{"guid": "7cfa6993-7879-43e8-9f28-0c92e1560c8e:74dcbfb2-4e8b-4b4b-9aec-107fbb379f8a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:3023200087.1", "spisova_znacka": "TN-28Sa/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-28Sa/6/2023 z 21. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2023, sp. zn. TN-28Sa/6/2023, ECLI:SK:SpSBB:2023:3023200087.1", "identifikacne_cislo": "3023200087", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-2", "nazov": "§ 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-155.odsek-1", "nazov": "§ 155 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-155.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-1", "nazov": "§ 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-1", "nazov": "§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-1", "nazov": "§ 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "nazov": "§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "nazov": "§ 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-153", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-155", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-195", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-196", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74dcbfb2-4e8b-4b4b-9aec-107fbb379f8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:3023200087.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:3023200087.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:3023200087.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nTN-28Sa/6/2023\n3023200087\n21. 11. 2023\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2023:3023200087.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci\nžalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., adresa na doručovanie: A.\nXXX/XX, XXX XX A. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 – 10, 813 63 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 655 501 6105 0 zo dňa 9. januára 2023 takto\nrozhodol:\nRozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. 655 501 6105 0 zo dňa 9. januára\n2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť\nich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žiadosťou zo dňa 19.11.2019, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava (ďalej aj\n„prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 27.11.2019, požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok.\nZdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Považská\nBystrica, o čom bol vyhotovený Odborný posudok o invalidite dňa 19.11.2019 (ďalej aj „Posudok\nz 19.11.2019“) so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj\n„MPSVZČ“) 35%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: stav po operácii chrbtice a\nmedzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť\nsvalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV,\nOddiel E, Položka 4, Písmeno b) prílohy číslo 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“).\nPodľa výroku Posudku žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre\ndlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako\n40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Predmetný Posudok z 19.11.2019 bol podkladom pre\nRozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 655 501 6105 0 zo dňa 02.12.2019 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“), ktorým bola\nžiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 19.11.2019 zamietnutá podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z. z.\n2. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Posudku\nposudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Považská Bystrica zo dňa\n19.11.2019 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v\nporovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia\nodcitoval ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Následne uviedol, že posúdenie\nzdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ je obsahom\npripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 19.11.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť\n\nodôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\npodkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods.\n1 zák. č. 461/2003 Z. z.\n3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom\nstanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť, poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiadala o opätovné\nprehodnotenie zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku. K odvolaniu žalobkyňa pripojila\nnové lekárske správy.\n4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým\nlekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica dňa 13.02.2020, ktorý\nodvolaniu nevyhovel a predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej\npoisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený posudkovým\nlekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne, o čom bol vyhotovený Odborný lekársky\nposudok dňa 27.04.2020 (ďalej aj „Posudok z 27.04.2020“) so stanovením miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť 35%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Kapitola\nXV- choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a\nspondylopatia, Položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze\nchrbtice, Písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového\nkorzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Podľa výroku Posudku\nžalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n5. O podanom odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle\n§ 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 655 501 6105 0 zo dňa\n22.05.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného I.“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol\na potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 podľa § 218 ods. 2\nzák. č. 461/2003 Z. z.\n6. Žalobkyňa sa následne žalobou podanou dňa 17.08.2020 na Krajskom súde v Trenčíne domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného I., o ktorej správny súd rozhodol Rozsudkom sp.\nzn. 29 Sa/15/2020 - 52 zo dňa 24.02.2021 (ďalej aj „Rozsudok KS Trenčín zo dňa 24.02.2021“\nalebo „Rozsudok I.“) tak, že Rozhodnutie žalovaného č. 655 501 6105 0 zo dňa 22.05.2020 zrušil\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP.\nV odôvodnení predmetného Rozsudku I. správny súd konštatoval, že žalovaný sa nedostatočným\nspôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, v rozhodnutí nebolo dostatočne odôvodnené\nstanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na spodnej hranici\nzákonného rozpätia a neboli zohľadnené lekárske vyšetrenia a závery lekárov z nich vyplývajúce, ktoré\nmohli mať vplyv na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. Ďalej uviedol, že postupom žalovaného,\nkeď žalobkyňa požiadala o preskúmanie zdravotného stavu posudkovým lekárom v jej prítomnosti,\navšak žalovaný s poukazom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie (§ 153 ods. 5 zák. č. 461/2003\nZ. z.) tejto požiadavke žalobkyne nevyhovel a po zabezpečení preventívnych hygienických opatrení\nžalobkyňu na posúdenie zdravotného stavu nepredvolal, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nvo veci samej. Uložil žalovanému povinnosť opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti,\npokiaľ na svojej prítomnosti na posúdení bude trvať a zohľadniť pritom všetky aktuálne lekárske správy,\nv prípade potreby postupovať podľa § 153 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. a opätovne rozhodnúť o odvolaní\nžalobkyne.\n7. Žalovaný následne Rozhodnutím č. 655 501 6105 0 zo dňa 10.09.2021 podľa § 193 ods. 3 zák. č.\n461/2003 Z. z. prerušil konanie o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy\nzo dňa 02.12.2019 do predloženia posudku o invalidite vyhotoveného posudkovým lekárom sociálneho\npoistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom Trenčíne.\n8. Zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne, v prítomnosti žalobkyne, pričom posudkový lekár\nzotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne\n\nna 35% a v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 23.11.2021 (ďalej aj „Posudok z 23.11.2021“)\nako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol: Kapitola XV - choroby podporného a pohybového\naparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 4 - stavy po operácii\nchrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, Písmeno b) - často recidivujúce prejavy\nnervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej\nvýkonnosti organizmu. Podľa výroku Posudku žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č.\n461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n9. O podanom odvolaní opätovne rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 655 501 6105 0 zo dňa 06.12.2021\n(ďalej aj „rozhodnutie žalovaného II.“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 podľa § 218 ods. 2 zák. č.\n461/2003 Z. z.\n10. Žalobkyňa sa následne žalobou podanou dňa 28.02.2022 na Krajskom súde v Trenčíne domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného II., o ktorej správny súd rozhodol Rozsudkom sp.\nzn. 14Sa/11/2022 - 126 zo dňa 04.07.2022 (ďalej aj „Rozsudok KS Trenčín zo dňa 04.07.2022“ alebo\n„Rozsudok II.“) tak, že Rozhodnutie žalovaného č. 655 501 6105 0 zo dňa 06.12.2021 zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP. Uložil\nžalovanému, aby sa riadil právnym názorom vysloveným správnym súdom, opätovne posúdil zdravotný\nstav žalobkyne v jej prítomnosti a zohľadnil pritom všetky aktuálne lekárske správy, ako aj riadne\nvyhodnotil tie lekárske správy, ktoré boli označené v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu (č.\nk. 29Sa/15/2020 - 52 zo dňa 24.02.2021), pričom je potrebné, aby sa žalovaný riadne zaoberal aj\ndopadom ľahkej skoliózy žalobkyne na jej pracovný potenciál (a to aj v súvislosti s ostatnými ochoreniami\nžalobkyne). Ďalej uviedol, že je potrebné vyhodnotiť riadne aj ďalšie ochorenie žalobkyne a to palatálny\nesenciálny tremor a jeho vplyv na jej pracovnú schopnosť.\n11. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, v prítomnosti žalobkyne, pričom posudkový lekár\nzotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne\nna 35% a v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.11.2022 (ďalej aj „Posudok z 24.11.2022“)\nako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol: Kapitola XV - choroby podporného a pohybového\naparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 4 - stavy po operácii\nchrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, Písmeno b) - často recidivujúce prejavy\nnervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej\nvýkonnosti organizmu. Ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení\nsvojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí\nnemajú podľa posudkového lekára vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je zvýšená.\n12. O podanom odvolaní opätovne rozhodol žalovaný Rozhodnutím číslo 655 501 6105 0 zo dňa\n09.01.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného III.“ alebo „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že\nodvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy zo dňa 02.12.2019 podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia\npoukázal na priebeh administratívneho konania, na vydaný Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 14Sa/11/2022 - 126 zo dňa 04.07.2022, podľa ktorého mal žalovaný opätovne posúdiť zdravotný\nstav žalobkyne v jej prítomnosti, zohľadniť pritom všetky aktuálne lekárske správy, riadne vyhodnotiť tie\nlekárske správy, ktoré boli označené v predchádzajúcom Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29\nSa/15/2020 - 52 zo dňa 24.02.2021 a zaoberať sa aj dopadom ľahkej skoliózy, ako aj ďalších ochorení na\npracovný potenciál žalobkyne a jej pracovnú schopnosť. Žalovaný poukázal na relevantnú právnu úpravu\na uviedol, že posúdil priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, posúdil námietky žalobkyne a v\nsúlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vyjadreným v jeho rozsudku zo dňa 04.07.2022\nna základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy zo dňa 02.12.2019 je potrebné potvrdiť. Žalovaný ďalej uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol v\njej prítomnosti dňa 24.11.2022 opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej\npoisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne. Žalovaný následne\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia odcitoval celý text časti Odborného lekárskeho posudku zo\ndňa 24.11.2022 označený ako „Posudok“. Následne žalovaný uviedol, že za rozhodujúce zdravotné\npostihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline určil\nvertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice, riešený operačne dňa 22. októbra 2018 implantáciou\nplatničkových endoprotéz a fixáciou podľa Caspera C5 - 6, ktorý zaradil podľa prílohy číslo 4 k zákonu\nč. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia,\n\ndeformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4. - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových\nplatničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového\ndráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti, s mierou\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%).\nZa iné zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch posudku, posudkový lekár sociálneho\npoistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť nezvýšil podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z. Uviedol,\nže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je naďalej 35% v porovnaní\nso zdravou fyzickou osobou. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej\npoisťovne, ústredie so sídlom v Žiline vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v Odbornom\nlekárskom posudku zo dňa 24.11.2022. S poukazom na § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. žalovaný\nuviedol, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených odborných\nlekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 35%, a preto žalobkyňa nie je invalidná\npodľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\nŽalovaný konštatoval, že počas konania v rámci realizácie Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022 nebola spochybnená správnosť posúdenia zdravotného stavu\nžalobkyne a následného posúdenia nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný mal za to, že rozhodnutím\nprvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 bolo rozhodnuté správne a v súlade s\nplatnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný konštatoval, že na základe uvedených\nskutkových a právnych dôvodov zhodnotil v súlade s § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súlade\ns právnym názorom uvedeným v Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022-126 zo\ndňa 04.07.2022, každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého\nrozhodnutia. Zároveň uviedol, že týmto rozhodnutím vykonal Rozsudok Krajského súdu Trenčíne č. k.\n14 Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022, právoplatný dňa 27.07.2022.\nŽaloba\n13. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 29.03.2023\ndomáhala preskúmania Rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 655 501 6105 0 zo\ndňa 09.01.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nprvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 02.12.2019 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný\ndôchodok. V správnej žalobe žalobkyňa stručne opísala priebeh administratívneho konania o jej\nžiadosti o priznanie invalidného dôchodku od podania žiadosti na priznanie invalidného dôchodku\nzo dňa 19.11.2019 až po (v poradí tretiu) správnu žalobu podanú dňa 30.03.2023. Ďalej uviedla,\nže rozhodnutie žalovaného, preskúmania ktorého sa domáha podanou správnou žalobou, sa opiera\no Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline\n(Odborný lekársky posudok zo dňa 24.11.2022, ďalej aj „Posudok“), ktorým bol jej zdravotný stav\nopätovne posúdený. Žalovaný sa podľa žalobkyne zaoberal množstvom realizovaných a dokladovaných\nodborných vyšetrení z predchádzajúcich rokov, čo potvrdzuje, že jej zdravotný stav je dlhodobo\nnepriaznivý a riešený. Bolesťami chrbtice trpí dlhodobo, od roku 2012 sa intenzívne a sústavne\nlieči, pričom na skoliózu sa liečila už v detstve. Už v roku 2003 pre bolesti chrbtice absolvovala\nkúpeľnú liečbu s diagnózou Vertebrogénny algický syndróm C, Th, VAC polytop. na základe Nálezu\nneurológa B. F. zo dňa 29.10.2002. Žalobkyňa zdôraznila, že podľa rozhodnutia žalovaného za\nrozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v\nŽiline vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice, riešený operačne dňa 22.10.2018 implantáciou\nplatničkových endoprotéz a fixáciou podľa Caspara C5-6, ktorý zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č.\n461/2003 Z. z. do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia,\ndeformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položky 4.- stavy po operácii chrbtice a medzistavcových\nplatničiek, stavy po úraze chrbtice, Písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového\ndráždenia, slabosť svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti, pričom zobral do\núvahy aj prítomný cervikobrachiálny a cervikovestibulárny syndróm, vestibulárnu instabilitu s významnou\nvertebrogénnou komponentou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na dolnej\nhranici percentuálneho rozpätia od 35% do 45%, t. j. 35%. Ostatné zdravotné ochorenia uvedené v\ndiagnostických záveroch Posudku pri osobitnom hodnotení podľa žalovaného svojou mierou nemajú\nvplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, a preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nžalobkyne nie je zvýšená podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z.\n\n14. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa nevysporiadal s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022, nevysporiadal sa s jej zdravotnými ťažkosťami, ktoré uviedla\npri ústnom pojednávaní, nevysporiadal sa objektívne s predloženými lekárskymi nálezmi a selektívne\nvybral vyšetrenia, ktorými deklaruje, že jej zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť je naďalej 35%, a preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.,\nlebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o\nviac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa tvrdila, že podľa právneho názoru\nKrajského súdu v Trenčíne uvedenom v Rozsudku č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022 v ods.\n10 by bolo potrebné (na základe jej zdôvodnenia, že zdravotné obmedzenia sú hlavne neurologického\npôvodu a lekár, ktorý sporný Posudok vypracoval, má atestáciu gynekológa), aby posúdil jej zdravotný\nstav lekár príslušnej odbornosti. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie\nso sídlom v Žiline B. G. D., ktorá posúdila jej zdravotný stav dňa 24.11.2022, podľa verejne dostupných\ninformácií má atestáciu vnútorné lekárstvo a posudkové lekárstvo. Posudkový záver posudkového\nlekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline vychádzal zo zdravotnej\ndokumentácie, ktorú popísal v Odbornom lekárskom posudku. Vo vydanom rozhodnutí a Odbornom\nlekárskom posudku si žalovaný podľa tvrdenia žalobkyne odporuje vo vlastných výrokoch, nakoľko\nOdborný lekársky posudok str. 6 znie: „Choroba: Vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice riešený\noperačne 22.10.2018 implantáciou platničkových endoprotéz a fixáciou podľa Caspara C5-6 M 50.1“,\npričom podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnóza M50.1 je „Poškodenie krčnej medzistavcovej\nplatničky s radikulopatiou“, t. j. žalovaný potvrdzuje diagnózu v Posudku ale v rozhodnutí uvedenú\ndiagnózu popiera a súčasne podľa tvrdenia žalobkyne spochybňuje závery odborného lekára fyziatrickorehabilitačného oddelenia (ďalej len „FRO“). Ako dôkaz preukazujúci dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav a v súčasnosti stanovenie spornej diagnózy žalobkyňa predložila výmenný list- poukaz (v prílohe\nku správnej žalobe), kde B. A. E. dňa 07.03.2023 uvádza diagnózu M51.1 Poškodenie driekových a\niných medzistavcových platničiek s radikulopatiou. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v Posudku\nuvedený vertebrogénny algický syndróm driekovej chrbtice - lumbalgia bez poruchy statodynamiky je v\nrozpore so zadokumentovanými vyšetreniami Neurologickej ambulancie zo dňa 06.09.2022, 15.02.2022,\n10.09.2021, 08.02.2021, 29.09.2020. V Náleze zo dňa 06.09.2022 je konštatovaný záver: Dysfagia,\ndysfonia. Vo všetkých nálezoch (06.09.2022, 15.02.2022, 10.09.2021, 08.02.2021, 29.09.2020) sa\nuvádza záver: Chronifikovaný vertebrogénny syndrom C a Th chrbtice s kolís. a opak. poruchou\nstatiky a kinetiky C a Th ods. chrbtice. Nález z hospitalizácie na Neurologickom oddelení v dňoch\n13.10.-16.10.2021 v závere konštatuje: V ojekt. neurol. náleze pri prepustení: porucha statodynamiky\nchrbtice. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný na str. 5 napadnutého rozhodnutia uvádza, že\nnález panikulitída nie je posudkovo významný pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,\nide o akútny stav s následnou rehabilitačnou liečbou, cielenou na bolestivé oblasti. S uvedeným\nnázorom žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko pri vyšetreniach na Ortopedickej ambulancii dňa 11.11.2020,\n02.12.2020, 16.12.2020, 10.02.2021, 24.03.2021, 02.06.2021 B. H. C. uvádza diagnózu: M 3402\n- Panikulitída krku a chrbta v krčnej oblasti - čím žalobkyňa preukazuje, že sa jedná opakovane\no rovnakú diagnózu, preukazujúcu dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalobkyňa poukázala na\nPosudok, v ktorom sa uvádza, že Nález rehabilitačného lekára zo dňa 28.02.2020, kde je hodnotené\nv závere zreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania, statiky a úchopu, s prevahou flexorov, ako\naj choroba temporomandibulárneho kĺbu a cervikokraniálneho (t.j. krčnohlavového) syndrómu, je\nprvovyšetrením na odporučenie ORL lekára, t. j. vyšetrenie pred samotným zahájením rehabilitačnej\nliečby. Toto konkrétne vyšetrenie nie je preto posudkovo významné pri posúdení dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu, ide o objektívny nález pred samotnou realizáciou rehabilitačných procedúr.\nVyšetrenie lekára FRO zo dňa 06.10.2020 podľa žalobkyne potvrdzuje rovnakú diagnózu - zreťazenie\ndo poruchy žuvania, reči, dýchania, statiky a úchopu, s prevahou flexorov, stp. oper. C chrbtice (10/18).\nNásledne bolo rovnaké konštatovanie aj 18.11.2021 - zreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania,\nstatiky a úchopu, s prevahou flexorov, stp. oper. C chrbtice (10/18).- palatálny tremor v.s. dystonická\nporucha svalov podjazykových, krčných a mäkkého podnebia a 22.12.2021 kontrola I - teda opakovaným\npotvrdením uvedenej diagnózy preukazujúcej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n15. K tvrdeniu žalovaného, že „v súvislosti so skoliózou nie je objektívne popisované posudkovo\nvýznamné funkčné postihnutie, pričom objektívne pri lekárskych vyšetreniach nie je popisované ani\nfunkčné postihnutie v hrudnom či driekovom úseku - pri neurologickom vyšetrení dňa 16.01.2020 a\ndňa 28.05.2020 je Thomayer 5 cm (t. j. vzdialenosť prstov od podložky pri predklone, patologická\nje vzdialenosť 20 - 30 cm od podložky)\", žalobkyňa poukázala na vstupné vyšetrenie v kúpeľoch v\nTrenčianskych Tepliciach dňa 09.07.2019, ktoré konštatuje: „ chrbtica: v oblasti šije rotácie a inklinácie\nvoľné, HAZy (5 vľavo, Th 2,4 bilat., oslabené PV svalstvo, v LS úseku bolestivá lateroflexia do\n\nľava, palp. bolestivosť so svalovým hypertonusom paravertebrálne vľavo v bedrovej oblasti. Thomayer\n20 cm, Trendellnburg negat, postoj III bez titubácie, B. I. J. na 20 cm“. Nález zo dňa 22.02.2021\nz fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (FBRL) konštatuje „Obl: postoj a chôdza vyhovuje.\nChrbtica - kyfoskolióza Th, v predklone naznačený val paravertebralne vpravo. Palpačne bolestivosť\nkostotransverz. spojení bilat., bolestivé kostosternálne spojenia viacej vľavo. Redukované rotácie a\núklony šije, svalová dyzbalancia, hypertonus PVS v Th-L Thomayer 20 cm, lassequal bilat. negat.“\nUvedené podľa žalobkyne potvrdzuje, že žalovaný opakovane vybral z nálezov taký, ktorým konštatuje\npriaznivejší výsledok – t. j. Thomayer 5 cm, pričom v ďalších nálezoch sa nachádzajú Thomayer 20 cm\n- (t. j. vzdialenosť prstov od podložky pri predklone, patologická je vzdialenosť 20 - 30 cm od podložky),\nteda nálezy sú na spodnej hranici patologickej vzdialenosti prstov od podložky pri predklone, čo vyvracia\ntvrdenie žalovaného, že „objektívne pri lekárskych vyšetreniach nie je popisované funkčné postihnutie\nv hrudnom či driekovom úseku\". Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný v časti Choroba neuvádza\nskoliózu ThL chrbtice, ktorú potvrdzuje nález B. K. - C chrbtica - mierny predsun hlavy, skolióza ThL, B.\nE. – esovitá skolióza C a Th ods. chrbtice.\n16. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že podľa žalovaného (aj posudkového lekára) „V apríli 2022\ndenzitometrické vyšetrenie potvrdilo osteoporózu, objektívne pri vyšetrení reumatológom jej predklon\nv driekovom úseku - nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia ani patologické zlomeniny v\nsúvislosti s osteoporózou. Vzhľadom na uvedený objektívny nález, ako aj časový odstup od zistenia\na následnej liečby osteoporózy nie sú momentálne uvedené ťažkosti posudkovo zhodnotené pri\nposúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.“ K tomu zdôraznila, že nálezu osteoporózy\npredchádzal nález osteopénie, ktorý bol denzitometrickým vyšetrením potvrdený 24.05.2018 a následne\nkontrolným vyšetrením 04.06.2020, tzn. že už v roku 2018 bol nález osteopénie, a preto nemožno\nsúhlasiť s názorom, že nie sú momentálne uvedené ťažkosti posudkovo hodnotené pri posúdení\ndlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. v znení\nneskorších predpisov Kapitoly XY (správne malo byť uvedené Kapitoly XV) - Choroby podporného a\npohybového aparátu, Oddiel B - Osteopatia a chondorpatia - Ostoporóza (bez ohľadu na etiológiu)\n- osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenie chrbtice a kĺbov – písmeno a) - ľahká forma\n– metabolické ochorenie kostí zvyšujúce riziko zlomením a ovplyvňujúce výkonnosť organizmu.\nosteoporóza stanovená denzitometrických vyšetrením T skóre do - 2,5. - Miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť - rozpätie 10-15%. Podľa reumatologického vyšetrenia u B. L. dňa\n13.06.2022 z denzitometrického vyšetrenia z 25.04.2022 zhoršenie - osteoporóza. L chrbtica T skóre\n2,8, total - 2,5 – záver: Kostná denzita v pásme osteoporózy DXA apríl 2022. Polytopný alt. vertebrog.\nsy na podklade degen. zmien. Počínajúca osteoporóza drobných kĺbov rúk. Stav po operácii C chrbtice\nv 2018. Detto potvrdzuje vyšetrenie z 03.08.2022.\n17. Žalobkyňa poukázala na konštatovanie žalovaného: „Pri ukončení kúpeľnej liečby v júli 2022\nje subjektívne uvádzané podstatné zlepšenie so zmiernením bolestí chrbtice i váhonosných kĺbov,\npohyblivosť je voľnejšia\". Toto konštatovanie je podľa žalobkyne účelové a zavádzajúce, pretože po\nrehabilitačnej a kúpeľnej liečbe je efekt liečby pozitívny. Podľa žalobkyne treba brať do úvahy stav,\nktorý predchádzal liečbe – t. j. objektívny záznam pri prijatí dňa 07.07.2022 - chrbtica fyziologicky\nzakrivená, hypertonus trapézov a PV svalstva, v krčnej chrbtici symetricky ľahko obmedzené lateroflexie,\ncitlivé vľavo, v ostatných smeroch pohyblivosť voľná. Paslp. bolestivosť ľ. sternoklavikulárneho kĺbu.\nDiagnóza: Syndroma vertebrogenes algicuni cervicalis. post oper C obl. Žalobkyňa ďalej poukázala\nna konštatovanie žalovaného: „V zmysle aktuálneho neurologického vyšetrenia zo dňa 13.10.2022\nje esenciálny palatálny tremor miernejší, aktuálne skôr tremorové príznaky (t. j. príznaky trasu)\nv oblasti jazyka. V objektívnom neurologickom náleze je prítomná rytmická elevácia podnebia v kľude,\npodstatne redukovaná oproti predchádzajúcemu vyšetreniu, aj pri plazení jazyka aj pri vyslovení A.\nBola upravená liečba ako aj dávkovanie, ...\" Nález hovorí aj o tom, že po pridaní cinarizinu mierne\novplyvnenie trasu podnebia a tras sa rozšíril na jazyk ale aj na HK /hornú končatinu/, čím žalobkyňa\nopakovane preukazuje, že žalovaný vybral pasáže z nálezu, ktorými deklaruje priaznivejšie hodnotenie\njej zdravotného stavu. Ďalej žalovaný uvádza: „Uvedené ťažkosti neopodstatňujú zvýšenie miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' z nasledovných dôvodov: odbornými lekárskymi\nvyšetreniami je preukázaný efekt liečby, esenciálny palatálny tremor je podstatne miernejší pri liečbe,\nnie je prítomná ťažká porucha funkcie jazyka, ani významná porucha artikulácie, žuvania a mimiky s\nmožnosťou prijímať len tekutú stravu - dystónia je ľahkého stupňa aj artikulačná neobratnosť je ľahká,\nčo je preukázané logopedickým vyšetrením. Spirometrické vyšetrenie potvrdilo normálne ventilačné\nparametre. Nie je prítomná ťažko zrozumiteľná resp. nezrozumiteľná reč. Z týchto dôvodov uvedené\nťažkosti neopodstatňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71\nods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z.\" K uvedenému tvrdeniu žalobkyňa predložila\n\nako dôkaz - nález FRO B. I. H. zo dňa 18.11.2021 a 22.12.2021, ktorými chcela preukázať Dg.:\nzreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania a statiky a úchopu s prev. flexorov, stp. oper. C chrbtice\n(10/18) - palatálny tremor v.s. distonická porucha svalov podjazykových, krčných a mäkkého podnebia.\nV tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že nakoľko vykonáva odborné poradenské služby (čo preukázala\nv žalobe zo dňa 22.02.2022 opisom štátnozamestnaneckého miesta), jej práca spočíva v komunikácii\ns klientom. Uvedená diagnóza spôsobuje u nej hlasovú únavu, poruchy reči, pri dlhodobej hlasovej\nzáťaži sa jej zle rozpráva a dýcha, a tiež jej puká v ústach a kĺbikoch sánky, pri dlhšom rozprávaní sa jej\naj ťažko artikuluje. Nasadená liečba však žalobkyni aj podľa Nálezu B. B. zo dňa 17.02.2022 spôsobuje\nospalosť a závrate, čo ju výrazne unavuje a obmedzuje v práci.\n18. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný sa vôbec nezaoberal diagnózou vertigo, ktorá je\npopisovaná v lekárskych nálezoch a spôsobuje jej ťažkosti v bežnom živote. Zdokumentované v náleze\nB. E. - vertigo a vestibulárna instabilita zmiešanej genézy, B. B. – zhoršenie prehĺtania, stále sa cíti\nospalá, má závraty /vertigo/, čo ju teda obťažuje. Žalobkyňa tiež nesúhlasí s tým, že žalovaný v posudku\nlen skonštatoval, že „Na zobrazovacom MR vyšetrení krčnej chrbtice sú implantáty v tele C5 a C6 bez\nevidentnej dislokácie. Je prítomná cirkulárna protrúzia medzistavcovej platničky C5/6 akcentovaná s\nkompresiou koreňov C6 obojstranne viac vpravo.\" K tomuto tvrdeniu však nezaujal žiadne stanovisko.\nProtrúzia platničky je podľa žalobkyne vyklenutie disku mimo obvodu tela stavca a kompresia koreňov\nje útlak a/alebo mechanické poškodenie nervového koreňa, čo jej spôsobuje bolesti krčnej chrbtice.\nV prílohe žalobkyňa predložila lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré boli zrealizované v období od\nústneho pojednávania dňa 24.11.2022 do dňa napísania správnej žaloby (23.03.2023), a ktoré podľa nej\npotvrdzujú jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (nález B. L. - reumatologická kontrola dňa 09.02.2023\npotvrdzuje podanie obstreku 1 % Mesoc. a injekčnú liečbu MOVALIS a MILGAMMA, ktorá bola podávaná\nv 02/2023; nález B. H. - FRO potvrdzuje rehabilitačnú liečbu zahájenú od 21.02.2023 a pokračujúcu\npodľa rehabilitačného plánu do 20.03.2023 na diagnózu Cervikobrachiálny syndróm). Dňa 07.03.2023 B.\nE. realizoval lok. infiltr. 6x2 ml. MES. VCaTh ods. I. utr. /obstrek Mesocain/, objednal žalobkyňu na infúznu\nliečbu od 25.04.2023 - diagnóza M51.1 Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek\ns radikulopatiou a vystavil Návrh na kúpeľnú starostlivosť – diagnóza Cervikobrachiálny syndróm,\nCervikalgia.) Pre pretrvávajúce bolesti chrbtice, krku, hlavy a závraty aj po injekčnej a rehabilitačnej\nliečbe je žalobkyňa od 21.03.2023 práceneschopná – diagnóza Bolestivý syndróm krčnej chrbtice.\n19. V správnej žalobe žalobkyňa poukázala na to, že ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, správny orgán je právnym názorom, ktorý\nvyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku viazaný. Žalovaný sa podľa žalobkyne právnym názorom\nvysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne neriadil a tiež sa neriadil ani ustálenou\njudikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) vo veciach posudzovania miery\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom odcitovala niektoré fragmenty z rozsudkov NS SR\nsp. zn. 1So 97/2005 z 29.06.2006, sp. zn. 1Sdo 21/2005 zo dňa 30.05.2006, sp. zn. 4So 83/2006 zo\ndňa 07.06.2006, sp. zn. 4So 86/2005 zo dňa 11.05.2006, sp. zn. 1So 10/2005 zo dňa 28.03.2006, sp.\nzn. 9Sžso 24/2011 zo dňa 25.05.2011. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného požiadavkám\nvyplývajúcim z vyššie uvedených rozhodnutí nezodpovedá, predstavuje len „znôšku popisov obsahu\npredložených lekárskych vyšetrení“, ale ich posúdenie vo vzájomných súvislostiach si podľa žalobkyne\nvyžaduje znalecké dokazovanie. Posudkový lekár to však neurobil. V posudkovom závere žalobkyňa\npostráda popis jej zdravotných ťažkostí a ich zhodnotenie v súvislosti s medicínskymi závermi. Keďže jej\nzdravotné ťažkosti (problémy s chrbticou) posudzoval internista a nie špecialista - neurológ, poukázala\nna Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 197/2021, ktorý, hoci sa týka trestnej veci, je podľa žalobkyne\naplikovateľný aj na jej prípad. Tiež poukázala na Uznesenie NS SR sp. zn. 7So 138/2009 z 15.12.2009,\npodľa ktorého lekársky posudok je len jedným z podkladov pre rozhodnutie, ale nie je rozhodnutím,\nktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden\nz dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia. Žalovaný v správnom konaní rozhodol o invalidnom\ndôchodku žalobkyne na základe dôkazov, medzi ktoré patrí aj posudok o zdravotnom stave žalobkyne,\npričom posudzovanie zdravotného stavu vykonávajú podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z. z. posudkoví\nlekári žalovaného, ktorí v lekárskom posudku stanovujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť žiadateľa. Lekársky posudok sa má posudzovať v zmysle uvedeného judikátu len ako jeden\nz podkladov, na základe ktorých žalovaný rozhoduje. Do úvahy musí orgán verejnej správy zobrať\nlekárske správy predložené účastníkom konania v správnom konaní a tieto riadne vyhodnotiť a zaujať\nk nim stanovisko, ktoré je nielen presvedčivé, ale aj preskúmateľné súdom. Žalovaný sa podľa\nžalobkyne neriadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vytkol\nsprávnemu orgánu, že jej zdravotný stav neposudzoval objektívny posudkový lekár - špecialista, ktorým\nrozhodne nemôže byť internista, ale neriadil sa ani právnymi názormi Najvyššieho súdu SR (citovanými\n\nžalobkyňou v správnej žalobe), najmä v otázke posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých jej\nzdravotných ťažkostí tak, ako uviedla v správnom konaní, pričom žalovaný riadne neodôvodnil svoj\nzáver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti, pričom sa výslovne zaoberal len jediným\ndôkazom a to lekárskym posudkom, pričom nevzal do úvahy relevantné námietky žalobkyne, a preto\nlekársky posudok považuje žalobkyňa za neúplný, nelogický a nepresvedčivý a má za to, že dokazovanie\nv správnom konaní nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Zotrvala na názore, že jej zdravotný stav\nmôže relevantne posúdiť len lekár špecialista - neurológ. S poukazom na uvedené žalobkyňa navrhla\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nVyjadrenie žalovaného\n20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s námietkami žalobkyne nesúhlasí, považuje ich za\nnedôvodné, pričom jeho postup pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny\na dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých\nbolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného bol Odborný posudok o invalidite vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia\nžalovaného, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 24.11.2022, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná\npodľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho\npoistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline určená na 35 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne dňa 24.11.2022, za jej osobnej\nprítomnosti, boli posudkovým lekárom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne zhodnotené všetky\nodborné lekárske nálezy, ktoré boli žalobkyňou doručené. Tieto lekárske nálezy boli posudkovým\nlekárom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne preštudované a následne jednotlivo, ako aj vo\nvzájomnej súvislosti posudkovo vyhodnotené tak, ako to vyplýva z Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 29Sa/15/2020 zo dňa 24.02.2021 a Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/11/2022\nzo dňa 04.07.2022. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej\nmiery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne a objektívne posúdené,\nnie je relevantné, pretože je vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie\nsprávnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom organizačnej zložky\nSociálnej poisťovne. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom\nzverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. Výkon\nlekárskej posudkovej činnosti je podľa zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 578/2004 Z. z.“) podmienený\nzískaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mat' špecializáciu v špecializačnom\nodbore posudkové lekárstvo alebo musí byt' zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom\nodbore posudkové lekárstvo. Posudkoví lekári pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s\npraktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Pri posudzovaní\nzdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2003 Z. z. aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu,\nktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto\nkapitolách. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a\nnestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z\ndoloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe\nuvedeného žalovaný uzavrel, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví\nlekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez\nrozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými\nzdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej\núpravy. Keďže podľa § 135 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, treba\npovažovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo\nzisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a s poukazom na §\n135 ods. 1 SSP v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia. K námietke žalobkyne, ktorou poukazuje na viaceré právne závery vyslovené v rozsudkoch\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a\nurčením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalovaný uvádza, že sa jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré\nboli pre jej rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia boli vykonané\nspôsobom súladným so zák. č. 461/2003 Z. z. Z rozhodnutia žalovaného jasne a zreteľne vyplýva,\no aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie,\nktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o\nodvolaní, s právne podloženými závermi vyjadrenými vo svojom rozhodnutí. Napadnutým rozhodnutím\nžalovaný vykonal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/11/2022 zo dňa 04.07.2022 v súlade\ns právnym názorom vysloveným v predmetnom rozsudku. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych\ndôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného a mal za to, že predmetné rozhodnutie je\nsprávne a zákonné. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby správny súd\npodľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nReplika žalobkyne\n21. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalobcu žalovaného uviedla, že trvá na dôvodoch správnej žaloby\na žiadala, aby jej správny súd vyhovel. Mala za to, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nijakým\nspôsobom nevyvrátil žalobou uplatnené námietky a nespochybnil tvrdenia žalobkyne, že z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo neboli zohľadnené všetky jej zdravotnej ťažkosti, ktoré\nnielen subjektívne pociťuje, ale boli vyjadrené objektívne v lekárskych správach, ktorým žalovaný\nnevenoval žiadnu pozornosť. Upozornila na povinnosť orgánov verejnej správy rešpektovať požiadavku\nprávneho štátu, a to princípu právnej istoty, že na rovnakú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní\nv rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď a že právne názory vyslovené v rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu SR musia orgány verejnej správy premietnuť do svojich rozhodnutí.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n22. Zákonom číslo 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)\ncitovaného zákona výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej\nBystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie vedené pôvodne na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.\nzn. 28Sa/6/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN - 28 Sa/6/2023.\n23. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný\npodľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie\norgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v\ncelom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Žaloba\nžalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená\nv Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach\nsprávne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené\nv § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia\npojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a)\naž e) SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobkyňa v žalobe nežiadala vo veci nariadiť\npojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods.\n4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na\nwebovej stránke súdu dňa 25.10.2023. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci\nkonania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného\nvyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 21.11.2023 v súlade s § 137 ods. 3 veta 2 SSP.\n24. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný\ndôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu\nsa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojených administratívnych\nspisov žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobkyne o\npriznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov\nsociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi\n(lekárskymi správami s vyšetrením, lekárskymi nálezmi, prepúšťacími správami z hospitalizácie, so\nsprávami po opakovanom absolvovaní kúpeľnej liečby v Trenčianskych Tepliciach) a dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. Tak, ako už bolo vyššie\n\nuvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými\nbodmi a rozsahom správnej žaloby, nakoľko ide o správu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval\nneformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval\nv čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP).\n25. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n27. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie\nje ďalej ustanovené inak.\n(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, podľa písm a) ak ide o veci podľa § 6 ods.\n2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.\n28. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 na rozhodnutie správneho súdu je\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.\n29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie podľa\npísm. a )rozhodovanie Sociálnej poisťovne.\n(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného\nstavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej\nprocesných právach a povinnostiach.\n(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o\nkonaní o všeobecnej správnej žalobe.\n30. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n31. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n32. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie\n(ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je\nnezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok\ntejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má\naj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26\nrokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.\n33. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak\npre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako\n40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,\nduševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a\ntelesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní\n\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli\nzohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.\n(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu\nzdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a\nso zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť\nnajviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej\nčinnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí\npodmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa\ntakého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac\nporovnateľné.\n34. Podľa § 153 ods. 3 písm. a), 5, 8 Zákona o sociálnom poistení (1) Lekárska posudková činnosť\ndôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár\nsociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len\n\"posudkový lekár\") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;\npodmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.\n(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,\nošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho\npoistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti\nprísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.\n35. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia\nsa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa\nnevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto\nzákonom.\n36. Podľa § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred\nvydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará\npotrebné podklady na rozhodnutie.\n(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej\npoisťovne z jej činnosti.\n37. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť\nk zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia\núčastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a\npotvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe\nalebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.\n(6) Poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná\nzložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie\na objasnenie skutočného stavu veci.\n\n(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\nosobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n38. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky\nSociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nskutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je\npotrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.\n(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.\n(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n39. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené\nnedostatky odstráni.\n(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a\nrozhodnutie potvrdí.\n40. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV: Choroby podporného a pohybového\naparátu, oddiel E –dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia , položka 4. stavy po operácii\nchrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno b) často recidivujúce prejavy\nnervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej\nvýkonnosti organizmu, je miera poklesu zárobkovej činnosti v rozpätí 35 až 45 %.\n41. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok\nstanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa\npoistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom\npoistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je\nuvedená v prílohe číslo 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. V preskúmavanej prípade bola žiadosť žalobkyne\no priznanie invalidného dôchodku zamietnutá s odôvodnením, že žalobkyňa nie je invalidná podľa §\n71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\nPercentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne stanovená vo\nvýške 35% po (opakovanom) posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia\norganizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pričom výsledky posúdenia zdravotného stavu sú uvedené\nv Odbornom posudku o invalidite zo dňa 19.11.2019 (ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového\nrozhodnutia orgánu verejnej správy) a v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.11.2022 (ktorý\ntvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného). Odbornými posudkami posudkových lekárov\nsociálneho poistenia, ktorými bolo (z dostupných lekárskych správ a vyšetrení predložených žalobkyňou,\nt. j. postupom podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) u žalobkyne stanovené ako\nrozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy číslo 4 k Zákonu o sociálnom poistení: Kapitola\nXV - choroby podporného a pohybového aparátu, Pddiel E - dorzopatie, deformujúca dorzopatia a\nspondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze\nchrbtice, Písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového\nkorzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, pričom v takomto prípade je\nmiera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozpätí 35% až 45%. už žalobkyne bola ta\nza rozhodujúce zdravotné postihnutie odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia\nzhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35%. Za iné\nzdravotné postihnutie nebola už žalobkyne zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť .\n42. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v\nprípade žalobkyne (žiadateľky) ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne\n\nmedicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia\no nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či závery nie sú v\nrozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014\nzo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu\nSR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia\njednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného\n(aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorá\nvyslovila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v dolnej hranici percentuálneho rozpätia (35%), bez zvýšenia podľa § 71 ods. 8\nZákona o sociálnom poistení za ostatné zdravotné ochorenia a namietala, že žalovaný sa nevysporiadal\nobjektívne s predloženými lekárskymi nálezmi a selektívne vybral vyšetrenia, ktorými deklaruje, že jej\nzdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 35%, a preto nie\nje invalidná. Namietala tiež, že žalovaný sa nezaoberal niektorými diagnózami, respektíve niektoré\nlekárske správy nezobral do úvahy, čím nepostupoval podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022.\nV tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať výšku miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v\ntakomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že podľa\n§ 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom k 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP) je pre rozhodnutie\nsprávneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. ku dňu 09.01.2023.\n43. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia\nbolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy,\nz ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne\nposúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy\nje v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach\naj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi\na či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\naj procesnou právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydá na základe\nzákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či takéto rozhodnutie nevybočilo\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol\nv čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto v správnom súdnictve správny\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho\nsúdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť\norgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť,\nči orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na\nuvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej\nz lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové aj právne\nposúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom\nprípade prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné\npostihnutie, resp. posudzovať jej zdravotný stav, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery\nžalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým\nzisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave, a tiež či sú náležite odôvodnené. Po\nvykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa.\n44. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej\npoisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení\nrozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol\norgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\n\nrozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú\nzložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne\nzistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito\npodkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako\naj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne\nvšetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka\nkonania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva\npre odvolací orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu\nverejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené\nnedostatky odstrániť.\n45. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami\nneriadili. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák. č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1\nÚstavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na\nspravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle\njudikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej\njudikatúry ESĽ (napríklad Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999 a iné) pre správne\nsúdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy\nprimerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť\núčastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva.\nRovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom,\ntzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite\nodôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp.\nzn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR o. i. konštatoval, že\n„...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu\npri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v\nsúlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť\nsúdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane\ntoho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý\nzodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry\nvytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú\nargumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn., že priemernému\nadresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností\n(dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem\naplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k\nmyšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy\nnebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia\norgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému\núplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné aa v ktorom chýbajú\nskutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy,\nktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť\ntak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej\nsprávy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a\nz akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových\na právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k\nhmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa\nzaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd\nza to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je (opäť) nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov .\n\n46. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho\npredpisu (v tomto prípade zák. č. 461/2003 Z. z.) a odkaz na Odborný lekársky posudok posudkového\nlekára žalovaného zo dňa 24.11.2022, resp. prevzatie celého textu tohto posudku (jeho citácia) a jeho\nzáverov, ako aj (len) všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené posudkovým lekárom\npri odsudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity (pričom Odborný lekársky posudok\nposudkového lekára sociálneho poistenia z 24.11.2022 je síce podkladom pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť\na to v kontexte s ostatnými žalobkyňou predloženými dôkazmi v administratívnom konaní), bez uvedenia\nskutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania\n(žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňovému\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.\nSprávny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov,\nNajvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo\nveciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť\ns prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade na obsah Odborného\nlekárskeho posudku z 24.11.2022), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.\n47. V preskúmavanom prípade správny súd súčasne konštatuje, že žalovaný nerešpektoval dôsledne\npokyny vyplývajúce z Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/11/2022-126 zo dňa\n04.07.2022, ktorými žalovanému uložil, aby pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne\nzohľadnil všetky aktuálne lekárske správy, riadne vyhodnotil tie lekárske správy, ktoré boli označené\nv predchádzajúcom rozsudku správneho súdu č. k. 29Sa/15/2020-52 zo dňa 24.02.2021, riadne sa\nzaoberal aj dopadom ľahkej skoliózy žalobkyne na jej pracovný potenciál (a to aj súvislosti s ostatnými\nochoreniami žalobkyne) a riadne vyhodnotil aj ďalšie ochorenie žalobkyne a to palatálny esenciálny\ntremor a jeho vplyv na jej pracovnú schopnosť.\n48. Z Odborného lekárskeho posudku z 24.11.2022, (ktorého závery sú odcitované v odôvodnení\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného) vyplýva, že boli zohľadnené a vyhodnotené lekárske správy\na nálezy, ktoré boli špecifikované v bode 27 rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/11/2022,\nposudkový lekár sociálneho poistenia (ani žalovaný) sa však dostatočne nezaoberali dopadom ľahkej\nskoliózy žalobkyne na jej pracovný potenciál (a to aj v súvislosti s ostatnými ochoreniami žalobkyne),\nopomenuli vyhodnotiť lekársky nález C. I. z 22.02.2021\n(Thomayer 20) a riadne nevyhodnotili\nani palatálny esenciálny tremor a jeho vplyv na jej pracovná schopnosť. Vo vzťahu k diagnostikovanému\nochoreniu žalobkyne: skolióza a jej prejavom tak, ako ich popísal posudkový lekár sociálneho poistenia\nžalovaného v Posudku z 24.11.2022, je správny súd nútený opätovne konštatovať, že predmetný\nPosudok (aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného) sa zaoberá len stupňom závažnosti tohto ochorenia,\navšak neobsahuje dôvody, prečo ľahký stupeň skoliózy žalobkyne (tak, ako je zdokumentovaný v jej\nzdravotnej dokumentácii i predmetnom Posudku) nemá sám osebe, prípadne v spojení s jej ďalšími\nochoreniami vplyv na jej pracovný potenciál. Rovnako nebolo dostatočne vyhodnotené ďalšie ochorenie\nžalobkyne - palatálny esenciálny tremor (diagnostikovaný už nálezoch z novembra 2021). Posudkový\nlekár žalovaného (ani žalovaný) nevyhodnotili prejavy uvedeného ochorenia vo vzťahu k pracovnému\nzaradeniu žalobkyne, ktorá vykonáva odborné poradenské služby (jej práca podľa jej tvrdenia spočíva\nv komunikácii s klientami), pričom ňou tvrdené prejavy uvedenej choroby (hlasová únava, poruchy reči,\npri dlhodobej hlasovej záťaží sa jej zle rozpráva, dýcha, puká jej v ústach a kĺboch sánky, pri dlhšom\nrozprávaní sa jej ťažko artikuluje a nasadená liečba jej spôsobuje ospalosť a závrate) je potrebné\nobjektivizovať a vyhodnotiť z hľadiska vplyv na jej pracovný potenciál. Obdobne neboli zohľadnené\nprejavy diagnostikovaného ochorenia vertigo a ich vplyv na pracovný potenciál žalobkyne. Námietka\nžalobkyne, že odborný lekársky posudok je neúplný a nepresvedčivý, že sa nezaoberal všetkými\nlekárskymi správami a nie sú z neho zrejmé všetky relevantné skutočnosti, čo spôsobuje nedostatok\nzistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, je preto dôvodná.\n49. Pokiaľ žalobkyňa namietala rozpor vo výrokoch uvedených v Odbornom lekárskom posudku (str.\n6) a v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (str. 4) týkajúcich sa určenej diagnózy, jednak neuviedla,\naký vplyv má táto skutočnosť na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a jednak miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená podľa zaradenia choroby (označenej podľa MKCH\n50.1) do príslušnej kapitoly podľa prílohy číslo 4 k Zákonu o sociálnom poistení pre účely stanovenia\n\nmiery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný na str. 4 odôvodnenia rozhodnutia\nodcitoval hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie\nso sídlom Žiline, ktorá sa v časti Odborného lekárskeho posudku z 24.11.2022 (označenej ako\n„Posudok“) vyjadrila k vyšetreniu rehabilitačného lekára z 19.03.2019, ktoré bolo realizované pri ešte\nneukončenej rehabilitačnej liečbe a vo vzťahu k v lekárskom vyšetrení konštatovanému poškodeniu\nkrčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, (M501) konštatovala, že radikulopatia, t. j. prejavy\nnervového dráždenia, nie sú potvrdené objektívne neurologicky pri vyšetreniach, t. j. objektívne nálezy\nnedokumentujú takéto postihnutie. Pokiaľ žalobkyňa ako dôkaz na v súčasnosti stanovenou spornú\ndiagnózu pripojila výmenný list - poukaz B. E. zo 07.03.2023, (kde sa nachádza diagnóza M51.1)\nsprávny súd uvádza, že s poukazom na § 135 ods. 1 SSP správny súd pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného nemôže prihliadať na dôkazy vyhotovené po právoplatnosti preskúmavaného\nrozhodnutia, s ktorými sa orgán verejnej správy (žalovaný) nemal možnosť oboznámiť a neboli ani\npredmetom hodnotenia posudkovým lekárom.\n50. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozpor v závere uvedenom v Odbornom lekárskom posudku\n(str. 6, časť: Choroba: Vertebrogénny algický syndróm driekovej chrbtice - lumbalgia bez poruchy\nstatodynamiky) a v záveroch vyšetrení z neurologickej ambulancie (B. E.) v dňoch 06.09.2022,\n17.02.2022, 10.09.2021, 08.02.2021, 29.09.2020, (kde sa uvádza záver: Chronifikovaný vertebrogénny\nsyndróm C a Th chrbtice s kolís. a opak. poruchou statiky a kinetiky C a Th ods. chrbtice), posudkový\nlekár žalovaného poukázal na zdravotný stav žalobkyne po absolvovaní kúpeľnej liečby v júli 2020\na júli 2021, avšak z Odborného lekárskeho posudku (ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného)\nnie je zrejmé, ako vyhodnotil objektívny neurologický nález: porucha statiky a dynamiky chrbtice v\nLekárskej prepúšťacej správe z Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica (hospitalizácia od 13.10. do\n16.10.2021), ako aj v nálezoch z neurologickej ambulancie zo dňa 15.02.2022 a 06.09.2022, t. j. nálezy a\nlekárska správa vyhotovené v čase po absolvovaní kúpeľnej liečby v Trenčianskych Tepliciach v júli 2021.\nUvedené nálezy z neurologických vyšetrení, v ktorých je diagnostikovaný Chronický vertebrogénny\nsyndróm C a Th chrbtice s kolís. a opak. poruchou statiky a kinetiky C a Th ods. chrbtice, nie sú\ndostatočne zhodnotené vo vzťahu k zisteniu vyplývajúcemu z osobného vyšetrenia posudkovej lekárky\nsociálneho poistenia žalovaného dňa 24.11.2022.\n51. Rovnako pokiaľ žalobkyňa namietala, že „v Odbornom lekárskom posudku z 24.11.2022 bol nález\npanikulitída hodnotený ako „posudkovo nevýznamný, pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného\nstavu ide o akútny stav s následnou rehabilitačnou liečbou, čo nezodpovedá výsledkom vyplývajúcim\nz vyšetrení v ortopedickej ambulancii B. H.“, táto námietka je dôvodná, keďže posudkový lekár\nžalovaného (na str. 7 Posudku) poukázal na vyšetrenie rehabilitačného lekára z 11.11.2019, v ktorom je\nuvedená „panikulitída krku a chrbta v krčnej oblasti“, avšak so závermi nálezu z ortopedických vyšetrení\n(B. H.) z 11.11.2020, 02.12.2020, 16.12.2020, 10.02.2021, 24.03.2021 a 02.06.2021, v ktorých bola\nuvedená diagnóza „panikulitída krku a chrbta v krčnej oblasti“ sa nevysporiadal. Obdobne, pokiaľ ako\n„posudkovo nevýznamný“ bol hodnotený nález rehabilitačného lekára z 28.02.2020, (kde je hodnotené\nv závere zreťazenie do poruchy žuvania, reči, dýchania, statiky a úchopu s prevahou flexorov, ako\naj choroba temporomandibulárneho kĺbu a cervikokraniálneho syndrómu s tým, že ide o vyšetrenie\npred samotnou realizáciou rehabilitačných procedúr), k ďalším nálezom s rovnakou diagnózou zo dňa\n06.10.2020 a 18.11.2021, sa posudkový lekár žalovaného (ani samotný žalovaný) nevyjadril. Napokon,\npokiaľ žalobkyňa s poukazom na zdravotné ťažkosti vyplývajúce z osteoporózy (denzitometrické\nvyšetrenie z apríla 2022), (predtým nález osteopénie), namietala záver vyplývajúci z Posudku z\n24.11.2022, že „nie sú momentálne uvedené ťažkosti posudkovo hodnotené pre posúdenie dlhodobého\nnepriaznivého zdravotného stavu“, správny súd uvádza, že z predmetného Posudku nie je zrejmé,\nako bol zohľadnený nález zo dňa 13.06.2022 (reumatologické vyšetrenie B. L.) z denzitometrického\nvyšetrenia z 25.04.2022 (osteoporóza chrbtice, osteoporóza drobných kĺbov), pričom nebolo vysvetlené,\nprečo je uvedené ochorenie žalobkyne posudkovo nevýznamné, ak pre samotnú osteoporózu - ľahká\nforma podľa kapitoly XV, oddiel B, písm. a), T skóre do - 2,5, je miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v rozpätí 10% až 15%.\nXX. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že podľa právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne\nuvedenom v Rozsudku č. k. 14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022 v odseku 10 by bolo potrebné (na\nzáklade jej zdôvodnenia, že zdravotné obmedzenia sú hlavne neurologického pôvodu a lekár, ktorý\nsporný posudok vypracoval, má atestáciu gynekológ), aby posúdil jej zdravotný stav lekár príslušnej\nodbornosti, správny súd uvádza, že v žalobkyňou citovanom bode 10 označeného rozsudku Krajského\n\nsúdu v Trenčíne zo dňa 04.07.2022 je uvedená reakcia žalobkyne na vyjadrenie žalovaného k správnej\nžalobe, a teda v tomto bode nie je uvedený záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne.\nPokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný sa neriadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom v\nTrenčíne v zrušujúcom rozsudku a tvrdila, že správny súd vytkol orgánu verejnej správy, že zdravotný\nstav žalobkyne neposudzoval objektívny posudkový lekár – špecialista, táto námietka nemá oporu\nv odôvodnení predmetného rozsudku, keďže z bodu 31. odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva,\nže tento vzhľadom na námietky žalobkyne týkajúce sa postupu posudkového lekára Sociálnej poisťovne,\nústredie so sídlom v Trenčíne „ponechal na zvážení žalovaného, či nie je vhodné v ďalšom konaní\nzmeniť osobu posudkového lekára tak, aby neboli pochybnosti o jeho objektívnosti.“ Z uvedeného textu\nnie je možné vyvodiť, že by správny súd spochybnil kompetenciu (odbornosť) posudkového lekára\nsociálneho poistenia, ani žalovanému neuložil povinnosť, aby zdravotný stav žalobkyne posudzoval\nlekár –špecialista (neurológ), zváženie zmeny osoby posudkového lekára smerovalo k zabezpečeniu\nobjektivity posúdenia zdravotného stavu žalobkyne (t. j. nie k jeho špecializácii). Žalovaný v ďalšom\nkonaní postupoval v intenciách doporučenia správneho súdu a zdravotný stav žalobkyne posudzovala\nposudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie Žilina B. G. D., ktorá má špecializáciu v odbore vnútorné\nlekárstvo a posudkové lekárstvo. Žalobkyňa ničím nespochybnila objektivitu tejto posudkovej lekárky.\nSprávny súd v tejto súvislosti uvádza, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho\nnásledkov na pracovnú schopnosť žalobkyne vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach\nsociálneho poistenia je takéto posudzovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa\n§ 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zák. č.\n578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\npodmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v\nšpecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť z zaradený do špecializačného štúdia\nv špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Posudková lekárka, ktorá vykonala posudzovanie\nzdravotného stavu žalobkyne dňa 24.11. 2022, teda spĺňa podmienky na výkon lekárskej posudkovej\nčinnosti.\n53. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a\nsvoje aktuálne zdravotné ťažkosti preukazovala lekárskymi nálezmi z nasledovných vyšetrení: B. L. reumatologická kontrola zo dňa 09.02.2023, B. H. – FRO–zo dňa 20.02.2023, rehabilitačná liečba od\n21.02.2023 do 20.03.2023, B. F. - neurologická ambulancia – vyšetrenie zo dňa 17.01.2023, B. E. neurologická ambulancia zo dňa 07.03.2023, vrátane návrhu na kúpeľnú starostlivosť a schválenie\nkúpeľnej starostlivosti - potvrdenie zo dňa 17.03.2023 Dôvera, zdravotná poisťovňa, správny súd\nuvádza, že uvedené lekárske vyšetrenia a správy boli vydané až po vydaní rozhodnutia žalovaného\n(09.01.2023), a preto správny súd k takýmto novým lekárskym správam nemohol prihliadnuť pri\nsvojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci\nstav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase právoplatnosti\nrozhodnutia žalovaného), a teda správny súd nemohol prihliadať k lekárskym správam a nálezom z\nvyšetrení, ktoré boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n54. Námietka žalobkyne, že žalovaný neodôvodnil svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je dôvodná, keďže na str. 5 - 6 napadnutého rozhodnutia\nžalovaného (v časti, v ktorej žalovaný poukazuje na závery posudkového lekára sociálneho poistenia\nz posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v jej prítomnosti dňa 24.11.2022) sa uvádza: „Určená je\nmiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia od\n35% do 45%, t. j. 35%. Určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie\nje z posudkového hľadiska odôvodnené - percentuálne rozpätie zahŕňa často sa opakujúce prejavy\nnervového dráždenia, čo nie je v tomto prípade dokumentované v objektívnych nálezoch pri odborných\nvyšetreniach (objektívne neurologicky nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia - na horných aj\ndolných končatinách sú šľachovookosticové reflexy symetrické, nie sú prítomné poruchy citlivosti ani\nmotorický deficit - stisk oboch rúk je symetrický, bez akroparézy).Ostatné zdravotné ochorenia uvedené\nv diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné\npostihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto\nmiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je zvýšená podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003\nZ. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z.\"\n\n55. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých\nodcitovala časť z ich odôvodnenia a konštatovala, že žalovaný sa neriadil ustálenou judikatúrou\nNajvyššieho súdu SR vo veciach posudzovania miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa\nustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je pre správne posúdenie preskúmavanej veci podstatné\nmnožstvo judikátov, ktoré účastník konania cituje, ale rozhodujúce je to, čo z týchto rozhodnutí je možné\naplikovať na preskúmavanie vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové\nokolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel a ako\nnásledne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanie vec. Konkretizácia dopadov záverov\nžalobkyňou označených rozsudkov Najvyššieho súdu SR na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného v správnej žalobe absentuje. Nepostačuje teda na rozsudky Najvyššieho súdu SR poukázať,\nresp. odcitovať parciálnu časť z ich odôvodnenia. Na ich účinné použitie je potrebné, aby žalobkyňa\nnajprv ozrejmila ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet,\nsporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne\nokolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím) a konkrétne dôsledky ich vplyvu\nna zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov a konštatácie názoru\nžalobkyne k nim takéto kritéria nespĺňajú. Takto formulované námietky považuje správny súd len za\nvyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s hodnotením vykonaným žalovaným, ktoré samé o sebe (bez tvrdenia,\naký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia), nemajú vplyv na zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia.\n56. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 197/2021, ktorý sa týka\ntrestnej veci a žalobkyňa ho považuje za aplikovateľný v preskúmanom prípade, správny súd uvádza,\nže v označenej veci v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa o porušení základných práv v súvislosti\ns trestným stíhaním ústavný súd o. i. konštatoval, že znalci v odbore zdravotníctva napriek svojmu\nvšeobecnému medicínskemu vzdelaniu nie sú oprávnení podávať znalecké posudky v inom odvetví,\nako v tom, v akom sú znalci zapísaní (bod 56), avšak v preskúmavanom prípadne uvedený záver nie je\naplikovateľný, keďže vo veci nebolo nariadené znalecké dokazovanie, zdravotný stav žalobkyne nebol\nposudzovaný znalcom a podkladom napadnutého rozhodnutia neboli závery znalca, ktorý by podal\nznalecký posudok v inom odvetví, v akom bol zapísaný. V preskúmanom prípade vykonala posúdenie\nzdravotného stavu žalobkyne v administratívnom konaní posudková lekárka sociálneho poistenia, ktorá\nmá špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo a ktorá spĺňala podmienky pre výkon\nposudkovej činnosti v zmysle osobitných predpisov tak, ako je uvedené v bode 52 tohto rozsudku.\n57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) a konania, ktoré\nich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté\nrozhodnutie žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobkyňa v správnej žalobe\nnežiadala zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, a preto správny súd zrušil\nlen rozhodnutie žalovaného, keďže podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže zrušiť\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy len na návrh žalobkyne. Úlohou žalovaného bude\nopätovne posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok na priznanie invalidného dôchodku, riadne a úplne zistiť\nzdravotný stav žalobkyne s tým, že budú zohľadnené všetky relevantné a aktuálne lekárske správy,\nako aj z nich vyplývajúce všetky ochorenia žalobkyne, ich dopad na pracovný potenciál žalobkyne, určiť\nrozhodujúce zdravotné postihnutie a určiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v zmysle posudkových kritérií, resp. hľadísk\nstanovených v prílohe číslo 4 k zák. č. 461/2003 Z. z., opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie\nzákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonom stanovené náležitosti pre riadne\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v\nkonaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nVýška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\n\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443\nods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§\n444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom\npočte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a\naby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet\nrovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}