Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/11/2025 4025200054 21. 07. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:4025200054.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 15. apríla 2025, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 16. apríla 2025, postúpenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súdu vecne a miestne príslušnému dňa 14. mája 2025, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. januára 2024 vo veci zamietnutia jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Žalobkyňa nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu. Správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 15 apríla 2025. 2. Keďže bolo vyššie uvedené rozhodnutie vydané ešte v roku 2024, správny súd pre overenie včasnosti podania správnej žaloby vyžiadal od žalovanej administratívny spis. Z vyžiadaného administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk F. X. XXXXXX XXXX, G. H. I. A. E. F. A. I. G. J., K. L. J. K. I. E. M.. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 3. Prv, než správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, pristúpil k zisťovaniu, či neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby. 4. Správny súdny poriadok v § 181 ods. 1 zakotvuje subjektívnu lehotu na podanie správnej žaloby v sociálnych veciach. V uvedenom prípade je pre posúdenie včasnosti podania správnej žaloby ustanovená dvojmesačná lehota, ktorá začína plynúť od okamihu doručenia resp. oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobkyni. Z obsahu vyžiadaného administratívneho spisu žalovanej jednoznačne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 8. apríla 2024, pričom táto skutočnosť je preukázaná originálom poštovej doručenky ktorá má povahu verejnej listiny a teda pokiaľ nie je preukázaný opak, údaje na nej sa považujú za pravdivé (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010). 5. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na podanie správnej žaloby je počítaná na mesiace, v zmysle § 69 ods. 4 SSP sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Subjektívna lehota na podanie žaloby teda začala žalobkyni plynúť prevzatím napadnutého rozhodnutia dňa 8. apríla 2024 a uplynula dňa 8. júna 2024. Žalobkyňa podala žalobu až dňa 15. apríla 2025 (túto skutočnosť má správny súd preukázanú z odtlačku dennej pečiatky podacej pošty nachádzajúcej sa na obálke, v ktorej bola správna žaloba doručovaná ako aj z elektronického sledovania poštovej zásielky na základe prideleného čísla zásielky), teda takmer jeden rok po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. 6. Keďže má správny súd na základe vyššie uvedeného za to, že správna žaloba bola podaná zjavne oneskorene, žalobu s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol. 7. Správny súd z dôvodu osobitostí prejednávanej veci záverom uvádza, že v dávkových veciach sociálneho poistenia, medzi ktoré patrí aj konanie o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, sa neuplatňuje prekážka rei iudicata. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/4/2024 z 28. mája 2024, ktorý konštatoval, že v dávkových veciach sociálneho poistenia existencia právoplatného rozhodnutia o nároku na dôchodkovú dávku nepredstavuje prekážku, pre ktorú by bolo neprípustné opätovne skúmať tie isté alebo aj nové námietky poistenca. Ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení totiž pripúšťa, aby sa priznala skôr nepriznaná dávka, prepočítala už právoplatne priznaná dôchodková dávka, ak sa priznala v nižšej sume, ako patrí, alebo sa neprávom odoprela, či priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, s obmedzením najviac tri roky spätne. V dávkových veciach sociálneho poistenia tak absentuje prekážka rei iudicata. Uvedené ustanovenie celkom jasne nevylučuje (ba dokonca predpokladá) vydanie nového rozhodnutia, ak sa zistí, že dávka mala byť po správnosti priznaná, v inej výške, alebo od iného dátumu. Takéto rozhodnutie pritom nie je viazané na predloženie nových dôkazov zo strany žiadateľa. Na základe tohto ustanovenia tak môže poistenec opakovane žiadať žalovanú o znovuposúdenie jeho zdravotného stavu na účely rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok. Správny súd posúdenie zdravotného stavu žalobkyne tak, ako to žiadala, nevykonáva. 8. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanej vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia odmietnutia žaloby žalobkyňou pre jej oneskorené podanie, ich náhradu jej nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.