Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20Sa/8/2023 2023200092 12. 05. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200092.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Dragúnom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, IČO: 51 829 452, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.03.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 10.03.2023 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 19.10.2022 Sociálna poisťovňa – pobočka Senica (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“), vychádzajúc z ustanovenia § 38 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského poistenia od 03.01.2022 do 20.07.2022 z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa stala dočasne práceneschopnou dňa 13.12.2021. Správny orgán prvého stupňa na základe údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej a potvrdenia zamestnávateľa E. D. E., C. F. XX, C. F., zistila, že žalobkyňa počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti od 13.12.2021 do 31.07.2022 pre uvedeného zamestnávateľa vykonávala zárobkovú činnosť, a to v období od 03.01.2022 do 21.06.2022 v pracovných dňoch v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. ako predavačka v G. B. G. B. H. I. F.. Podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia tým porušila liečebný režim. 2. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že u zamestnávateľa E. D. E., C. F. XX, C. F. ukončila pracovnú činnosť dňa 16.11.2021. Od 18.11.2021 do 12.12.2021 pracovala vo firme C. D., B. B. J., K. G. XXX, XXX XX D.. Od 13.12.2021 bola práceneschopná. L. D. nič nenahlasovala, lebo s ním už nemala nič spoločné. U zamestnávateľa E. D. E. mala uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti do 30.11.2021. Nemala vedomosť o tom, na základe akej zmluvy alebo dohody mala vykonávať pracovnú činnosť v období od 03.01.2022 do 21.06.2022 denne od 16:00 hod. do 18:00 hod. V čase výkonu práce pre uvedeného zamestnávateľa M. pracovali tri pracovníčky v pondelok až piatok od 5:00 hod. do 20:00 hod., v sobotu od 6:00 hod. do 20:00 hod. a v nedeľu od 8:00 hod. do 20:00 hod. Striedali sa tak, že jedna robila celý deň a potom mala dva dni voľno. V priemere teda odpracovali 33 hodín
týždenne, čo bolo v rozpore s dohodou o pracovnej činnosti, na základe ktorej je možné odpracovať za týždeň len 10 hodín. Ohradila sa voči tomu, že v správnym orgánom prvého stupňa uvedenom období mal za ňu uvedený zamestnávateľ odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.03.2023 odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa C. D., B. B. J. A. v období od 18.11.2021 do 12.12.2021. Po zániku tohto poistného vzťahu, z plynúcej ochrannej lehoty, si žalobkyňa uplatnila nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 13.12.2021. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. I. XXXXXX vystavil príslušný lekár (C. N. O., všeobecný lekár) s dátumom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti od 13.12.2021 z dôvodu choroby. Dočasná pracovná neschopnosť trvala do 31.07.2022. Žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku (percento invalidity 75 %), ktorý jej bol priznaný od 03.07.2012. Právoplatným rozhodnutím pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 27.12.2021 bol navrhovateľke podľa § 30 písm. a), § 32, § 34 ods. 2, § 37 ods. 2 a § 55 zákona o sociálnom poistení priznaný nárok na nemocenské z ochrannej lehoty plynúcej z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa C. D., B. B. J. A., K. G. XXX, XXX XX D., za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 17,95070000 EUR za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z., vo výške 39,49154000 EUR za deň. Správny orgán prvého stupňa z vlastnej činnosti zistil, že v období od 01.12.2021 do 21.06.2022 bola žalobkyňa zamestnankyňou zamestnávateľa E. D. E. na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá jej nezaložila povinné nemocenské poistenie zamestnanca, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku. Navrhovateľka dosiahla vymeriavací základ za mesiace január až jún 2022: za január 2022 vo výške 148,52 EUR, za február 2022 vo výške 148,52 EUR, za marec 2022 vo výške 170,80 EUR, za apríl 2022 vo výške 141,10 EUR, za máj 2022 vo výške 163,38 EUR, za jún 2022 vo výške 111,39 EUR; za december 2021 bol jej vymeriavací základ nulový. Zamestnávateľ E. D. E. v podaní doručenom pobočke 12.08.2022 potvrdil, že žalobkyňa vykonávala činnosť predavačky I. B. - M., B. H. F., podľa priloženého skutočného rozpisu pracovnej doby denne v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. Priložil rozpisy pracovnej doby za žalobkyňu, za mesiace január, február, marec, apríl, máj a jún 2022, v ktorých je uvedený plánovaný rozpis pracovnej doby a skutočný rozpis pracovnej doby, pričom podľa skutočných rozpisov pracovnej doby žalobkyňa pracovala každý pracovný deň 2 hodiny, prvýkrát dňa 03.01.2022, poslednýkrát dňa 21.06.2022. U zamestnávateľa E. D. E. bola správnym orgánom prvého stupňa vykonaná vonkajšia kontrola v dňoch od 25.07.2022 do 04.08.2022, kontrolované bolo obdobie od 01.06.2021 do 31.05.2022, počet skontrolovaných zamestnancov 25, počet zamestnancov v čase kontroly 10; protokol o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX bol vypracovaný dňa 04.08.2022. Skontrolovaní boli všetci zamestnanci, ktorí mali v kontrolovanom období u zamestnávateľa aktívnu registráciu. Zamestnávateľ ku kontrole predložil pracovnoprávne doklady, mzdové listy zamestnancov, výplatné listiny, výplatné pásky, evidenciu dochádzky. V rámci predložených dokladov boli aj doklady týkajúce sa žalobkyne, a to dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená so žalobkyňou dňa 29.11.2021 (podpísaná obomi stranami), s dohodnutým druhom práce predavačka, miestom výkonu práce B. - M., B. F., začiatkom pracovnoprávneho vzťahu 01.12.2021, dobou určitou do 30.11.2022, maximálnou dĺžkou pracovného času zamestnanca 10 hodín týždenne, odmenou 3,58 EUR za hodinu, spôsobom výplaty v hotovosti a výplatné listiny zamestnancov za obdobie január až jún 2022. Všetky výplatné listiny boli žalobkyňou podpísané. Zamestnávateľ E. D. E. za žalobkyňu vykázal vymeriavací základ v mesačných výkazoch poistného za január až jún 2022 a uhradil poistné na sociálne poistenie. V rámci odvolacieho konania zamestnávateľ E. D. E. dňa 23.01.2023 predložil (i) dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú so žalobkyňou dňa 25.12.2020 na dobu určitú od 01.01.2021 do 30.11.2021 (druh práce predavačka, miesto výkonu práce B. - M., B. F., max. 10 hodín týždenne, odmena 3,58 EUR za hodinu), (ii) dohodu o skončení dohody o pracovnej činnosti uzatvorenú s navrhovateľkou dňa 21. júna 2022, podľa ktorej sa dohoda o pracovnej činnosti, ktorá vznikla dňa 1. decembra 2021, skončí dňom 21. júna 2022. Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe uvedených zistení konštatovala, že zabezpečené podklady preukazujú, že žalobkyňa bola v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom E. D. E. aj po 30.11.2021, a to od 01.12.2021 na základe dohody o
pracovnej činnosti uzatvorenej dňa 29.11.2021, pre zamestnávateľa vykonávala prácu predavačky v B. - M., G. H. B. I. F., a to v pracovných dňoch v mesiacoch január až jún 2022 (v decembri 2021 prácu nevykonávala), prvýkrát dňa 03.01.2022, poslednýkrát dňa 21.06.2022, pričom v tento deň zároveň došlo k skončeniu dohody o pracovnej činnosti. Za vykonanú prácu žalobkyňa dostávala odmenu, ktorú preberala v hotovosti, čo preukazujú výplatné listiny zamestnancov za jednotlivé mesiace. Posudkový lekár sociálneho poistenia k porušeniu liečebného režimu žalobkyňou uviedol, že žalobkyňa bola uznaná dočasne práceneschopnou od 13.12.2021 do 31.07.2022 z dôvodu choroby - dg. IVI54 Dorzalgie z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa C. D., B. B. (z ochrannej lehoty). Tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. V376792 vystavil všeobecný lekár C. N. O.. Ošetrujúci lekár stanovil žalobkyni vychádzky v časovom rozpätí od 8:00 hod. do 10:00 hod. a od 12:00 hod. do 14:00 hod. V období od 01.12.2021 do 21.06.2022 bola žalobkyňa zamestnaná aj u zamestnávateľa E. D. E. na základe dohody o pracovnej činnosti (nebola nemocensky poistená, je poberateľkou invalidného dôchodku s MPSVZČ 75 %). Pracovnú činnosť vykonávala denne, v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. V stanovisku zo dňa 15.08.2022 posudkový lekár pobočky uviedol, že po prešetrení veci v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom C. O., žalobkyňa porušila liečebný režim. V súvislosti s odvolaním žalobkyne bolo opakovane vyžiadané písomné stanovisko ošetrujúceho lekára C. O., ktorý sa dňa 06.02.2023 vyjadril, že žalobkyňa neporušila liečebný režim. Uviedol, že počas práce predavačky v teplom prostredí a trvaní cca 2 hodiny denne sa jej zdravotný stav nezhoršil. Ťažkosti sú dlhodobého charakteru, preto nepovažuje túto prácu za porušenie liečebného režimu. Napriek vyjadreniu ošetrujúceho lekára, posudkový lekár pobočky - koordinátor skonštatoval, že porovnaním podpisov na predložených dokumentoch sa zdajú podpisy navrhovateľky autentické; činnosť predavačky vykonávala mimo vychádzkových hodín, preto po zhodnotení všetkých okolností skonštatoval, že žalobkyňa porušila liečebný režim obmedzením pohyblivosti, pravidelnej kombinovanej liečbe s cieľom dosiahnutia čo najlepšieho terapeutického výsledku, bolo vykonávanie činnosti predavačky vo firme E. D. E. kontraproduktívne, nakoľko vzhľadom na charakter ochorenia, zaťažovanie chrbtice ako celku, s prihliadnutím, že na dané pracovisko musela pravidelne dochádzať (P. A. D. N. C. F.) a vykonávať pracovnú činnosť, sa toto mohlo spolupodieľať na predĺžení liečby ochorenia. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že pri vykonávaní práce v trvaní cca 2 hodiny denne sa zdravotný stav žalobkyne nezhoršil, je značne diskutabilné, nakoľko pacientku mal liečiť s cieľom zlepšenia a nie zaisťovať nezhoršenie zdravotného stavu. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa vykonávaním práce predavačky počas dočasnej pracovnej neschopnosti porušila liečebný režim z nasledovných dôvodov: (i) prácu vykonávala mimo času povolených vychádzok, (ii) vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky - pretrvávanie bolestí chrbtice, ťažšia chôdza, obmedzené pohyby, mala dodržiavať kľudový režim (iii) otázna je aj pracovná doba vykonávania práce predavačky, nakoľko navrhovateľka v odvolaní uvádza, že pracovala celý deň (cca od 8:00 do 20:00 h) a potom mala dva dni voľna (údajne priemerne odpracovala 33 hodín týždenne). Žalobkyňa opakovane porušila povinnosť, ktorú poistencovi a poberateľovi dávky ukladá ustanovenie § 227 ods. 2 písm. e) zákona o sociálnom poistení. V súlade s ustanovením § 38 zákona v znení zákona o sociálnom poistení žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského od každého dňa, v ktorom došlo k porušeniu liečebného režimu, a to v rozsahu 30 dní od každého dňa porušenia liečebného režimu. Žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského od 03.01.2022 do 20.07.2022. Žalobkyňa mala na základe uvedených skutočností nárok na výplatu nemocenského len za obdobie od 13.12.2021 do 02.01.2022 a za obdobie od 21.07.2022 do 31.072022. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 15.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 16.05.2023, žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Na napadnuté rozhodnutie považovala žalobkyňa za založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu, nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu, nedostatočných a nepreskúmateľných dôkazoch a za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. 6. Žalobca uviedla, že žalovaná pri svojom rozhodovaní nezohľadnila viaceré zákonné ustanovenia a podstatné skutkové okolnosti posudzovaného prípadu. Žalovaná nesprávne zistila a vyhodnotila skutočný stav, vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho dospela k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. 7. Nesprávne právne posúdenie zo strany žalovanej spočíva podľa žalobkyne v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 38 zákona o sociálnom poistení. Z ustanovenia § 38 zákona o sociálnom poistení vyplýva,
že nárok na nemocenské nemá poistenec v prípade, že porušuje liečebný režim. Žalovaná ustanovenie § 38 zákona o sociálnom poistení aplikovala nesprávne a formalisticky. Žalovaná najmä nezohľadnil, že predpokladom uplatnenia postihu voči poistencovi je nesporné a preukázané porušenie liečebného režimu. V danom prípade však tento zákonný predpoklad naplnený nebol. Žalobkyňa liečebný režim v období od 3.1.2022 do 21.6.2022 neporušila. Túto skutočnosť potvrdil aj ošetrujúci lekár žalobkyne C. N. O.. Žalovaná taktiež nesprávne aplikovala ustanovenie § 38 zákona o sociálnom poistení pri určovaní obdobia, za ktoré nepatrí žalobkyni nárok na nemocenské. Z ustanovenia § 38 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec nemá nárok na nemocenské najviac v rozsahu 30 dní, avšak žalovaná nepriznala nárok na nemocenské za obdobie takmer pol roka. 8. Napadnuté rozhodnutie považovala žalobkyňa za arbitrárne a nepreskúmateľné. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné jednoznačne určiť, ako žalovaná právne posúdila niektoré rozhodujúce otázky a z akého skutkového stavu pri rozhodovaní vychádzala. Žalovaná sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzila len na citáciu ustanovení právnych predpisov a záverov posudkového lekára a uviedla stručné odôvodnenie, v ktorom sa však dostatočne nevysporiadala so všetkými okolnosťami, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojich písomných podaniach. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadala s tvrdeniami žalobkyne, že v období od 03.01.2022 do 21.06.2022 nevykonávala pracovnú činnosť pre E. D. E.. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s tvrdením žalobkyne, že nepodpísala Dohodu o pracovnej činnosti s osobou E. D. E., na základe ktorej by žalobkyňa bola zamestnancom E. D. E. od 01.12.2021 do 21.06.2022. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia videla žalobkyňa aj v tom, že žalovaná sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadala s vyjadreniami ošetrujúceho lekára žalobkyne C. N. O., ktorý konštatoval v svojej správe pre žalovanú, že podľa jeho odborného názoru by žalobkyňa neporušila liečebný režim, aj keby vykonávala pracovnú činnosť v rozsahu 2 hodín a že v priebehu pracovnej neschopnosti žalobcu nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatovala, že úlohou lekára je liečenie zdravotného stavu a nie len zaistenie nezhoršenie zdravotného stavu. Žalovaná však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, či ochorenie žalobkyne je možné vyliečiť alebo či sa nejedná o ochorenie, pri ktorom je úlohou ošetrujúceho lekára práve zaistiť, aby nedošlo k zhoršovaniu zdravotného stavu. 9. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu veci podľa žalobkyne spočívala v tom, že žalovaná len formalisticky posúdila listiny, ktoré predložil žalovanej, resp. Sociálnej poisťovni, pobočka Senica, ktorá konala v prvom stupni, zamestnávateľ E. D. E. a na základe týchto listín rozhodla, že žalobkyňa porušila liečebný režim, pretože vykonávala v období od 03.01.2022 do 21.06.2022. Žalovaná však nevykonala žiadne iné dôkazy na preukázanie alebo vyvrátenie skutočnosti, či žalobkyňa naozaj v predmetnom období vykonávala pracovnú činnosť pre E. D. E. (napriek tomu, že žalobkyňa tento záver opakovane popierala). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v predmetnom období (t.j. od 03.01.2022 do 21.06.2022) mali byť u zamestnávateľa E. D. E. zamestnané viaceré osoby, ktoré sa mali v prevádzke zamestnávateľa „B. – M., B., F.“ striedať. Preto žalovaná mala vykonať výsluch svedkov – zamestnancov E. D. E. v prevádzke zamestnávateľa „B. – M., B., F.“, ktorí mohli potvrdiť alebo vyvrátiť či žalobkyňa v predmetnom období vykonávala pre zamestnávateľa E. D. E. pracovnú činnosť. Žalovaná mala taktiež zaobstarať znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie na posúdenie pravosti podpisov žalobkyne na listinách, ktoré predložil žalovanej zamestnávateľ E. D. E.. 10. Žalobkyňa popiera skutočnosť, že v období od 03.01.2022 do 21.06.2022 vykonávala pracovnú činnosť pre zamestnávateľa E. D. E.. Žalobkyňa popiera pravosť listín, ktoré žalovanej predložil E. D. E. a skutočnosť, že by podpísala Dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom E. D. E., na základe ktorej by bola zamestnancom E. D. E. od 01.12.2021 do 21.06.2022. Žalobkyňa nikdy nepodpísala žiadnu výplatnú pásku v období od 03.01.2022 do 21.06.2022 zamestnávateľovi E. D. E. a v predmetnom období neobdržala žiadne finančné prostriedky od zamestnávateľa E. D. E.. Na preukázanie svojich tvrdení predložila správnemu súdu čestné vyhlásenie Q. B., ktorý v predmetnom období žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti a ktorý potvrdzuje tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa pre úplnosť dala do pozornosti skutočnosť, že dňa 25.12.2020 uzavrela so zamestnávateľom E. D. E. Dohodu o pracovnej činnosti na dobu určitú, podľa ktorej pracovný vzťah medzi žalobkyňou a týmto zamestnávateľom trval do 30.11.2021. Zamestnávateľ E. D. E. teda disponoval všetkými potrebnými údajmi žalobkyne (dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, podpis), ktoré zneužil pri vytváraní listín vzťahujúcich sa k obdobiu od 03.01.2022 do 21.06.2022. Skutočnosť, že žalovaná vyhodnotila
skutkový stav nesprávne potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalobkyňa vo svojich podaniach údajne potvrdzuje, že v predmetnom období (t. j. od 03.01.2022 do 21.06.2022) pre zamestnávateľa E. D. E. pracovala. Tento záver žalovanej je nesprávny. Žalobkyňa vo svojich podaniach opísala rozvrhnutie pracovného času u zamestnávateľa E. D. E. v období od 01.01.2021 do 30.11.2022. 11. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého vyplýva, že žalovaná posudzovala podpisy žalobkyne na listinách, ktoré predložil žalovanej zamestnávateľ E. D. E.. Zamestnanec žalovanej skonštatoval, že podpisy žalobkyne na predložených listinách sa zdajú autentické. Uvedený postup žalovanej je nesprávny, pretože žalovaná a jej zamestnanci nie sú oprávnení na odborné vyhodnotenie, či konkrétny podpis osoby na listine je autentický. Ide o otázku odbornú, na ktorú možno v konaní dať odpoveď vykonaním znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/71/2017 zo dňa 24.7.2018. Keďže žalobkyňa od začiatku konania popierala skutočnosť, že by mala uzavretú Dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom E. D. E., mala žalovaná zaobstarať znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie na posúdenie autenticity podpisov žalobkyne na predložených listinách, pretože žalovaná nedisponovala odbornými znalosťami na posúdenie predmetnej skutočnosti. 12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná nevykonala kontrolu dodržiavania liečebného režimu v súlade s ustanovením § 155 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná vykonávala kontrolu iba formalisticky na základe nepravdivých listín od zamestnávateľa E. D. E. a na základe zdravotnej dokumentácie bez osobného vyšetrenia žalobkyne. III. Vyjadrenie žalovanej 13. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 21.11.2023 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobné námietky žalobkyne nepovažovala za dôvodné. 14. Žalovaná k námietkam žalobkyne uviedla, že podľa § 227 ods. 2 písm. e) zákona o sociálnom poistení má poistenec a poberateľ dávky povinnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim. Porušenie liečebného režimu má za následok sankciu v podobe vylúčenia nároku na výplatu nemocenského, upravenú v § 38 zákona o sociálnom poistení. Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Zdôraznila, že nárok na výplatu nemocenského sa vylúči vždy od každého jedného dňa, v ktorom poistenec liečebný režim porušil, a preto úhrnná doba vylúčenia nároku na výplatu nemocenského počas trvania jednej dočasnej pracovnej neschopnosti môže presiahnuť 30 dní, ak k porušeniu liečebného režimu dochádza opakovane. Kontrola dodržiavania liečebného režimu je súčasťou lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia (§ 153 ods. 2 písm. a) a § 155 zákona o sociálnom poistení). Kontrolou dodržiavania liečebného režimu sa rozumie jednak osobná kontrola dočasne práceneschopnej osoby (v byte, resp. na adrese uvedenej v PN, alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa zdržuje), a jednak kontrola na základe zabezpečených dôkazov, z vlastnej činnosti alebo v rámci súčinnosti od iných subjektov, ktorá môže byť aj spätná. Za porušenie liečebného režimu sa považuje predovšetkým konanie dočasne práceneschopnej osoby, ktoré nie je v súlade s pokynmi ošetrujúceho lekára (napr. neplnenie pokynov o zotrvaní na lôžku, o vzďaľovaní sa z bytu mimo času povolených vychádzok, o vykonávaní domácich prác a pod.), konanie dočasne práceneschopnej osoby, ktoré nepriaznivo pôsobí na jej liečenie, a ktoré spôsobuje oddialenie obnovy pracovnej schopnosti, tiež vykonávanie zárobkovej činnosti dočasne práceneschopnou osobou, svojvoľný odchod mimo územia Slovenskej republiky, rovnako tak nedostavenie sa bez riadneho ospravedlnenia v určený deň na lekársku prehliadku. V prípade žalobkyne žalovaná z vlastnej činnosti zistila, že žalobkyňa sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnala a dosahovala príjem, čo bolo zistené z registračného listu a mesačných výkazov poistného za mesiace január až jún 2022 od zamestnávateľa E. D. E., a na tom základe následne zabezpečila aj ďalšie dôkazy (protokol o výsledku kontroly vykonanej správnym orgánom prvého stupňa u zamestnávateľa, informácia o poberaní invalidného dôchodku žalobkyňou, vyjadrenie oddelenia poistného žalovanej o vykázaní vymeriavacieho základu za žalobkyňu v dotknutom období a uhradenie poistného, vyjadrenia a doklady od zamestnávateľa E. D. E., stanoviská posudkových lekárov sociálneho poistenia a vyjadrenia žalobkyne).
15. Dôkazy zabezpečené žalovanou dostatočne preukazujú, že žalobkyňa bola v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom E. D. E. od 01.12.2021 na základe dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej dňa 29.11.2021, do 21.06.2022, pre tohto zamestnávateľa vykonávala prácu predavačky v B. - M., G. H. B. I. F., a to v pracovných dňoch v mesiacoch január až jún 2022, prvýkrát dňa 03.01.2022, poslednýkrát dňa 21.06.2022, a za vykonanú prácu dostávala odmenu, ktorú preberala v hotovosti. Tvrdenie žalobkyne, že v uvedenom období u zamestnávateľa E. D. E. nevykonávala pracovnú činnosť, že dohodu o pracovnej činnosti nepodpísala, a že listiny predložené zamestnávateľom nie sú pravé, považuje žalovaná za účelové. V dokladoch predložených zamestnávateľom E. D. E., čí už v rámci poskytnutej súčinnosti alebo pri pobočkou vykonanej kontrole, o čom bol spísaný protokol, nie sú žiadne diskrepancie ohľadom registrácie žalobkyne a dosahovaného vymeriavacieho základu. Zamestnávateľ nemal záujem predložiť nesprávne/nepravdivé informácie týkajúce sa žalobkyne, a ani žalobkyňa neuvádza, aký by bol motív takéhoto konania zamestnávateľa. Zamestnávateľ si povinnosti zamestnávateľa v prípade žalobkyne riadne a včas splnil (registračné povinnosti a povinnosť predkladať mesačné výkazy), poistné na sociálne poistenie za žalobkyňu uhradil. Rovnako za účelové považovala žalovaná čestné vyhlásenie Q. B., nar. XX.XX.XXXX, syna žalobkyne, zo dňa 10.05.2023. Q. B. čestne vyhlasuje, že žalobkyňa v sledovanom období nebola zamestnankyňou zamestnávateľa E. D. E., že nepracovala ako predavačka v B., a že dodržiavala liečebný režim a neopúšťala spoločnú domácnosť mimo času stanoveného ošetrujúcim lekárom na vychádzky. Žalobkyňa tento dôkaz v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní nenavrhla, predložila ho až k správnej žalobe, a navyše žalovaná z vlastnej činnosti zistila, že Q. B. bol v sledovanom období od januára do júna 2022 zamestnancom v plnohodnotnom pracovnoprávnom vzťahu, za každý z uvedených mesiacov dosahoval príjem za vykonanú prácu (okrem 14 dní v mesiaci február 2022, kedy bol PN), čo znamená, že sa nezdržiaval so žalobkyňou po celý čas v mieste bydliska, a preto toto čestné vyhlásenie nemožno pripustiť. Žalovaná trvá na tom, že správne vychádzala zo skutočnosti, že žalobkyňa u zamestnávateľa E. D. E. vykonávala prácu, a to v pracovných dňoch uvedených v rozpisoch pracovnej doby, ktoré predložil uvedený zamestnávateľ, pričom išlo o prácu predavačky, a tiež na tom, že výkonom práce v každom z uvedených dní porušila liečebný režim, čo bolo dostatočne prešetrené a medicínsky zdôvodnené posudkovými lekármi vykonávajúcimi lekársku posudkovú činnosť, a premietnuté do výsledného stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie. 16. Žalobkyňa bola dočasne práceneschopná od 13.12.2021 do 31.07.2022 (7 a pol mesiaca). Dôvodom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti boli bolesti v L/S úseku chrbtice, ktoré vyžarovali do oblasti pravej dolnej končatiny. Dokumentovaná bola ťažšia chôdza, obmedzené pohyby. Aplikované boli obstreky bolestivých miest, tabletková forma liečby, neskôr boli podávané injekcie, nakoľko v lekárskych záznamoch z januára 2022 a z februára 2022 je dokumentované pretrvávanie bolestí, nález na chrbtici identický, po liečbe len minimálne zlepšenie. V zdravotnom zázname zo dňa 18.02.2022 sa výslovne uvádza, že do práce si žalobkyňa jednoznačne netrúfa aj vzhľadom k hematologickým dg. V marci 2022 naďalej nález identický, realizovaný bol predpis liekov. V apríli 2022 sa uvádza znova v zdravotnom zázname, že do práce si žalobkyňa netrúfa. Aj v máji 2022 v zdravotnej dokumentácii bolo pri kontrole stavu potvrdené pretrvávanie bolesti, žalobkyňa bola odoslaná na neurologické vyšetrenie. V júni 2022 bol realizovaný predpis liekov, nutnosť PN ďalej. V júli 2022 je zdokumentované mierne zlepšenie stavu, žalobkyňa požiadala o ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti, schopná práce od 01.08.2022. Základom liečby bolestí chrbta je v prvom rade nastolenie kľudového režimu, užívanie liekov. Napriek dokumentovaným zdravotným ťažkostiam, pretrvávajúcej bolesti a opakovaným tvrdeniam u ošetrujúceho lekára, že do práce si netrúfa, žalobkyňa od januára 2022 vykonávala prácu ako predavačka I. B. - M., D. N., P. A. D. N. C. F., zaťažovala tak svoju chrbticu, čím sa predlžovala liečba ochorenia. Navyše prácu vykonávala mimo času povolených vychádzok. 17. Žalobkyňa sa napriek výzve k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 21.11.2023 nevyjadrila. IV. Konanie na správnom súde 18. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 19. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
20. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 21. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 22. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 23. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 24. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 26. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.“ 27. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.“ 28. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 29. Podľa ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.“ 30. Podľa ustanovenia § 38 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Za porušenie liečebného režimu na účely prvej vety sa považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.“ 31. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká
odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.“ 32. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.“ 33. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.“ 34. Podľa § 227 ods. 2 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec a poberateľ dávky sú povinní dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.“ 35. Podľa § 12a ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) „Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti.“ 36. Podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. „Ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive a určí osobe liečebný režim.“ 37. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. „Liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.“ 38. Podľa § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. „Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.“ VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 39. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 40. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 41. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu.
42. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobkyňa od 03.01.2022 do 20.07.2022 nemá nárok na výplatu nemocenského z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom v období od 03.01.2022 do 21.06.2022. 43. Správny súd po preskúmaní veci konštatoval, že medzi účastníkmi bola spornou skutočnosť, či zo strany žalobkyne došlo k porušeniu liečebného režimu, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 38 zákona o sociálnom poistení. 44. Z podkladov v administratívnom spise správny súd zistil nasledujúce skutočnosti - žalobkyňa bola od 18.11.2021 do 12.12.2021 zamestnaná u zamestnávateľa C. D., B. B. J. A.; - rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 27.12.2021 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 13.12.2021 má podľa § 30 písm. a), § 32, § 34 ods. 2, § 37 ods. 2 a § 55 zákona o sociálnom poistení nárok na nemocenské z ochrannej lehoty plynúcej z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa C. D., B. B. J. A., K. G. XXX, D. za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 17,950070000 EUR na deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona o sociálnom poistení vo výške 39,49154000 EUR za deň; - rozhodnutím o predbežnom opatrení správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 26.08.2022 podľa § 38 a § 200 ods. 1 zákona o sociálnom poistení správny orgán prvého stupňa predbežne vylúčil nárok na výplatu nemocenského v období od 01.07.2022 do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní, z dôvodu vzniku podozrenia na porušenie liečebného režimu v období od 03.01.2022 do 21.06.2022; - prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa, vychádzajúc z ustanovenia § 38 zákona o sociálnom poistení rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského poistenia od 03.01.2022 do 20.07.2022 z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom; - napadnutým rozhodnutím žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a odvolanie žalobkyne zamietla. 45. Správny súd na úvod uvádza, že zamestnanec má nárok na nemocenské, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne pracovne neschopného na výkon zárobkovej činnosti. Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár (§ 12a ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z.). 46. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo spočívať v nesprávnej aplikácii § 38 zákona o sociálnom poistení na jej vec, keďže u žalobkyne nebolo nepochybne preukázané porušenie liečebného režimu výkonom zárobkovej činnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Namietala tiež, že podľa § 38 zákona o sociálnom poistení poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského najviac na dobu 30 dní, zatiaľ čo v prípade žalobkyne bol vylúčený nárok na výplatu nemocenského na obdobie viac ako pol roka. Kľúčovým aspektom v konaní je ustálenie, či žalobkyňa vykonávala prácu na základe dohody o pracovnej činnosti počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a či je možné považovať takýto výkon práce za porušenie liečebného režimu. 47. Žalovaná začala konanie vo veci vylúčenia nároku na výplatu nemocenského a túto skutočnosť oznámila žalobkyni oznámením o začatí konania zo dňa 25.08.2022, v ktorom uviedla, že na základe údajov z informačného systému žalovanej zistila skutočnosti nasvedčujúce porušenie povinnosti žalobkyne dodržiavať liečebný režim počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Konkrétne zistila, že žalobkyňa mala v období od 03.01.2022 do 21.06.2022 v pracovných dňoch v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. vykonávať prácu ako predavačka I. G. B. G. B. H. I. F. pre zamestnávateľa E. D. E., C. F. XX, C. F.. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.09.2022 uviedla, že pre uvedeného zamestnávateľa pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti od 01.01.2021 do 30.11.2021 a reálne pre neho naposledy
vykonávala prácu 16.11.2021. Uviedla, že nevie, či ju zamestnávateľ následne odhlásil zo sociálneho poistenia. Poukázala na pracovnú dobu v M., kde pracovali tri pracovníčky spôsobom, že celý jeden deň vykonávali prácu a potom mali dva dni voľno. 48. V prvom rade je potrebné bezpochyby ustáliť, či došlo zo strany žalobkyne k výkonu závislej práce počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa uviedla, že nevykonávala prácu pre zamestnávateľa E. D. E. na základe dohody o pracovnej činnosti počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalovaná vychádzala najmä z podkladov nachádzajúcich sa v jej informačnom systéme o poukázanom poistnom na sociálne poistenie a podkladov od zamestnávateľa - kópia dohody o pracovnej činnosti zo dňa 29.11.2021 a kópie výplatných listín za obdobie 01/2022 – 06/2022. Nevykonala však dokazovanie v prospech tvrdení žalobkyne, ktorá tvrdila, že neuzavrela dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom E. D. E. zo dňa 01.12.2021 a nevykonávala pracovnú činnosť v období 01/2022 – 06/2022 pre uvedeného zamestnávateľa. Namietala aj pravosť svojho podpisu na dohode o pracovnej činnosti zo dňa 01.12.2021 a na výplatných listinách. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie a pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení). Za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci žalovaná vykonáva dokazovanie aj prostredníctvom výpovede účastníkov konania, vyjadrenia svedkov či odborných a znaleckých posudkov. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná nevykonala dokazovanie týkajúce sa tvrdení žalobkyne, že v spornom období pre zamestnávateľa E. D. E. nepracovala, napríklad výsluchom iných zamestnancov, ktorí vykonávali prácu na tom istom mieste v spornom období pre uvedeného zamestnávateľa či osôb žijúcich so žalobkyňou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že zamestnávateľ nemal motív ani záujem predkladať žalovanej nesprávne alebo nepravdivé údaje, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu nevyplýva, že žalovaná vykonala dokazovanie za týmto účelom, zohľadňujúc aj skutočnosť, že žalobkyňa bola v spornom období poberateľkou invalidného dôchodku. Správny súd zhodne so žalobkyňou poukazuje na to, že žalovaná si nemôže sama urobiť záver o skutočnostiach, na odborné posúdenie ktorých je potrebný znalecký posudok. V prípade vznesenia námietky pravosti podpisov poberateľa dávky sa s takouto námietkou nie je možné vysporiadať spôsobom, že zamestnanec žalovanej konštatuje, že porovnaním podpisov na predložených dokumentoch sa tieto zdajú byť identické. 49. Druhou spornou otázkou bolo, či v prípade výkonu zárobkovej činnosti počas trvania pracovnej neschopnosti ide o porušenie liečebného režimu. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu liečebného režimu. Podľa ustanovenia § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Liečebný režim určuje osobe príslušný ošetrujúci lekár, ktorý rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby (§ 12 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.). Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca patrí do lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia podľa § 153 ods. 2 písm. a) bod 2. zákona o sociálnom poistení. 50. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, vystaveného jej ošetrujúcim všeobecným lekárom dňa 13.12.2021, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, vyplýva, že žalobkyňa bola neschopná práce od 13.12.2021 z dôvodu choroby (v potvrdení nešpecifikovanej). Schopnou práce sa podľa údajov v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti stala od 01.08.2022. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, aký liečebný režim bol žalobkyni ošetrujúcim lekárom určený v súvislosti s chorobou, pre ktorú bola dočasne pracovne neschopná od 13.12.2021 do 01.08.2022. 51. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že žalobkyňa podľa vyjadrenia posudkového lekára výkonom pracovnej činnosti porušila liečebný režim. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by bolo správnym orgánom prvého stupňa vyžiadané vyjadrenie ošetrujúceho lekára, aký bol žalobkyni stanovený liečebný režim počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. V e-maile zo dňa 15.08.2022 posudková lekárka oddelenia výkonu lekárskej posudkovej činnosti C. O. uviedla, že v súčinnosti s ošetrujúcim všeobecným lekárom žalobkyne C. O. uvádza, že žalobkyňa porušila liečebný režim. Stanovisko ošetrujúceho lekára sa v administratívnom spise nenachádza. Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu ošetrujúci všeobecný lekár žalobkyne v potvrdení zo dňa 06.02.2023 uviedol, že žalobkyňa vzhľadom na zdravotný stav pri vykonávaní činnosti neporušila liečebný režim. Posudková lekárka oddelenia výkonu lekárskej posudkovej činnosti C. O. na základe uvedeného
písomného stanoviska všeobecného lekára žalobkyne v e-mailovom vyjadrení potvrdila, že žalobkyňa neporušila liečebný režim. Na základe žiadosti riaditeľky odboru lekárskej posudkovej činnosti C. C. č. XXXX-X/XXXX-R. zo dňa 20.02.2023 o medicínske zdôvodnenie, že žalobkyňa výkonom práce neporušila liečebný režim, posudková lekárka – koordinátorka C. B., C. opätovne požiadala o vyjadrenie ošetrujúceho všeobecného lekára žalobkyne, ktorý potvrdil svoj predchádzajúci záver, že žalobkyňa neporušila liečebný režim. Z lekárskych záznamov z priebehu liečenia počas dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že žalobkyňa opakovane uviedla, že si do práce jednoznačne netrúfa ísť (keďže pracuje v chladnom prostredí). Ošetrujúci lekár v stanovisku k možnému porušeniu liečebného režimu uviedol, že žalobkyňa neporušila liečebný režim, pretože počas výkonu práce predavačky v teplom prostredí a trvaní cca 2 hodiny denne sa jej zdravotný stav nezhoršil. Zdravotné ťažkosti (dg. M54 Dorzalgia) sú dlhodobého charakteru a výkon takejto práce nepovažuje za porušenie liečebného režimu. Odbor lekárskej posudkovej činnosti žalovanej napriek vyjadreniu ošetrujúceho lekára dospel k záveru, že k porušeniu liečebného režimu došlo, keďže žalobkyňa vykonávala prácu mimo času povolených vychádzok, vzhľadom na jej zdravotný stav – pretrvávajúce bolesti chrbtice, ťažšia chôdza, obmedzené pohyby mala žalobkyňa dodržiavať kľudový režim. 52. Javí sa, že žalovaná vychádzala zo záveru, že výkon akejkoľvek pracovnej činnosti počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti je potrebné považovať za porušenie liečebného režimu. Tu je potrebné poukázať na nasledujúce podstatné skutočnosti. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, aký liečebný režim bol ošetrujúcim lekárom žalobkyni stanovený. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobkyne, že žalovaná sa nevysporiadala dostatočne s vyjadrením ošetrujúceho lekára, že v prípade, ak by aj žalobkyňa vykonávala prácu predavačky v kiosku v rozsahu dve hodiny denne, nešlo by o porušenie liečebného režimu. Podporne správny súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 12a ods. 3 prvá veta zákona č. 576/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.08.2022, podľa ktorého ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme, v ktorom vyznačí poistný vzťah vo vzťahu ku ktorému osoba vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť a určí tejto osobe liečebný režim. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zárobková činnosť počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nie je absolútne vylúčená, ale ošetrujúci lekár vyznačuje v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti aj poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému je možný výkon zárobkovej činnosti. Ako vyplýva aj z ustanovenia § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, nemocenské poistenie slúži ako poistenie nielen pre prípad straty, ale aj pre prípad zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. S ohľadom na uvedené skutočnosti je preto prinajmenšom predčasný záver žalovanej o tom, že výkon akejkoľvek práce zo strany žalobkyne znamená porušenie liečebného režimu s následkom postupu podľa § 38 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ boli žalobkyni povolené štyri hodiny vychádzok denne, jej zdravotný stav zrejme nemohol vylúčiť akúkoľvek činnosť. Zároveň nie je možné stotožňovať pojmy liečebný režim a čas vychádzok počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Aby bolo možné zo strany žalovanej konštatovať porušenie povinnosti poberateľa dávky dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ide o povinnosť, ktorej obsah je potrebné najprv skutkovo naplniť podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom ide predovšetkým o otázku odbornú. Posúdenie dôsledkov výkonu konkrétnej činnosti na zdravotný stav poistenca je otázkou medicínskou. Nemožno postupovať prísne formálne uvedením, že výkon akejkoľvek zárobkovej činnosti je porušením liečebného režimu. Je potrebné mať na zreteli aj účel právnej úpravy, teda aby sa zabránilo výkonu činnosti, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu dodržiavania liečebného režimu, k predĺženiu dočasnej pracovnej neschopnosti a neúčelnému čerpaniu nemocenského. Zároveň má byť poistenec o liečebnom režime informovaný, keďže je to predpokladom pre vznik zodpovednosti za porušenie povinnosti ho dodržiavať. Otázka či a ako bola žalobkyňa informovaná o liečebnom režime, je otázkou skutkovou, vo vzťahu ku ktorej nebolo v administratívnom konaní vykonané dokazovanie. 53. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že vo vyjadrení ošetrujúceho lekára je uvedené, že do práce si žalobkyňa netrúfa, ale napriek tomu vykonávala prácu v B. – M. ako predavačka, je potrebné uviesť, že žalobkyňa v rámci vyšetrenia dňa 28.04.2022 výslovne uviedla, že si netrúfa do práce, keďže pracuje v chladnom prostredí. Nie je teda vylúčené, že sa vyjadrovala vo vzťahu k práci, ktorú vykonávala bezprostredne pred začiatkom dočasnej pracovnej neschopnosti pre zamestnávateľa C. D., B. B. J. A. Uvedené nezrovnalosti, pokiaľ budú vyhodnotené ako podstatné pre rozhodnutie vo veci, je možné odstrániť doplnením dokazovania v administratívnom konaní.
54. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nesprávnej aplikácii § 38 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Žalobkyňa namietala, že žalovaná rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského nie v rozsahu najviac 30 dní, ale v rozsahu viac ako pol roka. Právny záver žalovanej, že nárok na výplatu nemocenského sa vylúči od každého jedného dňa, v ktorom poistenec porušil liečebný režim, a preto úhrnná doba vylúčenia nároku na výplatu nemocenského počas trvania jednej dočasnej pracovnej neschopnosti môže presiahnuť 30 dní, ak k porušeniu liečebného režimu dochádza opakovane, považuje správny súd za nedostatočne odôvodnený. Správnemu súdu nie je zrejmé, na základe akých úvah žalovaná dospela k záveru, že ide o opakované samostatné protiprávne konanie, a nie o pokračujúce či trvajúce konanie. Správna kvalifikácia má totiž zásadný význam pre rozsah postihu podľa § 38 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná sa preto, pokiaľ po doplnení dokazovania a opätovnom posúdení veci dospeje k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre postup podľa § 38 zákona o sociálnom poistená, dôsledne vysporiada s výkladom uvedeného zákonného ustanovenia vo vzťahu k povahe konania, ktorým došlo k porušeniu zákonnej povinnosti, a k právnemu následku porušenia tejto povinnosti z hľadiska časového rozsahu vylúčenie nároku na výplatu nemocenského. 55. Žalobkyňa žiadala, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a znalecké dokazovanie k otázke posúdenia, či na dokumentoch, ktoré predložil žalovanej zamestnávateľ E. D. E., je skutočný podpis žalobkyne. Správny súd uvedeným návrhom nevyhovel s poukazom na to, že nie je súdom skutkovým a jeho úlohou je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, nie vykonávať rozsiahle dokazovanie a nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Zo Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania. 56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a obsah administratívneho spisu dospel správny súd k záveru o nedostačujúcom zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, a to vo vzťahu ku skutočnostiam, či žalobkyňa skutočne v období vykonávala zárobkovú činnosť a či výkon takejto činnosti znamená v jej prípade porušenie liečebného režimu. Rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov najmä vo vzťahu vylúčeniu nároku na výplatu nemocenského v rozsahu presahujúcom 30 dní. 57. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, ktorý jeho vydaniu predchádzal, správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky sú dôvodné, a preto je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).