Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sas/7/2023 2023200125 21. 04. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200125.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-F. zo dňa 30.03.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Správny súd n e p r i z n á v a účastníkom konania právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobkyňa požiadal o dávku tehotenské žiadosťou zo dňa 17.05.2022. 2. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.08.2022 Sociálna poisťovňa – pobočka Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa § 178 ods. 1 písm. a) 2. bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobkyňa podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na tehotenské z dôvodu, že žalobkyňa, ktorá si nárok na tehotenské uplatnila v rámci ochrannej doby, nebola v čase zániku nemocenského poistenia tehotná. Na základe odvolania žalobkyne Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č.: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13.10.2022 odvolaniu vyhovela a zrušila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.08.2022 a vec vrátila správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že na základe stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti žalovanej konštatovala, že žalobkyňa mohla byť v čase zániku jej nemocenského poistenia zamestnanca (18.02.2022) tehotná a že sa na ňu vzťahuje ochranná lehota v rozsahu 8 mesiacov po zániku jej nemocenského poistenia zamestnanca. 3. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 21.12.2022 správny orgán prvého stupňa podľa § 178 ods. 1 písm. a) 2. bod zákona o sociálnom poistení rozhodol, že žalobkyňa má podľa § 30, § 47a, § 47b a § 57 zákona o sociálnom poistení nárok na tehotenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa G., H., B. A. I. XXX, XXX XX B. A. I. za obdobie od 15.05.2022 t. j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do skončenia tehotenstva vo výške 7,44987000 EUR za deň (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie, keďže správny orgán prvého stupňa uviedol, že odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu (§ 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
4. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 25.01.2023 uviedla, že prvostupňové rozhodnutie považuje za vecne nesprávne a nezákonné. Uviedla, že správny orgán prvého stupňa určil výšku tehotenského nesprávne s poukazom na to, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, takže nie je preukázaný spôsob výpočtu tehotenskej dávky. Nárok na tehotenské si žalobkyňa uplatňovala z ochrannej lehoty, keď jej správny orgán prvého stupňa nezákonne nepriznal dávku tehotenského. Tehotenské jej bolo priznané až na základe jej odvolania a po rozhodnutí odvolacieho orgánu, ktorým bolo zrušené rozhodnutí o nepriznaní dávky a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Správny orgán prvého stupňa následne určil výšku tehotenského podľa vlastného uváženia, nie podľa zákona, kde sa určuje vymeriavací základ, na ktorý má nárok. Uviedla, že ak si uplatňuje nárok na tehotenské z ochrannej lehoty, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa§ 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa poukazuje na § 57 zákona, ale nespomína, podľa akého zákona a možno sa len domnievať, že ide o zákon o sociálnom poistení. Podľa § 57 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa pravdepodobný vymeriavací základ určuje vtedy, ak poistenec nemal v rozhodnom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Žalobkyňa však podľa § 54 ods. 8 vymeriavací základ mala, o čom by mali byť záznamy v Sociálnej poisťovni a zároveň má výplatné pásky od svojho bývalého zamestnávateľa. Podľa výpočtov žalobkyne určil správny orgán prvého stupňa jej denný vymeriavací základ podľa priemernej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom SR za rok 2021. Takýto výpočet nemá žiadnu oporu v zákone o sociálnom poistení. Žalobkyňa uviedla, že správny orgán prvého stupňa mal denný vymeriavací základ určiť ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, pretože ak by sa určoval pravdepodobný vymeriavací základ podľa § 57 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vznikla by nezákonnosť, keďže pri pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe nemôže byť vymeriavací základ v § 54 zákona o sociálnom poistení. V tlačive Sociálnej poisťovne, v ktorom zamestnávateľ potvrdzuje o zamestnancovi údaje na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, je v bode 7 uvedené: „Vymeriavací základ, z ktorého sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“ Tu zamestnávateľ uvádza v prípadoch, keď zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ, vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, čiže zamestnávateľ nemohol určiť pravdepodobný denný vymeriavací základ, keďže v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, mala žalobkyňa reálny príjem. Správny orgán prvého stupňa mal určiť výšku denného vymeriavacieho základu ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že správny orgán prvého stupňa už raz o tomto nároku nezákonne rozhodol a že jeho postupom dochádza k porušovaniu jej práva na konanie bez zbytočných prieťahov. 5. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 6. Žalovaná rozhodnutím č.: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.03.2023 (pozn. v napadnutom rozhodnutí je nesprávne uvedený ako rok vydania rozhodnutia 2022) odvolanie žalobkyne vo veci priznania nároku na tehotenské v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Rozhodnutie odôvodnila tým, že v odvolacom konaní zistila nasledujúci skutočný stav veci. Žalobkyňa si uplatnila nárok na tehotenské a jeho výplatu predložením Žiadosti o tehotenské č. E. XXXXX, na ktorej v časti „Vyhlásenie poistenkyne“ uviedla, že si tento nárok uplatňuje z ochrannej lehoty zamestnanca zamestnávateľa G., H.. Oprávnený lekár na žiadosti uviedol, že podľa lekárskeho vyšetrenia pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 20.11.2022. Syn žalobkyne sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Podľa údajov v informačnom systéme žalovanej bola žalobkyňa evidovaná ako povinne nemocensky poistený zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa G., H. od 04.12.2018 do 18.02.2022, pričom od 01.02.2020 do 17.02.2022 mala toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalovaná v odôvodnení pokiaľ ide o vznik nároku na dávku tehotenské poukázala na ustanovenia, § 13 ods. 1, § 30 písm. a), § 32 ods. 2 písm. b), § 47a ods. 1, § 49a, § 47a ods. 2, § 47b a § 47c zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne začiatok 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom pripadal na 15.05.2022. Žalobkyni k 15.05.2022 plynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, nakoľko v čase zániku tohto poistenia (18.02.2022) bola tehotná. Nakoľko žalobkyňa splnila vyššie uvedené podmienky nároku na tehotenské, nárok na tehotenské jej od 15.05.2022 vznikol. Vo vzťahu k určeniu výšky dávky tehotenské žalovaná poukázala na § 11 ods. 1, § 55 ods. 1, § 54 ods. 1, 8, 9 a 10, § 57 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a na § 26 ods. 6 zákona
sociálnom poistení. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa, z ktorého si uplatnila nárok na tehotenské, dňa 04.12.2018. Dôvod na poskytnutie tehotenského jej vznikol dňa 15.05.2022. Povinné nemocenské poistenie zamestnanca jej zaniklo dňa 18.02.2022. Vzhľadom na uvedené, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2021, v ktorom mala navrhovateľka povinné nemocenské poistenie zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Z uvedeného dôvodu nedosiahla v kalendárnom roku 2021 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Keďže navrhovateľka v kalendárnom roku 2021 nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, výšku tehotenského pobočka určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava zverejneného na stránke J. boli spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti G., H. pán E. B. a pani G. B. (rodinní príslušníci žalobkyne). V období od decembra 2018 do januára 2020 dosahovala žalobkyňa u tohto zamestnávateľa vymeriavacie základy v rozmedzí od 800 EUR do 1 023 EUR (pri plnom počte dní v mesiaci); priemerne dosahovala vymeriavací základ v sume cca. 930 EUR. Uvedeným vymeriavacím základom zodpovedá výška odvedeného poistného na nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnanca v rozmedzí od cca. 11 EUR do cca. 14 EUR. V období od 25.04.2019 do 31.05.2019 bola žalobkyňa uznaná z tohto poistného vzťahu za dočasne práceneschopnú. Súvisiace nemocenské bolo žalobkyni priznané a pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa vychádzalo zo sumy 29,9577 EUR za deň (rozhodnutie pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 20.05.2019). Za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti mala žalobkyňa vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. Z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalobkyňa dosiahla u zamestnávateľa posledný vymeriavací základ za mesiac január 2020 (31 dní) v sume 920 EUR. Od 03.02. 2020 si uplatnila nárok na materské, ktorý jej nebol priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (rozhodnutie pobočky č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 10.02.2020). Zamestnávateľ prerušil žalobkyni povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky od 01.02.2020 do 17.02.2022. Za dané obdobie teda žalobkyňa vymeriavací základ nedosahovala. Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.02.2022 vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa sa končí dňom 18.02.2022. Registračný list FO - odhláška preukazujúci zánik poistenia žalobkyne u zamestnávateľa G., H. dňa 18.02.2022 bol Sociálnou poisťovňou prijatý dňa 22.02.2022. Za uvedený deň vykázal zamestnávateľ vymeriavací základ žalobkyne v sume 160 EUR, čo je čiastka zodpovedajúca preplatenej dovolenke. Z dôvodov vyššie uvedených sa pri výpočte výšky tehotenského žalobkyne vychádzalo z pravdepodobného príjmu v sume 1 200 EUR a tehotenské bolo určené v sume 7,44987000 EUR za deň. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bolo žalobkyni vyplatené tehotenské za obdobie od 15.05.2022 do 24.11.2022 v celkovej sume 1 445,50 EUR. Pokiaľ žalobkyňa namietala absenciu odôvodnenia v prvostupňovom rozhodnutí, žalovaná uviedla, že odôvodnenia v prípade rozhodnutí o priznaní nároku na dávku spravidla v rozhodnutí absentuje, nakoľko sa má za to, že poistencovi sa vyhovuje v celom rozsahu. V procese odvolacieho konania, kedy poistenec nie je spokojný s rozhodnutím, druhostupňové rozhodnutie vydané vo veci obsahuje podrobné odôvodnenie s opisom rozhodujúcich skutočností, ktoré mali vplyv na posúdenie nároku na dávku, vrátane úvah, ktorými bola organizačná zložka Sociálnej poisťovne vedená pri hodnotení dôkazov a pri aplikácii právnych predpisov a presný výpočet danej nemocenskej dávky. II. Správna žaloba 7. Správnou žalobou zo dňa 12.06.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 13.06.2023, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. 8. Uviedla, že ide o vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Žalovaná určila výšku tehotenského nesprávne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, ako vypočítala výšku nemocenskej dávky. Žalobkyňa uviedla, že si nárok na tehotenské uplatnila z ochrannej lehoty, a preto rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. V § 57 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa uvádza, že pravdepodobný denný vymeriavací základ sa určuje vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa mala vymeriavací základ, o čom by mala mať podľa zákona záznamy v systéme žalovaná, tak isto ako žalobkyňa má záznamy výplatnej pásky od svojho bývalého zamestnávateľa. Podľa výpočtov žalobkyne určil správny orgán prvého stupňa výšku
jej denného vymeriavacieho základu podľa priemernej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom SR za rok 2021. Takýto výpočet, denného vymeriavacieho základu nemá žiadnu právnu oporu, teda nie je zmienený v zákone o sociálnom poistení. Podľa žalobkyne mal správny orgán prvého stupňa denný vymeriavací základ určiť ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, pretože ak by sa určoval pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa § 57 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vznikla by nezákonnosť, keďže pri pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe nemôže byť vymeriavací základ v § 54 zákona o sociálnom poistení. Ani zamestnávateľ nemohol uviesť pravdepodobný denný vymeriavací základ, keďže v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, mala žalobkyňa reálny príjem. Správny orgán prvého stupňa mal určiť výšku denného vymeriavacieho základu ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. 9. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaná argumentovala výškou denného vymeriavacieho základu s tým, že žalobkyni nezarátala do vymeriavacieho základu preplatenú dovolenku a iné náhrady. Do mzdy zamestnanca podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce patrí aj dovolenka. 10. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná jej priznala tento vymeriavací základ v inej zákonnej dávke, ktorú si uplatnila - dávke v nezamestnanosti. Tu jej žalovaná správne uznala vymeriavací základ, do ktorého započítala aj dovolenku. Žalobkyňa poukázala na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Uviedla, že žalovaná ju diskriminuje tým, že jej raz dovolenku uzná, raz nie. 11. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas aj s ostatnými argumentami žalovanej, napr. k nepriznaniu nároku jej prvému dieťaťu alebo argumentom, kto je jej rodinný príslušník. Uvedené žalovanej neprináleží komentovať. III. Vyjadrenie žalovanej 12. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 04.06.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. 13. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, všeobecné aj osobitné zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na tehotenské žalobkyňa splnila a medzi žalobkyňou a žalovanou nie sú sporné. Spornou je výška dávky tehotenského, pri výpočte ktorej sa vychádzalo z kalendárneho roku 2021, v ktorom z dôvodu prerušenia poistenia (rodičovská dovolenka) žalobkyňa nedosahovala vymeriavací základ. Zákon o sociálnom poistení pre takéto prípady stanovuje, že výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (§ 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení), ktorý je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (prvá veta § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), t. j. mesiac február 2022. 14. V tejto súvislosti bol preto oslovený zamestnávateľ žalobkyne za účelom potvrdenia predpokladaného vymeriavacieho základu za mesiac február 2022, čo zamestnávateľ odmietol, odvolávajúc sa na skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla v mesiaci február 2022 vymeriavací základ, a to v sume 160 EUR za jeden deň (čomu by zodpovedal vymeriavací základ za celý mesiac február 2022 v sume 4 480 EUR). V napadnutom rozhodnutí žalovaná podrobne vysvetlila výšku priznaného tehotenského a taktiež neakceptovanie sumy 160 EUR potvrdenej zamestnávateľom. Odvolávajúc sa predovšetkým na účel nemocenského poistenia, bol pravdepodobný denný vymeriavací základ pri nemocenskej dávke určený v sume 40,0000 EUR, ktorý zodpovedá náhrade mzdy za jeden deň čerpania dovolenky, ako vyplýva z predloženej výplatnej pásky za mesiac február 2022. 15. Žalobkyňa priznanú výšku nemocenskej dávky v žalobe namieta a žalovaná sa domnieva, že požaduje, aby táto výška bola priznaná v maximálnej zákonom stanovenej výške pre rok 2022, t. j. tehotenské v sume 11,17480500 EUR za deň, teda aby bol pri výpočtoch zohľadnený vymeriavací základ potvrdený zamestnávateľom v sume 160 EUR za jeden deň.
16. Žalovaná v odvolacom konaní vyhodnotila zamestnávateľom stanovenú výšku vymeriavacieho základu žalobkyne v sume 160 EUR za jeden deň na účel výpočtu výšky posudzovaného nároku na tehotenské ako účelovú, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňou reálne dosahovaný vymeriavací základ bol u zamestnávateľa v období od decembra 2018 do januára 2020 v rozmedzí od 800 EUR do 1 023 EUR. Žalovaná ďalej podrobne uviedla, akým spôsobom bola žalobkyňa evidovaná v systéme nemocenského poistenia od 01.03.2016 do 18.02.2022 a aké nemocenské dávky (nemocenské, tehotenské, materské) jej boli z tohto poistného vzťahu v období od 25.04.2019 do 03.06.2023 vyplatené. Žalovaná poukázala na princíp zásluhovosti a adekvátnosti, na ktorých je postavený systém sociálneho poistenia. Uviedla, že všeobecne platí pravidlo, že výška dávky zo sociálneho poistenia má závisieť od výšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné. Preto aj tu posudzovaná nemocenská dávka má byť odrazom príjmových pomerov žalobkyne (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Ssk/44/2023 zo dňa 30. apríla 2024). 17. Pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky žalovaná neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok nároku na túto dávku, ale prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. S poukazom na rodinný vzťah žalobkyne a zamestnávateľa, príjem ostatných zamestnancov aktívnych v mesiaci február 2022 (taktiež rodinní príslušníci), bolo potvrdenie vymeriavacieho základu zo strany zamestnávateľa v sume 160 EUR za jeden deň vzhľadom na jeho charakter (náhrada za jeden deň čerpania dovolenky a preplatenie troch dní nevyčerpanej dovolenky, t. j. 40 EUR +120 EUR) vyhodnotené ako účelovo stanovené a neodzrkadľujúce dovtedajšie príjmové pomery žalobkyne u zamestnávateľa, z čoho plynie odôvodnený predpoklad zameraný na snahu získať nemocenské dávky vo vyššej sume, ako by sa odvíjala od výšky príjmu, z ktorého žalobkyňa platila poistné, pričom ide o sumu, z ktorej by bola výška tehotenského určená v maximálnej zákonom stanovenej výške. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že zamestnávateľ žalobkyni obnovil poistný vzťah na jeden deň po ukončení čerpania rodičovskej dovolenky (čerpanie dovolenky), za ktorý jej vykázal daný vymeriavací základ, čo malo za následok zabezpečenie plynutia ochrannej lehoty po zániku tohto poistného vzťahu. V prípade nezrealizovania uvedeného úkonu a ukončenia pracovného pomeru žalobkyne počas čerpania rodičovskej dovolenky by sa splnenie podmienky plynutia ochrannej lehoty sledovalo ku dňu zániku povinného nemocenského poistenia zamestnanca pred prerušením poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, t. j. k 31.01.2020, to znamená, že za takýchto podmienok by žalobkyni ochranná lehota v čase uplatnenia nároku na tehotenské neplynula a nárok by jej ani na jednu z dávok nemocenského poistenia nevznikol. Nemožno taktiež vylúčiť, že manipulácia s poistným vzťahom a vymeriavacím základom na platenie poistného sa zrealizovala v čase, keď už žalobkyňa mala o tehotenstve vedomosť. 18. V súvislosti s uvedeným žalovaná uviedla, že žalobkyni pôvodne nebol nárok na tehotenské priznaný, nakoľko pobočka mala po prešetrení veci za to, že v čase zániku poistenia zamestnanca (18.02.2022) žalobkyňa nebola tehotná, takže jej neplynula ochranná lehota po zániku povinného nemocenského poistenia pre tehotné. Vec bola prešetrená v odvolacom konaní v súčinnosti s odborom lekárskej posudkovej činnosti žalovanej. Keďže dožiadaný odbor skonštatoval, že žalobkyňa mohla byť v čase zániku poistenia tehotná, vzťahovala sa na ňu v jej prospech osemmesačná ochranná lehota. Pobočka aj žalovaná postupovala v prípade žalobkyne štandardne, ako aj v iných obdobných prípadoch, keď porovnala reálne dosahovaný príjem žalobkyne u zamestnávateľa v čase aktívneho výkonu pracovnej činnosti s príjmom potvrdeným zamestnávateľom na účel nároku na tehotenské pri plynulom prechode z rodičovskej na materskú dovolenku bez aktívneho zapojenia sa do pracovnej činnosti. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že údaje, z ktorých žalovaná vychádzala vo vzťahu k pracovnému pomeru žalobkyne sú údajmi z verejne dostupných zdrojov, resp. z informačného systému Sociálnej poisťovne, to znamená sú známe z činnosti žalovanej. Tento postup je takisto štandardný a uplatňovaný pri všetkých obdobných prípadoch. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolností prípadu, konanie žalobkyne a zamestnávateľa podľa žalovanej javí znaky zneužívania systému sociálneho poistenia. Plnenie Sociálnej poisťovne v zmysle poskytnutia nemocenských dávok na základe neopodstatnene zvýšeného deklarovaného príjmu zamestnávateľom, ktorý žalobkyňa v skutočnosti nikdy nedosahovala, je podľa názoru žalovanej v rozpore s účelom zákona a so základnými princípmi systému sociálneho poistenia, a preto ho pobočka, ani žalovaná pri určení výšky tehotenského neakceptovala. 19. Žalobkyni bol nárok na tehotenské z ochrannej lehoty po zániku daného poistného vzťahu priznaný, to znamená, že žalobkyňa nezostala bez zabezpečenia príjmu, čím bol naplnený účel jej hmotného
zabezpečenia počas tehotenstva, aj keď nižšou dávkou ako sa možno domnievať, že požaduje, čo však nemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovanej v preskúmavaných veciach. Vo vzťahu k dávke v nezamestnanosti, na ktorú poukazuje žalobkyňa v podanej žalobe, uviedla, že v danej veci nebola účelovosť konania prešetrovaná. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 20. Žalobkyňa sa napriek výzve k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 04.06.2024 nevyjadrila. V. Konanie na správnom súde 21. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 22. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 25. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 26. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 27. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 29. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný 1. starobný dôchodok, 2. predčasný starobný dôchodok, 3. invalidný dôchodok, 4. výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 5. invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,
c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu, d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak 1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru 1a. dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo 1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese7b) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako, 2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b), 4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a 6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.“ 30. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Všeobecný vymeriavací základ je 12násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za príslušný kalendárny rok.“ 31. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 32. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení „Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.“ 33. Podľa ustanovenia § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.“
34. Podľa ustanovenia § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.“ 35. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 36. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.“ 37. Podľa ustanovenia § 47a ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.“ 38. Podľa ustanovenia § 47a ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.“ 39. Podľa ustanovenia § 47a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.“ 40. Podľa ustanovenia § 49a zákona o sociálnom poistení „Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.“ 41. Podľa ustanovenia § 47b zákona o sociálnom poistení „Tehotenské sa poskytuje za dni.“ 42. Podľa ustanovenia § 47a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Výška tehotenského je 15% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10% denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“ 43. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“ 44. Podľa ustanovenia § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.“ 45. Podľa ustanovenia § 54 ods. 9 zákona o sociálnom poistení „Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 6 nepoužije.“ 46. Podľa ustanovenia § 54 ods. 10 zákona o sociálnom poistení „Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.“
47. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.“ 48. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 49. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa, 17Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 50. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 51. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 52. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o priznaní nároku žalobkyni na tehotenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa G., H., B. A. I. XXX, XXX XX B. A. I. za obdobie od 15.05.2022 t. j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do skončenia tehotenstva vo výške 7,44987000 EUR za deň. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky tehotenského. 53. Z administratívneho spisu správny súd zistil nasledujúce skutočnosti: - 04.12.2018 vzniklo žalobkyni ako zamestnankyni spoločnosti G., H. sociálne poistenie v súvislosti s pracovným pomerom založeným pracovnou zmluvou zo dňa 03.12.2018 - v období od 01.02.2020 do 17.02.2022 bola žalobkyňa na rodičovskej dovolenke - 18.02.2022 skončil pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa spoločnosti G., H. dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.02.2022 - 15.05.2022 vznikol žalobkyni nárok na tehotenské, o ktoré žalobkyňa požiadala žiadosťou zo dňa 17.05.2022 (s uvedením „uplatnenie z ochrannej lehoty“) 54. Sporným medzi účastníkmi konania bola výška priznaného tehotenského, ktorú žalovaná vypočítala z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Použitie pravdepodobného vymeriavacieho základu bolo podmienené skutočnosťou, že v rozhodujúcom období, ktorým je v predmetnej veci kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (tehotenského), žalobkyňa nemala žiadny vymeriavací základ z dôvodu prerušenia nemocenského poistenia pre čerpanie rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa bola počas celého kalendárneho roka 2021 na rodičovskej dovolenke, a preto ako zamestnankyňa mala v období, v ktorom čerpala rodičovskú dovolenku, prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (§ 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení). Podľa ustanovenia § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sa vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 posudzuje rovnako ako zánik povinného
nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. 55. Podľa ustanovenia § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov (§ 32 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Keďže nárok žalobkyne na tehotenské vznikol v lehote 8 mesiacov od zániku nemocenského poistenia (skončenie pracovného pomeru ku dňu 18.02.2022), teda vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa neurčuje ku dňu skutočného vzniku nároku na tehotenské (15.05.2022), ale ku dňu 18.02.2022. 56. Podľa ustanovenia § 47c zákona o sociálnom poistení je výška tehotenského 15% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10% denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V predmetnej veci je výška tehotenského s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu 15% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení. 57. Pravdepodobný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (§ 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky je v prípade žalobkyne mesiac máj 2022, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie, v tomto prípade zisťuje za mesiac február, keďže vtedy došlo k zániku nemocenského poistenia žalobkyne (18.02.2022). 58. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaná použila ako základ pre výpočet vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac február 2022, údaj z tzv. výplatnej pásky za obdobie 2/2022 a z dokumentu predloženého zamestnávateľom – Mesačný výkaz poistného a príspevkov – príloha za mesiac február 2022. Poukázala tiež na to, že zamestnávateľ napriek opakovaným výzvam žalovanej odmietol poskytnúť ďalšie údaje resp. vyplniť tlačivo „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenské dávky“ tvrdiac, že žalobkyňa dosiahla v mesiaci február reálny príjem. Pri určení výšky nemocenskej dávky preto žalovaná zvolila nasledujúci postup. Žalovaná použila ako základ pre výpočet údaj o náhrade za dovolenku za mesiac február 2022, ktorý extrapolovala na 30-dňový mesiac, a tak určila výšku pravdepodobného príjmu 1200 EUR. Z uvedeného príjmu následne určila pravdepodobný denný vymeriavací základ vo výške 40 EUR a výšku tehotenského určila ako 15% z denného vymeriavacieho základu t. j. v sume 6,00 EUR. 59. Zákon o sociálnom poistení určuje minimálnu sumu tehotenského, ktorá je najmenej 10% denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Keďže nárok žalobkyne na tehotenské vznikol v roku 2022, rozhodujúcim obdobím pre výpočet minimálnej sumy tehotenského je kalendárny rok 2020. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za príslušný kalendárny rok (§ 11 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR za rok 2020 bola priemerná mesačná mzda v roku 2020 vo výške 1133 EUR. Denný vymeriavací základ pre výpočet minimálnej dávky tehotenského bol 74,4986 EUR a minimálna výška tehotenského bola v sume 7,4498 (10% zo sumy denného vymeriavacieho základu). Keďže určená výška dávky bola v prípade žalobkyne nižšia ako minimálna suma tehotenského za rok 2022, žalovaná priznala žalobkyni tehotenské vo výške tejto minimálnej sumy tehotenského. 60. Žalobkyňa však tvrdila, že žalovaná určila výšku tehotenskej dávky nesprávne, pretože ju určila z nesprávneho vymeriavacieho základu. Vyjadrila domnienku, že žalovaná vypočítala výšku
tehotenského z jej denného vymeriavacieho základu podľa priemernej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom SR za rok 2021 a uviedla, že správne mala žalovaná určiť výšku jej vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však uvedené tvrdenia žalobkyne nevyplývajú. Naopak, žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia priamo uvádza, že pri určení výšky tehotenského postupovala (aj) podľa ustanovenia § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že jej žalovaná do vymeriavacieho základu nezahrnula preplatenú dovolenku a iné náhrady, uvedené tvrdenie nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaná naopak uvádza, že uvedené náhrady boli základom pre určenie predpokladaného príjmu za mesiac február 2022. Žalobkyňa tiež argumentovala tým, že žalovaná jej „priznala tento vymeriavací základ“ v inej dávke, ktorú si v minulosti uplatnila, a to v dávke v nezamestnanosti. Tu správny súd poukazuje na to, že denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa určuje iným spôsobom ako denný vymeriavací základ pre nemocenské dávky. 61. Jednou zo základných otázok v predmetnej veci je spôsob určenia pravdepodobného vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v tomto prípade, prihliadajúc na § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, išlo o mesiac február 2022). Žalovaná s ohľadom na údaje, ktoré jej poskytol zamestnávateľ žalobkyne, zvolila spôsob výpočtu vychádzajúci predovšetkým z údajov uvedených na doklade označenom ako „Výplatné pásky za obdobie 2/2022“, v ktorom je uvedené, že v mesiaci február 2022 žalobkyňa čerpala 4 dni dovolenky, odpracovaných mala 0 hodín a dosiahla v tomto mesiaci hrubú mzdu 160 EUR, pričom na nemocenské poistenie bolo uhradené poistné vo výške 2,24 EUR. Žalovaná tiež poukazovala na to, že pred nástupom na prvú materskú dovolenku v rokoch 2018 až 2020 žalobkyňa dosahovala vymeriavacie základy v rozmedzí od 800 EUR až 1023 EUR mesačne. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni skončila predchádzajúca rodičovská dovolenka dňa 17.02.2022. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom zo dňa 18.02.2022 pracovný pomer žalobkyne skončil dňom 18.02.2022 a mala jej byť vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, a to konkrétne za 3 zostávajúce dni. Z uvedeného vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne skončil v deň jej nástupu do práce po skončení rodičovskej dovolenky, pričom v tento deň čerpala dovolenku. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Vo výplatnej páske žalobkyne za obdobie 2/2022 je uvedené priemer na dovolenku: 5,0000 EUR/hod. Z uvedeného je možné vyvodiť, akým spôsobom bola určená náhrada za dovolenku (5 EUR x 8 hod. x 4 dni). Uvedený hodinový priemer zodpovedá hrubej mzde približne vo výške 870 EUR mesačne (vychádzajúc z priemerného počtu pracovných dní v mesiaci za rok 2022). Pre úplnosť správny súd uvádza, že v pracovnej zmluve zo dňa 03.12.2018, ktorej kópia sa nachádza v administratívnom spise, je v bode 5. prvá veta uvedené, že žalobkyni ako zamestnankyni patrí za dohodnutú prácu zaručená mzda vo výške 1,4 násobku aktuálnej minimálnej mzdy platnej v SR. Z pracovnej zmluvy nie je zrejmé, aký stupeň náročnosti práce bol určený podľa § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Zákonník práce“). Podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ podľa odseku 1 povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Žalobkyňa podľa údajov nachádzajúcich sa v administratívnom spise v období od uzavretia pracovnej zmluvy do nástupu na prvú materskú dovolenku v januári 2020 dosahovala vymeriavacie základy v prípade výkonu práce počas celého kalendárneho mesiaca vo výške 880 až 1023 EUR mesačne pri minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 480 EUR mesačne a v roku 2019 vo výške 520 Eur mesačne. V roku 2022 bola minimálna mzda pre prvý stupeň náročnosti 646 EUR (1,4 násobok zodpovedá sume 904,40 EUR). Či už by však vychádzal výpočet sumy tehotenského z vyššie uvedených možností určenia približnej sumy hrubej mzdy alebo zo sumy pravdepodobného príjmu uvedenej žalovanou (1200 EUR mesačne), dávka tehotenského vypočítaného z uvedených príjmov by nedosahovala minimálnu sumu tehotenského, a preto žalovaná postupovala správne, keď žalobkyni priznala tehotenské vo výške podľa ustanovenia § 47c druhá veta zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že suma tehotenského bola určená nesprávne, neuviedla žiadnu podrobnejšiu argumentáciu ani nepredložila resp. neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že jej malo patriť tehotenské vo výške presahujúcej minimálnu výšku tehotenského. Nedošlo teda k ukráteniu žalobkyne na jej právach, keďže v konaní nebolo preukázané, že výška tehotenského určeného podľa ustanovenia § 47c prvá veta zákona o sociálnom poistení by bola v prípade žalobkyne vyššia ako minimálna výška tehotenského určená podľa ustanovenia § 47c druhá veta zákona o sociálnom poistení.
62. Keďže žalobkyňa neuviedla, ako mala byť podľa jej názoru dávka správne vypočítaná ani z akého vymeriavacieho základu, s ohľadom na ňou tvrdené dosiahnutie reálneho príjmu za mesiac február 2022, mala žalovaná vychádzať, vyjadrenie žalovanej o účelovosti stanovenia vymeriavacieho základu zo strany zamestnávateľa sume 160 EUR na deň a o náznakoch zneužívania sociálneho systému sa javí skôr v rovine domnienky. K námietke možnej diskriminácie správny súd uvádza, že o diskriminácii možno hovoriť len vtedy, ak existuje rozdiel v zaobchádzaní s dvoma odlišnými osobami v porovnateľnej situácii. Žalobkyňa však neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že sa s ňou zaobchádzalo odlišne ako s inými poistencami v porovnateľnej situácii. Správny súd preto vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. K námietke, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí neuvádza, podľa akého zákon rozhodla, správny súd uvádza, že v úvode prvostupňového, ale aj napadnutého rozhodnutia je uvedená skratka, že zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bude ďalej v texte rozhodnutí uvádzaný iba ako „zákon“. 63. Pre úplnosť, keďže v predmetnej veci ide o sociálnu vec, v pri prejednávaní ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, správny súd uvádza, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy si zabezpečili dostatočné podklady pre ustálenie skutkového stavu, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 64. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).