Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-14Sa/9/2023 4023200130 04. 03. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200130.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX/XXXX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. II. Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2022, (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznala žalobkyni od 2. februára 2022 invalidný dôchodok v sume 357,20 eur mesačne. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené na tom skutkovom základe, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 22. marca 2022. Bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ku dňu vzniku invalidity žalobkyňa získala 955 dní (t.j. 2 roky a 225 dní) obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok s poukazom, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ku dňu vzniku invalidity žalobkyňa splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej bol uvedený samotný výpočet sumy invalidného dôchodku, pričom obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body boli uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s určeným dátumom vzniku invalidity.
3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie vo veci priznania invalidného dôchodku žalobkyni tak, že podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dx a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jej od 14. marca 2019 priznal invalidný dôchodok v sume 159,00 eur mesačne. Ďalšími výrokmi bolo rozhodnuté o valorizáciách invalidného dôchodku žalobkyne za roky 2020 – 2023. 4. V odôvodnení druhostupňový orgán zhrnul priebeh dávkového konania a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že je ho potrebné zmeniť. Poukázal, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno dňa 21. júna 2022, ktorý ju uznal naďalej invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, avšak zmenil dátum vzniku invalidity od 30. septembra 2020 a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav dňa 3. januára 2023 v neprítomnosti žalobkyne, v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Následne druhostupňový orgán citoval z predmetného posudku, z ktorého má okrem iného vyplývať, že objektívny neurologický a ortopedický nález po operácii chrbtice, s trvaním výrazného obmedzenia statiky a dynamiky chrbtice pre vykonané operačné znehybnenie hrudnodriekového úseku chrbtice z dôvodu výrazného zakrivenia chrbtice od mladosti, s recidívami koreňového a svalového dráždenia, je dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Vzhľadom na dokumentované nervové a svalové dráždenie v odborných vyšetreniach už v roku 2018, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zmenil na základe odvolania žalobkyne dátum vzniku invalidity od ortopedického vyšetrenia na deň 3. decembra 2018. Zároveň došlo k zmene položky podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej bol aktuálny zdravotný stav hodnotený. Vychádzajúc z uvedeného posudku druhostupňový orgán uviedol, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím juvenilná skolióza, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %, a to od 3. decembra 2018. 5. Ďalej bolo skonštatované, že dôchodok sa priznal podľa §114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 14. marca 2019, teda najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok bol žalobkyňou uplatnený dňa 14. marca 2022 žiadosťou o invalidný dôchodok zo dňa 22. marca 2022. S poukazom na § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo tiež vyhodnotené, že žalobkyňa podmienky splnila, vznikol jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 3. decembra 2018. Ďalej uviedol vzorec výpočtu sumy invalidného, a to osobný mzdový bod 0,67 x 40,5343 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 12,6657 x 45 % = 154,80 eur mesačne. Následne sa venoval jednotlivým zákonným zvýšeniam sumy invalidného dôchodku. II. Správna žaloba a jej dôvody 6. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu zo 7. marca 2023 na Krajský súd v Nitre, v ktorej navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Namietala postup žalovanej, ktorým mali byť porušené jej zákonné práva. Vytýkala žalovanej, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým jej nebolo umožnené poskytnúť vlastné vyjadrenie, prípadne uskutočniť návrhy na doplnenie dokazovania, skôr, ako bolo toto rozhodnutie vydané. Bola toho názoru, že tento nedostatok nemôže byť ospravedlniteľný ani snahou zákonodarcu zrýchliť správne konanie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a to z dôvodu, že v jej prípade, sociálna poisťovňa rozhodovala nielen o dátume priznania invalidného dôchodku ale aj o jeho výške. Poukázala, že v porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím jej bol napadnutým rozhodnutím priznaný invalidný dôchodok o 200 eur nižší, ako v máji 2022, t.j. v polovičnej sume.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo 17. apríla 2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné. Poukázala, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 3. januára 2023, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 % od 3. decembra 2018. Invalidita žalobkyni vznikla „v mladosti“. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej pri posudzovaní zdravotného stavu a určovaní dátumu vzniku invalidity nie je viazaný inými okolnosťami, ale len medicínskymi kritériami. Dátum invalidity žalobkyne, určený posudkovým lekárom žalovanej na deň 3. decembra 2018, je medicínsky odôvodnený a preukázaný zdravotnou dokumentáciou, a to od ortopedického vyšetrenia. Invalidný dôchodok bol žalobkyni podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 14. marca 2019, priznaný tri roky spätne od uplatnenia nároku na invalidný dôchodok, v súlade so žiadosťou žalobkyne zo dňa 22. marca 2022, ktorou žiadala priznať invalidný dôchodok od 14. marca 2022. Ďalej dala do pozornosti, že suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Následne uviedla samotný výpočet sumy invalidného dôchodku. 8. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa dĺžky odvolacieho konania a o tom, že nebola žiadnym spôsobom informovaná o stave konania, až do doručenia napadnutého rozhodnutia, žalovaná uviedla, že žalobkyni bolo v priebehu odvolacieho konania, okrem oznámenia o predĺžení lehoty na rozhodnutie zo dňa 22. júla 2022, zaslané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej o prerušení konania o odvolaní, zo dňa 26. septembra 2022, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 5. októbra 2022, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na doručenke. K námietke žalobkyne, v ktorej poukazovala na komentár k § 33 ods. 2 zákona č. 71/1976 Zb. správneho poriadku a na porušenie práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti, ako základného práva vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky, žalovaná uviedla, že podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. K námietke žalobkyni týkajúcej sa postupu žalovanej, ktorá rozhodla na základe podkladov, ku ktorým žalobkyňa nemohla poskytnúť vlastné vyjadrenie k priznanému invalidnému dôchodku a k jeho výške, ktorej suma bola priznaná napadnutým rozhodnutím v nižšej sume, žalovaná uviedla, že posudkový lekár žalovanej po preštudovaní predloženej zdravotnej dokumentácie, vyhodnotil situáciu tak, že má k dispozícii všetky potrebné dôkazy (odborné lekárske nálezy) k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity v rámci odvolacieho konania. Ak by posudkový lekár nedisponoval dostatočnými dôkazmi na objektívne posúdenie zdravotného stavu, v odvolacom konaní by vyzval žalobkyňu na doplnenie a predloženie dôkazných prostriedkov. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v neprítomnosti, pretože s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia posudkový lekár sociálneho poistenia usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu jej celkového zdravotného stavu a osobná účasť by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila. Doloženou zdravotnou dokumentáciou neboli spochybnené prijaté posudkové závery, resp. posudkový lekár nenašiel žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia a podľa jeho názoru by ani prítomnosť žalobkyne tento záver nespochybnila. 9. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila vo svojej replike z 30. októbra 2023, v ktorej zotrvala na podanej žalobe a jej dôvodoch. Uviedla, že žalovaná je povinná dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenie zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči poberateľke invalidného dôchodku. Následne vo vyjadrení z 12. marca 2024 žalobkyňa zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach s dôrazom a poukazom na princípy dobrej verejnej správy. Bola toho názoru, že boli porušené jej práva v správnom konaní na spravodlivý proces. 10. Žalovaná sa k replike žalobkyne ako aj k jej ďalšiemu vyjadreniu z 12. marca 2024 v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 23. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 24. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku
na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako. 25. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 29. Podľa kapitoly XV. oddielu E, položky č. 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (Choroby podporného a pohybového aparátu; Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia; Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice; často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu) je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 35 - 45 %. 30. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 31. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako. 32. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 33. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku dlhodobej PN zákonného sudcu bola dňa 11. septembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 34. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 35. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 36. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2023, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie vo veci priznania invalidného dôchodku žalobkyni tak, že podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dx a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jej od 14. marca 2019 bol priznaý invalidný dôchodok v sume 159,00 eur mesačne. Ďalšími výrokmi bolo rozhodnuté o valorizáciách invalidného dôchodku žalobkyne za roky 2020 – 2023. 37. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj dávkový a posudkový spis žalovanej, vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 22. marca 2022 bol žalobkyni prvostupňovým rozhodnutím zo 4. mája 2022 priznaný podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (teda ako poistenkyni) invalidný dôchodok, a to od 2.februára 2022 v sume 357,20 eur mesačne. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyni určená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno (a to v odbornom posudku o invalidite z 22. marca 2022) na 45%, s dátumom vzniku invalidity 2. februára 2022. Suma invalidného dôchodku bola žalobkyni vypočítaná podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako u poistenkyni ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%. 38. Na základe odvolania, v ktorom žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s dátumom vzniku invalidity, bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno dňa 21. júna 2022, v ktorom bol dátum invalidity určený na 30. septembra 2020 a následne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 3. januára 2023, ktorý žalobkyni vyhovel, keď dátum vzniku invalidity určil na 3. decembra 2018 s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne 45 %, pri určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí podľa kapitoly XV. oddielu E, položky č. 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (Choroby podporného a pohybového aparátu; Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia; Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice; často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu). 39. Zmena dňa vzniku invalidity však mala za následok, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí nepovažovala žalobkyňu za poistenkyňu, ale za fyzickú osobu, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, čo malo následne vplyv na samotný výpočet výšky sumy invalidného dôchodku, ktorý bol žalobkyni určený podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Osobný mzdový bod totiž v takom prípade žalobkyni vyplýva priamo zo zákona (§73 ods. 4 poslednej vety v spojení s § 73 ods. 3 poslednej vety zákona o sociálnom poistení) v hodnote 0,67, čo ovplyvnilo negatívne výšku sumy jej invalidného dôchodku. Žalobkyni teda vyšla nižšia suma invalidného dôchodku v napadnutom rozhodnutí ako podľa prvostupňového rozhodnutia, v ktorom bola žalobkyňa považovaná za poistenkyňu, so získaným obdobím dôchodkového poistenia za roky 2015, 2016, 2019, 2020 a 2021, t.j. ku dňu vzniku invalidity (podľa predchádzajúceho posudku posudkového lekára, Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno z 22. marca 2022), s priemerným osobným mzdovým bodom v hodnote 1,2445. 40. Správny súd však zistil, že žalobkyňa bola v čase vzniku invalidity, t.j. dňa 3. decembra 2018 nielen nezaopatreným dieťaťom podľa § 70 ods. 2, ale aj poistenkyňou podľa §70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V čase vzniku invalidity mala žalobkyňa 21 rokov a ako je zrejmé aj z osobného listu dôchodkového poistenia (príloha k prvostupňovému rozhodnutiu) získala obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 2015 a 2016. 41. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sk/30/2018 z 31. júla 2019 z ktorého vyplýva (pozri bod 45), že „poistenec identifikovaný podľa § 15 zák. č. 461/2003 Z.z. má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár
v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zák. č. 461/2003 Z.z. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov veku. Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bol nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky... Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27. januára 2010). Hoci sa citovaný rozsudok týkal predovšetkým zaplatenia poistného za obdobie predchádzajúce vzniku invalidity v súlade s § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a to až po posudzovaní posudkovým lekárom, kasačný súd v ňom tiež konštatoval, že pre priznanie invalidného dôchodku je rozhodujúca tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity žalobca spĺňal podmienky statusu poistenca. Správny súd preto považuje uvedené závery použiteľné aj vo vzťahu k žalobkyni. 42. V prejednávanom prípade žalobkyňa status poistenca ku dňu vzniku invalidity nepochybne spĺňala, a preto bola žalovaná povinná vyhodnotiť obe alternatívy, a to prípadný nárok žalobkyne na invalidný dôchodok ako poistenkyne podľa § 70 ods. 1, aj ako fyzickej osoby podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a následne vyriešiť ich prípadný súbeh podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na to, že takto žalovaná nepostupovala a takéto posúdenie v jej rozhodnutí absentuje, vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je úzko prepojené s nedostatočne zisteným skutkovým stavom na riadne posúdenie veci. 43. Námietkami žalobkyne, ktoré sa v podstate týkali postupu žalovanej sa správny súd nezaoberal, lebo nie každé porušenie predpisov o konaní pred orgánom verejnej správy je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, ale len také, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z iných dôvodov (ako z dôvodu porušenia procesných práv) a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie, rešpektujúc účelnosť a hospodárnosť súdneho konania nevznikla potreba preskúmavať osobitne postup žalovanej. 44. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. e), c) SSP pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v naznačenom smere (pozri bod 42 tohto rozsudku). 45. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).