Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sas/9/2024 4023200362 29. 09. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200362.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C. B., ako právnej nástupkyne pôvodného žalobcu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, právne zastúpenej: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát, so sídlom Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Pôvodný žalobca žiadosťou spísanou dňa 16.01.2023 požiadal o predčasný starobný dôchodok od 05.01.2023. V žiadosti uviedol, že predčasný starobný dôchodok žiada priznať na základe splnenia podmienky 40 odpracovaných rokov. K času podania žiadosti bol samostatne zárobkovo činnou osobou bez účasti na dôchodkovom poistení. 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2023 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovenia § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že ku dňu, od ktorého pôvodný žalobca žiadal priznať predčasný starobný dôchodok, nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov a do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýbali viac ako dva roky (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Obdobie dôchodkového poistenia a odpracované roky boli uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohe prvostupňového rozhodnutia. 3. Pôvodný žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 31.03.2023 uviedol, že sa odvoláva, pretože si je vedomý, že má odpracovaných 40 rokov. Žiadal, aby mu bolo započítané aj obdobie po 30.06.2015, keďže celé uvedené obdobie až do podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok bol prihlásený na živnostenskom úrade a neplatil odvody do Sociálnej poisťovne. Žiadal preto žiadosť o predčasný starobný dôchodok schváliť. 4. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej.
5. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.10.2023 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná uviedla, že k 16.01.2023 pôvodný žalobca získal 12 721 odpracovaných dní, čo je 34 odpracovaných rokov a 311 dní (podľa rozpisu uvedeného v osobnom liste dôchodkového poistenia). Keďže pôvodný žalobca sa narodil v roku 1965, podľa § 293fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení by dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 63 rokov a desiatich mesiacov dňa 15.11.2028. Do odpracovaných rokov nebolo v súlade s § 67 ods. 8 zákona o sociálnom poistení pôvodnému žalobcovi započítaných 366 dní doby štúdia v období od 01.09.1979 do 31.08.1980. Podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení je možné do obdobia dôchodkového poistenia poistencom narodeným v období od 01.09.1963 do 31.08.1969 započítať len štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky, pričom povinná školská dochádzka bola deväťročná. Žalovaná zároveň poukázala na § 67 ods. 8 a § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s uvedením, že pôvodný žalobca ukončil posledné obdobie dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 30.06.2015. Podľa evidencie žalovanej a podľa oznámenia pôvodného žalobcu zo dňa 02.06.2023 pôvodný žalobca po 30.06.2015 neplatil poistné na dôchodkové poistenie, a preto sa toto obdobie v súlade s § 60 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Od 01.07.2015 do 15.01.2023 pôvodný žalobca nepreukázal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, keďže za uvedené obdobie nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok bola zamietnutá správne, keďže pôvodný žalobca nezískal ku dňu, ku ktorému žiadal priznať predčasný starobný dôchodok, najmenej 40 odpracovaných rokov a do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýbali viac ako dva roky. II. Správna žaloba 6. Správnou žalobou zo dňa 22.12.2023, spísanou do zápisnice na Krajskom súde v Nitre, sa žalobca domáhal, preskúmania napadnutého rozhodnutia s ktorým nesúhlasil, pretože tvrdil, že má odpracovaných 40 rokov. Uviedol, že do roku 2015 platil do Sociálnej poisťovne a od roku 2015 platiť nemusel, pretože nemal také príjmy, aby musel zo zákona odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne. III. Vyjadrenie žalovanej 7. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 13.09.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím. Rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 8. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia žalovaná uviedla rovnakú argumentáciu, aká je obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí. Uviedla, že zákonné ustanovenia aplikované v súvislosti s posúdením nároku na predčasný starobný dôchodok sú kogentné a neposkytujú priestor na správnu úvahu. Nemožno preto vyhovieť námietke žalobcu, že spĺňa podmienku podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. 9. Žalobkyňa, ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu, sa napriek výzve správneho súdu k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 13.09.2024 nevyjadrila. IV. Konanie na správnom súde 10. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 11. Podľa ustanovenia § 25 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“
12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.“ 13. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 CSP „Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.“ 14. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.“ 15. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže pôvodný žalobca v priebehu súdneho konania pred jeho právoplatným skončením stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom nárok na dávku, konkrétne na sumy splatné ku dňu smrti pôvodného žalobcu, prechádzajú postupne na jeho manželku, deti a rodičov, s ohľadom na skutočnosť, že manželka pôvodného žalobcu je spôsobilá byť účastníkom konania, súd ďalej konal s manželkou pôvodného žalobcu (ďalej aj ako „žalobkyňa“). 16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 18. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 19. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 20. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. S prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasila žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.09.2024. Žalobkyňa na výzvu správneho súdu, či súhlasí s tým, aby súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, s poučením podľa § 103 ods. 2 SSP, v súdom určenej lehote nereagovala. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 22. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“
23. Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.“ 24. Podľa ustanovenia § 67 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem a) obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, b) doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia.“ 25. Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. b) a c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba b) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.“ VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 27. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že ku dňu, od ktorého pôvodný žalobca žiadal priznať predčasný starobný dôchodok, nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov a do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýbali viac ako dva roky, teda nesplnil podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. 29. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.01.2023 požiadal o predčasný starobný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku od 05.01.2023. V napadnutom rozhodnutí žalovaná konštatovala, že žalobca ku dňu 16.01.2023 získal 12 721 dní odpracovaných dní, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku predstavuje 34 odpracovaných rokov a 311 odpracovaných dní. Od 16.01.2023 do dovŕšenia dôchodkového veku žalobcu, teda do 15.11.2028, chýbalo viac ako 2 roky. Žalobca v žalobe tvrdil, že splnil podmienku získania najmenej 40 odpracovaných rokov. Nepoprel však, že od roku 2015 neplatil poistné na dôchodkové poistenie. 30. Na účely nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase museli byť ku dňu, od ktorého poistenec žiada o jeho priznanie, splnené kumulatívne tri podmienky uvedené v tomto zákonnom ustanovení. 31. Spornou v konaní bolo splnenie podmienky podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, konkrétne otázka počtu odpracovaných rokov, ktoré sa hodnotia na účely posúdenia nároku pôvodného žalobcu na predčasný starobný dôchodok.
32. Pre kontext správny súd uvádza, že podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok uvedené v § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení boli s účinnosťou od 01.01.2023 novelou zákona o sociálnom poistení (zákonom č. 352/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) upravené tak, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol (aj) po 40 odpracovaných rokoch, čo zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Od 01.01.2023 boli podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení upravené alternatívne, a to v závislosti od toho, či poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov alebo mu chýbali najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku. Išlo o pomerne výraznú zmenu v rámci dôchodkovej politiky štátu, o čom svedčí aj skutočnosť, že v relatívne krátkom čase bola táto možnosť získať nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch novelizovaná zákonom č. 87/2024 Z. z. a s účinnosťou od 15.05.2024 sa podmienka "najmenej 40 odpracovaných rokov" zmenila na podmienku "potrebné odpracované obdobie". 33. Z administratívneho spisu vyplýva, že na účely nároku na predčasný starobný dôchodok žalobca získal 34 odpracovaných rokov a 311 odpracovaných dní. Podľa § 67 ods. 8 zákona o sociálnom poistení je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem (i) obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie a (ii) doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že má odpracovaných 40 rokov. Keďže odpracovaným rokom je rok dôchodkového poistenia, nestačí, aby poistenec pracoval 40 rokov, ale je potrebné, aby zároveň toto obdobie bolo obdobím dôchodkového poistenia. Pojem obdobie dôchodkového poistenia je vymedzený v § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nasledujúco „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi boli do obdobia dôchodkového poistenia započítané doby zamestnania pred 01.01.2004 a doby výkonu samostatnej zárobkovej činnosti v čase pred 01.01.2004 aj v čase po 31.12.2003, a to do 30.06.2015. Ďalej boli pôvodnému žalobcovi započítané v súlade s § 67 ods. 8 zákona o sociálnom poistení doby učebného pomeru pred 01.01.2004. 34. Pôvodný žalobca v administratívnom konaní, ako aj v súdnom konaní namietal najmä nezapočítanie obdobia po 30.06.2015 do obdobia odpracovaných rokov. Opakovane však uviedol, že za uvedené obdobie nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie. Pokiaľ žalobca vykonával samostatnú zárobkovú činnosť aj po 30.06.2015, ale za toto obdobie nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie (hoci aj z dôvodu, že pôvodný žalobca nebol povinný platiť poistné na dôchodkové poistenie), žalovaná postupovala správne, ak uvedené obdobie nehodnotila ako odpracované roky, keďže nešlo obdobie (roky) dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pôvodný žalobca ani žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázali, že uvedené obdobie má byť považované za odpracované roky pre účely vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. 35. Zároveň druhá podmienka zmysle § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení umožňuje pre prípad, že by poistenec nezískal 40 odpracovaných rokov, možnosť poberať predčasný dôchodok v prípade, ak poistencovi nechýba viac ako dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku. Žalobcovi ku dňu, od ktorého žiadal priznať predčasný starobný dôchodok, k 05.01.2023, resp. ku dňu, ku ktorému žalovaná posudzovala splnenie podmienok pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok (16.01.2023), do dôchodkového veku, ktorý by žalobca bol býval dosiahol dňa 15.11.2028, chýbalo viac ako dva roky. 36. Keďže žalobca nesplnil ani jednu z alternatívnych podmienok vzniku nároku na predčasný starobný podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení dôchodok ku dňu, od ktorého žiadal
priznať predčasný starobný dôchodok, žalovaná postupovala správne, keď žiadosť pôvodného žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku zamietla. 37. Správny súd uzatvára, že správny orgán prvého stupňa a rovnako odvolací orgán za účelom posúdenia vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok postupovali v súlade s hmotnými aj procesnými právnymi predpismi a rozhodnutia náležite odvodnili. Správny súd ani nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods. 2 SSP) nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu zamietol. 38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).