{"guid": "3899523a-0f75-47f4-b547-96e8235de423:f4dfd1b5-4ccc-4208-af85-8396a66ebb7d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200457.4", "spisova_znacka": "NR-15S/35/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/35/2022 z 30. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. júla 2026, sp. zn. NR-15S/35/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200457.4", "identifikacne_cislo": "4022200457", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105", "nazov": "zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4dfd1b5-4ccc-4208-af85-8396a66ebb7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200457.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200457.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200457.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/35/2022\n4022200457\n30. 07. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200457.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (spravodajca), členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v právnej veci\nžalobcu: Blackberry, s.r.o., Žižková 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47 154 675, zastúpený: TAX LAW, s. r.\no., Radlinského 2920/23A, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102185552/2022 zo dňa 05.08.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu v časti smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2022\nz a m i e t a.\nII. Súd žalobu v časti smerujúcej proti Protokolu Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky, číslo\n101854300/2021 zo dňa 04.10.2021 o d m i e t a.\nIII. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až december 2019, ktorá sa začala\ndňa 22.10.2020. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101854300/2021 zo dňa\n04.10.2021 (ďalej len „protokol“), doručený žalobcovi dňa 19.10.2021. Správca dane podľa § 68 ods. 5\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo\ndňa 08.02.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie máj 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Z prvostupňového rozhodnutia\nvyplýva, že žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože nebolo\npreukázané, že sa reálne uskutočnili zdaniteľné obchody žalobcu s dodávateľom MS Media Consult s. r.\no. (od 26.06.2020 SCP invest international, s. r. o.), Miletičova 1, Bratislava (od 26.06.2020 Kopčianska\n10, Bratislava), IČO: 48 080 071 (ďalej len „MS Media Consult“) za dodanie spotov na led TV, ďalej\ns dodávateľom VIDOX, k.s., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 51 581 400 (ďalej len „VIDOX“) za dodanie\nslužieb dopravy, obchodného zastúpenia, prác a tovaru – závodné pneumatiky, výmena PC a softvéru,\na s dodávateľom DELOX, k.s., Zámocká 3, Bratislava, IČO: 51 632 080 (ďalej len „DELOX“) za servisné\npráce a iné služby.\n\n2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nčíslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“).\nII.\nŽaloba\n3. Žalobca podal dňa 19.10.2022 na Krajský súd v Nitre správnu žalobu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia a protokolu,\nspolu s priznaním nároku na náhradu trov konania. Žaloba bola podaná z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nedostačujúceho zistenia skutkového stavu, z dôvodu podstatného porušenia\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca uviedol,\nže dôvody, pre ktoré bolo odopreté právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, sú nezákonné. Žalobca\npoukázal vo všeobecnosti na zásadu daňovej neutrality ako aj na rozloženie dôkazného bremena\nv daňovom konaní. Uviedol, že si splnil svoju povinnosť preukázať tvrdenia a predložil všetky potrebné\ndoklady ako aj vysvetlenia k daňovej kontrole. Žalovaný a správca dane opierajú svoje zistenia prevažne\no nič nehovoriace výzvy, úradné záznamy a podania, bez relevantného záujmu na dokazovaní.\n4. Žalobca poukázal na to, že výsluch predvolaných svedkov sa neuskutočnil, avšak nie z viny žalobcu.\nSprávca dane znemožnil žalobcovi klásť otázky svedkovi, ktorý jediný výsluch prevzal správca dane jednalo sa o výpoveď A. B. C. zo dňa 04.03.2020. Žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca\npodal riadne daňové priznanie a poskytol dokumenty na reálne preukázanie dodaných služieb. Správca\ndane žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že by fakturované služby neboli poskytnuté.\nŽalobca nemal dôvod pochybovať o relevancii svojich obchodných partnerov, konal ako riadny hospodár\na zodpovedný podnikateľ. Nesúčinnosť a nekontaktnosť dodávateľov žalobcu nemožno dávať žalobcovi\nza vinu.\n5. Protokol ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo konania a jednotné číslo konania ani\nneexistuje. Správca dane tak netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty nie sú\nevidované pod jednotným číslom konania. Správca dane a žalovaný nemohli na základe neexistujúceho\nspisu dospieť k relevantnému záveru, a ak aj dospeli, tento záver je nepreskúmateľný.\n6. Protokol má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno\npoužiť a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Podľa žalobcu je potrebné na protokol\naplikovať § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) a protokol ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia preto navrhol zrušiť\npodľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n7. Žalobca poukázal na to, že dňa 28.07.2021 podal podnet na zamestnancov správcu dane A. D. a B.\nE. aj pre podozrenie z trestnej činnosti, ktorý nebol vybavený a ktorý správca dane úmyselne ignoroval.\nSprávca dane nevykonal zmenu poverenia na výkon daňovej kontroly, čo je preukázané aj osobami\nzamestnancov, ktoré sú uvedené v protokole.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nPoukázal na to, že žalobné námietky sú takmer identické s odvolacími námietkami, s ktorými sa\nžalovaný podrobne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Žalovaný sa dôsledne zaoberal a vysporiadal\ns podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právny závery, ktoré aj náležite\nodôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného vychádza z porušenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), §\n51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“). Podmienky na odpočítane dane boli splnené len formálne. Žalobca neuniesol\nna neho prenesené dôkazné bremeno. Číslom konania v prípade protokolu z daňovej kontroly sa\nrozumie evidenčné číslo dokumentu. Podľa daňového poriadku nie je správca dane povinný označovať\njednotlivé listiny jednotným spisovým označením, ale každá listina má pridelené vlastné evidenčné číslo,\nčo správca dane nemá ako ovplyvniť. K námietke podanej proti zamestnancom správcu dane žalovaný\n\nuviedol, že žalobca podal proti nim námietku zaujatosti až po skončení daňovej kontroly dňa 28.07.2021,\nkedy už prebiehalo vyrubovacie konanie.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n9. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka.\n11. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané\nrozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné\na ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom\npodľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v\nkonaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).\n12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n13. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n14. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n15. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n16. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať\nv daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\n(Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.\nz. v znení neskorších predpisov.)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n17. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n18. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.\n19. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\n\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n20. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov\n(o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n21. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n22. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n23. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\n„členský štát“),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\n26. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na\núčely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda,\nteplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\nb) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,\nc) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej\nzmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.\n27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa\n§ 8, vrátane\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n28. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\n\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n31. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n33. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/35/2022,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-15S/35/2022.\n34. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §\n3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n35. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 30.07.2026 v zložení senátu, v ktorom\nneprítomného člena senátu 5S JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. zastupovala v zmysle aktuálneho rozvrhu\npráce na rok 2026 tunajšieho súdu členka a predsedníčka senátu 6S JUDr. Lucia Kúdelčíková. Správny\nsúd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásil dňa 30.07.2026 rozsudok vyvesením\nskráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom\nvyhlásenia je 30.07.2026.\n36. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume XX XXX,XX Eur na\ndani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2019 z dôvodu, že nebolo preukázané\nreálne dodanie tovarov žalobcovi od dodávateľov MS Media Consult, VIDOX a DELOX (ďalej len „sporní\ndodávatelia“).\n37. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej\nsmernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si\n\nmohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý\njej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240\nsmernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\nUvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava.\nPlatiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z\ntovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH],\nd) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH].\n38. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na\njednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po\nprvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím\npredmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná\nvýlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing,\nC-253/21, F.:F.:G.:XXXX:XXX, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes rešenia,\nC-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20).\n39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej\nsúvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných\npovinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú\núpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,\npričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a\nvyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n40. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže\nodpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli\ndodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených\nnárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj\nzo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa\nfaktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako\naj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú sami o sebe preukázaním splnenia predpokladov pre\nodpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.\n41. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena v daňovom konaní sa už v\nminulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení č. k. I. ÚS 377/2018-53\nzo dňa 14.11.2018, z ktorého znenia vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné\npovinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti\nrealizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s\nním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná\npovinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.\nAk však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní\nvierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno\nkonštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom\n\nsubjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných\ndôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k\npresúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické\nvyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (obdobne rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022).\n42. Z novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je vhodné poukázať na uznesenie\nč.k. II. ÚS 218/2024-18 zo dňa 24.04.2024, bod 27: „Ústavný súd poukazuje na uznesenie sp.\nzn. III. ÚS 432/2023 zo 7. septembra 2023, v ktorom uviedol, že judikatúra sa jasne ustálila aj v\ntom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry,\ndodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a\nobjektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov (napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS\n341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade\nsprávcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza\ndôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený\nverejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021,\nIV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú\nskutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (podobne napr. IV. ÚS\n380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“\n43. Správny súd pri hodnotení dôvodnosti žalobných námietok ako prvé zdôrazňuje, že medzi\núčastníkmi konania nebolo sporné, či v priebehu daňovej kontroly správca dane oznámil žalobcovi\nsvoje pochybnosti o reálnosti uskutočnenia dodania tovaru žalobcovi podľa § 46 ods. 5 daňového\nporiadku od sporných dodávateľov. Žalobca v žalobe nenamietol, že k prenosu dôkazného bremena\nna neho neprešlo, namietal však, že svoje dôkazné bremeno uniesol a nemôže niesť vinu za sporných\ndodávateľov, ktorí so správcom dane nespolupracovali.\n44. Správny súd uvádza, že žalobca svoju námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu\nformuloval vágne a všeobecne, keď neuviedol, aké ďalšie dokazovanie mal správca dane podľa neho\nvykonať a prípadne aké žalobcom navrhnuté dôkazy správca dane nevykonal, a čo sa malo nimi\ndokázať. Správny súd preto nezistil dôvodnosť tejto žalobnej námietky.\n45. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k záveru, že nebolo\npreukázané dodanie služieb a tovarov žalobcovi od sporných dodávateľov, správny súd uvádza,\nže z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento záver nebol opretý len o nekontaktnosť sporných\ndodávateľov. U dodávateľa MS Media Consult (neskôr SCP invest international) bola vykonaná daňová\nkontrola za roky 2018 a 2019, v ktorej tento dodávateľ žalobcu nepredložil doklady a nepreukázal\nvykonávanie obchodných aktivít. Správca dane predvolal konateľa tohto dodávateľa H. I. na výsluch\nsvedka, ktorý sa však nedostavil a rovnako sa nedostavil ani žalobca, ktorému bolo upovedomenie\no vypočutí svedka doručené. Správca dane predvolal na výsluch aj pôvodného konateľa MS Media\nConsult A. B. C., ktorý sa na termín ústneho pojednávania dňa 02.08.2021 bez ospravedlnenia\nnedostavil a rovnako sa nedostavil ani žalobca, ktorý bol o termíne pojednávania upovedomený.\nZ rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca nepredložil správcovi dane podklady k fakturácii,\ns rozpisom množstva a druhu služby. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pri vykonávaní daňovej\nkontroly u MS Media Consult (neskôr SCP invest international) vypovedal A. B. C. do zápisnice o ústnom\npojednávaní č. 100284572/2020 zo dňa 04.03.2020.\n46. Ohľadom dodávateľa VIDOX žalovaný v rozhodnutí uviedol, že okrem neprebratia zásielky a jeho\nnekontaktnosti, správca dane prišiel k záverom na základe nazretia do spisu tohto dodávateľa, kde zistil,\nže miestne príslušný správca dane vykonal miestne šetrenie na adrese sídla tohto dodávateľa, kde\nsa spoločnosť VIDOX nenachádzala a nevykonávala tam žiadnu ekonomickú činnosť. Správca dane\npredvolal na ústne pojednávanie svedka J. B., ktorý sa nedostavil bez riadneho ospravedlnenia a\nrovnako sa nedostavil ani žalobca, ktorý bol o termíne pojednávania upovedomený.\n47. K dodávateľovi DELOX žalovaný v rozhodnutí uviedol, že okrem nereagovania na výzvu bolo\npre správcu dane relevantným zistenie na základe nazretia do jeho spisu, že bola u tohto dodávateľa\nvykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roka 2019, pri ktorej neboli predložené žiadne\n\ndoklady a správca dane určil daň podľa pomôcok. Správca dane ohľadom tohto dodávateľa predvolal\nsvedka K. B., ktorý doručil správcovi dane písomné ospravedlnenie, že odmieta vypovedať z dôvodu,\nže s odstupom času si nepamätá skutočnosti, ktoré by mohli pomôcť správcovi dane a nedisponuje\núčtovníctvom DELOX. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil.\n48. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného obsahuje riadnu\na štruktúrovanú správnu úvahu a ohľadom záverov o skutkových zisteniach a právnych dôsledkoch\nz toho vyplývajúcich je zrozumiteľné, riadne odôvodnené a vecne správne. Žalobcova námietka, že\nrozhodnutie je založené len na nekontaktnosti sporných dodávateľov nie je dôvodná. Je nesporné,\nže žalobca na neho prenesené dôkazné bremeno ohľadom vyvrátenia pochybností správcu dane\nneuniesol.\n49. Pokiaľ ide o žalobnú námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane, v rozhodnutí žalovaného\nsa uvádza, že boli vydané dve rozhodnutia o námietke zaujatosti, a to dňa 13.08.2021 číslo\n101493286/2021 a číslo 101493293/2021 týkajúce sa B. E. a A. D., ktoré boli doručené žalobcovi dňa\n31.08.2021, ktorými nebol preukázaný dôvod a pochybnosť o ich zaujatosti. Zo spisu podľa rozhodnutia\nžalovaného nevyplýva, že by mali byť zamestnankyne prešetrované vnútornou kontrolou. K uvedenej\nžalobnej námietke správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že\nnámietka zaujatosti bola žalobcom podaná dňa 30.07.2021, pričom v administratívnom spise je založené\npoverenie správcu dane na výkon daňovej kontroly zo dňa 05.08.2021 pre iných zamestnancov (A. L., A.\nC.), ako sú tí, voči ktorým smerovala námietka zaujatosti. Na protokole sú uvedení zamestnanci, ktorým\nbolo dané pôvodné aj nové poverenie na výkon daňovej kontroly spolu s dátumom, dokedy poverenie\nplatilo. Takýto postup správcu dane je štandardný a zákonný. Z tohto dôvodu správny súd neprisvedčil\ndôvodnosti ani tohto žalobného dôvodu.\n50. Žalobca namietol podstatné porušenie svojich procesných práv, ktoré bližšie špecifikoval len vo\nvzťahu k nemožnosti realizácie práv pri výpovedi A. B. C.. Výsluch tohto svedka však správca dane\nnemohol z dôvodov na strane svedka zrealizovať a ani nezrealizoval. V prvostupňovom rozhodnutí je\npoukázané na zápisnicu spísanú pri výkone daňovej kontroly u dodávateľa MS Media Consult (neskôr\nSCP invest international), pri ktorej uvedený svedok vypovedal. Takýto dôkaz je však listinným dôkazom\n– zápisnica o ústnom pojednávaní vykonanom v rámci daňovej kontroly dodávateľa žalobcu, a nie\nje výpoveďou svedka pred správcom dane v daňovej kontrole žalobcu. Preto nedošlo k procesnému\npochybeniu správcu dane. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, a žalobca to ani nerozporuje,\nže ani na jeden z upovedomených termínov ústnych pojednávaní o výpovedi svedkov sa žalobca\nnedostavil.\n51. Ohľadom žalobnej námietky absencie jednej spisovej značky pre celé daňové konanie a absencie\nriadne žurnalizovaného administratívneho spisu pre neexistenciu jednotnej spisovej značky, správny\nsúd uvádza, že žalobca neuviedol, aký dokument má podľa jeho názoru v administratívnom spise\nchýbať. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pod administratívnym spisom treba rozumieť\núplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení\nrozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012).\nSprávny súd dodáva, že z judikatúry nevyplýva podmienka existencie jednotnej spisovej značky pre\nvšetky listiny, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu. Keďže žalobca nepoukázal na žiaden právny\npredpis, z ktorého by vyplývala požiadavka na jednotnú spisovú značku pre všetky doklady vydané\nv daňovom konaní a táto podmienka nie je stanovená ani judikatúrou súdov, a žalobca tiež nepoukázal\nna ujmu na jeho subjektívnych právach z toho vyplývajúcu, táto námietka žalobcu nie je dôvodná\na nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia.\n52. Vzhľadom na to, že správny súd nezistil dôvodnosť žiadnej zo žalobných námietok, žalobu v\nčasti smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo\nXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2022 ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n53. Pokiaľ ide o žalobu smerujúcu proti protokolu správny súd uvádza, že podľa § 27 ods. 1 SSP za skôr\nvydané rozhodnutie orgánu verejnej správy sa považuje také rozhodnutie:\n– z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie,\n– ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie záväzné,\n\n– ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľné.\nUvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne. Vychádzanie žalobou napadnutého\nrozhodnutia alebo opatrenia zo skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nznamená, že toto bolo pre jeho vydanie podkladom. Súčasne musí ísť o záväzný podklad, čo\nznamená, že sa orgán verejnej správy v riešenej otázke nemohol od neho odkloniť. Pre zistenie, či\nišlo o takúto záväznosť, pritom nestačí, že je nejaké rozhodnutie alebo opatrenie formálne alebo i\nnormatívne označené za záväzné, ale je nevyhnutné, aby takúto povahu aj materiálne malo. Samostatná\npreskúmateľnosť správnym súdom je primárne spojená s tým, či možno skôr vydané rozhodnutie alebo\nopatrenie vyhodnotiť ako samostatný výsledok určitého administratívneho konania alebo len ako dôkaz\nprodukovaný pre účely administratívneho konania, v ktorom sa rozhoduje vo veci samej. V prvom\nprípade by takto vydané rozhodnutie alebo opatrenie malo povahu spôsobilého samostatného predmetu\nprieskumu a v druhom, naopak, nie. Účelom inštitútu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy je pritom zabezpečiť materiálny rozmer ochrany poskytovanej správnymi súdmi.\nMožnosť prieskumu zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia má totiž zabrániť vzniku takej\nprocesnej situácie, pri ktorej by správny súd ako nezákonné zrušil rozhodnutie alebo opatrenie orgánu\nverejnej správy vydané v administratívnom konaní vo veci samej, hoci sa tento orgán nemohol odkloniť\npri riešení rozhodnej otázky od jej posúdenia skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. To by\nznamenalo jednak to, že žalovaný nemohol nastúpenie nezákonnosti svojím rozhodovaním ovplyvniť, a\nsúčasne po vrátení veci na ďalšie konanie po zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu by bol žalovaný\nv podstate opäť nútený rozhodnúť rovnako, a to z dôvodu viazanosti skôr vydaným rozhodnutím alebo\nopatrením. (FEČÍK, Marián. § 27 [Preskúmavanie skôr vydaného rozhodnutia a opatrenia, správnej\núvahy, účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, B., M., B., FILOVÁ, Anita a\nkol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 210.)\n54. V prvom rade správny súd poukazuje na charakter protokolu z daňovej kontroly ako listiny\nzachytávajúcej priebeh a výsledok daňovej kontroly, súhrn úkonov a zistení správcu dane, vyhodnotenie\ndôkazov (protokol obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov podľa § 46 ods. 8\ndaňového poriadku), vyjadrenie daňového subjektu a ďalšie náležitosti podľa § 47 daňového poriadku.\nZ procesnoprávneho hľadiska sa jedná o úkon, ktorý smeruje k ukončeniu daňovej kontroly, a to\ndoručením protokolu a k začiatku vyrubovacieho konania. Doručenie protokolu z daňovej kontroly sa\npovažuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane (§ 69 ods. 3 daňového poriadku). Daňový subjekt má\nprávo sa k protokolu vyjadriť (§ 46 ods. 8 daňového poriadku) a má právo navrhnúť, aby v protokole boli\nuvedené jeho vyjadrenia k zisteniam správcu dane [§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku].\n55. Pojem „rozhodnutie orgánu verejnej správy“ je vymedzený v § 3 ods. 1 písm. b) SSP. Rozhodnutie\nje definované prostredníctvom procesu prijatia, formy a právnych účinkov. Z hľadiska procesu prijatia\nje rozhodnutie výsledkom administratívneho konania. Forma je základným kritériom pre odlíšenie\nrozhodnutia orgánu verejnej správy od opatrenia tohto orgánu. Za rozhodnutie sa totiž považuje\ntaký individuálny správny akt, ktorý je buď formálne výslovne označený ako rozhodnutie, alebo je\nza rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu. Formálne označenie znamená vyznačenie\nslova „rozhodnutie“ na jeho vyhotovení. I keď napríklad § 63 daňového poriadku neobsahuje takúto\nvýslovnú požiadavku ohľadom obsahových náležitostí rozhodnutia, považuje sa označenie rozhodnutia\nslovom „rozhodnutie“ za notorietu. Právne účinky rozhodnutia orgánu verejnej správy spočívajú buď\nvo vzniku, zmene, alebo zániku práv, právom chránených záujmoch alebo povinností, ich deklarácii\nalebo priamom dotyku. Vo vzťahu k správnemu súdnictvu možno rozlišovať, či ide o také právne\núčinky, ktoré bezprostredne dopadajú na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov\nadministratívneho konania, alebo sa týchto „len“ priamo dotýkajú. (FEČÍK, Marián. § 3 [Administratívne\npojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, B., M., B., FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1.\nvydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 35.)\n56. Podľa názoru správneho súdu protokol z daňovej kontroly nie je podkladovým rozhodnutím v zmysle\n§ 27 ods. 1 SSP. Protokol z daňovej kontroly nemá charakter rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm.\nb) SSP, z hľadiska formy a právnych účinkov. Je síce vydaný v administratívnom konaní, ale jeho\noznačenie a ani právne účinky nie sú postavené na roveň rozhodnutia v administratívnom konaní.\nPrávne postavenie daňového subjektu je dotknuté až vydaním rozhodnutia správcu dane, pre ktoré nie\nje protokol z daňovej kontroly ohľadom všetkých zistení v ich ultimátnej podobe v celosti záväzný. Vo\nvyrubovacom konaní môže dôjsť k poskytnutiu vysvetlení a modifikácii niektorých záverov správcu dane\nuvedených v protokole z daňovej kontroly. Neušlo pozornosti správneho súdu, že žalobca na jednej\n\nstrane tvrdí, že protokol má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, no na strane druhej ho\nžalobca definuje ako administratívne rozhodnutie, a teda argumentácia samotného žalobcu je zaťažená\nprotirečivosťou.\n57. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že protokol z daňovej kontroly nie je\npodkladovým rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP a žaloba v časti smerujúcej proti protokolu je\nneprípustná, a preto je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.\n58. Správny súd pre úplnosť dodáva, že v prípade nedodržania procesných práv žalobcu a povinností\nsprávcu dane viažúcim sa k vydaniu protokolu z daňovej kontroly, by prichádzalo do úvahy zrušenie\nrozhodnutia žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pokiaľ by išlo o takú intenzitu\npodstatného procesného pochybenia, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. O takýto\nprípad sa však v prejednávanej veci nejedná. Pokiaľ by sa o takýto prípad aj jednalo, ani v takom prípade\nby nedošlo k zrušeniu protokolu z daňovej kontroly, ale k zrušeniu rozhodnutia žalovaného prípadne aj\nprvostupňového rozhodnutia správcu dane.\n59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,\naby mu nahradil trovy konania.\n60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}