Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici TN-25Sa/9/2022 3022200318 22. 09. 2023 JUDr. Lukáš Kolibáb ECLI:SK:SpSBB:2023:3022200318.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom B. XXX/X, C. D. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 610 524 6785 0 – I., č. 610 524 6785 0 – II., č. 610 524 6785 0 – III. všetky zo dňa 22.8.2022, takto rozhodol: Rozhodnutia žalovaného - Sociálnej poisťovne, Generálny riaditeľ č. 610 524 6785 0 – I., č. 610 524 6785 0 – II., č. 610 524 6785 0 – III. všetky zo dňa 22.8.2022 sa z r u š u j ú a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom. odôvodnenie: 1. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 22.8.2022 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 12.5.2022, ktorým bol žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov od 12.6.2006 odňatý invalidný dôchodok. 2. V odôvodnení rozhodnutia č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 22.8.2022 žalovaný uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 2.3.2009 žalobca už nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, a preto prestal spĺňať podmienky na trvanie nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu s tým, že invalidný dôchodok mu bol vyplácaný od 11.6.2006, preto bol invalidný dôchodok odňatý v súlade s § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil, t.j. od 12.6.2006. Žalobca v odvolaní uvádzal, že s prvostupňovým rozhodnutím nesúhlasí a namietal, že v rozhodnutí je uvedené, že suma invalidného dôchodku bola vyplácaná vo výške 3190 Sk mesačne, čo sa nezakladá na pravde, lebo v rozhodnutí zo dňa 2.6.2005 – valorizačné, sa uvádza suma 7375 Sk mesačne, na ktorú sa mu dňom 12.7.2005 zvyšuje invalidný dôchodok. 3. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 22.8.2022 citoval ustanovenia § 153 ods. 5, § 71 ods. 1-9, § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a poukázal na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 2.3.2009, pričom citujúc závery tohto posúdenia uviedol, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie zhubný nádor časti hrubého čreva - ceka v remisii, pričom vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne
popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 2.3.2009. V odvolacom konaní tak bolo preukázané, že od 14.6.2005 už žalobca nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Žalovaný uviedol, že žalobcovi bol invalidný dôchodok odňatý od 12.6.2006 a naďalej sa mu vyplácal čiastočný invalidný dôchodok priznaný od 12.6.2006 vo výške 3190 Sk mesačne, nakoľko je vyšší ako invalidný dôchodok znížený rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006 na sumu 3159 Sk mesačne. Žalobca nepredložil v rámci odvolacieho konania také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. 4. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 22.8.2022 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 12.5.2022, na základe ktorého má žalobca podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. od 12.6.2006 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 vyplácaného v súlade s § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 3190 Sk mesačne a súčasne od 12.6.2006 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1.1.2004, pretože je v nižšej sume. 5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 22.8.2022 poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 2.3.2009 žalobca už nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, a preto žalobca prestal spĺňať podmienky na trvanie nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu. Žalobca v odvolaní uvádzal, že s prvostupňovým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko podľa jeho názoru od 12.6.2006 poberal invalidný dôchodok v sume 7375 Sk a na jeho zníženie nebolo doteraz vydané žiadne právoplatné rozhodnutie. Žalovaná citovala ust. § 263a ods. 5, § 198 ods. 1, 2, § 213 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Poukázal na to, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 30.10.2013 bolo rozhodnuté, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od 18.1.2013 v sume 250,30 eur mesačne žalobcovi súčasne podľa § 293a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zaniká od 18.1.2013 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj na invalidný dôchodok, na ktorý mu vznikol nárok od 18.1.2013 podľa § 263 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v sume 221, 90 eur mesačne. 6. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na predbežnú otázku v súlade s § 198 a § 213 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodkovej dávke je vykonateľné aj pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. To znamená, že aj keď sa invalidný dôchodok odňal od 12.6.2006 rozhodnutím zo dňa 12.6.2009 (a následnými rozhodnutiami), ktoré nenadobudli právoplatnosť, a následne právoplatným rozhodnutím zo dňa 30.10.2013, invalidný dôchodok sa vyplácal v sume čiastočného invalidného dôchodku od 12.6.2006 do 18.1.2013 správne, keďže podľa posudkového lekára sociálneho poistenia žalobca v uvedenom období nebol plne invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale len čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Ku dňu 12.6.2006 suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 je 3190 Sk mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1.1.2004 je 3159 Sk mesačne. Z uvedeného dôvodu má žalobca od 12.6.2006 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 31.12.2003 v sume 3190 Sk a od 12.6.2006 mu nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1.1.2004 zaniká. 7. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 22.8.2012 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 12.5.2022 vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu zo dňa 8.2.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013 a žiadosti zo dňa 19.5.2020 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005 do 31.10.2013.
8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 22.8.2012 sa uvádza, že na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.14Sa/14/2020-47 zo dňa 17.5.2021 Sociálna poisťovňa ústredie rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa 8.2.2018 a zo dňa 19.5.2020 rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 16.11.2021, ktorým žalobcovi podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4, § 198, § 213 ods. 2, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamietla žiadosť o doplatenie rozdielu medzi sumou invalidného dôchodku a sumou čiastočného invalidného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žalobca vyslovil nesúhlas s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko je v rozpore so skutkovým i skutočným stavom veci. Opätovne trval na doplatení rozdielu medzi sumou invalidného dôchodku a sumou čiastočného invalidného dôchodku za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013, nakoľko podľa jeho názoru bol v uvedenom období nepretržite invalidný a nebolo v uvedenom období vydané žiadne právoplatné rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku. 9. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.14Sa/14/2020-47 zo dňa 17.5.2021, právoplatného dňa 27.5.2021 a v súlade s právnymi závermi v ňom prijatými rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa 8.2.2018 a zo dňa 19.5.2020 napadnutým rozhodnutím č. 610 524 6785 0-III. zo dňa 12.5.2022 tak, že podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4, § 198, § 213 ods. 2, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 8.2.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013 a žiadosť zo dňa 19.5.2020 o doplatenie rozdielu medzi invalidným a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005 do 31.10.2013. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opätovne odvolanie, v ktorom trval na tom, že mu nebol plný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. odňatý žiadnym právoplatným rozhodnutím a preto ho žiadal doplatiť, resp. doplatiť rozdiel medzi invalidným dôchodkom a vyplácaným čiastočným invalidným dôchodkom. 10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 22.8.2012 sa ďalej s poukazom na obsah administratívneho spisu uvádza, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 610 524 6785 zo dňa 1.10.1999 bol žalobcovi priznaný plný invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v sume 4820 Sk mesačne. Trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok bolo podľa § 263 zákona č. 461/2003 Z.z. preskúmané pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 14.6.2005. Vzhľadom na to, že pred 1.1.2004 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 a tento žalobca poberal k 1.1.2004 bol jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav preskúmaný aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca bol uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím č. 610 524 6785 zo dňa 11.5.2006 bola preto žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 263 ods. 5 a § 293e zákona č. 461/2003 Z.z. znížená suma invalidného dôchodku od 12.6.2006 na 3159 Sk mesačne. 11. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 215 ods. 6 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že na základe skutočného stavu veci t.j. podľa výsledku posúdenia zdravotného stavu žalobcu, ktorý nezakladal nárok na trvanie nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. a vydaného rozhodnutia č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006 bola Sociálna poisťovňa, ústredie oprávnená žalobcovi vyplácať invalidný dôchodok od 12.6.2006 v sume 3159 Sk mesačne, ak aj rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Uvedené rozhodnutie žalobca dvakrát neprevzal v úložnej lehote, t.j. fakticky mu doručené nebolo, ale došlo k doručeniu podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Proti vyplácaniu invalidného dôchodku v zníženej sume žalobca napriek tomu podal opravný prostriedok. 12. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 13.7.2007 mal žalobca podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. od 12.6.2006 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 v sume 3190 Sk mesačne, súčasne od 12.6.2006 žalobcovi zanikol nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1.1.2004. 13. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 14.4.2008 žalobcovi podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. po opätovnom preskúmaní zdravotného stavu v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky naďalej trval nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. 14. Na základe podaného opravného prostriedku proti invalidnému dôchodku vyplácanému v nižšej sume rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.14Sd/157/2008 zo dňa 8.12.2008, ktorým boli rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.7.2007 a 14.4.2008 zrušené, nakoľko krajský súd
považoval obe rozhodnutia za predčasne vydané z dôvodu, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006, ktoré žalobcovi nebolo nikdy doručené je nulitné v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR č. 25/2006 zo dňa 11.6.2006, pretože neexistuje rozhodnutie, ktorým by bol odňatý plný invalidný dôchodok priznaný žalobcovi podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. 15. V rámci realizácie tohto rozsudku rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 12.6.2009 bol žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. od 12.6.2006 odňatý invalidný dôchodok. Od uvedeného dátumu bol žalobcovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 3347 Sk mesačne, nakoľko od 14.6.2005 podľa posudku posudkového lekára zdravotný stav žalobcu nepodmieňoval plnú invaliditu, ale čiastočnú invaliditu. 16. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca návrh na preskúmanie jeho zákonnosti, pričom Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 rozhodnutie č. ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 12.6.2009 potvrdil. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn.9So/22/2010 zo dňa 26.5.2010 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. 17. Z toho dôvodu bol žalobcovi rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 14.9.2010 podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. od 12.6.2006 opätovne odňatý invalidný dôchodok, pretože posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 2.3.2009 sa nezmenil. Uvedeným rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.9So/22/2010 zo dňa 26.5.2010. 18. Súčasne podľa rozhodnutia č. 610 524 6785 0 zo dňa 22.3.2013 žalobcovi zanikol priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od 18.1.2013 v sume 250, 30 eur mesačne, podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. od 18.1.2013 nárok na dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok ako aj na invalidný dôchodok, na ktorý mu vznikol nárok od 18.1.2013 podľa § 263 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v sume 221,90 eur mesačne, t.j. toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 22.3.2013 bolo Krajským súdom v Trenčíne rozsudkom č.k.15Sd/53/2012-79 zo dňa 13.5.2013 zrušené a vrátené Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. 19. V ďalšom konaní rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 30.10.2013 bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.15Sd/53/2012-79 zo dňa 13.5.2013. Uvedeným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie bolo rozhodnuté, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od 18.1.2013 v sume 250, 30 eur mesačne, žalobcovi súčasne podľa § 293a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zaniká od 18.1.2013 nárok na dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok ako aj na invalidný dôchodok, na ktorý mu vznikol nárok od 18.1.2013 podľa § 263 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v sume 221,90 eur mesačne. 20. Keďže naďalej nebolo požiadavkám žalobcu vyhovené aj proti rozhodnutiu č. 610 524 6785 0 zo dňa 30.10.2013 podal žalobca návrh na jeho preskúmanie súdom. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.12Sd/307/2013-28 zo dňa 3.7.2014 uvedené rozhodnutie potvrdil s dátumom vznik invalidity od 18.1.2013. Toto rozhodnutie krajského súdu potvrdil Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn.1So/125/2014 zo dňa 26.4.2016. Vo veci bolo definitívne právoplatne rozhodnuté. 21. Žalovaný v nadväznosti na to uviedol, že neformálnou žiadosťou zo dňa 8.2.2018 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 15.2.2018 žalobca žiadal o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013. Listom zo dňa 7.5.2018 bolo žalobcovi oznámené, že posudkový lekár sociálneho poistenia opätovne posúdi zdravotný stav žalobcu, ktorý zodpovedal vo vyššie uvedenom období a následne bude vo veci žiadosti žalobcu rozhodnuté. Žalobca v liste zo dňa 29.5.2018 oznámil, že nežiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu, ale o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2019. Listom zo dňa 11.6.2018 bolo žalobcovi oznámené, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 20.9.2013 od 14.6.2005 žalobca nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Z.z.. Nakoľko tento stav
trvá k 18.1.2013 žiadosti žalobcu o doplatenie rozdielu medzi invalidným a čiastočným invalidným dôchodkom je možné vyhovieť až vtedy, ak sa preukáže, že v uvedenom období bol plne invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a to opätovným posúdením zdravotného stavu. Žalobca sa napriek opakovanému predvolaniu na posúdenie jeho zdravotného stavu nedostavil a podľa vyjadrenia obvodného lekára žalobca nemá z tohto obdobia ďalšie odborné nálezy. Preto bol zdravotný stav žalobcu posúdený v jeho neprítomnosti zo zdravotnej dokumentácie v posudkovom spise. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 17.10.2018 je žalobca od 18.1.2013 naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % a súčasne je naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Z uvedeného vyplýva, že v období od 12.6.2006 do 18.1.2013 žalobca nebol plne invalidným, ale čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Z.z. a preto nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu o doplatenie rozdielu na invalidnom dôchodku. 22. Okrem uvedeného žalovaný uviedol, že vzhľadom na predbežnú otázku v súlade s § 198 a § 213 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodkovej dávke je vykonateľné aj pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. To znamená, že aj keď sa invalidný dôchodok odňal od 12.6.2006 rozhodnutím zo dňa 12.6.2009 a následnými rozhodnutiami, ktoré nenadobudli právoplatnosť a následne právoplatným rozhodnutím zo dňa 30.10.2013, invalidný dôchodok sa vyplácal v sume čiastočného invalidného dôchodku od 12.6.2006 do 18.1.2013 správne, keďže podľa posudkového lekára v uvedenom období žalobca nebol plne invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Z.z. ale len čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Z.z., čo vyplynulo z opakovaného preskúmania invalidity a posúdenia zdravotného stavu. Preto nie je možné doplatiť za uvedené obdobie rozdiel v sume medzi čiastočným invalidným dôchodkom a invalidným dôchodkom a z toho dôvodu bolo potrebné žiadosti žalobcu zo dňa 8.2.2018 a 19.5.2020 zamietnuť. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil v odvolacom konaní dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o nároku žalobcu na doplatenie uvedeného rozdielu v dôchodkových dávkach žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 23. Žalobca napadol vyššie označené rozhodnutia žalovaného žalobou podanou osobne na Krajskom súde v Trenčíne dňa 6.10.2022. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 22.8.2022 ako i prvostupňovým rozhodnutím č. 610 524 6785 0-I. zo dňa 12.5.2022 žalobca uviedol, že žalovaný vo veci zmeny invalidity od r. 2005-2013 nevydal žiadne právoplatné rozhodnutie alebo všetky vydané rozhodnutia boli postupne zrušené v súdnych konaniach. Na rozdiel od žalovaného mal za to, že jeho zdravotný stav bol posúdený podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. a bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Nesúhlasil preto s odňatím plného invalidného dôchodku a vyplácaním čiastočného invalidného dôchodku. Zastával názor, že jeho zdravotný stav naďalej odôvodňoval trvanie plnej invalidity. Poukázal na to, že od 12.6.2006 poberal plný invalidný dôchodok v sume 7375 Sk a na jeho odňatie nebol žiadny vecný ani právny dôvod. Len samotný lekársky posudok bez následného právoplatného rozhodnutia nemôže byť podkladom na odňatie invalidného dôchodku. 24. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 22.8.2022, ako i k prvostupňovému rozhodnutiu č. 610 524 6785 0 II. zo dňa 12.5.2022 uviedol, že predmetné rozhodnutie súvisí s vyššie uvedenými rozhodnutiami. Týmto rozhodnutím sa rozhodlo o zmene plného invalidného dôchodku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Z.z. a to s poukázaním na lekársky posudok zo dňa 2.3.2009. S poukázaním na dôvody uvedené v bode I. tejto žaloby nesúhlasil s priznaním čiastočného invalidného dôchodku od 12.6.2006. 25. Pokiaľ sa týka rozhodnutia žalovaného č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 22.8.2022, ako i prvostupňového rozhodnutia č. 610 524 6785 0 - III. zo dňa 12.5.2022 vo veci zamietnutia jeho žiadosti o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013 uviedol, že predmetné rozhodnutie súvisí s vyššie označenými rozhodnutiami. Mal za to, že sústavne poukazuje na to, že sa mu prestal vyplácať plný invalidný dôchodok bez riadneho a zákonného postupu. Žalovaný opakovane uvádza, že plný invalidný dôchodok mu bol odňatý na základe rozhodnutia zo dňa 11.5.2006, ktoré dvakrát neprevzal v úložnej lehote a tak platí fikcia doručenia podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Týmto tvrdením žalovaný opätovne a vedome zavádza, pretože aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn.9So/22/2010 zo dňa 26.5.2010 konštatoval, že naplatí fikcia doručenia, uvedené rozhodnutie mu bolo zákonným spôsobom doručené
až 12.6.2009. Naviac uvedené rozhodnutie je nulitné v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR č. 25/2006, čo konštatoval Krajský súd v Trenčíne v konaniach pod sp.zn.18Sd/317/2006, 14Sd/157/2008. V platnosti tak stále zostalo pôvodné rozhodnutie o poslednej výške plného invalidného dôchodku v sume 7375 Sk, t.j. rozhodnutie zo dňa 2.6.2005. Tieto skutočnosti potvrdzuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.18Sd/317/2006 zo dňa 19.11.2007. Týmto rozsudkom bolo zrušené aj valorizačné rozhodnutie zo dňa 19.6.2006 z dôvodu, že nemohlo byť vydané, pretože rozhodnutie zo dňa 11.5.2006 nenadobudlo právoplatnosť. Tým, že sa mu začala vyplácať len suma 3190 Sk sa žalobcovi spôsobila ujma vo výške rozdielu týchto súm, ktorá predstavuje sumu 4185 Sk mesačne, ktorú požaduje vyplatiť za dobu od 12.6.2006 do 18.1.2013. Rozhodnutím zo dňa 30.10.2013 bol žalobcovi priznaný plný invalidný dôchodok počnúc dňom 18.1.2013. Z rozhodnutia vyplýva, že týmto dňom mu zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že v rozhodnutí nebola vyriešená otázka spätného obdobia od roku 2006, pretože nebolo dovtedy preukázané, že by žalovaná od 14.6.2005 do 18.1.2013 vydala právoplatné rozhodnutie o odňatí plného invalidného dôchodku. 26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe popísal priebeh konania, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, pričom zdôraznil, že listom zo dňa 11.6.2018 bolo žalobcovi oznámené, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Považská Bystrica zo dňa 20.9.2013 žalobca od 14.6.2005 nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Nakoľko tento stav trvá k 18.1.2013, žiadosti žalobcu o doplatenie rozdielu medzi invalidným a čiastočným invalidným dôchodkom je možné vyhovieť až vtedy, ak sa preukáže, že v uvedenom období bol plne invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a to opätovným posúdením zdravotného stavu. Žalobca sa napriek opakovanému predvolaniu na posúdenie jeho zdravotného stavu nedostavil a podľa vyjadrenia obvodného lekára žalobca nemá z tohto obdobia ďalšie odborné nálezy. Preto bol zdravotný stav žalobcu posúdený v jeho neprítomnosti zo zdravotnej dokumentácie v posudkovom spise. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 17.10.2018 je žalobca od 18.1.2013 naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % a súčasne je naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Preto nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu o doplatenie rozdielu na invalidnom dôchodku. 27. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe opätovne prezentoval svoje námietky, ktoré už uplatnil v konaní pred správnymi orgánmi, resp. ich vymedzil v rámci žalobných bodov v podanej správnej žalobe. 28. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods.1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 29. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 S.s.p. Správny súd po prejednaní veci na pojednávaní dňa 22.9.2023 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo: - rozhodnutie č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 22.8.2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 12.5.2022, ktorým bol žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. v od 12.6.2006 odňatý invalidný dôchodok. - rozhodnutie č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 22.8.2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 12.5.2022, na základe ktorého má žalobca podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. od 12.6.2006 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 vyplácaného v súlade s § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 3190 Sk mesačne a súčasne od 12.6.2006 žalobcovi zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1.1.2004, pretože je v nižšej sume.
- rozhodnutie č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 22.8.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 12.5.2022 vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu zo dňa 8.2.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013 a žiadosti zo dňa 19.5.2020 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005 do 31.10.2013. 31. Orgány verejnej správy vo veci rozhodovali po tom, čo Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn.14Sa/14/2020 zo dňa 17.5.2021 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, vydané Generálnym riaditeľom dňa 23.10.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a zároveň bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 5.8.2020 vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu zo dňa 8.2.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013. 32. Správny súd mal z obsahu pripojeného spisu za preukázané, že Sociálna poisťovňa, ústredie v rozhodnutí č. 610 524 6785 0 zo dňa 1.10.1999 priznala žalobcovi podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. invalidný dôchodok odo dňa 11.7.1999 v sume 159,99 eur (4820 Sk) mesačne s tým, že žalobca tento dôchodok poberal s postupnými valorizáciami. Rozhodnutím č. 610 524 6785 zo dňa 2.6.2005 bola dávka zvýšená na sumu 244,80 eur (7375 Sk). Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006 Sociálna poisťovňa znížila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 12.7.2006 na 104,86 eur (3159 Sk) mesačne. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 19.6.2006 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi zvýšila od 1.7.2006 invalidný dôchodok na 111,10 eur (3347 Sk) mesačne. 33. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k.18Sd/317/2006-33 zo dňa 19.11.2007 rozhodnutie č. 610 524 6785 0 zo dňa 19.6.2006 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že rozhodnutie č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006 nikdy nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko toto rozhodnutie nikdy nemohlo byť žalobcovi s právnymi účinkami doručené. Krajský súd v nadväznosti na to uviedol, že žalovaná nemohla následne vydať valorizačné (napadnuté) rozhodnutie č. 610 524 6785 0 zo dňa 19.6.2006 a preto je v platnosti stále pôvodné rozhodnutie o poslednej výške tzv. plného invalidného dôchodku žalobcu. 34. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 13.7.2007 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla tak, že žalobca má podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. od 12.6.2006 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 31.12.2003 v sume 105,89 eur (3190 Sk) mesačne a súčasne, že mu od 12.6.2006 zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1.1.2004. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 14.4.2008 Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobcovi podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. aj po preskúmaní zdravotného stavu naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.. 35. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.14Sd/157/2008-15 zo dňa 8.12.2008 boli rozhodnutia č.610 524 6785 0 zo dňa 14.4.2008 a č. 610 524 6785 0 zo dňa 13.7.2007 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. chýbajúce odôvodnenia. Zároveň uviedol, že rozhodnutie č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006 je nulitné v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR č. 25/2006 zo dňa 11.6.2006 z ktorého dôvodu neexistuje rozhodnutie, ktorým by bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok priznaný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. pre skrátenie hrubého čreva operačne o 25 centimetrov, pričom záver posudkového lekára z roku 2008 je o karcinóme konečníka (rekta). 36. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 12.6.2009 Sociálna poisťovňa, ústredie žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. odňala invalidný dôchodok od 12.6.2006. 37. Rozsudkom, č.k.12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 Krajský sú v Trenčíne potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 12.6.2009. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 9So/22/2010 zo dňa 26.5.2010 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 12.6.2009 zrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí dospel k záveru, že z obsahu administratívnych spisov nevyplývajú také skutkové zistenia, ktoré odôvodňujú odňatie invalidného dôchodku žalobcu podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 12.6.2006.
38. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 14.9.2010 Sociálna poisťovňa, ústredie žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. odňala invalidný dôchodok od 12.6.2006. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 22.3.2013 bol žalobcovi priznaný od 18.1.2013 invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu súčasne od 18.1.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.1.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). 39. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 15Sd/53/2012-79 zo dňa 13.5.2013 rozhodnutia č. 610 524 6785 0 zo dňa 14.9.2010 a č. 610 524 6785 0 zo dňa 22.3.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku vyslovil právny názor, že žalovaný náležite nezistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd taktiež konštatoval, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie tak, aby zdravotný stav žalobcu bol opätovne komplexne a objektívne medicínsky zhodnotený. V tomto smere vzhliadol nutnosť opätovne sa zaoberať mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ), ako aj s dátumom skutočného vzniku invalidity u žalobcu. 40. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 30.10.2013 priznala žalobcovi od 18.1.2013 invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu súčasne od 18.1.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.1.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). 41. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k.12Sd/307/2013-28 zo dňa 3.7.2014 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 524 6785 0 zo dňa 30.10.2013. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom, sp. zn. 1So/125/2014 zo dňa 26.4.2016 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa 3.7.2014 potvrdil. 42. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 15.1.2019 podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 8.2.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013. 43. Proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústrediu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 13.5.2019 tak, že ho zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. V rozhodnutí uviedol, že nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., žalobcovi nie je možné doplatiť rozdiel na invalidnom dôchodku za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013. Konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o jeho nároku na doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn.14Sa/23/2019. Správny súd v tomto konaní dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj ústredia je potrebné zrušiť, nakoľko obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné. 44. Následne vo veci rozhodovalo ústredie rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 5.8.2020 ako aj žalovaný rozhodnutím č. 610 524 6785 0 dňa 23.10.2020. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.14Sa/14/2020-47 zo dňa 17.5.2021 uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia, ktoré boli vydané v rámci realizácie rozsudku sp. zn. 14Sa/23/2019, sa dostatočne a dôsledne neriadili právne záväzným názorom v ňom vysloveným a opäť svoje rozhodovanie zaťažili vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v nedostatku dôvodov vydaných rozhodnutí. V rozhodnutí bolo potrebné jasne a zrozumiteľne uviesť nielen jednotlivé rozhodnutia, ktoré boli vo veci vydané ( či už správnym orgánom alebo súdom), ale aj ich dopad na výšku dávky, ktorá mala byť žalobcovi vyplácaná, resp. skutočnosť, či a kedy nadobudli právoplatnosť a boli teda pre účastníkov záväzné. Konštatoval, že opäť nebolo v rozhodnutí uvedené ani to, v akej sume bola v spornom období táto dávka žalobcovi vyplácaná a na podklade ktorého rozhodnutia, či bolo toto rozhodnutie právoplatné a podobne. Jedinou snahou o naplnenie právne záväzného názoru správneho súdu, bola určitá “úvaha” ohľadne právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 11.5.2006. Napriek uvedenému však stále nebolo bez pochybností
zrejmé, či pri posudzovaní žiadosti žalobcu správne orgány vychádzali zo záveru, že toto rozhodnutie je nulitné (tak ako bolo uvedené v odôvodnení rozsudkov sp. zn. 14Sd/157/2008 a sp. zn. 18Sd/317/2006), alebo mali za to, že je právoplatné, nakoľko došlo k jeho doručeniu postupom podľa § 212 zákona č. 461/2003 Z.z. Rovnako bolo potrebné vyhodnotiť aj obsah rozhodnutia zo dňa 30.10.2013, ktoré bolo podrobené súdnemu prieskumu a bolo vyhodnotené ako súladné so zákonom. 45. Po oboznámení sa s obsahom súdneho i pripojeného spisového materiálu ako i obsahom žalobou napadnutých rozhodnutí označených v bode 29. tohto rozsudku správny súd uvádza, že zákonnou požiadavkou kladenou na rozhodnutie orgánu verejnej správy je nielen to, aby sa opieralo o dostatočne zistený skutkový stav veci, ale i to, aby bolo zrozumiteľne a riadne odôvodnené a to vo vzťahu k jeho výrokovej časti. Inými slovami naplnenie tejto požiadavky spočíva v tom, že orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci sa musia v odôvodnení svojich rozhodnutí s dôkazmi a skutočnosťami vysporiadať a v nadväznosti na to formulovať svoje závery spôsobom, ktorý poskytne účastníkom konania jednoznačnú odpoveď, prečo bolo vo veci rozhodnuté určitým spôsobom. Uvedené zahŕňa i predostretie úvah, ktorými boli orgány verejnej správy vedené pri posudzovaní uplatneného nároku. Pre odvolací orgán verejnej správy zároveň vyplýva aj povinnosť vysporiadať sa s jednotlivými námietkami uplatnenými účastníkom konania. To znamená, že odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ktoré námietky uplatnené účastníkom konania boli vyhodnotené ako dôvodné a ktoré nie, pričom je nutné, aby správny orgán v odôvodení rozhodnutia prípadnú nedôvodnosť námietok (aspoň stručne) vyhodnotil/zdôvodnil. Úlohou správneho súdu nie je pri nerešpektovaní uvedenej požiadavky nahrádzať úvahu, ktorá prináleží správnemu orgánu úvahou vlastnou, či za správny orgán si domýšľať dôvody na ktorých bolo založené, resp. sám vyhodnocovať dôvodnosť účastníkmi konania nastolených námietok či už na základe obsahu spisového materiálu, prípadne výsledkov dokazovania vykonaného pred orgánmi verejnej správy. Zároveň pre orgány verejnej správy vyplýva aj povinnosť rešpektovať právne záväzný názor vyslovený v rozhodnutí súdu, ktorým sú orgány verejnej správy v prípade zrušenia administratívneho rozhodnutia viazané. 46. Z obsahu pripojeného spisu správny súd zistil, že žalobca svojou žiadosťou zo dňa 8.2.2018 žiadal o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom a to za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013, (resp. skôr podanou žiadosťou zo dňa 19.5.2020 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005 do 31.10.2013). Žalobca tak v konaní pred orgánmi verejnej správy ako i v podanej správnej žalobe poukazoval na to, že o jeho nároku bolo opätovne rozhodované a to už od r. 2006, s tým, že jednotlivé rozhodnutia, či už o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, resp. o odňatí invalidného dôchodku a napokon vo veci žiadosti o doplatenie rozdielu v dôchodkovej dávke nenadobudli právoplatnosť, boli zrušené v súdnom preskúmavacom konaní, resp. boli vyhodnotené ako nulitné (rozhodnutie č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006 o znížení sumy invalidného dôchodku na sumu 3159 Sk mesačne), v dôsledku čoho malo dôjsť k výplate jeho dôchodkovej dávky v nesprávnej výške. Mal za to, že posledným právoplatným rozhodnutím bolo rozhodnutie zo dňa 2.6.2005 – valorizačné rozhodnutie, v ktorom sa uvádza výška dôchodku 7375 Sk, čo odporuje záverom žalovaného, že suma invalidného dôchodku mu bola vyplácaná vo výške 3190 Sk mesačne. Vyslovene namietal, že doposiaľ nedošlo k vydaniu žiadneho rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku vo výške 7375 Sk a preto mu mala byť vyplácaná dávka podľa posledného právoplatného rozhodnutia, ktorým je podľa jeho názoru rozhodnutie o výške dôchodku zo dňa 2.6.2005. 47. Správny súd poukazuje na to, že výška invalidného dôchodku žalobcu bola Sociálnou poisťovňou opätovne prehodnocovaná a to už od r. 2006, čo nepochybne súviselo s tým, že ňou vydané rozhodnutia boli po podrobení súdnym prieskumom, či už Krajským súdom v Trenčíne ale i Najvyšším súdom SR opakovane zrušené. Uvedené posudzovanie a prehodnocovanie výšky invalidného dôchodku žalobcu vyústilo do vydania rozhodnutia č. 610 524 6785 0 zo dňa 30.10.2013, v zmysle ktorého bol žalobcovi od 18.1.2013 priznaný invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu zároveň od 18.01.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.1.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). Uvedené rozhodnutie bolo taktiež podrobené súdnemu prieskumu, pričom v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k.12Sd/307/2013-28 zo dňa 3.7.2014 ako i Najvyššieho súdu SR sp.z.1So/125/2014 zo dňa 26.4.2016 bolo vyhodnotené ako zákonné. 48. V nadväznosti na vyššie uvedený a ukončený proces rozhodovania Sociálnej poisťovne žalobca žiadal o doplatenie rozdielu, ktorý mal vzniknúť aj ako dôsledok neprehľadnej situácie ohľadne
opakovane vydávaných a následne zrušených rozhodnutí orgánov verejne správy. Vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí č. 610 524 6785 0 – I., č. 610 524 6785 0 – II., č. 610 524 6785 0 – III. všetky zo dňa 22.8.2022 predchádzalo vydanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne ( ústredia aj generálneho riaditeľa) vo veci žiadosti žalobcu o doplatenie rozdielu vo výške dôchodkovej dávky, ktoré boli zrušené Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn.14Sa/23/2019, resp. 14Sa/14/2020 a to pre nedostatok dôvodov, na ktorých boli založené. 49. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa po zrušení skôr vydaných rozhodnutí č. 610 524 6785 0 zo dňa 23.10.2020 a č. 610 524 6785 0 zo dňa 5.8.2020 pri vydaní žalobou napadnutých rozhodnutí dôsledne neriadila právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.14Sa/14/2020-47 zo dňa 17.5.2021. 50. Je nutné poukázať na to, že argumentácia žalobcu v zásade smerovala k tomu, že po opakovanom vydávaní rozhodnutí Sociálnej poisťovne, resp. ich následnom zrušovaní v rámci súdnych preskúmavacích konaní nedošlo k správnej výplate jeho dôchodkovej dávky, v čoho dôsledku mal byť ukrátený na svojich právach. Bolo preto nevyhnutné (aj s poukazom na skôr vydané zrušujúce súdne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne vydané v konaní pod sp. zn. 14Sa/14/2020) nielen opísať genézu rozhodovania správnych orgánov a označiť jednotlivé rozhodnutia, ktoré boli či už Sociálnou poisťovňou, alebo súdom vo veci vydané, ale predovšetkým uviesť ich konkrétny vplyv na výšku dávky, ktorá mala byť žalobcovi v tom ktorom období vyplácaná, vrátane ozrejmenia toho, či tieto administratívne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť (a to aj s ohľadom na ich podrobenie súdnemu prieskumu, resp. ich zrušenie), resp. s akým dátumom nadobudli právoplatnosť, ako podmienka ich záväznosti. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v napadnutých rozhodnutiach (konkrétne č. 610 524 6785 0-I. zo dňa 22.8.2022, síce uviedol, že žalobcovi bol podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. od 12.6.2006 odňatý invalidný dôchodok a to aj s poukazom na závery posudkového lekára zo dňa 2.3.2009. V súvislosti s určenou výškou invalidného dôchodku od 12.6.2006 v sume 3190 Sk, ktorý mal byť vyšší ako rozhodnutím zo dňa 11.5.2006 znížený invalidný dôchodok na sumu 3159 Sk sa však podľa názoru správneho súdu zrozumiteľným spôsobom žalovaný nevysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa vydania tzv. valorizačného rozhodnutia č. 610 524 6785 zo dňa 2.6.2005, (ktoré rozhodnutie žalobca spolu s lekárskym posudkom, resp. lekárskou správnou zo dňa 14.6.2005, kde bola konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, predložil v rámci doplnenia žaloby zo dňa 5.12.2022 a v ktorom rozhodnutí sa uvádza zvýšenie sumy invalidného dôchodku od 12.7.2005 na 7375 Sk) a jeho dopadu na výšku vyplácanej sumy dôchodku v rozhodnom období. Žalobca v tejto súvislosti pritom opakovane namietal, že nedošlo k vydaniu žiadneho rozhodnutia, ktorým by došlo k odňatiu invalidného dôchodku vo výške určenej rozhodnutím č. 610 524 6785 zo dňa 2.6.2005. 51. V súvislosti so žalobcom namietaným postupom týkajúcim sa doručovania rozhodnutia zo dňa 11.5.2006, resp. jeho nulitou aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. 25/2006 žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí vychádzal z toho, že k jeho doručeniu došlo uplatnením fikcie doručenia v zmysle § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Uvedené rozhodnutie však malo byť žalobcovi doručené dňa 16.9.2009. Správnemu súdu tak i naďalej nie je zrejmé, či žalovaný považoval zmienené rozhodnutie za nulitné, alebo ho považoval za riadne doručené a teda mal za to, že ide o rozhodnutie právoplatné, resp. v dôsledku ktorej skutočnosti a kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov tak jednoznačne nevyplýva aký prístup zvolili správne orgány k tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ mali za to, že ide o rozhodnutie právoplatné, bolo potrebné ustáliť kedy nadobudlo právoplatnosť a taktiež ozrejmiť prečo neboli zohľadnené opakované závery súdov ohľadne nesprávneho doručovania a nulity tohto rozhodnutia. Správne orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí síce odvolávali na jednotlivé posudkové závery, avšak z ich rozhodnutí zrozumiteľne nevyplýva (a to aj z pohľadu vysporiadania sa s námietkami žalobcu ohľadom tzv. valorizačného rozhodnutia č. 610 524 6785 zo dňa 2.6.2005 ako i rozhodnutia o znížení invalidného dôchodku č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006), v akej sume a na poklade ktorého rozhodnutia bol v dotknutom období žalobcovi dôchodok vyplácaný. 52. Správny súd uvádza, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy pristúpili k vydaniu rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku od 12.6.2006 vydaním rozhodnutia č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 12.5.2022, resp. č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 22.8.2022, no napriek tomu tak v uvedených rozhodnutiach, ako i s nimi v súvisiacich rozhodnutiach č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 12.5.2022, v spojení s rozhodnutím č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 22.8.2022 o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku (podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2003) od 12.6.2006 a zániku nároku invalidný dôchodok od 12.6.2006 (podľa právnej úpravy účinnej od 1.1.2004) ako i v rozhodnutiach č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 12.5.2022 a č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 22.8.2022, vydaných
vo veci žiadosti žalobcu o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom sa v odôvodnení svojich rozhodnutí vyššie uvedenými námietkami žalobcu týkajúcimi sa či už nulity/právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 11.5.2006 o znížení sumy invalidného dôchodku, ako i výšky invalidného dôchodku s ohľadom na vydanie valorizačného rozhodnutia č. 610 524 6785 zo dňa 2.6.2005 z hľadiska ich dopadu na výšku sumy vyplácanej sumy dôchodkovej dávky dostatočne nevysporiadali. 53. Vzhľadom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správne orgány nedoplnili svoje odôvodnenie v tom ohľade ako boli zaviazané súdom. Opätovne svoju pozornosť zamerali predovšetkým na preskúmanie zdravotného stavu žalobcu, pričom správny súd zastáva názor, že takéto preskúmavanie nemôže byť samé o sebe jedinou podmienkou ani pre riadne posúdenie žiadosti žalobcu o doplatenie sumy dôchodkovej dávky. 54. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú opäť zaťažené vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v ich nedostatočnom zdôvodnení a preto ich bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov bude v zmysle právne záväzného názoru správneho súdu, tak ako je uvedený v odsekoch 50. a 52. tohto rozsudku., svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodniť. 55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.