Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave16. 4. 2026plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-9S/11/2022 z 16. 4. 2026

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. apríla 2026, sp. zn. NR-9S/11/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200114.3

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave NR-9S/11/2022 4022200114 16. 04. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200114.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: Michal Laurenčík, s miestom podnikania Cabajská 32/20, Nitra, IČO: 34 640 916, zastúpeného: Mgr. Peter Mesároš, advokát sídlom Bottova 34, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100323212/2022 zo dňa 17. februára 2022, jednohlasne, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100323212/2022 zo dňa 17. februára 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky začal u žalobcu dňa 19. decembra 2019 výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty okrem iného za zdaňovacie obdobie november 2018. Dňa 19. decembra 2019 sa vykonalo u správcu dane ústne pojednávanie, na ktorom žalobca predložil písomné vyhlásenie od pána A. B., bytom C. XX, D. E. F., v ktorom bolo uvedené, že doklady za roky 2012-2019 boli pri živelnej pohrome (vytopenie rodinného domu v máji 2018) úplne rozmočené a vyhodené do kontajnera na odpad. 2. Oznámením o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 20. februára 2020 oznámil správca dane žalobcovi určovanie dane podľa pomôcok o. i. aj na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018. Správca dane vydal o vykonanej daňovej kontrole protokol zo dňa 20. júla 2021, pričom k zdaňovaciemu obdobiu november 2018 uviedol, že žalobca priznal zdaniteľné obchody podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“) vo výške XX.XXX,XX eura. Správca dane ako pomôcku využil údaje z kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie november 2018, v ktorom žalobca priznal zdaniteľné obchody s odberateľmi: OMV Slovensko, s.r.o. a Salanci – LMS s.r.o.; správca dane určil daň vo výške X.XXX,XX eura. Správca dane využil ako pomôcku údaje z kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie november 2018, v ktorom žalobca deklaroval v tabuľke B3 - údaje zo všetkých zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a/ až c/ zákona o DPH, z ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane vo výške 2.982,74 eura. Správca dane neuznal splnenie podmienok pre žalobcom deklarované odpočítanie dane, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, a správca dane tak určil rozdiel dane vo výške X.XXX,XX eura.

3. Správca dane rozhodnutím č. 101978030/2021 zo dňa 22. októbra 2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018. 4. Správca dane uviedol, že z dôvodu, že žalobca nepredložil k daňovej kontrole doklady, nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“), a teda žalobca nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, a preto rozhodol o určení dane na základe pomôcok. 5. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100323212/2022 zo dňa 17. februára 2022 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalovaný poukázal na to, že správca dane zahájil u žalobcu proces určovania dane podľa pomôcok z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku. V zmysle § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, na základe ktorých by správca dane mal možnosť preveriť výšku uplatneného práva na odpočítanie dane, a preto správca dane skonštatoval, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a uplatnené odpočítanie dane mu nepriznal. 7. Žalovaný konštatoval, že správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok použil ako pomôcky predložené daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie a kontrolný výkaz, v ktorých žalobca uviedol zrealizované zdaniteľné obchody na základe vystavených dodávateľských faktúr. Správca dane nemal dôvod uvedené údaje spochybniť. Následne uviedol, že okolnosti, ktoré nastali medzi žalobcom a účtovníkom, resp. medzi dodávateľskými spoločnosťami a účtovníkom nemajú na skutočnosti zistené v procese určovania dane podľa pomôcok vplyv. Účtovník zodpovedá za svoje konanie daňovému subjektu. Daňový subjekt, ktorý je účtovnou jednotkou, je povinný viesť účtovnú evidenciu v súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov a je zodpovedný za správnosť údajov, ktoré je povinný uvádzať v daňových priznaniach alebo iných podaniach. Správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok použil údaje z predloženého daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a z kontrolného výkazu, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preveriť výšku uplatneného práva na odpočítanie dane. 8. K svedeckej výpovedi p. A. B. žalovaný uviedol, že tento priznal, že účtovnými dokladmi žalobcu nedisponuje z dôvodu, že ich vyhodil, pretože boli zničené pri živelnej udalosti. Jeho výpoveď by nemala na zistenia správcu dane a na výsledok procesu určenia dane podľa pomôcok vplyv. K situácii, ktorú p. A. B. oznámil (teda zničenie dokladov) žalovaný uviedol, že správca dane nemá právo do vzniknutej situácie zasahovať a nemá na vzniknutú situáciu vplyv. Žalobca v procese daňovej kontroly nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 24 ods. 1 daňového poriadku, a preto správca dane zahájil proces určenia dane podľa pomôcok, pričom ako pomôcky použil podania žalobcu. K namietanému porušeniu § 48 ods. 5 daňového poriadku žalovaný uviedol, že v danom prípade správca dane nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody. Skutočnosť, že žalobca podal voči p. A. B. trestné oznámenie, nemá na konanie správcu dane v procese určenia dane podľa pomôcok vplyv. Povinnosťou správcu dane bolo v procese určenia dane postupovať v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a trestnoprávne konanie medzi žalobcom a p. A. B. nemá na daňové konanie vplyv, a preto nie je ani dôvodom na prerušenie daňového konania v zmysle § 61 ods. 1 daňového poriadku. II. Žaloba 9. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 10. Žalobca v žalobe zdôraznil, že správca dane bol povinný postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci, a aby nedošlo pri správe daní k porušeniu práv daňových subjektov, a aby bola správa daní a vyrubenie daní realizované zákonne. Správca dane mal možnosť na základe informácií aj od iných

štátnych inštitúcií, aj s ohľadom na podnet a dôvody začatia kontroly a vyrubenia dane podľa pomôcok, zistiť reálny skutočný stav veci. 11. Žalobca uviedol, že jediným reálne a skutočne vykonávaným predmetom podnikania žalobcu je prevádzkovanie čerpacej stanice, od čoho sa odvíjajú aj obchodní partneri, a jedinými podnikateľskými subjektmi a obchodnými partnermi žalobcu boli spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. a spoločnosť Transpetrol, a.s., žiadnym iným subjektom žalobca neposkytoval služby a ani nedodával tovar. Orgány finančnej správy sa tak nedostatočne vysporiadali s uvedenými skutočnosťami, a preto nebolo správne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom bolo uvedené, že žalobca neoznačil inštitúcie, ktoré mali informácie o jeho obchodných partneroch. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; správca dane sa náležite nevysporiadal s predloženými dôkazmi. Konanie D. B., ktorý vystavoval faktúry bez vedomia a súhlasu zdaniteľných osôb bolo potvrdené aj výpoveďami štatutára spoločnosti Salanci - LMS s. r. o. D. B. nesprávne a nepravdivo viedol účtovníctvo a pravdepodobne sa z jeho strany jednalo o premyslené a koordinované konanie s cieľom osobného majetkového prospechu. S ohľadom na absenciu preukázania nad mieru všetkých pochybností existenciu faktúr a zdaniteľných obchodov žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. 12. Žalobca namietal, že správca dane nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania, a to z dôvodu trestného konania voči pánovi D. B.. Žalobca v danom videl nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca súčasne namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný nevysvetlil, na základe akých logických úvah a právnych predpisov dospel k záveru, že sa jedná v uvedenom trestnom konaní výlučne o trestnoprávnu zodpovednosť D. B. k žalobcovi. Súčasne namietol akékoľvek zdôvodnenie, prečo by výpoveď D. B. nemala vplyv na konanie o určení dane podľa pomôcok žalobcu. 13. Zároveň tiež žalobca namietal, že nebol dodržaný postup v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku, pretože si správca dane pri určení dane podľa pomôcok nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neprihliadol na všetky skutočnosti, z ktorých jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplývajú výhody pre žalobcu, a to aj napriek tomu, že neboli žalobcom uplatnené. Žalobca namietal, že správca dane ako aj žalovaný sa v rozhodnutiach odvolávali na § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku (účinného od 01. januára 2017), ktorý upravuje určenie dane podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, čo však nebolo prípadom žalobcu, pretože tento nebránil vykonaniu daňovej kontroly, naopak jej vykonanie umožnil. Daňové orgány sa odvolávali na neúčinné ustanovenie daňového poriadku, z čoho je zrejmá nezákonnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14. septembra 2022, v ktorom zdôraznil, že zistenia správcu dane boli vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca bol vyzvaný na predloženie účtových a iných dokladov, ktoré však nepredložil z dôvodu ich zničenia, a preto správca dane oznámil žalobcovi zahájenie procesu určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku, podľa ktorého správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu. 15. Správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok použil ako pomôcky daňové priznanie k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie a kontrolný výkaz žalobcu. Porovnal údaje vyplývajúce z daných dokumentov a zistil, že porovnávané údaje vykazovali zhodu. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne doklady, na základe ktorých by správca dane preveril údaje vyplývajúce z predložených dokladov, a preto tieto nemal dôvod správca dane spochybniť. Tým, že žalobca nepredložil správcovi dane v rámci zahájenej daňovej kontroly žiadne doklady, neumožnil mu vykonať daňovú kontrolu, a preto bol správca dane povinný postupovať v zmysle § 48 daňového poriadku. Správca dane v priebehu určenia dane podľa pomôcok nezisťuje skutkový stav, ale určuje daň na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo si ich zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. 16. Žalovaný tiež uviedol, že skutočnosť, že žalobca podal na p. A. B. trestné oznámenia, nemalo na konanie správcu dane v procese určenia dane podľa pomôcok vplyv. Trestnoprávna zodpovednosť p.

A. B. existuje vo vzťahu k žalobcovi a výsledok trestného konania smeruje k záveru, či skutok, ktorý sa stal, je trestným činnom. Povinnosťou správcu dane bolo postupovať v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Trestnoprávne konanie nemá vplyv na daňové konanie, a preto nebolo ani dôvodom na prerušenie daňového konania v zmysle § 61 daňového poriadku. Žalobca nekonkretizoval, ktoré ustanovenia § 48 daňového poriadku správca dane a žalovaný porušili. Správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Ďalšie vyjadrenia 17. Žalobca k vyjadreniu zaslal repliku, v rámci ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii a opätovne odkázal na § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku, na ktoré sa odvolával správca dane a aj žalovaný. S účinnosťou od 01. januára 2017 uvedené ustanovenie daňového poriadku upravuje určenie dane podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku. Uvedené však nebolo prípadom žalobcu, pretože nie je naplnený citovaný § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku, a to z dôvodu, že žalobca nebránil výkonu daňovej kontroly a umožnil jej vykonanie. Správca dane a žalovaný sa odvolávajú na neúčinné znenie § 48 ods. 1 daňového poriadku. V zmysle prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že tieto rozhodnutia sa odvolávajú na znenie § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku, ktorého znenie je však s účinnosťou od 01. januára 2017 nasledovné: „neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.“ Aj z uvedeného je zrejmá nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. 18. Žalovaný sa v duplike v plnom rozsahu pridržal svojho písomného vyjadrenia k žalobe. V. Konanie na správnom súde 19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-9S/11/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. VI. Pojednávanie 20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 16. apríla 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Účastníci konania sa z pojednávania ospravedlnili, súhlasili konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. VII. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku (účinného do 31. decembra 2016) správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a/ nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b/ nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, c/ nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň

správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 22. Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku (účinného od 01. januára 2017) správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a/ nepodá daňové priznanie, b/ nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c/ neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 23. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100323212/2022 zo dňa 17. februára 2022, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 101978030/2021 zo dňa 22. októbra 2021 o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 2.505,26 eura za zdaňovacie obdobie november 2018. 24. Po preskúmaní správnej žaloby správny súd uvádza, že z dôvodu, že si žalobca uplatnil žalobnú námietku, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd upriamil pozornosť na túto žalobnú námietku. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru o dôvodnosti tejto žalobnej námietky. 25. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a v určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, vopred informovať daňový subjekt, ale určuje daň podľa pomôcok bez jeho súčinnosti. Zákonodarca v prípadoch uvedených v § 48 daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane povinnosť zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok po tom, čo správca dane oznámil daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Je na správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. 26. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane oznámil žalobcovi určovanie dane podľa pomôcok, a to oznámením zo dňa 20. februára 2020 s tým, že „podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisoch určovanie dane podľa pomôcok začne po doručení tohto oznámenia, keďže nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“ 27. V protokole zo dňa 20. júla 2021 správca dane uviedol § 48 ods. 1 daňového poriadku, v znení účinnom do 31. decembra 2016, pričom poukázal na skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2016 - správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. 28. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane aplikoval a citoval znenie § 48 ods. 1 daňového poriadku, v znení účinnom do 31. decembra 2016, pričom poukázal na skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2016. Správca dane konštatoval, že žalobca doklady k daňovej kontrole nepredložil, a preto nastali skutočnosti uvedené v spomenutom ustanovení. 29. Následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval (s. 3 odôvodnenia), že „správca dane zahájil u daňového subjektu proces určovania dane podľa pomôcok z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku. V zmysle § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež konštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, na základe ktorých by správca dane mal možnosť preveriť výšku uplatneného práva na odpočítanie dane. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný nijako nešpecifikoval, akým spôsobom žalobca bránil výkonu kontroly.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný na jednej strane poukazuje na § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku, nepochybne v znení účinnom od 01. januára 2017, ktoré upravuje podmienky určovania dane podľa pomôcok z dôvodu neumožnenia vykonania daňovej kontroly, avšak z celého daňového konania vyplýva (a aj z kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že vo vzťahu k žalobcovi sa začalo určovanie dane podľa pomôcok z dôvodu, že žalobca si nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Jedná sa o dve rozličné skutočnosti, na podklade ktorých možno začať určovanie dane podľa pomôcok. Uvedené tak samo o sebe spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v kontexte celého daňového konania, čo má za následok jeho nezákonnosť. 31. V tejto súvislosti zároveň správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplývajú zistenia, z ktorých je podľa názoru správneho súdu nepochybné, že postup správcu dane, ktorý v danom prípade pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, bol dôvodný, a teda boli naplnené podmienky § 48 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti zistiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v stanovenej lehote. Je však nevyhnutné jednoznačne právne i obsahovo ustáliť dôvod určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. a/ až c/ daňového poriadku v znení účinnom od 01. januára 2017. Takéto ustálenie dôvodu bolo potrebné vykonať aj s poukazom na § 49 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Pokiaľ daňový poriadok priznáva daňovému subjektu právo vyjadriť sa k dodržaniu zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok, musí byť zrejmé, k čomu a k akým konkrétnym podmienkam sa má vyjadriť. Správca dane v oznámení o určení dane podľa pomôcok uviedol, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku. V protokole a v prvostupňovom rozhodnutí správca dane citoval § 48 ods. 1 písm. a/ až d/ daňového poriadku a ako dôvod určenia dane podľa pomôcok uviedol § 48 ods. 1 písm. c/ tohto zákona (správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť). Žalovaný ako dôvod určenia dane podľa pomôcok uviedol § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku, ktoré citoval (ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu). Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí však musí byť zrejmé, splnenie ktorej podmienky (skutočnosti) bolo dôvodom na určenie dane podľa pomôcok a nie je možné, aby si daňové orgány tieto dôvody zamieňali. V predmetnej veci to zrejmé nebolo, keďže podľa názoru správcu dane dôvodom určenia dane podľa pomôcok bolo nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcu predložiť účtovné doklady a evidenciu na preukázanie tvrdení uvádzaných v daňovom priznaní, zatiaľ čo podľa názoru žalovaného dôvodom určenia dane podľa pomôcok bolo neumožnenie vykonania daňovej kontroly. 32. Žalobca v podanej žalobe opakovane namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval túto námietku za dôvodnú. Je nevyhnutné v prvom rade zistiť účinné znenie daňového poriadku, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, a taktiež obsahovo i formálne ustáliť, ktorá skutočnosť uvádzaná v § 48 ods. 1 písm. a/, b/, c/ daňového poriadku je dôvodom na určenie dane podľa pomôcok. Nesplnenie niektorej zo zákonných povinností daňového subjektu pri preukazovaní skutočností ním uvádzaných (§ 48 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku) a neumožnenie vykonania daňovej kontroly (§ 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku) sú dva samostatné a nezávislé dôvody na určenie dane podľa pomôcok, ktoré nemožno zamieňať, ako sa to stalo v prejednávanej veci. 33. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby správny súd podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil aj prvostupňové rozhodnutie. Správny súd však k jeho zrušeniu nepristúpil, pretože vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia v tomto štádiu súdneho konania nevzhliadol okolnosti a dôvody na to, aby zrušil i prvostupňové rozhodnutie.

34. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, pričom jasne uvedie dôvod určenia dane podľa pomôcok, vysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, ktoré v potrebnom rozsahu odôvodní. 35. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam