Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave24. 7. 2026plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sas/1/2024 z 24. 7. 2026

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. júla 2026, sp. zn. 14Sas/1/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200355.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 14Sas/1/2024 4023200355 24. 07. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200355.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10 2023 , takto rozhodol: I. Správny súd Bratislave rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. . XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06 2023 zamietala podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 461/2003 Z.z. alebo ZSP) žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 16.05.2023. 2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom generálny riaditeľ žalovanej rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10 2023 ( ďalej len napadnuté rozhodnutie), tak že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnutého rozhodnutie prvostupňového orgánu. 3. Primárnym dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bolo posúdenie jeho zdravotného stavu, pričom rozhodujúce hlavné zdravotné postihnutie bolo posúdené podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) prílohy č. 4 ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, a to 35 %. Keďže celková miera poklesu nedosiahla hranicu viac ako 40 % vyžadovanú ustanovením § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žiadosť žalobcu bola zamietnutá. II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu. 4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd podľa ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie , a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 5. Žalobca namietal že žalovaná sa dopustila nasledovných pochybení:

6. 1. Nesprávna aplikácia posudkových kritérií a rozpor v odôvodnení, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa ako argument pre určenie dolnej hranice percentuálneho rozpätia (35 %) uvádzajú klinické prejavy a komplikácie (napr. absencia parézy, absencia hypotrofie svalstva, prítomnosť miernej slabosti pravej dolnej končatiny), ktoré však podľa prílohy č. 4 ZSP prislúchajú vyššiemu stupňu postihnutia (písmeno c) s rozpätím 70 – 80 % 9 . Hlavné zdravotné postihnutie žalobcu pritom napĺňa znaky položky 4 písm. b) v plnom rozsahu. 2. Opomenutie vedľajšej diagnózy (skolióza): V napadnutom rozhodnutí chýba akékoľvek posúdenie a vysporiadanie sa s doplnenou vedľajšou diagnózou – kód dg. M41.5 (Iná sekundárna skolióza, skrátenie pravej dolnej končatiny o 1 – 1,25 cm, kapitola XV, oddiel E, položka 5, písmeno a/b) ref-7f496347f. 3. Nedostatočné a arbitrárne posúdenie kožného ochorenia (vitiligo), keďže žalovaná nesprávne a paušálne uzavrela, že vitiligo (kód dg. vitiligo / kapitola XIV, položka 8) je posudkovo nevýznamné ochorenie bez vplyvu na mieru poklesu zárobkovej činnosti, hoci príloha č. 4 pre toto ochorenie explicitne predpokladá mieru poklesu 5 % 4. Správny orgán opomenul vykonať individuálne posúdenie rozsahu a závažnosti tohto ochorenia u žalobcu . Ignorovanie charakteru povahy práce žalobcu: Žalovaná nesprávne zľahčila profesijnú záťaž žalobcu ako projektanta, pričom neprihliadla na to, že ide o prácu vyžadujúcu telesnú zdatnosť v teréne, na stavbách, prácu vo výškach a nočnú prácu, čo žalobca preukázal lekárskym potvrdením a odbornými správami z ÚVN SNP Ružomberok 5. Vady v konaní pred ústnym pojednávaním: V odbornom lekárskom posudku absentuje riadne zaznamenanie výpovede žalobcu o jeho aktuálnom zdravotnom stave uvedenej v zápisnici z ústneho pojednávania. 7. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Poukázala na skutočnosť že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 8. augusta 2023 a 11. októbra 2023. Námietky žalobcu, ktorými nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia nie sú dôvodné, nakoľko v odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu a svoj posudkový záver podrobne uviedol v odbornom lekárskom posudku zo dňa 11. októbra 2023, ktorý bol obsahom napadnutého rozhodnutia. Podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia po zhodnotení doterajšieho priebehu, všetkých doložených lekárskych vyšetrení, je rozhodujúce zdravotné postihnutie do 31. júla 2023 podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (účinnej do 31. júla 2023) zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z rozpätia 35 % – 45 %. 8. V súvislosti so zmenou prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnej od 1. augusta 2023 došlo k zmene v percentuálnom rozpätí pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zaradenom pod kapitolu XV, oddiel E, položku 4, písmeno b), t. j. podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnej do 31. júla 2023 bolo percentuálne rozpätie 35 % až 45 %, od 1. augusta 2023 je percentuálne rozpätie od 30 % do 50 %.Iné zdravotné postihnutia žalobcu sú nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. 9. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity v rámci druhostupňového konania o odvolaní hodnotil zdravotný stav dňa 11. októbra 2023 na základe objektívnych odborných nálezov, ktoré boli žalobcom predložené k posudzovaniu zdravotného stavu a uviedol, že pri miernej funkčnej poruche driekovo-krížovej chrbtice po stabilizačnej operácii je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a po preštudovaní predložených odborných lekárskych nálezov môže konštatovať, že aj po 1. auguste 2023 žalobcovi prináleží pri stave po operácii chrbtice s recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, s podstatným

obmedzením celkovej výkonnosti organizmu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudkový lekár sociálneho poistenia určil vzhľadom na to, že nie je prítomná paréza, nie je prítomná hypotrofia svalstva, prítomná je mierna slabosť pravej dolnej končatiny. Vitiligo nie je posudkovo významné ochorenie, ktoré nezvyšuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Záver posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov, nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie po komplexnom zhodnotení všetkých doložených odborných lekárskych nálezov uviedol, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita nevznikla. 10. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem poškodiť žalobcu. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech poistenca. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. 11. Žalobca na vyjadrenie žalovanej v lehote stanovenej súdom nereagoval. III. Konanie na správnom súde 12. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 13. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 15. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 18. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná IV. Aplikovaná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

20. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 21. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 22. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 24. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 25. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 26. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 27. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 28. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, položky 4, Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice písm. a) – s miernym reziduálnym funkčným nálezom je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 10 % do 20 %. b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 30 % do 50 % 30-50 a písmeno c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 60 % do 80 %. 29. Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre choroby podporného a pohybového aparátu za všeobecné posudkové hľadisko stanovuje, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách,

gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. 30. Podľa § 209 ods. 4 ZSP, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcova žiadosť o invalidný dôchodok z 16.05.2023 zamietnutá. 32. Hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP). 33. Keďže sporným bolo splnenie zdravotnej podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, ktorej posudzovanie je zverené posudkovým lekárom, správny súd sa preto predovšetkým zameral na posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia (ktoré tvorili následne podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu), a teda či boli tieto jednoznačné, úplné, určité a presvedčivé. 34. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať zaradenie postihnutia pod konkrétnu položku prílohy č. 4, výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia žalovaného. 35. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnou právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydá na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové aj právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jej zdravotný stav, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave, a tiež či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa. 36. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva pre odvolací orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. 37. Žalovaná sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadila. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák. č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napríklad Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR o. i. konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn., že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú

skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 38. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade zák. č. 461/2003 Z. z.) a odkaz na Odborné lekárske posudky , resp. prevzatie celého textu záverov týchto posudkov aj (len) všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené posudkovým lekárom pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity (pričom Odborný lekársky posudok posudkového lekára z 11.10.2023 je síce podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobcom predloženými dôkazmi v administratívnom konaní), bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uviedol v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov, Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade na obsah Odborného lekárskeho posudku z 11.10.2020), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. 39. V preskúmavanom prípade správny súd súčasne konštatuje, že žalovaná pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu nezohľadnila všetky lekárske správy. Súčasťou administratívneho spisu sú aj žalobcom k podanému odvolaniu priložené nálezy z 08.11.2006, 09.12.2007, 21.07.2008, 31.07.2008, 08.04.2010 a 03.05.2010 – všetky od MUDr. Antona Pecára, odborného lekára FBLR, z ktorých obsahu vyplýva predovšetkým žalobcom tvrdená sekundárna diagnóza – M41.5 – skolióza. 40. Je potrebné taktiež poukázať na skutočnosť, že aj z lekárskej správy zo dňa 11.10.2023 (zápisnica o ústnom pojednávaní) vyplýva, že v roku 2006 bola žalobcovi zistená skolióza chrbtice so skrátením PDK o 1 až 1,25 cm. 41. Žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu vyslovene namietal že v prvostupňovom rozhodnutí chýba akékoľvek posúdenie a vysporiadanie sa s doplnenou vedľajšou diagnózou – kód dg. M41.5 ako aj nedostatočné posúdenie kožného ochorenia (vitiligo), keďže žalovaná nesprávne a paušálne uzavrela, že vitiligo (kód dg. vitiligo / kapitola XIV, položka 8) je posudkovo nevýznamné ochorenie bez vplyvu na mieru poklesu zárobkovej činnosti, hoci príloha č. 4 pre toto ochorenie explicitne predpokladá mieru poklesu 5 %. Žalobca taktiež namietal, že práca projektanta nie je administratívneho charakteru, je teda rovnako náročná ako rôzne robotnícke profesie nakoľko si vyžaduje aj prácu na stavbe vo výškach, vo vnútorných priestoroch rôznych kanálov, chodenie po rebríkoch a lešeniach a dlhé cestovanie. 42. Na ním vznesené námietky nedostal ani len stručné odpovede a to ani v obsahu odborného lekárskeho posudku a ani v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej. 43. Za hlavný dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia preto správny súd považoval to, že rozhodnutie žalovanej a ani odborný lekársky posudok zo dňa 11.10.2023, z ktorého Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzala, neposkytli žiadnu odpoveď na otázky nastolené žalobcom v odvolaní, a to jednak že mala byť zohľadnená jeho diagnóza vitiligo a taktiež aj diagnóza M41.5. Taktiež mu žiadnym spôsobom nebolo odpovedaná na otázky týkajúce sa náročnosti práce projektanta. Žalovaná vôbec neuviedla ako sa vysporiadal s listinami predloženými žalobcom v podanom odvolaní.

44. Správny súd v Bratislave po vyhodnotení posudku z 11.10.2023 dospel k záveru, že nemôže byť považovaný za riadne odôvodnený, a to najmä čo sa týka záveru o konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu a predovšetkým bez akéhokoľvek odôvodnenia ostala aj skutočnosť prečo ak žalobca trpí viacerými zdravotnými postihnutiami, tieto iné zdravotné postihnutia neboli dôvodom na zvýšenie percentuálnej miery až o 10%. 45. Správnemu súdu nie je zrejmé, prečo posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z percentuálneho rozpätia 30 až 50 %, práve vo výške 35%.Neostáva nič iné len sa stotožniť s názorom žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej vykazuje znaky vnútornej protirečivosti . Pokiaľ posudkový lekár odôvodňuje určenie dolnej hranice percentuálneho rozpätia pre hlavné postihnutie (kapitola XV, oddiel E, položka 4 písm. b) poukazom na chýbajúce znaky, ktoré patria k závažnejšiemu stupňu postihnutia podľa písmena c) (70 – 80 %), dochádza k logickému a právnemu omylu v aplikácii sadzobníka pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné a vyvoláva dôvodné pochybnosti o správnosti medicínskeho posúdenia. Rovnako tak súd konštatuje procesné pochybenie žalovanej v úplnom opomenutí posúdenia vedľajšej diagnózy sekundárnej skoliózy a skrátenia končatiny (položka 5), ku ktorej sa druhostupňové rozhodnutie vôbec nevyjadruje ( ako ani lekársky posudok z 11.10.2023) , a v paušálnom odmietnutí vplyvu vedľajšej diagnózy vitiligo. Ak právne predpisy a príloha č. 4 ZSP pre určité ochorenie (vitiligo) výslovne stanovujú percentuálnu sadzbu (5 %), je povinnosťou posudkového lekára vecne, presvedčivo a na základe odborných zistení odôvodniť, prečo v konkrétnom prípade toto ochorenie nepredstavuje posudkovo významný stav a prečo sa neprihliada na jeho rozsah. Paušálne vyhlásenie o „posudkovej nevýznamnosti“ bez opory v odbornom vyšetrení predstavuje vadu nepreskúmateľnosti lekárskeho posudku a tým aj rozhodnutia. Súd navyše konštatuje, že žalovaná nesprávne vyhodnotila celkovú schopnosť žalobcu vykonávať doterajšie povolanie projektanta. Z predložených lekárskych správ a potvrdení vyplýva, že profesia žalobcu nie je čistou administratívnou prácou, ale vyžaduje si fyzickú záťaž, prácu v teréne, na stavbách a vo výškach . Opomenutie týchto reálnych pracovných nárokov pri posudzovaní poklesu zárobkovej činnosti v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení má za následok jednak nedostatočné zistenie skutkového stavu a s ním spojenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 46. K námietke žalobcu týkajúcej sa neprenesenia jeho vyjadrenia o zdravotnom stave do odborného lekárskeho posudku, súd uvádza, že nie je procesnou chybou, ak odborný lekársky posudok neobsahuje doslovnú citáciu vyjadrenia žalobcu zo zápisnice. Je však vadou spôsobujúcou nezákonnosť a nepreskúmateľnosť posudku/rozhodnutia, ak posudkový lekár alebo žalovaná úplne odignorujú podstatné skutkové tvrdenia, zdravotné ťažkosti a námietky, ktoré žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, a v odôvodnení posudku a rozhodnutia nevysvetlia, prečo k nim neprihliadli alebo prečo neodôvodňujú vyššiu mieru poklesu zárobkovej činnosti. 47. Ako už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 48. V posudku z 11.10.2023 absentuje posúdenie podľa všetkých relevantných hľadísk podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 ZSP, ako aj podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v Prílohe 4, Kapitoly V, ako aj absentujú zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, ktoré musia byť v posudku uvedené. 49. V posudkoch posudkových lekárov chýba akákoľvek zmienka z ktorej by bolo možné odvodiť prečo žalobcovi vôbec neprislúcha zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP (najviac o 10%). Samotné konštatovanie o „posudkovej nevýznamnosti“ je nepostačujúci. Žalobca vôbec nedostal odpoveď na otázku prečo závažnosť ostatných zdravotných postihnutí vôbec neovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nebol pritom zhodnotený jeho predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. 50. Za daného stavu je potrebné konštatovať, že posudky posudkových lekárov nie sú náležite odôvodnené. Následne, ak na podklade takýchto posudkov bolo napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, nie je možné takéto rozhodnutie považovať za vychádzajúce za preskúmateľné a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to predpokladá § 209 ods. 1 ZSP.

51. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) a e) SSP, pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. 52. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu na podklade všetkých dostupných lekárskych správ a nálezov. Následne bude nevyhnutné dbať na to, aby posudok posudkového lekára spĺňal všetky kritériá, ktoré od neho zákon ale aj judikatúra súdov očakáva. Najmä bude potrebné, aby obsahoval riadne odôvodnenie záveru o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, s jasným, stručným a presvedčivým odôvodnením prečo iné zdravotné postihnutia žalobcu sú/nie sú rozhodujúcimi prípadne sa za zdravotné postihnutia nepovažujú, konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, uvedenie porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, resp. posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa všetkých hľadísk, ktoré sú zákonom o sociálnom poistení predpokladané. Pri určení poklesu schopnosti pracovať treba zhodnotiť aj (ne)stabilizáciu ochorenia, ďalšieho vývoja, možnosti ďalšej liečby a komplexnosť funkčných vyšetrení. Neschopnosť pracovnej adaptácie a možnosti sa zamestnať. Jednoznačne je potrebné zaujať jasné a presvedčivé stanovisko vo vzťahu ku všetkým námietkam vznesením žalobcom v podanom odvolaní vrátane vyhodnotenia všetkých ním predložených lekárskych nálezov a správ. 53. Taktiež bude nevyhnutné odôvodniť zvýšenie resp. nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení závažnosti ostatných zdravotných postihnutí podľa §71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho sa k tomu-ktorému záveru dospelo. Posudok musí byť ako celok logický, úplný, určitý a presvedčivý. 54. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam