{"guid": "eb7e8e53-812e-40a3-8ae8-c1bb22000396:fde8a58d-c87b-4f19-a3f8-e59149f3581b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200554.8", "spisova_znacka": "NR-15S/73/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/73/2020 z 10. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. júna 2026, sp. zn. NR-15S/73/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200554.8", "identifikacne_cislo": "4020200554", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2026-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/453/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 453/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/453/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/453-2000/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/70/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 zákona č. 70/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/70/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/70-1976/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a.odsek-23", "nazov": "§ 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a.odsek-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-16a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442", "nazov": "zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/442-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/276", "nazov": "zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/276", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/276-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a", "nazov": "§ 16a zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-16a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-58", "/SK/ZZ/2000/453#paragraf-10", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-16", "/SK/ZZ/1976/70#paragraf-46", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-16a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fde8a58d-c87b-4f19-a3f8-e59149f3581b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200554.8", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200554.8", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200554.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/73/2020\n4020200554\n10. 06. 2026\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4020200554.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej,\nv právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851\n02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01\nKošice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Zámky,\nso sídlom Podzámska 25, 940 02 Nové Zámky, za účasti: 1./ Aquario Nové Zámky s.r.o., so sídlom\nNitrianska cesta 111A, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 841 919, 2./ Mesto Nové Zámky, so sídlom Hlavné\nnámestie 10, 940 02 Nové Zámky, IČO: 00 309 150, 3./ TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na\nSenec 2, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 321 828, 4./ STOP.SHOP. Slovakia s.r.o.,\nso sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 36 688 568, 5./ ZDR Retail Nové Zámky s.r.o., so\nsídlom Boženy Nemcovej 13, 811 04 Bratislava, IČO: 44 650 604, 6./ Garden OAZIS s.r.o., so sídlom\nNitrianska cesta 111C, 940 01 Nové Zámky, IČO: 51 132 893, 7./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/\nXX, D. E., 8./ F. G., bytom C. X, XXX XX D. E., 9./ H. E., bytom F. H. XX, XXX XX D. E., 10./ I. E., bytom\nF. H. XX, XXX XX D. E., o správnej žalobe proti rozhodnutiu Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZOCDPK-2020/016405-002 zo dňa 07.10.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-OCDPK-2020/016405-002 zo\ndňa 07.10.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nIII. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Spoločnosť Aquario Nové Zámky s.r.o., IČO: 36 841 919, ktorá je ďalším účastníkom konania v 1.\nrade, podala dňa 16.10.2019 mestu Nové Zámky ako špeciálnemu stavebnému úradu žiadosť o vydanie\nstavebného povolenia na stavbu „Prístavba nákupného strediska AQUARIO Nové Zámky“ v rozsahu\n„SO 02 Parkovisko a komunikácie“ (ďalej len „Stavba“) podľa § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný\nzákon“) a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“).\n\n2. Stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania oznámením zo dňa 13.12.2019. Zároveň poučil\núčastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky v lehote 7\npracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia s tým, že na neskôr podané námietky sa nebude\nprihliadať. Ďalej v oznámení uviedol, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť na Mestskom\núrade v Nových Zámkoch. Na základe tohto oznámenia predložil svoje vyjadrenie zo dňa 22.12.2019\naj žalobca ako účastník konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona ako dotknutá verejnosť\npodľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon EIA“).\n3. Mesto Nové Zámky ako špeciálny stavebný úrad po predložení všetkých potrebných dokladov vydalo\nstavebné povolenie č. 18491-ES/522/2019/195/LÁ zo dňa 28.01.2020 (ďalej len „Stavebné povolenie“\nalebo „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 66 stavebného zákona a § 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.\no pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“),\nktorým bola povolená realizácia Stavby.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 05.02.2020, v ktorom namietal, že:\n(i) stavebné povolenie nemalo pripojenú žiadnu stavebnú dokumentáciu, podľa ktorej sa má Stavba\nzrealizovať a následne skolaudovať, čo je v rozpore s § 10 ods. 2 Vyhlášky a s § 46 zákona č. 70/1976\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“);\n(ii) stavebný úrad nepostupoval podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, lebo nevyhodnotil splnenie\npodmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania; (iii) stavebný úrad nepostupoval v súlade s § 62 ods. 1\npísm. b) stavebného zákona, keď nepožiadal orgán štátnej vodnej správy o stanovisko k pripomienkam\nžalobcu uplatneným v jeho vyjadrení zo dňa 22.12.2019, keďže zmenou stavby sa môžu zmeniť vodné\npomery; (iv) stavebný úrad nepostupoval podľa § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o\nzmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\n(vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“), ktorý zakazuje vydať stavebné\npovolenie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody; (v) rozhodnutie\nneobsahuje podmienky na ochranu oprávnených záujmov účastníka konania podľa § 10 ods. 1 písm.\ne) Vyhlášky a ani zdôvodnenie, že by bola požiadavka žalobcu na sadové a parkové úpravy, retenčnú\nresp. drenážnu dlažbu neoprávnenými požiadavkami; (vi) namietol neoverenie požiadavky na nákladovú\nefektivitu stavby a efektívne využívanie slnečného žiarenia a klimatických pomerov; (vii) stavebný úrad\nodmietol oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku,\npričom žiadal o kópiu spisu v rozsahu podkladov rozhodnutia, ktorú nedostal, čím stavebný úrad porušil\n§ 23 ods.1 a 4 správneho poriadku.\n5. O odvolaní rozhodol žalovaný, konkrétne Okresný úrad Nové Zámky, odbor cestnej dopravy\na pozemných komunikácií podľa § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona rozhodnutím č. OU-NZOCDPK-2020/016405-002 zo dňa 07.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v spisovom materiáli sa nachádza overená projektová\ndokumentácia stavby alebo jej zmeny, pričom stavebný zákon vyžaduje, aby k stavebnému povoleniu\npripojil stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny; nevyžaduje sa, aby bola\noverená projektová dokumentácia zaslaná každému účastníkovi konania. Podľa § 67 ods. 1 stavebného\nzákona zašle stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia projektovú dokumentáciu po jednom\noverenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a\nvlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si stavebný úrad\nponechá. Pri líniových stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť dokumentácie.\n7. Podľa žalovaného postupoval špeciálny stavebný úrad v zmysle § 140c ods. 2 stavebného\nzákona. Špeciálny stavebný úrad zaslal dňa 13.12.2019 oznámenie o začatí stavebného konania\ns predpísanými prílohami podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona aj Okresnému úradu\nNové Zámky, ktorý dňa 07.01.2020 vydal k začatiu stavebného konania záväzného stanovisko\nč. OU-NZ-OSZP-2020/003141-002 (v znení opravy chyby v písomnom vyhotovení č. OU-NZOSZP-2020/003141-003 zo dňa 27.01.2020), ktorým konštatuje, že predložený projekt pre vydanie\nstavebného povolenia na Stavbu nie je v rozpore s posúdeným zámerom a návrh na začatie stavebného\npovolenia na Stavbu je v súlade so zákonom a rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. J./XXXXXX-XXX zo dňa 11.05.2018.\n\n8. Stavebný úrad podľa § 62 písm. b) stavebného zákona preskúmal, či dokumentácia spĺňa požiadavky\ntýkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života\nľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom\na osobitnými predpismi; odborným orgánom na tento účel je Okresný úrad Nové Zámky, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie. Podkladom na vydanie stavebného povolenia bolo aj vyjadrenie\nOkresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie ako príslušného vodoprávneho\norgánu č. OU-NZ-OSZP-2019/013488-02-Pr zo dňa 12.07.2019, podľa ktorého navrhovaná stavba v\nzmysle predloženého projektu stavby pre stavebné povolenie je z hľadiska ochrany vodných pomerov\nmožná.\n9. Podľa žalovaného stavebný úrad v stavebnom povolení nezamietol požiadavku na realizáciu\nsadových a parkovacích úprav a ani požiadavku na nákladové efektivitu stavby a také riešenie stavby,\nktoré efektívne využíva slnečné žiarenie a klimatické pomery.\n10. K namietanej nutnosti aplikácie § 16a vodného zákona žalovaný uvádza, že podľa daného\nustanovenia sa za „navrhovanú činnosť“, pre ktorú sa vyžaduje postup podľa § 16a vodného zákona,\npovažuje trvalo udržateľná rozvojová činnosť človeka alebo jej zmena, zmena fyzikálnych vlastnosti\nútvaru povrchovej vody alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Pri určovaní, ktoré zámery\n(stavby a činnosti) podliehajú postupu podľa daného ustanovenia, je potrebné vychádzať z úvahy ich\nmožného ovplyvňovania útvarov povrchovej vody alebo podzemnej vody, a to či realizáciou daného\nzámeru môže dôjsť k modifikácii (zmene) fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene\núrovne hladiny útvarov podzemnej vody, ktoré môžu viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého\nstavu/ potenciálu vôd alebo k zhoršeniu stavu útvaru povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý stav\n(tzv. novou trvalo udržateľnou rozvojovou činnosťou človeka dôjde k zhoršeniu útvaru povrchovej vody).\nV posudzovanom prípade prvostupňový orgán vyhodnotil správne navrhovanú činnosť ako činnosť, ktorá\nnespadá pod § 16a vodného zákona. V predmetnom konaní nedochádza k zhoršeniu a ovplyvneniu\nkvality podzemných vôd, ako ani k ovplyvneniu vodných útvarov.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n(argumenty žalobcu)\n11. Správnou žalobou podanou dňa 07.12.2020 na Krajský súd v Nitre sa žalobca domáha preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch\nrozhodnutí z dôvodu, že (i) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), (ii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za\nzáklad napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa\n§ 191 ods. 1 písm. f) SSP a (iii) v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n12. Žalobca namieta porušenie § 38a stavebného zákona v spojení s § 16a ods. 23 vodného zákona tým,\nže si stavebný úrad nezabezpečil rozhodnutie podľa § 16a ods. 13 alebo 21 vodného zákona. Stavebný\núrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu. Pre účely splnenia § 16a vodného\nzákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej\nvodnej správy je to „obyčajný“ okresný úrad. Stavebný úrad tak podľa žalobcu potrebuje od štátnej\nvodnej správy dve záverečné stanoviska podľa §140b stavebného zákona: (a) záväzné stanovisko\nštátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraja k splneniu záujmov vyplývajúcich zo smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/ES z 23.10.2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre\nopatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva v platnom znení (ďalej len „smernica o vode“)\nvo forme rozhodnutia podľa §16a vodného zákona; toto zabezpečené nebolo; (b) záväzné stanovisko\nštátnej vodnej správy „obyčajného“ okresného úradu k splneniu ostatných environmentálnych záujmov\npodľa vodného zákona vo forme vyjadrenia; toto zabezpečené bolo. Príslušným orgánom oprávneným\nrozhodovať podľa §16a vodného zákona je okresný úrad v sídle kraja; úrad si teda nemohol o veci urobiť\nvlastný záver, ale musel konať výlučne na základe vyjadrenia štátnej vodnej správy v sídle kraja, čo\nsa nestalo.\n\n13. Pre správnu aplikáciu vodného zákona je potrebné vychádzať z účelu a cieľa smernice o vode,\nktorá je pre členské štáty záväzná čo do cieľov. V danom prípade však existuje aj právne záväzný\nvýklad procesného postupu orgánov členských štátov, a to v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č.\nC-461/13, ktorý stanovuje povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie\nstavu útvaru povrchovej vody; t. j. kým sa nepreukáže opak v súlade so smernicou o vode. Uvedený\nrozsudok je záväzným výkladom Európskeho práva a členské štáty a ich štátne orgány sú týmto právnym\nnázorom priamo viazané; vrátane odvolacieho úradu. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie (ďalej len „Súdny dvor EU“) vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie\nochrany vôd, pričom §16a vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraje so\nsplnením všetkých procesných aj formálnych náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného\nzákona.\n14. Stavebný úrad zamietol požiadavku na realizáciu sadových a parkových úprav, retenčnú, resp.\ndrenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík zohľadňujúcou environmentálne aspekty. Žalobca\ndospel k záveru, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany\nvôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom.\n15. Princíp rovnosti účastníkov konania nepripúšťa rozdiely v kvalite odôvodnenia hodnotenia a\nspôsobu vyrovnania sa s námietkami účastníkov konania správnymi orgánmi. Riadne a kvalifikované\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Podľa\nnázoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a\nobsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou\nprekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia.\n16. Žalobca namieta, že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené\nv priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej\nverejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom mali byť žalobcovi odopreté práva na\nefektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy\nSlovenskej republiky. V uvedenom odvodnení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek\nvlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Žalobca cituje viacero\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa požiadavky na riadne odôvodnenie\nrozhodnutí orgánov verejnej moci a namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí.\n17. Postupom prvostupňového orgánu bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom\nrozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Tiež mu\nbolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé\nživotné prostredie (čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky) a právo na spravodlivý proces. Napadnutým\nrozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné prvostupňové\nrozhodnutie nezrušil ani nezmenil. Povinnosť správneho orgánu, resp. právo účastníka konania podľa\n§ 33 správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1 a 4 správneho poriadku. Žalobca\ncituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013,\npodľa ktorého ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva\núčastníkom konania. Podľa žalobcu preto nie je možné ani povinnosti/právo podľa § 23 ods. 1 správneho\nporiadku nahradiť odkazom na § 33 správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom\nrozhodnutí.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n18. Keďže žalobca označil ako žalovaného Okresný úrad Nitra, ktorý vo veci nekonal a nevydal\nnapadnuté rozhodnutie, Krajský súd v Nitre pôvodne vyzval na vyjadrenie tento subjekt. Okresný úrad\nNitra predložil administratívne spisy, ktoré si vyžiadal od konajúceho orgánu – Okresného úradu Nové\nZámky – a predložil vyjadrenie, ktorým žiadal zastaviť konanie podľa § 99 písm. b) SSP z dôvodu\nnesprávne označeného žalovaného, resp. z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\nOkresného úradu Nitra.\n\n19. Vo vyjadrení k žalobe predloženom Okresným úradom Nové Zámky žalovaný sumarizoval dôvody\nnapadnutého rozhodnutia a relevantnú právnu úpravu. Navrhol, aby „žaloba bola zrušená a rozhodnutie\nodvolacieho orgánu potvrdené“.\n20. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, ktorej podstatou je rozsiahly poukaz na\npotrebu eurokonformného výkladu smernice o vode a § 16a vodného zákona v kontexte rozhodnutí\nSúdneho dvora EU. Konkrétne poukazuje na prejudiciálne rozhodnutie vo veci Bund für Umwelt\nund Naturschutz Deutschland e.V. (C-461/13), v ktorom súd vysvetlil, že povinnosť členských štátov\nzamedziť zhoršeniu stavu vôd je záväzná aj pri individuálnych rozhodnutiach o projektoch (napr.\npovoľovanie stavebných aktivít). Výnimky z povinnosti prevencie zhoršenia sú síce prípustné, ale\nprístupy založené na ekonomickom vážení priameho zhoršenia bez splnenia podmienok derogácie sú\nneprípustné. Pochybením konajúcich orgánov v prejednávanej veci teda bolo, že postupom podľa §\n16a ods. 1 až 6 vodného zákona sa individuálne neposúdilo, či daná navrhovaná činnosť nevyžaduje\nvýnimku podľa § 16a ods. 10 vodného zákona, ale táto skutočnosť sa len bezdôvodne predpokladala\nv dôsledku nesprávnej súčinnosti dotknutého orgánu štátnej vodnej správy.\n21. Pochybenie však nie je len čisto procesného charakteru, ale aj materiálneho, nakoľko súčasťou\nprocesného postupu podľa § 16a ods. 1 až 6 vodného zákona je aj odborné preskúmanie projektovej\ndokumentácie stavby (§ 16a ods. 2 vodného zákona), a to vyhradenou odborne spôsobilou osobou (§\n16a ods. 3 vodného zákona), pričom ak povaha stavby je taká, že sa odborné posúdenie nevyžaduje,\ntak záväzné stanovisko vydá štátna vodná správa aj bez odborného stanoviska (§ 16a ods. 4 vodného\nzákona). Štátna vodná správa má súčasne aj publikačnú povinnosť (§ 16a ods. 5 vodného zákona),\nčo súvisí s právom na úplné a včasné informácie o životnom prostredí. Bez zabezpečenia záväzného\nstanoviska podľa § 16a ods. 6 vodného zákona nebolo odborne osvedčené ani to, že sa výnimka\nnevyžaduje, ale ani to, že projekt nie je takéhoto charakteru, že by mohol mať významný vplyv na vody.\n22. Žalobca sa v ďalšej časti venoval procesným úkonom správneho súdu vo vzťahu k žalobcovi, pričom\nnamietal nedostatočné odlíšenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti od žalobcu ako právnickej\nosoby. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť je osobitným žalobcom disponujúcim osobitnou žalobnou\nlegitimáciou, pričom táto možnosť nie je pozitívne upravená ani vo vnútroštátnom právnom poriadku,\nale ani v sekundárnom práve Európskej únie. Žalobca namieta, že správny súd „vykladal samotnú\nžalobu s porušením čl. 258 ZFEU, keďže sa pri vymedzení žaloby, žalobcu, žalobnej legitimácie\na rozhodovacích kritérií nepridŕžal eurokonformného výkladu čl. 11 smernice EIA tak, ako ju záväzne\nvyložil Súdny dvor Európskej únie“. Následne predkladá sumár rozhodovacej činnosti Súdneho dvora\nEU. Toto podanie žalobcu je však značne zmätočné, nakoľko záverom tohto vyjadrenia k vyjadreniu\nžalovaného je požiadavka adresovaná kasačnému súdu, aby zohľadnil pri posudzovaní žaloby,\nžalobného návrhu i kasačnej sťažnosti legitímne očakávania žalobcu vyplývajúce z práva EU, ako aj\neurokonformný vklad objektívneho práva uvedený v žalobe a následnej v kasačnej sťažnosti.\n23. Ďalšie podania účastníkov konania neboli súdu doručené.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n24. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-15/73/2020.\n25. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 10.06.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n\n26. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 10.06.2026\npodaním zo dňa 08.06.2026, v ktorom uviedol, že sa pojednávania nezúčastní na pokyn žalobcu.\nZároveň však súhlasil, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti.\n27. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania v 1. rade na pojednávaní navrhol primárne žalobu\nodmietnuť, ako oneskorene podanú z dôvodu, že pôvodne bola žaloba podaná na nepríslušný orgán\n– Okresný úrad Nitra – ktorý vo veci nekonal a nevydal napadnuté rozhodnutie. Následná zmena\nžalovaného nastala po dvojmesačnej lehote na podanie žaloby. Alternatívne navrhuje žalobu zamietnuť.\n28. Dňa 10.06.2026 o 14:15, t. j. po pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v rovnaký deň (zápisnica\nz pojednávania skončená o 09:40), doručil právny zástupca žalobcu podanie označené ako „Návrh\nna priznanie odkladného účinku a návrh na prerušenie konania“ zo dňa 10.06.2026, ktorým predložil\nopakovaný návrh na priznanie odkladného účinku a tiež návrh na predloženie prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru EU. Nakoľko však už bolo vo veci meritórne rozhodnuté, na toto podanie súd nemôže\nv žiadnom rozsahu prihliadať (§ 138 SSP).\n29. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n31. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n33. Podľa § 38a stavebného zákona, s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci\nalebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo\nna určenie využitia územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní\npostavenie dotknutého orgánu podľa § 140a.\n34. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán\nverejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie\npodľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má\nnaň nadväzovať alebo s ním súvisí.\n35. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia\nzáujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,\npodávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke\na vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.\n36. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto\nzákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\n37. Podľa § 2 písm. d) vodného zákona, vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody\nna zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu\na znakmi hydrologického režimu,\n38. Podľa § 16 ods. 10 vodného zákona, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem\nrealizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností\nútvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná\n\nčinnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná\npostupovať podľa § 16a.\n39. Podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, pred podaním návrhu na začatie konania o povolení\nnavrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“) orgán štátnej\nvodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b).\n40. Podľa § 16a ods. 3 vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy písomne požiada do siedmich\ndní od doručenia žiadosti poverenú osobu o vydanie odborného stanoviska a konanie podľa odseku 1\npreruší. Poverená osoba vydá odborné stanovisko do 30 dní alebo v osobitne zložitých prípadoch do 60\ndní od doručenia žiadosti orgánu štátnej vodnej správy.\n41. Podľa § 16a ods. 4 vodného zákona, odborné stanovisko je podkladom pre rozhodnutie podľa odseku\n1. Súčasťou odborného stanoviska sú aj údaje, ktoré sú podkladom pre jeho vypracovanie.\n42. Podľa § 28 ods. 1 vodného zákona, pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny\nstavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je\npredpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých\npodmienok ju možno uskutočniť a užívať.\n43. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie..\n44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nV.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n45. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu\nexistujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n46. Správny súd prvotne uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku,\nak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie (§ 180 ods. 1 SSP).\nŽalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor\nalebo zainteresovaná verejnosť (§ 180 ods. 2 SSP). To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy\nnie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd\nnie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, a to v závislosti\nod predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí\nžalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo dňa 05.05.2020, bod 27, či\nodbornú literatúru napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok.\nPraha: C. H. Beck, 2018, s. 907).\n47. Žalobca ako žalovaného označil „Okresný úrad Nitra“. Napadnuté rozhodnutie však vydal Okresný\núrad Nové Zámky, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 3 ods. 5 písm. c) cestného\nzákona. Ako vyplýva aj z administratívneho spisu, ktorý bol pôvodne Krajskému súdu v Nitre predložený\ncestou Okresného úradu Nitra, celé administratívne konanie o odvolaní bolo vedené Okresným úradom\nNové Zámky. Správny súd preto ako so žalovaným konal s Okresným úradom Nové Zámky. Aj s odkazom\n\nna argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku a na znenie § 180 ods. 2 SSP nebolo\nmožné postupovať podľa pôvodného návrhu Okresného úradu Nitra (bod 18 tohto rozsudku) a konanie\nzastaviť podľa § 99 písm. b) SSP z dôvodu nesprávneho označenia žalovaného v správnej žalobe.\nRovnako to platí o návrhu právneho zástupcu ďalšieho účastníka konania v 1. rade na odmietnutie žaloby\nako oneskorene podanej z dôvodu nesprávneho označenia žalovaného (bod 27 tohto rozsudku). Ak je zo\nžaloby zrejmé, voči akému rozhodnutiu smeruje, čoho sa žalobca domáha a na základe akých žalobných\nbodov, samotné nesprávne označenie žalovaného nemôže mať za následok odmietnutie správnej žaloby\nz dôvodu jej oneskoreného podania, ak pritom bola správna žaloba podaná na správny súd v zákonom\nstanovenej lehote.\n48. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súd skúma, či orgán verejnej\nsprávy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia\na zistil vo veci dostatočne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a s\nprocesnoprávnymi predpismi a či je zrozumiteľne, presvedčivo a dostatočne odôvodnené.\n49. Predmetom konania pred správnym súdom bol súdny prieskum zákonností napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na Stavbu.\nZ administratívneho spisu vyplýva priebeh administratívneho konania tak, ako je uvedený v bodoch 1\naž 10 tohto rozsudku.\nK námietke nevyhodnotenia Stavby ako navrhovanej činnosti podľa vodného zákona\n50. Nosnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu o porušení § 38a stavebného zákona v spojení s\n§ 16a ods. 23 vodného zákona tým, že si stavebný úrad nezabezpečil rozhodnutie podľa § 16a ods. 13\nalebo 21 vodného zákona. Konkrétne v konaní absentovalo podľa žalobcu záväzné stanovisko podľa\n§140b stavebného zákona od štátnej vodnej správy, t. j. okresného úradu v sídle kraja, k splneniu\nzáujmov vyplývajúcich zo smernice o vode vo forme rozhodnutia podľa §16a vodného zákona. Žalobca\nodkazuje primárne na závery rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-461/13 (Nemecký zväz pre\nochranu prírody a životného prostredia; tzv. prípad Weser) a tvrdí nedodržanie povinnosti nepovoliť\nprojekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody.\n51. Znenie § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a vodného zákona pojem „navrhovaná\nčinnosť“ tak, že „fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové\nčinnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny\núrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na\nzačatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“. Toto ustanovenie je\npotrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona v § 1, najmä jeho ods. 3, ako\naj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1 vodného zákona. Vodný zákon\nv § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle\n§ 16 ods. 10 vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd,\nchránených území uvedených v § 5 ods.1 písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia,\ntak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. To znamená, že nie každá činnosť, ktorá\nvyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa\nvodného zákona.\n52. Uvedený záver nie je podľa správneho súdu v žiadnom rozpore ani so závermi prejudiciálneho\nrozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-461/13, ktorého predmetom posúdenia bol projekt prehĺbenia\na úpravy koryta rieky s cieľom umožniť plavbu väčších kontajnerových lodí s hlbším ponorom proti prúdu\nrieky. Situácia stavebného objektu SO 02 Parkovisko a komunikácie realizovaného v intraviláne obce je\nsamozrejme odlišná, no správny súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom Súdneho dvora EU, že ciele\nochrany vôd v smernici o vodách predstavujú záväzné kritérium pre povoľovanie jednotlivých projektov.\nV tomto smere však žalobca úplne opomenul uviesť vo svojej žalobnej námietke, a neuviedol to ani\nv rámci odvolania, v čom konkrétne ma spočívať potreba subsumovať posudzovaný stavebný objekt (SO\n02 Parkovisko a komunikácie) pod pojem „navrhovaná činnosť“ v zmysle vodného zákona, resp. akému\nvodnému útvaru hrozí zhoršenie stavu realizáciou Stavby, v akom rozsahu a pod. Žalobca neuviedol\nžiadne konkrétne okolnosti, vplyvy danej stavby na vodné útvary ani iné skutočnosti, ktoré mali byť podľa\n\njeho názoru nesprávne posúdené zo strany stavebného úradu alebo orgánu štátnej vodnej správy, ktorý\npredložil záväzné stanovisko podľa § 73 ods. 18 vodného zákona.\n53. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie Okresného úradu\nNové Zámky, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 12.07.2019 k stavbe „Prístavba nákupného\nstrediska AQUARIO Nové Zámky“ (ďalej len „Záväzné stanovisko štátnej vodnej správy“), ktorým sa\ndaný orgán štátnej vodnej správy (§ 58 písm. c) vodného zákona) vyjadril podľa § 28 ods. 1 a § 61\npísm. a) vodného zákona k nasledovným stavebným objektom: SO 01 Prístavba nákupného strediska,\nSO 02 Parkovisko a komunikácie, SO 03 Sadové úpravy, SO 04 Areálový vodovod, SO 05 Splašková\nareálová kanalizácia, SO 06 Dažďová areálová kanalizácia, SO 07 Zaolejovaná areálová kanalizácia,\nSO 08 Plynová prípojka a areálové rozvody plynu, SO 09 Prekládka kábla VN, SO 10 Trafostanica,\nSO 11 Prípojka VN, SO 12 Areálové NN rozvody, SO 13 Vonkajšie osvetlenie, SO 15 Strojovňa SHZ,\nnádrž SHZ. Jednoznačným záverom Záväzného stanoviska štátnej vodnej správy je, že „navrhovaná\nstavba v zmysle predloženého projektu pre stavebné povolenie je z hľadiska ochrany vodných pomerov\nmožná“. V prípade SO 10 Trafostanica orgán štátnej vodnej správy uviedol povinnosť požiadať o súhlas\npodľa § 27 ods. 1 písm. c) vodného zákona a objekt SO 06 Dažďová areálová kanalizácia bol označený\nako vodná stavba podľa § 52 vodného zákona, na ktorú bude potrebné stavebné povolenie špeciálneho\nstavebného úradu podľa § 26 vodného zákona. Žiadne osobitné požiadavky vo vzťahu k stavebnému\nobjektu SO 02 Parkovisko a komunikácie, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, neboli v tomto\nzáväznom stanovisku uvedené. Na základe toho správny súd prisvedčil žalovanému v tom, že v rámci\nstavebného konania nebolo potrebné žiadať o vydanie rozhodnutia podľa § 16a ods. 23 vodného zákona\ntak, ako sa toho domáha žalobca. Žalobná námietka absencie rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona\nje nedôvodná.\n54. Tvrdenie žalobcu, že toto záväzné stanovisko mal poskytnúť okresný úrad v sídle kraja nie je v súlade\ns kompetenciami jednotlivých orgánov štátnej vodnej správy upravenými podľa § 28, § 58, § 60 ods.\n1 písm. i) a j) v spojení s § 61 písm. a) vodného zákona. Z uvedených ustanovení vodného zákona\nvyplýva, že Okresný úrad Nové Zámky, odbor starostlivosti o životné prostredie, bol oprávnený na\nvydanie záväzného stanoviska k súladu navrhovanej stavby s ustanoveniami vodného zákona. Tento\nzáver možno podporiť aj závermi rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Svk/2/2023 zo dňa 31.01.2024, ktorý v obdobnej veci rovnakého žalobcu konštatoval:\n„30. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že v predmetnej veci došlo k nesprávnemu\nvýkladu § 16a vodného zákona. Krajský súd dostatočne vysvetlil, prečo záväzné stanovisko podľa\n§ 16a vodného zákona nemusí byť podkladom pre napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby, keď\ns poukazom na § 16 ods. 10 vodného zákona v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\ndospel k záveru, že v rámci konania umiestnení stavby neexistoval dôvod na postup podľa § 16a\nvodného zákona.\n31. V súlade s právnym posúdením krajského súdu, kasačný súd poukazuje na znenie § 16 ods.\n10 vodného zákona, ktoré je nosnou normou určujúcou, kedy je dôvod na postup podľa §16a\nvodného zákona. Ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona v znení platnom v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia jednak vymedzilo legálnu definíciu pojmu „navrhovaná činnosť“ v zmysle\nvodného zákona [„...trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych\nvlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len\n„navrhovaná činnosť“)“...], ale zároveň určilo pre osobu povinnosť postupovať podľa § 16a, a to\nkonkrétne pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti („...je pred podaním\nnávrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“). Inak\npovedané, povinnosť postupovať podľa § 16a má navrhovateľ len v prípade, ak sa jedná o navrhovanú\nčinnosť, ktorý obsah pojmu je v predmetnom ustanovení aj definovaný.\n32. Z uvedeného dôvodu sťažovateľova argumentácia zneniami ustanovení § 16a ods. 23 a §73 ods. 10\nvodného zákona nie je relevantná, pretože tieto sú aplikované len v prípade, ak je naplnená hypotéza\nnormy § 16 ods. 10 vodného zákona - teda ak sa povoľuje navrhovaná činnosť, ktorej definícia je v § 16\nods. 10 vodného zákona vymedzená.\n33. Čo sa týka ustanovenia §73 ods. 10 vodného zákona, toto nemožno izolovane vykladať tak, ako\nto tvrdil sťažovateľ (že zakladá povinnosť v zásade pri každom územnom konaní vydať rozhodnutie\n\npodľa § 16a vodného zákona). Pri aplikácii systematického výkladu je zrejmé, že sa jedná o normu\nprocesnoprávnu, keď § 73 s názvom „postup v konaní“ je súčasťou deviatej časti vodného zákona osobitosti konania. Znenie §73 ods. 10 vodného zákona upravuje časový postup pri územnom konaní\no navrhovanej činnosti, t. j. činnosti definovanej v § 16 ods. 10 vodného zákona. Jeho aplikácia však\nnastáva len pri naplnení hypotézy § 16 ods. 10 vodného zákona.\n34. Z obdobných dôvodov neobstojí ani poukaz sťažovateľa na prechodné ustanovenie § 80e ods. 1\nvodného zákona, ktorý upravuje časovú pôsobnosť pre aplikáciu § 16a vodného zákona, pričom aj toto\nustanovenie používa pojem „navrhovaná činnosť“, ktorého obsah vymedzuje § 16 ods. 10 vodného\nzákona.\n35. Kasačný súd je toho názoru, že výklad uvedený krajským súdom je v súlade aj s teleologickým\na historickým výkladom tejto normy. Ustanovenie § 16a a § 16 ods. 10 vodného zákona bolo do\ntohto právneho predpisu inkorporované zákonom č. 51/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon\nč. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona\nč. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V zmysle dôvodovej\nsprávy k predmetnému zákonu, možnosť posúdenia zhoršenia stavu vodného útvaru a vydania\nrozhodnutia o splnení podmienok podľa § 156 ods. 6 písm. b) vodného zákona orgánom štátnej\nvodnej správy vychádza z implementácie čl. 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES. Zákonodarca v dôvodovej\nspráve k predmetnému zákonu uviedol: „Každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka,\nktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska\njej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení,\nvodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení.“ Znenie\nustanovenia § 16 ods. 10 a § 16a vodného zákona bolo neskoršou právnou úpravou precizované na\nmožnosť uplatnenia výnimky z environmentálnych cieľov a postup orgánov zákonu č. 516/2021 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách\na o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Aj v tomto prípade zákonodarca v dôvodovej\nspráve uviedol príklady činností, ktoré podliehajú postupu podľa § 16a vodného zákona. Takýmito\nčinnosťami sú podľa zákonodarcu najmä projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom (úprava,\nzmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu\na zadržiavanie vôd vodné elektrárne, odbery podzemných vôd v množstve od 1250 m3 mesačne alebo\n15000 m3 ročne, odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby) a projekty na rozvoj a budovanie\ninfraštruktúry (cestnej, železničnej, vodnej vrátane ostatných líniových stavieb).\n36. Obdobne vykladal ustanovenie § 16 ods. 10 v spojení s § 16a senát 6S kasačného súdu v rozsudku\nsp. zn. 6Svk/6/2022 zo dňa 28.02.2023, v ktorom uviedol, „že kľúčovým pojmom na účely možného\npostupu a splnenia podmienok podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. je pojem „navrhovaná činnosť“,\nktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo\nudržateľného využívania, a ktoré sú stanovené jednak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných\nvôd a jednak pre chránené územia“.“.\n55. Nad rámec samotnej žalobnej námietky správny súd konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu\nje aj záväzné stanovisko Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie č.\nOU-NZ-OSZP-2020/003141-002 zo dňa 07.01.2020 v znení opravy č. OU-NZ-OSZP-2020/003141-003\nzo dňa 21.07.2020, k samotnej Stavbe objektu SO 02 Parkovisko a komunikácie, vydané podľa §\n53 ods. 1 písm. c) a § 56 písm. b) zákona EIA, ktorým konštatuje súlad projektu so zákonom EIA\na s rozhodnutím zo zisťovacieho konania číslo č. OU-NZ-OSZP-2018/001566-22-K zo dňa 11.05.2018.\nZáverom zisťovacieho konania bolo, že stavba sa ako navrhovaná činnosť podľa zákona EIA nebude\nposudzovať podľa daného zákona.\nK námietke neumožnenia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia\n56. Podstatnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu o porušení § 33 ods. 2 správneho poriadku\nz dôvodu, že žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Túto námietku uplatnil\nžalobca už v odvolaní a zopakoval ju aj v rámci správnej žaloby, pričom namietal, že žalovaný sa k tejto\n\nnámietke nijako nevyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca uvádza, že z napadnutého\nrozhodnutia nemá vyplývať, ako sa správne orgány vysporiadali s tvrdením o porušení § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku.\n57. Správny súd prisvedčil čiastočnej dôvodnosti žalobnej námietky nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nijako nepomenúva, či a akým spôsobom mohol\nžalobca realizovať svoje právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších\ndôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. V tomto smere správne orgány nevysvetľujú svoje\núvahy, akými boli vedené pri posudzovaní potreby umožniť účastníkom konania možnosť oboznámiť\nsa so všetkými podkladmi prvostupňového rozhodnutia. V preskúmavaných rozhodnutiach takéto\nodôvodnenie úplne absentuje. Žalovaný sa tak žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto procesnou\nodvolacou námietkou. Žalobou napadnuté rozhodnutie neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce\npre rozhodnutie zásadný význam, preto napadnuté rozhodnutie nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré sa primerane\nvzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné vo vzťahu k aplikácii § 33 ods.\n2 správneho poriadku v stavenom konaní, ktorá bola spochybnená zo strany žalobcu už v odvolaní.\n58. Povinnosťou prvostupňového orgánu bolo, okrem iného, zistiť dostatočne skutkový stav a vydať\nrozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci a bude obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). Keďže\nžalobca spochybnil postup správnych orgánov v tom, že nekonali dostatočne so žalobcom ako\núčastníkom konania, t. j. namietol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), správny súd sa zameral aj na vecné posúdenie procesnej\nnámietky žalobcu o neposkytnutí možnosti, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie podľa § 33 ods. 2 správneho\nporiadku.\n59. Skutočnosť, že sa na konanie správnych orgánov podľa stavebného zákona (účinného do\n31.03.2025) aplikoval správny poriadok nie je sporná. „Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje\nvýhrady, príp. realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia,\na to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak\nsprávny orgán opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom\nk porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019).\n„Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil\nv štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo\nvykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie\ndo administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim postupom právo na spravodlivý proces\nv zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého podstatou\nje garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i pred orgánmi verejnej moci, a to\npredovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech účastníčky konania. Atribúty\nspravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov zaručiť v správnom konaní\n(hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené\nv konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch,\nkedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv\núčastníka konania. Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej a právnej situácie\nv posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje argumenty bez\ntoho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny orgán doplnil\nv priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu neoboznámil a ktoré\nnaviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01.07.2015). Odopretie práva účastníka správneho konania\nna oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia má za následok porušenie práva na poskytnutie inej\nprávnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o jeden z pilierov zákonnosti\nadministratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti\nmocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom,\n\nvedie a ovláda konanie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa\n23.03.2010).\n60. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že námietka\nžalobcu, že mu prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia neumožnil oboznámiť sa so všetkými\nlistinami, ktorými správny orgán disponoval, je dôvodná. Účastník správneho konania má právo pred\nvydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť dôkazy.\nOznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 13.12.2019 síce obsahuje výzvu, aby účastníci\nkonania podali svoje námietky a pripomienky do 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia\na tiež informáciu o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na Mestskom úrade v Nových\nZámkoch, no v administratívnom spise sa nenachádza žiadna písomnosť, ktorá by mohla byť podľa\nobsahu vyhodnotená ako oznámenie/výzva účastníkovi konania o možnosti oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia pred vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že po uplynutí uvedenej\n7 dňovej lehoty na podanie námietok a pripomienok a po tom, ako túto lehotu aktívne využil žalobca\npodaním svojho vyjadrenia zo dňa 22.12.2019, bolo do spisu zabezpečené záväzné stanovisko\nOkresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-OSZP-2020/003141-002 zo dňa 07.01.2020 a oprava chyby v\npísomnom vyhotovení tohto stanoviska č. OU-NZ-OSZP-2020/003141-003 zo dňa 27.01.2020, ktorým\nokresný úrad konštatuje, že predložený projekt pre vydanie stavebného povolenia na Stavbu je v súlade\nso zákonom EIA a rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Podľa ustálenej judikatúry záväzné stanovisko\ndotknutého orgánu možno považovať za odborný procesný podklad pre rozhodnutie správneho orgánu\nvo veci samej (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa\n04.07.2019, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/37/2023 zo dňa\n29.11 2023).\n61. Keďže právny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha,\npričom je žiaduce, aby tak robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený,\nže má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej, a táto povinnosť nebola realizovaná\nani zo strany prvostupňového orgánu a nebola následne zhojená ani v odvolacom konaní zo strany\nžalovaného, správny súd konštatuje, že v danej veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci samej. Účastníci konania sa k podkladom nemohli vyjadriť, nemohli predložiť prípadné\nnávrhy na ďalšie posúdenie. Žalobca tak bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich\nprávach podstatným spôsobom.\n62. Vyššie uvedené nedostatky správnych orgánov oboch stupňov odôvodňujú zrušenie oboch\npreskúmavaných rozhodnutí žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, keďže došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a zároveň je napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia k odvolacej námietke týkajúcej sa postupu\npodľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny súd považoval z procesného hľadiska za vhodnejšie\nzrušiť len rozhodnutie žalovaného, ktorý za účelom odstránenia vytýkaných nedostatkov sám určí ďalší\npostup vo veci. Súd nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania\nzrušiť prvostupňové rozhodnutie mesta Nové Zámky aj vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci\nodvolacieho konania (§ 59 správneho poriadku).\n63. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu\nvysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec znova prejednať, dať možnosť účastníkom\nkonania vyjadriť sa k podkladom a prípadne navrhnúť dôkazy a po dôslednom vysporiadaní sa so\nvšetkými návrhmi účastníkov konania prijme správny orgán vo vzťahu k všetkým relevantným aspektom\ndostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového stavu.\n64. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nsúdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n65. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože správny\nsúd nezistil, že im trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade.\n\n66. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §\n147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}