Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-21S/21/2022 4022200342 18. 06. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200342.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: LAZIO, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 45 287 228, právne zastúpeného: JUDr. Irenou Sopkovou, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4E, 811 02 Bratislava, IČO: 48 301 728, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101634771/2022 zo dňa 01.06.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
z a m i e t a.
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102599761/2021 zo dňa 20.12.2021 (ďalej len „protokol“). Správca dane vydal na základe výsledkov daňovej kontroly rozhodnutie č. 100294920/2022 zo dňa 14.02.2022, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 v sume XXX XXX,XX Eur tak, že nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume XXX,XX Eur a vyrubil daň v sume XXX XXX,XX Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Daňová kontrola bola vykonaná v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na základe Oznámenia č. 101359195/2020 zo dňa 26.08.2020. Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „žiadosť o MVI“) správca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím č. 101986390/2020 zo dňa 15.12.2020, pričom dňa 09.04.2021 správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca deklaroval v preverovanom zdaňovacom období dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na základe faktúr za dodanie tovaru vystavených pre odberateľa Aratinga Center s.r.o., Husitská 107/3, 130 00 Praha 3 – Žižkov, A. XXXXXXXX (ďalej len „Aratinga Center“). Z odpovede na MVI doručenej správcovi dane dňa 09.04.2021 vyplynulo, že česká finančná správa nepotvrdila, že by bolo preukázané, že tovar bol prijatý a zaúčtovaný, a že by bola z obchodnej transakcie priznaná a odvedená daň. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH
aj na základe faktúry vystavenej pre odberateľa PARTNERIX s.r.o., Nové Sady 988/2, Brno, Česká republika (ďalej len „PARTNERIX“). Z odpovede na žiadosť o MVI ohľadom PARTNERIX vyplynulo, že táto spoločnosť vykázala nadobudnutie a dodanie tovaru formou trojstranného obchodu, avšak na preukázanie deklarovaných skutočností nepredložila žiadne dôkazy a ani nereagovala na výzvy správcu dane. Správca dane vyzval v súvislosti s preverovaním deklarovaného obchodu žalobcu výzvou zo dňa 17.12.2020, ktorý na výzvu nereagoval. Správca dane zistil, že PARTNERIX má na adrese sídla virtuálne sídlo, na ktorom sa nezdržuje, so správcom dane nespolupracuje, a ani tam nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Správca dane v súvislosti s preverovaním prepravy a skladových priestorov zistil, že prepravcom tovaru bola spoločnosť ND Gold s.r.o., Mostová 242, IČO: 47 601 027 (ďalej len „ND Gold“), ktorú správca dane vyzval na predloženie dokladov, avšak táto spoločnosť na výzvu správcu dane doručenú dňa 10.11.2020 nereagovala. Konateľ B. C., p. B. D., pri ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.05.2021, uviedol, že pre žalobcu a spoločnosti Aratinga Center a PARTNERIX nevykonával prepravu tovaru, ale na základe zmluvy o prenájme prenajal spoločnosti PARTNERIX motorové vozidlá. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101634771/2022 zo dňa 01.06.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k protokolu a tiež nevyužil právo zúčastniť sa ústneho pojednávania konaného dňa 06.07.2021 za účelom podania svedeckých výpovedí konateľa spoločnosti Aratinga Center pána E. F. a pána G. F., z ktorých vyplynulo, že doklady spoločnosti nemali k dispozícii, nakoľko boli odovzdané pani H. I.. Spoločnosť nemala zamestnancov, ani investičný majetok, prepravovaný tovar bol vykladaný podľa CMR v meste Hodonín. Jediným dodávateľom spoločnosti Aratinga Center mal byť žalobca. Na základe miestneho zisťovania správcu dane na adrese B., E. XX, kde sa mali nachádzať skladové priestory využívané žalobcom, bolo zistené, že nebolo preukázané, že sa jedná o miesto, ktoré sa využíva na pravidelné skladovanie tovaru. Prepravu tovaru mala podľa zistení správcu dane vykonávať spoločnosť PARTNERIX, ktorá však okrem zmluvy o prenájme vozidiel nedisponovala dokladmi preukazujúcimi prepravu tovaru. Správca dane neuznal dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH a posúdil toto dodanie tovaru ako dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. V rozhodnutí žalovaného je uvedené, že nie je možné vysloviť záver, že dodanie tovaru zahraničnému odberateľovi bolo jednoznačne preukázané, čím nebolo preukázané splnenie podmienky pre oslobodenie dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Správca dane podľa žalovaného vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (dodanie tovaru pre odberateľa Aratinga Center a PARTNERIX), pričom tieto pochybnosti v konaní neboli vyvrátené. II. Žaloba 3. Všeobecnou správnou žalobou, podanou dňa 05.08.2022 na Krajskom súde v Nitre, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 4. Podľa žalobcu správca dane aj žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy ako aj skutkový stav a dopustili sa vážnych procesnoprávnych pochybení. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu boli uložené zákonom. Preukázal, že tovar bol dodaný do Českej republiky a bol prevzatý odberateľom. Takisto preukázal, že za dodaný tovar mu bolo poskytnuté finančné plnenie, pritom je nerozhodujúce, že platba bola vykonaná vkladom na účet. Žalobca nemohol pri náležitej opatrnosti zistiť, či jeho odberatelia si plnia svoje povinnosti voči Českej finančnej správe a ako ďalej naložili s dodaným tovarom. Nemožno
spravodlivo očakávať od žalobcu, aby kontroloval ďalšie finančné operácie odberateľov. Nie je pravdou, že celé dodanie tovaru je spochybnené. Na takéto konštatovanie správca dane nemal dôkazy a takéto dôkazy nemal ani žalovaný. 5. Rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s ustanovením § 63 daňového poriadku, pretože nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom. Je tiež v rozpore s platnou legislatívou i judikatúrou súdov, aby správca dane určoval podnikateľskému subjektu, do akých zmluvných vzťahov má vstupovať, s kým má uzatvárať zmluvné vzťahy, kto koho pozná a dokonca mu určovať aj zmluvné podmienky. V danej veci je nesporné, že žalobca v daňovom konaní podrobne prezentoval všetky obchodné transakcie, t. j. intrakomunitárne dodávky preukázal jednoznačne, aj to, že boli spojené s prepravou, ktorá bola zrealizovaná a právo nakladať s tovarom prešlo na daňový subjekt. Pokiaľ ide o vecné podmienky požadované na vznik na odpočet DPH, je potrebné, aby dotknutá osoba bola zdaniteľnou osobou a aby nadobudnuté tovary alebo služby použila táto osoba pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a aby tieto tovary alebo služby na vstupe dodala alebo poskytla iná zdaniteľná osoba. Právo na odpočítanie DPH nemôže byť podmienené tým, na aké účely použije tento tovar osoba, ktorá od zdaniteľnej osoby dotknutý tovar nadobudla. Z judikatúry citovanej v žalobe nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subjektov. Tieto skutočností nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. 6. Žalobca sa podrobne vyjadril v jednotlivých svojich podaniach, ale predovšetkým v odvolaní, k tvrdeniam správcu dane, ktoré nemajú reálny základ vo vykonanom dokazovaní. V momente, keď správca dane zistil reálnosť plnenia ako podmienku vyžadujúcu pre preukázanie zdaniteľného obchodu a reálnosť jeho uskutočnenia a reálnosť dodania, začal vyčítať žalobcovi, ako má podnikať, s kým môže a nemôže uzatvárať obchodné zmluvy, dokonca sa znížil až do takej miery, ktorá hraničí so zaujatosťou, že uložil žalobcovi povinnosti v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tak, ako by ho dirigoval, ako má podnikať. Správca dane konal nezákonne, porušil daňový poriadok, obchodný zákon ako aj ďalšie všeobecne záväzné predpisy. Výsledkom je nezákonné rozhodnutie. Žalovaný porušil právo na spravodlivý súdny proces, ak sa k odvolacím námietkam žalobcu nevyjadril a neuviedol, akých porušení sa mal žalobca dopustiť. Nevedno prečo daňovému subjektu žalovaný pričíta porušenie povinnosti, ktoré on sám nezapríčinil a ktoré vo svojej podstate vyčíta odberateľom, za ktorých daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť. Ak žalovaný na túto otázku neodpovedal a vo svojom rozhodnutí tieto skutočnosti neuviedol, žalobca nevie na ne odpovedať. Žalobca tvrdí, že nemôžu mu byť pričítané na ťarchu skutočnosti, ktoré sú nepreukázateľné, sú iba v rovine úvah správcu dane aj žalovaného. Žalobca v žalobe namietol aj to, že správca dane zvolil na svoje zisťovanie prostriedky, ktoré nezodpovedali účelu a hospodárnosti preukázania reálnosti plnenia, ktorá je spojená s nárokom na priznanie nadmerného odpočtu. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že správca dane a žalovaný vydal rozhodnutie na základe výsledku dokazovania, vykonaného v priebehu daňovej kontroly, kedy správca dane preveroval údaje vyplývajúce z účtovných dokladov predložených žalobcom. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol úkony, ktoré správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal, výsledky dokazovania odôvodnil v nadväznosti na platné právne predpisy, vyslovil v danej veci právny názor a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný k námietke žalobcu, že je v rozpore s platnou legislatívou i judikatúrou súdov, aby správca dane podnikateľskému subjektu určoval, do akých zmluvných vzťahov a s kým má vstupovať uviedol, že z konania správcu dane a z jeho vyjadrení, ktoré sú obsiahnuté v listinných dôkazoch, ktoré sú súčasťou spisového materiálu nevyplýva, že by určoval žalobcovi, s kým má vstupovať do obchodných vzťahov. Je výlučne na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie preukázať realizáciu vzájomných obchodných vzťahov, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Práve skutočnosť, že odberateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne účtovné a iné doklady, ktorými by nadobudnutie tovaru od žalobcu preukázali, bola dôvodom na vznik pochybnosti o správnosti a hodnovernosti dôkazov, predložených ku kontrole žalobcom. V prípade skutočnej realizácie obchodného prípadu disponujú obidvaja obchodní partneri zhodnými listinnými dôkazmi, ktorých predložením preukážu realizáciu obchodnej transakcie. V danom prípade realizáciu obchodnej transakcie preukázal predložením
dôkazov iba žalobca, pretože odberateľské spoločnosti nadobudnutie tovaru od žalobcu okrem vyjadrení zástupcov spoločností, žiadnym relevantným, správcom dane overiteľným dôkazom nepreukázali. 8. Žalovaný k podmienkam, vyplývajúcim zo znenia § 49 zákona o DPH, na ktoré poukazuje žalobca uviedol, že podmienky ustanovené v citovanom ustanovení je povinný splniť platiteľ dane v prípade, že si uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, vystavených za dodávky tovarov a služieb. Správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie dodávok tovaru od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný k námietkam žalobcu ohľadom dôkazného bremena vymedzeného v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uviedol, že v prípade žalobcu správca dane v priebehu daňovej kontroly nepreveroval preukázanie splnenia podmienok v citovaných ustanoveniach, ale splnenie podmienok ustanovených v § 43 zákona o DPH, t.j. splnenie podmienky oslobodenia dodania tovaru od dane pri jeho dodaní z tuzemska do iného členského štátu. V danom prípade bolo potrebné, aby odberateľ žalobcu preukázal predložením relevantných, správcom dane overiteľných, dôkazov, že tovar v zmysle faktúr vystavených žalobcom skutočne od žalobcu aj nadobudol. Správca dane v priebehu daňovej kontroly z dôvodu, že sa jednalo o dodanie tovaru do iného členského štátu, požiadal formou MVI českú finančnú správu o preverenie nadobudnutia tovaru v spoločnosti Aratinga Center a PARTNERIX. 9. K namietanému dôkaznému bremenu žalovaný uvádza, že pokiaľ si žalobca uplatnil pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodenie od dane, je povinný preukázať splnenie podmienok ustanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodania tovaru do iného členského štátu spoločnosti, uvedenej na predložených dokladoch, ako odberateľ. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie. Žalovaný tejto súvislosti uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok uplatňuje oslobodenie o dane. Žalobca nezodpovedá za konanie svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nepreukáže realizáciu obchodnej transakcie, dostáva sa žalobca do dôkaznej núdze. Obchodná transakcia je dvojstranný právny akt, a preto musia jeho realizáciu preukázať predložením overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri, ktorí v prípade jeho realizácie disponujú rovnakými účtovnými dokladmi. V danom prípade obchodnú transakciu preukázal predložením dokladov iba žalobca, ako dodávateľ, a preto nie je možné považovať dodanie tovaru spoločnosti, označenej na faktúrach ako odberateľ, za preukázané. K vyjadreniu žalobcu, že správca dane mu vyčítal ako má podnikať a s kým má uzatvárať zmluvy žalovaný uviedol, že správca dane nevyčítal žalobcovi obchodných partnerov, ale skonštatoval, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, pretože v prípade, že obchodný partner nevie preukázať realizáciu obchodného prípadu, dostáva sa daňový subjekt vinou svojho obchodného partnera do dôkaznej núdze. Predložením účtovných dokladov iba na strane žalobcu nebolo preukázané, že došlo k splneniu podmienok ustanovených v § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. 10. Žalovaný k námietkam žalobcu, týkajúcich sa prieťahov v priebehu vykonávanej daňovej kontroly uviedol, že nakoľko žalobca nekonkretizoval, v čom vidí prieťahy správcu dane v konaní, ktoré veci správca dane nevybavoval bezodkladne, a ktoré nevybavil v zákonom stanovených lehotách, nemôže k námietkam žalobcu zaujať relevantné stanovisko. V zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok od jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 daňového poriadku. Daňová kontrola bola u žalobcu prerušená z dôvodu zaslania žiadosti o MVI. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote. K námietke žalobcu, že prostriedky, ktoré zvolil správca dane na svoje zisťovanie, nezodpovedali účelu a hospodárnosti preukázania reálnosti plnenia, žalovaný uviedol, že mu nie je jasné, aké neúčelné a nehospodárne prostriedky správca dane v procese daňovej kontroly použil. 11. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, žalovaný uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a zaujal k nim relevantné stanovisko. V prípade, že žalobca považoval vyjadrenie žalobcu k odvolacím námietkam za nedostatočné, je potrebné, aby konkretizoval, ku ktorej námietke žalovaný nezaujal stanovisko. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti, ktoré vyplývajú zo znenia § 63 ods. 5 daňového poriadku.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto vyjadrením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť. Správca dane a žalovaný pri hodnotení výsledkov dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly, ktoré malo za následok neuznanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, postupoval striktne v znení ustanovení § 43 zákona o DPH.
IV. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 14. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 15. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 16. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 17. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 18. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. 19. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 20. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 21. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
22. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 23. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 25. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 27. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH (v znení vzťahujúcom sa na kontrolované zdaňovacie obdobie) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 28. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. V. Posúdenie veci správnym súdom
29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 21S/21/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-21S/21/2022. 30. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 31. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 18.06.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 12.06.2026 vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke. 32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi za nepreukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH vo vzťahu k tovaru, ktorý mal byť podľa žalobcu dodaný v zdaňovacom období november 2018 českej spoločnosti Aratinga Center a PARTNERIX. 33. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 34. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena v daňovom konaní sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení č. k. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, z ktorého znenia vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022). 35. Z novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je vhodné poukázať na uznesenie č.k. II. ÚS 218/2024-18 zo dňa 24.04.2024, bod 27: „Ústavný súd poukazuje na uznesenie sp. zn. III. ÚS 432/2023 zo 7. septembra 2023, v ktorom uviedol, že judikatúra sa jasne ustálila aj v tom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry,
dodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS 341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade správcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021, IV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú skutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (podobne napr. IV. ÚS 380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“ 36. Na posúdenie prejednávanej veci správny súd aplikoval právne závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/39/2021 z 28.04.2023, zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 65/2024 ZNSS: „33. V zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH, ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v Smernici 2006/112/ES, je dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho spoločenstva (Európskej únie) zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva (Európskej únie) umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Účelom právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). 34. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú vyššie citované ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele Smernice 2006/112/ES a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31.01.2023). 35. Spôsob preukazovania realizácie intrakomunitárnej dodávky, v zmysle uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu, závisí podľa citovaných ustanovení zákona o DPH od toho, či prepravu vykonal dodávateľ, odberateľ alebo na účet niektorého z nich iná osoba.... 37. Primárne kasačný súd považuje za potrebné poukázať na § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorý vymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienky oslobodenia od platenia DPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom alebo odberateľom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že prepravu zabezpečoval odberateľ. Dôkazné bremeno preukázania uvedených zákonných podmienok primárne zaťažuje daňový subjekt t. j. platcu DPH deklarujúceho oslobodenie od dane. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie podmienok stanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Vo vzťahu k režimu oslobodenia od dane priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane, keď dôkazy sú presne identifikované vo vyššie uvedenom § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo dňa 13.01.2021).“ 37. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane vykonané úkony a získané informácie vyhodnotil nasledovne: - odberateľ Aratinga Center s českou finančnou správou nekomunikuje, sídli na virtuálnej adrese, finančná správa nemá informácie, že by táto spoločnosť mala nejaké skladovacie priestory na území Českej republiky, - odberateľ PARTNERIX je nekontaktný, sídli na virtuálnej adrese, - nie je známe, kam bol tovar doručený, nie sú známe skladové priestory v Hodoníne, ani osoby, ktoré tovar prevzali, - nie je známe, kde dodávaný tovar skončil ďalej od odberateľov Aratinga Center a PARTNERIX, - ND Gold, ktorá je uvedená na CMR ako prepravca, žiadnu prepravu nevykonala, iba prenajala vozidlá, - vznikli nezrovnalosti ohľadom miesta dodania tovaru.
38. Správny súd v kontexte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného citovaného v tomto rozsudku (bod 37, body 1,2) konštatuje, že rozhodnutie žalovaného netrpí vadou nepreskúmateľnosti. Obsahuje správnu úvahu o zisteniach v daňovom konaní, vyhodnotení dôkazov a záverov z toho vyplývajúcich. Navyše je potrebné dodať, že ani sám žalobca presne v žalobe nešpecifikoval, ohľadom akého konkrétneho aspektu odôvodnenia by malo byť rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, keď uviedol, že „žalovaný sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie“ bez toho, aby uviedol, s ktorými konkrétne skutočnosťami sa podľa žalobcu žalovaný nevysporiadal. 39. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, žalobca v správnej žalobe nespochybnil, že by nedošlo k naplneniu § 46 ods. 5 daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca sa nevyjadril k protokolu o vykonanej daňovej kontrole a nepredložil k nemu žiadne dôkazy. Z odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva nesúhlas žalobcu so závermi správcu dane, avšak bez toho, aby žalobca navrhol vykonanie nových dôkazov. Napokon ani sám žalobca v žalobe netvrdí, že by mu bolo znemožnené predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, a teda správny súd uzavrel, že žalobcovi nič nebránilo produkovať dôkazy a argumenty k nim na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, keďže dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Námietka žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu je tak vágna, že nemožno z jej obsahu usúdiť, v čom nebol podľa žalobcu skutkový stav zistený dostatočne. Rovnaký záver o abstraktnosti platí aj vo vzťahu k žalobnej námietke nehospodárnosti postupu správcu dane v daňovom konaní. Navyše, pokiaľ bol žalobca v daňovom konaní pasívny, je otázne, že pokiaľ namieta nehospodárnosť konania, či sám svojou nečinnosťou nespôsobil sťaženie postupu správcovi dane a či využil právo konať v úzkej súčinnosti so správcom dane. 40. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, i v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo dňa 13.01.2021, bod 58). 41. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd poukazuje na judikatúru týkajúcu sa aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, sp. zn. 8Sžfk/63/2020 zo dňa 26.05.2021, sp. zn. 6Sžfk/29/2019 zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo dňa 13.01.2021 – bod 60, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/5/2020 zo dňa 24.05.2022), v zmysle ktorej aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
42. Žalobca v žalobe vytkol, že nenesie zodpovednosť za tretie subjekty. Žalobca však opomenul uviesť, že nesie zodpovednosť za preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Pokiaľ z výsledku dokazovania vyplynula pochybnosť o tom, kam a komu mal byť tovar dodaný, vyvrátenie tejto pochybnosti zaťažuje žalobcu, pričom žalobca ohľadom tejto skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol. 43. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-409/04 Teleos plc a iní) ako aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/27/2016 zo dňa 28.03.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017) vyplýva, že na to, aby dodanie tovaru identifikovanej osobe pre daň v inom členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť z jedného členského štátu do druhého členského štátu (v predmetnej veci to znamená, že musí fyzicky opustiť územie Slovenskej republiky) a taktiež tento tovar musí byť dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, teda osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31.01.2023, bod 40). Správny súd v kontexte vyhodnotenia dokazovania, predovšetkým pochybností týkajúcich sa prepravy tovaru a preukázania jeho dodania odberateľovi v Českej republike, nezistil, že by žalovaný a správca dane vec nesprávne právne posúdili pri ich závere o neunesení dôkazného bremena žalobcu a nesplnení podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. 44. Správny súd nezistil dôvodnosť žiadnej zo žalobných námietok, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.