Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/68/2021 5120209869 02. 06. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:5120209869.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ Prípravný výbor SOP, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, 2/ SOP, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto, rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 08.09.2020 (ďalej len „okresný súd“) domáhali, aby súd vyslovil, že žalobcovia v 2. a 4. rade právne vznikli deň nasledujúci po dni doručenia písomného (elektronického) návrhu navrhovateľov na evidenciu žalovanému a žalobcovia v 1. a 3. rade zanikli vznikom žalobcom v 2. a 4. rade. Na základe výzvy okresného súdu na doplnenie a upresnenie žaloby podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.10.2020 opravili žalobcovia žalobný návrh tak, že žiadali, aby súd vyslovil, že žalobca v rade 2/ ako združenie právne vzniklo deň nasledujúci po dni doručenia písomného (elektronického) návrhu žalobcov v rade 1/ a 2/ na evidenciu žalovanému; žalobca v rade 1/ ako prípravný výbor združenia právne zanikol vznikom žalobcu v rade 2/. 2. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/45/2020 – 14 zo dňa 20.10.2020, bola vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému. 3. Na základe nesúhlasu Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k. 1KO/7/2021-26 zo dňa 08.06.2021 rozhodol, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci nie je dôvodný a na konanie je vecne príslušný Krajský súd v Bratislave. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že vo veci sp. zn. 3Sžnz/3/2018 zo dňa 22.07.2019 zaujal najvyšší súd stanovisko, podľa ktorého zákon o združovaní občanov spája s upozornením na vady návrhu právny následok v podobe nezačatia registračného konania. Ide o explicitne vyjadrené pravidlo, a preto ho možno považovať za výnimku zo všeobecného pravidla podľa § 18 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého je konanie začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci konať. Právna vada spočívajúca v nezačatí konania o registrácii do odstránenia vád nemá charakter faktického postupu, ale má charakter nečinnosti orgánu verejnej správy. Súdna ochrana sa poskytuje podľa § 242 ods. 1 SSP, pričom zákonnosť upozornenia a existencia vád návrhu sa skúmajú ako dôvod nečinnosti. V predmetnej veci síce žalobcovia žiadajú určenie existencie (vzniku) právnickej osoby, záver o tejto skutočnosti však vyplynie z posúdenia, či žalovaný konal v súlade so svojimi povinnosťami orgánu verejnej správy pri evidencii odborovej organizácie. Ak postupoval správne a oprávnene žalobcov upozornil na nedostatky návrhu a predložených stanov odborovej organizácie, konanie o evidencii nezačalo. Ak nepostupoval
správne a mal evidenciu vykonať, rozhodnutie súdu, ktoré by tento záver konštatovalo, bude podnetom, aby žalovaný svoj postup napravil. 4. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Bratislave a výkon súdnictva vo veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, prešiel z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave. Po prechode veci na Správny súd v Bratislave bola táto vec náhodným výberom dňa 02.06.2023 pridelená do oddelenia 15Sa. Následne po zmene rozvrhu práce v súvislosti s personálnym doplnením Správneho súdu v Bratislave bola vec dňa 21.05.2024 pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 19Sa. 5. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením, č. k. BA-8Sa/68/2021-116 zo dňa 11.09.2025, vyzval žalobcov na odstránenie vád podania, konkrétne na preukázanie vyčerpania osobitných postupov pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 246 ods. 2 SSP – oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Správny súd žalobcov v uznesení poučil, že v prípade, ak žalobu v určenej lehote požadovaným spôsobom nedoplnia, súd konanie podľa § 99 písm. f) SSP zastaví. Žalobcovia po doručení uznesenia zo dňa 11.09.2025 na v ňom uvedenú výzvu správneho súdu žiadnym spôsobom nereagovali a žalobu nedoplnili. 6. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022“) „Ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: a) z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, b) z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave, c) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach.“ 7. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.“ 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.“ 11. Podľa § 242 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.“ 12. Podľa § 246 ods. 2 SSP „K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.“ 13. Podľa § 99 písm. f) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.“ 14. Správny súd, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý bol vyjadrený v uznesení č. k. 1KO/7/2021-26 zo dňa 08.06.2021, žalobu posúdil ako žalobu podanú podľa § 242 ods. 1 SSP.
Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť žalobcu doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom (§ 246 ods. 2 SSP). Táto úprava reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SSP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. 15. Keďže oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu prokurátorom nebolo k žalobe pripojené a žalobcovia nereagovali na výzvu správneho súdu na predloženie oznámenia o výsledku prešetrenia alebo vybavenia podnetu prokurátorom, správny súd nemal preukázané, že žalobcovia pred obrátením sa na správny súd vyčerpali osobitné postupy stanovené zákonom. 16. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval nesplnenie obligatórnych podmienok pre konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, a preto konanie podľa § 99 písm. f) SSP zastavil. 17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že i keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania zo strany žalobcov, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).