Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/35/2022 4022200457 30. 07. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200457.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v právnej veci žalobcu: Blackberry, s.r.o., Žižková 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47 154 675, zastúpený: TAX LAW, s. r. o., Radlinského 2920/23A, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102185552/2022 zo dňa 05.08.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu v časti smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2022 z a m i e t a. II. Súd žalobu v časti smerujúcej proti Protokolu Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky, číslo 101854300/2021 zo dňa 04.10.2021 o d m i e t a. III. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až december 2019, ktorá sa začala dňa 22.10.2020. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101854300/2021 zo dňa 04.10.2021 (ďalej len „protokol“), doručený žalobcovi dňa 19.10.2021. Správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože nebolo preukázané, že sa reálne uskutočnili zdaniteľné obchody žalobcu s dodávateľom MS Media Consult s. r. o. (od 26.06.2020 SCP invest international, s. r. o.), Miletičova 1, Bratislava (od 26.06.2020 Kopčianska 10, Bratislava), IČO: 48 080 071 (ďalej len „MS Media Consult“) za dodanie spotov na led TV, ďalej s dodávateľom VIDOX, k.s., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 51 581 400 (ďalej len „VIDOX“) za dodanie služieb dopravy, obchodného zastúpenia, prác a tovaru – závodné pneumatiky, výmena PC a softvéru, a s dodávateľom DELOX, k.s., Zámocká 3, Bratislava, IČO: 51 632 080 (ďalej len „DELOX“) za servisné práce a iné služby.
2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). II. Žaloba 3. Žalobca podal dňa 19.10.2022 na Krajský súd v Nitre správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia a protokolu, spolu s priznaním nároku na náhradu trov konania. Žaloba bola podaná z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostačujúceho zistenia skutkového stavu, z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca uviedol, že dôvody, pre ktoré bolo odopreté právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, sú nezákonné. Žalobca poukázal vo všeobecnosti na zásadu daňovej neutrality ako aj na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Uviedol, že si splnil svoju povinnosť preukázať tvrdenia a predložil všetky potrebné doklady ako aj vysvetlenia k daňovej kontrole. Žalovaný a správca dane opierajú svoje zistenia prevažne o nič nehovoriace výzvy, úradné záznamy a podania, bez relevantného záujmu na dokazovaní. 4. Žalobca poukázal na to, že výsluch predvolaných svedkov sa neuskutočnil, avšak nie z viny žalobcu. Správca dane znemožnil žalobcovi klásť otázky svedkovi, ktorý jediný výsluch prevzal správca dane jednalo sa o výpoveď A. B. C. zo dňa 04.03.2020. Žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca podal riadne daňové priznanie a poskytol dokumenty na reálne preukázanie dodaných služieb. Správca dane žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že by fakturované služby neboli poskytnuté. Žalobca nemal dôvod pochybovať o relevancii svojich obchodných partnerov, konal ako riadny hospodár a zodpovedný podnikateľ. Nesúčinnosť a nekontaktnosť dodávateľov žalobcu nemožno dávať žalobcovi za vinu. 5. Protokol ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo konania a jednotné číslo konania ani neexistuje. Správca dane tak netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty nie sú evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane a žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu dospieť k relevantnému záveru, a ak aj dospeli, tento záver je nepreskúmateľný. 6. Protokol má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Podľa žalobcu je potrebné na protokol aplikovať § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a protokol ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia preto navrhol zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 7. Žalobca poukázal na to, že dňa 28.07.2021 podal podnet na zamestnancov správcu dane A. D. a B. E. aj pre podozrenie z trestnej činnosti, ktorý nebol vybavený a ktorý správca dane úmyselne ignoroval. Správca dane nevykonal zmenu poverenia na výkon daňovej kontroly, čo je preukázané aj osobami zamestnancov, ktoré sú uvedené v protokole. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobné námietky sú takmer identické s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Žalovaný sa dôsledne zaoberal a vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právny závery, ktoré aj náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného vychádza z porušenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Podmienky na odpočítane dane boli splnené len formálne. Žalobca neuniesol na neho prenesené dôkazné bremeno. Číslom konania v prípade protokolu z daňovej kontroly sa rozumie evidenčné číslo dokumentu. Podľa daňového poriadku nie je správca dane povinný označovať jednotlivé listiny jednotným spisovým označením, ale každá listina má pridelené vlastné evidenčné číslo, čo správca dane nemá ako ovplyvniť. K námietke podanej proti zamestnancom správcu dane žalovaný
uviedol, že žalobca podal proti nim námietku zaujatosti až po skončení daňovej kontroly dňa 28.07.2021, kedy už prebiehalo vyrubovacie konanie. IV. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 11. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 13. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 14. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 15. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 16. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 17. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 18. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. 19. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 20. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 21. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 22. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 23. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. 26. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 28. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 31. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V. Posúdenie veci správnym súdom 33. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/35/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-15S/35/2022. 34. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 35. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 30.07.2026 v zložení senátu, v ktorom neprítomného člena senátu 5S JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. zastupovala v zmysle aktuálneho rozvrhu práce na rok 2026 tunajšieho súdu členka a predsedníčka senátu 6S JUDr. Lucia Kúdelčíková. Správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásil dňa 30.07.2026 rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia je 30.07.2026. 36. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2019 z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie tovarov žalobcovi od dodávateľov MS Media Consult, VIDOX a DELOX (ďalej len „sporní dodávatelia“). 37. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: - musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH], d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH]. 38. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, F.:F.:G.:XXXX:XXX, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes rešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20). 39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 40. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú sami o sebe preukázaním splnenia predpokladov pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. 41. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena v daňovom konaní sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení č. k. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, z ktorého znenia vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022). 42. Z novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je vhodné poukázať na uznesenie č.k. II. ÚS 218/2024-18 zo dňa 24.04.2024, bod 27: „Ústavný súd poukazuje na uznesenie sp. zn. III. ÚS 432/2023 zo 7. septembra 2023, v ktorom uviedol, že judikatúra sa jasne ustálila aj v tom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry, dodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS 341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade správcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021, IV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú skutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (podobne napr. IV. ÚS 380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“ 43. Správny súd pri hodnotení dôvodnosti žalobných námietok ako prvé zdôrazňuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, či v priebehu daňovej kontroly správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o reálnosti uskutočnenia dodania tovaru žalobcovi podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku od sporných dodávateľov. Žalobca v žalobe nenamietol, že k prenosu dôkazného bremena na neho neprešlo, namietal však, že svoje dôkazné bremeno uniesol a nemôže niesť vinu za sporných dodávateľov, ktorí so správcom dane nespolupracovali. 44. Správny súd uvádza, že žalobca svoju námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu formuloval vágne a všeobecne, keď neuviedol, aké ďalšie dokazovanie mal správca dane podľa neho vykonať a prípadne aké žalobcom navrhnuté dôkazy správca dane nevykonal, a čo sa malo nimi dokázať. Správny súd preto nezistil dôvodnosť tejto žalobnej námietky. 45. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k záveru, že nebolo preukázané dodanie služieb a tovarov žalobcovi od sporných dodávateľov, správny súd uvádza, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento záver nebol opretý len o nekontaktnosť sporných dodávateľov. U dodávateľa MS Media Consult (neskôr SCP invest international) bola vykonaná daňová kontrola za roky 2018 a 2019, v ktorej tento dodávateľ žalobcu nepredložil doklady a nepreukázal vykonávanie obchodných aktivít. Správca dane predvolal konateľa tohto dodávateľa H. I. na výsluch svedka, ktorý sa však nedostavil a rovnako sa nedostavil ani žalobca, ktorému bolo upovedomenie o vypočutí svedka doručené. Správca dane predvolal na výsluch aj pôvodného konateľa MS Media Consult A. B. C., ktorý sa na termín ústneho pojednávania dňa 02.08.2021 bez ospravedlnenia nedostavil a rovnako sa nedostavil ani žalobca, ktorý bol o termíne pojednávania upovedomený. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca nepredložil správcovi dane podklady k fakturácii, s rozpisom množstva a druhu služby. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pri vykonávaní daňovej kontroly u MS Media Consult (neskôr SCP invest international) vypovedal A. B. C. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100284572/2020 zo dňa 04.03.2020. 46. Ohľadom dodávateľa VIDOX žalovaný v rozhodnutí uviedol, že okrem neprebratia zásielky a jeho nekontaktnosti, správca dane prišiel k záverom na základe nazretia do spisu tohto dodávateľa, kde zistil, že miestne príslušný správca dane vykonal miestne šetrenie na adrese sídla tohto dodávateľa, kde sa spoločnosť VIDOX nenachádzala a nevykonávala tam žiadnu ekonomickú činnosť. Správca dane predvolal na ústne pojednávanie svedka J. B., ktorý sa nedostavil bez riadneho ospravedlnenia a rovnako sa nedostavil ani žalobca, ktorý bol o termíne pojednávania upovedomený. 47. K dodávateľovi DELOX žalovaný v rozhodnutí uviedol, že okrem nereagovania na výzvu bolo pre správcu dane relevantným zistenie na základe nazretia do jeho spisu, že bola u tohto dodávateľa vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roka 2019, pri ktorej neboli predložené žiadne
doklady a správca dane určil daň podľa pomôcok. Správca dane ohľadom tohto dodávateľa predvolal svedka K. B., ktorý doručil správcovi dane písomné ospravedlnenie, že odmieta vypovedať z dôvodu, že s odstupom času si nepamätá skutočnosti, ktoré by mohli pomôcť správcovi dane a nedisponuje účtovníctvom DELOX. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. 48. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného obsahuje riadnu a štruktúrovanú správnu úvahu a ohľadom záverov o skutkových zisteniach a právnych dôsledkoch z toho vyplývajúcich je zrozumiteľné, riadne odôvodnené a vecne správne. Žalobcova námietka, že rozhodnutie je založené len na nekontaktnosti sporných dodávateľov nie je dôvodná. Je nesporné, že žalobca na neho prenesené dôkazné bremeno ohľadom vyvrátenia pochybností správcu dane neuniesol. 49. Pokiaľ ide o žalobnú námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane, v rozhodnutí žalovaného sa uvádza, že boli vydané dve rozhodnutia o námietke zaujatosti, a to dňa 13.08.2021 číslo 101493286/2021 a číslo 101493293/2021 týkajúce sa B. E. a A. D., ktoré boli doručené žalobcovi dňa 31.08.2021, ktorými nebol preukázaný dôvod a pochybnosť o ich zaujatosti. Zo spisu podľa rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by mali byť zamestnankyne prešetrované vnútornou kontrolou. K uvedenej žalobnej námietke správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že námietka zaujatosti bola žalobcom podaná dňa 30.07.2021, pričom v administratívnom spise je založené poverenie správcu dane na výkon daňovej kontroly zo dňa 05.08.2021 pre iných zamestnancov (A. L., A. C.), ako sú tí, voči ktorým smerovala námietka zaujatosti. Na protokole sú uvedení zamestnanci, ktorým bolo dané pôvodné aj nové poverenie na výkon daňovej kontroly spolu s dátumom, dokedy poverenie platilo. Takýto postup správcu dane je štandardný a zákonný. Z tohto dôvodu správny súd neprisvedčil dôvodnosti ani tohto žalobného dôvodu. 50. Žalobca namietol podstatné porušenie svojich procesných práv, ktoré bližšie špecifikoval len vo vzťahu k nemožnosti realizácie práv pri výpovedi A. B. C.. Výsluch tohto svedka však správca dane nemohol z dôvodov na strane svedka zrealizovať a ani nezrealizoval. V prvostupňovom rozhodnutí je poukázané na zápisnicu spísanú pri výkone daňovej kontroly u dodávateľa MS Media Consult (neskôr SCP invest international), pri ktorej uvedený svedok vypovedal. Takýto dôkaz je však listinným dôkazom – zápisnica o ústnom pojednávaní vykonanom v rámci daňovej kontroly dodávateľa žalobcu, a nie je výpoveďou svedka pred správcom dane v daňovej kontrole žalobcu. Preto nedošlo k procesnému pochybeniu správcu dane. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, a žalobca to ani nerozporuje, že ani na jeden z upovedomených termínov ústnych pojednávaní o výpovedi svedkov sa žalobca nedostavil. 51. Ohľadom žalobnej námietky absencie jednej spisovej značky pre celé daňové konanie a absencie riadne žurnalizovaného administratívneho spisu pre neexistenciu jednotnej spisovej značky, správny súd uvádza, že žalobca neuviedol, aký dokument má podľa jeho názoru v administratívnom spise chýbať. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012). Správny súd dodáva, že z judikatúry nevyplýva podmienka existencie jednotnej spisovej značky pre všetky listiny, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu. Keďže žalobca nepoukázal na žiaden právny predpis, z ktorého by vyplývala požiadavka na jednotnú spisovú značku pre všetky doklady vydané v daňovom konaní a táto podmienka nie je stanovená ani judikatúrou súdov, a žalobca tiež nepoukázal na ujmu na jeho subjektívnych právach z toho vyplývajúcu, táto námietka žalobcu nie je dôvodná a nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. 52. Vzhľadom na to, že správny súd nezistil dôvodnosť žiadnej zo žalobných námietok, žalobu v časti smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2022 ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 53. Pokiaľ ide o žalobu smerujúcu proti protokolu správny súd uvádza, že podľa § 27 ods. 1 SSP za skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy sa považuje také rozhodnutie: – z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie, – ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie záväzné,
– ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľné. Uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne. Vychádzanie žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia zo skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená, že toto bolo pre jeho vydanie podkladom. Súčasne musí ísť o záväzný podklad, čo znamená, že sa orgán verejnej správy v riešenej otázke nemohol od neho odkloniť. Pre zistenie, či išlo o takúto záväznosť, pritom nestačí, že je nejaké rozhodnutie alebo opatrenie formálne alebo i normatívne označené za záväzné, ale je nevyhnutné, aby takúto povahu aj materiálne malo. Samostatná preskúmateľnosť správnym súdom je primárne spojená s tým, či možno skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie vyhodnotiť ako samostatný výsledok určitého administratívneho konania alebo len ako dôkaz produkovaný pre účely administratívneho konania, v ktorom sa rozhoduje vo veci samej. V prvom prípade by takto vydané rozhodnutie alebo opatrenie malo povahu spôsobilého samostatného predmetu prieskumu a v druhom, naopak, nie. Účelom inštitútu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je pritom zabezpečiť materiálny rozmer ochrany poskytovanej správnymi súdmi. Možnosť prieskumu zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia má totiž zabrániť vzniku takej procesnej situácie, pri ktorej by správny súd ako nezákonné zrušil rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní vo veci samej, hoci sa tento orgán nemohol odkloniť pri riešení rozhodnej otázky od jej posúdenia skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. To by znamenalo jednak to, že žalovaný nemohol nastúpenie nezákonnosti svojím rozhodovaním ovplyvniť, a súčasne po vrátení veci na ďalšie konanie po zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu by bol žalovaný v podstate opäť nútený rozhodnúť rovnako, a to z dôvodu viazanosti skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. (FEČÍK, Marián. § 27 [Preskúmavanie skôr vydaného rozhodnutia a opatrenia, správnej úvahy, účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, B., M., B., FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 210.) 54. V prvom rade správny súd poukazuje na charakter protokolu z daňovej kontroly ako listiny zachytávajúcej priebeh a výsledok daňovej kontroly, súhrn úkonov a zistení správcu dane, vyhodnotenie dôkazov (protokol obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku), vyjadrenie daňového subjektu a ďalšie náležitosti podľa § 47 daňového poriadku. Z procesnoprávneho hľadiska sa jedná o úkon, ktorý smeruje k ukončeniu daňovej kontroly, a to doručením protokolu a k začiatku vyrubovacieho konania. Doručenie protokolu z daňovej kontroly sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane (§ 69 ods. 3 daňového poriadku). Daňový subjekt má právo sa k protokolu vyjadriť (§ 46 ods. 8 daňového poriadku) a má právo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteniam správcu dane [§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku]. 55. Pojem „rozhodnutie orgánu verejnej správy“ je vymedzený v § 3 ods. 1 písm. b) SSP. Rozhodnutie je definované prostredníctvom procesu prijatia, formy a právnych účinkov. Z hľadiska procesu prijatia je rozhodnutie výsledkom administratívneho konania. Forma je základným kritériom pre odlíšenie rozhodnutia orgánu verejnej správy od opatrenia tohto orgánu. Za rozhodnutie sa totiž považuje taký individuálny správny akt, ktorý je buď formálne výslovne označený ako rozhodnutie, alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu. Formálne označenie znamená vyznačenie slova „rozhodnutie“ na jeho vyhotovení. I keď napríklad § 63 daňového poriadku neobsahuje takúto výslovnú požiadavku ohľadom obsahových náležitostí rozhodnutia, považuje sa označenie rozhodnutia slovom „rozhodnutie“ za notorietu. Právne účinky rozhodnutia orgánu verejnej správy spočívajú buď vo vzniku, zmene, alebo zániku práv, právom chránených záujmoch alebo povinností, ich deklarácii alebo priamom dotyku. Vo vzťahu k správnemu súdnictvu možno rozlišovať, či ide o také právne účinky, ktoré bezprostredne dopadajú na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov administratívneho konania, alebo sa týchto „len“ priamo dotýkajú. (FEČÍK, Marián. § 3 [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, B., M., B., FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 35.) 56. Podľa názoru správneho súdu protokol z daňovej kontroly nie je podkladovým rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP. Protokol z daňovej kontroly nemá charakter rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP, z hľadiska formy a právnych účinkov. Je síce vydaný v administratívnom konaní, ale jeho označenie a ani právne účinky nie sú postavené na roveň rozhodnutia v administratívnom konaní. Právne postavenie daňového subjektu je dotknuté až vydaním rozhodnutia správcu dane, pre ktoré nie je protokol z daňovej kontroly ohľadom všetkých zistení v ich ultimátnej podobe v celosti záväzný. Vo vyrubovacom konaní môže dôjsť k poskytnutiu vysvetlení a modifikácii niektorých záverov správcu dane uvedených v protokole z daňovej kontroly. Neušlo pozornosti správneho súdu, že žalobca na jednej
strane tvrdí, že protokol má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, no na strane druhej ho žalobca definuje ako administratívne rozhodnutie, a teda argumentácia samotného žalobcu je zaťažená protirečivosťou. 57. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že protokol z daňovej kontroly nie je podkladovým rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP a žaloba v časti smerujúcej proti protokolu je neprípustná, a preto je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 58. Správny súd pre úplnosť dodáva, že v prípade nedodržania procesných práv žalobcu a povinností správcu dane viažúcim sa k vydaniu protokolu z daňovej kontroly, by prichádzalo do úvahy zrušenie rozhodnutia žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pokiaľ by išlo o takú intenzitu podstatného procesného pochybenia, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná. Pokiaľ by sa o takýto prípad aj jednalo, ani v takom prípade by nedošlo k zrušeniu protokolu z daňovej kontroly, ale k zrušeniu rozhodnutia žalovaného prípadne aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane. 59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.