Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici TN-12Sa/2/2023 3023200031 28. 07. 2023 JUDr. Lukáš Kolibáb ECLI:SK:SpSBB:2023:3023200031.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobcov: A. B. B., nar. X.X.XXXX a mal. C. A. B., nar. X.X.XXXX, (zast. matkou A. B. B.), obaja bytom D. XXX/XX, E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11903/ Chr, č.z 2022/208128 zo dňa 21.11.2022 a č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11902/Chr, č.z. 2022/208151 zo dňa 21.11.2022, takto rozhodol: I. Rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/ 2022/11902/Chr, č.z.2022/208151 zo dňa 21.11.2022 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/ 2022/11903/Chr, č.z 2022/208128 zo dňa 21.11.2022 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. III. Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11902/Chr, č.z.2022/208151 zo dňa 21.11.2022 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) zamietol odvolanie mal. C. A. B., v zastúpení matky A. B. B. a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TN2/RPPKPČ/SOC/2022/53350-5 zo dňa 6.7.2022, vydaným podľa § 38 ods. 1, písm. b), bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z.z.“), ktorým nevyhovel žiadosti a nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku úradu č. TN3/RPPKPČ/SOC/2022/53426, č.z. 2022/172788 zo dňa 17.6.2022 sa C. A. B. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol na základe odvolania mal. C. A. B. v zastúpení matkou, v ktorom uvádzala, že jej syn od septembra 2022 bude navštevovať Špeciálnu základnú
školu v Partizánskom, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav. Má sťaženú orientačnú a komunikačnú schopnosť, potrebuje pomoc. Pravidelne navštevuje psychiatra, logopéda, hipoterapiu. Žiadala o prehodnotenie veci. Žalovaný po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je v súlade so správnym poriadkom a zákonom č. 477/2008 Z.z., pričom uviedol, že opätovne preskúmal a posúdil sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia a vypracoval komplexný posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/11951, č.z.2022/192140 zo dňa 24.10.2022, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy mal. C. A. B. 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV.1.b.) k zákonu č. 447/2008 Z.z. a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 3. V odôvodnení vyššie označeného rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že pri vypracovaní komplexného posudku sa vychádzalo z lekárskeho posudku, ktorý sa opieral o odborné lekárske nálezy, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie. Z vyjadrenia posudkového lekára vyplýva, že mal. C. A. B. je psychiatricky sledovaný pre nešpecifickú poruchu autistického spektra s poruchou pozornosti. V júni prekonal Covid infekciu a podľa rodičov sa od vtedy u neho vyskytlo agresívne správanie, halucinácie a zvýšené strachové prežívanie. Z tohto dôvodu bol opakovane psychiatricky a psychologicky vyšetrovaný. V psychiatrickom vyšetrení z 08/2022 je dokumentované, že rodičia sú na reakciu dieťaťa náchylní reagovať panikou, preto im bolo doporučené používať pri výchove dieťaťa trpezlivý, pokojný, vecný, podporujúci a ochraňujúci prístup, s jasnými a dôslednými pravidlami. Pre matkou udávané zhoršovanie tejto symptomatológie bolo dieťa doporučené na hospitalizáciu na dodiagnostikovanie a určenie ďalšej liečby (dodatočne doložená lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia 09/2022). Dieťa je primerane veku orientované, reč má ešte detskú (dyslalickú), slovnú zásobu má jednoduchú, odpovedá prevažne jednoslovne. V hrubej motorike je pohybovo zdatné, chôdzu, beh, skoky zvláda samostatne. V jemnej motorike má správny úchop ceruzky, dokáže sa podpísať tlačeným písmom. Kreslí obrázky detailne prepracované. Samoobslužné úkony zvláda samostatne s potrebnou kontrolou. V prípade nezáujmu o danú činnosť má hyperkinetické prejavy, chodí po miestnosti, ťahá ho to k hračkám. Adaptácia dieťaťa na školské prostredie prebehla bez väčších problémov. Nemá dokumentované poruchy pohyblivosti na horných a dolných končatinách, nemá poruchy kontinencie ani zmyslové poruchy. Ani pri jednom dokumentovanom vyšetrení neboli objektívne verifikované agresívne prejavy. V porovnaní s deťmi rovnakého veku potrebuje čiastočnú pomoc pri osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní a orientácie v prostredí. 4. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia bolo konštatované, že u mal. C. A. B. napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu neboli objektívne zistené v zdravotnej dokumentácii také obmedzenia vyplývajúce z jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovali jeho odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a taktiež nie je fyzickou osobou uvedenou v § 38 ods. 9, písm. b). Na základe uvedeného nie je možné v komplexnom posudku navrhnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Sociálne dôsledky, ktoré maloletému v dôsledku pervazívnej vývinovej poruchy vznikajú, má vhodne kompenzované peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Žalovaný taktiež citoval ust. § 38 ods. 1 a 9, § 14 ods. 6 a 10, § 55 ods. 6 a 13 zákona č. 447/2008 Z.z. a uviedol, že v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár. Ošetrujúci ev. odborný lekár fyzickej osoby nie je oprávnený posudzovať odkázanosť fyzických osôb a robiť závery k odkázanosti v zmysle tohto zákona. Z uvedeného dôvodu nie je možné zohľadňovať ich subjektívny názor, lebo aj tieto závery lekárov nie sú potvrdené žiadnymi relevantnými vyšetreniami (majú výlučne odporúčací charakter). 5. Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11903/Chr, č.z 2022/208128 zo dňa 21.11.2022 žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TN2/RPPKPČ/SOC/2022/53353-6 zo dňa 6.7.2022, vydaným podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorým nevyhovel žiadosti a nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie mal. C. A. B. a to z dôvodu, že na základe komplexného posudku úradu č. TN3/RPPKPČ/SOC/2022/53426, č.z.2022/172788 zo dňa 17.6.2022 sa mal. C. A. B. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý.
6. Žalovaný označeným rozhodnutím rozhodol na základe odvolania podaného A. B. B., matkou mal. C. A. B., v ktorom uviedla, že syn bude od septembra 2022 navštevovať Špeciálnu základnú školu v Partizánskom, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav. Mal sťaženú komunikáciu, má strach s cudzích ľudí, používa iba plastový príbor, nedokáže sa sám obslúžiť, nechce ísť sám na toaletu, nevie sa kúpať, je agresívny. Pomoc potrebuje aj pri obliekaní, umývaní, potrebuje pri sebe niekoho blízkeho. Žiadala preto o prehodnotenie veci. 7. Žalovaný po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom a zákonom č. 447/2008 Z.z. Poukázal na to, že pri vypracovaní komplexného posudku sa vychádzalo z lekárskeho posudku, ktorý sa opieral o odborné lekárske nálezy, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie. Z vyjadrenia posudkového lekára vyplynuli závery popísané už v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku s tým, že posudzovaný C. A. B. nie je odkázaný na opatrovanie, pretože stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých 105 bodov je I. stupeň, podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách - stravovanie a pitný režim – 10 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra – 10 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva – 10 bodov, osobná hygiena – 5 bodov, celkový kúpeľ – 10 bodov, obliekanie a vyzliekanie – 5 bodov, zmena polohy, sedenie, státie – 10 bodov, pohyb po schodoch – 10 bodov, pohyb po rovine – 10 bodov, orientácia v prostredí – 5 bodov, dodržiavanie liečebného režimu 10 bodov, potreba dohľadu – 10 bodov. 8. Žalovaný v nadväznosti na to, poukázal aj na znenie prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. a uviedol, že na základe lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že mal. C. A. B. nespĺňa kritérium odkázanosti na opatrovanie, ktorým je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. stupeň V. alebo VI. podľa osobitného predpisu (§ 49 ods. 10, príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách). Na základe uvedeného peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. Žalovaný taktiež citoval ust. § 39 ods. 1, 2 § 14 ods. 4, § 40 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.. S poukazom na uvedené, žalovaný konštatoval, že C. A. B. nie je odkázaný na opatrovanie a preto nie je možné v zmysle § 40 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na opatrovanie priznať. 9. Proti (obom) vyššie uvedeným rozhodnutiam žalovaného bola podaná na Krajskom súde v Trenčíne správna žaloba. V žalobe matka maloletého uviedla, že príspevok na opatrovanie žiadala opakovane z dôvodu, že synovi sa zhoršili prejavy jeho základného ochorenia – autizmus, zvyšujúcim sa vekom sa neštandardné prejavy v jeho správaní zvýrazňujú, oproti deťom rovnakého veku sú jeho komunikačné problémy, dezorientácia v sociálnom prostredí a neschopnosť primeraného spoločenského kontaktu čím ďalej markantnejšie. Problémy má hlavne s prejavmi agresivity, najmä voči sebe samému, úzkosti, syn je ťažko zvládateľný, odmietavý, reaguje negatívne na množstvo podnetov z okolia, vrátane vyššieho počtu ľudí, resp. detí, následne má výrazné problémy zaspať, je veľmi hyperaktívny. Z uvedených dôvodov musel prestúpiť na vzdelávanie do novej školy – špeciálna základná škola v Partizánskom, ktorá je lepšie uspôsobená zvládať správanie syna. Opakovane zdôrazňovala, že synovi poskytuje starostlivosť zásadne náročnejšiu a vyčerpávajúcejšiu, ako je to v prípade dieťaťa bez pervazívnej vývinovej poruchy, pričom osobnú starostlivosť zabezpečuje synovi v celodennom rozsahu, okrem časti dňa, kedy je v škole a kam ho musí dopraviť a následne vyzdvihnúť. Pokiaľ pobyt v škole nezvláda musí po neho ísť skôr. Syn prepravu verejnou hromadnou dopravou nezvláda, reaguje veľmi zle, úzkostne aj agresívne voči sebe – sebapoškodzovanie a následne je dlhodobo rozrušený a celkovo sa jeho správanie zhoršuje. Lekárom bolo odporúčané, aby bol syn chránený pred zbytočne zaťažujúcimi situáciami, ktoré nezvláda. Pre stabilizáciu potrebuje pokoj a bezpečné prostredie. 10. Poukázala na to, že úradu predložila všetky dostupné lekárske správy, a zároveň v rámci realizovaného sociálneho šetrenia uviedla, čo najobjektívnejšie a najpodrobnejšie informácie o tom, ako sa o syna stará a čo si táto starostlivosť vyžaduje, predovšetkým, že rozsah zvýšenej starostlivosti o syna ako dôsledok jeho zdravotného postihnutia, nie jeho veku jej nedovoľuje vykonávať pracovnú činnosť v plnom rozsahu. Zdôraznila, že úrad ani ústredie práce ju neupozornili, že by bolo vhodné doplniť lekárske správy, resp. dať si jej tvrdenia verifikovať konkrétnym odborným lekárom, napr. aj prostredníctvom vyšetrenia na psychiatrii, resp. že budú prihliadať výlučne na informácie uvedené v niektorých lekárskych správach a na žiadne ňou uvádzané informácie napr. v rámci sociálneho šetrenia prihliadať nebudú. Tiež nebola upozornená, že by mali odborní lekári svoje závery v správach doplniť napr. nejakým vyšetrením alebo diagnostikou, hoci z rozhodnutí vyplýva, že obsah správ najmä záverov lekárov špecialistov spochybnili, pričom ale nie je zrejmé z akých dôvodov. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 3 ods. 2 a 5 a § 46 ods. 1 a 3 správneho poriadku, ktoré neboli dodržané. Vyslovila
presvedčenie, že rozhodujúce skutočnosti nespočívajú v tom, či jej syn je schopný mechanicky vykonať úkony, ale či je schopný primerane svojmu veku si osvojiť, kedy a ako ich vykonať, aby napr. neublížil sebe alebo svojmu okoliu, ako celkovo sa správať v kontakte so spoločenským prostredím. Z tohto dôvodu potreba zvýšenej starostlivosti spočíva v nadmernej potrebe neustáleho dohľadu a neustálej pomoci a podpory pri akejkoľvek bežnej dennej činnosti. Poukázala na to, že nebol zohľadnený účel zákona č. 477/2008 Z.z., konkrétne uvádzala ust. § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona. Uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. v prílohe č. 2, kapitole V. Duševné choroby a poruchy správania stanovuje, že závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko – psychologického vyšetrenia. Vymenujúc jednotlivé okolnosti, ktoré sú v tomto smere rozhodujúce uviedla, že pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti s tým, že musí ísť o trvalé zmeny rezistentné na liečbu. Zdôraznila, že zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zariadení a najmä náročný individuálny prístup. V nadväznosti na to nesúhlasila so stupňom odkázanosti jej syna na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý bol posudkovým lekárom určený tak, že nebol riadne zohľadnený kľúčový bod odkázanosti jej syna na pomoc inej osoby – potreba dohľadu, ktorý jej syn potrebuje takmer pri všetkých bežných činnostiach. Úrad ani ústredie túto odkázanosť zámerne nezohľadnili a konali tak v rozpore s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. ako aj § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. 11. V súvislosti s nepriznaním príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla poukázala na znenie ust. § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. a tvrdila, že z predložených lekárskych správ jednoznačne vyplýva, že jej syn trpí duševnou poruchou – autizmus s dlhodobo sa opakujúcimi prejavmi nepredvídateľného agresívneho správania. Úrad okrem konštatovania, že jej syn takou duševnou poruchou netrpí a také prejavy, ako zákon uvádza nemá, neobjasnili, ako dospeli k týmto záverom, z akých zistení teda vychádzali, lebo je zrejmé, že si neosvojili závery lekárov špecialistov, ktorí sa o jej syna dlhodobo starajú. Postupom úradu a ústredia došlo k porušeniu jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 40 a čl. 41 ods. 5 Ústavy SR, ale aj práv zaručených článkami 7, 19 a 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, resp. Dohovoru o právach dieťaťa. Žiadala preto, aby krajský súd napadnuté rozhodnutia žalovaného ako i orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe primárne s poukazom na ust. § 181 ods. 1 S.s.p. uviedol že lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace. Žalobcovi boli rozhodnutia žalovaného doručené dňa 29.11.2022. Žaloba však bola doručená Krajskému súdu v Trenčíne dňa 2.2.2023, t.j. po lehote stavenej zákonom a preto navrhol, aby ju správny súd odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. Ďalej uviedol, že C. A. B. v zastúpení matky podal odvolanie proti rozhodnutiu úradu zo dňa 6.7.2022, ktorým nebolo vyhovené žiadosti a nebol priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe komplexného posudku úradu sa C. A. B. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ale peňažný príspevok na vyššie uvedený účel v komplexnom posudku nebol navrhnutý. Odvolacie konanie bolo doplnené komplexným posudkom žalovaného, pričom na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia žalovaný konštatoval, že u maloletého - C. A. B. napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu neboli objektívne zistené v zdravotnej dokumentácii také obmedzenia vyplývajúce z jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovali jeho odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a taktiež nie je fyzickou osobou v zmysle § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. Žalovaný v tejto spojitosti poukázal na vyjadrenie posudkového lekára. 13. Ďalej uviedol, že žalobkyňa podala i odvolanie voči rozhodnutiu úradu zo dňa 6.7.2022, ktorým nebolo vyhovené žiadosti a nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletého - C. A. B.. Poukázal na to, že na základe komplexného posudku úradu sa C. A. B. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ale peňažný príspevok v komplexnom posudku nebol navrhnutý. Odvolacie konanie bolo doplnené komplexným posudkom žalovaného. Žalovaný na základe lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že mal. C. A. B. nespĺňa kritérium odkázanosti na opatrovanie, ktorým je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. stupeň V. alebo VI. podľa osobitného predpisu.
14. Mal za to, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa zákona č. 447/2008 Z.z. majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok. K namietanému posúdeniu zdravotného stavu žalovaný uviedol, že hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, jej miery funkčnej poruchy vykonáva v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár, pričom poukázal na znenie ust. § 63 ods. 1 tohto zákona. Taktiež poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, jeho výšku alebo výplatu. Odvolávajúc sa na ust. § 135 ods. 1 S.s.p. mal za to, že na predložené lekárske správy k žalobe nebolo možné prihliadať. Záverom poznamenal, že zákon č. 447/2008 Z.z. je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a Ústavou SR a žiadal, aby súd žalobe nevyhovel. 15. Žalovaný v rámci vyjadrenia k správnej žalobe sprostredkoval aj stanovisko posudkového lekára zo dňa 23.2.2023, v ktorom poukázal na jednotlivé lekárske správy, ktoré boli podkladom pre vypracovanie lekárskeho posudku a zhrnul ich obsah. Uviedol, že ani v jednom dokumentovanom objektívnom vyšetrení agresívne prejavy, či sebapoškodzovania popisované rodičom v žalobe u dieťaťa neboli verifikované. Dokumentované lekárske nálezy k žiadosti posudzovaného dieťaťa obsahovali dostatočnú objektívnu verifikáciu aktuálneho zdravotného stavu maloletého na posúdenie a vyhodnotenie lekárskeho posudku, preto nebolo potrebné z podnetu posudkového lekára vyžiadať si ďalšie lekárske správy posudzovaného dieťaťa. V lekárskych nálezoch v hornej časti boli popisované subjektívne informácie rodiča o dieťati a jeho problémoch, takže aj lekári, ktorí vyšetrovali dieťa mali tieto informácie od rodiča k dispozícii. V súvislosti s posudzovaním úkonov sebaobsluhy uviedol, že u maloletého 8 ročného dieťaťa mal za to, že aj zdravý rovesník vo veku posudzovanej fyzickej osoby nie je v uvedenom veku schopný vykonať všetky úkony sebaobsluhy, vždy je prítomný rodič, ktorý buď činnosť vykoná alebo dopomôže alebo dohľaduje v rámci štandardnej rodičovskej starostlivosti a preto hodnotenie výkonu sebaobslužných úkonov len zo strany dieťaťa nie je možné. Poukázal na to, že posudzovanie odkázanosti na jednotlivé formy kompenzácií sa realizuje podľa zákona č. 447/2008 Z.z. a nie podľa zákona č. 461/2003 Z.z., na ktorý poukazovala žalobkyňa. Zdôraznil, že posudzovanie odkázanosti dieťaťa na pomoc inej osoby bolo realizované podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., pričom z dokumentovaných lekárskych správ vyplynulo, že posudzované dieťa v porovnaní s rovnako starými zdravými deťmi v čase posúdenia potrebovalo čiastočnú pomoc pri osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní a orientácii v prostredí. Ostatné samoobslužné činnosti zvládalo samostatne, tak ako aj iné zdravé 8 ročné dieťa, ktoré tieto činnosti zvláda tiež pod kontrolou rodiča alebo dospelej osoby. Keďže posudzované dieťa nedosiahlo pri jednotlivých položkách – činnostiach tejto prílohy 0 bodov, teda nebolo odkázané na nepretržitý dohľad pri väčšine posudzovaných činnosti, nebolo odkázané na nepretržitý dohľad. Taktiež uviedol, že ani pri jednom dokumentovanom objektívnom vyšetrení agresívne prejavy, ťažká porucha motoriky ani ťažká porucha zvieračov u dieťaťa neboli objektívne verifikované. 16. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 S.s.p. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 18. Správny súd sa primárne považoval za potrebné vyjadriť k tvrdeniu/pochybnostiam žalovaného o zachovaní lehoty na podanie správnej žaloby v posudzovanej veci, keď vychádzajúc z toho, že obe rozhodnutia žalovaného boli doručené zák. zástupkyni maloletého dňa 29.11.2022 a poukazujúc na doručenie žaloby Krajskému súdu v Trenčíne dňa 2.2.2023, mal za to, že žaloba bola podaná oneskorene a je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p.. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ust. § 181 ods. 1 S.s.p. vyžaduje, aby fyzická alebo právnická osoba podala žalobu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Na účely posúdenia včasnosti podania žaloby je tak rozhodujúci okamih podania, nie doručenia žaloby súdu. Za deň oznámenia rozhodnutia bolo v danej veci potrebné považovať doručenie rozhodnutí zák. zástupkyni
mal., t.j. 29.11.2022, čo vyplýva z doručeniek pripojených k žalobou napadnutým rozhodnutiam, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Vzhľadom na to, že ide o zákonom stanovenú dvojmesačnú lehotu je potrebné vychádzať z toho, že jedná sa o lehotu určenú podľa mesiacov, a takto určená lehota v súlade s § 69 ods. 4 S.s.p. končí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty (doručenie rozhodnutia). Zároveň v zmysle § 69 ods. 5 S.s.p. platí, že ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. V posudzovanej veci do lehoty na podanie žaloby sa započítaval už deň rozhodnutia t.j. 29.11.2022, pričom posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol 29.1.2023 (nedeľa). Posledným dňom zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby bol najbližší nasledujúci pracovný deň t.j. pondelok 30.1.2023. Žaloba bola podaná Krajskému súdu v Trenčíne elektronicky dňa 30.1.2023 (písomne doplnená dňa 2.2.2023) a preto lehota na podanie žaloby bola zachovaná. Nebol tak daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. 19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2022/11902/Chr, č.z.2022/208151 zo dňa 21.11.2022, ktorým zamietol odvolanie mal. C. A. B., v zastúpení matky A. B. B. a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TN2/RPPKPČ/SOC/2022/53350-5 zo dňa 6.7.2022, vydaným podľa § 38 ods. 1, písm. b), bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorým nevyhovel žiadosti a nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku úradu č. TN3/RPPKPČ/SOC/2022/53426, č.z. 2022/172788 zo dňa 17.6.2022 sa C. A. B. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý. 20. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 21. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. , fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. 22. Podľa § 14 ods. 10 zákona č. 477/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a), alebo je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b). 23. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný
plán, alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. 24. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 25. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 27. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. sa v rámci samoobslužných činností, pri ktorých sa posudzuje odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby uvádzajú: stravovanie, pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. 28. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. 29. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. 30. Správny súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že podkladom vydania preskúmavaných rozhodnutí bol Komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a oddelenie posudkových činností č. UPS/ US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/11951, č.z.2022/192140 zo dňa 24.10.2022. Podľa tohto komplexného posudku je miera funkčnej poruchy maloletého 50 %, podľa prílohy č. 3 , kapitoly č. IV., bodu I, písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z.z. a preto sa považuje za fyzickú osobu z ťažkým zdravotným postihnutím. V rámci sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie je uvedené, že maloletý nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nemá ťažkú poruchu mobility, je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania alebo ťažkú poruchu zvieračov. V dôsledku poškodenia duševných funkcií má zníženú orientačnú schopnosť – nenavrhujú sa kompenzácie. 31. Z lekárskeho posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/11951 zo dňa 27.9.2022 správny súd zistil, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého posudková lekárka vychádzala z viacerých lekárskych správ. Medzi nimi sa uvádzajú aj lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia maloletého C. F. D.: zo dňa 14.3.2022, s popisom, že maloletý nevydrží dlhšie v jednej činnosti, v niektorých situáciách sa prejavuje úzkostne, odporúča sa minimalizovať stresové podnety a je nutné ho prepravovať osobnou dopravou, zo dňa 18.7.2022, s popisom, zvýraznené stavy nepokoja, rozladenosť a agresívne prejavy, sťažené prispôsobovanie sa realite, v priestoroch kde je viac ľudí je jeho počínanie nevyspytateľné, rušivé s tým, že je nutné ho prepravovať osobnou dopravou, zo dňa 19.8.2022 s popisom, v popredí klinického obrazu je autistická symptomatológia, úzkostné prežívanie, s psychomotorickým nepokojom a epizódami autoagresívneho správania, s tým, že v čase vyšetrenia sa agresívne neprejavoval, s odporúčaním minimalizovať stresové zaťažujúce situácie, alebo tie ktoré nemá rád. Ďalšou lekárskou správou, z ktorej posudková lekárka žalovaného vychádzala bola lekárska správa klinickej psychologičky
Mgr. et. C. A. F. zo dňa 10.8.2022, kde sa v rámci diagnostickej úvahy uvádza aj prítomnosť sebapoškodzovania. 32. Správny súd poukazuje na to, že zo zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že komplexný posudok podľa § 15, vydaný na základe lekárskeho posudku spracovaného podľa § 11 uvedeného zákona je pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov podkladom, z ktorého je nutné vychádzať. Napriek tomu správny súd zastáva názor, že ak sa komplexný posudok po argumentačnej stránke nedostatočne vysporiada s rozpormi medzi podkladmi slúžiacimi na vypracovanie lekárskeho posudku na jednej strane a posudkovým záverom na strane druhej, je úlohou orgánu verejnej správy, aby túto medzeru v rámci svojej rozhodovacej činnosti argumentačne vyplnil. V prejednávanej veci vyššie uvedené lekárske nálezy okrem iného uvádzajú aj nutnosť individuálnej prepravy maloletého, resp. jeho odkázanosť na individuálnu prepravu. V administratívnom konaní tak mali orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci k dispozícii lekárske správy (nálezy), z ktorých vyplýva odlišný názor na potrebu odkázanosti maloletého na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, než ako vyplýva zo záveru, ktorý učinil posudkový lekár žalovaného. V takomto prípade bolo úlohou žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetliť úvahy, ktoré posudkového lekára viedli k opačnému záveru, než aký sa podáva z podkladov pre vypracovanie posudku. Žalovaný ešte predtým, než pristúpil k vypracovaniu napadnutého rozhodnutia, mal podľa názoru správneho súd identifikovať tento rozpor a (ak k tomu nemal podrobné odborné znalosti) v súčinnosti s posudkovým lekárom si zabezpečiť potrebné podklady k tomu, aby v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odborne verifikovateľným a v prípadnom súdnom konaní pred správnym súdom preskúmateľným spôsobom vysvetlil dôvodnosť neprihliadnutia na odborné názory zmienené v uvedených lekárskych správach. Správny súd v tomto kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/14/2015 zo dňa 30.3.2016, podľa ktorého „správny orgán má dôsledne analyzovať zistené závery a tieto potom podrobne vyhodnotiť v rozhodnutí. Postup žalovaného, ktorý do rozhodnutia prevzal obsah z komplexného posudku bez toho, aby tento posudok v rozhodnutí podrobne vyhodnotil, je v rozpore so všeobecnou právnou úpravou ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Komplexný posudok je jedným z podkladov rozhodnutia, nie jediným.“ 33. Správny súd nespochybňuje, že odborný lekár nie je oprávnený záväzne vysloviť záver o odkázanosti na kompenzačný príspevok. Posudkový lekár sa však musí vysporiadať so závermi odborných lekárov odbornými argumentami. Ako vyplýva z lekárskeho posudku, posudková lekárka vychádzala z vyšetrení popísaných vyššie, v ktorých psychiatrické, resp. psychologické vyšetrenia popisujú u maloletého prejavy nevyspytateľného a agresívneho správania, či sebapoškodzovania. Tieto zistenia pritom v posudkových záveroch neboli ani zmieňované. Aj keď žalovaný nie je oprávnený spochybňovať závery posudkových lekárov, nezbavuje ho to povinnosti zaobstarať si také podklady na vydanie rozhodnutia, na základe ktorých bude môcť vydať náležite odôvodnené rozhodnutie. Ak by vznikli pochybnosti o závere odborného lekára, posudkový lekár má možnosť využiť konzultácie s lekármi v danom odbore, aby sa uvedené pochybnosti odstránili. Taktiež je potrebné poznamenať, že aj pokiaľ by niektorá skutočnosť v lekárskych správach nebola výslovne konštatovaná, nemožno uzavrieť, že táto skutočnosť neexistuje. Uvedené môže súvisieť napr. aj s tým, že v čase vyšetrenia nebola primárnym predmetom záujmu vyšetrujúceho lekára, alebo sa iba neprejavila. Rovnako ani skutočnosť, že u maloletého sa pred posudkovým lekárom počas posúdenia neprejavili prvky agresivity automaticky nevylučuje, že nemôže týmto prejavmi trpieť. Napokon uvedené zistenia popísané v lekárskych správach, ktoré boli podkladom pre vypracovanie lekárskeho posudku boli prítomné i v lekárskych správach zo dňa 7.10.2022 a 7.12.2022 predložených v súdom preskúmavacom konaní, z ktorých vyplýva, že v správaní maloletého sa prejavujú afekty zlosti s heteroagresívnym správaním, resp. že vzhľadom na nepredvídateľné správanie maloletý nie je schopný prepravy hromadnými prostriedkami. Tieto však neboli predložené v administratívnom konaní, a preto s poukazom na § 135 ods. 1 S.s.p. na ne nemohlo byť prihliadnuté. 34. V ust. § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. je navyše sprítomnená aj povinnosť komunikácie posudkového lekára nielen s autormi lekárskych správ (nálezov), a to vyžiadaním si vyjadrení alebo doplnení lekárskych nálezov, ale aj so žiadateľom o príspevok, a to formou osobného posúdenia zdravotného stavu, čo následne umožní správnemu orgánu, aby pri svojej činnosti naplnil základné princípy správneho konania, ktorými je povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Okrem toho je tu povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania (§ 3 ods.
4 správneho poriadku), aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány sa uvedenými ustanoveniami správneho poriadku pri svojom procesnom postupe dôsledne neriadili. 35. Žalovaný, pokiaľ vychádzal z lekárskeho posudku, ktorý bol nedostatočne odôvodnený, potom evidentne taktiež nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Na rozhodnutie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, konkrétne § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Iba samotné konštatovanie nesplnenia podmienok uvedených v § 14 ods. 6 citovaného zákona všeobecným (a vo vyššie naznačenom smere nepresvedčivým) konštatovaním, že z doložených lekárskych nálezov vyplýva, že u maloletého nie sú dokumentované prejavy agresívneho správania bez uvedenia ďalších skutočností je nedostatočné. 36. K obdobným záverom dospel správny súd i v súvislosti s prieskumom rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11903/Chr, č.z 2022/208128 zo dňa 21.11.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TN2/RPPKPČ/SOC/2022/53353-6 zo dňa 6.7.2022, vydaným podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorým nevyhovel žiadosti a nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie mal. C. A. B.. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo vydané podklade Komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a oddelenie posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/11951, č.z.2022/192140 zo dňa 24.10.2022. Podľa tohto komplexného posudku je miera funkčnej poruchy maloletého 50 %, a preto sa považuje za fyzickú osobu z ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na opatrovanie maloletého nebol navrhnutý. V oblasti komunikácie bolo konštatované, že maloletý má obmedzenú schopnosť komunikovať v dôsledku poškodenia duševných a rečových funkcií, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím. Kompenzácie v tomto smere neboli navrhnuté. V oblasti zvýšených výdavkov bola s poukazom na pervazívnu vývinovú poruchu maloletého navrhnutá kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. V rámci úkonov sebaobsluhy bolo konštatované, že maloletý potrebuje pomoc pri činnostiach osobnej hygieny, obliekania a vyzliekania a orientácie v prostredí. Samostatne je schopný zvládnuť úkony stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, celkového kúpeľa, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine a dodržiavania liečebného režimu. Nevyžaduje dohľad. Zaradením do I. stupňa s počtom bodov 105 jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. nie je podľa § 14 ods. 4 tohto zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný na opatrovanie. Je odkázaný na sprievodcu. 37. Z lekárskeho posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/11951 zo dňa 27.9.2022 správny súd zistil, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého posudková lekárka vychádzala z viacerých lekárskych správ. Medzi nimi sa uvádzajú aj diagnostická správa vypracovaná C. A. G. zo dňa 27.4.2022, v ktorej sa okrem iného uvádza, že maloletý je nesamostatný, nevie odhadnúť nebezpečenstvo, nechápe sociálne súvislosti a preto potrebuje dohľad dospelej osoby. Vzhľadom na zvýšené riziko neúmyselného ublíženia sebe i iným v dôsledku nechápania dôsledkov nebezpečenstva je dôležitý neustály dohľad a individuálny prístup. Ako ďalší podklad pre vypracovanie posudku sa uvádza lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia maloletého C. F. D. zo dňa 18.7.2022, v ktorej sa uvádza ťažké usmerňovanie, potreba stálej prítomnosti, dohľadu s odporúčaním zvýšenej starostlivosti zo strany matky a určené pokračovať v nácviku samoobslužných činností. Okrem uvedeného bola podkladom pri vypracovaní lekárskeho posudku psychologická správa vypracovaná C. A. F. dňa 10.8.2022, v ktorej sa okrem iného uvádza, že v prípade maloletého ide o dieťa s narušenou funkčnosťou v prirodzenom prostredí s tým, že sa navrhuje tento stav kompenzovať priznaním opatrovateľského príspevku nakoľko stav dieťaťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany rodiča. 38. Závery vyššie uvedených lekárskych správ naznačujú možné nedostatky v samoobslužných činnostiach maloletého, ktoré s akcentom na osobitosti zdravotného stavu maloletého apelujú na zvýšenú požiadavku stáleho dohľadu, resp. jeho odkázanosť na opatrovanie. Správny súd nespochybňuje, že pri posudzovaní odkázanosti maloletého ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie je nutné vychádzať s poukazom na § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. z výsledkov bodovania, v rámci ktorého sa určí stupeň odkázanosti na opatrovanie, ako i to, že v zmysle § 14 ods. 2 tohto zákona sa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby neprihliada na potrebu pomoci pri
zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Je však nutné uviesť, že v rámci komplexného posudku síce posudková lekárka poukazovala na výsledky bodového vyhodnotenia týkajúceho sa zvládania jednotlivých samoobslužných činnosti maloletého, avšak na lekárske správy, resp. ich závery týkajúce sa osobitosti zdravotného stavu maloletého spojené s potrebou stáleho dohľadu, resp. odkázanosti maloletého na opatrovanie nebolo v komplexnom posudku žiadnym spôsobom reagované. Žalovaný v rozhodnutí, čo i len stručne nepredostrel úvahy, ktoré posudkového lekára viedli k inému záveru, než aký sa podáva z niektorých podkladov pre vypracovanie posudku. Správny súd tak musel prisvedčiť dôvodnosti žalobne argumentácie, že ani v prípade nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie, rozhodnutie žalovaného uspokojivo nereaguje na odvolacie námietky, resp. obsah lekárskych správ (uvádzaných ako podklad pre vydanie jeho rozhodnutia). Žalovaný do svojich rozhodnutí len mechanicky, resp. formálne prevzal závery posudkovej činnosti, citoval ustanovenia príslušných právnych predpisov no nad rámec toho, ani len okrajovo (stručne) neuviedol žiadne vlastne úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami, resp. so zisteniami vyplývajúcimi s podkladov, z ktorých vychádzal. Pri rozhodovaní sa tak napokon dôsledne neriadil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 39. Žalovaný, pokiaľ vychádzal z lekárskeho posudku, ktorý nebol dostatočne odôvodnený, potom evidentne taktiež nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Na rozhodnutie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, konkrétne § 47 ods. 3 Správneho poriadku, teda v odôvodnení rozhodnutia má správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správny orgán správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu iba konštatovanie nesplnenia zákonných podmienok na priznanie kompenzačného príspevku s poukázaním na posudkové závery bez uvedenia ďalších skutočností nemožno považovať za dostačujúce. 40. Z uvedeného dôvodu bolo potom potrebné napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné dôsledne vyhodnotiť všetky aktuálne lekárske nálezy maloletého, a to tak vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla ako i k príspevku na opatrovanie. 41. V súvislosti s možným porušením Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 737/2015 zo dňa 11.11.2015, v ktorom k aplikovateľnosti niektorých článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím tento uviedol, že článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. Napokon žalobná námietka týkajúca sa toho, že bol porušený Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovor o právach dieťaťa a Ústava SR, bola podložená len citáciou konkrétnych ustanovení, avšak bez bližšej špecifikácie, v čom mali byť porušené. Rovnako sa žiada dodať, že čo sa týka prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, na ktorú sa poukazovalo v žalobe, v tejto prílohe uvedené choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, predstavujú osobitnú kategóriu, ktorá je relevantná pre dôchodkové poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení a preto nie je možné aplikovať tieto ustanovenia v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. V konaní úspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenia si tohto nároku. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.