Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/60/2022 5022200280 19. 05. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:5022200280.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. D. XX/X, A., štátny občan SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30807484, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Žaloba 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.05.2022 domáhal ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy – žalovanej z dôvodu, že žalovaná nerozhodla o jeho žiadosti zo dňa 03.05.2021, ktorou žiadal o priznanie invalidného dôchodku. Konštatoval, že na základe posudku lekárskej posudkovej komisie bol od 24.05.2019 uznaný invalidným, keďže jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej uviedol, že dňa 28.11.2019 požiadal na tlačive určenom žalovanou o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 24.05.2019. Zastával názor, že tým, že žalovaná nerozhodla o jeho žiadosti zo dňa 03.05.2021 písomným rozhodnutím, tak mu bolo zo strany žalovanej odopreté právo možnosti podať odvolanie, ako aj právo možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Mal za to, že zo strany žalovanej došlo k hrubému porušeniu jeho procesných práv daných mu zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), ako aj zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti takéhoto uznesenia písomne rozhodnúť o jeho žiadosti zo dňa 03.05.2021. Žalobca k žalobe doložil žiadosť o vyplácanie invalidného dôchodku zo dňa 03.05.2021, ako aj oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 27.08.2021. Žiadal o nariadenie pojednávania. II. Vyjadrenia účastníkov konania 2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s námietkami žalobcu nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné. Poukázala na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca žiadosťou o invalidný dôchodok, spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Martin dňa 24.05.2019 požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.11.2018 – konštatovala, že o tejto žiadosti rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2019, ktorým podľa § 70 ods. 1 ZSP zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 24.05.2019, v zákonnej lehote 60 dní podľa § 210 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 677/2006 Z. z., a to z dôvodu, že pred vznikom invalidity, pred 29.11.2018, žalobca nezískal
potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g) ZSP - žalobca predmetné rozhodnutie prevzal dňa 11.07.2019, ktoré márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2019, čím bolo konanie o invalidnom dôchodku skončené. Ďalej poukázala na to, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 03.05.2021, doručenou žalovanej dňa 05.05.2021, požiadal o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku. Uviedla, že listom zo dňa 01.06.2021 bol žalobca poučený, že v zmysle § 186 ods. 3 ZSP v znení zákona č. 310/2016 Z. z. podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, pričom z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje a musí byť podpísané a označené dátumom podania. Poznamenala, že keďže predmetná žiadosť nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, bola žalobcovi v prílohe listu zaslaná späť s výzvou, aby ju podpísal vlastnoručným podpisom a zaslal späť na ďalšie konanie. Uviedla, že žalobca žiadosťou o invalidný dôchodok, spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Martin dňa 29.09.2021 opätovne požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.11.2018. Konštatovala, že o predmetnej žiadosti rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021, ktorým žalobcovi podľa § 70 ods. 1 ZSP opätovne zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že pred vznikom invalidity, pred 29.11.2018 nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g) ZSP. Uviedla, že proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 11.11.2021, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.01.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021 – konštatovala, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.01.2022 žalobca prevzal dňa 20.01.2022, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke a týmto dňom nadobudlo právoplatnosť. Poznamenala, že žalobca proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.01.2022 nepodal správnu žalobu, avšak podal správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021, ktorú Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 16Sa/4/2022 zo dňa 24.06.2022 odmietol. Tvrdila, že následne podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Ssk/164/2022 zo dňa 19.12.2022 zamietol. Záverom uviedla, že podaním zo dňa 18.05.2022, jej doručeným dňa 23.05.2022, označeným ako „žiadosť o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku“, žalobca opakovane požiadal o priznanie invalidného dôchodku. V tejto súvislosti poukázala na znenie ust. § 184 ods. 1 a 5 ZSP a uviedla, že podanie žalobcu zo dňa 18.05.2022 nebolo podané v súlade s § 184 ods. 5 ZSP. Tvrdila, že žalobcovi bola poskytnutá informácia listom zo dňa 30.05.2022 o zákonnom spôsobe podania žiadosti o invalidný dôchodok a zároveň sa aj vyjadrila k nehodnoteniu doby služby na účely nároku na invalidný dôchodok v ostatnom dávkovom konaní. Poukázala na to, že uvedené konštatoval aj Krajský súd v Žiline v konaní o žalobe žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v uznesení sp. zn. 24Sa/10/2020 zo dňa 25.03.2021. Mala za to, že jej postup bol správny a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby správny súd podľa § 249 SSP žalobu zamietol. Nežiadala nariadenie pojednávania. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike), doručenom Správnemu súdu v Bratislave dňa 06.02.2024, žalovanej vytýkal, že hoci v podanej žiadosti zo dňa 03.05.2021, ako aj v správnej žalobe, zdôvodnil nepodanie žiadosti na predpísanom tlačive žalovanej s odvolaním sa na ust. § 185 ods. 3 ZSP, žalovaná sa k tomu vo svojom vyjadrení vedome a zámerne nevyjadrila. Tvrdil, že v zmysle uvedeného ustanovenia sa za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky. Mal za to, že túto zákonom danú povinnosť splnil dňom 24.05.2019, kedy na predpísanom tlačive Sociálnej poisťovne požiadal o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku. Ďalej žalovanej vytýkal, že hoci podanie žaloby proti nečinnosti zdôvodnil nerešpektovaním § 209 ods. 1 ZSP, tak žalovaná sa k tejto zásadnej veci vo svojom vyjadrení nevyjadruje. Znova zopakoval, že tým, že žalovaná nerozhodla o jeho žiadosti zo dňa 03.05.2021 písomným rozhodnutím, mu bolo zo strany žalovanej odopreté právo možnosti podať odvolanie, ako aj právo možnosti preskúmania zákonnosti takéhoto vydaného rozhodnutia súdom (§ 6 ods. 1 a 2 SSP). 4. Žalovaná dupliku nepodala. III. Predchádzajúce rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave a rozhodnutie kasačného súdu
5. Správny súd uznesením č. k. BA-7Sa/60/2022 - 93 zo dňa 01.09.2025 žalobe vyhovel a v odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval, že žalovaná postupovala nesprávne vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 03.05.2021, keďže o nej mala ďalej konať a rozhodnúť. Podľa správneho súdu bolo úplne irelevantné to, ako orgány Sociálnej poisťovne rozhodli o iných podaných žiadostiach žalobcu o invalidný dôchodok, teda bolo irelevantné aj to, že žalobca podal 29.09.2021 novú žiadosť o invalidný dôchodok. Správny súd uviedol, že podstatné bolo to, že žalobca na žiadosť žalovanej preukázateľne žiadosť zo dňa 03.05.2021 podpísal a zaslal ju podľa pokynu žalovanej na ďalšie konanie; žalovaná bola teda povinná sa aj touto žiadosťou žalobcu zaoberať, konať v nej a vo veci riadne rozhodnúť rozhodnutím a keďže tak doposiaľ neurobila, tak pochybila a dopustila sa žalobcom namietanej nečinnosti. Za účelové správny súd považoval konanie žalovanej, keď v liste zo dňa 09.07.2021 žalobcovi neoznámila, že bolo skončené konanie o žiadosti zo dňa 24.05.2019, a nie o žiadosti zo dňa 03.05.2021. 6. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná kasačnú sťažnosť. Namietala nesprávne právne posúdenie správneho súdu, ktoré podľa nej spočívalo v tom, že správny súd nesprávne vyhodnotil, že žalovaná mala o predmetnej žiadosti konať a rozhodnúť. Poukázala na to, že dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorej ZSP v § 184 ods. 5 prvá veta predpisuje osobitnú formu a to, že sa podáva na tlačive určenom ňou (žalovanou). Konštatovala, že v predmetnej veci však žalobca takto nepostupoval a žiadosť na takomto tlačive nepodal, a preto nie je možné konštatovať, že konanie o priznanie dávky začalo. Uviedla, že nemala povinnosť ani možnosť vydať akékoľvek rozhodnutie vo veci, a preto postupovala správne, keď neformálnym listom zo dňa 09. júla 2021 informovala žalobcu, že ak trvá na priznaní invalidného dôchodku, je potrebné požiadať o invalidný dôchodok spísaním žiadosti na príslušnej pobočke žalovanej na predpísanom tlačive (túto informáciu žalobcovi zduplikovala a bližšie ozrejmila aj v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 27.08.2021). Žiadala, aby kasačný súd zrušil uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/60/2022 - 93 zo dňa 01.09.2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalobca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti tak, že považoval za nesprávny výklad, že žiadosť zo dňa 03.05.2021 mala byť podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Uviedol, že podľa jeho názoru sa konanie o vzniknutom nároku na dávku začalo jeho prvou žiadosťou z roku 2019 a dosiaľ nebolo meritórne ukončené, pričom ostatné žiadosti sú len „pokračovaním“ pôvodného konania. Bol toho názoru, že odmietnutie podania z technických alebo formálnych dôvodov musí byť v súlade s § 185 ods. 3 ZSP. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Ssk/96/2025 zo dňa 28.01.2026 uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/60/2022 - 93 zo dňa 01.09.2025 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že: „12. Dávkové konanie sa podľa zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť je právny úkon, pre ktorý je zákonom predpísaná osobitná forma. Ustanovenie § 184 ods. 5 prvá veta citovaného zákona ustanovuje túto osobitnú formu tak, že sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. V tu posudzovanom konaní žalobca podal len neformálnu žiadosť, nie na predpísanom tlačive. V tom prípade mala žalovaná povinnosť v súlade s § 186 ods. 4 zák. o soc. poistení vyzvať účastníka konania, aby v určenej lehote tento nedostatok odstránil a upozorniť ho na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. V danom prípade sa tak stalo najskôr výzvou zo dňa 01.06.2021 a následne oznámením zo dňa 09.07.2021, v ktorom bolo žalobcovi vysvetlené (v kontexte s jeho sprievodným listom zo dňa 14.06.202, že konanie o jeho nároku na invalidný dôchodok začalo ešte v mesiaci apríl 2019, kedy požiadal Sociálnu poisťovňu prvý krát o priznanie invalidného dôchodku na predpísanom tlačive a keďže mu nebol priznaný, na základe tejto žiadosti je potrebné vo veci ďalej konať), že toto konanie bolo právoplatnosťou rozhodnutia zo dňa 26.06.2019 skončené a pokiaľ si nárok uplatňuje opätovne, je potrebné si ho uplatniť na pobočke spísaním novej žiadosti v súlade s § 184 ods. 5 cit. zák., ktorý žalovaná citovala. 13. Následne žalobca vykonal procesné kroky v súlade s týmto poučením a dňa 10.08.2021 sa dostavil na pobočku Martin, kde s ním bol spísaný záznam o uplatnení nároku na invalidný dôchodok s tým, že žiadosť o invalidný dôchodok s ním bude pobočkou spísaná po predložení zdravotnej dokumentácie v septembri 2021. Dňa 29.09.2021 s ním pobočka Martin spísala žiadosť o invalidný dôchodok na predpísanom tlačive, o ktorej následne meritórne právoplatne rozhodla. Nie je sa tak možné stotožniť sa s názorom správneho súdu, že žalovaná na základe neformálnej žiadosti zo dňa 03.05.2021 nekonala.
Konanie o neformálnej žiadosti zo dňa 03.05.2021 pokračovalo výzvami na ďalší procesný postup, ktorý žalobca aj vykonal a podal žiadosť na predpísanom tlačive. 14. Je potrebné súhlasiť s názorom správneho súdu, že na základe žiadosti o dávku začína nové dávkové konanie a je irelevantné, ako boli posúdené iné žiadosti. Je však potrebné si uvedomiť, že žalobca bol podaním žalovanej z 09.06.2021, reagujúcim na neformálnu žiadosť zo dňa 03.05.2021, vyzvaný na spísanie žiadosti na pobočke na predpísanom tlačive, čo následne v krátkom časovom slede aj učinil (v mesiacoch august a september 2021), pričom žiadosť sa týkala rovnakého nároku, aký si uplatnil neformálnou žiadosťou z 03.05.2021. Preto existuje časová aj vecná súvislosť medzi pôvodnou neformálnou žiadosťou a podaním formálnej žiadosti na tlačive. Podľa názoru kasačného súdu predložením žiadosti zo dňa 29.09.2021 na prepísanom tlačive nedošlo k podaniu novej žiadosti, ale len o opravu neformálnej žiadosti (inak ako predložením na predpísanom tlačive sa oprava vykonať nedala). Ide teda o totožné administratívne konanie, a nie o nové konanie na základe novej žiadosti. Neformálna žiadosť bola „skonzumovaná“ podaním riadnej formálnej žiadosti a preto o nej nebolo možné samostatne rozhodovať (napr. zastavením administratívneho konania podľa § 194 ods. 3 zák. o soc. poistení). 15. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že pokiaľ konanie o prvej formálne správne podanej žiadosti zo dňa 24.05.2019 bolo právoplatne ukončené, nové konanie mohlo začať len na základe novej žiadosti a aj na novú (opakovanú) žiadosť je potrebné aplikovať § 184 ods. 5 zák. o soc. poistení, teda musí byť spísaná na určenom tlačive. Kasačný súd dopĺňa, že ak takto spísaná nie je, aplikuje sa § 186 ods. 4 cit. zákona a pobočka pomôže účastníkovi konania tento nedostatok odstrániť, prípadne ho vyzve, aby v určenej lehote nedostatok odstránil. Až ak nedostatok neodstráni, prichádza do úvahy postup podľa § 194 ods. 3 cit. zák. V danom prípade však žalobca nedostatok formy žiadosti predložením žiadosti na predpísanom tlačive odstránil a žalovaná ďalej konala o tomto opravenom návrhu. Kasačný súd tak nezistil nečinnosť žalovanej pri posudzovaní neformálnej žiadosti zo dňa 03.05.2021. 16. V tejto súvislosti je nesprávna argumentácia žalobcu vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že jeho žiadosti podané po prvej formálnej žiadosti z roku 2019 sú len „pokračovaním“ pôvodného konania, preto nemusia byť podávané na príslušnom tlačive. Podľa neho konanie o jeho prvej formálnej žiadosti z roku 2019 doteraz nebolo meritórne skončené, keďže jeho žiadosti nebolo vyhovené. Žalobca nesprávne za meritórne posúdenie považuje iba vyhovenie jeho žiadosti. Avšak aj zamietnutie žiadosti je meritórnym rozhodnutím o nároku, keďže nárok je aj v tomto prípade posúdený vecne. Preto konanie o jeho prvej žiadosti z roku 2019 je právoplatne ukončené a ďalšie žiadosti sú novými žiadosťami v zmysle § 184 ods. 1 v spojení s § 184 ods. 5 cit. zákona. 17. Keďže kasačný súd dospel k opačnému záveru ako správny súd, teda že žalovaná pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 03.05.2021 nie je nečinná, zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), že žalovaná sa nečinnosti pri posudzovaní uvedenej žiadosti nedopustila. 18. O náhrade trov tohto kasačného konania ako aj ostatných trov na správnom súde rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.“ IV. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l). 12. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
13. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 14. Podľa § 184 ods. 1 ZSP, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. 15. Podľa § 184 ods. 5 ZSP, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. 16. Podľa § 186 ods. 3 ZSP, podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania. 17. Podľa § 209 ods. 1 ZSP, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V. Právne posúdenie veci správnym súdom (po vrátení veci kasačným súdom) 18. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 19. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Žiline pod pridelenou spisovou značkou 15Sa/23/2022 a následne po postúpení veci prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/60/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/60/2022. Po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky Správnemu súdu v Bratislave bola vec ponechaná pod pôvodnou sp. zn. BA-7Sa/60/2022. 20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie tejto veci, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (viď. uznesenie kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/96/2025 zo dňa 28.01.2026), sa opätovne oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dňa 19.05.2026, keď žalobca žiadal vec verejne prejednať (§ 107 ods. 1 písm a) SSP), dospel k záveru, že nečinnosť žalovanej nezistil, a preto je žalobu podľa § 249 SSP potrebné zamietnuť. O žalobe správny súd (na predmetnom pojednávaní konanom dňa 19.05.2026) rozhodol v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 114 SSP – žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach). 21. Z administratívneho spisu vyplýva nasledovné: - žalobca sa prvou žiadosťou spísanou na pobočke žalovanej Martin dňa 24.05.2019 a doručenou ústrediu dňa 30.05.2019 domáhal priznania invalidného dôchodku. Táto žiadosť bola podaná na predpísanom tlačive podľa § 184 ods. 5 ZSP. Na základe nej žalovaná vydala rozhodnutie zo dňa 26.06.2019, ktorým predmetnú žiadosť zamietla. Toto rozhodnutie zostalo právoplatné, pretože žalobca voči nemu nepodal odvolanie. Na to podal žalobca viaceré neformálne žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku, ktoré nepodal na predpísanom tlačive (doručené žalovanej dňa 29.11.2019 a 14.09.2020). Na tieto neformálne žiadosti žalovaná reagovala listami, v ktorých žalobcu opakovane poučila, že nárok na invalidný dôchodok je potrebné opätovne uplatniť spísaním žiadosti na pobočke Sociálnej poisťovne v Martine na príslušnom tlačive podľa § 184 ods. 1 a 5 ZSP; - žalobca opätovne neformálne požiadal žalovanú o priznanie invalidného dôchodku podaním zo dňa 03.05.2021, ktoré žalovanej došlo 05.05.2021 a nebolo podpísané. Prípisom zo dňa 01.06.2021 žalovaná túto žiadosť zaslala žalobcovi späť a požiadala žalobcu, aby ju podpísal v zmysle § 186 ods. 3, 4 ZSP a zaslal späť na ďalšie konanie. To žalobca urobil podaním, ktoré žalovanej došlo 15.06.2021. V sprievodnom liste zároveň žalobca uviedol, že povinnosť predložiť žiadosť na predpísanom tlačive splnil ešte v mesiaci apríl 2019, kedy žalovanú prvýkrát požiadal o priznanie invalidného dôchodku (žalobca tvrdil, že zákon mu neprikazuje, ak mu nebol nárok priznaný, aby každá ďalšia žiadosť bola vždy predložená na predpísanom tlačive). Žalovaná prípisom zo dňa 09.07.2021 žalobcovi oznámila, že konanie o jeho invalidnom dôchodku bolo dňa 13.08.2019, teda nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia z 26.06.2019 o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok, skončené a preto v ňom už nie je možné pokračovať (oznámila mu aj to, že preto je potrebné si nárok na invalidný dôchodok uplatniť spísaním novej žiadosti o tento dôchodok na pobočke Sociálnej poisťovne Martin, na základe ktorej sa začne nové dávkové konanie); - dňa 28.07.2021 bola žalovanej doručená sťažnosť žalobcu, v ktorej namietal, že v zákonnej lehote nerozhodla o jeho žiadosti zo dňa 03.05.2021. Žalovaná podaním zo dňa 27.08.2021 vyhodnotila žalobcovu sťažnosť ako nedôvodnú a konštatovala, že žalobcova žiadosť zo dňa 03.05.2021 je novou žiadosťou, na ktorú sa taktiež vzťahuje povinnosť v zmysle § 184 ods. 5 ZSP podať ju na príslušnom tlačive. Keďže žalobcova neformálna žiadosť pôvodne neobsahovala jeho podpis, bol žalobca listom zo dňa 01.06.2021 vyzvaný, aby ju podpísal a po odstránení tejto vady bola vybavená listom zo dňa 09.07.2021, v ktorom bol žalobca opätovne informovaný vo veci zákonného postupu pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok; - medzitým žalobca podal novú neformálnu žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, ktorá došla žalovanej 29.07.2021 (na ktorú dostal žalobca odpoveď listom zo dňa 18.08.2021). Dňa 10.08.2021 bol so žalobcom na pobočke Martin spísaný záznam o uplatnení nároku na invalidný dôchodok s tým, že žiadosť o dôchodok bude spísaná po absolvovaní vyšetrení plánovaných v mesiaci september 2021, čo sa aj stalo a žiadosť o invalidný dôchodok bola so žalobcom spísaná na predpísanom tlačive dňa 29.09.2021 - o nej žalovaná rozhodla rozhodnutím zo dňa 18.10.2021, ktoré bolo odvolacím rozhodnutím zo dňa 14.01.2022 potvrdené. Následne žalobca podal ešte viaceré neformálne žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a dňa 13.09.2024 bola so žalobcom spísaná tretia formálna žiadosť na predpísanom tlačive, o ktorej bolo rozhodnuté dňa 30.09.2024 a toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím rozhodnutím zo dňa 12.12.2024. 22. Správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy (zo dňa 18.05.2022) sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť konať o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 03.05.2021. Žalobca mal za to, že svoju povinnosť podať žiadosť na príslušnom tlačive splnil podaním žiadosti v roku 2019, kedy žiadosť podal na príslušnom tlačive. 23. Ku všetkým námietkam/tvrdeniam žalobcu zaujal podrobné stanovisko Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v (zrušujúcom) rozsudku sp. zn. 7Ssk/96/2025 zo dňa 28.01.2026, ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol: „12. Dávkové konanie sa podľa zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť je právny úkon, pre ktorý je zákonom predpísaná osobitná forma. Ustanovenie § 184 ods. 5 prvá veta citovaného zákona ustanovuje túto osobitnú formu tak, že sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. V tu posudzovanom konaní žalobca podal len neformálnu žiadosť, nie na predpísanom tlačive. V tom prípade mala žalovaná povinnosť v súlade s § 186 ods. 4 zák. o soc. poistení vyzvať účastníka konania, aby v určenej lehote tento nedostatok odstránil a upozorniť ho na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. V danom prípade sa tak stalo najskôr výzvou zo dňa 01.06.2021 a následne oznámením zo dňa 09.07.2021, v ktorom bolo žalobcovi vysvetlené (v kontexte s jeho sprievodným listom zo dňa 14.06.202, že konanie o jeho nároku na invalidný dôchodok začalo ešte v mesiaci apríl 2019, kedy požiadal Sociálnu poisťovňu prvý krát o priznanie invalidného dôchodku na predpísanom tlačive a keďže
mu nebol priznaný, na základe tejto žiadosti je potrebné vo veci ďalej konať), že toto konanie bolo právoplatnosťou rozhodnutia zo dňa 26.06.2019 skončené a pokiaľ si nárok uplatňuje opätovne, je potrebné si ho uplatniť na pobočke spísaním novej žiadosti v súlade s § 184 ods. 5 cit. zák., ktorý žalovaná citovala. 13. Následne žalobca vykonal procesné kroky v súlade s týmto poučením a dňa 10.08.2021 sa dostavil na pobočku Martin, kde s ním bol spísaný záznam o uplatnení nároku na invalidný dôchodok s tým, že žiadosť o invalidný dôchodok s ním bude pobočkou spísaná po predložení zdravotnej dokumentácie v septembri 2021. Dňa 29.09.2021 s ním pobočka Martin spísala žiadosť o invalidný dôchodok na predpísanom tlačive, o ktorej následne meritórne právoplatne rozhodla. Nie je sa tak možné stotožniť sa s názorom správneho súdu, že žalovaná na základe neformálnej žiadosti zo dňa 03.05.2021 nekonala. Konanie o neformálnej žiadosti zo dňa 03.05.2021 pokračovalo výzvami na ďalší procesný postup, ktorý žalobca aj vykonal a podal žiadosť na predpísanom tlačive. 14. Je potrebné súhlasiť s názorom správneho súdu, že na základe žiadosti o dávku začína nové dávkové konanie a je irelevantné, ako boli posúdené iné žiadosti. Je však potrebné si uvedomiť, že žalobca bol podaním žalovanej z 09.06.2021, reagujúcim na neformálnu žiadosť zo dňa 03.05.2021, vyzvaný na spísanie žiadosti na pobočke na predpísanom tlačive, čo následne v krátkom časovom slede aj učinil (v mesiacoch august a september 2021), pričom žiadosť sa týkala rovnakého nároku, aký si uplatnil neformálnou žiadosťou z 03.05.2021. Preto existuje časová aj vecná súvislosť medzi pôvodnou neformálnou žiadosťou a podaním formálnej žiadosti na tlačive. Podľa názoru kasačného súdu predložením žiadosti zo dňa 29.09.2021 na prepísanom tlačive nedošlo k podaniu novej žiadosti, ale len o opravu neformálnej žiadosti (inak ako predložením na predpísanom tlačive sa oprava vykonať nedala). Ide teda o totožné administratívne konanie, a nie o nové konanie na základe novej žiadosti. Neformálna žiadosť bola „skonzumovaná“ podaním riadnej formálnej žiadosti a preto o nej nebolo možné samostatne rozhodovať (napr. zastavením administratívneho konania podľa § 194 ods. 3 zák. o soc. poistení). 15. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že pokiaľ konanie o prvej formálne správne podanej žiadosti zo dňa 24.05.2019 bolo právoplatne ukončené, nové konanie mohlo začať len na základe novej žiadosti a aj na novú (opakovanú) žiadosť je potrebné aplikovať § 184 ods. 5 zák. o soc. poistení, teda musí byť spísaná na určenom tlačive. Kasačný súd dopĺňa, že ak takto spísaná nie je, aplikuje sa § 186 ods. 4 cit. zákona a pobočka pomôže účastníkovi konania tento nedostatok odstrániť, prípadne ho vyzve, aby v určenej lehote nedostatok odstránil. Až ak nedostatok neodstráni, prichádza do úvahy postup podľa § 194 ods. 3 cit. zák. V danom prípade však žalobca nedostatok formy žiadosti predložením žiadosti na predpísanom tlačive odstránil a žalovaná ďalej konala o tomto opravenom návrhu. Kasačný súd tak nezistil nečinnosť žalovanej pri posudzovaní neformálnej žiadosti zo dňa 03.05.2021. 16. V tejto súvislosti je nesprávna argumentácia žalobcu vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že jeho žiadosti podané po prvej formálnej žiadosti z roku 2019 sú len „pokračovaním“ pôvodného konania, preto nemusia byť podávané na príslušnom tlačive. Podľa neho konanie o jeho prvej formálnej žiadosti z roku 2019 doteraz nebolo meritórne skončené, keďže jeho žiadosti nebolo vyhovené. Žalobca nesprávne za meritórne posúdenie považuje iba vyhovenie jeho žiadosti. Avšak aj zamietnutie žiadosti je meritórnym rozhodnutím o nároku, keďže nárok je aj v tomto prípade posúdený vecne. Preto konanie o jeho prvej žiadosti z roku 2019 je právoplatne ukončené a ďalšie žiadosti sú novými žiadosťami v zmysle § 184 ods. 1 v spojení s § 184 ods. 5 cit. zákona. 17. Keďže kasačný súd dospel k opačnému záveru ako správny súd, teda že žalovaná pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 03.05.2021 nie je nečinná, zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), že žalovaná sa nečinnosti pri posudzovaní uvedenej žiadosti nedopustila.“ 24. Právnym názorom kasačného súdu v predmetnej veci je správny súd viazaný. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa dôsledne, podrobne a komplexne vysporiadal so všetkými relevantne vznesenými námietkami/tvrdeniami žalobcu, pričom žalobca po zrušení predchádzajúceho uznesenia Správneho súdu v Bratislave neprezentoval v konaní žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bol daný dôvod odkloniť sa od právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (citovaného vyššie) – správny súd sa s predmetným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožňuje (z opatrnosti správny súd konštatuje, že žiadne nové skutočnosti k predmetu konania neboli uvedené ani v podaní zo dňa 19.05.2026, ktoré predložil správnemu súdu E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, A., štátny občan SR, na konanom pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o nepripustení zastúpenia žalobcu E. F. G., a to
z dôvodu, že E. F. G. nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a nie je ani blízkou osobou žalobcu - § 51 ods. 2, 3 SSP). 25. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v predmetnej veci k žalobcom namietanej nečinnosti zo strany žalovanej nedošlo (žalovaná sa nečinnosti pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 03.05.2021 nedopustila). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu žalobcu v zmysle § 249 SSP uznesením zamietol. 27. O náhrade trov konania (pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom) rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).