{"guid": "16c41e48-3b36-4e66-97b1-1d49e8f6b732:6b891c25-a9a8-4259-9463-f132dba8f85d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200131.3", "spisova_znacka": "NR-25S/11/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-25S/11/2022 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. júna 2026, sp. zn. NR-25S/11/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200131.3", "identifikacne_cislo": "4022200131", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/264", "nazov": "zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/264", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/264-1999"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b891c25-a9a8-4259-9463-f132dba8f85d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200131.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200131.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200131.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-25S/11/2022\n4022200131\n24. 06. 2026\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200131.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej\nv právnej veci žalobcu: MONTY s.r.o., so sídlom Devínska 10399/35, 940 02 Nové Zámky, IČO: 44 145\n438, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911\n40 Trenčín , IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10,\n040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2063 zo\ndňa 10.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd zrušuje rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2063 zo dňa\n10.01.2022 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 145-II/21/práv., č. spisu IPNR/IPNR_PRODD/\nROZ/2021/2290 zo dňa 29.10.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu na prevádzke Bratislavská\ncesta 71, 941 10 Tvrdošovce (ďalej len „prevádzka“) v období od 08.02.2021 do 22.02.2021\ninšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), ako aj na dodržiavanie zákazu nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania. Výsledkom inšpekcie práce bol Protokol č. INA-11-29-2.2/PA22,24,25-21 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „Protokol“), v ktorom bolo konštatovaných celkovo 31\nnedostatkov v oblasti BOZP.\n2. Prvostupňový orgán začal dňa 25.04.2021 správne konanie vo veci uloženia pokuty na podklade\nskutkových zistení inšpekcie práce za dva správne delikty, konkrétne za porušenie § 6 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 4 a bod 4.4\nprílohy č. 1 nariadenia č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách\nna pracovisko v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej len „nariadenie č. 391/2006“) a § 6 ods. 1 písm.\nd) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl.\n173 STN 078304:1988.\n\n3. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 145-II/21/práv., č. spisu IPNR/IPNR_ PRODD/\nROZ/2021/2290 zo dňa 29.10.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), v poradí tretím\nprvostupňovým rozhodnutím vydaným v rámci konania o uložení pokuty začatého dňa 25.04.2021, bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa\n- § 6 ods. 1 písm. d) zákon o BOZP v nadväznosti na § 4 a bod 4.4 prílohy č. 1 nariadenia č. 391/2006 tým,\nže zamestnávateľ (žalobca) ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 08.02.2021 nesplnil povinnosť v záujme\nzaistenia BOZP zabezpečovať, aby pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na\nten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, nakoľko nezabezpečil, aby sa na prevádzke jediné\ndvere únikovej cesty z administratívnej časti a z výrobnej haly otvárali smerom von a\n- § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP, nedodržaním bezpečnostnej\núrovne, ktorá vyplýva z čl. 173 STN 078304:1988 tým, že zamestnávateľ (žalobca) ku dňu výkonu\ninšpekcie práce dňa 08.02.2021 nesplnil povinnosť v záujme zaistenia BOZP zabezpečovať, aby\npracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať\npotrebnú údržbu, nakoľko nezabezpečil, aby fľaše na zváranie s oxidom uhličitým, ktoré sa nachádzali\nna prevádzke vo výrobnej hale, boli riadne zabezpečené proti pádu.\n4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 08.11.2021, v ktorom namietal, že\npriestory, vo vzťahu ku ktorým vytýka inšpektorát práce nesprávne otváranie dverí únikových východov,\nspĺňajú všetky požiadavky požiarnej bezpečnosti. Odvolával sa na § 71 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu\nbezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej len „vyhláška č.\n94/2004“), v zmysle ktorej sa dvere na únikovej ceste vedúce zo stavby na voľné priestranstvo môžu\notvárať aj dovnútra, ak sa vykonáva evakuácia najviac 100 osôb, čo účastník konania spĺňa. Vyhláška\nč. 94/2004 je naviac v rozpore s aplikovaným nariadením č. 391/2006, čo považuje za nevyhnutné\nv odvolacom konaní vyriešiť. Namietal tiež, že prvostupňový orgán zaradil do podkladov rozhodnutia\ntzv. Požiarno-bezpečnostné riešenie haly až po tom, ako účastník konania (žalobca) poukázal na jeho\nabsenciu v spise. Namietal tiež pretrvávajúcu nezrozumiteľnosť výroku, kedy nie je jasné, či sú jedny\ndvere celkovo, alebo jedny z administratívnej časti budovy a jedny z výrobnej haly. Poukázal tiež na\nodlišný režim nakladania s fľašami na zváranie počas práce a po jej skončení (inšpektorom práce\nzhotovená fotodokumentácia zachytávala stav počas výkonu pracovnej činnosti zamestnancov, kedy\nje manipulovanie s fľašami bežné, pričom po ukončení práce sa tieto vždy zabezpečia - odložia na\nvyhradené miesto označené piktogramom).\n5. Žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2063 zo dňa 10.01.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil. Uviedol, že prijatie opatrení, ktoré by zaistili čo najrýchlejšie opustenie pracoviska v prípade\nnebezpečenstva musí byť prioritou zamestnávateľa. Platí to o to viac, ak je na dotknutom pracovisku\nvykonávaná činnosť so zvýšeným rizikom ohrozenia života a zdravia osôb. Na kontrolovanej prevádzke\nsa vo výrobnej hale realizujú kovoobrábacie práce a zváracie práce s využitím nebezpečných látok,\na preto sa odvolaciemu orgánu javí úvaha inšpektorátu práce o tom, že by zo strany zamestnávateľa\nmalo byť zabezpečené čo najplynulejšie opustenie budovy (otváraním únikových dverí smerom von),\nako dôvodná a správna. Odvolací orgán uviedol, že účastník konania skutkový stav zistený pri výkone\ninšpekcie práce dňa 08.02.2021 v odvolaní nijako nespochybňuje.\n6. To, či sa jednalo o jeden únikový východ alebo viacero, bolo síce upresnené až s využitím\nPožiarno-bezpečnostného riešenia haly, avšak vychádzajúc z dikcie § 32 ods. 1 a 2 správneho\nporiadku, nič nebráni tomu, aby sa jedným z podkladov pre rozhodnutie stalo aj vyjadrenie, či dôkaz\npredložený v priebehu správneho konania. Inšpektorát práce teda nijako nepochybil, ak v procese\nnového rozhodovania (po prvom vrátení veci odvolacím orgánom) medzi podklady rozhodnutia zaradil\nsplnomocneným zástupcom poskytnutý nákres (Požiarno-bezpečnostné riešenie haly), najmä ak § 34\nsprávneho poriadku výslovne pojednáva o potrebe reflektovať na všetky skutočnosti, ktoré môžu objasniť\nstav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, vrátane tých, ktoré na svoju podporu navrhne alebo\npredloží účastník konania.\n7. Odvolací orgán je toho názoru, že žalobcom tvrdený nesúlad právnych noriem - nariadenia č.\n391/2006 a vyhlášky č. 94/2004 - možno odstrániť poukazom na fakt, že podmienky na pracovisku rieši\npráve aplikované nariadenie č. 391/2006, ktoré je vo vzťahu k vyhláške č. 94/2004 tzv. lex specialis.\n\nKým § 71 ods. 2 tejto vyhlášky pojednáva o bezpečnosti stavieb z pohľadu únikových ciest a dverí\nvšeobecne v rámci protipožiarnej ochrany, požiadavka na otváranie dverí smerom von, vyplývajúca\nz bodu 4 4. prílohy č. I nariadenia č. 391/2006 Z. z., sa vzťahuje priamo na pracovisko, kde musí\npráve zamestnávateľ prijať všetky opatrenia potrebné k tomu, aby sa na pracovisku vylúčilo akékoľvek\nnebezpečenstvo a z neho vyplývajúce riziko (§ 5 ods. 2 písm. a) zákona o BOZP).\n8. Odvolací orgán sa stotožňuje aj s postihom účastníka konania za nedodržanie bezpečnostnej úrovne\nvyplývajúcej z čl. 173 STN 078304:1988, keďže vyhotovená fotodokumentácia zo dňa 08.02.2021 je\ndostatočným preukázaním toho, že účastník konania nezabezpečil fľaše na zváranie s oxidom uhličitým,\nktoré sa nachádzali na prevádzke, proti prevrhnutiu. Žiadna činnosť zamestnancov s použitím týchto\nfliaš na fotografii zachytená nie je. Účastník nepredlžil žiaden dôkaz, ktorým by podporil svoje tvrdenie,\nže fľaše nie sú na fotkách upevnené, lebo s nimi zamestnanci manipulujú.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n(argumenty žalobcu)\n9. Správnou žalobou zo dňa 21.02.2022, pôvodne doručenou v rovnaký deň Krajskému súdu\nv Košiciach, ktorý ju uznesením sp. zn. 6S/10/2022 zo dňa 28.02.2022 postúpil Krajskému súdu v Nitre,\nsa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím.\n10. Prvou žalobnou námietkou je poukaz žalobcu na to, že predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia\nv danej veci (prvostupňové rozhodnutie preskúmavané v tomto správnom súdnom konaní je tretie\nv poradí v rámci toho istého administratívneho konania) neobsahovali odkaz na podklad rozhodnutia\nv podobe tzv. Požiarno-bezpečnostného riešenia haly, ktoré poskytol k nahliadnutiu žalobca. Podanie\nprvostupňového orgánu označené ako Oznámenie o pokračovaní správneho konania zo dňa 30.07.2021\nobsahuje zoznam dokumentov administratívneho spisu, pričom jeho súčasťou nie je Požiarnobezpečnostné riešenie haly. Až po vyjadrení účastníka konania k Oznámeniu o pokračovaní správneho\nkonania (toto oznámenie predchádzalo rozhodnutiu o druhom odvolaní voči druhému prvostupňovému\nrozhodnutiu) a reklamovaní neúplného administratívneho spisu, správny orgán Oznámením zo dňa\n10.08.2021 oznámil, že do spisu bolo vložené aj Požiarno-bezpečnostné riešenia haly. Administratívny\nspis je tak vedený neúplne a nekoncepčne a z dôvodu jeho neúplného obsahu nebolo možné rozhodnúť\nvo veci uloženia pokuty zákonným spôsobom v súlade s § 46 a 47 správneho poriadku. Ani pri vydaní\nprvostupňového rozhodnutia (tretieho v poradí) nevychádzal žalovaný zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci, keďže tam od začiatku bol rozpor ohľadne tvrdenia o obsahu administratívneho spisu.\n11. Druhou žalobnou námietkou je tvrdenie o nezrozumiteľnosti výroku týkajúci sa spôsobu otvárania\ndvier únikových východov na prevádzke. Nie je jasné, koľko je dvier, a keby sa ustálilo, že sú len jedny,\nnie je jasné, či dvere sú jedny z administratívnej časti a jedny z výrobnej haly.\n12. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na postavenie nariadenia vlády č. 391/2006 ako lex specialis vo\nvzťahu k všeobecnej (protipožiarnej) vyhláške č. 94/2004, žalobca uvádza, že správne orgány mali za\npreukázané, že v hale a v administratívnej časti budovy pracujú, resp. sa zdržiavajú osoby (zamestnanci)\nnajviac v počte do 10 osôb a budova nie je vo vlastníctve žalobcu, ale ju má prenajatú. Keďže žalobca\nkonal v súlade s § 71 ods. 2 vyhlášky č. 94/2004, neporušil žiadne zákonné ustanovenie.\n13. Vo vzťahu k nezabezpečeniu fliaš na zváranie žalobca tvrdí, že nemohol predložiť žiaden dôkaz,\nktorým by podporil svoje tvrdenie o tom, že keď sa vykonáva práca, pri ktorej je potrebné zváranie,\nzamestnanci tieto fľaše nemajú upevnené, ale s nimi manipulujú, čo mal byť stav aj v čase inšpekcie\npráce. Inšpektor v čase vykonávania inšpekcie zdokumentoval momentálny stav fliaš na zváranie počas\nvýkonu pracovnej činnosti zamestnancov. Po vykonaní práce zamestnanci vždy fľaše zabezpečia,\nodložia na vyhradené miesto. Nebol dostatočne zistený skutkový stav.\n14. Žalobca namieta výklad zákonných ustanovení, v rámci čoho bol aplikovaný prílišný formalisticky\npostup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za správne\na zákonné, nakoľko v jeho obsahu absentuje akékoľvek náležité zdôvodnenie výrokov rozhodnutia v\nsúlade s princípmi zákazu svojvôle v rozhodovaní. Právo na určitú kvalitu správneho konania, ktorej\n\nsúčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní,\nje jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako\naj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na\nrovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní patrí medzi základné zásady spravodlivého\nprocesu v správnom konaní.\n15. Žalobca tiež uvádza, že zmyslom interpretácie výroku rozhodnutia v správnom konaní je\nambícia interpretačnej „správnosti“, ktorá je predpokladom všeobecnej zrozumiteľnosti a vzájomného,\nvšeobecného porozumenia. Pretože, ak je výrok rozhodnutia nezrozumiteľný, táto skutočnosť má za\nnásledok pocit neistoty a prebúdza pochybnosť o objektívnosti a racionalite právnického myslenia\nsprávneho orgánu. Odlišné významové očakávania vedú k odlišným významom jedného a toho istého\ntextu. Podľa názoru žalobcu, presná a konkrétna štylizácia výroku rozhodnutia správneho orgánu zahŕňa\nznalosť prirodzeného jazyka, pojmov jednotlivých oblastí práva, znalosť prameňov práva, pravidiel\nformulovania právnych noriem, postupov právnej interpretácie, zahŕňa aj všeobecné znalosti, skúsenosti\na hodnotovú orientáciu interpreta, teda orgánu, ktorý vydaním rozhodnutia v správnom konaní zastupuje\nštát.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci\n16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.08.2022, v ktorom zopakoval argumentáciu\nuvedenú v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec toho uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz,\nktorým by podporil svoje tvrdenie o používaní fliaš v rozhodujúcom čase inšpekcie práce. Nemusí\nísť len o fotografie pracujúceho zamestnanca, ako sa v žalobe bráni žalobca, ale aj akýkoľvek iný\ndôkaz naznačujúci prebiehajúci činnosť. Po vytknutí nedostatkov v Protokole žalobca takto zistený\nskutkový stav nenamietal, rovnako ako ani pri začatí správneho konania, kedy deklaroval len odstránenie\nprotiprávneho stavu.\n17. Pokiaľ ide o doplnenie administratívneho spisu o Požiarno-bezpečnostné riešenie haly, žalovaný\nnevzhliadol pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia žiadne procesné nezrovnalosti, pričom sa\nriadil úvahou, že rozhodujúci je právny stav a skutkové okolnosti v čase jeho vydania, kedy už bol\npredmetný dokument súčasťou administratívneho spisu.\n18. Žalovaný nepripúšťa deklarovanú nejednoznačnosť v tom, koľkých dverí sa sankcionované\nporušenie povinnosti týka. S využitím Požiarno-bezpečnostného riešenia haly je totiž jednoznačne\nustálené, ako je uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí, že sa jedná o jediné dvere únikovej cesty.\n19. V replike zo dňa 07.11.2022 zotrval žalobca na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v správnej\nžalobe.\n20. Ďalšie podania vo veci neboli zo strany účastníkov konania správnemu súdu doručené.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-25S/11/2022.\n22. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal\no nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné\npodmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť\ndní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\n23. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane\npredpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.\n26. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP, je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály,\npracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali\nbezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.\n27. Podľa § 38 ods. 1 zákona o BOZP, ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom\nupraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným\nspôsobom.\n28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní\nzhody v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej aj „zákon o technických požiadavkách“), technická\nnorma obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností, ktoré sú zamerané na\ndosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom použití.\nTechnická norma je a) medzinárodná norma, ktorú prijala medzinárodná organizácia pre normalizáciu\na ktorá je verejne prístupná, b) európska norma, ktorú prijala európska organizácia pre normalizáciu\na ktorá je verejne prístupná, c) slovenská technická norma, ktorá je verejne prístupná, d) zahraničná\nnorma, ktorú prijala zahraničná národná normalizačná organizácia a ktorá je verejne prístupná.\n29. Podľa § 5 ods. 3 zákona o technických požiadavkách, slovenská technická norma sa označuje\nznačkou STN. Názov slovenská technická norma a značka STN sa nesmú použiť na označenie iných\ndokumentov.\n30. Podľa § 7 ods. 2 zákona o technických požiadavkách, dodržanie harmonizovanej slovenskej\ntechnickej normy alebo slovenskej technickej normy vhodnej na posudzovanie zhody sa považuje za\nsplnenie technických požiadaviek určených technickým predpisom.\n31. Podľa § 7 ods. 3 zákona o technických požiadavkách, dodržiavanie slovenskej technickej normy je\ndobrovoľné.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n32. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže žaloba je\nžalobou vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191\nods. 1 písm. c) a d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\n33. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo vyhodnotiť, či zo strany orgánov verejnej správy došlo\nk správnemu zisteniu porušených povinností žalobcom a či boli tieto skutky správne právne kvalifikované\nako správne delikty tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy.\n34. Vychádzajúc z textu správnej žaloby možno vyvodiť, že žalobca namieta vady napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky aplikácie nariadenia vlády č. 391/2006\nvo vzťahu k vyhláške č. 94/2004 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, z dôvodu nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku i odôvodneniu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP i z dôvodu\nnedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.\n35. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) vyplýva,\nže pri vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti formou správneho trestania musia byť\nzachované základné garancie platné pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti, pretože „i na rozhodovanie\no správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/44/2011 zo dňa 19.10.2011). Najvyšší súd opakovane\njudikoval, že v administratívnom trestaní treba rešpektovať odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy\nč. 91 z 13. 02. 1991, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady\nukladania sankcií trestných. Zároveň je potrebné vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a\nanalogicky aj z Trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/39/2014 zo dňa 15.01.2015).\n36. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že aj s odkazom na základné zásady ukladania sankcií\nvýrok rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia v rámci správneho trestania, predstavuje najdôležitejšiu\nčasť rozhodnutia, pretože je v ňom uvedené formálne označenie určitého typu protispoločenského\nkonania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi priestupky, či iné správne delikty a z toho vyvodené\nnásledky v podobe sankcií. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo\npredmetom správneho konania. „Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných\nčinoch, obdobná právna úprava je pri priestupkoch. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať\npopis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká\noblasť iných správnych deliktov jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na\nsprávny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade\ntiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi\nkonania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie\nnebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2\nSprávneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných\nsprávnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý.\nTo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a\nspôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok\nnemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil\na v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť\nrozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v\nňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť,\nči a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce\ntakýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Asan/5/2018 zo dňa 20.08.2020).\n37. Je nepochybné, že identita skutkov musí byť určená tak, aby boli tieto nezameniteľné s inými\nskutkami a každý skutok musí byť označený právnou kvalifikáciou a musí byť konkrétne právne\nposúdený. Právna kvalifikácia prvého i druhého skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako\nsprávneho deliktu spočívala podľa správnych orgánov na zákonnom základe podľa § 2 os. 1 písm.\na) tretí bod zákona o inšpekcii práce v spojení s § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti\nna § 4 a bod 4.4 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 391/2006 (prvý skutok) a v spojení s § 6 ods. 1\npísm. d) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej\nz čl. 173 STN 078304:1988 (druhý skutok). Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení,\n§ 6 zákona o BOZP upravuje výpočet tzv. základných povinností zamestnávateľa, z ktorých podľa\nrozhodnutia žalovaného sťažovateľ vo vzťahu k prvému i druhému skutku porušil povinnosť podľa písm.\nd), a to zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,\n\nvýrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie\nzamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.\n38. Správny súd je toho názoru, že druhý výrok týkajúci sa porušenia § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti\nna § 38 ods. 1 zákona o BOZP je nepreskúmateľný a v spojení s odôvodnením prvostupňového\ni napadnutého rozhodnutia neumožňuje vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt\npostihnutý a zároveň neumožňuje identifikovať ani právnu normu (právnu kvalifikáciu), ktorá bola\nporušená identifikovaným konaním formulovaným vo výroku nasledovne: „aby fľaše na zvarenie\ns oxidom uhličitým, ktoré s nachádzali na prevádzke A. B. XX, XXX XX C. vo výrobnej hale, boli\nriadne zabezpečené proti pádu“. Znenie § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 38 ods. 1 zákona o BOZP\nje len všeobecným pomenovaním povinnosti zabezpečovať, aby pracovisko (a ďalšie tam uvedené\npracovné okolnosti či faktory) neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, a na ten účel\nzabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Zároveň § 38 ods. 1 zákona o BOZP umožňuje dosiahnuť\npotrebnú úroveň ochrany BOZP aj spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej\nnorme (ďalej len „STN“). Plnenie požiadaviek podľa STN sa považuje za splnenie požiadaviek na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákon zároveň explicitne uvádza, že tieto povinnosti\nmožno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom. Podľa § 7 ods. 3 zákona o technických\npožiadavkách je zároveň dodržiavanie STN dobrovoľné.\n39. Následne žiadna časť odôvodnenia prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia neuvádza, akú\npovinnosť či technickú požiadavku upravuje čl. 173 STN 078304:1988, ktorý je uvedený v druhom\nvýroku prvostupňového rozhodnutia. To uvádza jedine nasledovné: „čl. 173 STN 078304:1988: ukladá\npovinnosť pri zachádzaní s fľašami pri prevádzke tak, aby boli zaistené vhodným spôsobom proti\nprevrhnutiu (STN nie je citovaná doslovne, vzhľadom na zákonnú úpravu zákazu rozširovania STN)“ (str.\n3 prvostupňového rozhodnutia). Právna kvalifikácia uvedená v druhom výroku prvostupňového\nrozhodnutia tak spolu s odôvodnením rozhodnutia neumožňujú preskúmať, aká povinnosť mala byť\nkonkrétne porušená tým, že fľaše na zváranie, ktoré sa nachádzali na prevádzke, neboli riadne\nzabezpečené proti pádu. Odkaz na STN spôsobuje, že žalobca je sankcionovaný za porušenie\ntechnickej úrovne STN, ktorá však nie je záväzným a jediným pravidlom na dosiahnutie potrebnej úrovne\nBOZP (§ 38 ods. 1 veta za bodkočiarkou v spojení s § 7 ods. 3 zákona o technických požiadavkách).\n40. K danému záveru správny súd poukazuje na aktuálnu judikatúru kasačného súdu – rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/14/2020 zo dňa 31.03.2022, ktorý\nuviedol:\n„39. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovenie § 6 Zákona o bezpečnosti práce\nupravuje výpočet tzv. základných povinností zamestnávateľa, z ktorých podľa rozhodnutia žalovaného\nsťažovateľ vo vzťahu ku skutku 1 porušil povinnosť podľa písm. n), a to povinnosť viesť a uchovávať\npredpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.\n40. Vo vzťahu ku skutku 2, z citovaného § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti práce vyplývala pre\nsťažovateľa vo všeobecnosti povinnosť sústavnej kontroly a vyžadovania dodržiavania BOZP, ale najmä\nosobitne povinnosť kontroly stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti\ntechnických zariadení, pričom na tento účel bol sťažovateľ povinný zabezpečovať kontrolu tohto stavu,\nmeranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné\nskúšky vyhradených technických zariadení.\n41. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v súlade s citovaným ustanovením § 38 ods. 1 Zákona\no bezpečnosti práce mohol sťažovateľ tieto povinnosti splniť buď a) postupom podľa príslušnej\nSTN normy alebo b) iným preukázateľne primeraným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že splnenie\npredmetných zákonných povinností podľa Zákona o bezpečnosti práce podľa STN normy je jednou zo\nzákonných možností, ale nie jednou zo zákonných povinností. Splnenie povinností uložených Zákonom\no bezpečnosti práce postupom podľa STN normy, ktorá je nezáväzná, je fakultatívnou možnosťou, ak\ntieto povinnosti neboli splnené iným preukázateľne primeraným spôsobom, a naopak. Z normatívneho\nzakotvenia tejto právnej normy preto nie je možné prijať záver, že ak sťažovateľ nesplnil zákonné\npovinnosti podľa STN noriem, tak nesplnil požadovanú minimálnu úroveň a tým porušil povinnosti\nustanovené Zákonom o bezpečnosti práce.\n42. Kasačný súd ďalej poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález ÚS SR,\nsp. zn. II. ÚS 476/2016, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení pod por. č. 9/2018) ktorý uvádza,\nže jeden z ťažiskových princípov trestania je princíp nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada\n\nzákonnosti). Táto zásada zahŕňa princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine\nlege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné\nprávo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom\nanalógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne\ndefinovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten,\nkomu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho\ntrestnú zodpovednosť. Predmetný nález ďalej stanovil, že analógia v neprospech páchateľa v trestnom\npráve hmotnom je vylúčená. Uvedené trestnoprávne zásady nachádzajú uplatnenie aj pri správnom\ntrestaní, pričom rovnako platí aj zákaz dotvárania skutkovej podstaty správneho deliktu v neprospech\npáchateľa deliktu (bod 11.5 nálezu).\n43. V nadväznosti na nastolené závery kasačný súd prijal záver, že nie je prípustné, ak orgány verejnej\nsprávy kvalifikovali porušenie zákonných povinností podľa Zákona o bezpečnosti práce na tom právnom\nzáklade, že sťažovateľ pri skutku 1 neviedol záznamovú knihu, pričom táto povinnosť vyplýva z čl. 3.7.\nSTN 26 8805:2011 v nadväznosti na čl. 3.6 písm. c) STN 26 8805:2011 a pri skutku 2, že sťažovateľ\nnezabezpečil pravidelnú technickú kontrolu motorových vozíkov najmenej raz za rok podľa čl. 2.15\nnárodnej prílohy NA STN ISO 3691 + Amd 1:2000.\n44. Uvedeným postupom orgány verejnej správy kvalifikovali skutky uvedením znakov skutkovej\npodstaty správnych deliktov na základe nezáväznej technickej normy, ktorú zákonodarca označil len\nako dobrovoľnú.\n45. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť aj to, že orgány verejnej správy pri administratívnom\ntrestaní musia postupovať tak, aby pri objasňovaní a sankcionovaní za správny delikt boli obligatórne\nnaplnené a zistené všetky znaky jeho skutkovej podstaty - subjekt, subjektívna stránka, objekt,\nobjektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol\nobjasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku (správnom delikte). Ak pri niektorej časti skutkovej\npodstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní\nsa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžo 55/2008, R 50/2011).\n46. V obsahovej nadväznosti preto kasačný súd dospel k záveru, že v danom prípade absentuje ustálenie\nobjektívnej stránky správneho deliktu. OVS I. stupňa konkrétne vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že\nžalobcovi ukladá sankciu za to, že neviedol „záznamovú knihu“ pre plynový motorový vozík (skutok 1),\navšak vedenie „záznamovej knihy“ pre plynové zariadenia je explicitne uložené len v príslušnej právne\nnezáväznej STN. Formulácia výroku o vine odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu\nvýslovne na porušenie právne nezáväznej STN nemôže v zmysle vyššie uvedených trestnoprávnych\nzásad obstáť. Obdobne je tomu aj pri skutku 2, kde OVS I. stupňa konštatoval porušenie povinnosti\nvykonávať technickú kontrolu „najmenej raz za rok“, pričom kontrolu v takomto intervale určuje len\nprávne nezáväzná STN. Nakoľko STN nesvedčí prezumpcia znalosti, pretože nie je publikovaná v\nZbierke zákonov SR, zamestnávateľ nie je nevyhnutne povinný si STN zaobstarať a riadiť sa ňou.\nOrgány inšpekcie práce pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti v oblasti BOZP sa preto pri\nkvalifikácii skutkovej podstaty a konštatácii porušenia povinností zamestnávateľom na úseku BOZP\nnesmú opierať o znenie STN, resp. dotvárať skutkovú podstatu znením STN, ale majú vychádzať z\nformulácie všeobecne záväzných právnych predpisov aplikujúc pritom trestnoprávne zásady nullum\ncrimen sine lege, zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva a in dubio pro reo, na aplikovateľné STN\nhľadiac len ako na isté vodítko pri určovaní želanej bezpečnostnej úrovne (nie však minimálnej) a len ako\nna jeden z viacerých možných spôsobov či postupov, ako možno príslušnej právnej povinnosti vyhovieť.\nUstanovenie § 38 ods. 1 Zákona o bezpečnosti práce totiž umožňuje splniť si povinnosti na úseku\nBOZP nielen spôsobom alebo postupom podľa STN ale aj iným preukázateľne primeraným spôsobom,\navšak samotná povinnosť, ktorej porušenie zakladá vznik administratívnej zodpovednosti, musí jasne a\npredvídateľne vyplývať zo zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov.\n47. Kasačný súd preto na základe súhrnu uvedených skutočností a právnych záverov konštatuje, že\nkrajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege aproboval\ndotváranie skutkovej podstaty správneho deliktu na základe nezáväzných noriem. Keďže rovnaké\nskutočnosti sa vzťahujú aj na rozhodnutie žalovaného, čo má za následok jeho rozpor so zákonom, súd\npostupom podľa § 462 ods. 2 Správneho súdneho poriadku zmenil rozsudok krajského súdu tak, že\nzrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“.\n41. Kasačný súd tak judikoval, že orgány inšpekcie práce pri vyvodzovaní administratívnej\nzodpovednosti v oblasti BOZP sa pri kvalifikácii skutkovej podstaty a konštatácii porušenia povinností\nzamestnávateľom na úseku BOZP nesmú opierať len o znenie STN, resp. dotvárať skutkovú podstatu\n\nznením STN, ale majú vychádzať z formulácie všeobecne záväzných právnych predpisov aplikujúc\npritom trestnoprávne zásady nullum crimen sine lege, zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva\na in dubio pro reo, na aplikovateľné STN hľadiac len ako na isté vodítko pri určovaní želanej\nbezpečnostnej úrovne (nie však minimálnej) a len ako na jeden z viacerých možných spôsobov či\npostupov, ako možno príslušnej právnej povinnosti vyhovieť. STN normy nie sú právne záväzné, a preto\nich nedodržanie nemôže byť jediným a objektívnym základom na vyslovenie deliktuálnej spôsobnosti.\nSamotná povinnosť, ktorej porušenie zakladá vznik administratívnej zodpovednosti musí jednoznačne\nvyplývať zo zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom však STN normy\ntakýmto právnym predpisom nie sú.\n42. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd\nkonštatuje, že vo vzťahu k výroku 2 orgány verejnej správy konštatovali nesplnenie povinností zo\nstrany žalobcu, a to vyplývajúcich z STN normy - čl. 173 STN 078304:1988. Táto STN bola orgánmi\nverejnej správy zároveň uvedená aj vo výroku napadnutých rozhodnutí, a teda orgány verejnej správy\nformulovali výrok o vine odvolávajúc sa v objektívnej stránke správneho deliktu práve na porušenie\nprávne nezáväznej STN normy.\n43. Žalovaný súčasne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia priamo odkazoval na to, že žalobca\nnaplnil skutkovú podstatu nedodržaním spomenutej STN. Na str. 6 napadnutého rozhodnutia žalovaný\nuvádza, že postih žalobcu za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o VOZP nedodržaním bezpečnostnej\núrovne vyplývajúce z čl. 173 STN 078304:1988 je dostatočne preukázaná fotodokumentáciou zo dňa\n08.02.2021. Následne však nie je nijako vysvetlené, aká je vlastne bezpečnostná úroveň vyžadovaná\ndanou STN. Aj prvostupňové rozhodnutie sa obmedzuje len na označenie STN, pričom neuvádza ani\nrámcovo či opisne, o aký spôsob zabezpečenia fliaš na zvárania malo ísť, resp. aký spôsob nebol\nzabezpečený (napr. či išlo o uloženie do osobitného priestoru, alebo o zachytenie reťazou, lanom, alebo\naké technické opatrenie malo vlastne absentovať v prípade žalobcu) a tiež čas/moment, kedy majú\nbyť tieto fľaše zabezpečené spôsobom podľa danej STN (či ide o permanentné zabezpečenie, alebo\no zabezpečenie v momente, keď sa fľaša prestane používať, alebo len v čase prestávky na oddych\nprípadne v čase opustenia pracoviska pracovníkom pracujúcim s danými fľašami). Zároveň druhý výrok\nprvostupňového rozhodnutia nijako nešpecifikuje, či išlo o fľaše, ktoré sa používali na výkon práce\nv danom čase alebo či išlo o fľaše, ktoré boli v danom čase (v daný deň) nepoužívané.\n44. Ako to vyplýva z judikatúry kasačného súdu, správne orgány nemohli skutkovú podstatu správneho\ndeliktu založiť na porušení právne nezáväznej normy STN, ktorá je určená len ako odporúčaná.\nSprávny súd tak konštatuje, že nad rámce vyššie konštatovanej nepreskúmateľnosti výroku v spojení\ns odôvodnením rozhodnutia, a s poukazom na plnú jurisdikciu správneho súdu podľa § 195 písm.\nd) SSP, žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege\nsprávny delikt založil na základe/podklade nezáväzných noriem. Formulácia výroku o vine odvolávajúca\nsa v objektívnej stránke správneho deliktu na porušenie právne nezáväznej STN normy tak, ako to\nvykonali správne orgány aj v predmetnom prípade (vo vzťahu k výroku 2 prvostupňového rozhodnutia),\nje nesprávna a právne neudržateľná. Zásada nullum crimen sine lege patrí medzi základné zásady\nukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci\nsprávneho trestania.\n45. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n46. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude vec znova prejednať, pričom v prípade, ak\ndospejú k záveru, že žalobca porušil povinnosti uložené právnym predpisom, alebo iným všeobecne\nzáväzným právnym predpisom, prípadnú deliktuálnu zodpovednosť založia výlučne na týchto právne\nzáväzných predpisoch.\n47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n\n48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}