Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-25S/15/2022 4022200190 07. 07. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200190.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., 2/ PaeDr. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 3/ C. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 4/ C. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 5/ A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, E. H., všetci právne zastúpení: Petruška & partners s.r.o., advokátska kancelária, Kupecká 18, Nitra, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom K. XXXXX/XXX, I., za účasti: 1/ Rezidencia pod Borinou s.r.o., Farská 9, Nitra, IČO: 53 193 946, 2/ Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00 308 307, 3/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 4/ C. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, I., 5/ A. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, D., 6/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/ XX, D., 7/ A. M. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 8/ C. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 9/ C. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2022/009842-002 zo dňa 10.02.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2022/009842-002 zo dňa 10.02.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 08.04.2021 podal ďalší účastník 1/ Mestu Nitra ako príslušnému stavebnému úradu (ďalej aj len „stavebný úrad“) návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby (novostavby) „F. G. I.“, na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX („P.“ XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X), XXXX („P.“ XXXX/ X) N. D., katastrálne územie D.. Dňom podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby bolo na stavebnom úrade začaté územné konanie o umiestnení stavby. K návrhu ďalší účastník 1/ predložil plnomocenstvo, dokumentáciu, stanoviská dotknutých orgánov a správcov sietí. 2. Stavebný úrad listom č. SP 4837/2021-003-Ing.Hu v súlade s § 36 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom dňa 10.05.2021 začatie územného konania o umiestnení stavby s tým, že ústne pojednávanie nariadil na deň 09.06.2021. Stavebný úrad ich zároveň poučil, že podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr na
ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Dotknuté orgány mohli v rovnakej lehote (§ 36 ods. 3 stavebného zákona) oznámiť svoje stanoviská. 3. Dňa 08.06.2021 podal na stavebný úrad námietky ďalší účastník 4/ (námietkam nebolo vyhovené), dňa 09.06.2021 podal námietky ďalší účastník 8/ (námietkam nebolo vyhovené a jednej námietke bolo čiastočne vyhovené), dňa 09.06.2021 podala na stavebný úrad námietky žalobkyňa 1/ (námietkam nebolo vyhovené a jednej námietke bolo čiastočne vyhovené) a dňa 09.06.2021 podala námietky žalobkyňa 2/ (námietke bolo vyhovené). 4. Dňa 21.06.2021 vydal stavebný úrad podľa § 39 a § 39a stavebného zákona územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. SP 4837/2021-008-Ing.Hu, do ktorého zapracoval podmienky dotknutých orgánov a tiež námietky a pripomienky účastníkov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podali dňa 09.07.2021 spoločné odvolanie žalobkyňa 1/ a 2/ a ďalší účastník konania 8/ a dňa 12.07.2021 podal samostatné odvolanie ďalší účastník konania 4/ s tým, že obsah odvolaní bol rovnaký. Stavebný úrad upovedomil o obsahu odvolaní ostatných známych účastníkov konania listom č. SP 4837/2021-011-Ing.Hu zo dňa 16.07.2021 a vyzval ich, aby sa k obsahu odvolaní vyjadrili do troch dní od doručenia upovedomenia. K odvolaniam sa nevyjadril žiaden z účastníkov konania. 5. Dňa 29.07.2021 bolo stavebnému úradu doručené doplnenie „Hydrogeologický posudok“ a „Záverečná správa geologickej úlohy“. 6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2021/031018-002 zo dňa 26.08.2021 zrušil územné rozhodnutie stavebného úradu č. SP 4837/2021-008-Ing.Hu zo dňa 21.06.2021 a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. 7. Dňa 29.09.2021 stavebný úrad oznámil účastníkom konania oznámením č. SP 4837/2021-015-Ing.Hu doplnenie podkladov podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) a zároveň im určil lehotu troch dní od doručenia oznámenia na oboznámenie sa s podkladmi. Účastníci konania k predmetnému doplneniu podania nepodali žiadne námietky ani pripomienky. 8. Dňa 02.11.2021 ďalší účastník konania 1/ ako navrhovateľ doplnil vyjadrenie Slovak Telekom a.s. zo dňa 28.10.2021 s predĺženou platnosťou do 28.04.2022, ďalej vyjadrenie Orange Slovensko, a. s. zo dňa 02.11.2021 s predĺženou platnosťou do 30.09.2022 a vyjadrenie Satro, s. r. o. zo dňa 28.10.2021 s predĺženou platnosťou do 28.04.2022. 9. Stavebný úrad rozhodnutím č. SP 4837/2021-017-Ing.Hu zo dňa 02.11.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vydal podľa § 39 a § 39a stavebného zákona územné rozhodnutie o umiestnení stavby pre stavbu (novostavbu) „Rezidencia pod Borinou“. Uviedol, že umiestnenie stavby je v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie Mesta Nitra. Podľa Územného plánu Mesta Nitry, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22.05.2003 a neskorších Zmien a doplnkov územného plánu Mesta Nitry a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra č. 3/2003 zo dňa 22.05.2003 v znení neskorších dodatkov, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra, sa pozemky CKN p. č. XXXX/X, XXXX/X k. ú. D. nachádzajú v lokalite určenej na zastavanie v zmysle § 139a ods. 8 písm. d) stavebného zákona. Navrhované funkčné využitie: bývanie, do 2 NP, zastavanosť 60 % (plocha stavebných objektov vrátane spevnených plôch). 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobkyňa 1/ a ďalší účastník 8/ odvolanie. Ďalší účastník konania 8/ podal odvolanie po zákonnej lehote. 11. Žalobkyňa 1/ v odvolaní uviedla, že podľa predbežného statického posudku prístupovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku registra CKN p. č. XXXX k plánovanej stavbe nie je vhodná na prejazd stavebnej techniky nad 15 ton. Ďalej poukázala na to, že v odôvodnení územného rozhodnutia v bode 4.3.1 na strane 14 sa uvádza, že horniny nachádzajúce sa v horninovom podloží na predmetnom pozemku sú z hľadiska vsakovania menej vhodné, ale zároveň je ďalej uvedené, že hydrogeologické podmienky sú pre vsakovanie priaznivé. Tieto tvrdenia považovala za protichodné.
12. Stavebný úrad o obsahu odvolania žalobkyne 1/ a ďalšieho účastníka konania 8/ upovedomil ostatných známych účastníkov konania listom č. 4837/2021-019-Ing.Hu zo dňa 06.12.2021 a vyzval ich, aby sa k obsahu odvolania vyjadrili do troch dní od doručenia upovedomenia. Žiaden z účastníkov konania sa k odvolaniam nevyjadril. 13. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2022/009842-002 zo dňa 10.02.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne 1/ zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že námietka žalobkyne 1/ týkajúca sa statického posudku prístupovej komunikácie je predmetom realizácie stavby a bude sa riešiť v stavebnom konaní. Účastník konania má právo si v konaní chrániť svoje vlastnícke alebo iné práva (§ 139 ods. 1 stavebného zákona). Je preto potrebné zdôrazniť, že relevantné sú výlučne námietky, ktoré namietajú skutočnosti majúce priamy dosah na vlastnícke alebo iné práva účastníka konania. Účastník konania nie je oprávnený domáhať sa ochrany práv a záujmov iných osôb a taktiež nie je oprávnený obhajovať verejný záujem, ktorý chránia dotknuté orgány podľa osobitných predpisov. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa 1/ namietala skutočnosti, ktorými nemôže byť priamo dotknutá na svojich vlastníckych alebo iných právach. II. Žaloba 14. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 15. Namietali, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie na základe nesprávneho vyhodnotenia skutočností, ktoré boli žalobcami preukazované a napadnuté v odvolacom konaní a svoje rozhodnutie tiež nedostatočne zdôvodnil, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. 16. Esenciálnou náležitosťou umiestnenia stavby na pozemku podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona je posúdenie, či je pre danú stavbu možné zabezpečiť prístup, resp. prístupovú komunikáciu, ktorá vyhovuje všetkým zákonným ustanoveniam. Nie je predsa možné umiestniť stavbu na pozemok, na ktorý neexistuje prístup, prípadne je predmetný prístup obmedzený, a to tak z hľadiska samotnej výstavby, ako aj z hľadiska následného užívania dotknutej stavby, ktorá vzhľadom na napadnuté rozhodnutie má jedno podzemné podlažie a dve nadzemné podlažia s piatimi bytovými jednotkami spolu s desiatimi parkovacími miestami. 17. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s ustanovením § 82 vyhlášky č. 94/2004 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (ďalej aj len „vyhláška“), a to najmä vzhľadom na § 82 ods. 1, ods. 3 a ods. 5 vyhlášky, pretože cestná komunikácia má dĺžku cca 100 metrov (max. prípustná dĺžka je 30 resp. 50 m) a namerané šírky od 2 600 do 2 800 mm, čo nezodpovedá ani šírkovým požiadavkám pre jednosmerné komunikácie. 18. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani so skutočnosťou, že predmetná komunikácia nemá žiadne zvodidlá tak, ako to vyžaduje STN 736110 čl. 15.1.1., podľa ktorého „Zvodidlá sa navrhujú v miestach zvýšeného nebezpečenstva spôsobeného zídením vozidla, cyklistov alebo pri strate vozidla s iným účastníkom cestnej premávky a s pevnou prekážkou.“ Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, hoci v ňom neboli zohľadnené všetky zákonné požiadavky na jeho vydanie a následne pri jeho preskúmavaní nepostupoval v súlade so správnym poriadkom. 19. Ďalej žalobcovia citovali § 60a, § 3 ods. 1 a ods. 5, § 46, § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 správneho poriadku. Správne konanie, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, trpí vadami, ktoré zasahujú do ústavných práv žalobcov a porušujú základné zásady správneho konania, predovšetkým princíp legality a zásadu materiálnej pravdy.
20. V prvom rade žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čo vyplýva, zo skutočnosti, že hodnotenie dôkazov v územnom konaní, na základe ktorých skúmal splnenie podmienok vydania prvostupňového rozhodnutia, považoval za zákonné. Taktiež žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, nakoľko sa uspokojivo nevysporiadal zo žiadnou námietkou prezentovanou v podaných odvolaniach. 21. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám, čo podmienilo nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Funkciou odôvodnenia je predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Zákonné podmienky na obsahové náležitosti rozhodnutia žalovaný nedodržal. V rámci správneho konania sa na námietky účastníkov konania neprihliadalo a ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa s nimi žalovaný vysporiadal zamietnutím. Žalovaný sa dôvodmi odvolania niektorých zo žalobcov zaoberal len veľmi okrajovo, resp. niektorými z nich sa nezaoberal vôbec. Naviac, z dokazovania vykonaného v rámci správneho konania a ani z napadnutého rozhodnutia nevyplynulo, ako sa správny orgán vysporiadal so všetkými zásadnými skutočnosťami. Uvedené skutočnosti zakladajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré nespĺňa náležitosti podľa § 46 a § 47 správneho poriadku. 22. Konajúci správny orgán nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, uspokojil sa so zisteniami stavebného úradu, čo sa týka skutkového stavu a z takto zistených skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver spočívajúci najmä v zistení existencie podmienok vyvlastnenia ako i vo výške náhrady za vyvlastnenie. Rozhodnutie správneho orgánu pritom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.01.2023 navrhol, aby správny súd v zmysle § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol, pridržiavajúc sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 24. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, žalovaný jasne a zrozumiteľne zdôvodnil všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akého dôvodu považuje žalovaný odvolacie dôvody odvolateľov za nesprávne, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. 25. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za správne, že stavebný úrad sa správne vysporiadal so vznesenými námietkami účastníkov konania, v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku a predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 správneho poriadku. Z týchto dôvodov žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 26. K námietkam žalobcov uvedeným v žalobe žalovaný odcitoval § 3 ods. 2, § 3b ods. 1 a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „cestný zákon“). Uviedol, že príslušný cestný orgán, Mesto Nitra, odbor dopravy, podľa § 3 ods. 2 cestného zákona vydal po záväznom stanovisku Krajského dopravného inšpektorátu PZ Nitra č. KRPZ-NR-KDI2-15-043/2021-ING zo dňa 27.04.2021 k predmetnému územnému rozhodnutiu záväzné stanovisko č. OD 3454/2/2021 zo dňa 06.05.2021, ktorým povolil pripojenie stavby „Rezidencia pod Borinou“ verejnou účelovou komunikáciou na miestnu komunikáciu Inovecká na pozemku reg. CKN p. č. XXXX XXXX/X, XXXX/X k. ú. D. (pozemok reg. EKN p. č. 4530, 4532 k. ú. D.). 27. Žalobcovia nevyužili právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, t. j. nevyužili právo podať repliku. Rovnako ďalší účastníci konania nevyužili právo vyjadriť sa k žalobe. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 25S/15/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-25S/15/2022. 29. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.07.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 30. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií a činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01. januára 2023 došlo k prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd preto na základe uvedenej právnej úpravy konal na strane žalovaného v súlade s § 180 ods. 3 SSP s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 36. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 37. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 38. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 39. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 41. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 42. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 43. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 44. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 45. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 46. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 47. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku
1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 48. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 49. Podľa § 39 ods. 2 stavebného zákona, ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. 50. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 51. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 52. Podľa § 82 vyhlášky, prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m. Prístupová komunikácia podľa odseku 1 nemusí byť vybudovaná k samostatne stojacej stavbe, ak náklady na jej vybudovanie by boli neúmerne vysoké alebo ak sa nachádza v ťažko prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste. Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh. Vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m. Každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla. 53. Správny súd preskúmaním veci zistil, že stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím vyhovel návrhu ďalšieho účastníka konania 1/ ako stavebníka na umiestnenie stavby „F. G. I.“ v katastrálnom území D.. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad zdôraznil, že umiestnenie stavby je v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie Mesta Nitra. Taktiež zdôraznil, že podľa Územného plánu Mesta Nitra, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22.05.2003 a neskorších Zmien a doplnkov Územného plánu Mesta Nitry a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra č. 3/2003 zo dňa 22.05.2003 v znení neskorších dodatkov, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra, sa pozemky CKN p. č. XXXX/ X, XXXX/X v katastrálnom území D. nachádzajú v lokalite určenej na zastavanie v zmysle § 139a ods. 8 písm. d) stavebného zákona. Navrhované funkčné využitie: bývanie, do 2 NP, zastavanosť 60 % (plocha stavebných objektov vrátane spevnených plôch).
54. Žalobcovia v podanej správnej žalobe primárne namietali nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a tiež to, že žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, nakoľko sa uspokojivo nevysporiadal so žiadnou námietkou uvedenou v podaných odvolaniach. Pochybenie žalovaného videli aj v tom, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol povolený návrh na umiestnenie stavby, ktorej umiestnenie je podľa názoru stavebného úradu v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Na tomto mieste sa kľúčovou stáva otázka, či v danom prípade došlo k uplatneniu ustanovenia § 37 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona, a to najmä ohľadom zodpovedania otázky súladu navrhovanej stavby s územným plánom Mesta Nitra tak, ako to konštatoval stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí. Správny súd mal za to, že posúdenie tejto otázky z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, pretože „suché konštatovanie“, že umiestnenie stavby je v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie Mesta Nitra, bez uvedenia akejkoľvek správnej úvahy, ako stavebný úrad k takémuto záveru dospel, je nedostatočné. 55. Zo zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom v súlade s § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podľa § 34 ods. 4, ods. 5 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Projektová dokumentácia nemá účinky individuálneho správneho aktu (rozhodnutia), iba prostredníctvom ktorého možno právne záväzným spôsobom rozhodnúť o umiestnení stavby. Naopak, je podkladom územného rozhodnutia (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), ktorý ako dôkaz o dispozícii, charaktere technického riešenia stavby a situácii jej umiestenia v území podlieha hodnoteniu jeho obsahu v súlade s § 34 ods. 4, ods. 5 správneho poriadku samostatne ako aj o vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a overovaniu. Najmä sa posudzuje, či ňou vyjadrené technické a iné parametre navrhovanej stavby sú súladné s požiadavkami na ochranu záujmov chránených stavebným zákonom (§ 126 ods. 1 stavebného zákona) a s požiadavkami plynúcimi z regulatívov územného plánu (§ 37 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona). Fakt, že projektovú dokumentáciu spracovala odborne spôsobilá osoba podľa zákona č. 136/1995 Zb. o spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov tak, ako to konštatoval stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí, na tom nič nemení. 56. Z vyššie uvedených citácii zákona vyplýva, že skutkové zistenia pochádzajú z vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou je hodnotenie dôkazov, bez ktorého nie je možné dosiahnuť spoľahlivo (presne a úplne) zistený skutočný stav veci. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí síce vymenoval dokumenty, ktoré boli podkladom pre vydanie územného rozhodnutia (stanoviská, doklady a posúdenia), avšak úplne opomenul vymenované dôkazy vyhodnotiť. To znamená, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí vôbec neuviedol, ako ten ktorý konkrétny dôkaz (ktorú konkrétnu projektovú dokumentáciu, resp. jej súčasť) vyhodnotil, t. j. aké konkrétne skutkové poznatky mu z jeho vykonania vyplynuli. Skutkový záver o súlade navrhovanej stavby s Územným plánom Mesta Nitra stavebný úrad abstrahuje od požiadavky spoľahlivosti a možno ho považovať za svojvoľný. Tento skutkový záver by bol náležite získaný len vtedy, ak by stavebný úrad, resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí vyjadril konkrétne požiadavky plynúce pre dané územie z Územného plánu Mesta Nitry (konkrétne a úplné regulatívny funkčného využitia a priestorového usporiadania územia), popísal by nim zodpovedajúce parametre navrhovanej stavby plynúce z jej projektovej dokumentácie (charakter stavby, podlažnosť a pod.), a porovnaním regulatívov s údajmi o stavbe by vyjadril svoju správnu úvahu o súlade alebo nesúlade stavby s týmito regulatívmi. To však stavebný úrad neurobil, ani navrhovanú stavbu neposudzoval vo vzťahu k jednotlivým všeobecným technickým požiadavkám na navrhovanie stavieb podľa § 47 stavebného zákona, čo neodstránil ani žalovaný. Jediná informácia, ktorá z jeho „hodnotenia“ vyplýva, je, že ide o lokalitu s funkčným využitím na zastavanie, pričom ale nie je zrejmé, aké ďalšie regulatívy územný plán stanovuje pre umiestnenie stavieb v tejto lokalite a či im navrhovaná stavba svojím charakterom a parametrami vyhovuje. Vzhľadom na uvedené zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP). 57. Podľa § 47 ods. 3 nadväzujúceho na § 34 ods. 5 správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy (v danom prípade stavebný úrad) v odôvodnení rozhodnutia uviesť okrem iného aj to, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré v podstate prevzal žalovaný, síce konštatoval výsledok posúdenia súladu navrhovanej stavby s Územným plánom Mesta Nitry s úplnou identifikáciou názvu správneho aktu - územného plánu, pod ktorým bol prijatý a záväzne zverejnený, s výsledkom, že predmetné pozemky sa nachádzajú v lokalite určenej na zastavanie v zmysle § 139a ods. 8 písm. d) stavebného zákona. Toto konštatovanie však neobsahuje žiadnu preskúmateľnú úvahu, ako žalovaný k vyjadrenému záveru dospel, nakoľko v dôsledku absentujúceho hodnotenia dôkazov nebolo možné v napadnutom rozhodnutí vyjadriť zrozumiteľné úvahy týkajúce sa ich hodnotenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak je síce zrejmé, na podklade akého všeobecne záväzného právneho predpisu mal byť súlad navrhovanej stavby so záväznou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra posúdený (platný Územný plán Mesta Nitra bol dostatočne identifikovaný), aj to, s akým výsledkom, avšak bez toho, aby uviedol svoju úvahu týkajúcu sa hodnotenia dôkazov (podkladov, z ktorých vychádzal), teda ich súladu s konkrétne vyjadrenými regulatívmi funkčného využitia a priestorového usporiadania dotknutého územia riešeného Územným plánom Mesta Nitra. 58. Podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 (z ktorého taktiež nevyplýva zodpovednosť projektanta za legalitu stavby) a za realizovateľnosť vypracovaného projektu stavby, čo si nemožno zamieňať so zodpovednosťou stavebného úradu za súlad navrhovanej stavby s požiadavkami zákona a regulatívmi územného plánu. Podľa § 47 stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, a tiež aby stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania a pod. Dodržanie uvedených podmienok pre navrhované (projektované) stavby je na stavebnom úrade, ktorý má v územnom konaní vrchnostenské postavenie primerané jeho výlučnej zodpovednosti za legalitu výsledku konania, t. j. územného rozhodnutia o umiestnení stavby. To znamená, že úlohou stavebného úradu bolo posúdenie súladu predloženej projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na navrhovanie (projektovanie) stavieb, ktorá povinnosť explicitne vyplýva z § 37 ods. 2, ods. 4 stavebného zákona, ako aj s inými (už zmienenými) zákonnými požiadavkami, čo stavebný úrad neurobil. 59. Pre úplnosť správny súd dodáva, že aplikácia ustanovenia § 82 vyhlášky a s tým súvisiace určenie parametrov prístupovej cesty sú naviazané na charakter stavby, ktorej prístupnosť sa má zabezpečovať. Avšak, námietku týkajúcu sa parametrov prístupovej cesty žalobcovia v rámci administratívneho konania nenamietali, a preto na túto námietky nemohol prihliadnuť ani správny súd. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj ďalšiu námietku žalobcov, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani so skutočnosťou, že predmetná komunikácia nemá žiadne zvodidlá tak, ako to vyžaduje STN 736110 čl. 15.1.1., podľa ktorého „Zvodidlá sa navrhujú v miestach zvýšeného nebezpečenstva spôsobeného zídením vozidla, cyklistov alebo pri strate vozidla s iným účastníkom cestnej premávky a s pevnou prekážkou.“ Túto námietku taktiež žalobcovia v priebehu celého administratívneho konania nevzniesli. 60. Pokiaľ ide o dokument označený ako „Posúdenie stavu existujúcej vozovky“, vypracovaný C. C. P. zo dňa 19.04.2022, ktorý priložili žalobcovia k žalobe, správny súd naň neprihliadal, nakoľko ide o dokument vydaný po vydaní napadnutého rozhodnutia. S poukazom na § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 61. Je potrebné zdôrazniť, že námietku ohľadom súladu navrhovanej stavby s Územným plánom Mesta Nitry žalobkyňa 1/ vzniesla ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a stavebný úrad sa s touto námietkou formalisticky vysporiadal v bode 4.3.5 prvostupňového rozhodnutia tak, že konštatoval súlad navrhovaného zámeru s Územným plánom Mesta Nitra, bez uvedenia akejkoľvek správnej úvahy a toto pochybenie neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. 62. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a zrušil napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, ktorý bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal námietkou žalobcov ohľadom toho, či umiestnenie stavby je v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie Mesta Nitra. Táto námietka síce nebola vznesená zo strany žalobcov v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak aj v tomto rozhodnutí sa prvostupňový orgán s predmetnou námietkou vysporiadal iba strohým konštatovaním o súlade umiestnenia stavby s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitry. Obe rozhodnutia tvoria jeden celok a bolo povinnosťou žalovaného posúdiť navrhovanú stavbu vo vzťahu k jednotlivým všeobecným technickým požiadavkám na navrhovanie stavieb podľa § 47 stavebného zákona, čo neurobil jednak stavebný úrad ako prvostupňový orgán a túto chybu neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. 63. Správny súd zrušil len napadnuté rozhodnutie, nakoľko žalobcovia nenavrhli zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia a vyššie uvedené nedostatky môže odstrániť aj žalovaný vydaním nového druhostupňového rozhodnutia. 64. „Obiter dictum“ správny súd poznamenáva, že nie je možné rezignovať na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy len z dôvodu, že neskôr, resp. medzičasom (po právoplatnosti územného rozhodnutia) už boli vydané iné - nadväzujúce rozhodnutia, vrátane takých, na základe ktorých stavebníkovi resp. stavebníkom mohli vzniknúť určité práva. Pri výklade „ad absurdum“ by to totiž znamenalo, že ak je stavebník dostatočne rýchly, dokáže v priebehu správneho súdneho konania postaviť stavbu, ku ktorej sa povolenia viažu a následne - hoci by tieto podľa zistení správnych súdov boli v rozpore so zákonom - súdy by už nemali možnosť zrušiť ich a museli by „zakonzervovať“ rozpor predmetných rozhodnutí (ako formálno-právnych aktov) so zákonom a skutkový stav nimi vytvorený potvrdiť a ponechať nedotknutý. Takýto prístup by sa „a priori“ priečil niektorým prvkom právneho štátu a od orgánov verejnej moci, ktoré sú povolané na to, aby chránili zákonnosť, by vyžadoval presný opak (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/12/2023 zo dňa 21.02.2024). 65. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s poukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou doplniť dokazovanie tak, aby skutkový stav zistil v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci s prihliadnutím na námietky, ktoré boli vznesené účastníkmi administratívneho konania. 66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešným žalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 67. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania postupoval podľa § 169 SSP a contrario tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom konania správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by im bolo možné priznať právo na náhradu trov konania. 68. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.