Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/75/2025 4025200080 22. 04. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:4025200080.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., bytom A. XXX/X, XXX XX E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PHZKA4-2025/002346-004 zo dňa 13.05.2025, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím Riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre č. 33 zo dňa 05.03.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „personálny rozkaz“) bola žalobkyňa podľa § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hasičskom zbore“) odvolaná z funkcie vedúci oddelenia požiarnej prevencie G. H. I. J. K. K. E. L. K. F. H. I. J. K. K. E. L., pričom služobný pomer sa skončil dňom doručenia rozhodnutia. 2. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané s odkazom na § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore, keďže bolo preukázané splnenie podmienok: (i) nárok na výsluhový dôchodok a dovŕšenie veku 55 rokov alebo (ii) splnenie podmienky na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. Keďže žalobkyňa splnila podmienku nároku na výsluhový dôchodok a dovŕšila vek 55 rokov, služobný úrad ukončil so žalobkyňou služobný pomer. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 19.03.2025, ktorým napadla prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. 4. Na podklade podaného odvolania vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, A. I. a záchranného zboru rozhodnutie č. PHZ-KA4-2025/002346-004 zo dňa 13.05.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný uviedol, že zákon o hasičskom zbore bol dodržaný, keď konanie začalo na návrh priameho nadriadeného žalobkyne; bolo oficiálne zistené a potvrdené splnenie oboch podmienok pre aplikáciu
§ 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore; bolo oficiálne začaté konanie vo veci skončenia služobného pomeru, s týmto návrhom bola žalobkyňa oboznámená a vyjadrila sa k nemu. 6. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že námietky žalobkyne ohľadom jej výsledkov, práce v zbore a s tým súvisiacimi okolnosťami, a ocenenia ministrom vnútra Slovenskej republiky sú vo vzťahu k prejednávanej veci nedôvodné, keďže podstatným bolo preskúmať splnenie zákonom stanovených podmienok vo vzťahu k ukončeniu služobného pomeru. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku odopretia práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania z dôvodu diskriminácie. Žalovaný súčasne uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je preskúmateľné a sú v ňom uvedené podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom vydania prvostupňového rozhodnutia. 7. Žalovaný uzavrel, že boli splnené všetky predpoklady na skončenie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 8. Žalobkyňa správnou žalobou zo dňa 11.06.2025 (ďalej len „žaloba“), pôvodne podanou na Krajský súd v Nitre, následne dňa 30.07.2025 postúpenou na tunajší súd, sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. 9. Žalobkyňa namietla, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože jej nie je zrejmý dôvod pre aplikáciu fakultatívnej možnosti skončenia jej služobného pomeru, keďže jej námietky boli vyhodnotené ako „subjektívne“ alebo ako „bez právneho alebo faktického významu.“ Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť o viacerých príslušníkoch, ktorí spĺňajú rovnaké podmienky na ukončenie služobného pomeru ako ona. Žalobkyňa mala za to, že len konštatovanie splnenia predpokladov uvedených v § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore nemôže znamenať pre žalovaného využitie tejto fakultatívnej možnosti bez potreby náležitého a riadneho odôvodnenia aplikácie tohto ustanovenia. Podľa názoru žalobkyne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva odpovede na podstatné námietky. 10. Žalobkyňa navrhla vyžiadať z personálneho oddelenia žalovaného vekové zloženie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (ďalej lej „HaZZ“) s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky so sledovanými ukazovateľmi fyzického veku, splnenia nároku na výsluhový dôchodok a ukazovateľom hodnotenia príslušníkov HaZZ za posledné tri roky, spolu so správou z personálneho oddelenia žalovaného zamerané na zistenie, koľko príslušníkov HaZZ bolo odvolaných z funkcie rozhodnutím vydaným v súlade s § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore. 11. Žalobkyňa uviedla, že mala hodnotenia „výborný“, vo vzťahu k lekárskej prehliadke bola „spôsobilá“ a v roku 2024 nebola PN ani jeden deň; svoju prácu si vykonávala svedomito. Ďalej žalobkyňa poukázala na výkonnostné sledovatele jej práce a mala za to, že práve zodpovednosť, vysoké pracovné nasadenie s vynikajúcimi výsledkami a odborný prístup, pozitívne a vysoko kvalifikovane reprezentujúci služobný úrad sú kritériami, ktoré by mali byť ocenené a žiaduce pre zachovanie služobného pomeru žalobkyne a nie dôvodom pre využitie fakultatívneho dôvodu pre ukončenie jej služobného pomeru. Ďalej namietla, že jej služobná pozícia nie je obsadená, a preto navrhla, aby súd preveril túto organizačnú zmenu. 12. Žalobkyňa namietla, že poradná odvolacia komisia zasadala dvakrát, a to dňa 15.04.2025 a 05.05.2025, pričom nadobudla dojem, že poradná odvolacia komisia plánovala personálny rozkaz zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ďalej namietla, že nebola oboznámená s výsledkami hlasovania tejto komisie; nebolo jej známe obsadenie tejto komisie, čím nemohla využiť prípadné namietanie zaujatosti členov, čím došlo k porušeniu práva na inú právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa nemohla oboznámiť s podkladom napadnutého rozhodnutia – nebola oboznámená so správou personálneho oddelenia, koľko príslušníkov HaZZ bolo odvolaných na podklade § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore a ani so správou s ukazovateľom fyzického veku, splnenia nároku na výsluhový dôchodok a hodnotenia príslušníkov. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania
13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.12.2025, pričom sa nestotožnil so žalobnými námietkami. 14. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, pričom skutočnosť, že prvostupňový orgán a odvolací orgán vyhodnotil námietky žalobkyne ako nedôvodné, nemôžu automaticky znamenať, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Orgány verejnej správy reagovali na argumenty žalobkyne, pričom námietky žalobkyne nemali vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalovaný uviedol, že skončenie služobného pomeru nie je organizačnou zmenou, ale individuálnym aktom, a preto nebol dôvod na prerokovanie s odborovým orgánom. 15. K poradnej odvolacej komisii žalovaný uviedol, že zasadnutia sú neverejné a závery tejto komisie majú poradný charakter. V odvolacom konaní neboli vykonané žiadne nové dôkazy, a preto nebolo potrebné oboznamovať žalobkyňu s obsahom spisu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 16. Žalobkyňa následne zaslala repliku zo dňa 14.01.2026, pričom zotrvala na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný v duplike zo dňa 21.01.2026 taktiež zotrval na svojej argumentácii. 17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 18. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol. 19. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore, služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 60 ods. 4 zákona o hasičskom zbore, služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie; podanie odvolania nemá odkladný účinok, ak služobný úrad skončí služobný pomer z dôvodov podľa odsekov 1 a 3. 23. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, teda preveriť, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom o hasičskom zbore, či majú záver orgánov verejnej správy dostatočný podklad v administratívnom spise a či je napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené. 24. V prvom rade správny súd uvádza, že služobný pomer príslušníkov HaZZ je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného
pomeru a nárokov s tým súvisiacich, ako aj ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov do vzťahov, ktoré sú založené na podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov HaZZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu jeho pevného začlenenia do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/18/2018 zo dňa 05.02.2019). K námietke žalobkyne ohľadom aplikácie § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore 25. Žalobkyňa namietla, že len konštatovanie splnenia podmienok predpokladaných v § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore nepostačuje na využitie tejto fakultatívnej možnosti. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 26. Vychádzajúc z § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore správny súd uvádza, že dané ustanovenie obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré umožňujú prepustiť príslušníka zo služobného pomeru. Prvou je, že príslušník spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok a dovŕšil vek 55 rokov a druhou je, že spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok. Vo vzťahu k žalobkyni bola aplikovaná prvá skutková podstata, a teda kumulatívne splnenie podmienky výsluhového dôchodku a dovŕšenia veku 55 rokov, pričom splnenie týchto podmienok nenamietala / nespochybňovala ani žalobkyňa. 27. Správny súd uvádza, že bolo skutočne vecou orgánu verejnej správy v rámci svojej správnej úvahy rozhodnúť o tom, či ponechá žalobkyňu v služobnom pomere alebo ju prepustí zo služobného pomeru pri splnení zákonných podmienok. Dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, teda kritérium veku a splnenie nároku na výsluhový dôchodok podľa správneho súdu boli v medziach zákona o hasičskom zbore a žiadnym spôsobom nevybočili zo zákonného rámca. Správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí alebo hľadísk ustanovených zákonom. 28. Z napadnutého rozhodnutia a aj z personálneho rozkazu nepochybne vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni boli naplnené kumulatívne podmienky uvedené v § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore, a preto nemožno konštatovať ani nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí. Svoje závery orgány verejnej správy podložili relevantnými dôkazmi – v administratívnom spise sa nachádza relevantná informácia o tom, že žalobkyňa dosiahla vek 55 rokov a vznikol jej aj nárok na výsluhový dôchodok – služobný pomer jej trval od XX.XX.XXXX. Závery orgánov verejnej správy sú tak logické a majúce oporu v dostatočne zistenom skutkovom stave. K námietkam osobného charakteru 29. Žalobkyňa opakovane namietla, že žalovaný neprihliadol na skutočnosti osobného charakteru – jej zdravotnú spôsobilosť, jej pracovnú spôsobilosť a vytrvalosť, absenciu PN alebo uznanie od ministra vnútra Slovenskej republiky. Správny súd uvádza, že aj keď sa jedná o ľudsky pochopiteľné námietky, ich význam je vo vzťahu k aplikácii § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore irelevantný. Inak povedané, orgán verejnej správy skúma výlučne splnenie podmienok uvedených v danom ustanovení, pričom iné dôvody, aj osobného charakteru, nemajú na uvedené vplyv. Tieto skutkové okolnosti nemajú žiaden vplyv na splnenie zákonných podmienok pre vydanie personálneho rozkazu, sú právne irelevantné z hľadiska posúdenia jeho zákonnosti, a preto v plnom rozsahu nedôvodné. Žalovaný tak nepochybil, ak na tieto osobné námietky žalobkyne neprihliadol. 30. Ako to správny súd uviedol vyššie, služobný pomer príslušníkov HaZZ je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátnozamestnanecký a vyznačuje sa systémom nadriadenosti a podriadenosti, pričom nemá prvky pracovnoprávneho vzťahu, a na podmienky tohto služobného pomeru nemajú vplyv osobnostné charakteristiky toho-ktorého príslušníka. Uvedené platí aj pri skončení služobného pomeru, kedy správny súd, ako to už uviedol vyššie, skúma, či orgán verejnej správy postupoval v súlade s právnou normou, v jej medziach, pričom s prihliadnutím na skutkový stav správny súd nezistil vybočenie zo zákonom stanovených medzí. Zo strany orgánu verejnej správy sa zároveň
nejednalo o rozhodnutie na základe organizačnej zmeny (v administratívnom spise nie je dokumentácia o organizačných zmenách a orgány verejnej správy s uvedeným ani nepracovali), ale jednalo sa výlučne o aplikáciu § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore a o vydanie individuálneho personálneho rozkazu. Preto aj námietka o tom, že miesto žalobkyne nebolo obsadené, je nedôvodná, keďže sa vo vzťahu k jej osobe nejednalo o organizačnú zmenu. K námietke žalobkyne ohľadom diskriminačného konania 31. Žalobkyňa namietla, že má vedomosť o tom, že voči viacerým príslušníkom, ktorí spĺňali rovnaké podmienky na ukončenie ako ona, nedošlo k aplikácii § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore, a preto sa podľa jej názoru jedná o diskrimináciu. Žalobkyňa navrhla, aby si správny súd vyžiadal vekové zloženie príslušníkov hasičského zboru. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 32. Správny súd uvádza, že každé personálne konanie je jedinečné a je na orgáne verejnej správy, ako k daným konaniam pristupuje. Nie je možné generalizovať a zovšeobecňovať personálne konania, ale tieto je nutné individualizovať vo vzťahu k tam zistenému skutkovému stavu a tieto následne, na základe správnej úvahy orgánu verejnej správy, vyhodnocovať. 33. Zásada rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovno-právnych vzťahov sa uplatňuje aj v spojení s právami osôb v oblastiach výkonu zamestnania, povolania, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii. Realizácia práv vyplývajúcich zo zákona o hasičskom zbore v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa tak prostredníctvom § 16 ods. 2 zákona o hasičskom zbore zaručuje rovnako všetkým príslušníkom v štátnej službe. 34. V prípade diskriminácie (resp. nerovnakého zaobchádzania) sa musí preukázať existencia neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania na základe zakázaných diskriminačných dôvodov. Požiadavka, aby žalujúca strana musela preukázať, že bola diskriminovaná práve a výlučne z určitého dôvodu, a nie z iného dôvodu, je však celkom zjavne nesplniteľná, lebo preukázať motiváciu (pohnútku) žalovanej strany je z povahy veci vylúčené (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. PL. ÚS 37/04 zo dňa 26.04.2006). Práve preto podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) postačuje oznámiť konajúcemu súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Podľa tohto ustanovenia antidiskriminačného zákona je žalovaný povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania z niektorých zo zákonom aprobovaných diskriminačných dôvodov došlo. Špecifikum rozloženia dôkazného bremena sa zakladá práve na povinnosti žalobcu oznámiť súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať (teda nie bez pochybností ustáliť), že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 90/2015-40 zo dňa 01.12.2015). 35. Správny súd v tomto smere konštatuje, že v žalobe žalobkyňa neuviedla žiadny dôvod, na základe ktorého s ňou malo byť odlišne zaobchádzané v rozpore so zákonom (tu bolo odkázané všeobecne len na bližšie nešpecifikovaných príslušníkov bez toho, aby tieto osoby a voči nim nezačaté konania boli akokoľvek individualizované) v porovnaní s inými príslušníkmi HaZZ, ktorí naplnili objektívne podmienky na aplikáciu § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore. Zároveň žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o svojom tvrdení o nerovnakom zaobchádzaní, pričom správny súd uvádza, že nie je súdom skutkovým a nevyhľadáva za žalobcu dôkazy v jeho prospech, ale je dôkazným bremenom žalujúcej strany (v danom prípade žalobkyne), aby svoje dôkazné bremeno uniesla. V tejto časti preto žalobkyňa neuniesla ani bremeno tvrdenia a správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú. K námietke žalobkyne ohľadom odvolacej komisie 36. Žalobkyňa namietla, že poradná odvolacia komisia zasadala dvakrát, a to dňa 15.04.2025 a 05.05.2025, pričom nadobudla dojem, že poradná odvolacia komisia plánovala personálny rozkaz zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ďalej namietla, že nebola oboznámená s výsledkami hlasovania tejto komisie; nebolo jej známe obsadenie tejto komisie, čím nemohla využiť prípadné namietanie
zaujatosti členov, čím došlo k porušeniu práva na inú právnu ochranu. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 37. Správny súd uvádza, že samotná skutočnosť, že poradná odvolacia komisia zasadla dvakrát automaticky neznamená, že komisia plánovala personálny rozkaz zrušiť – žalobkyňa tento svoj „dojem“ žiadnym spôsobom nekonkretizovala, pričom správnemu súdu nie je zrejmé, ako, resp. akými objektívnymi skutočnosťami došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne, ak poradná odvolacia komisia zasadala dvakrát. 38. Súčasne je potrebné uviesť, že zákon o hasičskom zbore v § 154a ods. 4 ustanovuje, že odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii. Uvedená premisa vo vzťahu k žalobkyni splnená bola, odvolacia poradná komisia jej vec prerokovala, pričom ako to uviedol správne aj žalovaný, stanovisko odvolacej komisie je pre odvolací orgán výlučne poradné, pričom sa môže od tohto poradného stanoviska odchýliť. Uvedené potvrdzuje aj ustálená súdna prax, ktorá sa ustálila v tom, že stanovisko / rozhodnutie poradnej komisie má len odporúčací charakter a nijako nezaväzuje odvolací orgán rozhodnúť tak, ako to poradná komisia odporúča (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/79/2023 zo dňa 26.06.2024 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/31/2011 zo dňa 18.04.2012). 39. Ak žalobkyňa namietla, že nebola oboznámená s výsledkami hlasovania tejto komisie; nebolo jej známe obsadenie tejto komisie, čím nemohla využiť prípadné namietanie zaujatosti členov, tak ani tejto žalobnej námietke nemožno priznať dôvodnosť. Ako to už správny súd uviedol vyššie, jedná sa o poradnú komisiu, ktorej závery / stanoviská nie sú právne záväzné a vynútiteľné. Rozhodnutie / stanovisko poradnej odvolacej komisie ako také nemôže byť relevantným predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, pretože nie je splnená podmienka toho, že by bol žalobca dotknutý na svojich právach rozhodnutím / stanoviskom poradnej odvolacej komisie, pretože poradná odvolacia komisia má poradnú funkciu, nevydáva záväzné rozhodnutia, odvolací orgán nie je jej rozhodnutím viazaný. Na základe uvedených skutočností nemožno voči členom poradnej komisie aplikovať ustanovenia právnych predpisov o námietkach zaujatosti, pretože poradná odvolacia komisia nie je iným, inštančne podriadeným, orgánom odvolaciemu orgánu a nejedná sa ani o komisiu, ktorá by mala zákonom zverenú rozhodovaciu právomoc (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/31/2011 zo dňa 18.04.2012, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 26/2013). Povinnosťou odvolacieho orgánu tak nebolo informovať o členoch poradnej odvolacej komisie (žalobkyňa túto informáciu ani nežiadala), a nemožno ani konštatovať porušenie práva žalobkyne na inú právnu ochranu z dôvodu absencie informácie o týchto členoch alebo o možnosti podania námietky zaujatosti. Uvedené platí aj na informáciu o výsledku hlasovania poradnej odvolacej komisie. 40. Žalobkyňa ďalej namietla, že došlo aj k porušeniu jej práva oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, pretože nebola oboznámená s obsahom správy personálneho oddelenia Hasičského a záchranného zboru zameranej na zistenie, koľko príslušníkov HaZZ bolo odvolaným z funkcie v súlade s § 60 ods. 2 zákona o hasičskom zbore. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že v odvolacom konaní nebolo zo strany odvolacieho orgánu doplnené dokazovanie, pričom sa v ňom ani nenachádza správa personálneho oddelenia, na ktorú žalobkyňa odkazuje. Takáto správa personálneho oddelenia neslúžila ako podklad napadnutého rozhodnutia ani podľa odôvodnenia daného rozhodnutia, ktoré sa na takúto správu neodvoláva v žiadnej jeho časti. Z týchto dôvodov žalobkyňa ani nemohla byť objektívne s danou správou oboznámená. Nedošlo tak k porušeniu procesných práv žalobkyne. 41. Na podklade uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).