Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-25S/11/2022 4022200131 24. 06. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200131.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej v právnej veci žalobcu: MONTY s.r.o., so sídlom Devínska 10399/35, 940 02 Nové Zámky, IČO: 44 145 438, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín , IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2063 zo dňa 10.01.2022, takto rozhodol: I. Súd zrušuje rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2063 zo dňa 10.01.2022 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 145-II/21/práv., č. spisu IPNR/IPNR_PRODD/ ROZ/2021/2290 zo dňa 29.10.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu na prevádzke Bratislavská cesta 71, 941 10 Tvrdošovce (ďalej len „prevádzka“) v období od 08.02.2021 do 22.02.2021 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), ako aj na dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Výsledkom inšpekcie práce bol Protokol č. INA-11-29-2.2/PA22,24,25-21 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „Protokol“), v ktorom bolo konštatovaných celkovo 31 nedostatkov v oblasti BOZP. 2. Prvostupňový orgán začal dňa 25.04.2021 správne konanie vo veci uloženia pokuty na podklade skutkových zistení inšpekcie práce za dva správne delikty, konkrétne za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 4 a bod 4.4 prílohy č. 1 nariadenia č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej len „nariadenie č. 391/2006“) a § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 173 STN 078304:1988.
3. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 145-II/21/práv., č. spisu IPNR/IPNR_ PRODD/ ROZ/2021/2290 zo dňa 29.10.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), v poradí tretím prvostupňovým rozhodnutím vydaným v rámci konania o uložení pokuty začatého dňa 25.04.2021, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa - § 6 ods. 1 písm. d) zákon o BOZP v nadväznosti na § 4 a bod 4.4 prílohy č. 1 nariadenia č. 391/2006 tým, že zamestnávateľ (žalobca) ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 08.02.2021 nesplnil povinnosť v záujme zaistenia BOZP zabezpečovať, aby pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, nakoľko nezabezpečil, aby sa na prevádzke jediné dvere únikovej cesty z administratívnej časti a z výrobnej haly otvárali smerom von a - § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 173 STN 078304:1988 tým, že zamestnávateľ (žalobca) ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 08.02.2021 nesplnil povinnosť v záujme zaistenia BOZP zabezpečovať, aby pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu, nakoľko nezabezpečil, aby fľaše na zváranie s oxidom uhličitým, ktoré sa nachádzali na prevádzke vo výrobnej hale, boli riadne zabezpečené proti pádu. 4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 08.11.2021, v ktorom namietal, že priestory, vo vzťahu ku ktorým vytýka inšpektorát práce nesprávne otváranie dverí únikových východov, spĺňajú všetky požiadavky požiarnej bezpečnosti. Odvolával sa na § 71 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej len „vyhláška č. 94/2004“), v zmysle ktorej sa dvere na únikovej ceste vedúce zo stavby na voľné priestranstvo môžu otvárať aj dovnútra, ak sa vykonáva evakuácia najviac 100 osôb, čo účastník konania spĺňa. Vyhláška č. 94/2004 je naviac v rozpore s aplikovaným nariadením č. 391/2006, čo považuje za nevyhnutné v odvolacom konaní vyriešiť. Namietal tiež, že prvostupňový orgán zaradil do podkladov rozhodnutia tzv. Požiarno-bezpečnostné riešenie haly až po tom, ako účastník konania (žalobca) poukázal na jeho absenciu v spise. Namietal tiež pretrvávajúcu nezrozumiteľnosť výroku, kedy nie je jasné, či sú jedny dvere celkovo, alebo jedny z administratívnej časti budovy a jedny z výrobnej haly. Poukázal tiež na odlišný režim nakladania s fľašami na zváranie počas práce a po jej skončení (inšpektorom práce zhotovená fotodokumentácia zachytávala stav počas výkonu pracovnej činnosti zamestnancov, kedy je manipulovanie s fľašami bežné, pričom po ukončení práce sa tieto vždy zabezpečia - odložia na vyhradené miesto označené piktogramom). 5. Žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2063 zo dňa 10.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že prijatie opatrení, ktoré by zaistili čo najrýchlejšie opustenie pracoviska v prípade nebezpečenstva musí byť prioritou zamestnávateľa. Platí to o to viac, ak je na dotknutom pracovisku vykonávaná činnosť so zvýšeným rizikom ohrozenia života a zdravia osôb. Na kontrolovanej prevádzke sa vo výrobnej hale realizujú kovoobrábacie práce a zváracie práce s využitím nebezpečných látok, a preto sa odvolaciemu orgánu javí úvaha inšpektorátu práce o tom, že by zo strany zamestnávateľa malo byť zabezpečené čo najplynulejšie opustenie budovy (otváraním únikových dverí smerom von), ako dôvodná a správna. Odvolací orgán uviedol, že účastník konania skutkový stav zistený pri výkone inšpekcie práce dňa 08.02.2021 v odvolaní nijako nespochybňuje. 6. To, či sa jednalo o jeden únikový východ alebo viacero, bolo síce upresnené až s využitím Požiarno-bezpečnostného riešenia haly, avšak vychádzajúc z dikcie § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, nič nebráni tomu, aby sa jedným z podkladov pre rozhodnutie stalo aj vyjadrenie, či dôkaz predložený v priebehu správneho konania. Inšpektorát práce teda nijako nepochybil, ak v procese nového rozhodovania (po prvom vrátení veci odvolacím orgánom) medzi podklady rozhodnutia zaradil splnomocneným zástupcom poskytnutý nákres (Požiarno-bezpečnostné riešenie haly), najmä ak § 34 správneho poriadku výslovne pojednáva o potrebe reflektovať na všetky skutočnosti, ktoré môžu objasniť stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, vrátane tých, ktoré na svoju podporu navrhne alebo predloží účastník konania. 7. Odvolací orgán je toho názoru, že žalobcom tvrdený nesúlad právnych noriem - nariadenia č. 391/2006 a vyhlášky č. 94/2004 - možno odstrániť poukazom na fakt, že podmienky na pracovisku rieši práve aplikované nariadenie č. 391/2006, ktoré je vo vzťahu k vyhláške č. 94/2004 tzv. lex specialis.
Kým § 71 ods. 2 tejto vyhlášky pojednáva o bezpečnosti stavieb z pohľadu únikových ciest a dverí všeobecne v rámci protipožiarnej ochrany, požiadavka na otváranie dverí smerom von, vyplývajúca z bodu 4 4. prílohy č. I nariadenia č. 391/2006 Z. z., sa vzťahuje priamo na pracovisko, kde musí práve zamestnávateľ prijať všetky opatrenia potrebné k tomu, aby sa na pracovisku vylúčilo akékoľvek nebezpečenstvo a z neho vyplývajúce riziko (§ 5 ods. 2 písm. a) zákona o BOZP). 8. Odvolací orgán sa stotožňuje aj s postihom účastníka konania za nedodržanie bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 173 STN 078304:1988, keďže vyhotovená fotodokumentácia zo dňa 08.02.2021 je dostatočným preukázaním toho, že účastník konania nezabezpečil fľaše na zváranie s oxidom uhličitým, ktoré sa nachádzali na prevádzke, proti prevrhnutiu. Žiadna činnosť zamestnancov s použitím týchto fliaš na fotografii zachytená nie je. Účastník nepredlžil žiaden dôkaz, ktorým by podporil svoje tvrdenie, že fľaše nie sú na fotkách upevnené, lebo s nimi zamestnanci manipulujú. II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 9. Správnou žalobou zo dňa 21.02.2022, pôvodne doručenou v rovnaký deň Krajskému súdu v Košiciach, ktorý ju uznesením sp. zn. 6S/10/2022 zo dňa 28.02.2022 postúpil Krajskému súdu v Nitre, sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 10. Prvou žalobnou námietkou je poukaz žalobcu na to, že predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia v danej veci (prvostupňové rozhodnutie preskúmavané v tomto správnom súdnom konaní je tretie v poradí v rámci toho istého administratívneho konania) neobsahovali odkaz na podklad rozhodnutia v podobe tzv. Požiarno-bezpečnostného riešenia haly, ktoré poskytol k nahliadnutiu žalobca. Podanie prvostupňového orgánu označené ako Oznámenie o pokračovaní správneho konania zo dňa 30.07.2021 obsahuje zoznam dokumentov administratívneho spisu, pričom jeho súčasťou nie je Požiarnobezpečnostné riešenie haly. Až po vyjadrení účastníka konania k Oznámeniu o pokračovaní správneho konania (toto oznámenie predchádzalo rozhodnutiu o druhom odvolaní voči druhému prvostupňovému rozhodnutiu) a reklamovaní neúplného administratívneho spisu, správny orgán Oznámením zo dňa 10.08.2021 oznámil, že do spisu bolo vložené aj Požiarno-bezpečnostné riešenia haly. Administratívny spis je tak vedený neúplne a nekoncepčne a z dôvodu jeho neúplného obsahu nebolo možné rozhodnúť vo veci uloženia pokuty zákonným spôsobom v súlade s § 46 a 47 správneho poriadku. Ani pri vydaní prvostupňového rozhodnutia (tretieho v poradí) nevychádzal žalovaný zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keďže tam od začiatku bol rozpor ohľadne tvrdenia o obsahu administratívneho spisu. 11. Druhou žalobnou námietkou je tvrdenie o nezrozumiteľnosti výroku týkajúci sa spôsobu otvárania dvier únikových východov na prevádzke. Nie je jasné, koľko je dvier, a keby sa ustálilo, že sú len jedny, nie je jasné, či dvere sú jedny z administratívnej časti a jedny z výrobnej haly. 12. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na postavenie nariadenia vlády č. 391/2006 ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej (protipožiarnej) vyhláške č. 94/2004, žalobca uvádza, že správne orgány mali za preukázané, že v hale a v administratívnej časti budovy pracujú, resp. sa zdržiavajú osoby (zamestnanci) najviac v počte do 10 osôb a budova nie je vo vlastníctve žalobcu, ale ju má prenajatú. Keďže žalobca konal v súlade s § 71 ods. 2 vyhlášky č. 94/2004, neporušil žiadne zákonné ustanovenie. 13. Vo vzťahu k nezabezpečeniu fliaš na zváranie žalobca tvrdí, že nemohol predložiť žiaden dôkaz, ktorým by podporil svoje tvrdenie o tom, že keď sa vykonáva práca, pri ktorej je potrebné zváranie, zamestnanci tieto fľaše nemajú upevnené, ale s nimi manipulujú, čo mal byť stav aj v čase inšpekcie práce. Inšpektor v čase vykonávania inšpekcie zdokumentoval momentálny stav fliaš na zváranie počas výkonu pracovnej činnosti zamestnancov. Po vykonaní práce zamestnanci vždy fľaše zabezpečia, odložia na vyhradené miesto. Nebol dostatočne zistený skutkový stav. 14. Žalobca namieta výklad zákonných ustanovení, v rámci čoho bol aplikovaný prílišný formalisticky postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za správne a zákonné, nakoľko v jeho obsahu absentuje akékoľvek náležité zdôvodnenie výrokov rozhodnutia v súlade s princípmi zákazu svojvôle v rozhodovaní. Právo na určitú kvalitu správneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu v správnom konaní. 15. Žalobca tiež uvádza, že zmyslom interpretácie výroku rozhodnutia v správnom konaní je ambícia interpretačnej „správnosti“, ktorá je predpokladom všeobecnej zrozumiteľnosti a vzájomného, všeobecného porozumenia. Pretože, ak je výrok rozhodnutia nezrozumiteľný, táto skutočnosť má za následok pocit neistoty a prebúdza pochybnosť o objektívnosti a racionalite právnického myslenia správneho orgánu. Odlišné významové očakávania vedú k odlišným významom jedného a toho istého textu. Podľa názoru žalobcu, presná a konkrétna štylizácia výroku rozhodnutia správneho orgánu zahŕňa znalosť prirodzeného jazyka, pojmov jednotlivých oblastí práva, znalosť prameňov práva, pravidiel formulovania právnych noriem, postupov právnej interpretácie, zahŕňa aj všeobecné znalosti, skúsenosti a hodnotovú orientáciu interpreta, teda orgánu, ktorý vydaním rozhodnutia v správnom konaní zastupuje štát. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.08.2022, v ktorom zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec toho uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by podporil svoje tvrdenie o používaní fliaš v rozhodujúcom čase inšpekcie práce. Nemusí ísť len o fotografie pracujúceho zamestnanca, ako sa v žalobe bráni žalobca, ale aj akýkoľvek iný dôkaz naznačujúci prebiehajúci činnosť. Po vytknutí nedostatkov v Protokole žalobca takto zistený skutkový stav nenamietal, rovnako ako ani pri začatí správneho konania, kedy deklaroval len odstránenie protiprávneho stavu. 17. Pokiaľ ide o doplnenie administratívneho spisu o Požiarno-bezpečnostné riešenie haly, žalovaný nevzhliadol pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia žiadne procesné nezrovnalosti, pričom sa riadil úvahou, že rozhodujúci je právny stav a skutkové okolnosti v čase jeho vydania, kedy už bol predmetný dokument súčasťou administratívneho spisu. 18. Žalovaný nepripúšťa deklarovanú nejednoznačnosť v tom, koľkých dverí sa sankcionované porušenie povinnosti týka. S využitím Požiarno-bezpečnostného riešenia haly je totiž jednoznačne ustálené, ako je uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí, že sa jedná o jediné dvere únikovej cesty. 19. V replike zo dňa 07.11.2022 zotrval žalobca na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. 20. Ďalšie podania vo veci neboli zo strany účastníkov konania správnemu súdu doručené. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-25S/11/2022. 22. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 23. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 26. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP, je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 27. Podľa § 38 ods. 1 zákona o BOZP, ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom. 28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej aj „zákon o technických požiadavkách“), technická norma obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností, ktoré sú zamerané na dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom použití. Technická norma je a) medzinárodná norma, ktorú prijala medzinárodná organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne prístupná, b) európska norma, ktorú prijala európska organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne prístupná, c) slovenská technická norma, ktorá je verejne prístupná, d) zahraničná norma, ktorú prijala zahraničná národná normalizačná organizácia a ktorá je verejne prístupná. 29. Podľa § 5 ods. 3 zákona o technických požiadavkách, slovenská technická norma sa označuje značkou STN. Názov slovenská technická norma a značka STN sa nesmú použiť na označenie iných dokumentov. 30. Podľa § 7 ods. 2 zákona o technických požiadavkách, dodržanie harmonizovanej slovenskej technickej normy alebo slovenskej technickej normy vhodnej na posudzovanie zhody sa považuje za splnenie technických požiadaviek určených technickým predpisom. 31. Podľa § 7 ods. 3 zákona o technických požiadavkách, dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
33. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo vyhodnotiť, či zo strany orgánov verejnej správy došlo k správnemu zisteniu porušených povinností žalobcom a či boli tieto skutky správne právne kvalifikované ako správne delikty tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy. 34. Vychádzajúc z textu správnej žaloby možno vyvodiť, že žalobca namieta vady napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky aplikácie nariadenia vlády č. 391/2006 vo vzťahu k vyhláške č. 94/2004 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku i odôvodneniu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP i z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 35. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) vyplýva, že pri vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti formou správneho trestania musia byť zachované základné garancie platné pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti, pretože „i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/44/2011 zo dňa 19.10.2011). Najvyšší súd opakovane judikoval, že v administratívnom trestaní treba rešpektovať odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. 91 z 13. 02. 1991, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných. Zároveň je potrebné vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/39/2014 zo dňa 15.01.2015). 36. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že aj s odkazom na základné zásady ukladania sankcií výrok rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia v rámci správneho trestania, predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože je v ňom uvedené formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi priestupky, či iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. „Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, obdobná právna úprava je pri priestupkoch. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/5/2018 zo dňa 20.08.2020). 37. Je nepochybné, že identita skutkov musí byť určená tak, aby boli tieto nezameniteľné s inými skutkami a každý skutok musí byť označený právnou kvalifikáciou a musí byť konkrétne právne posúdený. Právna kvalifikácia prvého i druhého skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako správneho deliktu spočívala podľa správnych orgánov na zákonnom základe podľa § 2 os. 1 písm. a) tretí bod zákona o inšpekcii práce v spojení s § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 a bod 4.4 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 391/2006 (prvý skutok) a v spojení s § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 173 STN 078304:1988 (druhý skutok). Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, § 6 zákona o BOZP upravuje výpočet tzv. základných povinností zamestnávateľa, z ktorých podľa rozhodnutia žalovaného sťažovateľ vo vzťahu k prvému i druhému skutku porušil povinnosť podľa písm. d), a to zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 38. Správny súd je toho názoru, že druhý výrok týkajúci sa porušenia § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP je nepreskúmateľný a v spojení s odôvodnením prvostupňového i napadnutého rozhodnutia neumožňuje vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý a zároveň neumožňuje identifikovať ani právnu normu (právnu kvalifikáciu), ktorá bola porušená identifikovaným konaním formulovaným vo výroku nasledovne: „aby fľaše na zvarenie s oxidom uhličitým, ktoré s nachádzali na prevádzke A. B. XX, XXX XX C. vo výrobnej hale, boli riadne zabezpečené proti pádu“. Znenie § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 38 ods. 1 zákona o BOZP je len všeobecným pomenovaním povinnosti zabezpečovať, aby pracovisko (a ďalšie tam uvedené pracovné okolnosti či faktory) neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Zároveň § 38 ods. 1 zákona o BOZP umožňuje dosiahnuť potrebnú úroveň ochrany BOZP aj spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme (ďalej len „STN“). Plnenie požiadaviek podľa STN sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákon zároveň explicitne uvádza, že tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom. Podľa § 7 ods. 3 zákona o technických požiadavkách je zároveň dodržiavanie STN dobrovoľné. 39. Následne žiadna časť odôvodnenia prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia neuvádza, akú povinnosť či technickú požiadavku upravuje čl. 173 STN 078304:1988, ktorý je uvedený v druhom výroku prvostupňového rozhodnutia. To uvádza jedine nasledovné: „čl. 173 STN 078304:1988: ukladá povinnosť pri zachádzaní s fľašami pri prevádzke tak, aby boli zaistené vhodným spôsobom proti prevrhnutiu (STN nie je citovaná doslovne, vzhľadom na zákonnú úpravu zákazu rozširovania STN)“ (str. 3 prvostupňového rozhodnutia). Právna kvalifikácia uvedená v druhom výroku prvostupňového rozhodnutia tak spolu s odôvodnením rozhodnutia neumožňujú preskúmať, aká povinnosť mala byť konkrétne porušená tým, že fľaše na zváranie, ktoré sa nachádzali na prevádzke, neboli riadne zabezpečené proti pádu. Odkaz na STN spôsobuje, že žalobca je sankcionovaný za porušenie technickej úrovne STN, ktorá však nie je záväzným a jediným pravidlom na dosiahnutie potrebnej úrovne BOZP (§ 38 ods. 1 veta za bodkočiarkou v spojení s § 7 ods. 3 zákona o technických požiadavkách). 40. K danému záveru správny súd poukazuje na aktuálnu judikatúru kasačného súdu – rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/14/2020 zo dňa 31.03.2022, ktorý uviedol: „39. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovenie § 6 Zákona o bezpečnosti práce upravuje výpočet tzv. základných povinností zamestnávateľa, z ktorých podľa rozhodnutia žalovaného sťažovateľ vo vzťahu ku skutku 1 porušil povinnosť podľa písm. n), a to povinnosť viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. 40. Vo vzťahu ku skutku 2, z citovaného § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti práce vyplývala pre sťažovateľa vo všeobecnosti povinnosť sústavnej kontroly a vyžadovania dodržiavania BOZP, ale najmä osobitne povinnosť kontroly stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, pričom na tento účel bol sťažovateľ povinný zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení. 41. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v súlade s citovaným ustanovením § 38 ods. 1 Zákona o bezpečnosti práce mohol sťažovateľ tieto povinnosti splniť buď a) postupom podľa príslušnej STN normy alebo b) iným preukázateľne primeraným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že splnenie predmetných zákonných povinností podľa Zákona o bezpečnosti práce podľa STN normy je jednou zo zákonných možností, ale nie jednou zo zákonných povinností. Splnenie povinností uložených Zákonom o bezpečnosti práce postupom podľa STN normy, ktorá je nezáväzná, je fakultatívnou možnosťou, ak tieto povinnosti neboli splnené iným preukázateľne primeraným spôsobom, a naopak. Z normatívneho zakotvenia tejto právnej normy preto nie je možné prijať záver, že ak sťažovateľ nesplnil zákonné povinnosti podľa STN noriem, tak nesplnil požadovanú minimálnu úroveň a tým porušil povinnosti ustanovené Zákonom o bezpečnosti práce. 42. Kasačný súd ďalej poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 476/2016, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení pod por. č. 9/2018) ktorý uvádza, že jeden z ťažiskových princípov trestania je princíp nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada
zákonnosti). Táto zásada zahŕňa princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť. Predmetný nález ďalej stanovil, že analógia v neprospech páchateľa v trestnom práve hmotnom je vylúčená. Uvedené trestnoprávne zásady nachádzajú uplatnenie aj pri správnom trestaní, pričom rovnako platí aj zákaz dotvárania skutkovej podstaty správneho deliktu v neprospech páchateľa deliktu (bod 11.5 nálezu). 43. V nadväznosti na nastolené závery kasačný súd prijal záver, že nie je prípustné, ak orgány verejnej správy kvalifikovali porušenie zákonných povinností podľa Zákona o bezpečnosti práce na tom právnom základe, že sťažovateľ pri skutku 1 neviedol záznamovú knihu, pričom táto povinnosť vyplýva z čl. 3.7. STN 26 8805:2011 v nadväznosti na čl. 3.6 písm. c) STN 26 8805:2011 a pri skutku 2, že sťažovateľ nezabezpečil pravidelnú technickú kontrolu motorových vozíkov najmenej raz za rok podľa čl. 2.15 národnej prílohy NA STN ISO 3691 + Amd 1:2000. 44. Uvedeným postupom orgány verejnej správy kvalifikovali skutky uvedením znakov skutkovej podstaty správnych deliktov na základe nezáväznej technickej normy, ktorú zákonodarca označil len ako dobrovoľnú. 45. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť aj to, že orgány verejnej správy pri administratívnom trestaní musia postupovať tak, aby pri objasňovaní a sankcionovaní za správny delikt boli obligatórne naplnené a zistené všetky znaky jeho skutkovej podstaty - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku (správnom delikte). Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžo 55/2008, R 50/2011). 46. V obsahovej nadväznosti preto kasačný súd dospel k záveru, že v danom prípade absentuje ustálenie objektívnej stránky správneho deliktu. OVS I. stupňa konkrétne vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovi ukladá sankciu za to, že neviedol „záznamovú knihu“ pre plynový motorový vozík (skutok 1), avšak vedenie „záznamovej knihy“ pre plynové zariadenia je explicitne uložené len v príslušnej právne nezáväznej STN. Formulácia výroku o vine odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu výslovne na porušenie právne nezáväznej STN nemôže v zmysle vyššie uvedených trestnoprávnych zásad obstáť. Obdobne je tomu aj pri skutku 2, kde OVS I. stupňa konštatoval porušenie povinnosti vykonávať technickú kontrolu „najmenej raz za rok“, pričom kontrolu v takomto intervale určuje len právne nezáväzná STN. Nakoľko STN nesvedčí prezumpcia znalosti, pretože nie je publikovaná v Zbierke zákonov SR, zamestnávateľ nie je nevyhnutne povinný si STN zaobstarať a riadiť sa ňou. Orgány inšpekcie práce pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti v oblasti BOZP sa preto pri kvalifikácii skutkovej podstaty a konštatácii porušenia povinností zamestnávateľom na úseku BOZP nesmú opierať o znenie STN, resp. dotvárať skutkovú podstatu znením STN, ale majú vychádzať z formulácie všeobecne záväzných právnych predpisov aplikujúc pritom trestnoprávne zásady nullum crimen sine lege, zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva a in dubio pro reo, na aplikovateľné STN hľadiac len ako na isté vodítko pri určovaní želanej bezpečnostnej úrovne (nie však minimálnej) a len ako na jeden z viacerých možných spôsobov či postupov, ako možno príslušnej právnej povinnosti vyhovieť. Ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o bezpečnosti práce totiž umožňuje splniť si povinnosti na úseku BOZP nielen spôsobom alebo postupom podľa STN ale aj iným preukázateľne primeraným spôsobom, avšak samotná povinnosť, ktorej porušenie zakladá vznik administratívnej zodpovednosti, musí jasne a predvídateľne vyplývať zo zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 47. Kasačný súd preto na základe súhrnu uvedených skutočností a právnych záverov konštatuje, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege aproboval dotváranie skutkovej podstaty správneho deliktu na základe nezáväzných noriem. Keďže rovnaké skutočnosti sa vzťahujú aj na rozhodnutie žalovaného, čo má za následok jeho rozpor so zákonom, súd postupom podľa § 462 ods. 2 Správneho súdneho poriadku zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“. 41. Kasačný súd tak judikoval, že orgány inšpekcie práce pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti v oblasti BOZP sa pri kvalifikácii skutkovej podstaty a konštatácii porušenia povinností zamestnávateľom na úseku BOZP nesmú opierať len o znenie STN, resp. dotvárať skutkovú podstatu
znením STN, ale majú vychádzať z formulácie všeobecne záväzných právnych predpisov aplikujúc pritom trestnoprávne zásady nullum crimen sine lege, zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva a in dubio pro reo, na aplikovateľné STN hľadiac len ako na isté vodítko pri určovaní želanej bezpečnostnej úrovne (nie však minimálnej) a len ako na jeden z viacerých možných spôsobov či postupov, ako možno príslušnej právnej povinnosti vyhovieť. STN normy nie sú právne záväzné, a preto ich nedodržanie nemôže byť jediným a objektívnym základom na vyslovenie deliktuálnej spôsobnosti. Samotná povinnosť, ktorej porušenie zakladá vznik administratívnej zodpovednosti musí jednoznačne vyplývať zo zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom však STN normy takýmto právnym predpisom nie sú. 42. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd konštatuje, že vo vzťahu k výroku 2 orgány verejnej správy konštatovali nesplnenie povinností zo strany žalobcu, a to vyplývajúcich z STN normy - čl. 173 STN 078304:1988. Táto STN bola orgánmi verejnej správy zároveň uvedená aj vo výroku napadnutých rozhodnutí, a teda orgány verejnej správy formulovali výrok o vine odvolávajúc sa v objektívnej stránke správneho deliktu práve na porušenie právne nezáväznej STN normy. 43. Žalovaný súčasne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia priamo odkazoval na to, že žalobca naplnil skutkovú podstatu nedodržaním spomenutej STN. Na str. 6 napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že postih žalobcu za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o VOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúce z čl. 173 STN 078304:1988 je dostatočne preukázaná fotodokumentáciou zo dňa 08.02.2021. Následne však nie je nijako vysvetlené, aká je vlastne bezpečnostná úroveň vyžadovaná danou STN. Aj prvostupňové rozhodnutie sa obmedzuje len na označenie STN, pričom neuvádza ani rámcovo či opisne, o aký spôsob zabezpečenia fliaš na zvárania malo ísť, resp. aký spôsob nebol zabezpečený (napr. či išlo o uloženie do osobitného priestoru, alebo o zachytenie reťazou, lanom, alebo aké technické opatrenie malo vlastne absentovať v prípade žalobcu) a tiež čas/moment, kedy majú byť tieto fľaše zabezpečené spôsobom podľa danej STN (či ide o permanentné zabezpečenie, alebo o zabezpečenie v momente, keď sa fľaša prestane používať, alebo len v čase prestávky na oddych prípadne v čase opustenia pracoviska pracovníkom pracujúcim s danými fľašami). Zároveň druhý výrok prvostupňového rozhodnutia nijako nešpecifikuje, či išlo o fľaše, ktoré sa používali na výkon práce v danom čase alebo či išlo o fľaše, ktoré boli v danom čase (v daný deň) nepoužívané. 44. Ako to vyplýva z judikatúry kasačného súdu, správne orgány nemohli skutkovú podstatu správneho deliktu založiť na porušení právne nezáväznej normy STN, ktorá je určená len ako odporúčaná. Správny súd tak konštatuje, že nad rámce vyššie konštatovanej nepreskúmateľnosti výroku v spojení s odôvodnením rozhodnutia, a s poukazom na plnú jurisdikciu správneho súdu podľa § 195 písm. d) SSP, žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege správny delikt založil na základe/podklade nezáväzných noriem. Formulácia výroku o vine odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu na porušenie právne nezáväznej STN normy tak, ako to vykonali správne orgány aj v predmetnom prípade (vo vzťahu k výroku 2 prvostupňového rozhodnutia), je nesprávna a právne neudržateľná. Zásada nullum crimen sine lege patrí medzi základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. 45. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 46. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude vec znova prejednať, pričom v prípade, ak dospejú k záveru, že žalobca porušil povinnosti uložené právnym predpisom, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, prípadnú deliktuálnu zodpovednosť založia výlučne na týchto právne záväzných predpisoch. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, (i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo (j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.