Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/6/2023 2023200008 27. 03. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200008.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 9 TT-14S/6/2023
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph. D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobkyne: A. B. C. D. C., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bydliskom Ul. E. F. XXXX/XX, XXX XX G. H., štátny občan Egyptskej arabskej republiky, zastúpenej: Mgr. Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé diely II/13, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2022/035928-009 zo dňa 18. 08. 2022, takto rozhodol: 7 TT-14S/6/2023
I. Správny súd rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Č.p.: PPZHCP-BA2-2022/035928-009 zo dňa 18. 08. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 7 TT-14S/6/2023
I. Priebeh administratívneho konania 1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Mlynská 4629/2A, 929 01 Dunajská Streda (ďalej len „prvostupňový orgán“) svojim rozhodnutím č. p. PPZ-HCPBA8-1739-008/2022-PC zo dňa 09.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako prvostupňový
orgán zamietlo žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorú podala dňa 10.12.2021 (ďalej len „žiadosť“). Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí poukázal na vyžiadané stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“), ktoré obsahovalo informácie o dôvodnej obave, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu (ďalej len „stanovisko“). Prvostupňový orgán mal týmto za preukázané naplnenie dôvodu na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o pobyte“). 2. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2022/035928-009 zo dňa 18.08.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, kedy za podklad tohto rozhodnutia považoval zistenie, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu, čo bolo preukázané získanou informáciou utajovaného charakteru, ktorej pôvodcom je SIS. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zástupca žalobkyne sa oboznámil so stanoviskom na základe súhlasu SIS, voči ktorému sa nebránil, hoci tak urobiť mohol. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť získania spravodajských informácií získaných SIS, ktorá je plne kompetentným orgánom na vydanie stanoviska, a ktorým je prvostupňový orgán ako aj žalovaný viazaný a teda nemôže takéto vyjadrenie ignorovať. Na podklade uvedeného stanoviska mal preto žalovaný za preukázané, že došlo k naplneniu dôvodu na zamietnutie žiadosti žalobkyne podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte. Žalovaný tiež uviedol, že žiadosť žalobkyne posudzoval aj v súlade s čl. 8 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Štát podľa žalovaného zasiahol do práva žalobkyne na súkromie v súlade podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte. Nevyhnutnosť tohto zásahu je podľa žalovaného možné zdôvodniť potrebou ochrany bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, ako aj prechádzaniu zločinnosti, a to pred ohrozením zo strany účastníka konania. Odôvodnenie ohrozenia bezpečnosti štátu a nevyhnutnosti zásahu do práv účastníka konania je podľa žalovaného determinované aj na základe informácií, ktoré sú obsiahnuté v utajovanej písomnosti, s ktorou sa prvostupňový ako aj odvolací orgán oboznámil. Článok 8 Dohovoru podľa žalovaného negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký. Žalovaný na základe zistených skutočností prijal záver, že bol splnený všeobecný bezpečnostný záujem. II. Správna žaloba 3. Rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 05. 11. 2022. Žalobkyňa považovala za nespravodlivé, aby bolo v jej veci rozhodnuté bez toho, aby jej bola daná možnosť sa vyjadriť k podstate utajenej informácie, ktorej pôvodcom je SIS. Žalobkyňa uviedla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa síce mala možnosť oboznámiť so stanoviskom, ale toto neobsahovalo konkrétnu informáciu, na ktorú by sa dalo kvalifikovane reagovať. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v Slovenskej republike žije s manželom a dvomi synmi, ktorí sú aj naďalej nezaopatrení, školopovinní a majú udelený dlhodobý pobyt. Žalobkyňa zároveň dodala, že od začiatku svojho pobytu bývajú s rodinou na tej istej adrese, integrovali sa do prostredia a so svojím okolím majú nadštandardné vzťahy. Ďalej uviedla, že utajená informácia je dôsledkom omylu a preto je potrebné túto informáciu prešetriť a znovu prehodnotiť. Napadnuté rozhodnutie preto žalobkyňa navrhla zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie vyjadrenia účastníkov 4. K žalobe sa podaním doručeným dňa 14. 03. 2023 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení rekapituloval konanie pred prvostupňovým orgánom, uvádzal argumentáciu žalobkyne v podanom odvolaní, citoval relevantné ustanovenia zákona o pobyte, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov, ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na uvádzanej argumentácii prvostupňového orgánu, ako aj na argumentácii, ktorú už uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný ďalej prezentoval stanovisko, že v danej veci nebolo potrebné uvádzať potrebné odôvodnenie z dôvodu ochrany
utajovaných skutočností a v zabránení zverejňovania prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom o nebezpečenstve pre Slovenskú republiku. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyni bol v minulosti udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, ktorý žiadala následne obnoviť trikrát v rokoch 2017, 2018 a 2020. Prechodný pobyt žalobkyne na účel zlúčenia rodiny zo dňa 22.01.2020 jej bol obnovený dňa 26.11.2020 s platnosťou do 11.12.2021. Následne si žalobkyňa mala požiadať o udelenie dlhodobého pobytu, keďže sa zdržiavala na území Slovenskej republiky oprávnene a nepretržite po dobru piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti. Žalovaný v závere dodal, že stanoviskom je ako správny orgán viazaný a predstavuje preň záväzné stanovisko, ktoré nemôže ignorovať, čoho následkom bolo vydanie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 12. 04. 2023, sa žalobkyňa následne nevyjadrila. VI. Relevantná právna úprava 6. Podľa § 2 ods. 1 písm. l) a písm. m) zákona o pobyte na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie; ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania. 7. Podľa § 51 zákona o pobyte dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas. 8. Podľa § 52 ods. 1 zákona o pobyte Policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti, b) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo c) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov ako držiteľ modrej karty a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. 9. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 10. Podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. 11. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte prvej vety ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 12. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte Policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.
13. Podľa § 3 ods. 2 prvej vety Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. VII. Právne posúdenie veci 14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu. 15. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom k 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“) dňa 27. 03. 2026, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení SSP v znení účinnom k 30. júnu 2023. 16. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v nespravodlivom odôvodnení rozhodnutia žalovaného v neprospech žalobkyne a v odopretí možnosti vyjadriť sa (reagovať) k meritu utajenej informácie uvedenej v stanovisku SIS. 17. Úvodom podľa správneho súdu je potrebné poukázať na doterajšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberá problematikou stanovísk SIS a s tým súvisiaceho posudzovania žiadostí účastníkov konania o udelenie prechodného, príp. trvalého pobytu orgánmi verejnej správy. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13. 12. 2023, na jednej strane uznal (pozn. bod 55. nálezu), že informácie spravodajských služieb, na základe ktorých vykonávajú bezpečnostnú úvahu o existencii bezpečnostných rizík a ktoré zakladajú bezpečnostnú nespoľahlivosť dotknutej osoby, sú získané vlastnou spravodajskou činnosťou a v mnohých prípadoch sa získavajú aj utajovanými spôsobmi a prostriedkami, v dôsledku čoho predstavujú získané informácie, ako aj samotný spôsob ich získania, utajovanú skutočnosť, na manipuláciu s ktorou sa vzťahujú osobitné právne režimy. Ich sprístupnením nepovolanej osobe by mohlo dôjsť k zmareniu aktivít vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou a zároveň aj k odhaleniu používaných foriem, metód a prostriedkov vyšetrovania. 18. Na strane druhej ústavný súd konštatoval (pozn. napr. body 58-59, 66-67 vyššie uvedeného nálezu), že v konaniach, ktorých súčasťou sú aj utajované skutočnosti, je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi dvoma legitímnymi, avšak navzájom protichodnými záujmami – záujmom na zabezpečení spravodlivého procesu pre toho, ktorého bezpečnostná spôsobilosť je skúmaná, a záujmom na utajenie informácií potrebných na ochranu verejného záujmu. Je potrebné, aby sa zabránilo neprimerane voľnej, ba až svojvoľnej úprave ochrany utajovaných skutočností vo vzťahu k posudzovaným žiadateľom o pobyt. Vyvažovanie limitov ochrany základných práv a slobôd preverovaného žiadateľa a verejného záujmu spočívajúceho v bezpečnostných, a teda existenčných záujmoch štátu, ktoré majú nielen interný, ale aj externý, zahraničný rozmer, si vyžaduje taký prístup, ktorý poskytne minimálny štandard ochrany základných práv a slobôd. Príslušný orgán (policajný útvar) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ týchto rozhodnutí. Inak sa účastník konania nemá šancu efektívne brániť proti rozhodnutiu, kedy ho štátne orgány nútia „k streľbe na terč so zaviazanými očami“. 19. Tieto závery následne prevzala do svojich rozhodnutí aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 1Sak/8/2023, 2Sak/20/2022), kedy konštatovali, že „povinnosťou správneho orgánu je, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie,
v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že sťažovateľka ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné nielen z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky udeľovania dlhodobého pobytu, resp. hmotnoprávne podmienky na zamietnutie žiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia proporcionality medzi protichodnými právami a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou správneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom sťažovateľa“. 20. Z administratívneho spisu vyplýva, že zástupca žalobkyne pred vydaním rozhodnutia žalovaného mal možnosť sa oboznámiť so stanoviskom SIS. V tejto súvislosti ale zástupca namietal, že nemal možnosť predložiť kvalifikované vyjadrenie z dôvodu absencie potrebných informácií (resp. skutočností) v stanovisku a samotné právo oboznámenia sa so stanoviskom považoval za formálne splnenie povinností. Správny súd zistil, že toto vyjadrenie žalobkyne žalovaný poňal do svojho odôvodnenia, pričom v odôvodnení tiež uviedol, že sa oboznámil s utajovanou písomnosťou. Bližšie dôvody (ich podstatu) ale žalovaný neuviedol, len zreprodukoval, že SIS disponuje informáciami, ktoré odôvodňujú neudelenie súhlasu s udelením dlhodobého pobytu cudzincovi na území Slovenskej republiky. 21. Pokiaľ žalovaný pred meritórnym posúdením odvolania žalobkyne a teda aj jej samotnej žiadosti neuviedol podstatu dôvodov uvedených v stanovisku, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu, porušil jej právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ako aj práva na kontradiktórne konanie (pozn. bod 60 vyššie uvádzaného nálezu ústavného súdu). 22. Správnemu súdu ale neušlo pozornosti, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný na účely posúdenia žiadosti žalobkyne postupovali podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte, ktorý upravuje povinnosť policajného útvaru vyžiadať si stanovisko od SIS a Vojenského spravodajstva. Táto povinnosť pre orgány verejnej správy vyplýva len v súvislosti s posúdením žiadosti o udelenie prechodného alebo trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov. Predmetná povinnosť sa nevzťahuje na posudzovanie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, čo bol aj prípad žalobkyne. 23. Totožnú situáciu prejednával aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý k takémuto postupu orgánov verejnej správy uviedol, že „Pokiaľ správny orgán vyžiadal k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu stanovisko podľa § 125 ods. 6 ZoPC konal v rozpore so znením ustanovenia § 125 ods. 6 ZoPC, pretože v danom prípade nešlo o prechodný ani trvalý pobyt, ale o dlhodobý pobyt. (...) ...preto nebolo namieste vyžiadať stanovisko SIS podľa § 125 ods. 6 ZoPC, ale posúdiť ohrozenie verejného poriadku zo strany žiadateľky o dlhodobý pobyt, najmä jej mieru ohrozenia, túto aj posúdiť z jej konania a z jeho závažnosti, resp. z nebezpečenstva hroziaceho od sťažovateľky. Správny orgán takto nepostupoval, ale zamietol žiadosť sťažovateľky o dlhodobý pobyt s poukazom na negatívne stanovisko SIS, ktoré vyžiadal podľa § 125 ods. 6 ZoPC a ktoré bolo jediným dôvodom zamietnutia žiadosti. Ako totiž Najvyšší správny súd SR uvádza vyššie, správny orgán konal nielen v rozpore s § 125 ods. 6 ZoPC, ale tým, že jediným dôvodom zamietnutia takejto žiadosti bolo stanovisko SIS, nepokúsil sa ani o zrozumiteľné zhrnutie podstaty dôvodov, na ktorých svoje rozhodnutia založil.“ 24. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky preto vyplýva, že orgány verejnej správy pri posudzovaní žiadostí o udelenie dlhodobého pobytu vychádzajú z ustanovení § 54 ods. 2 písm. b) a § 54 ods. 3 zákona o pobyte. Naplnenie podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu alebo jeho neudelenie skúmajú policajné útvary samostatne a všeobecne nie sú viazané stanoviskami iných orgánov. Citované ustanovenia zákona o pobyte pritom ukladajú povinnosť policajnému útvaru samostatne posúdiť nielen mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, ale súčasne zohľadniť aj dĺžku pobytu a rozsah väzieb štátneho príslušníka tretej krajiny s krajinou pôvodu. Na tieto skutočnosti žalobkyňa poukazovala aj v správnej žalobe, ako aj vo svojom vyjadrení v rámci administratívneho konania (napr. vyjadrenie k výzve zo dňa 04.03.2022). Dĺžka pobytu a rozsah väzieb neboli zo strany žalovaného a ani zo strany prvostupňového orgánu vôbec posúdené,
a to napriek tomu, že žalobkyňa mala od roku 2016 do roku 2021 niekoľkokrát obnovený prechodný pobyt na účely zlúčenia rodiny. 25. Zhrnutím uvedených záverov správny súd preto konštatuje dôvodnosť žalobných námietok vznesených žalobkyňou. Rozhodnutie žalovaného je zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre uvádzaný nedostatok dôvodov, ktoré viedli orgány verejnej správy k zamietnutiu žiadosti. Zároveň správny súd prijal záver, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, keď sa žalobkyňa nemohla vyjadriť ani k podstate (abstraktu) dôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. 26. Súd preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 27. V ďalšom konaní, ktoré sa vráti do stavu rozhodovania o podanom odvolaní žalobkyne, si žalovaný osvojí závery správneho súdu ako aj uvádzanej judikatúry a preskúma žiadosť žalobkyne v kontexte ustanovení § 54 ods. 2 písm. b) a § 54 ods. 3 zákona o pobyte a poskytne jej priestor v potrebnom rozsahu na vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré budú tvoriť podklad ďalšieho prípadného rozhodnutia. 28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, kedy úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 29. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0 Poučenie: 2 TT-14S/6/2023 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.