{"guid": "3b042772-8458-4d32-87f1-10ef870ee6ea:a60c3e91-9d8f-4beb-b468-12b949545c81", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200125.3", "spisova_znacka": "14Sas/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sas/7/2023 z 21. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. apríla 2026, sp. zn. 14Sas/7/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200125.3", "identifikacne_cislo": "2023200125", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2026-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a60c3e91-9d8f-4beb-b468-12b949545c81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200125.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200125.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200125.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Sas/7/2023\n2023200125\n21. 04. 2026\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2026:2023200125.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul.\n29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-F. zo dňa 30.03.2023 takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd n e p r i z n á v a účastníkom konania právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Žalobkyňa požiadal o dávku tehotenské žiadosťou zo dňa 17.05.2022.\n2. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.08.2022 Sociálna poisťovňa – pobočka Trnava\n(ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa § 178 ods. 1 písm. a) 2. bod zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)\nrozhodla, že žalobkyňa podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemá nárok\nna tehotenské z dôvodu, že žalobkyňa, ktorá si nárok na tehotenské uplatnila v rámci ochrannej doby,\nnebola v čase zániku nemocenského poistenia tehotná. Na základe odvolania žalobkyne Sociálna\npoisťovňa – ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č.: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13.10.2022\nodvolaniu vyhovela a zrušila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.08.2022 a vec\nvrátila správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že na\nzáklade stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti žalovanej konštatovala, že žalobkyňa mohla\nbyť v čase zániku jej nemocenského poistenia zamestnanca (18.02.2022) tehotná a že sa na ňu vzťahuje\nochranná lehota v rozsahu 8 mesiacov po zániku jej nemocenského poistenia zamestnanca.\n3. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 21.12.2022 správny orgán prvého stupňa podľa\n§ 178 ods. 1 písm. a) 2. bod zákona o sociálnom poistení rozhodol, že žalobkyňa má podľa § 30, § 47a,\n§ 47b a § 57 zákona o sociálnom poistení nárok na tehotenské z nemocenského poistenia zamestnanca\nzamestnávateľa G., H., B. A. I. XXX, XXX XX B. A. I. za obdobie od 15.05.2022 t. j. od začiatku 27.\ntýždňa pred očakávaným dňom pôrodu do skončenia tehotenstva vo výške 7,44987000 EUR za deň\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie, keďže\nsprávny orgán prvého stupňa uviedol, že odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom\nkonania vyhovuje v celom rozsahu (§ 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).\n\n4. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 25.01.2023 uviedla, že prvostupňové\nrozhodnutie považuje za vecne nesprávne a nezákonné. Uviedla, že správny orgán prvého stupňa\nurčil výšku tehotenského nesprávne s poukazom na to, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje\nodôvodnenie, takže nie je preukázaný spôsob výpočtu tehotenskej dávky. Nárok na tehotenské\nsi žalobkyňa uplatňovala z ochrannej lehoty, keď jej správny orgán prvého stupňa nezákonne\nnepriznal dávku tehotenského. Tehotenské jej bolo priznané až na základe jej odvolania a po\nrozhodnutí odvolacieho orgánu, ktorým bolo zrušené rozhodnutí o nepriznaní dávky a vec bola vrátená\nsprávnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Správny orgán prvého stupňa následne určil výšku\ntehotenského podľa vlastného uváženia, nie podľa zákona, kde sa určuje vymeriavací základ, na ktorý\nmá nárok. Uviedla, že ak si uplatňuje nárok na tehotenské z ochrannej lehoty, rozhodujúce obdobie na\nzistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa§\n54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa poukazuje na § 57 zákona, ale\nnespomína, podľa akého zákona a možno sa len domnievať, že ide o zákon o sociálnom poistení.\nPodľa § 57 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa pravdepodobný vymeriavací základ určuje vtedy, ak\npoistenec nemal v rozhodnom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na\nnemocenské poistenie. Žalobkyňa však podľa § 54 ods. 8 vymeriavací základ mala, o čom by mali byť\nzáznamy v Sociálnej poisťovni a zároveň má výplatné pásky od svojho bývalého zamestnávateľa. Podľa\nvýpočtov žalobkyne určil správny orgán prvého stupňa jej denný vymeriavací základ podľa priemernej\nmzdy zverejnenej Štatistickým úradom SR za rok 2021. Takýto výpočet nemá žiadnu oporu v zákone\no sociálnom poistení. Žalobkyňa uviedla, že správny orgán prvého stupňa mal denný vymeriavací\nzáklad určiť ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení,\npretože ak by sa určoval pravdepodobný vymeriavací základ podľa § 57 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení, vznikla by nezákonnosť, keďže pri pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe nemôže\nbyť vymeriavací základ v § 54 zákona o sociálnom poistení. V tlačive Sociálnej poisťovne, v ktorom\nzamestnávateľ potvrdzuje o zamestnancovi údaje na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku,\nje v bode 7 uvedené: „Vymeriavací základ, z ktorého sa platilo poistné na nemocenské poistenie za\nkalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“ Tu zamestnávateľ\nuvádza v prípadoch, keď zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ, vymeriavací\nzáklad, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol\nnárok na nemocenskú dávku, čiže zamestnávateľ nemohol určiť pravdepodobný denný vymeriavací\nzáklad, keďže v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, mala žalobkyňa reálny\npríjem. Správny orgán prvého stupňa mal určiť výšku denného vymeriavacieho základu ku dňu zániku\nnemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa poukázala tiež na\nto, že správny orgán prvého stupňa už raz o tomto nároku nezákonne rozhodol a že jeho postupom\ndochádza k porušovaniu jej práva na konanie bez zbytočných prieťahov.\n5. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu, postúpil ho\nna rozhodnutie žalovanej.\n6. Žalovaná rozhodnutím č.: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.03.2023 (pozn. v napadnutom rozhodnutí\nje nesprávne uvedený ako rok vydania rozhodnutia 2022) odvolanie žalobkyne vo veci priznania nároku\nna tehotenské v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“). Rozhodnutie odôvodnila tým, že v odvolacom konaní zistila nasledujúci skutočný stav\nveci. Žalobkyňa si uplatnila nárok na tehotenské a jeho výplatu predložením Žiadosti o tehotenské č.\nE. XXXXX, na ktorej v časti „Vyhlásenie poistenkyne“ uviedla, že si tento nárok uplatňuje z ochrannej\nlehoty zamestnanca zamestnávateľa G., H.. Oprávnený lekár na žiadosti uviedol, že podľa lekárskeho\nvyšetrenia pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 20.11.2022. Syn žalobkyne sa narodil dňa\nXX.XX.XXXX. Podľa údajov v informačnom systéme žalovanej bola žalobkyňa evidovaná ako povinne\nnemocensky poistený zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa G., H. od 04.12.2018 do\n18.02.2022, pričom od 01.02.2020 do 17.02.2022 mala toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania\nrodičovskej dovolenky. Žalovaná v odôvodnení pokiaľ ide o vznik nároku na dávku tehotenské poukázala\nna ustanovenia, § 13 ods. 1, § 30 písm. a), § 32 ods. 2 písm. b), § 47a ods. 1, § 49a, § 47a ods. 2, §\n47b a § 47c zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne začiatok 27. týždňa pred očakávaným\ndňom pôrodu určeným lekárom pripadal na 15.05.2022. Žalobkyni k 15.05.2022 plynula ochranná lehota\npo zániku nemocenského poistenia zamestnanca, nakoľko v čase zániku tohto poistenia (18.02.2022)\nbola tehotná. Nakoľko žalobkyňa splnila vyššie uvedené podmienky nároku na tehotenské, nárok na\ntehotenské jej od 15.05.2022 vznikol. Vo vzťahu k určeniu výšky dávky tehotenské žalovaná poukázala\nna § 11 ods. 1, § 55 ods. 1, § 54 ods. 1, 8, 9 a 10, § 57 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a na § 26 ods. 6 zákona\n\nsociálnom poistení. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa, z\nktorého si uplatnila nárok na tehotenské, dňa 04.12.2018. Dôvod na poskytnutie tehotenského jej vznikol\ndňa 15.05.2022. Povinné nemocenské poistenie zamestnanca jej zaniklo dňa 18.02.2022. Vzhľadom na\nuvedené, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2021, v\nktorom mala navrhovateľka povinné nemocenské poistenie zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania\nrodičovskej dovolenky. Z uvedeného dôvodu nedosiahla v kalendárnom roku 2021 vymeriavací základ\nna platenie poistného na nemocenské poistenie. Keďže navrhovateľka v kalendárnom roku 2021 nemala\nvymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej\ndovolenky, výšku tehotenského pobočka určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.\nPodľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava zverejneného na stránke J. boli\nspoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti G., H. pán E. B. a pani G. B. (rodinní príslušníci\nžalobkyne). V období od decembra 2018 do januára 2020 dosahovala žalobkyňa u tohto zamestnávateľa\nvymeriavacie základy v rozmedzí od 800 EUR do 1 023 EUR (pri plnom počte dní v mesiaci);\npriemerne dosahovala vymeriavací základ v sume cca. 930 EUR. Uvedeným vymeriavacím základom\nzodpovedá výška odvedeného poistného na nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnanca v\nrozmedzí od cca. 11 EUR do cca. 14 EUR. V období od 25.04.2019 do 31.05.2019 bola žalobkyňa\nuznaná z tohto poistného vzťahu za dočasne práceneschopnú. Súvisiace nemocenské bolo žalobkyni\npriznané a pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa vychádzalo zo sumy 29,9577 EUR za\ndeň (rozhodnutie pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 20.05.2019). Za obdobie dočasnej\npracovnej neschopnosti mala žalobkyňa vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. Z\núdajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalobkyňa dosiahla u zamestnávateľa\nposledný vymeriavací základ za mesiac január 2020 (31 dní) v sume 920 EUR. Od 03.02. 2020\nsi uplatnila nárok na materské, ktorý jej nebol priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky 270 dní\nnemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (rozhodnutie pobočky č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 10.02.2020). Zamestnávateľ prerušil žalobkyni povinné nemocenské\npoistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky od 01.02.2020 do 17.02.2022. Za\ndané obdobie teda žalobkyňa vymeriavací základ nedosahovala. Z Dohody o skončení pracovného\npomeru zo dňa 18.02.2022 vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa sa končí dňom\n18.02.2022. Registračný list FO - odhláška preukazujúci zánik poistenia žalobkyne u zamestnávateľa\nG., H. dňa 18.02.2022 bol Sociálnou poisťovňou prijatý dňa 22.02.2022. Za uvedený deň vykázal\nzamestnávateľ vymeriavací základ žalobkyne v sume 160 EUR, čo je čiastka zodpovedajúca preplatenej\ndovolenke. Z dôvodov vyššie uvedených sa pri výpočte výšky tehotenského žalobkyne vychádzalo z\npravdepodobného príjmu v sume 1 200 EUR a tehotenské bolo určené v sume 7,44987000 EUR za\ndeň. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bolo žalobkyni vyplatené tehotenské\nza obdobie od 15.05.2022 do 24.11.2022 v celkovej sume 1 445,50 EUR. Pokiaľ žalobkyňa namietala\nabsenciu odôvodnenia v prvostupňovom rozhodnutí, žalovaná uviedla, že odôvodnenia v prípade\nrozhodnutí o priznaní nároku na dávku spravidla v rozhodnutí absentuje, nakoľko sa má za to, že\npoistencovi sa vyhovuje v celom rozsahu. V procese odvolacieho konania, kedy poistenec nie je\nspokojný s rozhodnutím, druhostupňové rozhodnutie vydané vo veci obsahuje podrobné odôvodnenie s\nopisom rozhodujúcich skutočností, ktoré mali vplyv na posúdenie nároku na dávku, vrátane úvah, ktorými\nbola organizačná zložka Sociálnej poisťovne vedená pri hodnotení dôkazov a pri aplikácii právnych\npredpisov a presný výpočet danej nemocenskej dávky.\nII. Správna žaloba\n7. Správnou žalobou zo dňa 12.06.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 13.06.2023, sa\nžalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.\n8. Uviedla, že ide o vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Žalovaná určila výšku tehotenského\nnesprávne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, ako vypočítala výšku nemocenskej\ndávky. Žalobkyňa uviedla, že si nárok na tehotenské uplatnila z ochrannej lehoty, a preto rozhodujúce\nobdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia\npodľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. V § 57 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa uvádza,\nže pravdepodobný denný vymeriavací základ sa určuje vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom\nobdobí uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Podľa\n§ 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa mala vymeriavací základ, o čom by mala mať\npodľa zákona záznamy v systéme žalovaná, tak isto ako žalobkyňa má záznamy výplatnej pásky od\nsvojho bývalého zamestnávateľa. Podľa výpočtov žalobkyne určil správny orgán prvého stupňa výšku\n\njej denného vymeriavacieho základu podľa priemernej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom SR za\nrok 2021. Takýto výpočet, denného vymeriavacieho základu nemá žiadnu právnu oporu, teda nie je\nzmienený v zákone o sociálnom poistení. Podľa žalobkyne mal správny orgán prvého stupňa denný\nvymeriavací základ určiť ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom\npoistení, pretože ak by sa určoval pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa § 57 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, vznikla by nezákonnosť, keďže pri pravdepodobnom dennom vymeriavacom\nzáklade nemôže byť vymeriavací základ v § 54 zákona o sociálnom poistení. Ani zamestnávateľ\nnemohol uviesť pravdepodobný denný vymeriavací základ, keďže v mesiaci, v ktorom vznikol nárok\nna nemocenskú dávku, mala žalobkyňa reálny príjem. Správny orgán prvého stupňa mal určiť výšku\ndenného vymeriavacieho základu ku dňu zániku nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 8 zákona o\nsociálnom poistení.\n9. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaná argumentovala výškou denného vymeriavacieho základu s\ntým, že žalobkyni nezarátala do vymeriavacieho základu preplatenú dovolenku a iné náhrady. Do mzdy\nzamestnanca podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce patrí aj dovolenka.\n10. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná jej priznala tento vymeriavací základ v inej zákonnej\ndávke, ktorú si uplatnila - dávke v nezamestnanosti. Tu jej žalovaná správne uznala vymeriavací základ,\ndo ktorého započítala aj dovolenku. Žalobkyňa poukázala na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom\nzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (antidiskriminačný zákon). Uviedla, že žalovaná ju diskriminuje tým, že jej raz dovolenku uzná,\nraz nie.\n11. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas aj s ostatnými argumentami žalovanej, napr. k nepriznaniu nároku\njej prvému dieťaťu alebo argumentom, kto je jej rodinný príslušník. Uvedené žalovanej neprináleží\nkomentovať.\nIII. Vyjadrenie žalovanej\n12. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 04.06.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol.\nUviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.\n13. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, všeobecné aj osobitné zákonom stanovené podmienky pre\nvznik nároku na tehotenské žalobkyňa splnila a medzi žalobkyňou a žalovanou nie sú sporné. Spornou\nje výška dávky tehotenského, pri výpočte ktorej sa vychádzalo z kalendárneho roku 2021, v ktorom\nz dôvodu prerušenia poistenia (rodičovská dovolenka) žalobkyňa nedosahovala vymeriavací základ.\nZákon o sociálnom poistení pre takéto prípady stanovuje, že výška nemocenskej dávky sa určuje z\npravdepodobného denného vymeriavacieho základu (§ 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení),\nktorý je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie\nza kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (prvá veta § 57 ods.\n4 zákona o sociálnom poistení), t. j. mesiac február 2022.\n14. V tejto súvislosti bol preto oslovený zamestnávateľ žalobkyne za účelom potvrdenia\npredpokladaného vymeriavacieho základu za mesiac február 2022, čo zamestnávateľ odmietol,\nodvolávajúc sa na skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla v mesiaci február 2022 vymeriavací základ, a\nto v sume 160 EUR za jeden deň (čomu by zodpovedal vymeriavací základ za celý mesiac február\n2022 v sume 4 480 EUR). V napadnutom rozhodnutí žalovaná podrobne vysvetlila výšku priznaného\ntehotenského a taktiež neakceptovanie sumy 160 EUR potvrdenej zamestnávateľom. Odvolávajúc sa\npredovšetkým na účel nemocenského poistenia, bol pravdepodobný denný vymeriavací základ pri\nnemocenskej dávke určený v sume 40,0000 EUR, ktorý zodpovedá náhrade mzdy za jeden deň čerpania\ndovolenky, ako vyplýva z predloženej výplatnej pásky za mesiac február 2022.\n15. Žalobkyňa priznanú výšku nemocenskej dávky v žalobe namieta a žalovaná sa domnieva, že\npožaduje, aby táto výška bola priznaná v maximálnej zákonom stanovenej výške pre rok 2022, t. j.\ntehotenské v sume 11,17480500 EUR za deň, teda aby bol pri výpočtoch zohľadnený vymeriavací základ\npotvrdený zamestnávateľom v sume 160 EUR za jeden deň.\n\n16. Žalovaná v odvolacom konaní vyhodnotila zamestnávateľom stanovenú výšku vymeriavacieho\nzákladu žalobkyne v sume 160 EUR za jeden deň na účel výpočtu výšky posudzovaného nároku na\ntehotenské ako účelovú, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňou reálne dosahovaný vymeriavací\nzáklad bol u zamestnávateľa v období od decembra 2018 do januára 2020 v rozmedzí od 800 EUR do\n1 023 EUR. Žalovaná ďalej podrobne uviedla, akým spôsobom bola žalobkyňa evidovaná v systéme\nnemocenského poistenia od 01.03.2016 do 18.02.2022 a aké nemocenské dávky (nemocenské,\ntehotenské, materské) jej boli z tohto poistného vzťahu v období od 25.04.2019 do 03.06.2023 vyplatené.\nŽalovaná poukázala na princíp zásluhovosti a adekvátnosti, na ktorých je postavený systém sociálneho\npoistenia. Uviedla, že všeobecne platí pravidlo, že výška dávky zo sociálneho poistenia má závisieť od\nvýšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné. Preto aj tu posudzovaná nemocenská dávka\nmá byť odrazom príjmových pomerov žalobkyne (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n7Ssk/44/2023 zo dňa 30. apríla 2024).\n17. Pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky žalovaná neskúma striktne len splnenie zákonom\nstanovených podmienok nároku na túto dávku, ale prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu,\na súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka\nposkytuje. S poukazom na rodinný vzťah žalobkyne a zamestnávateľa, príjem ostatných zamestnancov\naktívnych v mesiaci február 2022 (taktiež rodinní príslušníci), bolo potvrdenie vymeriavacieho základu\nzo strany zamestnávateľa v sume 160 EUR za jeden deň vzhľadom na jeho charakter (náhrada za\njeden deň čerpania dovolenky a preplatenie troch dní nevyčerpanej dovolenky, t. j. 40 EUR +120\nEUR) vyhodnotené ako účelovo stanovené a neodzrkadľujúce dovtedajšie príjmové pomery žalobkyne\nu zamestnávateľa, z čoho plynie odôvodnený predpoklad zameraný na snahu získať nemocenské\ndávky vo vyššej sume, ako by sa odvíjala od výšky príjmu, z ktorého žalobkyňa platila poistné, pričom\nide o sumu, z ktorej by bola výška tehotenského určená v maximálnej zákonom stanovenej výške.\nV tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že zamestnávateľ žalobkyni obnovil poistný vzťah\nna jeden deň po ukončení čerpania rodičovskej dovolenky (čerpanie dovolenky), za ktorý jej vykázal\ndaný vymeriavací základ, čo malo za následok zabezpečenie plynutia ochrannej lehoty po zániku\ntohto poistného vzťahu. V prípade nezrealizovania uvedeného úkonu a ukončenia pracovného pomeru\nžalobkyne počas čerpania rodičovskej dovolenky by sa splnenie podmienky plynutia ochrannej lehoty\nsledovalo ku dňu zániku povinného nemocenského poistenia zamestnanca pred prerušením poistenia\nz dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, t. j. k 31.01.2020, to znamená, že za takýchto podmienok\nby žalobkyni ochranná lehota v čase uplatnenia nároku na tehotenské neplynula a nárok by jej ani na\njednu z dávok nemocenského poistenia nevznikol. Nemožno taktiež vylúčiť, že manipulácia s poistným\nvzťahom a vymeriavacím základom na platenie poistného sa zrealizovala v čase, keď už žalobkyňa mala\no tehotenstve vedomosť.\n18. V súvislosti s uvedeným žalovaná uviedla, že žalobkyni pôvodne nebol nárok na tehotenské priznaný,\nnakoľko pobočka mala po prešetrení veci za to, že v čase zániku poistenia zamestnanca (18.02.2022)\nžalobkyňa nebola tehotná, takže jej neplynula ochranná lehota po zániku povinného nemocenského\npoistenia pre tehotné. Vec bola prešetrená v odvolacom konaní v súčinnosti s odborom lekárskej\nposudkovej činnosti žalovanej. Keďže dožiadaný odbor skonštatoval, že žalobkyňa mohla byť v čase\nzániku poistenia tehotná, vzťahovala sa na ňu v jej prospech osemmesačná ochranná lehota. Pobočka\naj žalovaná postupovala v prípade žalobkyne štandardne, ako aj v iných obdobných prípadoch, keď\nporovnala reálne dosahovaný príjem žalobkyne u zamestnávateľa v čase aktívneho výkonu pracovnej\nčinnosti s príjmom potvrdeným zamestnávateľom na účel nároku na tehotenské pri plynulom prechode\nz rodičovskej na materskú dovolenku bez aktívneho zapojenia sa do pracovnej činnosti. V tejto\nsúvislosti žalovaná uviedla, že údaje, z ktorých žalovaná vychádzala vo vzťahu k pracovnému pomeru\nžalobkyne sú údajmi z verejne dostupných zdrojov, resp. z informačného systému Sociálnej poisťovne,\nto znamená sú známe z činnosti žalovanej. Tento postup je takisto štandardný a uplatňovaný pri\nvšetkých obdobných prípadoch. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolností prípadu, konanie\nžalobkyne a zamestnávateľa podľa žalovanej javí znaky zneužívania systému sociálneho poistenia.\nPlnenie Sociálnej poisťovne v zmysle poskytnutia nemocenských dávok na základe neopodstatnene\nzvýšeného deklarovaného príjmu zamestnávateľom, ktorý žalobkyňa v skutočnosti nikdy nedosahovala,\nje podľa názoru žalovanej v rozpore s účelom zákona a so základnými princípmi systému sociálneho\npoistenia, a preto ho pobočka, ani žalovaná pri určení výšky tehotenského neakceptovala.\n19. Žalobkyni bol nárok na tehotenské z ochrannej lehoty po zániku daného poistného vzťahu priznaný,\nto znamená, že žalobkyňa nezostala bez zabezpečenia príjmu, čím bol naplnený účel jej hmotného\n\nzabezpečenia počas tehotenstva, aj keď nižšou dávkou ako sa možno domnievať, že požaduje, čo však\nnemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovanej v preskúmavaných veciach. Vo vzťahu\nk dávke v nezamestnanosti, na ktorú poukazuje žalobkyňa v podanej žalobe, uviedla, že v danej veci\nnebola účelovosť konania prešetrovaná.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n20. Žalobkyňa sa napriek výzve k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 04.06.2024 nevyjadrila.\nV. Konanie na správnom súde\n21. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa\ntohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n22. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie\nrozhodovanie Sociálnej poisťovne.“\n23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické\npotreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby\na poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“\n24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\nv sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n25. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.“\n26. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“\n27. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.“\n28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a\n§ 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP\nzamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani\njeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod\npre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred\njeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI. Aplikovaná právna úprava\n29. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Zamestnanec na účely nemocenského\npoistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak,\nfyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods.\n1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem\na) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,\nb) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej\nčinnosti, ktorá má priznaný\n1. starobný dôchodok,\n2. predčasný starobný dôchodok,\n3. invalidný dôchodok,\n4. výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek,\n5. invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,\n\nc) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa\nosobitného predpisu a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú\nvýučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,\nd) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak\n1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru\n1a. dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie\nbol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu\nvzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo\nštátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,\nsa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná\nprihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo\n1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov,\nmá trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese7b) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o\nzamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za\nbodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako,\n2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného\npomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdy\nv hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len\n\"štatistický úrad\") za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer\nalebo štátnozamestnanecký pomer,\n3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b),\n4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru\nalebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch\nna starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu\nkalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento\npracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,\n5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a\n6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac\nako 12 kalendárnych mesiacov a\ne) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného\npredpisu.“\n30. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Všeobecný vymeriavací základ je 12násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom\nSlovenskej republiky (ďalej len \"štatistický úrad\") za príslušný kalendárny rok.“\n31. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Povinne nemocensky poistení\nsú\na) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,\nb) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.\n32. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení „Zamestnancovi sa prerušuje\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nv období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období,\nv ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide\no muža.“\n33. Podľa ustanovenia § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Vznik prerušenia povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\npodľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto\npoistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.“\n\n34. Podľa ustanovenia § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Zamestnanec má nárok na\nnemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas\ntrvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.“\n35. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Ochranná lehota je sedem dní po zániku\nnemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n36. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Ochranná lehota poistenkyne,\nktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.“\n37. Podľa ustanovenia § 47a ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má\nnárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom\npôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.“\n38. Podľa ustanovenia § 47a ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Poistenkyni vzniká nárok na\ntehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom\nskončenia tehotenstva.“\n39. Podľa ustanovenia § 47a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Nárok na tehotenské vzniká\naj v období prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky\npodľa osobitného predpisu.“\n40. Podľa ustanovenia § 49a zákona o sociálnom poistení „Do obdobia 270 dní sa započítava\nobdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej\ndovolenky podľa osobitného predpisu a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu\na nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne\nzárobkovo činnej osoby.“\n41. Podľa ustanovenia § 47b zákona o sociálnom poistení „Tehotenské sa poskytuje za dni.“\n42. Podľa ustanovenia § 47a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Výška tehotenského je 15%\ndenného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho\nzákladu určeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška\ntehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10% denného vymeriavacieho základu určeného\nz 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky\npredchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“\n43. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Ak nemocenské poistenie trvalo\nnepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny\nrok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“\n44. Podľa ustanovenia § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol\nv ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu\nzániku nemocenského poistenia.“\n45. Podľa ustanovenia § 54 ods. 9 zákona o sociálnom poistení „Pri určení rozhodujúceho obdobia na\nzistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na\nzistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26\nods. 6 nepoužije.“\n46. Podľa ustanovenia § 54 ods. 10 zákona o sociálnom poistení „Z rozhodujúceho obdobia na zistenie\ndenného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné\nna nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.“\n\n47. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Výška nemocenskej dávky\nsa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom\nobdobí uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.“\n48. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Pravdepodobný denný vymeriavací\nzáklad je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské\npoistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n49. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v\nBratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 1. júna 2023.\nV zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna\nvec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského\noddelenia 14Sa, 17Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.\nmája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.\n50. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že\nžaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná\n(najmä § 6 a 7 SSP).\n51. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť\nsúdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom\nvychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§\n119 a § 135 ods. 1). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého\nadministratívneho spisu.\n52. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla\nodvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o priznaní nároku\nžalobkyni na tehotenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa G., H., B. A. I.\nXXX, XXX XX B. A. I. za obdobie od 15.05.2022 t. j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom\npôrodu do skončenia tehotenstva vo výške 7,44987000 EUR za deň. Žalobkyňa namietala nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky tehotenského.\n53. Z administratívneho spisu správny súd zistil nasledujúce skutočnosti:\n- 04.12.2018 vzniklo žalobkyni ako zamestnankyni spoločnosti G., H. sociálne poistenie v súvislosti\ns pracovným pomerom založeným pracovnou zmluvou zo dňa 03.12.2018\n- v období od 01.02.2020 do 17.02.2022 bola žalobkyňa na rodičovskej dovolenke\n- 18.02.2022 skončil pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa spoločnosti G., H. dohodou\no skončení pracovného pomeru zo dňa 18.02.2022\n- 15.05.2022 vznikol žalobkyni nárok na tehotenské, o ktoré žalobkyňa požiadala žiadosťou zo dňa\n17.05.2022 (s uvedením „uplatnenie z ochrannej lehoty“)\n54. Sporným medzi účastníkmi konania bola výška priznaného tehotenského, ktorú žalovaná vypočítala\nz pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom\npoistení. Použitie pravdepodobného vymeriavacieho základu bolo podmienené skutočnosťou, že\nv rozhodujúcom období, ktorým je v predmetnej veci kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu\nroku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (tehotenského), žalobkyňa nemala\nžiadny vymeriavací základ z dôvodu prerušenia nemocenského poistenia pre čerpanie rodičovskej\ndovolenky. Žalobkyňa bola počas celého kalendárneho roka 2021 na rodičovskej dovolenke, a preto\nako zamestnankyňa mala v období, v ktorom čerpala rodičovskú dovolenku, prerušené povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (§ 26\nods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení). Podľa ustanovenia § 26 ods. 6 zákona o sociálnom\npoistení sa vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a\npovinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 posudzuje rovnako ako zánik povinného\n\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\na skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.\n55. Podľa ustanovenia § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení ak nárok na nemocenskú dávku vznikol\nv ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu\nzániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v\nobdobí tehotenstva, je osem mesiacov (§ 32 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Keďže nárok\nžalobkyne na tehotenské vznikol v lehote 8 mesiacov od zániku nemocenského poistenia (skončenie\npracovného pomeru ku dňu 18.02.2022), teda vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na\nzistenie denného vymeriavacieho základu sa neurčuje ku dňu skutočného vzniku nároku na tehotenské\n(15.05.2022), ale ku dňu 18.02.2022.\n56. Podľa ustanovenia § 47c zákona o sociálnom poistení je výška tehotenského 15% denného\nvymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu\nurčeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58.\nVýška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10% denného vymeriavacieho základu\nurčeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý\ndva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej\ndávky. V predmetnej veci je výška tehotenského s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu 15%\npravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.\n57. Pravdepodobný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa\nplatilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky (§ 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Kalendárny mesiac, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky je v prípade žalobkyne mesiac máj 2022, avšak vychádzajúc\nz ustanovenia § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo\npoistné na nemocenské poistenie, v tomto prípade zisťuje za mesiac február, keďže vtedy došlo k zániku\nnemocenského poistenia žalobkyne (18.02.2022).\n58. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaná\npoužila ako základ pre výpočet vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské\npoistenie za kalendárny mesiac február 2022, údaj z tzv. výplatnej pásky za obdobie 2/2022\na z dokumentu predloženého zamestnávateľom – Mesačný výkaz poistného a príspevkov – príloha za\nmesiac február 2022. Poukázala tiež na to, že zamestnávateľ napriek opakovaným výzvam žalovanej\nodmietol poskytnúť ďalšie údaje resp. vyplniť tlačivo „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na\núčely uplatnenia nároku na nemocenské dávky“ tvrdiac, že žalobkyňa dosiahla v mesiaci február reálny\npríjem. Pri určení výšky nemocenskej dávky preto žalovaná zvolila nasledujúci postup. Žalovaná použila\nako základ pre výpočet údaj o náhrade za dovolenku za mesiac február 2022, ktorý extrapolovala na\n30-dňový mesiac, a tak určila výšku pravdepodobného príjmu 1200 EUR. Z uvedeného príjmu následne\nurčila pravdepodobný denný vymeriavací základ vo výške 40 EUR a výšku tehotenského určila ako 15%\nz denného vymeriavacieho základu t. j. v sume 6,00 EUR.\n59. Zákon o sociálnom poistení určuje minimálnu sumu tehotenského, ktorá je najmenej 10%\ndenného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu\nplatného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod\nna poskytnutie nemocenskej dávky. Keďže nárok žalobkyne na tehotenské vznikol v roku 2022,\nrozhodujúcim obdobím pre výpočet minimálnej sumy tehotenského je kalendárny rok 2020. Všeobecný\nvymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky\nzistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len \"štatistický úrad\") za príslušný kalendárny\nrok (§ 11 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR za\nrok 2020 bola priemerná mesačná mzda v roku 2020 vo výške 1133 EUR. Denný vymeriavací základ\npre výpočet minimálnej dávky tehotenského bol 74,4986 EUR a minimálna výška tehotenského bola\nv sume 7,4498 (10% zo sumy denného vymeriavacieho základu). Keďže určená výška dávky bola\nv prípade žalobkyne nižšia ako minimálna suma tehotenského za rok 2022, žalovaná priznala žalobkyni\ntehotenské vo výške tejto minimálnej sumy tehotenského.\n60. Žalobkyňa však tvrdila, že žalovaná určila výšku tehotenskej dávky nesprávne, pretože ju\nurčila z nesprávneho vymeriavacieho základu. Vyjadrila domnienku, že žalovaná vypočítala výšku\n\ntehotenského z jej denného vymeriavacieho základu podľa priemernej mzdy zverejnenej Štatistickým\núradom SR za rok 2021 a uviedla, že správne mala žalovaná určiť výšku jej vymeriavacieho základu\npodľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však uvedené\ntvrdenia žalobkyne nevyplývajú. Naopak, žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia priamo\nuvádza, že pri určení výšky tehotenského postupovala (aj) podľa ustanovenia § 54 ods. 8 zákona\no sociálnom poistení. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že jej žalovaná do vymeriavacieho základu nezahrnula\npreplatenú dovolenku a iné náhrady, uvedené tvrdenie nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia,\nv ktorom žalovaná naopak uvádza, že uvedené náhrady boli základom pre určenie predpokladaného\npríjmu za mesiac február 2022. Žalobkyňa tiež argumentovala tým, že žalovaná jej „priznala tento\nvymeriavací základ“ v inej dávke, ktorú si v minulosti uplatnila, a to v dávke v nezamestnanosti. Tu\nsprávny súd poukazuje na to, že denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti\nsa určuje iným spôsobom ako denný vymeriavací základ pre nemocenské dávky.\n61. Jednou zo základných otázok v predmetnej veci je spôsob určenia pravdepodobného\nvymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac,\nv ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v tomto prípade, prihliadajúc na § 54 ods.\n8 zákona o sociálnom poistení, išlo o mesiac február 2022). Žalovaná s ohľadom na údaje, ktoré\njej poskytol zamestnávateľ žalobkyne, zvolila spôsob výpočtu vychádzajúci predovšetkým z údajov\nuvedených na doklade označenom ako „Výplatné pásky za obdobie 2/2022“, v ktorom je uvedené, že\nv mesiaci február 2022 žalobkyňa čerpala 4 dni dovolenky, odpracovaných mala 0 hodín a dosiahla\nv tomto mesiaci hrubú mzdu 160 EUR, pričom na nemocenské poistenie bolo uhradené poistné vo\nvýške 2,24 EUR. Žalovaná tiež poukazovala na to, že pred nástupom na prvú materskú dovolenku\nv rokoch 2018 až 2020 žalobkyňa dosahovala vymeriavacie základy v rozmedzí od 800 EUR až 1023\nEUR mesačne. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni skončila predchádzajúca rodičovská\ndovolenka dňa 17.02.2022. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom zo\ndňa 18.02.2022 pracovný pomer žalobkyne skončil dňom 18.02.2022 a mala jej byť vyplatená náhrada\nmzdy za nevyčerpanú dovolenku, a to konkrétne za 3 zostávajúce dni. Z uvedeného vyplýva, že\npracovný pomer žalobkyne skončil v deň jej nástupu do práce po skončení rodičovskej dovolenky, pričom\nv tento deň čerpala dovolenku. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume\njeho priemerného zárobku. Vo výplatnej páske žalobkyne za obdobie 2/2022 je uvedené priemer na\ndovolenku: 5,0000 EUR/hod. Z uvedeného je možné vyvodiť, akým spôsobom bola určená náhrada\nza dovolenku (5 EUR x 8 hod. x 4 dni). Uvedený hodinový priemer zodpovedá hrubej mzde približne\nvo výške 870 EUR mesačne (vychádzajúc z priemerného počtu pracovných dní v mesiaci za rok\n2022). Pre úplnosť správny súd uvádza, že v pracovnej zmluve zo dňa 03.12.2018, ktorej kópia sa\nnachádza v administratívnom spise, je v bode 5. prvá veta uvedené, že žalobkyni ako zamestnankyni\npatrí za dohodnutú prácu zaručená mzda vo výške 1,4 násobku aktuálnej minimálnej mzdy platnej\nv SR. Z pracovnej zmluvy nie je zrejmé, aký stupeň náročnosti práce bol určený podľa § 120 zákona č.\n311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Zákonník práce“). Podľa\n§ 120 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ podľa odseku 1 povinný priradiť každému pracovnému\nmiestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe\nč. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu\npráce dohodnutého v pracovnej zmluve. Žalobkyňa podľa údajov nachádzajúcich sa v administratívnom\nspise v období od uzavretia pracovnej zmluvy do nástupu na prvú materskú dovolenku v januári 2020\ndosahovala vymeriavacie základy v prípade výkonu práce počas celého kalendárneho mesiaca vo výške\n880 až 1023 EUR mesačne pri minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 480 EUR mesačne a v roku\n2019 vo výške 520 Eur mesačne. V roku 2022 bola minimálna mzda pre prvý stupeň náročnosti 646\nEUR (1,4 násobok zodpovedá sume 904,40 EUR). Či už by však vychádzal výpočet sumy tehotenského\nz vyššie uvedených možností určenia približnej sumy hrubej mzdy alebo zo sumy pravdepodobného\npríjmu uvedenej žalovanou (1200 EUR mesačne), dávka tehotenského vypočítaného z uvedených\npríjmov by nedosahovala minimálnu sumu tehotenského, a preto žalovaná postupovala správne, keď\nžalobkyni priznala tehotenské vo výške podľa ustanovenia § 47c druhá veta zákona o sociálnom poistení.\nPokiaľ žalobkyňa tvrdila, že suma tehotenského bola určená nesprávne, neuviedla žiadnu podrobnejšiu\nargumentáciu ani nepredložila resp. neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že jej malo patriť\ntehotenské vo výške presahujúcej minimálnu výšku tehotenského. Nedošlo teda k ukráteniu žalobkyne\nna jej právach, keďže v konaní nebolo preukázané, že výška tehotenského určeného podľa ustanovenia\n§ 47c prvá veta zákona o sociálnom poistení by bola v prípade žalobkyne vyššia ako minimálna výška\ntehotenského určená podľa ustanovenia § 47c druhá veta zákona o sociálnom poistení.\n\n62. Keďže žalobkyňa neuviedla, ako mala byť podľa jej názoru dávka správne vypočítaná ani z akého\nvymeriavacieho základu, s ohľadom na ňou tvrdené dosiahnutie reálneho príjmu za mesiac február\n2022, mala žalovaná vychádzať, vyjadrenie žalovanej o účelovosti stanovenia vymeriavacieho základu\nzo strany zamestnávateľa sume 160 EUR na deň a o náznakoch zneužívania sociálneho systému sa\njaví skôr v rovine domnienky. K námietke možnej diskriminácie správny súd uvádza, že o diskriminácii\nmožno hovoriť len vtedy, ak existuje rozdiel v zaobchádzaní s dvoma odlišnými osobami v porovnateľnej\nsituácii. Žalobkyňa však neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že sa s ňou\nzaobchádzalo odlišne ako s inými poistencami v porovnateľnej situácii. Správny súd preto vyhodnotil túto\nnámietku ako nedôvodnú. K námietke, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí neuvádza, podľa akého\nzákon rozhodla, správny súd uvádza, že v úvode prvostupňového, ale aj napadnutého rozhodnutia\nje uvedená skratka, že zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bude ďalej v texte rozhodnutí\nuvádzaný iba ako „zákon“.\n63. Pre úplnosť, keďže v predmetnej veci ide o sociálnu vec, v pri prejednávaní ktorej správny súd nie je\nviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, správny súd uvádza, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že\norgány verejnej správy si zabezpečili dostatočné podklady pre ustálenie skutkového stavu, napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Po preskúmaní konania,\nktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia.\n64. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,\npričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.\n65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobkyňa\nv konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd\nnepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody,\npre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené\ntrovy konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\n\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "8b0b9a6a-e052-41a4-a70e-da6fab0803ae:0b26e085-2a85-4fe8-82ab-abf5809b657e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200974.1", "spisova_znacka": "7Ssk/44/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/44/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200974.1"}], "citovane_v": []}