{"guid": "7d0301fd-e24f-4a0d-b961-b2db15ecd06d:0feb224e-acd6-4428-9eb7-e64d09291202", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200355.2", "spisova_znacka": "14Sas/1/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sas/1/2024 z 24. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. júla 2026, sp. zn. 14Sas/1/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200355.2", "identifikacne_cislo": "4023200355", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71/.odsek-8", "nazov": "§ 71 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71/.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/6", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-71", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0feb224e-acd6-4428-9eb7-e64d09291202", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200355.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200355.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200355.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Sas/1/2024\n4023200355\n24. 07. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:4023200355.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10,\nBratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10 2023 , takto\nrozhodol:\nI. Správny súd Bratislave rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n17.10 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. . XXX XXX\nXXXX X zo dňa 26.06 2023 zamietala podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 461/2003 Z.z. alebo ZSP) žiadosť žalobcu\no invalidný dôchodok zo dňa 16.05.2023.\n2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie,\no ktorom generálny riaditeľ žalovanej rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10 2023\n( ďalej len napadnuté rozhodnutie), tak že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila\nnapadnutého rozhodnutie prvostupňového orgánu.\n3. Primárnym dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bolo posúdenie jeho zdravotného stavu, pričom\nrozhodujúce hlavné zdravotné postihnutie bolo posúdené podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4,\npísmeno b) prílohy č. 4 ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na\ndolnej hranici percentuálneho rozpätia, a to 35 %. Keďže celková miera poklesu nedosiahla hranicu\nviac ako 40 % vyžadovanú ustanovením § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žiadosť žalobcu bola\nzamietnutá.\nII. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.\n4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd podľa ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie ako\naj prvostupňové rozhodnutie , a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n5. Žalobca namietal že žalovaná sa dopustila nasledovných pochybení:\n\n6. 1. Nesprávna aplikácia posudkových kritérií a rozpor v odôvodnení, keďže v odôvodnení rozhodnutia\nsa ako argument pre určenie dolnej hranice percentuálneho rozpätia (35 %) uvádzajú klinické prejavy\na komplikácie (napr. absencia parézy, absencia hypotrofie svalstva, prítomnosť miernej slabosti pravej\ndolnej končatiny), ktoré však podľa prílohy č. 4 ZSP prislúchajú vyššiemu stupňu postihnutia (písmeno\nc) s rozpätím 70 – 80 % 9 . Hlavné zdravotné postihnutie žalobcu pritom napĺňa znaky položky 4 písm.\nb) v plnom rozsahu.\n2. Opomenutie vedľajšej diagnózy (skolióza): V napadnutom rozhodnutí chýba akékoľvek posúdenie a\nvysporiadanie sa s doplnenou vedľajšou diagnózou – kód dg. M41.5 (Iná sekundárna skolióza, skrátenie\npravej dolnej končatiny o 1 – 1,25 cm, kapitola XV, oddiel E, položka 5, písmeno a/b) ref-7f496347f.\n3. Nedostatočné a arbitrárne posúdenie kožného ochorenia (vitiligo), keďže žalovaná nesprávne a\npaušálne uzavrela, že vitiligo (kód dg. vitiligo / kapitola XIV, položka 8) je posudkovo nevýznamné\nochorenie bez vplyvu na mieru poklesu zárobkovej činnosti, hoci príloha č. 4 pre toto ochorenie explicitne\npredpokladá mieru poklesu 5 %\n4. Správny orgán opomenul vykonať individuálne posúdenie rozsahu a závažnosti tohto ochorenia u\nžalobcu . Ignorovanie charakteru povahy práce žalobcu: Žalovaná nesprávne zľahčila profesijnú záťaž\nžalobcu ako projektanta, pričom neprihliadla na to, že ide o prácu vyžadujúcu telesnú zdatnosť v teréne,\nna stavbách, prácu vo výškach a nočnú prácu, čo žalobca preukázal lekárskym potvrdením a odbornými\nsprávami z ÚVN SNP Ružomberok\n5. Vady v konaní pred ústnym pojednávaním: V odbornom lekárskom posudku absentuje riadne\nzaznamenanie výpovede žalobcu o jeho aktuálnom zdravotnom stave uvedenej v zápisnici z ústneho\npojednávania.\n7. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Poukázala na\nskutočnosť že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení\na posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej\ndokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V rámci odvolacieho konania\nbol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek\nžalovanej dňa 8. augusta 2023 a 11. októbra 2023. Námietky žalobcu, ktorými nesúhlasil s posúdením\nzdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia nie sú dôvodné, nakoľko v odvolacom\nkonaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou\ndokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s\nnámietkami žalobcu týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu a svoj posudkový záver podrobne\nuviedol v odbornom lekárskom posudku zo dňa 11. októbra 2023, ktorý bol obsahom napadnutého\nrozhodnutia. Podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia po zhodnotení doterajšieho\npriebehu, všetkých doložených lekárskych vyšetrení, je rozhodujúce zdravotné postihnutie do 31. júla\n2023 podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (účinnej do 31. júla\n2023) zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia,\ndeformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových\nplatničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového\ndráždenia, slabosť svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu,\nktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z rozpätia 35 % –\n45 %.\n8. V súvislosti so zmenou prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnej\nod 1. augusta 2023 došlo k zmene v percentuálnom rozpätí pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí\nzaradenom pod kapitolu XV, oddiel E, položku 4, písmeno b), t. j. podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003\nZ. z. v znení neskorších predpisov účinnej do 31. júla 2023 bolo percentuálne rozpätie 35 % až 45 %,\nod 1. augusta 2023 je percentuálne rozpätie od 30 % do 50 %.Iné zdravotné postihnutia žalobcu sú\nnevýznamné a nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.\n9. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie pri posudzovaní zdravotného stavu na\núčely invalidity v rámci druhostupňového konania o odvolaní hodnotil zdravotný stav dňa 11. októbra\n2023 na základe objektívnych odborných nálezov, ktoré boli žalobcom predložené k posudzovaniu\nzdravotného stavu a uviedol, že pri miernej funkčnej poruche driekovo-krížovej chrbtice po stabilizačnej\noperácii je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a po preštudovaní predložených\nodborných lekárskych nálezov môže konštatovať, že aj po 1. auguste 2023 žalobcovi prináleží pri\nstave po operácii chrbtice s recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, s podstatným\n\nobmedzením celkovej výkonnosti organizmu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35\n%. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudkový lekár sociálneho poistenia určil vzhľadom na to,\nže nie je prítomná paréza, nie je prítomná hypotrofia svalstva, prítomná je mierna slabosť pravej dolnej\nkončatiny. Vitiligo nie je posudkovo významné ochorenie, ktoré nezvyšuje mieru poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť. Záver posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie nie je\nv rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na\nzáklade nálezov, nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii. Posudkový lekár sociálneho poistenia\nžalovanej, ústredie po komplexnom zhodnotení všetkých doložených odborných lekárskych nálezov\nuviedol, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v\nporovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %\nv porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita nevznikla.\n10. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú\nneodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie\nsprávnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú\nzáujem poškodiť žalobcu. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných\nsúvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech poistenca. Postup žalovanej bol správny a\ndôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo\nrozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu.\n11. Žalobca na vyjadrenie žalovanej v lehote stanovenej súdom nereagoval.\nIII. Konanie na správnom súde\n12. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie\nrozhodovanie Sociálnej poisťovne.“\n13. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické\npotreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby\na poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“\n14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\nv sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n15. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.“\n16. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“\n17. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.“\n18. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa\ntohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135\nods. 1 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná\nIV. Aplikovaná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom\n\n20. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n21. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie\nako jeden rok.\n22. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním\ntelesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým\nzdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej\nosoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné\npostihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n23. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n24. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe\nč. 4.\n25. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa\nurčuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n26. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť sa nesčítavajú.\n27. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa\nodseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z\npredchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n28. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu\nzárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV - choroby\npodporného a pohybového aparátu, oddielu E – DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A\nSPONDYLOPATIA, položky 4, Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze\nchrbtice písm. a) – s miernym reziduálnym funkčným nálezom je miera poklesu schopnosti zárobkovej\nčinnosti stanovená v rozmedzí od 10 % do 20 %. b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového\ndráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu\nje miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 30 % do 50 % 30-50 a písmeno\nc) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a\nso svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti\nstanovená v rozmedzí od 60 % do 80 %.\n29. Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre choroby podporného a pohybového aparátu\nza všeobecné posudkové hľadisko stanovuje, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa\nurčí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný\nkĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba\nporovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné\nröntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti,\nrovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť\ns úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu\nchorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách,\n\ngastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti\nzárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej\nporuchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí\npodľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie\nsa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej\nčinnosti.\n30. Podľa § 209 ods. 4 ZSP, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná zamietla odvolanie a\npotvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcova žiadosť o invalidný dôchodok z 16.05.2023\nzamietnutá.\n32. Hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je\npodľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená\nposudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho\npoistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP).\n33. Keďže sporným bolo splnenie zdravotnej podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok,\nktorej posudzovanie je zverené posudkovým lekárom, správny súd sa preto predovšetkým zameral na\nposudky posudkových lekárov sociálneho poistenia (ktoré tvorili následne podklad pre preskúmavané\nrozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu), a teda či boli tieto jednoznačné,\núplné, určité a presvedčivé.\n34. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať zaradenie\npostihnutia pod konkrétnu položku prílohy č. 4, výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal\nčinnosť orgánu verejnej správy. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1 SSP je pre\nrozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia žalovaného.\n35. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia\nbolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy,\nz ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne\nposúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy\nje v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach\naj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi\na či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\naj procesnou právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydá na základe\nzákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či takéto rozhodnutie nevybočilo\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol\nv čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto v správnom súdnictve správny\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho\nsúdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť\norgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť,\nči orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na\nuvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej\nz lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové aj právne\nposúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom\nprípade prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné\npostihnutie, resp. posudzovať jej zdravotný stav, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery\n\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery\nžalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým\nzisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave, a tiež či sú náležite odôvodnené. Po\nvykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa.\n36. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej\npoisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení\nrozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol\norgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú\nzložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne\nzistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito\npodkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako\naj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne\nvšetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka\nkonania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva\npre odvolací orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu\nverejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené\nnedostatky odstrániť.\n37. Žalovaná sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadila. Správny súd v tejto súvislosti\npovažuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák.\nč. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo\nna spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s\npredmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napríklad Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok\nz 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka\nmusí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým\nspôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho\npre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať\nminimálnym spôsobom tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou\nsa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v\nnálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR o. i. konštatoval,\nže „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu\npri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v\nsúlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť\nsúdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane\ntoho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom ktorý\nzodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry\nvytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú\nargumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn., že priemernému\nadresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností\n(dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem\naplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k\nmyšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy\nnebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia\norgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému\núplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú\n\nskutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy,\nktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť\ntak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej\nsprávy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a\nz akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových\na právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k\nhmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa\nzaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za\nto, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n38. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho\npredpisu (v tomto prípade zák. č. 461/2003 Z. z.) a odkaz na Odborné lekárske posudky , resp.\nprevzatie celého textu záverov týchto posudkov aj (len) všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré\nboli zohľadnené posudkovým lekárom pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity\n(pričom Odborný lekársky posudok posudkového lekára z 11.10.2023 je síce podkladom pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej\nsprávy vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobcom predloženými dôkazmi v administratívnom\nkonaní), bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení\ndôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými\nnámietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uviedol v opravnom prostriedku proti prvostupňovému\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.\nSprávny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov,\nNajvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo\nveciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť\ns prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade na obsah Odborného\nlekárskeho posudku z 11.10.2020), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.\n39. V preskúmavanom prípade správny súd súčasne konštatuje, že žalovaná pri posudzovaní\nzdravotného stavu žalobcu nezohľadnila všetky lekárske správy. Súčasťou administratívneho spisu sú aj\nžalobcom k podanému odvolaniu priložené nálezy z 08.11.2006, 09.12.2007, 21.07.2008, 31.07.2008,\n08.04.2010 a 03.05.2010 – všetky od MUDr. Antona Pecára, odborného lekára FBLR, z ktorých obsahu\nvyplýva predovšetkým žalobcom tvrdená sekundárna diagnóza – M41.5 – skolióza.\n40. Je potrebné taktiež poukázať na skutočnosť, že aj z lekárskej správy zo dňa 11.10.2023 (zápisnica\no ústnom pojednávaní) vyplýva, že v roku 2006 bola žalobcovi zistená skolióza chrbtice so skrátením\nPDK o 1 až 1,25 cm.\n41. Žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu vyslovene namietal že\nv prvostupňovom rozhodnutí chýba akékoľvek posúdenie a vysporiadanie sa s doplnenou vedľajšou\ndiagnózou – kód dg. M41.5 ako aj nedostatočné posúdenie kožného ochorenia (vitiligo), keďže\nžalovaná nesprávne a paušálne uzavrela, že vitiligo (kód dg. vitiligo / kapitola XIV, položka 8) je\nposudkovo nevýznamné ochorenie bez vplyvu na mieru poklesu zárobkovej činnosti, hoci príloha č. 4 pre\ntoto ochorenie explicitne predpokladá mieru poklesu 5 %. Žalobca taktiež namietal, že práca projektanta\nnie je administratívneho charakteru, je teda rovnako náročná ako rôzne robotnícke profesie nakoľko\nsi vyžaduje aj prácu na stavbe vo výškach, vo vnútorných priestoroch rôznych kanálov, chodenie po\nrebríkoch a lešeniach a dlhé cestovanie.\n42. Na ním vznesené námietky nedostal ani len stručné odpovede a to ani v obsahu odborného\nlekárskeho posudku a ani v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej.\n43. Za hlavný dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia preto správny súd považoval to,\nže rozhodnutie žalovanej a ani odborný lekársky posudok zo dňa 11.10.2023, z ktorého Sociálna\npoisťovňa pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzala, neposkytli žiadnu odpoveď na otázky\nnastolené žalobcom v odvolaní, a to jednak že mala byť zohľadnená jeho diagnóza vitiligo a taktiež aj\ndiagnóza M41.5. Taktiež mu žiadnym spôsobom nebolo odpovedaná na otázky týkajúce sa náročnosti\npráce projektanta. Žalovaná vôbec neuviedla ako sa vysporiadal s listinami predloženými žalobcom\nv podanom odvolaní.\n\n44. Správny súd v Bratislave po vyhodnotení posudku z 11.10.2023 dospel k záveru, že nemôže byť\npovažovaný za riadne odôvodnený, a to najmä čo sa týka záveru o konkrétne vyjadrenej miere poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu a predovšetkým bez akéhokoľvek odôvodnenia ostala\naj skutočnosť prečo ak žalobca trpí viacerými zdravotnými postihnutiami, tieto iné zdravotné postihnutia\nneboli dôvodom na zvýšenie percentuálnej miery až o 10%.\n45. Správnemu súdu nie je zrejmé, prečo posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť z percentuálneho rozpätia 30 až 50 %, práve vo výške 35%.Neostáva nič iné len\nsa stotožniť s názorom žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej vykazuje znaky\nvnútornej protirečivosti . Pokiaľ posudkový lekár odôvodňuje určenie dolnej hranice percentuálneho\nrozpätia pre hlavné postihnutie (kapitola XV, oddiel E, položka 4 písm. b) poukazom na chýbajúce\nznaky, ktoré patria k závažnejšiemu stupňu postihnutia podľa písmena c) (70 – 80 %), dochádza k\nlogickému a právnemu omylu v aplikácii sadzobníka pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť. Takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné a vyvoláva dôvodné pochybnosti o\nsprávnosti medicínskeho posúdenia. Rovnako tak súd konštatuje procesné pochybenie žalovanej v\núplnom opomenutí posúdenia vedľajšej diagnózy sekundárnej skoliózy a skrátenia končatiny (položka\n5), ku ktorej sa druhostupňové rozhodnutie vôbec nevyjadruje ( ako ani lekársky posudok z 11.10.2023) ,\na v paušálnom odmietnutí vplyvu vedľajšej diagnózy vitiligo. Ak právne predpisy a príloha č. 4 ZSP pre\nurčité ochorenie (vitiligo) výslovne stanovujú percentuálnu sadzbu (5 %), je povinnosťou posudkového\nlekára vecne, presvedčivo a na základe odborných zistení odôvodniť, prečo v konkrétnom prípade\ntoto ochorenie nepredstavuje posudkovo významný stav a prečo sa neprihliada na jeho rozsah.\nPaušálne vyhlásenie o „posudkovej nevýznamnosti“ bez opory v odbornom vyšetrení predstavuje\nvadu nepreskúmateľnosti lekárskeho posudku a tým aj rozhodnutia. Súd navyše konštatuje, že\nžalovaná nesprávne vyhodnotila celkovú schopnosť žalobcu vykonávať doterajšie povolanie projektanta.\nZ predložených lekárskych správ a potvrdení vyplýva, že profesia žalobcu nie je čistou administratívnou\nprácou, ale vyžaduje si fyzickú záťaž, prácu v teréne, na stavbách a vo výškach . Opomenutie týchto\nreálnych pracovných nárokov pri posudzovaní poklesu zárobkovej činnosti v súlade s § 71 ods. 4 zákona\no sociálnom poistení má za následok jednak nedostatočné zistenie skutkového stavu a s ním spojenú\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n46.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa neprenesenia jeho vyjadrenia o zdravotnom stave do\nodborného lekárskeho posudku, súd uvádza, že nie je procesnou chybou, ak odborný lekársky\nposudok neobsahuje doslovnú citáciu vyjadrenia žalobcu zo zápisnice. Je však vadou spôsobujúcou\nnezákonnosť a nepreskúmateľnosť posudku/rozhodnutia, ak posudkový lekár alebo žalovaná úplne\nodignorujú podstatné skutkové tvrdenia, zdravotné ťažkosti a námietky, ktoré žalobca do zápisnice o\nústnom pojednávaní uviedol, a v odôvodnení posudku a rozhodnutia nevysvetlia, prečo k nim neprihliadli\nalebo prečo neodôvodňujú vyššiu mieru poklesu zárobkovej činnosti.\n47. Ako už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo\nzákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom\nposúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n48. V posudku z 11.10.2023 absentuje posúdenie podľa všetkých relevantných hľadísk podľa § 71 ods.\n3 a ods. 4 ZSP, ako aj podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v Prílohe 4, Kapitoly V,\nako aj absentujú zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti\nposudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, ktoré musia byť v posudku uvedené.\n49. V posudkoch posudkových lekárov chýba akákoľvek zmienka z ktorej by bolo možné odvodiť prečo\nžalobcovi vôbec neprislúcha zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa §\n71 ods. 8 ZSP (najviac o 10%). Samotné konštatovanie o „posudkovej nevýznamnosti“ je nepostačujúci.\nŽalobca vôbec nedostal odpoveď na otázku prečo závažnosť ostatných zdravotných postihnutí\nvôbec neovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nebol pritom zhodnotený jeho\npredchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.\n50. Za daného stavu je potrebné konštatovať, že posudky posudkových lekárov nie sú náležite\nodôvodnené. Následne, ak na podklade takýchto posudkov bolo napadnutým rozhodnutím v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, nie je\nmožné takéto rozhodnutie považovať za vychádzajúce za preskúmateľné a vychádzajúce zo spoľahlivo\nzisteného skutočného stavu veci, ako to predpokladá § 209 ods. 1 ZSP.\n\n51. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) a\ne) SSP, pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre nedostatočne zistený skutkový\nstav zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej\npri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska\ndosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.\n52. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu na podklade všetkých\ndostupných lekárskych správ a nálezov. Následne bude nevyhnutné dbať na to, aby posudok\nposudkového lekára spĺňal všetky kritériá, ktoré od neho zákon ale aj judikatúra súdov očakáva.\nNajmä bude potrebné, aby obsahoval riadne odôvodnenie záveru o určení rozhodujúceho zdravotného\npostihnutia, s jasným, stručným a presvedčivým odôvodnením prečo iné zdravotné postihnutia žalobcu\nsú/nie sú rozhodujúcimi prípadne sa za zdravotné postihnutia nepovažujú, konkrétne vyjadrenej miere\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, uvedenie porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej\nschopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, resp. posúdenie poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa všetkých hľadísk, ktoré sú zákonom o sociálnom poistení\npredpokladané. Pri určení poklesu schopnosti pracovať treba zhodnotiť aj (ne)stabilizáciu ochorenia,\nďalšieho vývoja, možnosti ďalšej liečby a komplexnosť funkčných vyšetrení. Neschopnosť pracovnej\nadaptácie a možnosti sa zamestnať. Jednoznačne je potrebné zaujať jasné a presvedčivé stanovisko\nvo vzťahu ku všetkým námietkam vznesením žalobcom v podanom odvolaní vrátane vyhodnotenia\nvšetkých ním predložených lekárskych nálezov a správ.\n53. Taktiež bude nevyhnutné odôvodniť zvýšenie resp. nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť po posúdení závažnosti ostatných zdravotných postihnutí podľa §71 ods. 8 zákona\no sociálnom poistení tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho sa k tomu-ktorému záveru dospelo. Posudok\nmusí byť ako celok logický, úplný, určitý a presvedčivý.\n54. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom\nrozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}