{"guid": "fe8d2ebd-de26-43eb-8478-7419e4df329a:a8c58c35-65a8-4ed1-bcfd-77e907dde057", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200253.1", "spisova_znacka": "NR-14Sa/20/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-14Sa/20/2023 z 6. 10. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. októbra 2026, sp. zn. NR-14Sa/20/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200253.1", "identifikacne_cislo": "4023200253", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Filip Hudec", "sudca_id": 968, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-filip-hudec-968", "datum_vydania": "2026-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-3", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-4", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-6", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/555", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (555/2007 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/555", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/555-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/140", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (140/2015 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8c58c35-65a8-4ed1-bcfd-77e907dde057", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200253.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200253.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-14Sa/20/2023\n4023200253\n06. 10. 2026\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2026:4023200253.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, D., štátny občan SR, zast. JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so\nsídlom Mierová 48/B, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta\nč. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho\nriaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. mája 2023 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 14. februára 2023, vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 04. mája 2023 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n14. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania,\no výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny\núradník.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 14. februára 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“)\nzamietla žalobcovu žiadosť o starobný dôchodok z 23. novembra 2022.\n2. Prvostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie odôvodnil podľa § 65 ods. 1, 2, § 255\nods. 5, § 60 ZSP. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n8993/2011-1462-2 zo dňa 23. februára 2011 a potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. XXXXX/XXXX z 24. januára 2023, bol žalobcovi od 1. februára 2011 priznaný výsluhový dôchodok\npodľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.\nz.“). Konštatoval, že celková započítaná doba výkonu služby pre nárok žalobcu na výsluhový dôchodok\nje 30 rokov a 7 dní. Mal za to, že pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na\nvýsluhový dôchodok, tak doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1980 do 30. septembra 1982\na doba služby od 1. februára 1983 do 31. januára 2011, t. j. v rozsahu 30 rokov a 7 dní, nie je obdobím\ndôchodkového poistenia. Uviedol, že podľa jeho evidenčného materiálu doba pracovnej činnosti colníka\nod 1. októbra 1980 do 30. septembra 1982 a od 1. februára 1983 do 31 januára 2011 bola zaradená do\nIII. pracovnej kategórie, t. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Bol toho názoru, že\nnakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa\ndruhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, tak nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť\n\nv kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 ZSP a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach. Mal teda za to, že žalobca k 8. máju 2022 nesplnil podmienku\npotrebnej doby poistenia (potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia) na vznik nároku\nna starobný dôchodok, nakoľko ku dňu 8. mája 2022 (kedy žalobca dosiahol dôchodkový vek) žalobca\nzískal len 2702 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. len 7 rokov a 147 dní obdobia dôchodkového\npoistenia.\n3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca,\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,\nže nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko jeho nárok na starobný dôchodok bol nesprávne\nposúdený. Podľa jeho názoru nebol správne zistený ani skutkový stav veci, keď prvostupňový\nsprávny orgán postupoval diskriminačne, nakoľko pri skutkovo rovnakých veciach nepostupoval\nrovnako. Prvostupňové rozhodnutie považoval taktiež za nepreskúmateľné a nezákonné. Namietal\nnezohľadnenie doby jeho služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy\ns použitím čl. 33 ods. 2 medzinárodného Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach (ďalej len „Dohovor“) a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú ako vo\nvšeobecnom systéme sociálneho poistenia tak aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia/\npoistenia. Poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nnajmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012,\nv zmysle ktorého je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané\nv osobitnom systéme dôchodkového poistenia a s rovnakým právnym názorom citoval rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 7So/28/2015 z 23.\nfebruára 2017, sp. zn. 7So/11/2011 z 28. septembra 2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn. 9So/138/2011,\nsp. zn. 10So/59/2014 a sp. zn. 7Sk/31/2018, ktoré všetky tento právny názor potvrdzujú. Konštatoval,\nže skutkové a právne závery prvostupňového správneho orgánu sú podľa jeho názoru v rozpore s čl. 39\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 33 spomínaného Dohovoru.\n4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal\nprvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel\nk záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 04.05.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2023.\n5. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2 ZSP, § 65 ods. 1 ZSP v znení\nzákona č. 555/2007 Z. z., § 65 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov, § 60 ods. 2 ZSP v znení zákona\nč. 334/2011 Z. z., § 255 ods. 5 ZSP, § 274 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z. (ďalej len „zákon\nč. 100/1988 Zb.“), § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. Uviedla, že z administratívneho spisu mala za\nzrejmé, že žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou, spísanou v pobočke Sociálnej poisťovni\nNitra dňa 23. novembra 2023. Konštatovala, že z obsahu administratívneho spisu a evidenčného\nmateriálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca k 8. máju\n2022 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Tvrdila, že ku dňu 8. mája 2022 žalobca získal\nvo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 2702 dní (7 rokov a 147 dní) obdobia dôchodkového\npoistenia. Konštatovala, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia\ndôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe\núdajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich\nsa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Tvrdila, že nespornou skutočnosťou je, že žalobca\nzískal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby\ncolníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok - podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva\nSlovenskej republiky z 23. februára 2011, vyplýva to aj z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky z 24. januára 2023, bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný\nod 1. februára 2011 výsluhový dôchodok. Konštatovala, že celkovú dobu výkonu štátnej služby podľa\n§ 58 zákona č. 328/2002 Z. z. žalobca získal v rozsahu 30 rokov a 7 dní v III. pracovnej kategórii,\npričom zamestnanie – funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných\nzoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Mala za to, že nakoľko žalobca nevykonával službu colníka\nvo zvýhodnenej kategórii funkcií, tak nie sú splnené podmienky na zachovanie nárokov, vyplývajúcich z\ndoby poistenia, získanej v zamestnaní zaradenom vo zvýhodnených pracovných kategóriách, a preto nie\nje možné posudzovať žalobcov nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý poukazoval právny zástupca žalobcu. Uviedla, že\nnámietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok\na určenie sumy starobného dôchodku, nie je dôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový\ndôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do\nzvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné\npostupovať podľa ustálenej judikatúry súdov SR. Tvrdila, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy\ndosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení\nhodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku,\nnakoľko bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy. Uviedla, že keďže\nžalobca v období trvania služobného pomeru nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal\ndobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a\ntento výsluhový dôchodok bol žalobcovi aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP sa\ndoba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia\nna účely nároku na starobný dôchodok. Tvrdila, že z uvedeného dôvodu obdobie, ktoré založilo\nnárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP obdobím dôchodkového\npoistenia, a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.\nKonštatovala, že bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. Ďalej\nuviedla, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní týkajúce sa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v súvislosti s dôchodkovými nárokmi, podľa jej názoru nie sú dôvodné, pretože v rozsudku\nsp. zn. 10So/59/2014 a sp. zn. 7So/138/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v prípade,\nkedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený\ndôchodkový vek, a teda nejde o skutkovo obdobnú vec. Konštatovala, že právny názor uvedený v\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 dosiaľ podľa jej\nnázoru nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie\nv skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, a preto v súvislosti s\naplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený\nv uznesení IV. ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v\nskutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej\ninštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Tvrdila, že požiadavka\nprávnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať,\nresp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe,\nsa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti. Uviedla, že Sociálna poisťovňa\nzosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným\nnapr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, podľa ktorého\nabsolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali\ndávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom,\nmá za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných\nsystémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná Sociálna poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe\nvýpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie\nza obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.\nTvrdila, že inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného\npomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s § 191 ods.\n6 Správneho súdneho poriadku zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v\nkonkrétnom právoplatnom rozhodnutí. Námietky žalobcu vznesené v odvolaní týkajúce sa zhodnotenia\ndoby služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku teda považovala za nedôvodné, nakoľko\nžalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania\ncolníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a z toho dôvodu pri hodnotení doby\nslužby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru. Konštatovala, že\npodľa jej názoru dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas výkonu služby colníka,\nnie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok\nvo všeobecnom systéme.\nII. Správna žaloba\n6. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 18.05.2023 sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 04.05.2023 spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím zo dňa 14.02.2023. Poznamenal, že týmito rozhodnutiami bolo porušené jeho právo na\n\npriznanie starobného dôchodku, pretože splnil obe zákonné podmienky pre jeho priznanie, zakotvené v\nust. § 65 ZSP. Žalovanej vytkol, že sa nevysporiadala s jeho odvolacími námietkami, jeho poukazy na\nustálenú judikatúru odmietla s odôvodnením, že v jeho veci ide o iný skutkový a právny stav a tak podľa\njeho názoru správne orgány oboch stupňov konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru a s rozsiahlou judikatúrou\nNajvyššieho súdu SR, z ktorej jednoznačne vyplýva a je ňou ustálené, že výsluhovým dôchodcom\nmôže byť starobný dôchodok krátený, ale nie nepriznaný. Konštatoval, že z judikatúry tiež vyplýva, že\ncelková doba poistenia nemôže byť posudzovaná odlišne u výsluhových dôchodcov zaradených do\njednotlivých kategórií, keďže u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, žalovaná za\ncelkovú dobu dôchodkového poistenia považuje aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhových\ndôchodkov a u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie, dobu hodnotenú pri priznaní\nvýsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Tento postup je podľa jeho názoru\ndiskriminujúci a bez opory v ust. § 274 ZSP, pretože toto ustanovenie upravuje odlišne dôchodkový vek,\nale nie posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia.\n7. Ďalej uviedol, že právne posúdenie veci správnymi orgánmi oboch stupňov nie je v súlade s ust. § 65\nods. 1 ZSP a skutkové závery nezodpovedajú listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, ktorými\nje preukázané, že splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 od\n1, 2 ZSP. Tvrdil, že celková doba jeho dôchodkového poistenia nebola posúdená v súlade s právnymi\npredpismi a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktoré v správnej žalobe poukázal. Konštatoval, že\nžalovaná za dôvod zamietnutia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku označila nesplnenie\ncelkovej doby dôchodkového poistenia, najmenej 15 rokov. Zdôraznil, že dňa 08.05.2022 dosiahol\nzákonom určený dôchodkový vek 62 rokov a 10 mesiacov, čo ani nie je sporné a jeho celková doba\ndôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je preukázateľne 37 rokov a 154 dní\n(7 rokov a 147 dní + 30 rokov a 7 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie 7 rokov a\n147 dní, z ktorej žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok vychádzala.\n8. Uviedol, že vychádzal z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu SR a do pozornosti dal, že ani z\njedného rozsudku Najvyššieho súdu SR sa nedajú odvodzovať závery, na ktorých správne orgány\nzaložili svoje rozhodnutie a čo potvrdzujú aj závery rozsudku sp. zn. 7So/138/2011: „Absolútne vylúčenie\nhodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového\npoistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má\nza následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných\nsystémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu\nich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,\nv ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom\nodporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných\nlen vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení\nlen po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad\nakúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch\nnevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná\nčasť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa\nmusí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového\nzabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im\npatrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z\npreferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú\nvýšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju\nod teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná\ndávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude\npoškodzovať odporkyňu.“\n9. Tiež poukázal na rozsudok sp. zn. 10So/59/2014: „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní\nrozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, citovaný judikát nerešpektovala, a\nkrajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej\nčinnosti (napr. rozsudok sp.zn. 1so/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v\nďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom\nv jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy\núčastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( § 21 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto\n\nv zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné nielen pre adresáta, t.j.\nsprávny orgán, ale aj konajúci súd.“... „K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného\nodvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavnokonformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho\nprostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny\nzlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dvora), či zo\nzistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má\npodstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania\núčastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno konformného\nvýkladu procesných ustanovení prihliadať“... „\n10. Konštatoval, že tieto, ale aj ďalšie rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra sa vzťahuje\nlen na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery\nrozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen\ns týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou SR. Mal za to, že žalovaná odmieta rešpektovať právny názor\nNajvyššieho súdu SR, ktorý interpretuje vnútroštátne právne predpisy, upravujúce splnenie zákonných\npodmienok na starobný dôchodok v súlade čl. 33 Dohovoru a vykladá ich v nesúlade nielen s Ústavou\nSR.\n11. Poukázal aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych\nvecí, ktoré boli žalovanej ako účastníčke súdnych konaní doručované, napr.: sp. zn. 10So/59/2014 zo\ndňa 15.04.2015, sp. zn. 1So/127/2014 zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp.\nzn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 zo\ndňa 30.11.2016, sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.\nzn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017 a sp. zn. 7So/19/2016\nzo dňa 04.07.2017. Medzi rozsudky Krajských súdov SR, ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej\npraxe Najvyššieho súdu, patria rozsudky krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici,\nBratislave, Trnave, Žiline, napr.: sp. zn. 26Sd/93/2015 BB zo dňa 14.04.2016, sp. zn. 2Sd/34/2016\nPO zo dňa 29.07.2016, sp. zn. 19Sd/211/2015 NR zo dňa 29.03.2016, sp. zn. 23Sd/56/2016 NR\nzo dňa 06.06.2016, sp. zn. 23Sd/63/2016 NR zo dňa 20.06.2016, sp. zn. 19Sd/21/2016 NR zo dňa\n03.05.2016, sp. zn. 23Sd/13/2016 NR zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 23Sd/177/2016 NR zo dňa 18.07.2016,\nsp. zn. 23Sd/158/2016 NR zo dňa 11.07.2016, sp. zn. 20Sd/224/2014 BB zo dňa 18.02.2015, sp. zn.\n9Sd/292/2013 NR zo dňa 18.02.2014, sp. zn. 4Sd/88/2014 PO zo dňa 27.05.2015, sp. zn. 2Sd/88/2014\nPO zo dňa 05.12.2014, sp. zn. 23Sd/101/2014 NR zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 23Sd/123/2016 NR\nzo dňa 18.07.2016, sp. zn. 6Sd/16/2016 PO zo dňa 14.09.2016, sp. zn. 8Sd/45/2015 KE zo dňa\n26.01.2016, sp. zn. 23Sd/31/2015 NR zo dňa 13.06.2016, sp. zn. 6Sd/149/2015 BB zo dňa 02.06.2016,\nsp. zn. 4Sd/26/2014 PO zo dňa 29.01.2015, sp. zn. 23Sd/216/2016 NR zo dňa 12.09.2016, sp.\nzn. 23Sd/217/2016 NR zo dňa 12.09.2016, sp. zn. 23Sd/60/2014 PO zo dňa 06.10.2015, sp. zn.\n23Sd/416/2016 NR zo dňa 06.06.2016, sp. zn. 6Sd/8/2014 KE zo dňa 10.07.2014, sp. zn. 23Sd/16/2016\nNR zo dňa 21.03.2013, sp. zn. 10Sd/62/2014 BA zo dňa 21.11.2014, sp. zn. 10Sd/112/2015 KE zo dňa\n15.02.2016, sp. zn. 19Sd/56/2016 NR zo dňa 16.08.2016, sp. zn. 23Sd/14/2016 NR zo dňa 13.06.2016\na ďalšie (cca 350 rozsudkov).\n12. V súvislosti s jeho argumentáciou poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých Ústavný\nsúd SR konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú, právne\nrelevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,\nPL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne\nposudzované (napr. rozhodnutie II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej\nistoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru\nústavného súdu, za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické\nsituácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr.\nrozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je\nsudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie\nv rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým\nspôsobom. Naopak, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne\nvyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnym\nrozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť\n\naj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 4 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie č.\nIII. ÚS 192/06).\n13. Uviedol, že ak Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 vyslovil svoj\nprávny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou,\ntak tým vyjadril aj to, na čom je založené uznesenie Ústavného súdu SR IV. US 481/2011- 19 zo\ndňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové\nstanovisko (teda druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované\nvšeobecnými súdmi a riadia sa ním. Odlišnosť žalovaná stavia na pracovných kategóriách, pričom\nokrem poukazu na ust. § 274 (riešiace okrem iného dôchodkový vek) nepredložila žiaden právny\nargument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u\nvýsluhových dôchodcov, zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac\no tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k\nvýsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí\nani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v\niných zahraničných systémoch.\n14. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa\n28.02.2018, ktorý argumentáciu žalovanej, že sa judikatúra vzťahuje len na výsluhových dôchodcov\nzaradených v I. a II. kategórií, v celom rozsahu vyvracia. V predmetnom rozsudku je výslovne uvedené:\n„Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby)\nv I., II. kategórií funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti\nnárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65\nods. 1 zák. 461/2003 Z.z.“ Rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2014 aj keď nebol zverejnený\nv zbierke súdnych rozhodnutí (aj iné rozsudky), jednoznačne preukazuje ustálenosť a previazanosť\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktorých cieľom je zabezpečenie právnej istoty ako aj jednoty\nrozhodovania, na čo v podanej žalobe aj poukázal. To, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument\na že dlhodobo ustálená rozhodovacia prax súdov, je založená na judikatúre Najvyššieho súdu SR, ktorej\nzávery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení je založená na čl. 34 Ústavy SR a čl.\n33 Dohovoru, potvrdzuje jeden z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo\ndňa 29.10.2019.\n15. Uviedol, že medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok a či dosiahol\ndôchodkový vek. Spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s\nprávnymi predpismi, na ktoré poukázal a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý\nrozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním\ntohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen\npre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší\nodchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu v ust. § 274 ZSP a nedá\nsa z neho odvodzovať odlišný postup posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na\ndôchodok, t. j. vyvodzovať záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových\ndôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží interpretovať žalovaná. Toto\nustanovenie priznáva či zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené kategórie\nčinnosti I. a II, o čo však nežiadal. O priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému požiadal\naž po dosiahnutí dôchodkového veku.\n16. Ďalej poukázal na to, že žalovaná sa v argumentácii odvolávala aj na ust. § 60 ods. 2 a § 255\nods. 5 ZSP, avšak závery ktoré z nich vyvodila, sú tiež dôkazom toho, že pri ich aplikácii nebrala\ndo úvahy výklad, ktorý k nim prijal Najvyšší súd SR. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého: „Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov,\nupravených v zákone o sociálnom poistení, v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav\ntýkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva,\nže všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia\npríslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)\npre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov\nzo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia\nboli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho\n\nnepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom\nsystéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového\npoistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu\nslužby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných\ndôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom\nrozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských\nvýsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré\nsú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci\nzískali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci\nosobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení\nlen v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60\nods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby\nslužby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný\nstarobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania\ntýchto systémov, tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii\npoistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im\nich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom\nsystéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov\nv čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo\nk odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému\nnemala za cieľ.“\n17. Nie je preto podľa jeho názoru správny záver žalovaného, že ak nebol v období trvania služobného\npomeru zradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok pri ktorom mu\nbola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru\npre vznik nároku na starobný dôchodok.\n18. Nakoniec poukázal aj na rozsudok sp. zn. 7So/138/2011, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol:\n„Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01.11.2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok,\nktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného\nsystému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí\npostupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa\nmôže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka,\nrozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.328/2002 Z.z. Iným postupom by\nurčitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola\nznevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku,\na dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých\no takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“\n19. Záverom uviedol, že považuje za preukázané, že žalovaná a aj prvostupňový správny orgán pri\nposudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi,\nna ktoré poukázal, pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax\njudikatúrou Najvyššieho súdu SR a jeho vec neposúdili správne ani po skutkovej ani právnej stránke.\nŽiadal o nariadenie pojednávania vo veci.\nIII. Vyjadrenie žalovanej k žalobe\n20. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2023 žalovaná vyslovila nesúhlas s námietkami žalobcu, označila\nich za nedôvodné a zdôraznila, že jej postup pri posúdení žalobcovho nároku na starobný dôchodok bol\nsprávny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podľa jej názoru podklad v zákonných ustanoveniach,\nna základe ktorých bolo o uplatnenom nároku rozhodnuté. Odkázala na jej argumentáciu uvedenú\nv napadnutom rozhodnutí. Mala za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne,\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné napadnuté rozhodnutia\nsú zákonné a správne. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadala nariadenie pojednávania\nvo veci.\n\nIV. Replika žalobcu\n21. V replike zo dňa 12.03.2024 dal žalobca do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej\nargumentácií v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal už v správnej žalobe\na ktorá ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv\nna posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov (nielen u nich) posudzuje\nináč, voliac voči nim diskriminačný postup. Uviedol, že žalovaná zámerne prehliada aj tú skutočnosť,\nže až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol poistencom Sociálnej poisťovne, pričom prijatím tohto\nzákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V\nzmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva len za dobu poistenia v služobnom pomere a\nžalovaná stotožňuje celkovú dobu poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na\nvýsluhový dôchodok. Uviedol, že z právneho hľadiska a aj v tomto vyjadrení zdôrazňuje nesprávnosť\na neudržateľnosť právnej argumentácie žalovanej. Konštatoval, že žalovaná odmieta právny názor\nprezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy,\nale nepredkladá argumentáciu k tomu, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec; žalovaná so\nsvojou právnou argumentáciou, ktorá je nemenná od roku 2014-2015, neuspela na Najvyššom súde SR\nani v jednom prípade a to bez ohľadu na to, či konanie na Najvyššom súde SR bolo vedené na podnet\nžalobcov alebo žalovaného, čo preukazujú rozsudky Najvyššieho súdu SR na ktoré poukázal. Tvrdil, že\nrozsudky, na ktoré poukázal v správnej žalobe, ktoré sú súčasťou jeho právnej argumentácie, na rozdiel\nod tvrdení žalovanej, ústavne konformným spôsobom dávajú odpoveď na to, prečo sa má postupovať pri\nposudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov rovnako, pričom dávajú\naj jednoznačnú odpoveď na to, prečo právny názor prezentovaný žalovanou nemôže obstať. Uviedol,\nže z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016\nzo dňa 28.02.2018, z ktorých v správnej žalobe žalobca citoval, jednoznačne vyplýva záväznosť týchto\nrozsudkov nielen pre nižšie súdy, ale aj pre žalovanú. Konštatoval, že nakoniec aj rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, na ktorý v správnej žalobe odkazoval, zvýrazňuje\nneudržateľnosť argumentácie žalovanej. Bol presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov\nje v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v Uznesení IV. ÚS 481/2011-19\nzo dňa 10. novembra 2011, ako aj ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, ako aj rozhodnutím ÚS\nSR II. ÚS 243/05, na ktoré v podanej správnej žalobe tiež poukázal. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu\nSR sú založené na rešpektovaní takých princípov v právnom štáte, akými sú právna istota účastníkov,\ndôraz na to, aby ako súčasť právnej istoty bola splnená požiadavka jednotnosti rozhodovania ako aj\npredvídateľnosť súdnych rozhodnutí, t. j. aby obdobné veci boli rovnako právne posudzované. Právne\nzávery v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR vychádzajú nielen zo ZSP, ale zákonné ustanovenia sú v\ntýchto rozsudkoch interpretované v súlade s Dohovorom a čl. 43 Ústavy Slovenskej republiky a v nich\nje premietnutá aj vyššie uvedená judikatúra Ústavného súdu SR. Tvrdil, že žalovaná zvolila postup v\nprávnom štáte neakceptovateľný, znižujúci autoritu všeobecných súdov v očiach účastníkov konania a\nvytvárajúci dojem, že orgán verejnej správy k týmto rozsudkom najvyšších súdnych autorít nemusí pri\nrozhodovaní prihliadať. Najvyššiemu súdu SR boli doručené opravné prostriedky len vo veciach, ktoré\nsú uvedené v správnej žalobe a vo všetkých konaniach boli žalobcovia úspešní. Zotrval na skutkových\ndôvodoch a právnej argumentácií uvedenej v správnej žalobe.\n22. Žalovaná dupliku nepodala.\nV. Relevantná právna úprava\n23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n\n26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n27. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n28. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n29. Podľa § 1 ods. 3 ZSP, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského\na záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len \"policajt\"), profesionálnych\nvojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak\"), ktorých sociálne\nzabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n30. Podľa § 65 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený\nnajmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\n31. Podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a a 3b ZSP , dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1959\nje 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov.\n32. Podľa § 60 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 334/2011 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj\nobdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak\nnezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im\npriznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa\nosobitného predpisu.\n33. Podľa § 255 ods. 5 ZSP, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby\npolicajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto\nobdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\n34. Podľa § 274 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia\nzamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.\n35. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť\n11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore\na ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou\nrodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok\na v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\n36. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe.\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n37. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa\nokrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch\nuvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak\n§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\n\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n38. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Nitre pod\npridelenou spisovou značkou 14Sa/20/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny\nsúd v Bratislave - vec náhodným výberom napadla do oddelenia 14Sa a bola vedená pod sp. zn.\nNR-14Sa/20/2023. Následne nakoľko samosudkyňa z oddelenia 14Sa odišla na materskú dovolenku,\ntak opätovne náhodným výberom bola vec pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej\nrozhodol pod pôvodnou spisovou značkou NR-14Sa/20/2023.\n39. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, §\n13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\npodľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu\nžalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri\nsvojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa\nstavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel\nk záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania\ndňa 06.10.2026, na ktorom žalobca aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených\nv priebehu konania (vo svojich podaniach).\n40. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 590 708 6262\n0 zo dňa 04. mája 2023, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (č. 590 708 6262 0 zo dňa 14. februára\n2023), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 65 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov\ntak, že žalobcovu žiadosť o starobný dôchodok z 23. novembra 2022 zamietol.\n41. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby 30 rokov a 7 dní,\nzhodnotenej žalobcovi pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na nárok\nna starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. § 65 ods. 1 a\nnasledujúcich ustanovení ZSP.\n42. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu\nrelevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú\nrozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.\n43. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj\nosobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení\ndôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených\nzborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom\nrozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských\nvýsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,\npre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia,\nktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému\nsociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu,\nktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje\nnárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.\n44. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011,\npublikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že\npriznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta a vojaka\nprípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je\nvýznamné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny\nzáver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o\nsociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.\n\nPri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do\ndoby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po\ntakom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods.\n2 Dohovoru (Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach), a to v pomernej\nčasti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.\n45. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník.\n46. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu SR Sociálnou poisťovňou\nlen u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje\nsprávny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto\nvýsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo\nzaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže\nnie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových\ndôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie,\ndochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení,\ntzn. v oboch systémoch. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil:\n„Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu\nslužby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno\ndobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné,\nči a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra\nNS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II.\nkategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti\nnárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku,\npodľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“\n47. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10So/59/2015 zo dňa 27.07.2016 uviedol: „Najvyšší súd\nSlovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn.\n9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej\nčinnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych\norgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho\npredchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov\nalebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl.\n1 ods. 1 Ústavy SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny\norgán, ale aj pre konajúci krajský súd.“\n48. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného\ndôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť\nvýkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na\nzníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je\nobsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na\nstarobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového\npoistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej\ndávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní\nfunkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme\ndôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť\npodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru (č. 128). Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu\nzakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným\nobdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na\nnárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby\na vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom\nustanovení a preto je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z\nobdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1\nZSP, je preto jej postup s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP nesprávny a bez opory v na vec\nsa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach.\n\n49. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP;\nz čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom\nsystéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa ZSP, t. j. zo\nvšeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny. Žalovaná opomenula vziať do\núvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP - „a nebol im priznaný invalidný výsluhový\ndôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu“, nakoľko\nžalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach.\nIch výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý\nbol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie\nvýsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\nnevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) bolo považované za\nobdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca\nna starobný dôchodok podľa ZSP a určenie jeho výšky. Správny súd zároveň konštatuje, že z ustálenej\njudikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva aj to, že ani § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nemá žiadnu\nrelevanciu v danej veci.\n50. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na čo poukázal\naj žalobca, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna\npoisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového\npoistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej\ndoby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku\nnároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby\ndôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného\ndôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru (č. 128) odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá\nby žalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu\nbola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka\nvýsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej\ndobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu\npotom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú\nby mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom\nsystéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania\nvýsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej\ndávky.\n51. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na\nstarobný dôchodok a jeho výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré\nzískal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že mu\nnebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy\nSlovenskej republiky, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky\ndosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil\ndôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového\npoistenia.\n52. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a\nurčenie jeho sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích\nzákladov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky\nstarobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2\nDohovoru (č. 128).\n53. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán a\nžalovaná nepostupovali správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu\nSR a Najvyššieho správneho súdu SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčili žalobcovi\nobdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t. j. 30 rokov a 7\ndní štátnej služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje aj\nna rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo\ndňa 05.06.2024. Týmto postupom žalobcovi tak odňali jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného\nobdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa\n04.05.2023 vrátane prvostupňového rozhodnutia zo dňa 14.02.2023 tak vychádzalo z nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa\nna ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely\nnároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia mu zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch\nsociálneho poistenia a bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí.\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 04.05.2023\npodľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu verejnej správy\nzo dňa 14.02.2023 v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n55. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}