Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/73/2020 4020200554 10. 06. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200554.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Zámky, so sídlom Podzámska 25, 940 02 Nové Zámky, za účasti: 1./ Aquario Nové Zámky s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 111A, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 841 919, 2./ Mesto Nové Zámky, so sídlom Hlavné námestie 10, 940 02 Nové Zámky, IČO: 00 309 150, 3./ TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 321 828, 4./ STOP.SHOP. Slovakia s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 36 688 568, 5./ ZDR Retail Nové Zámky s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 13, 811 04 Bratislava, IČO: 44 650 604, 6./ Garden OAZIS s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 111C, 940 01 Nové Zámky, IČO: 51 132 893, 7./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/ XX, D. E., 8./ F. G., bytom C. X, XXX XX D. E., 9./ H. E., bytom F. H. XX, XXX XX D. E., 10./ I. E., bytom F. H. XX, XXX XX D. E., o správnej žalobe proti rozhodnutiu Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZOCDPK-2020/016405-002 zo dňa 07.10.2020, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-OCDPK-2020/016405-002 zo dňa 07.10.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Spoločnosť Aquario Nové Zámky s.r.o., IČO: 36 841 919, ktorá je ďalším účastníkom konania v 1. rade, podala dňa 16.10.2019 mestu Nové Zámky ako špeciálnemu stavebnému úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prístavba nákupného strediska AQUARIO Nové Zámky“ v rozsahu „SO 02 Parkovisko a komunikácie“ (ďalej len „Stavba“) podľa § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“).
2. Stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania oznámením zo dňa 13.12.2019. Zároveň poučil účastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia s tým, že na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať. Ďalej v oznámení uviedol, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť na Mestskom úrade v Nových Zámkoch. Na základe tohto oznámenia predložil svoje vyjadrenie zo dňa 22.12.2019 aj žalobca ako účastník konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona ako dotknutá verejnosť podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“). 3. Mesto Nové Zámky ako špeciálny stavebný úrad po predložení všetkých potrebných dokladov vydalo stavebné povolenie č. 18491-ES/522/2019/195/LÁ zo dňa 28.01.2020 (ďalej len „Stavebné povolenie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 66 stavebného zákona a § 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), ktorým bola povolená realizácia Stavby. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 05.02.2020, v ktorom namietal, že: (i) stavebné povolenie nemalo pripojenú žiadnu stavebnú dokumentáciu, podľa ktorej sa má Stavba zrealizovať a následne skolaudovať, čo je v rozpore s § 10 ods. 2 Vyhlášky a s § 46 zákona č. 70/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“); (ii) stavebný úrad nepostupoval podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, lebo nevyhodnotil splnenie podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania; (iii) stavebný úrad nepostupoval v súlade s § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, keď nepožiadal orgán štátnej vodnej správy o stanovisko k pripomienkam žalobcu uplatneným v jeho vyjadrení zo dňa 22.12.2019, keďže zmenou stavby sa môžu zmeniť vodné pomery; (iv) stavebný úrad nepostupoval podľa § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“), ktorý zakazuje vydať stavebné povolenie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody; (v) rozhodnutie neobsahuje podmienky na ochranu oprávnených záujmov účastníka konania podľa § 10 ods. 1 písm. e) Vyhlášky a ani zdôvodnenie, že by bola požiadavka žalobcu na sadové a parkové úpravy, retenčnú resp. drenážnu dlažbu neoprávnenými požiadavkami; (vi) namietol neoverenie požiadavky na nákladovú efektivitu stavby a efektívne využívanie slnečného žiarenia a klimatických pomerov; (vii) stavebný úrad odmietol oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom žiadal o kópiu spisu v rozsahu podkladov rozhodnutia, ktorú nedostal, čím stavebný úrad porušil § 23 ods.1 a 4 správneho poriadku. 5. O odvolaní rozhodol žalovaný, konkrétne Okresný úrad Nové Zámky, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona rozhodnutím č. OU-NZOCDPK-2020/016405-002 zo dňa 07.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v spisovom materiáli sa nachádza overená projektová dokumentácia stavby alebo jej zmeny, pričom stavebný zákon vyžaduje, aby k stavebnému povoleniu pripojil stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny; nevyžaduje sa, aby bola overená projektová dokumentácia zaslaná každému účastníkovi konania. Podľa § 67 ods. 1 stavebného zákona zašle stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Pri líniových stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť dokumentácie. 7. Podľa žalovaného postupoval špeciálny stavebný úrad v zmysle § 140c ods. 2 stavebného zákona. Špeciálny stavebný úrad zaslal dňa 13.12.2019 oznámenie o začatí stavebného konania s predpísanými prílohami podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona aj Okresnému úradu Nové Zámky, ktorý dňa 07.01.2020 vydal k začatiu stavebného konania záväzného stanovisko č. OU-NZ-OSZP-2020/003141-002 (v znení opravy chyby v písomnom vyhotovení č. OU-NZOSZP-2020/003141-003 zo dňa 27.01.2020), ktorým konštatuje, že predložený projekt pre vydanie stavebného povolenia na Stavbu nie je v rozpore s posúdeným zámerom a návrh na začatie stavebného povolenia na Stavbu je v súlade so zákonom a rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. J./XXXXXX-XXX zo dňa 11.05.2018.
8. Stavebný úrad podľa § 62 písm. b) stavebného zákona preskúmal, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi; odborným orgánom na tento účel je Okresný úrad Nové Zámky, odbor starostlivosti o životné prostredie. Podkladom na vydanie stavebného povolenia bolo aj vyjadrenie Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie ako príslušného vodoprávneho orgánu č. OU-NZ-OSZP-2019/013488-02-Pr zo dňa 12.07.2019, podľa ktorého navrhovaná stavba v zmysle predloženého projektu stavby pre stavebné povolenie je z hľadiska ochrany vodných pomerov možná. 9. Podľa žalovaného stavebný úrad v stavebnom povolení nezamietol požiadavku na realizáciu sadových a parkovacích úprav a ani požiadavku na nákladové efektivitu stavby a také riešenie stavby, ktoré efektívne využíva slnečné žiarenie a klimatické pomery. 10. K namietanej nutnosti aplikácie § 16a vodného zákona žalovaný uvádza, že podľa daného ustanovenia sa za „navrhovanú činnosť“, pre ktorú sa vyžaduje postup podľa § 16a vodného zákona, považuje trvalo udržateľná rozvojová činnosť človeka alebo jej zmena, zmena fyzikálnych vlastnosti útvaru povrchovej vody alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Pri určovaní, ktoré zámery (stavby a činnosti) podliehajú postupu podľa daného ustanovenia, je potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej vody alebo podzemnej vody, a to či realizáciou daného zámeru môže dôjsť k modifikácii (zmene) fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, ktoré môžu viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu/ potenciálu vôd alebo k zhoršeniu stavu útvaru povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý stav (tzv. novou trvalo udržateľnou rozvojovou činnosťou človeka dôjde k zhoršeniu útvaru povrchovej vody). V posudzovanom prípade prvostupňový orgán vyhodnotil správne navrhovanú činnosť ako činnosť, ktorá nespadá pod § 16a vodného zákona. V predmetnom konaní nedochádza k zhoršeniu a ovplyvneniu kvality podzemných vôd, ako ani k ovplyvneniu vodných útvarov. II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 11. Správnou žalobou podanou dňa 07.12.2020 na Krajský súd v Nitre sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí z dôvodu, že (i) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), (ii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a (iii) v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 12. Žalobca namieta porušenie § 38a stavebného zákona v spojení s § 16a ods. 23 vodného zákona tým, že si stavebný úrad nezabezpečil rozhodnutie podľa § 16a ods. 13 alebo 21 vodného zákona. Stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu. Pre účely splnenia § 16a vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to „obyčajný“ okresný úrad. Stavebný úrad tak podľa žalobcu potrebuje od štátnej vodnej správy dve záverečné stanoviska podľa §140b stavebného zákona: (a) záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraja k splneniu záujmov vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/ES z 23.10.2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva v platnom znení (ďalej len „smernica o vode“) vo forme rozhodnutia podľa §16a vodného zákona; toto zabezpečené nebolo; (b) záväzné stanovisko štátnej vodnej správy „obyčajného“ okresného úradu k splneniu ostatných environmentálnych záujmov podľa vodného zákona vo forme vyjadrenia; toto zabezpečené bolo. Príslušným orgánom oprávneným rozhodovať podľa §16a vodného zákona je okresný úrad v sídle kraja; úrad si teda nemohol o veci urobiť vlastný záver, ale musel konať výlučne na základe vyjadrenia štátnej vodnej správy v sídle kraja, čo sa nestalo.
13. Pre správnu aplikáciu vodného zákona je potrebné vychádzať z účelu a cieľa smernice o vode, ktorá je pre členské štáty záväzná čo do cieľov. V danom prípade však existuje aj právne záväzný výklad procesného postupu orgánov členských štátov, a to v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C-461/13, ktorý stanovuje povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody; t. j. kým sa nepreukáže opak v súlade so smernicou o vode. Uvedený rozsudok je záväzným výkladom Európskeho práva a členské štáty a ich štátne orgány sú týmto právnym názorom priamo viazané; vrátane odvolacieho úradu. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EU“) vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom §16a vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraje so splnením všetkých procesných aj formálnych náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného zákona. 14. Stavebný úrad zamietol požiadavku na realizáciu sadových a parkových úprav, retenčnú, resp. drenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík zohľadňujúcou environmentálne aspekty. Žalobca dospel k záveru, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom. 15. Princíp rovnosti účastníkov konania nepripúšťa rozdiely v kvalite odôvodnenia hodnotenia a spôsobu vyrovnania sa s námietkami účastníkov konania správnymi orgánmi. Riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. 16. Žalobca namieta, že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom mali byť žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. V uvedenom odvodnení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Žalobca cituje viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej moci a namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí. 17. Postupom prvostupňového orgánu bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie (čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky) a právo na spravodlivý proces. Napadnutým rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné prvostupňové rozhodnutie nezrušil ani nezmenil. Povinnosť správneho orgánu, resp. právo účastníka konania podľa § 33 správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1 a 4 správneho poriadku. Žalobca cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013, podľa ktorého ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkom konania. Podľa žalobcu preto nie je možné ani povinnosti/právo podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom rozhodnutí. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 18. Keďže žalobca označil ako žalovaného Okresný úrad Nitra, ktorý vo veci nekonal a nevydal napadnuté rozhodnutie, Krajský súd v Nitre pôvodne vyzval na vyjadrenie tento subjekt. Okresný úrad Nitra predložil administratívne spisy, ktoré si vyžiadal od konajúceho orgánu – Okresného úradu Nové Zámky – a predložil vyjadrenie, ktorým žiadal zastaviť konanie podľa § 99 písm. b) SSP z dôvodu nesprávne označeného žalovaného, resp. z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného Okresného úradu Nitra.
19. Vo vyjadrení k žalobe predloženom Okresným úradom Nové Zámky žalovaný sumarizoval dôvody napadnutého rozhodnutia a relevantnú právnu úpravu. Navrhol, aby „žaloba bola zrušená a rozhodnutie odvolacieho orgánu potvrdené“. 20. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, ktorej podstatou je rozsiahly poukaz na potrebu eurokonformného výkladu smernice o vode a § 16a vodného zákona v kontexte rozhodnutí Súdneho dvora EU. Konkrétne poukazuje na prejudiciálne rozhodnutie vo veci Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland e.V. (C-461/13), v ktorom súd vysvetlil, že povinnosť členských štátov zamedziť zhoršeniu stavu vôd je záväzná aj pri individuálnych rozhodnutiach o projektoch (napr. povoľovanie stavebných aktivít). Výnimky z povinnosti prevencie zhoršenia sú síce prípustné, ale prístupy založené na ekonomickom vážení priameho zhoršenia bez splnenia podmienok derogácie sú neprípustné. Pochybením konajúcich orgánov v prejednávanej veci teda bolo, že postupom podľa § 16a ods. 1 až 6 vodného zákona sa individuálne neposúdilo, či daná navrhovaná činnosť nevyžaduje výnimku podľa § 16a ods. 10 vodného zákona, ale táto skutočnosť sa len bezdôvodne predpokladala v dôsledku nesprávnej súčinnosti dotknutého orgánu štátnej vodnej správy. 21. Pochybenie však nie je len čisto procesného charakteru, ale aj materiálneho, nakoľko súčasťou procesného postupu podľa § 16a ods. 1 až 6 vodného zákona je aj odborné preskúmanie projektovej dokumentácie stavby (§ 16a ods. 2 vodného zákona), a to vyhradenou odborne spôsobilou osobou (§ 16a ods. 3 vodného zákona), pričom ak povaha stavby je taká, že sa odborné posúdenie nevyžaduje, tak záväzné stanovisko vydá štátna vodná správa aj bez odborného stanoviska (§ 16a ods. 4 vodného zákona). Štátna vodná správa má súčasne aj publikačnú povinnosť (§ 16a ods. 5 vodného zákona), čo súvisí s právom na úplné a včasné informácie o životnom prostredí. Bez zabezpečenia záväzného stanoviska podľa § 16a ods. 6 vodného zákona nebolo odborne osvedčené ani to, že sa výnimka nevyžaduje, ale ani to, že projekt nie je takéhoto charakteru, že by mohol mať významný vplyv na vody. 22. Žalobca sa v ďalšej časti venoval procesným úkonom správneho súdu vo vzťahu k žalobcovi, pričom namietal nedostatočné odlíšenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti od žalobcu ako právnickej osoby. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť je osobitným žalobcom disponujúcim osobitnou žalobnou legitimáciou, pričom táto možnosť nie je pozitívne upravená ani vo vnútroštátnom právnom poriadku, ale ani v sekundárnom práve Európskej únie. Žalobca namieta, že správny súd „vykladal samotnú žalobu s porušením čl. 258 ZFEU, keďže sa pri vymedzení žaloby, žalobcu, žalobnej legitimácie a rozhodovacích kritérií nepridŕžal eurokonformného výkladu čl. 11 smernice EIA tak, ako ju záväzne vyložil Súdny dvor Európskej únie“. Následne predkladá sumár rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EU. Toto podanie žalobcu je však značne zmätočné, nakoľko záverom tohto vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného je požiadavka adresovaná kasačnému súdu, aby zohľadnil pri posudzovaní žaloby, žalobného návrhu i kasačnej sťažnosti legitímne očakávania žalobcu vyplývajúce z práva EU, ako aj eurokonformný vklad objektívneho práva uvedený v žalobe a následnej v kasačnej sťažnosti. 23. Ďalšie podania účastníkov konania neboli súdu doručené. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 24. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-15/73/2020. 25. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 10.06.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.
26. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 10.06.2026 podaním zo dňa 08.06.2026, v ktorom uviedol, že sa pojednávania nezúčastní na pokyn žalobcu. Zároveň však súhlasil, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti. 27. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania v 1. rade na pojednávaní navrhol primárne žalobu odmietnuť, ako oneskorene podanú z dôvodu, že pôvodne bola žaloba podaná na nepríslušný orgán – Okresný úrad Nitra – ktorý vo veci nekonal a nevydal napadnuté rozhodnutie. Následná zmena žalovaného nastala po dvojmesačnej lehote na podanie žaloby. Alternatívne navrhuje žalobu zamietnuť. 28. Dňa 10.06.2026 o 14:15, t. j. po pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v rovnaký deň (zápisnica z pojednávania skončená o 09:40), doručil právny zástupca žalobcu podanie označené ako „Návrh na priznanie odkladného účinku a návrh na prerušenie konania“ zo dňa 10.06.2026, ktorým predložil opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku a tiež návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EU. Nakoľko však už bolo vo veci meritórne rozhodnuté, na toto podanie súd nemôže v žiadnom rozsahu prihliadať (§ 138 SSP). 29. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 38a stavebného zákona, s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitia územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a. 34. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí. 35. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. 36. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 37. Podľa § 2 písm. d) vodného zákona, vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu, 38. Podľa § 16 ods. 10 vodného zákona, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná
činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a. 39. Podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“) orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b). 40. Podľa § 16a ods. 3 vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy písomne požiada do siedmich dní od doručenia žiadosti poverenú osobu o vydanie odborného stanoviska a konanie podľa odseku 1 preruší. Poverená osoba vydá odborné stanovisko do 30 dní alebo v osobitne zložitých prípadoch do 60 dní od doručenia žiadosti orgánu štátnej vodnej správy. 41. Podľa § 16a ods. 4 vodného zákona, odborné stanovisko je podkladom pre rozhodnutie podľa odseku 1. Súčasťou odborného stanoviska sú aj údaje, ktoré sú podkladom pre jeho vypracovanie. 42. Podľa § 28 ods. 1 vodného zákona, pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať. 43. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.. 44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Právne posúdenie správnym súdom 45. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 46. Správny súd prvotne uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v konaní o všeobecnej správnej žalobe je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie (§ 180 ods. 1 SSP). Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť (§ 180 ods. 2 SSP). To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, a to v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo dňa 05.05.2020, bod 27, či odbornú literatúru napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 907). 47. Žalobca ako žalovaného označil „Okresný úrad Nitra“. Napadnuté rozhodnutie však vydal Okresný úrad Nové Zámky, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona. Ako vyplýva aj z administratívneho spisu, ktorý bol pôvodne Krajskému súdu v Nitre predložený cestou Okresného úradu Nitra, celé administratívne konanie o odvolaní bolo vedené Okresným úradom Nové Zámky. Správny súd preto ako so žalovaným konal s Okresným úradom Nové Zámky. Aj s odkazom
na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku a na znenie § 180 ods. 2 SSP nebolo možné postupovať podľa pôvodného návrhu Okresného úradu Nitra (bod 18 tohto rozsudku) a konanie zastaviť podľa § 99 písm. b) SSP z dôvodu nesprávneho označenia žalovaného v správnej žalobe. Rovnako to platí o návrhu právneho zástupcu ďalšieho účastníka konania v 1. rade na odmietnutie žaloby ako oneskorene podanej z dôvodu nesprávneho označenia žalovaného (bod 27 tohto rozsudku). Ak je zo žaloby zrejmé, voči akému rozhodnutiu smeruje, čoho sa žalobca domáha a na základe akých žalobných bodov, samotné nesprávne označenie žalovaného nemôže mať za následok odmietnutie správnej žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania, ak pritom bola správna žaloba podaná na správny súd v zákonom stanovenej lehote. 48. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci dostatočne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a s procesnoprávnymi predpismi a či je zrozumiteľne, presvedčivo a dostatočne odôvodnené. 49. Predmetom konania pred správnym súdom bol súdny prieskum zákonností napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na Stavbu. Z administratívneho spisu vyplýva priebeh administratívneho konania tak, ako je uvedený v bodoch 1 až 10 tohto rozsudku. K námietke nevyhodnotenia Stavby ako navrhovanej činnosti podľa vodného zákona 50. Nosnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu o porušení § 38a stavebného zákona v spojení s § 16a ods. 23 vodného zákona tým, že si stavebný úrad nezabezpečil rozhodnutie podľa § 16a ods. 13 alebo 21 vodného zákona. Konkrétne v konaní absentovalo podľa žalobcu záväzné stanovisko podľa §140b stavebného zákona od štátnej vodnej správy, t. j. okresného úradu v sídle kraja, k splneniu záujmov vyplývajúcich zo smernice o vode vo forme rozhodnutia podľa §16a vodného zákona. Žalobca odkazuje primárne na závery rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-461/13 (Nemecký zväz pre ochranu prírody a životného prostredia; tzv. prípad Weser) a tvrdí nedodržanie povinnosti nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody. 51. Znenie § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“. Toto ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona v § 1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1 vodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods.1 písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. 52. Uvedený záver nie je podľa správneho súdu v žiadnom rozpore ani so závermi prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-461/13, ktorého predmetom posúdenia bol projekt prehĺbenia a úpravy koryta rieky s cieľom umožniť plavbu väčších kontajnerových lodí s hlbším ponorom proti prúdu rieky. Situácia stavebného objektu SO 02 Parkovisko a komunikácie realizovaného v intraviláne obce je samozrejme odlišná, no správny súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom Súdneho dvora EU, že ciele ochrany vôd v smernici o vodách predstavujú záväzné kritérium pre povoľovanie jednotlivých projektov. V tomto smere však žalobca úplne opomenul uviesť vo svojej žalobnej námietke, a neuviedol to ani v rámci odvolania, v čom konkrétne ma spočívať potreba subsumovať posudzovaný stavebný objekt (SO 02 Parkovisko a komunikácie) pod pojem „navrhovaná činnosť“ v zmysle vodného zákona, resp. akému vodnému útvaru hrozí zhoršenie stavu realizáciou Stavby, v akom rozsahu a pod. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, vplyvy danej stavby na vodné útvary ani iné skutočnosti, ktoré mali byť podľa
jeho názoru nesprávne posúdené zo strany stavebného úradu alebo orgánu štátnej vodnej správy, ktorý predložil záväzné stanovisko podľa § 73 ods. 18 vodného zákona. 53. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie Okresného úradu Nové Zámky, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 12.07.2019 k stavbe „Prístavba nákupného strediska AQUARIO Nové Zámky“ (ďalej len „Záväzné stanovisko štátnej vodnej správy“), ktorým sa daný orgán štátnej vodnej správy (§ 58 písm. c) vodného zákona) vyjadril podľa § 28 ods. 1 a § 61 písm. a) vodného zákona k nasledovným stavebným objektom: SO 01 Prístavba nákupného strediska, SO 02 Parkovisko a komunikácie, SO 03 Sadové úpravy, SO 04 Areálový vodovod, SO 05 Splašková areálová kanalizácia, SO 06 Dažďová areálová kanalizácia, SO 07 Zaolejovaná areálová kanalizácia, SO 08 Plynová prípojka a areálové rozvody plynu, SO 09 Prekládka kábla VN, SO 10 Trafostanica, SO 11 Prípojka VN, SO 12 Areálové NN rozvody, SO 13 Vonkajšie osvetlenie, SO 15 Strojovňa SHZ, nádrž SHZ. Jednoznačným záverom Záväzného stanoviska štátnej vodnej správy je, že „navrhovaná stavba v zmysle predloženého projektu pre stavebné povolenie je z hľadiska ochrany vodných pomerov možná“. V prípade SO 10 Trafostanica orgán štátnej vodnej správy uviedol povinnosť požiadať o súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. c) vodného zákona a objekt SO 06 Dažďová areálová kanalizácia bol označený ako vodná stavba podľa § 52 vodného zákona, na ktorú bude potrebné stavebné povolenie špeciálneho stavebného úradu podľa § 26 vodného zákona. Žiadne osobitné požiadavky vo vzťahu k stavebnému objektu SO 02 Parkovisko a komunikácie, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, neboli v tomto záväznom stanovisku uvedené. Na základe toho správny súd prisvedčil žalovanému v tom, že v rámci stavebného konania nebolo potrebné žiadať o vydanie rozhodnutia podľa § 16a ods. 23 vodného zákona tak, ako sa toho domáha žalobca. Žalobná námietka absencie rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona je nedôvodná. 54. Tvrdenie žalobcu, že toto záväzné stanovisko mal poskytnúť okresný úrad v sídle kraja nie je v súlade s kompetenciami jednotlivých orgánov štátnej vodnej správy upravenými podľa § 28, § 58, § 60 ods. 1 písm. i) a j) v spojení s § 61 písm. a) vodného zákona. Z uvedených ustanovení vodného zákona vyplýva, že Okresný úrad Nové Zámky, odbor starostlivosti o životné prostredie, bol oprávnený na vydanie záväzného stanoviska k súladu navrhovanej stavby s ustanoveniami vodného zákona. Tento záver možno podporiť aj závermi rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa 31.01.2024, ktorý v obdobnej veci rovnakého žalobcu konštatoval: „30. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že v predmetnej veci došlo k nesprávnemu výkladu § 16a vodného zákona. Krajský súd dostatočne vysvetlil, prečo záväzné stanovisko podľa § 16a vodného zákona nemusí byť podkladom pre napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby, keď s poukazom na § 16 ods. 10 vodného zákona v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v rámci konania umiestnení stavby neexistoval dôvod na postup podľa § 16a vodného zákona. 31. V súlade s právnym posúdením krajského súdu, kasačný súd poukazuje na znenie § 16 ods. 10 vodného zákona, ktoré je nosnou normou určujúcou, kedy je dôvod na postup podľa §16a vodného zákona. Ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia jednak vymedzilo legálnu definíciu pojmu „navrhovaná činnosť“ v zmysle vodného zákona [„...trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“)“...], ale zároveň určilo pre osobu povinnosť postupovať podľa § 16a, a to konkrétne pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti („...je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“). Inak povedané, povinnosť postupovať podľa § 16a má navrhovateľ len v prípade, ak sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorý obsah pojmu je v predmetnom ustanovení aj definovaný. 32. Z uvedeného dôvodu sťažovateľova argumentácia zneniami ustanovení § 16a ods. 23 a §73 ods. 10 vodného zákona nie je relevantná, pretože tieto sú aplikované len v prípade, ak je naplnená hypotéza normy § 16 ods. 10 vodného zákona - teda ak sa povoľuje navrhovaná činnosť, ktorej definícia je v § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzená. 33. Čo sa týka ustanovenia §73 ods. 10 vodného zákona, toto nemožno izolovane vykladať tak, ako to tvrdil sťažovateľ (že zakladá povinnosť v zásade pri každom územnom konaní vydať rozhodnutie
podľa § 16a vodného zákona). Pri aplikácii systematického výkladu je zrejmé, že sa jedná o normu procesnoprávnu, keď § 73 s názvom „postup v konaní“ je súčasťou deviatej časti vodného zákona osobitosti konania. Znenie §73 ods. 10 vodného zákona upravuje časový postup pri územnom konaní o navrhovanej činnosti, t. j. činnosti definovanej v § 16 ods. 10 vodného zákona. Jeho aplikácia však nastáva len pri naplnení hypotézy § 16 ods. 10 vodného zákona. 34. Z obdobných dôvodov neobstojí ani poukaz sťažovateľa na prechodné ustanovenie § 80e ods. 1 vodného zákona, ktorý upravuje časovú pôsobnosť pre aplikáciu § 16a vodného zákona, pričom aj toto ustanovenie používa pojem „navrhovaná činnosť“, ktorého obsah vymedzuje § 16 ods. 10 vodného zákona. 35. Kasačný súd je toho názoru, že výklad uvedený krajským súdom je v súlade aj s teleologickým a historickým výkladom tejto normy. Ustanovenie § 16a a § 16 ods. 10 vodného zákona bolo do tohto právneho predpisu inkorporované zákonom č. 51/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V zmysle dôvodovej správy k predmetnému zákonu, možnosť posúdenia zhoršenia stavu vodného útvaru a vydania rozhodnutia o splnení podmienok podľa § 156 ods. 6 písm. b) vodného zákona orgánom štátnej vodnej správy vychádza z implementácie čl. 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES. Zákonodarca v dôvodovej správe k predmetnému zákonu uviedol: „Každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení.“ Znenie ustanovenia § 16 ods. 10 a § 16a vodného zákona bolo neskoršou právnou úpravou precizované na možnosť uplatnenia výnimky z environmentálnych cieľov a postup orgánov zákonu č. 516/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Aj v tomto prípade zákonodarca v dôvodovej správe uviedol príklady činností, ktoré podliehajú postupu podľa § 16a vodného zákona. Takýmito činnosťami sú podľa zákonodarcu najmä projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom (úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd vodné elektrárne, odbery podzemných vôd v množstve od 1250 m3 mesačne alebo 15000 m3 ročne, odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby) a projekty na rozvoj a budovanie infraštruktúry (cestnej, železničnej, vodnej vrátane ostatných líniových stavieb). 36. Obdobne vykladal ustanovenie § 16 ods. 10 v spojení s § 16a senát 6S kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 6Svk/6/2022 zo dňa 28.02.2023, v ktorom uviedol, „že kľúčovým pojmom na účely možného postupu a splnenia podmienok podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. je pojem „navrhovaná činnosť“, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania, a ktoré sú stanovené jednak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a jednak pre chránené územia“.“. 55. Nad rámec samotnej žalobnej námietky správny súd konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu je aj záväzné stanovisko Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NZ-OSZP-2020/003141-002 zo dňa 07.01.2020 v znení opravy č. OU-NZ-OSZP-2020/003141-003 zo dňa 21.07.2020, k samotnej Stavbe objektu SO 02 Parkovisko a komunikácie, vydané podľa § 53 ods. 1 písm. c) a § 56 písm. b) zákona EIA, ktorým konštatuje súlad projektu so zákonom EIA a s rozhodnutím zo zisťovacieho konania číslo č. OU-NZ-OSZP-2018/001566-22-K zo dňa 11.05.2018. Záverom zisťovacieho konania bolo, že stavba sa ako navrhovaná činnosť podľa zákona EIA nebude posudzovať podľa daného zákona. K námietke neumožnenia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia 56. Podstatnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu o porušení § 33 ods. 2 správneho poriadku z dôvodu, že žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Túto námietku uplatnil žalobca už v odvolaní a zopakoval ju aj v rámci správnej žaloby, pričom namietal, že žalovaný sa k tejto
námietke nijako nevyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nemá vyplývať, ako sa správne orgány vysporiadali s tvrdením o porušení § 33 ods. 2 správneho poriadku. 57. Správny súd prisvedčil čiastočnej dôvodnosti žalobnej námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nijako nepomenúva, či a akým spôsobom mohol žalobca realizovať svoje právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. V tomto smere správne orgány nevysvetľujú svoje úvahy, akými boli vedené pri posudzovaní potreby umožniť účastníkom konania možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi prvostupňového rozhodnutia. V preskúmavaných rozhodnutiach takéto odôvodnenie úplne absentuje. Žalovaný sa tak žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto procesnou odvolacou námietkou. Žalobou napadnuté rozhodnutie neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, preto napadnuté rozhodnutie nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné vo vzťahu k aplikácii § 33 ods. 2 správneho poriadku v stavenom konaní, ktorá bola spochybnená zo strany žalobcu už v odvolaní. 58. Povinnosťou prvostupňového orgánu bolo, okrem iného, zistiť dostatočne skutkový stav a vydať rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a bude obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). Keďže žalobca spochybnil postup správnych orgánov v tom, že nekonali dostatočne so žalobcom ako účastníkom konania, t. j. namietol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), správny súd sa zameral aj na vecné posúdenie procesnej námietky žalobcu o neposkytnutí možnosti, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. 59. Skutočnosť, že sa na konanie správnych orgánov podľa stavebného zákona (účinného do 31.03.2025) aplikoval správny poriadok nie je sporná. „Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje výhrady, príp. realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019). „Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim postupom právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i pred orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech účastníčky konania. Atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv účastníka konania. Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu neoboznámil a ktoré naviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01.07.2015). Odopretie práva účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom,
vedie a ovláda konanie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010). 60. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že námietka žalobcu, že mu prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia neumožnil oboznámiť sa so všetkými listinami, ktorými správny orgán disponoval, je dôvodná. Účastník správneho konania má právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť dôkazy. Oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 13.12.2019 síce obsahuje výzvu, aby účastníci konania podali svoje námietky a pripomienky do 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia a tiež informáciu o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na Mestskom úrade v Nových Zámkoch, no v administratívnom spise sa nenachádza žiadna písomnosť, ktorá by mohla byť podľa obsahu vyhodnotená ako oznámenie/výzva účastníkovi konania o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že po uplynutí uvedenej 7 dňovej lehoty na podanie námietok a pripomienok a po tom, ako túto lehotu aktívne využil žalobca podaním svojho vyjadrenia zo dňa 22.12.2019, bolo do spisu zabezpečené záväzné stanovisko Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-OSZP-2020/003141-002 zo dňa 07.01.2020 a oprava chyby v písomnom vyhotovení tohto stanoviska č. OU-NZ-OSZP-2020/003141-003 zo dňa 27.01.2020, ktorým okresný úrad konštatuje, že predložený projekt pre vydanie stavebného povolenia na Stavbu je v súlade so zákonom EIA a rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Podľa ustálenej judikatúry záväzné stanovisko dotknutého orgánu možno považovať za odborný procesný podklad pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/37/2023 zo dňa 29.11 2023). 61. Keďže právny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej, a táto povinnosť nebola realizovaná ani zo strany prvostupňového orgánu a nebola následne zhojená ani v odvolacom konaní zo strany žalovaného, správny súd konštatuje, že v danej veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Účastníci konania sa k podkladom nemohli vyjadriť, nemohli predložiť prípadné návrhy na ďalšie posúdenie. Žalobca tak bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach podstatným spôsobom. 62. Vyššie uvedené nedostatky správnych orgánov oboch stupňov odôvodňujú zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a zároveň je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia k odvolacej námietke týkajúcej sa postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny súd považoval z procesného hľadiska za vhodnejšie zrušiť len rozhodnutie žalovaného, ktorý za účelom odstránenia vytýkaných nedostatkov sám určí ďalší postup vo veci. Súd nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie mesta Nové Zámky aj vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 59 správneho poriadku). 63. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec znova prejednať, dať možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom a prípadne navrhnúť dôkazy a po dôslednom vysporiadaní sa so všetkými návrhmi účastníkov konania prijme správny orgán vo vzťahu k všetkým relevantným aspektom dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového stavu. 64. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 65. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože správny súd nezistil, že im trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade.
66. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, (i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo (j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.