Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici TN-11S/16/2023 3023200043 04. 10. 2023 JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI:SK:SpSBB:2023:3023200043.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX/XX, XXX XX G. a 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., obaja právne zastúpení: JUDr. Ján Legerský, advokát, Nám. sv. Anny 15/25, Trenčín, IČO: 34 054 081, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ I. J., bytom K. XXXX/XX, XXX XX G., 4/ L. M. D., bytom J. XX, XXX XX G., 5/ M. N., bytom K. XXXX/XX, XXX XX G., 6/ L. O. D., bytom D. XXX/ XX, XXX XX G., 7/ inexdesign s.r.o., so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, IČO: 50 898 906, 8/ H. P., bytom M. J. XXX/XX, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TNOVBP2-2022/039844-002 zo dňa 27. decembra 2022, takto rozhodol: I. Súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania 1/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie I. 1. I. J. a H. H. J. I. podali Mestu Trenčín (ďalej aj len „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) dňa 25.04.2019 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na novostavbu dvojgaráže, umiestnenú na pozemkoch C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X – záhrada a C KN parc. č. XXXX/ X – zastavaná plocha, evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. G.. 2. K posúdeniu žiadosti boli zaobstarané záväzné stanoviská a vyjadrenia, a to záväzné stanovisko Mesta Trenčín zo dňa 20.05.2019, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Trenčín zo dňa 15.05.2019, vyjadrenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2019, stanovisko Západoslovenskej distribučnej zo dňa 16.07.2019, vyjadrenie Slovak Telekom, a.s. zo dňa 03.05.2019, stanovisko Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor zo dňa 11.04.2019 a stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia železničnej dopravy a dráh, odbor dráhový stavebný úrad zo dňa 04.06.2019, pričom k vydaniu stavebného povolenia neboli vznesené zo strany dotknutých orgánov žiadne námietky.
3. Listom zo dňa 20.05.2019 stavebný úrad podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“) oznámil začatie stavebného konania spojeného s územným konaním podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 10.06.2019. Účastníci konania a dotknuté orgány boli poučení, že svoje námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. 4. Na ústnom pojednávaní vzniesli námietky žalobca 1/ a ďalší účastník 5/, pričom namietali výšku stavby a schodište vedúce do podkrovia s tým, že žiadali dodržať výšku, akú majú susedia, a schodisko navrhli umiestniť do vnútra stavby. Poukázali na stratu súkromia a zníženie ceny nehnuteľností. Písomne vzniesli námietky aj ďalší účastníci administratívneho konania (ktorí sa v konaní pred správnym súdom vzdali účasti v konaní) a poukazovali na to, že predmetná stavba svojou výškou pôsobí neprimerane vysoko a prístupové schodisko zasahuje do súkromia susedov, ktorí záhradu využívajú ako oddychovú zónu, čo v budúcnosti môže mať negatívny vplyv na dobré susedské vzťahy. 5. Rozhodnutím č. ÚSŽP 2019/37369/102308/4-Frš, MsÚ 2019/78552 zo dňa 31.07.2019 vydalo Mesto Trenčín ako stavebný úrad ďalšiemu účastníkovi konania 1/ ako stavebníkovi s manželkou stavebné povolenie pre stavbu „novostavba dvojgaráže,“ umiestnenú na pozemkoch C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X – záhrada a C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha, evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. G.. V stavebnom povolení stavebný úrad určil záväzné podmienky pre uskutočnenie predmetnej stavby a rozhodol o námietkach vznesených účastníkmi administratívneho konania tak, že ich ako nedôvodné zamietol. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu o povolení stavby č. ÚSŽP 2019/37369/102308/4-Frš, MsÚ 2019/78552 zo dňa 31.07.2019 podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a ďalší účastník konania 5/, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2020/003420-002 zo dňa 23.01.2020 tak, že podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prerokovanie a rozhodnutie z dôvodu, že stavebný úrad sa nezaoberal spôsobom odvodu dažďových vôd zo strechy povoľovanej stavby. 7. V nadväznosti na uvedené zrušujúce rozhodnutie stavebný úrad vyzval stavebníkov na doplnenie projektovej dokumentácie stavby o spôsob odvedenia dažďových vôd zo strechy povoľovanej stavby a potom, čo stavebníci projektovú dokumentáciu doplnili, bola účastníkom konania poskytnutá lehota na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia vo veci. Stavebný úrad následne opätovne rozhodol rozhodnutím č. ÚSŽP 2020/1639/99855/59-Frš, MsÚ 2019/78552 zo dňa 18.09.2020 tak, že vydal stavebné povolenie, určil záväzné podmienky pre realizáciu stavby a námietky vznesené účastníkmi administratívneho konania ako nedôvodné zamietol. 8. Proti uvedenému stavebnému povoleniu podali žalobcovia 1/ a 2/ opätovne odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2021/005609-002 zo dňa 12.02.2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. ÚSŽP 2020/1639/99855/59-Frš, MsÚ 2019/78552 zo dňa 18.09.2020 potvrdil. K odvolacím námietkam žalobcov v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavba dvojgaráže sa povoľuje na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve stavebníkov, pričom stavba žiadnou svojou časťou nezasahuje na susedné pozemky a stavby a stavbou nebudú porušené vlastnícke a iné práva k susedným nehnuteľnostiam. Súčasťou prvostupňového rozhodnutia bolo aj vyhodnotenie súladu stavby s platným Územným plánom sídelného útvaru Trenčín, t.j. miera zastavanosti, podiel zelene a výškový regulatív. Dvojgaráž podľa žalovaného tvorí doplnkovú funkciu pre rodinný dom a umiestnením povoľovanej stavby 2,65 metrov od susednej stavby garáže budú zachované požiadavky v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. Oceľové schodisko, zabezpečujúce občasný prístup do skladového priestoru, malo byť podľa žalovaného vyrobené v súlade s technickými normami a možný hluk pri jeho osadení by bol len dočasný, ktorý vzniká bežne pri každej realizácii stavby. Odvod dažďovej vody zo strechy povoľovanej stavby dažďovou kanalizáciou do jestvujúcej vsakovacej šachty nemal mať podľa žalovaného žiadny negatívny vplyv na susedné nehnuteľnosti. Predchádzajúce súdne konanie
9. Na základe správnej žaloby podanej žalobcami 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne ako správny súd rozsudkom č.k. 13S/29/2021-84 zo dňa 20.10.2021 zrušil uvedené rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2021/005609-002 zo dňa 12.02.2021, ako aj rozhodnutie Mesta Trenčín č. ÚSŽP 2020/1639/99855/59-Frš, MsÚ 2019/78552 zo dňa 18.09.2020, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom bola nepreskúmateľnosť rozhodnutí v otázke narušenia pohody bývania a súvisiacich námietok, a taktiež aj nedostatočne zistený skutkový stav (§ 191 ods. 1 písm. d) a e) Správneho súdneho poriadku). Administratívne konanie II. 10. Po zrušení vyššie uvedených rozhodnutí Krajským súdom v Trenčíne ako správnym súdom bol predložený situačný výkres - situácia osadenia stavby č. C-1. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa doručil účastníkom konania podanie č. ÚSaŽP 2022/2571/20792/2HoZuDUD zo dňa 20.04.2022, ktorým účastníkom konania oznámil, že podklady k stavebnému povoleniu boli doplnené o nové skutočnosti. Ďalej účastníkov konania upovedomil o tom, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť na stavebnom úrade a že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť písomne prostredníctvom pošty, respektíve elektronicky na Mesto Trenčín, a to najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Stavebníkom v administratívnom konaní po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí Krajským súdom v Trenčíne bol už len ďalší účastník konania 1/. Zároveň bol dňa 07.06.2022 vykonaný štátny stavebný dohľad, v zázname o vykonaní ktorého je uvedené, že posudzovaná stavba je rozostavaná, že boli zrealizované základy, obvodové múry, priečky, zastrešenie, výplne otvorov, elektrina. Ďalej bolo zistené, že nebolo realizované schodisko, zábradlie, zateplenie. 11. Žalobca 1/ a ďalší účastník konania 5/ pán N. nahliadli do administratívneho spisu a do záznamu o nazretí do spisu uviedli, že spis nepriniesol žiadne nové informácie, vyjadrili opätovne nesúhlas s výškou stavby a s vonkajším schodiskom s tým, že požadujú nové konanie. Pán N. namietal ešte aj potrebu prehodnotenia výšky budovy s ohľadom na tienenie susedného pozemku. Žalobcovia 1/ a 2/ doručili dňa 28.04.2022 aj písomné námietky, v ktorých uviedli, že trvajú na miestnom šetrení a nesúhlasia s výškou budovy, s umiestnením vonkajšieho schodišťa a s umiestnením vstupných dverí do podkrovia. 12. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodnutím č. ÚSŽP 2022/2571/114807/14/HoZu, DUD, MsÚ 2019/78552 zo dňa 31.08.2022 povolil podľa § 88b a § 66 Stavebného zákona stavbu: „novostavba dvojgaráže“ umiestnená podľa LV č. XXXX na pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - záhrada, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha, k. ú. G., mesto Trenčín, pre stavebníka I. J. (ďalší účastník konania 1/). 13. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa vyhodnotil námietky (podané účastníkmi konania v štádiu administratívneho konania pred zrušením rozhodnutí Krajským súdom v Trenčíne, ako aj námietky podané v tom štádiu administratívneho konania, ktoré nasledovalo po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí Krajským súdom v Trenčíne) ako nedôvodné. Orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že stavba je v súlade s platným Územným plánom sídelného útvaru Trenčín, schváleným uznesením MsZ č. 683 zo dňa 12.12.2012, v znení Zmien a doplnkov č. 2, schválených uznesením MsZ č. 338 zo dňa 16.12.2015 a v znení Zmien a doplnkov č. 1, schválených uznesením MsZ č. 427 zo dňa 17.02.2016, nakoľko dotknuté pozemky sú definované ako UB 01 - Obytné územie - rodinné domy, s výškovým regulatívom 2 NP+S. V limitoch a regulatívoch zastavanosti územia je pre regulatív UB 01 stanovená maximálna miera zastavania 40 % a minimálny podiel zelene 50 % z celkovej výmery pozemku. Projektová dokumentácia obsahuje prepočet percentuálneho podielu zastavanej plochy (30,25 %) a zelene (58,40 %), čo je v súlade s regulatívom Územného plánu sídelného útvaru Trenčín, v súlade s regulatívom je aj výška stavby. Ďalej orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že bolo zistené, že od oznámenia začatia stavby do zastavenia prác stavebník začal stavbu realizovať a že sú zrealizované základy, obvodové múry, priečky, výplne otvorov, elektrická energia a zastrešenie a že nebolo zrealizované schodisko, zábradlie a zateplenie. Konštatoval, že rozostavaná stavba je dvojpodlažná, bez podpivničenia, zastrešená sedlovou strechou, na 1. podlaží sú dve stojiská pre autá a na 2. podlaží, ktoré bude sprístupnené vonkajším oceľovým schodiskom, je skladový priestor. Dvojgaráž je jednoduchá stavba, ktorá tvorí doplnkovú funkciu pre rodinný dom stavebníka na parcele č. XXXX/ X, k. ú. G. a je umiestnená za rodinným domom a napojená na elektrickú energiu. Prístup k domu z verejnej komunikácie je súčasne prístupom pre dvojgaráž.
14. Ďalej orgán verejnej správy 1. stupňa z predloženého situačného výkresu č. C - 1 „Situácia“ vyvodil, že vzdialenosť objektu od hranice pozemku parc. č. XXXX/X (vlastník p. N.) je 2,00 metra (múr) a navrhované schodisko bude vzdialené 1 meter. Ďalej, že pán N. má postavenú garáž na pozemku parc. č. 1972/5, ktorá je od hranice pozemku stavebníka vzdialená 0,65 metra. Ďalej uviedol, že stavebník má postavenú dvojgaráž od hranice pozemku pána N. vo vzdialenosti 2 metrov. Nakoľko sú garáže umiestnené za sebou a medzi nimi vzniká priestor vo vzdialenosti 2,65 metra, nie je možné, aby novostavba dvojgaráže zatienila pozemok pána N.. Vzdialenosti objektu od hranice pozemku parc. č. 1973/5 vo vlastníctve pána B. a pani B. je 2,085 metra (múr) a navrhované schodisko bude vzdialené 1,085 metra. Pán B. a pani B. majú postavenú na pozemku parc. č. XXXX/X nebytovú budovu bez označenia súpisným číslom (pravdepodobne garáž). Budova nie je zapísaná na liste vlastníctva a je vzdialená od hranice pozemku stavebníka 12,4 metra. Stavebník má postavenú dvojgaráž od hranice pozemku 2,085 metra a medzi garážami je 14,085 metra. Riešený objekt je postavený z väčšej časti šírky (dvojgaráž je široká 8 metrov) za garážou pána N. a vzdialenosť medzi nimi je 2,65 metra, a z menšej časti šírky je postavená za nebytovou budovu (garážou) pána B. a pani B. v jednej línii, čiže nepresahuje úroveň garáže pána B. a pani B.. Priestor medzi týmito garážami je 14,085 metra. Stavebný úrad posúdil, že k zatieneniu pozemku parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 552 m2 môže dôjsť zo všetkých troch strán, nakoľko parcela je ohraničená tromi nebytovými budovami - garážami. Z jednej strany zo strany vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X (pána B. a pani B.) je umiestnená nebytová budova (garáž) na pozemku parc. č. XXXX/X, z druhej strany (takmer po celej dĺžke) je umiestnená garáž na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve pána N. a z tretej strany (z menšej časti, čiže necelé 4 metre) je umiestnená dvojgaráž stavebníka. Stavebný úrad konštatoval, že výška riešeného objektu je v súlade s územným plánom mesta Trenčín a že umiestnenie dvojgaráže zohľadňuje zatienenie pozemku. Ak by stavebník dvojgaráž umiestnil bližšie k hranici pozemku parc. č. XXXX/X, bol by pozemok parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov zatienený podstatne viac ako doteraz, čo znamená z dvoch strán a zo strany stavebníka po celej šírke dvojgaráže (čiže 8 metrov). 15. Ďalej sa stavebný úrad venoval aj posúdeniu otázky pohody bývania a konštatoval, že oceľové schodisko, ktoré bude zabezpečovať občasný prístup do skladového priestoru, bude vyrobené v súlade s technickými normami a možný hluk, ktorý vznikne jeho používaním, bude len bežná kroková hlučnosť, čiže občasným používaním nebudú prekročené prípustné hodnoty hladiny hluku. Uviedol tiež, že odvod dažďovej vody zo strechy povoľovanej stavby dažďovou kanalizáciu do jestvujúcej vsakovacej šachty nebude mať žiadny negatívny vplyv na susedné nehnuteľnosti a že pri silných dažďoch je predpoklad, že budú zvlhnuté aj okolité pozemky a stavby bez vplyvu pôsobenia vlhkosti zo susedných nehnuteľností. 16. Stavebný úrad uviedol, že preskúmal námietky a dospel záveru, že je potrebné prihliadať na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami vlastníka - stavebníka a vlastníkov susedných stavieb. Ide o stret dvoch vlastníckych práv - vlastníckeho práva vlastníkov susedných nehnuteľností, ktorí si chcú užívať nerušený výkon svojho práva k pozemku, okrem iného aj práva na súkromie, a vlastníckeho práva suseda - stavebníka, ktorý chce tiež realizovať svoje vlastnícke právo k pozemku tým, že si na ňom niečo postaví. Ak by boli takéto práva vykonávané absolútne, navzájom sa vylučujú. Podľa stavebného úradu nie je možné k veci pristupovať tak, že obe práva zostanú absolútne nedotknuté a je potrebné zabezpečiť, aby k prípadným zmenám došlo v primeranej miere. Stavebný úrad ďalej uviedol, že zákon z tohto dôvodu stanovuje určité kogentné požiadavky na zamýšľanú stavbu a že práve otázka dodržania zákonom stanovených limitov má byť otázkou riešenou v konaní o povolení stavby. Uviedol, že nestačia všeobecné námietky, že navrhovaná stavba svojou výškou v kontexte okolitých „doplnkových stavieb“ na susedných rozlohou nie veľkých pozemkoch pôsobí neprimerane, vysoko a podobne. Je nevyhnutné špecifikovať, čo zo strany vlastníkov susedných nehnuteľností nebolo preukázané, v akej konkrétnej súvislosti navrhovaná stavba prekračuje normu objektívneho práva, prečo svojou neprimeranosťou zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov, napríklad tým, že znižuje hodnotu ich nehnuteľností. Podľa stavebného úradu bolo na účastníkoch konania, ktorí vzniesli námietky, aby preukázali, že novostavba negatívne zasiahne do ich pohody bývania. Stavebný úrad uzavrel, že po preskúmaní námietok a po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že nebolo zistené, že by novostavba negatívne ovplyvňovala vlastníkov susedných nehnuteľností, a zároveň, že dospel k záveru, že námietky občianskoprávneho charakteru nie sú dôvodné. 17. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ a ďalší účastník konania 5/ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. OU-TN-
OVBP2-2022/039844-002 zo dňa 27.12.2022 tak, že odvolanie zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil. 18. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolanie účastníci konania odôvodnili predovšetkým narušením pohody bývania a požadovali zdržať sa činnosti, ktorej výsledok by umožnil vo vysokej miere zasahovať do úrovne súkromia. Žalovaný poukázal na výkres situácie s doplnenými odstupovými vzdialenosťami s tým, že stavba je postavená 2 metre od hranice pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. G. vo vlastníctve žalobcov a 2,085 od hranice pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. G. vo vlastníctve pána N.. Ďalej uviedol, že v časti pozemku parc. č. XXXX/X je povoľovaná stavba umiestnená protiľahlo k stavbe garáže pána N. vo vzdialenosti 2,65 metra, t. j. vonkajšie oceľové schodisko povoľovanej stavby je umiestnené k štítovému murivu garáže na susednom pozemku. Daným umiestnením garáže a schodiska nebudú narušené jednotlivé zložky životného prostredia ako je hladina hluku, čistota ovzdušia, emisie pachov a prachu, oslnenie a tým narušená pohoda bývania vo väčšej miere ako je miera primeraná pomerom. V časti vrchnej podesty, ktorá je dlhá 1,2 metra, je schodisko umiestnené protiľahlo k pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. G.. Vo vzdialenosti 12,4 metra od hranice uvedeného pozemku je budova bez označenia súpisným číslom na pozemku parc. č. XXXX/ X, za budovou je rodinný dom súpisné číslo XXXX vo vlastníctve žalobcov. Možné narušenie pohody bývania na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcov a je využívaný ako dvor, s ohľadom na narušenie jednotlivých zložiek životného prostredia, sa podľa žalovaného nepredpokladá. Schodisko je navrhnuté na prístup do skladového priestoru, nachádzajúceho sa nad spodnou časťou garáže, a nie na výhľad do susedných nehnuteľností. Pokiaľ išlo o námietky o obťažovaní hlukom spôsobeným chôdzou po schodisku a hlukom, ktorý môžu spôsobovať dotykové plochy schodiska a steny stavby, tieto žalovaný vyhodnotil taktiež ako bezpredmetné s ohľadom na povinnosť zhotoviteľa stavby zabezpečiť bezpečné a pevné uchytenie schodiska bez možných pohybov schodiska, s možným hlukom spôsobeným nárazmi a trením konštrukcie schodiska o stenu stavby. Chôdzu po schodisku nie je podľa žalovaného možné považovať za činnosť so zvýšenou hlučnosťou, pri ktorej je potrebné uvažovať o protihlukových opatreniach. Povoľovaná stavba dvojgaráže s poschodím využívaným ako skladový priestor, postavená na pozemkoch stavebníka, nebude zasahovať vo vysokej miere do dlhodobo zavedenej úrovne súkromia v danom mieste. Podľa žalovaného sa orgán verejnej správy 1. stupňa v konaní a následne v rozhodnutí dôsledne zaoberal umiestnením povoľovanej stavby s ohľadom na okolitú zástavbu s následným vyhodnotením jej vplyvov na susedné nehnuteľnosti. Ďalej žalovaný odkázal na § 61 ods. 2 Stavebného zákona s tým, že stavebný úrad môže od miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Správna žaloba - žalobné body 19. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovia sa nestotožnili s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, namietali, že bol porušený zákon, v dôsledku čoho boli ukrátení na svojich právach a bolo porušené aj ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, v zmysle ktorého boli orgány verejnej správy viazané právne záväzným názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozhodnutí. 20. Žalobcovia videli nesprávnosť v tom, že ani po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí sa stavebný úrad dôsledne nezaoberal dopadom realizácie povoľovanej stavby na pohodu ich bývania a na posúdenie tejto dôležitej skutočnosti nevykonal prakticky žiadne ďalšie zisťovanie ani dokazovanie, na základe výsledkov ktorého by toto mohol objektívne vyhodnotiť a posúdiť. Žalovaný sa v rámci odvolacích námietok obmedzil len na formálne skonštatovanie vzdialenosti povoľovanej stavby od hranice pozemku žalobcov a umiestnenie schodiska vo vzťahu k tomuto pozemku (protiľahlo), na konštatovanie o existencii budovy bez súpisného čísla na pozemku parc. č. XXXX/X a za ňou sa nachádzajúceho rodinného domu D. F. XXXX vo vlastníctve žalobcov, a v nadväznosti na konštatovanie týchto skutočností, vyplývajúcich z rozhodnutia prvostupňového orgánu, uviedol len všeobecnú, ničím nepodloženú a subjektívnu úvahu o tom, že sa nepredpokladá narušenie pohody bývania na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je využívaný ako dvor, s ohľadom na narušenie jednotlivých zložiek životného prostredia (hluk, čistota ovzdušia, pachy a prach), a tiež požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie, požiarnu bezpečnosť a hygienu. Tento záver nie je odôvodnený žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami,
ktoré by vyplynuli zo skutkových zistení v rámci doplnenia dokazovania po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia. Podľa žalobcov tak v tomto rozsahu nie sú rozhodnutia dostatočne odôvodnené. 21. Za nepodložené označili žalobcovia aj konštatovanie žalovaného, že schodisko je navrhnuté na prístup do skladového priestoru vyhotoveného nad spodnou časťou garáže a nie na výhľad do susedných nehnuteľností. Práve pri posúdení realizácie oceľového schodiska na sprístupnenie 2. nadzemného podlažia povoľovanej stavby vo vonkajšom priestore sa podľa žalobcov bolo potrebné zaoberať jeho upevnením o vonkajšiu stenu stavby. Konkrétne tým, či takéto sprístupnenie nie je samo o sebe celkom neprimeraným zásahom do pohody bývania žalobcov, keď je zrejmé, že každá osoba, ktorá by sa po tomto schodisku pohybovala, by mala plnohodnotný výhľad do dvora rodinného domu žalobcov na pozemku parc. č. XXXX/X a preklenúť túto skutočnosť nie je možné len konštatovaním, že schodisko je navrhnuté na prístup do skladového priestoru vyhotoveného nad spodnou časťou garáže a nie na výhľad do susedných nehnuteľnosti. Rozhodujúca bola tá skutočnosť, či takto navrhnuté schodisko bude objektívne umožňovať každému, kto sa po ňom bude pohybovať, výhľad do dvora rodinného domu žalobcov, bez ohľadu na to, či by táto osoba takýto výhľad využila alebo nie. Takéto odôvodnenie rozhodnutia označili žalobcovia za nenáležité a arbitrárne. 22. Ďalej žalobcovia namietali, že navrhli vykonať miestne šetrenie, kde by bolo možné objektívne zistiť, či povolením stavby dôjde k narušeniu pohody bývania žalobcov a v akom rozsahu. To, že k narušeniu pohody bývania žalobcov by povolením takejto stavby jednoznačne došlo, vyplýva už aj z konštatovania žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, keď uviedol, že povoľovaná stavba dvojgaráže s poschodím využívaným ako skladový priestor, postavená na pozemku stavebníka, nebude zasahovať „vo vysokej miere do dlhodobo zavedenej úrovne súkromia v danom mieste“. Z toho je zrejmé, že žalovaný na jednej strane uznáva, že stavba zasiahne do dlhodobo zavedenej úrovne súkromia v danom mieste, ale z celého odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že nepôjde o zásah „vo vysokej miere“. 23. Rovnako k námietke o hlučnosti schodiska žalovaný uviedol len všeobecné konštatovania o predpoklade riadneho pripevnenia schodiska o stenu stavby a o tom, že chôdzu po schodisku nie je možné považovať za činnosť so zvýšenou hlučnosťou, ktorá by vyžadovala protihlukové opatrenia. Pri riešení týchto otázok podľa žalobcov treba uvažovať aj v tých intenciách, že samotný charakter schodiska (oceľové) aj spôsob jeho vyhotovenia (pripevnením ku stene stavby z vonkajšej strany) predpokladá hlučnosť pri jeho používaní a intenzita hlučnosti bude závisieť od spôsobu používania schodiska, doby jeho používania a časových intervalov používania. Hlučnosť takéhoto schodiska bude vždy závisieť od pohybu po ňom, tak z hľadiska rýchlosti pohybu osôb, ktoré by po ňom chodili, ako aj druhu použitej obuvi pri takejto chôdzi a ďalších podobných faktorov. Význam preto mala aj otázka hlučnosti používania takéhoto schodiská vo vzťahu k otázke posúdenia narušenia pohody bývania žalobcov. Ak žalovaný odvolaciu námietku žalobcov vyhodnotil len všeobecným konštatovaním bez akéhokoľvek posúdenia možného reálneho vplyvu namietanej hlučnosti na pohodu bývania žalobcov, je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, nenáležité a arbitrárne. 24. Ďalej žalobcovia namietali, že v rozhodnutiach orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje akýkoľvek rozbor otázky proporcionality ochrany vlastníckych práv, a to na jednej strane stavebníka povoľovanej stavby a na druhej strane žalobcov ako vlastníkov susedných nehnuteľností, pričom práve táto otázka bola veľmi významná. Je nesporné, že s predmetnou stavbou dôjde k narušeniu pohody bývania žalobcov, a to v značnej miere, a preto bolo potrebné zaoberať sa tým, či z hľadiska poskytnutia rovnakej ochrany vlastníckeho práva každého vlastníka možno od žalobcov spravodlivo požadovať, aby znášali značné narušenie ich doterajšej pohody bývania, alebo či možno skôr od stavebníka požadovať, aby stavbu realizoval takým spôsobom, že nedôjde k zásahu do pohody bývania žalobcov. Podľa žalobcov nie je možné od nich spravodlivo žiadať, aby znášali zásah do ich súkromia len preto, aby stavebník mohol stavbu realizovať, a naopak, je celkom zrejmé, že je spravodlivé žiadať od stavebníka, aby stavbu realizoval v takom rozsahu, aby zásah do pohody bývania žalobcov minimalizoval, čomu zodpovedá realizácia stavby bez 2. nadzemného podlažia alebo aspoň bez sprístupnenia vonkajším schodiskom. Podľa žalobcov dochádza k celkom neprimeranej ochrane vlastníckeho práva stavebníka na úkor ochrany vlastníckeho práva žalobcov, čo odporuje čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Ujma, ktorú by žalobcovia ako vlastníci rodinného domu s pozemkami narušením dlhodobo zaužívanej pohody ich bývania realizáciou predmetnej stavby utrpeli, je neporovnateľne vyššia než ujma, ktorá by stavebníkovi vznikla realizovaním predmetnej stavby len v rozsahu jedného nadzemného podlažia, alebo ujma,
ktorá by mu vznikla v prípade, že by stavbu realizoval tak, že by 2. podlažie bolo sprístupnené z vnútorných priestorov stavby, a to bez realizácie vonkajšieho schodiska. Týmito skutočnosťami sa podľa žalobcov orgány verejnej správy pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcov nedostatočne zaoberali a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je preto celkom nenáležité a arbitrárne a nespĺňa požiadavky odôvodnenia rozhodnutia zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 25. Postup orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa žalobcov je v rozpore s ustanoveniam Stavebného zákona ako aj Správneho poriadku, v rozpore s právnymi závermi vyplývajúcimi z predchádzajúceho rozhodnutia správneho súdu v tejto veci a výsledkom je nezákonné rozhodnutie o povolení stavby, realizáciou ktorej by došlo k hrubému zásahu do vlastníckych práv žalobcov. 26. Žalobcovia žiadali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa zrušil z dôvodov vymedzených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a podľa odseku 3 písm. a) tohto ustanovenia vrátil vec orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovia zároveň navrhli, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 27. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol rovnakú argumentáciu, ktorá bola uvedená v preskúmavaných rozhodnutiach. Uviedol tiež, že s návrhom na priznanie odkladného účinku nesúhlasí, pretože konali o dodatočnom povolení stavby, ktorá už je zrealizovaná a nie je zrejmé, aký by malo význam rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby. 28. Podľa žalovaného bolo postupované v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, vec bola správne právne posúdená, a keďže neboli zistené také dôvody, ktoré by bránili potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia, bolo odvolanie zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe 29. Ďalší účastník konania 1/ (stavebník) uviedol, že sa so správnou žalobou nestotožňuje. Uviedol, že žalobcovia neprodukovali žiadne relevantné tvrdenia vo vzťahu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a opakujú svoju rozsiahlu argumentáciu aplikovanú už v odvolaní proti stavebnému povoleniu zo dňa 31.08.2022, a nepreukázali a nešpecifikovali ich tvrdenia s cieľom neprimerane a účelovo predĺžiť stavebné konanie a oddialiť jeho právoplatné ukončenie. Uviedol, že je neprípustne a neprimerane zasahované do jeho práv a v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcovia konajú zjavne v rozpore so zásadou akejkoľvek primeranosti (ktorej sa dožadujú) a neprimerane zasahujú do jeho práv tým, že sa účelovo a nedôvodne snažia oddialiť dokončenie povoľovanej stavby, pričom jemu vznikli v dôsledku situácie na trhu so stavebnými materiálmi za posledné obdobie neprimerané a neočakávané náklady s dokončením stavby. 30. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia označil ďalší účastník konania 1/ za zákonné s tým, že vychádzajú z posúdenia stavebno-technických požiadaviek a všetkých ostatných pre vec relevantných skutočností, ako aj z posúdenia zásahu do zachovania pohody bývania a orgány verejnej správy sa vysporiadali so všetkými námietkami účastníkov konania. Podľa ďalšieho účastníka konania 1/ postupovali orgány verejnej správy správne a žalobné námietky sú nedôvodné. Stavba nie je nijako spôsobilá zasiahnuť a ohroziť pokojné bývanie žalobcov a ani iných osôb, ide o dvojpodlažnú stavbu dvojgaráže, do ktorej vstup na prízemie je zabezpečený z prednej strany a vstup na poschodie je zabezpečený vonkajším oceľovým schodiskom z bočnej strany, pričom je umiestnená v súlade s územným plánom mesta Trenčín a je v súlade aj s výškovým regulatívom. Ďalší účastník konania 1/ poukázal na účel stavby a spôsob jej používania s tým, že bežným a občasným pohybom po schodisku nie je možné produkovať nadmerný hluk, ktorý by neprimerane zasahoval do pokojného bývania žalobcov a obyvateľov susedných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že na adrese nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov podľa jeho zistení nikto trvale nebýva, o čom svedčí aj trvalý pobyt samotných žalobcov. Za nedôvodnú označil aj námietku ohľadne nevykonania miestneho šetrenia s poukazom na § 61 ods. 1 Stavebného zákona. Vo vzťahu k výške stavby ešte uviedol, že na susednom pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve M. N. sa nachádza obdobná 2-podlažná stavba slúžiaca ako garáž
s podkrovím využívaným ako sklad, na preukázanie čoho predložil fotodokumentáciu. Poukázal ďalej na vzdialenosti stavby od okolitých pozemkov vo vlastníctve pána N. a žalobcov. Uviedol tiež, že na susednom pozemku parc. č. XXXX/X je postavený dvojpodlažný rodinný dom so štyrmi oknami a balkónom s priamou orientáciou na pozemok a dvor žalobcov, čo vyplýva z priloženej dokumentácie, čo podľa ďalšieho účastníka konania 1/ žalobcom zrejme neprekáža. Ďalej uviedol, že tvrdenie ohľadom tienenia dvora, ktoré je naviac v zmysle zákona vo vzťahu k dvoru prípustné, nijako žalobcovia nepreukázali predložením svetelno-technického posudku. Uviedol, že stavbu realizoval len v čase platnosti stavebného povolenia a žalobcovia nikdy nepodali podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu za účelom preverenia tejto skutočnosti. Podľa ďalšieho účastníka konania 1/ bol postup orgánov verejnej správy v súlade so zákonom a rozhodnutia sú zákonné a správne, preto navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcov zamietol. Ďalej uviedol, že v zmysle § 189 SSP žiada o zrušenie uznesenia, ktorým bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok z dôvodu, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentujú dôvody. Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného (replika) 31. Žalobcovia v replike uviedli, že zotrvávajú na podanej správnej žalobe a uviedli argumentáciu obdobnú argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Zároveň namietali, že žalovaný v rámci vyjadrenia uviedol, že bolo konané o dodatočnom povolení stavby, pričom ale išlo o riadne stavebné konanie a povolenie novostavby zmysle § 66 a nasledujúcich Stavebného zákona, a teda táto časť vyjadrenia je nesprávna. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 32. Uznesením č. k. 11S/16/2023-49 zo dňa 11.05.2023 Krajský súd v Trenčíne ako súd správny priznal správnej žalobe žalobcov odkladný účinok. 33. Na základe zákona č. 151/2002 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, preto aj došlo k prechodu výkonu súdnictva z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/16/2023 je vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.TN-11S/16/2023. 34. Správny súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie, uznesením č. k. TN-11S/16/2023-63 zo dňa 11.07.2023 pribral do konania ako ďalších účastníkov konania týchto účastníkov administratívneho konania : 1/ I. J., bytom K. XXXX/XX, XXX XX G., 2/ A., L. H. A., bytom K. XXXX/XX, XXX XX G., 3/ L. O. I., bytom N. XXXX/XX, XXX XX G., 4/ L. M. D., bytom J. XX, XXX XX G., 5/ M. N., bytom K. XXXX/XX, XXX XX G., 6/ L. O. D., bytom D. XXX/XX, XXX XX G., 7/ inexdesign s.r.o., so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, IČO: 50 898 906, 8/ H. P., bytom M. J. XXX/XX, XXX XX G.. V priebehu konania sa ďalší účastníci konania 2/ a 3/ postupom podľa § 32 ods. 4 SSP vzdali účasti v konaní pred správnym súdom. 35. Účastníci konania nežiadali o prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu prejednania veci na pojednávaní, preto správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.10.2023 a oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 06.09.2023. 36. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), vychádzajúc z toho, že je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil také nedostatky v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 134 ods. 2 SSP, kedy je správny súd oprávnený prihliadnuť aj na také vady v postupe orgánov verejnej správy, ktoré nie sú vytýkané v správnej žalobe.
37. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 40. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 41. Podľa § 39a ods. 1, 2 a 4 Stavebného zákona; (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. (4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 42. Podľa § 62 ods. 1, 3 a 4 Stavebného zákona; (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 43. Podľa § 63 Stavebného zákona; Dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5. 44. Podľa § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj len „vyhláška“); (1) Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. (2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 45. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky; Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 46. Predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorým bola povolená stavba dvojgaráže pre stavebníka - ďalšieho účastníka konania 1/. Z popisu administratívneho konania vyplýva, že rozhodnutia týkajúce sa povolenia tejto stavby už boli predmetom prieskumu pred Krajským súdom v Trenčíne ako správnym súdom, ktorý zrušil predošlé vydané stavebné povolenie a rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (stavebné povolenie). Preto bolo úlohou orgánov verejnej správy riadiť sa v ďalšom konaní, výsledkom ktorého sú preskúmavané rozhodnutia v tomto súdnom konaní, záväzným právnym názorom vyjadreným Krajským súdom v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 13S/29/2021 zo dňa 20.10.2021 (§ 191 ods. 6 SSP). 47. Podľa žalobcov sa stavebný úrad ani po zrušení predošlého rozhodnutia dôsledne nezaoberal dopadom realizácie povoľovanej stavby na pohodu ich bývania, nevykonal za účelom posúdenia tejto skutočnosti ďalšie dokazovanie a žalovaný sa obmedzil na formálne konštatovanie vzdialenosti povoľovanej stavby od hranice pozemku žalobcov parc. č. 1973/5 a skutočností o umiestnení schodiska vo vzťahu k tomuto pozemku, na konštatovanie o existencii budovy bez súpisného čísla na pozemku parc. č. 1973/4 a za ním sa nachádzajúceho rodinného domu a uviedol podľa žalobcov len všeobecnú, nepodloženú a subjektívnu úvahu o tom, že sa nepredpokladá narušenie pohody bývania na pozemku parc. č. 1973/5, ktorý je užívaný žalobcami ako dvor. Podľa žalobcov tento záver
nebol odôvodnený žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ktoré by vyplývali z vykonaného doplneného dokazovania stavebným úradom. 48. Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke je potrebné uviesť, že pre stavebný úrad a aj pre žalovaného bol smerodajný právny názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v uvedenom zrušujúcom rozsudku, kde konkrétne krajský súd uviedol: „...Vyššie citované ustanovenia upravujú postup stavebného úradu a určujú, čo všetko je stavebný úrad povinný v konaní preskúmavať. Z aplikačnej praxe súdov je zrejmé, že otázku zásahu do pohody bývania nemožno podceňovať a touto sa musí stavebný úrad náležitým spôsobom zaoberať a pokiaľ sú v tomto smere vznášané námietky, ako je tomu práve v posudzovanom prípade, musí sa stavebný úrad a žalovaný s týmito námietkami vo svojich rozhodnutiach aj náležite vysporiadať. Na tomto mieste si dovoľuje správny súd zdôrazniť, že o námietkach týkajúcich sa narušenia pohody bývania rozhoduje konajúci stavebný úrad, nie všeobecný súd. ...Pod „pohodou bývania“ sa rozumie súhrn činiteľov a vplyvov, ktoré prispievajú k tomu, aby bývanie bolo zdravé a vhodné pre všetky kategórie užívateľov a aby bola vytvorená vhodná atmosféra pokojného bývania. Pohoda bývania je v tomto ponímaní daná najmä kvalitou jednotlivých zložiek životného prostredia, napr. nízkou hladinou hluku, čistotou ovzdušia, primeraným množstvom zelene, nízkymi emisiami pachov a prachu, oslnením a pod. Pre zabezpečenie pohody sa potom skúma intenzita narušenia jednotlivých činiteľov a jeho dôsledky, teda objektívne existujúci súhrn činiteľov a vplyvov, ktoré sa posudzujú každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Stavebný úrad pri posúdení, či je v konkrétnom prípade pohoda bývania zabezpečená, nemôže samozrejme absolútne abstrahovať ani od určitých subjektívnych hľadísk daných spôsobom života osôb, ktorých sa má stavba, ktorej vplyv na pohodu bývania je posudzovaný, dotýkať. Podmienkou zohľadnenia týchto subjektívnych hľadísk však je, že spôsob života dotknutých osôb a ich z toho vyplývajúcich subjektívnych nárokov na pohodu bývania nevybočujú v podstatnej miere od všeobecných oprávnene požadovateľných štandardov so zohľadnením miestnych zvláštností danej lokality...Je potrebné si však zároveň uvedomiť, že pokiaľ sa nejedná o obťažovanie mimoriadne, presahujúce mieru primeranú pomerom, je predovšetkým na tom, kto sa cíti byť obťažovaný, aby vykonal opatrenia, ktoré by tomuto obťažovaniu zabránili. Nie je možné si totiž osobovať právo na to, aby bola vylúčená každá stavebná zmena, ktorá znižuje mieru súkromia. Pokiaľ sa však a contrario jedná o obťažovanie mimoriadne, prevyšujúce mieru primeranú pomerom, nebolo by spravodlivé požadovať na tom, kto sa cíti byť obťažovaný, aby bol nútený vykonávať ochranné opatrenia. Naopak má právo sa domáhať ochrany. Oprávneným krokom je i požiadavka, aby vlastník susednej nehnuteľnosti nevykonával také stavebné zmeny, ktoré umožňujú zasahovať do súkromia mimoriadne intenzívnym spôsobom, zvlášť pokiaľ je určitá úroveň súkromia v danom mieste dlhodobo zavedená. Požiadavka zdržať sa stavebnej činnosti, ktorej výsledok umožní vo vysokej miere zasahovať do dlhodobo zavedenej úrovne súkromia v danom mieste je oprávnená bez ohľadu na to, či došlo ku konkrétnym zásahom do súkromia, alebo nie. Rozhodujúcou je skutočnosť, či stavba svojím vysokým potenciálom spôsobovať zásahy nad mieru primeranú pomerom narušila zavedený legitímne očakávaný rozsah súkromia.“ Podľa Krajského súdu v Trenčíne orgány verejnej správy nevenovali otázke pohody bývania dostatočnú pozornosť a nedostatočne sa vysporiadali so súvisiacimi námietkami žalobcov, ktoré boli vznášané v priebehu administratívneho konania (písomne, na ústnom pojednávaní, v odvolaní), a taktiež nedostatočne zistili skutkový stav. 49. Pre zodpovedanie žalobnej námietky žalobcov, že sa orgány verejnej správy nevysporiadali dostatočne s dopadom povoľovanej stavby na pohodu ich bývania a nevykonali za týmto účelom žiadne zisťovanie resp. dokazovanie (potom, čo ich predošlé rozhodnutia boli zrušené) je podstatné, či otázka pohody bývania bola vyhodnotená aj pri rešpektovaní uvedenej argumentácie správneho súdu (Krajského súdu v Trenčíne) v zrušujúcom rozsudku. 50. Úvodom je potrebné uviesť, že v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa č. ÚSŽP 2020/1639/99855/59-Frš, MsÚ 2019/78552 zo dňa 18.09.2020 a v rozhodnutí žalovaného č. OU-TNOVBP2-2021/005609-002 zo dňa 12.02.2021 chýbala úvaha a argumentácia vo vzťahu k námietkam žalobcov týkajúcim sa pohody bývania, čo je zrejmé z obsahu rozhodnutí a bol to aj dôvod zrušenia týchto rozhodnutí Krajským súdom v Trenčíne uvedeným rozsudkom č. k. 13S/29/2021-84 zo dňa 20.10.2021. V rozhodnutiach, ktoré boli vydané po zrušení predošlých rozhodnutí Krajským súdom v Trenčíne, a ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, podľa správneho súdu otázka pohody bývania vo vzťahu k námietkam vzneseným žalobcami v priebehu administratívneho konania bola zodpovedaná a orgány verejnej správy vychádzali aj z vyššie citovanej argumentácie uvedenej v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/29/2021-84 zo dňa 20.10.2021,
ktorá bola pre ne smerodajná. Po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí bol doložený situačný výkres situácia osadenia stavby C-1, na ktorom sú uvedené presné vzdialenosti dotknutých stavieb a pozemkov, účastníci konania boli oboznámení s tým, že boli doplnené podklady rozhodnutia a že sa bude pokračovať v konaní, boli upovedomení o práve nahliadať do administratívneho spisu a o práve vzniesť námietky a pripomienky v lehote 7 dní (o čom svedčí oznámenie č. ÚSaŽP 2022/2571/20792/2/HoZu, DUD zo dňa 20.04.2022). Zároveň bol dňa 07.06.2022 vykonaný štátny stavebný dohľad, o realizácii ktorého svedčí záznam zo dňa 07.06.2022, pri ktorom bola vyhotovená aj fotodokumentácia na mieste realizácie stavby a bol zaznamenaný stupeň rozostavanosti stavby. 51. Z odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy je zrejmé, že vychádzali z dôkazov obstaraných v administratívnom konaní pred zrušením ich rozhodnutí Krajským súdom v Trenčíne, a aj z dôkazov, ktoré boli obstarané následne, po zrušení ich rozhodnutí Krajským súdom v Trenčíne. Práve tým, že orgán verejnej správy 1. stupňa vyhodnotil vzdialenosť stavby dvojgaráže od pozemku žalobcov, ako aj od stavby nebytovej budovy na ich pozemku v ich vlastníctve, zhodnotil ako je stavba umiestnená (z väčšej časti zasahuje do pozemku ďalšieho účastníka konania 5/ pána N. a nie do pozemku žalobcov), prihliadol aj na situovanie ďalšej stavby – garáže pána N., vyhodnotil tienenie a celkové pomery na dotknutých pozemkoch žalobcov, pána N. a stavebníka, vyhodnocoval práve otázku pohody bývania vo vzťahu k žalobcom vzneseným námietkam, a to v rámci príslušných ustanovení Stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky. Žalovaný v reflexii na odvolacie námietky žalobcov uviedol vlastnú argumentáciu so zohľadnením vzdialeností stavieb a dotknutých pozemkov. Nie je pravdivá argumentácia žalobcov, že závery orgánov verejnej správy nie sú odôvodnené a že ide o nepodložené a subjektívne úvahy, pretože úvahy orgánov verejnej správy sú založené na skutkových zisteniach, ktoré boli vyvodené z vykonaného dokazovania. Svedčí o tom to, že orgány verejnej správy vychádzali zo vzdialenosti dotknutých stavieb a pozemkov, čo je skutkové zistenie vyvodené zo situačného výkresu a projektovej dokumentácie, a tieto následne vyhodnocovali nielen samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach, teda v širšom kontexte, a vyhodnocovali takto dopad umiestnenia povoľovanej stavby a jej užívania na užívanie dotknutého pozemku žalobcov. O vyhodnotení otázky pohody bývania v širšom kontexte svedčí aj to, že orgány verejnej správy sa zaoberali aj tým, ako sú umiestnené iné už existujúce stavby, ktoré ovplyvňujú užívanie dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov, a zaoberali sa aj tým, že pri situovaní stavby tak, že by nebola z väčšej časti za stavbou na pozemku vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania 5/ (za garážou pána N.), boli by žalobcovia dotknutí na užívaní ich pozemku ešte vo väčšej miere. Aj zo zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že nemôže byť vylúčená akákoľvek stavebná činnosť, ale že je potrebné sa zamerať na zistenie, aký bude dopad tejto stavebnej činnosti na práva a pohodu bývania žalobcov. Z rozhodnutia orgánov verejnej správy vyplýva, že dôsledky stavebnej činnosti ďalšieho účastníka konania 1/ nevyhodnotili ako také, ktoré by bolo možné charakterizovať ako neprimerané pomerom alebo mimoriadne. Neobmedzili sa však ale len na konštatovanie súladu povoľovanej stavby s územným plánom Mesta Trenčín, konkrétne, že bol dodržaný výškový regulatív a požiadavka na zachovanie minimálneho rozsahu zelene na pozemkoch, ale vyhodnocovali povoľovanú stavbu v širších súvislostiach, v kontexte so susediacimi pozemkami a stavbami na nich, pričom brali do úvahy aj aktuálnu situáciu na dotknutom území, konkrétne ako je tienený pozemok vo vlastníctve žalobcov aj bez realizovania povoľovanej stavby a pod. Žalobcovia úvahu orgánov verejnej správy nenapádajú konkrétnymi žalobnými námietkami (prečo by nemala obstáť), ale vyjadrujú nesúhlas s tým, že je nedostatočne odôvodnená. Podľa správneho súdu ale nešlo len o popísanie vzdialeností medzi dotknutými pozemkami a stavbami, ako to tvrdia žalobcovia, ale zistené vzdialenosti dotknutých pozemkov a stavieb boli práve ako skutkové zistenia vyhodnocované jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, a to vo vzťahu k možným dopadom realizovanej stavby na pohodu bývania žalobcov. 52. Ďalšou žalobnou námietkou vo vzťahu k zachovaniu pohody bývania žalobcovia namietali nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou o situovaní schodiska na povoľovanej stavbe a s tým potom súvisela aj námietka neprimeranej hlučnosti, ktorá by podľa žalobcov mohla narušiť pohodu ich bývania, a ktorá bola spojená s užívaním takéhoto kovového (oceľového) schodiska. Aj v tejto časti označovali žalobcovia preskúmavané rozhodnutia za nenáležité a arbitrárne. Z obsahu námietok žalobcov je zrejmé, že nesúhlasili jednak s výškou stavby a žiadali, aby bola táto stavba realizovaná iba s jedným nadzemným podlažím, a ďalej vyjadrovali nesúhlas aj s vonkajším schodiskom, z ktorého bude mať podľa nich osoba používajúca schodisko výhľad na ich pozemok a bude tak narušená ich pohoda bývania. Ďalej namietali, že používanie tohto schodiska, v závislosti od frekvencie a použitého spôsobu výstupu po schodisku a použitej obuvi, bude taktiež narúšať pohodu ich bývania. Z rozhodnutí nepochybne vyplýva, že pri stavbe bol dodržaný výškový regulatív, ktorý je určený Územným plánom
sídelného útvaru Trenčín, čo žalobcovia ani nerozporujú. Orgán verejnej správy 1. stupňa vyhodnotil užívanie oceľového schodiska z hľadiska prípadného hluku pri jeho používaní, vyhodnotil, že pôjde o občasné používanie schodiska za účelom užívania nebytového priestoru určeného na skladovanie s tým, že občasné používanie bude mať za následok bežnú krokovú hlučnosť, čím nebudú prekročené prípustné hodnoty hladiny hluku a že schodisko bude vyrobené v súlade s technickými normami. Žalovaný uviedol, že je povinnosťou stavebníka zabezpečiť bezpečné a pevné uchytenie schodiska bez možných pohybov schodiska, že je možné predpokladať hluk spôsobeným nárazmi a trením konštrukcie schodiska o stenu stavby. Uviedol tiež, že chôdzu po schodisku nie je možné považovať za činnosť so zvýšenou hlučnosťou, pri ktorej je potrebné uvažovať o protihlukových opatreniach. Žalovaný poukázal aj na to, že orgán verejnej správy 1. stupňa sa dôsledne zaoberal umiestnením stavby s ohľadom na okolitú zástavbu, s vyhodnotením jej vplyvu na susedné nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad aj žalovaný sa dôsledne zaoberali vyhodnotením pohody bývania žalobcov aj z hľadiska umiestnenia a používania vonkajšieho schodiska, a to s prihliadnutím na vzdialenosť dotknutých nehnuteľností, situovanie schodiska, s ohľadom na možnú hlučnosť, ktorá vznikne pri užívaní povoľovanej stavby, konkrétne schodiska, pričom brali do úvahy aj frekvenciu požívania schodiska z hľadiska účelového určenia druhého nadzemného podlažia stavby. Žalobcovia žalobnými námietkami vyjadrujú nesúhlas s takouto argumentáciou, považujú ju za nedostačujúcu, ale zo žalobných námietok nie je zrejmé, prečo by takáto úvaha orgánov verejnej správy vykazovala chybu a prečo by nemohla obstáť. Z rozhodnutí je pritom preskúmateľné vyhodnotenie skutkových zistení, že väčšia časť novopostavenej budovy z celkovej šírky 8 metrov sa nachádza za garážou a pozdĺž hranice pozemku pána N. (ďalší účastník konania 5/), že aj schodisko je umiestnené tak, že sa nachádza za garážou pána N., a že užívanie tohto schodiska za účelom použitia druhého nadzemného podlažia stavby (ktoré sa má využívať na skladovacie účely), a to z hľadiska frekvencie a spôsobu používania tohto schodiska, nebude mať za následok závažný neprimeraný zásah do pohody bývania žalobcov, ktorý by nebol tolerovateľný a išlo by o neprimeraný zásah do ich pohody bývania. 53. Je pravdou, že stavebný úrad aj žalovaný vychádzali z toho, že povoľovaná stavba bude určitým spôsobom zasahovať do súkromia žalobcov a do pohody ich bývania, pričom z rozhodnutí je ale zrejmé, že orgány verejnej správy dospeli k záveru, že ide o tolerovateľnú mieru zásahu a že nepôjde o zásah vo vysokej (mimoriadnej) miere. Tento záver, ktorý je výsledkom úvahy orgánov verejnej správy je logický a je vyvodený z logického a preskúmateľného vyhodnotenia skutkových zistení, vyvodených z vykonaných dôkazov (vzdialenosti dotknutých pozemkov a stavieb, celková situácia v dotknutom území, hlučnosť, frekvencia používania schodiska, výhľad do dvora žalobcov a podobne). Nejde o neodôvodnený záver, ktorý je výsledkom úvahy orgánov verejnej správy a je zrejmé, na základe vyhodnotenia ktorých konkrétnych skutočností k nemu orgány verejnej správy dospeli. 54. Pokiaľ nebolo vykonané miestne zisťovanie, nešlo o takú vadu v postupe orgánov verejnej správy, ktorá by bola spôsobilá privodiť nezákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 61 ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Navyše je potrebné poukázať na to, že v tejto veci sa konalo ústne pojednávanie ešte predtým, ako bola vec prejednaná Krajským súdom v Trenčíne, konkrétne ide ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo dňa 10.06.2019, o čom svedčí zápisnica, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Navyše bol tiež dňa 07.06.2022 vykonaný aj štátny stavebný dohľad, pri ktorom bola vyhotovená fotodokumentácia povoľovanej stavby. Preto nevykonanie miestneho zisťovania nemalo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu a nebola to taká vada v postupe orgánu verejnej správy, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. 55. Žalobcovia sa mýlia, keď namietajú, že zo strany orgánov verejnej správy nebol realizovaný rozbor otázky proporcionality ochrany vlastníckych práv stavebníka a vlastníckych práv žalobcov vo vzťahu k otázke ich pohody bývania. Z preskúmavaného rozhodnutia stavebného úradu a aj žalovaného je zrejmé, že aj touto otázkou sa orgány verejnej správy zaoberali, o čom svedčí aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia na strane 19, kde sa stavebný úrad výslovne zaoberá zásadou proporcionality medzi oprávnenými záujmami vlastníka - stavebníka a vlastníkov susedných nehnuteľností, konkrétne žalobcov, a kde práve v rámci tohto odôvodnenia konfrontuje stavebný úrad právo vlastníka - stavebníka na realizáciu novostavby a právo žalobcov, ktorí chcú nerušene realizovať výkon svojho práva k pozemku, a to aj právo na súkromie. Nie je teda pravdou, že by orgány verejnej
správy nevyhodnocovali všetky žalobcami namietané skutočnosti. Orgány verejný správy nedospeli k takému záveru, že by stavbu nebolo možné realizovať s dvomi nadzemnými podlažiami a že by bolo potrebné schodisko umiestniť do vnútra stavby, pretože nedospeli k záveru o tom, že povolenie stavby v rozsahu dvoch nadzemných podlaží s vonkajším schodiskom by spôsobovalo taký neprimeraný zásah do pohody bývania žalobcov, pre ktorý by nebolo možné stavbu povoliť. V medziach a v rozsahu žalobných bodov považuje správny súd tieto závery orgánov verejnej správy za zákonné a správne. 56. Je pravdou, že žalovaný v rámci vyjadrenia k správnej žalobe vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol nesprávne, že ide o konanie o dodatočnom povolení stavby, avšak táto nesprávne uvedená skutočnosť vo vyjadrení k správnej žalobe nie je spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. 57. Pokiaľ ďalší účastník konania 1/ žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, takýto postup podľa správneho súdu nebol namieste, pretože odkladný účinok správnej žalobe bol priznaný Krajským súdom v Trenčíne uznesením č. k. 11S/16/2023-49 zo dňa 11.05.2023 do právoplatného skončenia veci, účinky priznaného odkladného účinku teda trvajú do meritórneho rozhodnutia veci a správny súd nemal preukázané, že by došlo ku zmene skutkového stavu oproti tomu času, keď rozhodoval o návrhu na priznanie odkladného účinku Krajský súd v Trenčíne. Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej dochádza ex lege k zániku priznaného odkladného účinku správnej žalobe (§ 186 ods. 2 SSP), teda meritórne posúdenie veci má samo o sebe za následok zánik priznaného odkladného účinku správnej žalobe. 58. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 59. Žalobcovia neboli v konaní pred správnym súdom úspešní, preto im správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 a contrario. 60. Podľa § 169 SSP; Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 61. Ďalším účastníkom konania voči neúspešným žalobcom správy súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebolo preukázané, že by im vznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania je právom a nie povinnosťou ďalšieho účastníka konania. Správny súd ani nezistil, že by ďalším účastníkom konania vznikli nejaké ďalšie trovy konania. 62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
§ 439 ods. 1 SSP
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.