosti s ostatnými ochoreniami žalobkyne) a riadne vyhodnotil aj ďalšie ochorenie žalobkyne a to palatálny esenciálny tremor a jeho vplyv na jej pracovnú schopnosť. 48. Z Odborného lekárskeho posudku z 24.11.2022, (ktorého závery sú odcitované v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného) vyplýva, že boli zohľadnené a vyhodnotené lekárske správy a nálezy, ktoré boli špecifikované v bode 27 rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/11/2022, posudkový lekár sociálneho poistenia (ani žalovaný) sa však dostatočne nezaoberali dopadom ľahkej skoliózy žalobkyne na jej pracovný potenciál (a to aj v súvislosti s ostatnými ochoreniami žalobkyne), opomenuli vyhodnotiť lekársky nález C. I. z 22.02.2021 (Thomayer 20) a riadne nevyhodnotili ani palatálny esenciálny tremor a jeho vplyv na jej pracovná schopnosť. Vo vzťahu k diagnostikovanému ochoreniu žalobkyne: skolióza a jej prejavom tak, ako ich popísal posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného v Posudku z 24.11.2022, je správny súd nútený opätovne konštatovať, že predmetný Posudok (aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného) sa zaoberá len stupňom závažnosti tohto ochorenia, avšak neobsahuje dôvody, prečo ľahký stupeň skoliózy žalobkyne (tak, ako je zdokumentovaný v jej zdravotnej dokumentácii i predmetnom Posudku) nemá sám osebe, prípadne v spojení s jej ďalšími ochoreniami vplyv na jej pracovný potenciál. Rovnako nebolo dostatočne vyhodnotené ďalšie ochorenie žalobkyne - palatálny esenciálny tremor (diagnostikovaný už nálezoch z novembra 2021). Posudkový lekár žalovaného (ani žalovaný) nevyhodnotili prejavy uvedeného ochorenia vo vzťahu k pracovnému zaradeniu žalobkyne, ktorá vykonáva odborné poradenské služby (jej práca podľa jej tvrdenia spočíva v komunikácii s klientami), pričom ňou tvrdené prejavy uvedenej choroby (hlasová únava, poruchy reči, pri dlhodobej hlasovej záťaží sa jej zle rozpráva, dýcha, puká jej v ústach a kĺboch sánky, pri dlhšom rozprávaní sa jej ťažko artikuluje a nasadená liečba jej spôsobuje ospalosť a závrate) je potrebné objektivizovať a vyhodnotiť z hľadiska vplyv na jej pracovný potenciál. Obdobne neboli zohľadnené prejavy diagnostikovaného ochorenia vertigo a ich vplyv na pracovný potenciál žalobkyne. Námietka žalobkyne, že odborný lekársky posudok je neúplný a nepresvedčivý, že sa nezaoberal všetkými lekárskymi správami a nie sú z neho zrejmé všetky relevantné skutočnosti, čo spôsobuje nedostatok zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, je preto dôvodná. 49. Pokiaľ žalobkyňa namietala rozpor vo výrokoch uvedených v Odbornom lekárskom posudku (str. 6) a v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (str. 4) týkajúcich sa určenej diagnózy, jednak neuviedla, aký vplyv má táto skutočnosť na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a jednak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená podľa zaradenia choroby (označenej podľa MKCH 50.1) do príslušnej kapitoly podľa prílohy číslo 4 k Zákonu o sociálnom poistení pre účely stanovenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný na str. 4 odôvodnenia rozhodnutia odcitoval hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom Žiline, ktorá sa v časti Odborného lekárskeho posudku z 24.11.2022 (označenej ako „Posudok“) vyjadrila k vyšetreniu rehabilitačného lekára z 19.03.2019, ktoré bolo realizované pri ešte neukončenej rehabilitačnej liečbe a vo vzťahu k v lekárskom vyšetrení konštatovanému poškodeniu krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, (M501) konštatovala, že radikulopatia, t. j. prejavy nervového dráždenia, nie sú potvrdené objektívne neurologicky pri vyšetreniach, t. j. objektívne nálezy nedokumentujú takéto postihnutie. Pokiaľ žalobkyňa ako dôkaz na v súčasnosti stanovenou spornú diagnózu pripojila výmenný list - poukaz B. E. zo 07.03.2023, (kde sa nachádza diagnóza M51.1) správny súd uvádza, že s poukazom na § 135 ods. 1 SSP správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemôže prihliadať na dôkazy vyhotovené po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa orgán verejnej správy (žalovaný) nemal možnosť oboznámiť a neboli ani predmetom hodnotenia posudkovým lekárom. 50. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozpor v závere uvedenom v Odbornom lekárskom posudku (str. 6, časť: Choroba: Vertebrogénny algický syndróm driekovej chrbtice - lumbalgia bez poruchy statodynamiky) a v záveroch vyšetrení z neurologickej ambulancie (B. E.) v dňoch 06.09.2022, 17.02.2022, 10.09.2021, 08.02.2021, 29.09.2020, (kde sa uvádza záver: Chronifikovaný vertebrogénny syndróm C a Th chrbtice s kolís. a opak. poruchou statiky a kinetiky C a Th ods. chrbtice), posudkový lekár žalovaného poukázal na zdravotný stav žalobkyne po absolvovaní kúpeľnej liečby v júli 2020 a júli 2021, avšak z Odborného lekárskeho posudku (ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného) nie je zrejmé, ako vyhodnotil objektívny neurologický nález: porucha statiky a dynamiky chrbtice v Lekárskej prepúšťacej správe z Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica (hospitalizácia od 13.10. do 16.10.2021), ako aj v nálezoch z neurologickej ambulancie zo dňa 15.02.2022 a 06.09.2022, t. j. nálezy a lekárska správa vyhotovené v čase po absolvovaní kúpeľnej liečby v Trenčianskych Tepliciach v júli 2021. Uvedené nálezy z neurologických vyšetrení, v ktorých je diagnostikovaný Chronický vertebrogénny syndróm C a Th chrbtice s kolís. a opak. poruchou statiky a kinetiky C a Th ods. chrbtice, nie sú dostatočne zhodnotené vo vzťahu k zisteniu vyplývajúcemu z osobného vyšetrenia posudkovej lekárky sociálneho poistenia žalovaného dňa 24.11.2022. 51. Rovnako pokiaľ žalobkyňa namietala, že „v Odbornom lekárskom posudku z 24.11.2022 bol nález panikulitída hodnotený ako „posudkovo nevýznamný, pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu ide o akútny stav s následnou rehabilitačnou liečbou, čo nezodpovedá výsledkom vyplývajúcim z vyšetrení v ortopedickej ambulancii B. H.“, táto námietka je dôvodná, keďže posudkový lekár žalovaného (na str. 7 Posudku) poukázal na vyšetrenie rehabilitačného lekára z 11.11.2019, v ktorom je uvedená „panikulitída krku a chrbta v krčnej oblasti“, avšak so závermi nálezu z ortopedických vyšetrení (B. H.) z 11.11.2020, 02.12.2020, 16.12.2020, 10.02.2021, 24.03.2021 a 02.06.2021, v ktorých bola uvedená diagnóza „panikulitída krku a chrbta v krčnej oblasti“ sa nevysporiadal. Obdobne, pokiaľ ako „posudkovo nevýznamný“ bol hodnotený nález rehabilitačného lekára z 28.02.2020, (kde je hodnotené v závere zreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania, statiky a úchopu s prevahou flexorov, ako aj choroba temporomandibulárneho kĺbu a cervikokraniálneho syndrómu s tým, že ide o vyšetrenie pred samotnou realizáciou rehabilitačných procedúr), k ďalším nálezom s rovnakou diagnózou zo dňa 06.10.2020 a 18.11.2021, sa posudkový lekár žalovaného (ani samotný žalovaný) nevyjadril. Napokon, pokiaľ žalobkyňa s poukazom na zdravotné ťažkosti vyplývajúce z osteoporózy (denzitometrické vyšetrenie z apríla 2022), (predtým nález osteopénie), namietala záver vyplývajúci z Posudku z 24.11.2022, že „nie sú momentálne uvedené ťažkosti posudkovo hodnotené pre posúdenie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu“, správny súd uvádza, že z predmetného Posudku nie je zrejmé, ako bol zohľadnený nález zo dňa 13.06.2022 (reumatologické vyšetrenie B. L.) z denzitometrického vyšetrenia z 25.04.2022 (osteoporóza chrbtice, osteoporóza drobných kĺbov), pričom nebolo vysvetlené, prečo je uvedené ochorenie žalobkyne posudkovo nevýznamné, ak pre samotnú osteoporózu - ľahká forma podľa kapitoly XV, oddiel B, písm. a), T skóre do - 2,5, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 10% až 15%. XX. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že podľa právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne uvedenom v Rozsudku č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022 v odseku 10 by bolo potrebné (na základe jej zdôvodnenia, že zdravotné obmedzenia sú hlavne neurologického pôvodu a lekár, ktorý sporný posudok vypracoval, má atestáciu gynekológ), aby posúdil jej zdravotný stav lekár príslušnej odbornosti, správny súd uvádza, že v žalobkyňou citovanom bode 10 označeného rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 04.07.2022 je uvedená reakcia žalobkyne na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, a teda v tomto bode nie je uvedený záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný sa neriadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Trenčíne v zrušujúcom rozsudku a tvrdila, že správny súd vytkol orgánu verejnej správy, že zdravotný stav žalobkyne neposudzoval objektívny posudkový lekár – špecialista, táto námietka nemá oporu v odôvodnení predmetného rozsudku, keďže z bodu 31. odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že tento vzhľadom na námietky žalobkyne týkajúce sa postupu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne „ponechal na zvážení žalovaného, či nie je vhodné v ďalšom konaní zmeniť osobu posudkového lekára tak, aby neboli pochybnosti o jeho objektívnosti.“ Z uvedeného textu nie je možné vyvodiť, že by správny súd spochybnil kompetenciu (odbornosť) posudkového lekára sociálneho poistenia, ani žalovanému neuložil povinnosť, aby zdravotný stav žalobkyne posudzoval lekár –špecialista (neurológ), zváženie zmeny osoby posudkového lekára smerovalo k zabezpečeniu objektivity posúdenia zdravotného stavu žalobkyne (t. j. nie k jeho špecializácii). Žalovaný v ďalšom konaní postupoval v intenciách doporučenia správneho súdu a zdravotný stav žalobkyne posudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie Žilina B. G. D., ktorá má špecializáciu v odbore vnútorné lekárstvo a posudkové lekárstvo. Žalobkyňa ničím nespochybnila objektivitu tejto posudkovej lekárky. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť žalobkyne vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto posudzovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť z zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Posudková lekárka, ktorá vykonala posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne dňa 24.11. 2022, teda spĺňa podmienky na výkon lekárskej posudkovej činnosti. 53. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a svoje aktuálne zdravotné ťažkosti preukazovala lekárskymi nálezmi z nasledovných vyšetrení: B. L. reumatologická kontrola zo dňa 09.02.2023, B. H. – FRO–zo dňa 20.02.2023, rehabilitačná liečba od 21.02.2023 do 20.03.2023, B. F. - neurologická ambulancia – vyšetrenie zo dňa 17.01.2023, B. E. neurologická ambulancia zo dňa 07.03.2023, vrátane návrhu na kúpeľnú starostlivosť a schválenie kúpeľnej starostlivosti - potvrdenie zo dňa 17.03.2023 Dôvera, zdravotná poisťovňa, správny súd uvádza, že uvedené lekárske vyšetrenia a správy boli vydané až po vydaní rozhodnutia žalovaného (09.01.2023), a preto správny súd k takýmto novým lekárskym správam nemohol prihliadnuť pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), a teda správny súd nemohol prihliadať k lekárskym správam a nálezom z vyšetrení, ktoré boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. 54. Námietka žalobkyne, že žalovaný neodôvodnil svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je dôvodná, keďže na str. 5 - 6 napadnutého rozhodnutia žalovaného (v časti, v ktorej žalovaný poukazuje na závery posudkového lekára sociálneho poistenia z posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v jej prítomnosti dňa 24.11.2022) sa uvádza: „Určená je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia od 35% do 45%, t. j. 35%. Určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je z posudkového hľadiska odôvodnené - percentuálne rozpätie zahŕňa často sa opakujúce prejavy nervového dráždenia, čo nie je v tomto prípade dokumentované v objektívnych nálezoch pri odborných vyšetreniach (objektívne neurologicky nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia - na horných aj dolných končatinách sú šľachovookosticové reflexy symetrické, nie sú prítomné poruchy citlivosti ani motorický deficit - stisk oboch rúk je symetrický, bez akroparézy).Ostatné zdravotné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je zvýšená podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z."
55. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých odcitovala časť z ich odôvodnenia a konštatovala, že žalovaný sa neriadil ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR vo veciach posudzovania miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je pre správne posúdenie preskúmavanej veci podstatné množstvo judikátov, ktoré účastník konania cituje, ale rozhodujúce je to, čo z týchto rozhodnutí je možné aplikovať na preskúmavanie vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanie vec. Konkretizácia dopadov záverov žalobkyňou označených rozsudkov Najvyššieho súdu SR na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v správnej žalobe absentuje. Nepostačuje teda na rozsudky Najvyššieho súdu SR poukázať, resp. odcitovať parciálnu časť z ich odôvodnenia. Na ich účinné použitie je potrebné, aby žalobkyňa najprv ozrejmila ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov a konštatácie názoru žalobkyne k nim takéto kritéria nespĺňajú. Takto formulované námietky považuje správny súd len za vyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s hodnotením vykonaným žalovaným, ktoré samé o sebe (bez tvrdenia, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia), nemajú vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 56. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 197/2021, ktorý sa týka trestnej veci a žalobkyňa ho považuje za aplikovateľný v preskúmanom prípade, správny súd uvádza, že v označenej veci v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa o porušení základných práv v súvislosti s trestným stíhaním ústavný súd o. i. konštatoval, že znalci v odbore zdravotníctva napriek svojmu všeobecnému medicínskemu vzdelaniu nie sú oprávnení podávať znalecké posudky v inom odvetví, ako v tom, v akom sú znalci zapísaní (bod 56), avšak v preskúmavanom prípadne uvedený záver nie je aplikovateľný, keďže vo veci nebolo nariadené znalecké dokazovanie, zdravotný stav žalobkyne nebol posudzovaný znalcom a podkladom napadnutého rozhodnutia neboli závery znalca, ktorý by podal znalecký posudok v inom odvetví, v akom bol zapísaný. V preskúmanom prípade vykonala posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v administratívnom konaní posudková lekárka sociálneho poistenia, ktorá má špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo a ktorá spĺňala podmienky pre výkon posudkovej činnosti v zmysle osobitných predpisov tak, ako je uvedené v bode 52 tohto rozsudku. 57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobkyňa v správnej žalobe nežiadala zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, a preto správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, keďže podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy len na návrh žalobkyne. Úlohou žalovaného bude opätovne posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok na priznanie invalidného dôchodku, riadne a úplne zistiť zdravotný stav žalobkyne s tým, že budú zohľadnené všetky relevantné a aktuálne lekárske správy, ako aj z nich vyplývajúce všetky ochorenia žalobkyne, ich dopad na pracovný potenciál žalobkyne, určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie a určiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v zmysle posudkových kritérií, resp. hľadísk stanovených v prílohe číslo 4 k zák. č. 461/2003 Z. z., opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonom stanovené náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).