Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-14Sa/20/2023 4023200253 06. 10. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200253.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, D., štátny občan SR, zast. JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Mierová 48/B, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. mája 2023 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. februára 2023, vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. februára 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žalobcovu žiadosť o starobný dôchodok z 23. novembra 2022. 2. Prvostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie odôvodnil podľa § 65 ods. 1, 2, § 255 ods. 5, § 60 ZSP. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 8993/2011-1462-2 zo dňa 23. februára 2011 a potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX z 24. januára 2023, bol žalobcovi od 1. februára 2011 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Konštatoval, že celková započítaná doba výkonu služby pre nárok žalobcu na výsluhový dôchodok je 30 rokov a 7 dní. Mal za to, že pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, tak doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1980 do 30. septembra 1982 a doba služby od 1. februára 1983 do 31. januára 2011, t. j. v rozsahu 30 rokov a 7 dní, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Uviedol, že podľa jeho evidenčného materiálu doba pracovnej činnosti colníka od 1. októbra 1980 do 30. septembra 1982 a od 1. februára 1983 do 31 januára 2011 bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Bol toho názoru, že nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, tak nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť
v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 ZSP a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Mal teda za to, že žalobca k 8. máju 2022 nesplnil podmienku potrebnej doby poistenia (potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia) na vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko ku dňu 8. mája 2022 (kedy žalobca dosiahol dôchodkový vek) žalobca získal len 2702 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. len 7 rokov a 147 dní obdobia dôchodkového poistenia. 3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko jeho nárok na starobný dôchodok bol nesprávne posúdený. Podľa jeho názoru nebol správne zistený ani skutkový stav veci, keď prvostupňový správny orgán postupoval diskriminačne, nakoľko pri skutkovo rovnakých veciach nepostupoval rovnako. Prvostupňové rozhodnutie považoval taktiež za nepreskúmateľné a nezákonné. Namietal nezohľadnenie doby jeho služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy s použitím čl. 33 ods. 2 medzinárodného Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“) a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú ako vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia tak aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia/ poistenia. Poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, v zmysle ktorého je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a s rovnakým právnym názorom citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 7So/28/2015 z 23. februára 2017, sp. zn. 7So/11/2011 z 28. septembra 2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn. 9So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2014 a sp. zn. 7Sk/31/2018, ktoré všetky tento právny názor potvrdzujú. Konštatoval, že skutkové a právne závery prvostupňového správneho orgánu sú podľa jeho názoru v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 33 spomínaného Dohovoru. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.05.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2023. 5. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2 ZSP, § 65 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 65 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov, § 60 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 334/2011 Z. z., § 255 ods. 5 ZSP, § 274 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. Uviedla, že z administratívneho spisu mala za zrejmé, že žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou, spísanou v pobočke Sociálnej poisťovni Nitra dňa 23. novembra 2023. Konštatovala, že z obsahu administratívneho spisu a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca k 8. máju 2022 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Tvrdila, že ku dňu 8. mája 2022 žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 2702 dní (7 rokov a 147 dní) obdobia dôchodkového poistenia. Konštatovala, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Tvrdila, že nespornou skutočnosťou je, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok - podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 23. februára 2011, vyplýva to aj z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 24. januára 2023, bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 1. februára 2011 výsluhový dôchodok. Konštatovala, že celkovú dobu výkonu štátnej služby podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. žalobca získal v rozsahu 30 rokov a 7 dní v III. pracovnej kategórii, pričom zamestnanie – funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Mala za to, že nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, tak nie sú splnené podmienky na zachovanie nárokov, vyplývajúcich z doby poistenia, získanej v zamestnaní zaradenom vo zvýhodnených pracovných kategóriách, a preto nie je možné posudzovať žalobcov nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý poukazoval právny zástupca žalobcu. Uviedla, že námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok a určenie sumy starobného dôchodku, nie je dôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry súdov SR. Tvrdila, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku, nakoľko bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy. Uviedla, že keďže žalobca v období trvania služobného pomeru nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok bol žalobcovi aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Tvrdila, že z uvedeného dôvodu obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Konštatovala, že bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. Ďalej uviedla, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní týkajúce sa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s dôchodkovými nárokmi, podľa jej názoru nie sú dôvodné, pretože v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 a sp. zn. 7So/138/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek, a teda nejde o skutkovo obdobnú vec. Konštatovala, že právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 dosiaľ podľa jej názoru nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, a preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Tvrdila, že požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti. Uviedla, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná Sociálna poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Tvrdila, že inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí. Námietky žalobcu vznesené v odvolaní týkajúce sa zhodnotenia doby služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku teda považovala za nedôvodné, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a z toho dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru. Konštatovala, že podľa jej názoru dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas výkonu služby colníka, nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. II. Správna žaloba 6. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 18.05.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 04.05.2023 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 14.02.2023. Poznamenal, že týmito rozhodnutiami bolo porušené jeho právo na
priznanie starobného dôchodku, pretože splnil obe zákonné podmienky pre jeho priznanie, zakotvené v ust. § 65 ZSP. Žalovanej vytkol, že sa nevysporiadala s jeho odvolacími námietkami, jeho poukazy na ustálenú judikatúru odmietla s odôvodnením, že v jeho veci ide o iný skutkový a právny stav a tak podľa jeho názoru správne orgány oboch stupňov konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru a s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, z ktorej jednoznačne vyplýva a je ňou ustálené, že výsluhovým dôchodcom môže byť starobný dôchodok krátený, ale nie nepriznaný. Konštatoval, že z judikatúry tiež vyplýva, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná odlišne u výsluhových dôchodcov zaradených do jednotlivých kategórií, keďže u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, žalovaná za celkovú dobu dôchodkového poistenia považuje aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhových dôchodkov a u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie, dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Tento postup je podľa jeho názoru diskriminujúci a bez opory v ust. § 274 ZSP, pretože toto ustanovenie upravuje odlišne dôchodkový vek, ale nie posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia. 7. Ďalej uviedol, že právne posúdenie veci správnymi orgánmi oboch stupňov nie je v súlade s ust. § 65 ods. 1 ZSP a skutkové závery nezodpovedajú listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, ktorými je preukázané, že splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 od 1, 2 ZSP. Tvrdil, že celková doba jeho dôchodkového poistenia nebola posúdená v súlade s právnymi predpismi a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktoré v správnej žalobe poukázal. Konštatoval, že žalovaná za dôvod zamietnutia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku označila nesplnenie celkovej doby dôchodkového poistenia, najmenej 15 rokov. Zdôraznil, že dňa 08.05.2022 dosiahol zákonom určený dôchodkový vek 62 rokov a 10 mesiacov, čo ani nie je sporné a jeho celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je preukázateľne 37 rokov a 154 dní (7 rokov a 147 dní + 30 rokov a 7 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie 7 rokov a 147 dní, z ktorej žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok vychádzala. 8. Uviedol, že vychádzal z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu SR a do pozornosti dal, že ani z jedného rozsudku Najvyššieho súdu SR sa nedajú odvodzovať závery, na ktorých správne orgány založili svoje rozhodnutie a čo potvrdzujú aj závery rozsudku sp. zn. 7So/138/2011: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“ 9. Tiež poukázal na rozsudok sp. zn. 10So/59/2014: „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp.zn. 1so/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( § 21 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto
v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj konajúci súd.“... „K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavnokonformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dvora), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať“... „ 10. Konštatoval, že tieto, ale aj ďalšie rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou SR. Mal za to, že žalovaná odmieta rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý interpretuje vnútroštátne právne predpisy, upravujúce splnenie zákonných podmienok na starobný dôchodok v súlade čl. 33 Dohovoru a vykladá ich v nesúlade nielen s Ústavou SR. 11. Poukázal aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych vecí, ktoré boli žalovanej ako účastníčke súdnych konaní doručované, napr.: sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 1So/127/2014 zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017 a sp. zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017. Medzi rozsudky Krajských súdov SR, ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, patria rozsudky krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Žiline, napr.: sp. zn. 26Sd/93/2015 BB zo dňa 14.04.2016, sp. zn. 2Sd/34/2016 PO zo dňa 29.07.2016, sp. zn. 19Sd/211/2015 NR zo dňa 29.03.2016, sp. zn. 23Sd/56/2016 NR zo dňa 06.06.2016, sp. zn. 23Sd/63/2016 NR zo dňa 20.06.2016, sp. zn. 19Sd/21/2016 NR zo dňa 03.05.2016, sp. zn. 23Sd/13/2016 NR zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 23Sd/177/2016 NR zo dňa 18.07.2016, sp. zn. 23Sd/158/2016 NR zo dňa 11.07.2016, sp. zn. 20Sd/224/2014 BB zo dňa 18.02.2015, sp. zn. 9Sd/292/2013 NR zo dňa 18.02.2014, sp. zn. 4Sd/88/2014 PO zo dňa 27.05.2015, sp. zn. 2Sd/88/2014 PO zo dňa 05.12.2014, sp. zn. 23Sd/101/2014 NR zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 23Sd/123/2016 NR zo dňa 18.07.2016, sp. zn. 6Sd/16/2016 PO zo dňa 14.09.2016, sp. zn. 8Sd/45/2015 KE zo dňa 26.01.2016, sp. zn. 23Sd/31/2015 NR zo dňa 13.06.2016, sp. zn. 6Sd/149/2015 BB zo dňa 02.06.2016, sp. zn. 4Sd/26/2014 PO zo dňa 29.01.2015, sp. zn. 23Sd/216/2016 NR zo dňa 12.09.2016, sp. zn. 23Sd/217/2016 NR zo dňa 12.09.2016, sp. zn. 23Sd/60/2014 PO zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 23Sd/416/2016 NR zo dňa 06.06.2016, sp. zn. 6Sd/8/2014 KE zo dňa 10.07.2014, sp. zn. 23Sd/16/2016 NR zo dňa 21.03.2013, sp. zn. 10Sd/62/2014 BA zo dňa 21.11.2014, sp. zn. 10Sd/112/2015 KE zo dňa 15.02.2016, sp. zn. 19Sd/56/2016 NR zo dňa 16.08.2016, sp. zn. 23Sd/14/2016 NR zo dňa 13.06.2016 a ďalšie (cca 350 rozsudkov). 12. V súvislosti s jeho argumentáciou poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých Ústavný súd SR konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú, právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru ústavného súdu, za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnym rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť
aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 4 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06). 13. Uviedol, že ak Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak tým vyjadril aj to, na čom je založené uznesenie Ústavného súdu SR IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi a riadia sa ním. Odlišnosť žalovaná stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 (riešiace okrem iného dôchodkový vek) nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov, zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných zahraničných systémoch. 14. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorý argumentáciu žalovanej, že sa judikatúra vzťahuje len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, v celom rozsahu vyvracia. V predmetnom rozsudku je výslovne uvedené: „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórií funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák. 461/2003 Z.z.“ Rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2014 aj keď nebol zverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí (aj iné rozsudky), jednoznačne preukazuje ustálenosť a previazanosť rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktorých cieľom je zabezpečenie právnej istoty ako aj jednoty rozhodovania, na čo v podanej žalobe aj poukázal. To, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo ustálená rozhodovacia prax súdov, je založená na judikatúre Najvyššieho súdu SR, ktorej závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení je založená na čl. 34 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru, potvrdzuje jeden z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019. 15. Uviedol, že medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok a či dosiahol dôchodkový vek. Spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu v ust. § 274 ZSP a nedá sa z neho odvodzovať odlišný postup posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t. j. vyvodzovať záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží interpretovať žalovaná. Toto ustanovenie priznáva či zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené kategórie činnosti I. a II, o čo však nežiadal. O priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému požiadal až po dosiahnutí dôchodkového veku. 16. Ďalej poukázal na to, že žalovaná sa v argumentácii odvolávala aj na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, avšak závery ktoré z nich vyvodila, sú tiež dôkazom toho, že pri ich aplikácii nebrala do úvahy výklad, ktorý k nim prijal Najvyšší súd SR. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého: „Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení, v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov, tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.“ 17. Nie je preto podľa jeho názoru správny záver žalovaného, že ak nebol v období trvania služobného pomeru zradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. 18. Nakoniec poukázal aj na rozsudok sp. zn. 7So/138/2011, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01.11.2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.328/2002 Z.z. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“ 19. Záverom uviedol, že považuje za preukázané, že žalovaná a aj prvostupňový správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal, pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax judikatúrou Najvyššieho súdu SR a jeho vec neposúdili správne ani po skutkovej ani právnej stránke. Žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 20. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2023 žalovaná vyslovila nesúhlas s námietkami žalobcu, označila ich za nedôvodné a zdôraznila, že jej postup pri posúdení žalobcovho nároku na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podľa jej názoru podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo o uplatnenom nároku rozhodnuté. Odkázala na jej argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Mala za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné napadnuté rozhodnutia sú zákonné a správne. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadala nariadenie pojednávania vo veci.
IV. Replika žalobcu 21. V replike zo dňa 12.03.2024 dal žalobca do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej argumentácií v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal už v správnej žalobe a ktorá ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov (nielen u nich) posudzuje ináč, voliac voči nim diskriminačný postup. Uviedol, že žalovaná zámerne prehliada aj tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol poistencom Sociálnej poisťovne, pričom prijatím tohto zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V zmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva len za dobu poistenia v služobnom pomere a žalovaná stotožňuje celkovú dobu poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Uviedol, že z právneho hľadiska a aj v tomto vyjadrení zdôrazňuje nesprávnosť a neudržateľnosť právnej argumentácie žalovanej. Konštatoval, že žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, ale nepredkladá argumentáciu k tomu, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec; žalovaná so svojou právnou argumentáciou, ktorá je nemenná od roku 2014-2015, neuspela na Najvyššom súde SR ani v jednom prípade a to bez ohľadu na to, či konanie na Najvyššom súde SR bolo vedené na podnet žalobcov alebo žalovaného, čo preukazujú rozsudky Najvyššieho súdu SR na ktoré poukázal. Tvrdil, že rozsudky, na ktoré poukázal v správnej žalobe, ktoré sú súčasťou jeho právnej argumentácie, na rozdiel od tvrdení žalovanej, ústavne konformným spôsobom dávajú odpoveď na to, prečo sa má postupovať pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov rovnako, pričom dávajú aj jednoznačnú odpoveď na to, prečo právny názor prezentovaný žalovanou nemôže obstať. Uviedol, že z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, z ktorých v správnej žalobe žalobca citoval, jednoznačne vyplýva záväznosť týchto rozsudkov nielen pre nižšie súdy, ale aj pre žalovanú. Konštatoval, že nakoniec aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, na ktorý v správnej žalobe odkazoval, zvýrazňuje neudržateľnosť argumentácie žalovanej. Bol presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v Uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011, ako aj ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, ako aj rozhodnutím ÚS SR II. ÚS 243/05, na ktoré v podanej správnej žalobe tiež poukázal. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu SR sú založené na rešpektovaní takých princípov v právnom štáte, akými sú právna istota účastníkov, dôraz na to, aby ako súčasť právnej istoty bola splnená požiadavka jednotnosti rozhodovania ako aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, t. j. aby obdobné veci boli rovnako právne posudzované. Právne závery v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR vychádzajú nielen zo ZSP, ale zákonné ustanovenia sú v týchto rozsudkoch interpretované v súlade s Dohovorom a čl. 43 Ústavy Slovenskej republiky a v nich je premietnutá aj vyššie uvedená judikatúra Ústavného súdu SR. Tvrdil, že žalovaná zvolila postup v právnom štáte neakceptovateľný, znižujúci autoritu všeobecných súdov v očiach účastníkov konania a vytvárajúci dojem, že orgán verejnej správy k týmto rozsudkom najvyšších súdnych autorít nemusí pri rozhodovaní prihliadať. Najvyššiemu súdu SR boli doručené opravné prostriedky len vo veciach, ktoré sú uvedené v správnej žalobe a vo všetkých konaniach boli žalobcovia úspešní. Zotrval na skutkových dôvodoch a právnej argumentácií uvedenej v správnej žalobe. 22. Žalovaná dupliku nepodala. V. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 28. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 29. Podľa § 1 ods. 3 ZSP, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 65 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 31. Podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a a 3b ZSP , dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1959 je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. 32. Podľa § 60 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 334/2011 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 255 ods. 5 ZSP, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 274 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 35. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 36. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 37. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 38. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 14Sa/20/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave - vec náhodným výberom napadla do oddelenia 14Sa a bola vedená pod sp. zn. NR-14Sa/20/2023. Následne nakoľko samosudkyňa z oddelenia 14Sa odišla na materskú dovolenku, tak opätovne náhodným výberom bola vec pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou NR-14Sa/20/2023. 39. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 06.10.2026, na ktorom žalobca aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach). 40. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 590 708 6262 0 zo dňa 04. mája 2023, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (č. 590 708 6262 0 zo dňa 14. februára 2023), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 65 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov tak, že žalobcovu žiadosť o starobný dôchodok z 23. novembra 2022 zamietol. 41. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby 30 rokov a 7 dní, zhodnotenej žalobcovi pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. § 65 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení ZSP. 42. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. 43. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 44. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.
Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru (Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach), a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 45. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník. 46. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu SR Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“ 47. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10So/59/2015 zo dňa 27.07.2016 uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.“ 48. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru (č. 128). Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, je preto jej postup s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach.
49. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP; z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa ZSP, t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny. Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP - „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu“, nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa ZSP a určenie jeho výšky. Správny súd zároveň konštatuje, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva aj to, že ani § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nemá žiadnu relevanciu v danej veci. 50. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na čo poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru (č. 128) odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky. 51. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že mu nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 52. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru (č. 128). 53. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán a žalovaná nepostupovali správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t. j. 30 rokov a 7 dní štátnej služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024. Týmto postupom žalobcovi tak odňali jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.05.2023 vrátane prvostupňového rozhodnutia zo dňa 14.02.2023 tak vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia mu zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia a bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 04.05.2023 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu verejnej správy zo dňa 14.02.2023 v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 55. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).