Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-47Sa/7/2023 2023200076 18. 03. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200076.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28. januára 2020. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na tom základe, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 28. januára 2020 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 35 %. 2. Na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie ústredia žalovanej zo dňa 3. marca 2020 a stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. 3. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 14. apríla 2022, sp. zn. 47Sa/2/2021 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa §191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci. 4. Generálny riaditeľ žalovanej následne vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
opätovne v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ústredia žalovanej zo dňa 3. marca 2020. 5. V odôvodnení zhrnul priebeh konania o žalobcovej žiadosti o invalidný dôchodok, pričom poukázal, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne dňa 21. februára 2023 a následne z posudku tohto posudkového lekára z 21. februára 2023 citoval. Uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár ústredia určil totálnu endoprotézu ľavého kolena dňa 23. mája 2016, bez komplikácií s normálnou funkciou ohnutia na 120 stupňov, v anamnéze ASK v roku 1990, ochorenie zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového, kolenného kĺbu, 44.1. - jednostranná (totálna endoprotéza), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 35 % - 45 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nezvýšil. Dospel k záveru, že vzhľadom na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Ďalej druhostupňový orgán poukázal, že v nadväznosti na § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný bez jeho osobnej účasti. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 21. februára 2023, ktorý tvorí prílohu a nedeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Záverom bolo v napadnutom rozhodnutí skonštatované, že týmto bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 47Sa/2/2021-90 zo dňa 14. apríla 2022. II. Správna žaloba a jej dôvody 6. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 SSP na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že zistenie skutočného stavu veci žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutočný stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ako aj nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia. 7. Vytkol posudkovému lekárovi, že riadne nezdôvodnil nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, ako aj že opätovne neabsolvoval osobné vyšetrenia za účelom posúdenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru žalobcu posudkový lekár opätovne vychádzal len zo selektívne určených lekárskych správ, nezabezpečil si kompletnú zdravotnú dokumentáciu (túto nemôže zabezpečiť pacient), aby riadne posúdil skutkový stav. 8. Žalobca poukázal, že posudkový lekár pri vypracovaní posudku zo dňa 21. februára 2023 vôbec nezohľadnil prítomnosť svalovej hypotrofie a jej vplyv na zdravotný stav žalobcu, keďže podľa názoru posudkového lekára táto mala byť prítomná ešte pred implantáciou totálnej endoprotézy. Tento záver považoval za nepreskúmateľný, a nesprávny, keďže bez ohľadu na vznik prítomnosti svalovej hypotrofie, táto zjavne zasahuje negatívne do bežného života žalobcu a bolo potrebné pri určení mier poklesu zobrať do úvahy aj toto poškodenie zdravia. 9. Bol tiež toho názoru, že žalovaná sa opakovane nezaoberala potrebou aplikácie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, resp. neopodstatnenosť aplikácie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení vôbec neodôvodnila. Podľa žalobcu práve zohľadnenie ostatných závažných ochorení je dôvodom pre navýšenie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% v zmysle uvedeného ustanovenia. Posudkový lekár žalovaného nezohľadnil jednotlivé predpoklady pre priznanie navýšenia miery poklesu podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, čo je zrejmé zo samotného spisového materiálu, keď nemal vôbec vedomosť, že žalobca bol nútený zmeniť prácu. Následne žalovaná len prebrala závery posudku do napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa vôbec zaoberala možnosťou aplikácie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, a to napriek zjavnej existencii iných závažných
zdravotných komplikácií ako je hypertenzia (vysoký krvný tlak) a hyperurikémia (DNA), ku ktorým posudkový lekár jednotlivo uviedol mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namietal, že žalovaná riadne neodôvodnila závery, pre ktoré dospela k stanovenej miere poklesu schopnosti žalobcu, pre ktoré neaplikovala § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení a zároveň nesprávne aplikovala § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, keď nezohľadnila ostatné ochorenia žalobcu. Podľa žalobcu žalovaná selektívnym spôsobom postupovala pri hodnotení dôkazov. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 20. februára 2024 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, považujúc rozhodnutie za vecne správne. Prezentovala názor, že posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu a zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. 11. Poukázala, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 21. februára 2023, ktorý bol vypracovaný v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 47Sa/2/2021-90 zo dňa 14. apríla 2022. Vzhľadom na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola určená posudkovým lekárom na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný, lebo nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Bola toho názoru, že sa posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku podrobne vyjadril aj k ďalších ochoreniam žalobcu, ktoré nie sú jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Poukázala, že posudkový lekár uviedol, že po neurológom popísanom jednom solitárnom epileptickom záchvate (2006-2007) pravdepodobne etylického pôvodu, pri dokázanej toxickej hepatopatii, žalobca neakceptoval odporučenie na psychiatrické vyšetrenie, resp. protialkoholickú liečbu. Elektroencefalografické vyšetrenie a klinický nález boli negatívne. Toto ochorenie považuje posudkový lekár sociálneho poistenia za prekonané. Za prekonané označil posudkový lekár aj krvácanie z nosa, pre ktoré bol žalobca jedenkrát hospitalizovaný na otorinolaryngologickom oddelení v roku 2015. Choroba vysokého tlaku žalobcu je podľa interných a anesteziologických vyšetrení len ľahkého stupňa, bez organických komplikácií, pričom posledné vyšetrenia sú z rokov 2015 a 2016. Posúdenie zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %. Ľahká forma hyperurikémie je v liečbe Milurit stabilizovaná a zodpovedá posúdeniu s mierou poklesu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 15 %. K svalovej hypotrofii žalobcu a jej vplyvu na jeho zdravotný stav posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku uviedol, že táto bola prítomná už v máji 2016, pričom kvôli hypotrofii ľavého štvorhlavého svalu bol rehabilitovaný formou hospitalizácie a podľa posledného doloženého odborného ortopedického vyšetrenia z augusta 2019 žalobca subjektívne bolesti neudával, hypotrofia bola len ľahká. Výraznú hypotrofiu stehenného svalstva ľavej dolnej končatiny, ktorá by vznikla aktuálne, preto posudkový lekár poprel, nakoľko bola doložená už pred implantáciou totálnej endoprotézy. Podľa názoru žalovanej posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku dostatočne odôvodnil, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobcu neovplyvňuje jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto tieto ochorenia nie sú z posudkového hľadiska významné. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia o iné ochorenia je preto podľa znenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení neopodstatnené. 12. Námietku žalobcu, že jeho skutočný zdravotný stav bol nedostatočne zistený a že posudkový lekár si nezabezpečil kompletnú zdravotnú dokumentáciu a vychádzal len zo selektívne určených lekárskych správ, považovala za nedôvodnú, lebo v odvolacom konaní boli zhodnotené všetky vyšetrenia, ktoré žalobca doložil na základe opakovaného vyžiadania posudkového lekára. Posudkový lekár doplnil aj vyšetrenia praktických lekárov, z ktorých je zrejmé, že v predpísaných receptoch sú za obdobie siedmich rokov len dvakrát ordinované lieky proti bolesti, žalobca bol tiež vyšetrený v pracovnej službe dňa 12. mája 2022, pričom žiadne zdravotné obmedzenia neboli uvedené. Žalovaná tiež argumentovala, že zdravotný stav žalobcu bol v nadväznosti na § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, posudzovaný bez jeho osobnej účasti. 13. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zo dňa 16. septembra 2024 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Dal do pozornosti, že posudzovanie jeho invalidity bolo vykonané posudkovým lekárom opätovne len na podklade zdravotnej dokumentácie bez jeho prítomnosti, a to napriek tomu,
že v posudku zo dňa 21. februára 2023 sa uvádza, že v lekárskych správach E. F. sú zapísané len vydané recepty bez jeho akéhokoľvek objektívneho vyšetrenia. Žalovaná podľa jeho názoru v rámci konania o posúdení invalidity, nezohľadňuje fakt, že mu boli diagnostikované viaceré ďalšie závažné ochorenia, ktoré považuje za potrebné pri určovaní nároku na invalidný dôchodok zohľadniť v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Miera invalidity s poukazom na § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení závisí aj od závažnosti ostatných zdravotných ochorení, ktoré majú vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vytýkal žalovanej, že napriek vedomosti o ochoreniach žalobcu poukazuje len na jednotlivo určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti. Dal do pozornosti, že nenamieta rozhodujúce ochorenie, ale poukazuje práve na ďalšie ochorenia, ktoré je potrebné pri posudzovaní výšky invalidity zobrať do úvahy. Aktuálne sa k už uvedeným ochoreniam pridružila diagnóza diabetes mellitus 2. typu, ktorá mu bola diagnostikovaná dňa 19. júna 2024, pričom priložil aj lekársku správu z 19. júna 2024. Opakovane tiež namietal posúdenie svalovej hypertrofie posudkovým lekárom. Prezentoval názor, že samotná skutočnosť, že svalová hypertrofia bola prítomná už pred vykonaním totálnej endoprotézy, nemá za následok, že na jej prítomnosť sa neprihliada. Práve naopak, je potrebné vyšetrenie, či aj po vykonaní totálnej endoprotézy, je naďalej svalová hypertrofia prítomná, ak áno (v tomto prípade bola uvedená ľahká hypotrofia), túto je potrebné zohľadniť, a nie ju poprieť ako tomu urobil posudkový lekár. Takéto popretie nemá podľa názoru žalobcu žiadnu relevanciu, keď z dostupnej zdravotnej dokumentácie, na ktorú poukazuje sám posudkový lekár, je zrejmé, že v roku 2019 bola svalová hypertrofia u žalobcu prítomná. Žalobca tiež poukázal, že žalovaná bez jeho vyšetrenia odkazuje na lekárske správy z obdobia rokov 2015-2016 (choroba vysokého tlaku) ako aj na predpísané lieky z roku 2022 bez toho, aby tieto boli odôvodnené v rámci objektívneho vyšetrenia lekárov. Práve uvedené odôvodňovalo za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu, aby žalobca absolvoval osobné vyšetrenie u posudkového lekára, ktorý by na podklade tohto vyšetrenia mohol riadne posúdiť zdravotný stav žalobcu. Napriek uvedenému, žalovanej postačili neúplné správy (predpisy liekov), z ktorých nie je zrejmý jeho aktuálny zdravotný stav. Argumentáciu žalovanej, že žalobca netrpí bolesťami, čo má preukazovať výpis z predpísaných liečiv, v ktorých absentujú lieky proti bolesti, považoval za neopodstatnenú, lebo uvedené nezohľadňuje fakt, že žalobca užíva voľne dostupné lieky proti bolesti. Navyše žalobcovi boli predpísané lieky proti bolesti v roku 2022 a aj aktuálne užíva lieky proti bolesti v roku 2024. Nedostatočne zistenie skutočného stavu veci má vyplývať aj zo záveru posudkového lekára, v ktorom sa uvádza, že žalobca pracuje naďalej na pôvodnom pracovisku. K tomu uviedol, že bol povýšený z pôvodnej pracovnej pozície Výrobný pracovník – vodič VZV na pozíciu Výrobný pracovník – formár, na ktorej pracoval v období od 1. marca 2018 do 31. decembra 2018. Z dôvodu zdravotných ťažkostí však žalobca bol nútený vrátiť sa na pôvodnú pozíciu Výrobný pracovník – vodič VZV. Bol preto názoru, že nepriaznivý zdravotný stav má opakovane negatívny dopad na jeho pracovný život. Vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením žalovanej o jeho nespolupráci. Z administratívneho spisu vyplýva, že bol kontaktný, navyše bol zastúpený právnym zástupcom, pričom tento nebol zo strany zamestnancov žalovanej vyzvaný na doloženie lekárskych správ. Žalobca doložil žalovanej všetky dostupné lekárske záznamy, avšak nedisponoval kompletnou zdravotnou dokumentáciou, túto vedú lekári žalobcu, o ktorých má žalovaná vedomosť, a s ktorými má povinnosť posudkový lekár žalovanej v rámci posudkovej činnosti spolupracovať. Poukázal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké lekárske správy si žalovaná do konania zabezpečila, resp. či z tejto dokumentácie nevyplývali iné zdravotné ochorenia a či žalovaná oslovila za účelom zabezpečenia dokumentácie aj odborných lekárov, ktorých žalobca navštevoval a navštevuje. Taktiež namietal, že žalovaná bez ohľadu na osobitosť administratívneho konania, v ktorom žalobca opakovane poukazuje na nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, opätovne využila oprávnenie a vykonala posudkovú činnosť bez osobnej prítomnosti žalobcu, odôvodňujúc túto skutočnosť existenciou krízovej situácie. 14. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobcu na výzvu a v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 18. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22. Podľa § 199 ods. 3 zákona SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 24. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 25. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 26. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 27. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 28. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 29. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 31. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
32. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 33. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 34. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 35. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 36. Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 37. Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 38. Podľa § 195 ods. 1 ZSP organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 39. Podľa § 196 ods. 6 ZSP účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 40. Podľa § 227 ods. 3 ZSP poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. 41. Podľa § 218 ods. 1 ZSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 42. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.1 – jednostranná (totálna) endoprotéza, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 35 % do 45 %.
43. Všeobecné posudkové hľadisko pre oddiel G, Kapitoly XV. – miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov. 44. Posudkové hľadisko pre položku 44. oddielu G, Kapitoly XV. - Pri endoprotézach kĺbov je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti a vplyvu záťaže na končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny viac ako o 4 cm). 45. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 4. apríla 2020 počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 46. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod sp. zn. TT-47Sa/7/2023 a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 47. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj poverená zástupkyňa žalovanej a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 48. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby a žiadal žalobe vyhovieť. Poverená zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 49. S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom sociálneho poistenia podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 50. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 28. januára 2020, pretože nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda nesplnil zdravotnú podmienku nároku na invalidný dôchodok. 51. Napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 14. apríla 2022 sp. zn. 47Sa/2/2021, ktorým bolo zrušené predchádzajúce druhostupňové rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd nariadil žalovanej doplniť dokazovanie a podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci uplatneného nároku na invalidný dôchodok a prostredníctvom komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu v intenciách ustanovení § 7l ods. 3 až 8 zákona o sociálnom poistení vyhodnotiť existenciu zákonných podmienok na jeho priznanie.
52. Sporným medzi účastníkmi vyvstalo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a s tým spojená stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 53. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu a s tým aj súvisiaceho jeho zostatkového pracovného potenciálu sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (pozri body 32 a 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022). 54. Zdravotný stav žalobcu bol po vrátení veci krajským súdom posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín, ktorý v lekárskom posudku z 21. februára 2023 zotrval na určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) na 35 % tak, ako bola stanovená už v predchádzajúcich posudkoch posudkových lekárov z 28. januára 2020 a 2. novembra 2020. Invalidita v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení teda u žalobcu nevznikla, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.1 – jednostranná (totálna) endoprotéza, pri ktorom je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 35 % do 45 %. 55. Posudkový lekár si pred vypracovaním posudku z 21. februára 2023 vyžiadal od žalobcu kópie správ z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré absolvoval od vykonania totálnej endoprotézy kolenného kĺbu vľavo v roku 2016 (a to listami z 21. decembra 2022 a z 2. februára 2023), tieto boli následne dňa 14. februára 2023 posudkovému lekárovi aj doručené a následne z nich posudkový lekár pri vypracovaní uvedeného posudku aj vychádzal (čo vyplýva zo samotného posudku). Lekárske správy z týchto odborných vyšetrení sú súčasťou administratívneho spisu a správny súd sa s nimi oboznámil. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že samotný žalobca bol povinný podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, a jej sumu ako aj je povinný podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (o čom bol žalobca aj poučený už v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Trnava z 28. januára 2020). 56. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia z 21. februára 2023 vyplývajú okrem iného nasledovné skutočnosti. Medicínsky mal žalobca podľa RTG zistenú nekomplikovanú gonartrózu bez opuchu a výpotku na ľavom kolene, ktorá bola riešená operačne implantáciou totálnej endoprotézy v máji 2016 bez komplikácií, v tom období už bola prítomná hypotrofia ľavého štvorhlavého svalu (quadricepsu) na ľavú dolnú končatinu, pre ktorú bol rehabilitovaný formou hospitalizácie. Posledné odborné ortopedické vyšetrenie bolo doložené z augusta 2019, subjektívne bolesti žalobca neudával,
hypotrofia bola len ľahká, RTG postavenie protézy bolo správne, ohnutie vykonal na 120 stupňov z celkových 130 stupňov opakovane. Posudkový lekár skonštatoval, že takémuto stavu jednoznačne zodpovedá posúdenie v kapitole XV, oddiele G, položke 44.1. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na 35 %. K ďalším ochoreniam žalobcu posudkový lekár uviedol, že neurológ v rokoch 2006 - 2007 popísal jeden solitárny epileptický záchvat pravdepodobne etylického pôvodu, tiež pri dokázanej toxickej hepatopatii. Odporučenie na psychiatrické vyšetrenie, resp. protialkoholickú liečbu žalobca neakceptoval. EEG a klinický nález boli negatívne. Toto ochorenie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia za prekonané. Ďalej posudkový lekár uviedol, že interné a anesteziologické vyšetrenia dokázali len ľahké stupne choroby vysokého tlaku, bez organických komplikácii, posledné vyšetrenia sú z rokov 2015 a 2016. Zodpovedajúce posúdenie je v kapitole IX, oddiele A, položke 10, písmene b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %. Pre krvácanie z nosa bol jedenkrát žalobca hospitalizovaný na ORL oddelení v roku 2015, ochorenie rovnako považoval posudkový lekár sociálneho poistenia za prekonané. K hyperurikémii posudkový lekár uviedol, že táto je v liečbe Milurit stabilizovaná, ide o ľahkú formu ochorenia, ktorá zodpovedá posúdeniu v kapitole XV, oddiele A, položke 1, písmene a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 15%. Poukázal, že sčítavať miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť týchto ochorení zákon neumožňuje, ani jedno nedosahuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť okolo 40 %, preto sú posudkovo nevýznamné a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia o iné ochorenia podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení považoval za neopodstatnené. Skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre uznanie invalidity. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti žalobcu sa nelíšia od ťažkosti uvedených pri odborných vyšetreniach a sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Posudkový lekár tiež poprel výraznú hypotrofiu stehenného svalstva ľavej dolnej končatiny, ktorá by vznikla aktuálne, nakoľko bola doložená už pred implantáciou totálnej endoprotézy. Dal do pozornosti, že rozhodujúce sú diagnostické závery a funkčný stav, ktorý je na implantovanej endoprotéze prakticky negatívny. Žalobca nepretržite pracuje od roku 2017 v jednom zamestnaní, pričom mal len dvojmesačnú dočasnú pracovnú neschopnosť v roku 2019. Poukázal na doplnenie vyšetrení od praktických lekárov, v predpísaných receptoch sú za obdobie sedem rokov len dvakrát ordinované lieky proti bolesti, žalobca bol tiež vyšetrený v pracovnej službe dňa 12. mája 2022, pričom žiadne zdravotné obmedzenia neboli uvedené. Vzhľadom na tieto okolnosti a ich vzájomné súvislosti posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne nenašiel žiaden dôvod na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej pri posúdení zo dňa 28. januára 2020 a zo dňa 2. novembra 2020. 57. Správny súd po vyhodnotení skutočností vyplývajúcich z posudkového spisu dospel k záveru, že uvedené posúdenie posudkovým lekárom dňa 21. februára 2023 je priliehavé a vyplývajúce z lekárskych správ založených v spise. Sám žalobca pri svojom osobnom posúdení dňa 28. januára 2020 uvádzal najmä problémy s kolenom. K hyperurikémii (dne) uviedol, že tieto záchvaty máva občas, opuchne a začervenie mu palec na nohe alebo nart a záchvat trvá asi týždeň. Zo správy z interného vyšetrenia z 13. januára 2015 vyplýva, že objektívne pri vyšetrení je pacient t.č. kardiopulmonálne kompenzovaný, cirkulačne stabilizovaný, namerané akcelerované hodnoty TK, na EKG SR, bez čerstvých ischemických zmien, bez arytmie. Ďalej zo správy z interného vyšetrenia z 2. novembra 2016 vyplýva, že je kardiálne stabilizovaný, bez arytmie, TK dobrý, bolo navrhnuté pokračovať v liečbe. Preto konštatovanie posudkového lekára, že interné a anesteziologické vyšetrenia dokázali len ľahké stupne choroby vysokého tlaku, bez organických komplikácii, (pričom posledné vyšetrenia sú z rokov 2015 a 2016), je v súlade s obsahom citovaných lekárskych správ. 58. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posudzovaní zvýšenia stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je tak rozhodujúcim determinantom závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktorá je takej intenzity, že ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danom prípade takúto závažnosť pridružených ochorení posudkový lekár nevzhliadol, pričom jeho závery sú podložené priamo správami z odborných vyšetrení, ako bolo uvedené vyššie.
59. K poukazu žalobcu na to, že nedostatočné zistenie skutočného stavu veci má vyplývať aj zo záveru posudkového lekára, že žalobca pracuje naďalej na pôvodnom pracovisku, pričom však z dôvodu zdravotných ťažkostí bol nútený vrátiť sa na pôvodnú pozíciu Výrobný pracovník – vodič VZV, je potrebné uviesť, že je pravdou, že žalobca bol od 1. januára 2019 preradený na pozíciu výrobný pracovník – vodič VZB zo zdravotných dôvodov, čo žalobca preukázal potvrdením z 5. septembra 2024 svojho zamestnávateľa G. H. F., G. (šlo však stále o toho istého zámestnávateľa, u ktorého žalobca pracuje od 22. mája 2017). Táto skutočnosť však nie je spôsobilá spochybniť závery posudkového lekára, pretože nie je pochybnosť o tom, že zdravotný stav žalobcu je dlhodobo nepriaznivý, spôsobujúci pokles schopnosti vykonávať jeho zárobkovú činnosť, avšak v miere 35 %, teda v takej miere, ktorá nezakladá jeho invaliditu v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Inak povedané, pokiaľ bol žalobca preradený na inú pozíciu zo zdravotných dôvodov, táto skutočnosť korešponduje s jeho zníženým pracovným potenciálom v miere 35 %. 60. Žalobca tiež namietal posúdenie svalovej hypotrofie posudkovým lekárom, lebo bol toho názoru, že samotná skutočnosť, že svalová hypotrofia bola prítomná už pred vykonaním totálnej endoprotézy, nemá za následok, že na jej prítomnosť sa neprihliada. Uvedená námietka žalobcu však tiež nie je spôsobila spochybniť posudkové závery, pretože v rámci posudkového hľadiska stanoveného v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení pre položku 44. oddielu G, Kapitoly XV. - Pri endoprotézach kĺbov je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti a vplyvu záťaže na končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny viac ako o 4 cm). Výrazná svalová atrofia nebola konštatovaná v žiadnej z lekárskych správ predložených žalobcom, taktiež nebola konštatovaná pretrvávajúca porucha pohyblivosti. V správe ortopéda z 22. augusta 2019 je konštatovaná, mierna hypotrofia kvadriceopsus, extenzia ľavého kolena plná do základného postavenia, z novšej lekárskej správy z pracovnej zdravotnej služby z 12. mája 2022 vyplýva, že hybnosť v kĺboch je voľná, bez opuchov, rovnako na chrbtici, Thomayer (ohnutie) k zemi. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkovým lekárom preto zodpovedá stanoveným posudkovým hľadiskám a skutočnosť, či mierna hypotrofia u žalobcu vznikla aktuálne, alebo ešte pred implantáciou totálnej endoprotézy, je z posudkového hľadiska podľa názoru správneho súdu bezvýznamná (keďže nešlo o výraznú svalovú atrofiu). 61. K doposlanej lekárskej správe z diabetologického vyšetrenia z 19. júna 2024, z ktorej vyplýva novodiagnostikovaný diabetes melitus 2. typ, sa žiada uviesť, že v prípade ak došlo k zhoršeniu zdravotného stavu si žalobca mohol a stále môže podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, pričom následne bude jeho zdravotný stav opätovne posudzovaný a opätovne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prejednávanom prípade však bol pre súd rozhodujúci stav (skutkový a právny) existujúci v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej. 62. Správny súd po prieskume posudku posudkového lekára, vypracovaného po vrátení veci Krajským súdom v Trnave (vo vzťahu k jeho jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti), neidentifikoval žiadne diskrepancie, taktiež nezistil ani žiadne rozpory medzi posudkom a lekárskymi správami z ktorých tento posudok vychádzal, neboli tiež zo spisu zistené ani žiadne opomenuté (nevyhodnotené) relevantné lekárske správy, a preto je možné považovať záver posudku posudkového lekára za úplný, logický, určitý a presvedčivo odôvodnený, a to aj vo vzťahu k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd preto nemal dôvod pochybovať ani o odbornej úrovni posudku posudkového lekára. Zároveň správny súd konštatuje, že posudkový lekár sa riadil rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 47Sa/2/2021 zo 14. apríla 2022, keď si zabezpečil dostatok podkladov pre posúdenie žalobcovho zdravotného stavu a následne bol tento presvedčivo odôvodnený. 63. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posúdený v jeho neprítomnosti, správny súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 ZSP, a § 153 ods. 5 vety pred bodkočiarkou umožňoval posudkovému lekárovi posúdiť zdravotný stav poistenca aj bez jeho osobnej účasti (k tomu pozri napr. bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2024 sp. zn. 6Ssk/149/2023). § 293eu ods. 1 ZSP sa týka krízovej situácie, pod ktorou sa rozumie nielen núdzový stav, ale aj mimoriadna situácia (čo vyplýva z legislatívnej skratky uvedenej v § 293 ods. 1 ZSP) a mimoriadna situácia v dôsledku ochorenia Covid bola odvolaná až 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 z 13. septembra 2023, teda v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári neporušili zákon, pokiaľ žalobcov zdravotný
stav bol posúdený aj bez jeho osobnej účasti. Navyše, z posudku z 28. januára 2020 vyplýva, že v konaní na prvom stupni bol žalobca osobne prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Okrem toho už Krajský súd v Trnave v bode 66 rozsudku sp. zn. 47Sa/2/2021 zo 14. apríla 2022 uviedol, že odo dňa 4. apríla 2020 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 293eu ods. l zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa počas krízovej situácie časť vety za bodkočiarkou v ustanovení § 153 ods. 5 neuplatňuje, teda podmienka osobnej účasti účastníka konania na jeho žiadosť pri posudkovej činnosti vykonávanej posudkovým lekárom príslušnej pobočky alebo ústredia žalovanej počas krízovej situácie nemusí byť splnená a je na rozhodnutí posudkového lekára, akú formu posúdenia zdravotného stavu účastníka konania určí. 64. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia (tvoriac s prvostupňovým rozhodnutím jeden celok) a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov, odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).