Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-47Sa/28/2022 2022200358 18. 03. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200358.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, C., zastúpenej advokátom JUDr. Tamásom Puskásom, so sídlom Jókaiho ul. 24, Komárno, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, so sídlom Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TTOOP1-2022/039198-002 zo dňa 23.09.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) číslo: OU-DS-OVVS-2022/005783-017 zo dňa 08.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustila tým, že dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.30 h v budove Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký Meder na ulici Sv. G., okres Dunajská Streda, počas slovnej hádky hrubo správala voči A. H. A., pričom mu povedala slová v maďarskom jazyku, že ,,kidobom magát innen mint egy szarzsákot és maga egy szemét ember?, čo v preklade do slovenského jazyka znamená: „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar? a ďalšie hrubé nadávky, ako choďte do piče a následne viackrát odstrčila od seba pána A. H. A., a tlačila ho von smerom z budovy materskej škôlky, teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch voči A. H. A.. Za tento priestupok bola žalobkyni uložená sankcia – pokarhanie a uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,eur. 2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oznamovateľ A. H. A. do zápisnice k veci uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede učinenej na OO PZ Veľký Meder, kde dňa 15.12.2021 podával priestupkové oznámenie na žalobkyňu, ktorá pracuje ako riaditeľka Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký Meder na ulici Sv. Štefana, ktorého je menovaný zriaďovateľom a prevádzkovateľom. Dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.30 h v predmetnej materskej škôlke menovaný komunikoval so žalobkyňou o ďalšom pracovnom postupe, a to konkrétne o jej prepustení z pracovného pomeru, nakoľko zo strany žalobkyne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ku ktorým porušeniam bola viackrát slovne ako aj písomne upozornená. Počas komunikácie pani riaditeľka vybuchla až do nepríčetnosti,
začala pána oznamovateľa vulgárne urážať, osočovať ho a ponižovať so slovami v maďarskom jazyku a to: ,,kidobom magát innen mint egy szarzsákot és maga egy szemét ember?, čo v preklade do slovenského jazyka znamená: ,,vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar?. Žalobkyňa tak aj učinila, chytila oznamovateľa za kabát a vyhodila ho von z chodby na dvor. Toto celé sa odohralo pred učiteľkami materskej škôlky a to I. J., I. K. a pred nepedagogickou zamestnankyňou L. D., ktoré sa snažili upokojiť tam prítomné deti, nakoľko sa veľmi zľakli z chovania pani riaditeľky. Počas uvedeného incidentu menovaný neutrpel žiadne zranenie. 3. Svedkyňa I. K. do zápisnice k veci uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede učinenej na OO PZ Veľký Meder, kde už dňa 28.12.2021 vypovedala v predmetnej veci. Je zamestnaná ako pedagogička v Katolíckej materskej škôlke v meste Veľký Meder. Dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.45 h sa nachádzala na chodbe materskej škôlky spolu s kolegyňou I. J. a s L. D., kde obliekali deti. Zrazu pani riaditeľka materskej škôlky B. C. D. vybehla na chodbu zo svojej kancelárie spolu s pánom farárom A., a následne sa pani riaditeľka spýtala, či podpisovali petíciu, a či sa rozprávalo o nejakej petícii. Všetci traja odpovedali, že nepodpisovali žiadnu petíciu a ani sa o nej nerozprávali. Pani riaditeľka už bola nervózna, nakoľko ju pán farár A. chcel obviniť údajne z nepravdivých informácií a pán A. následne aj vyzval pani riaditeľku, aby si zbalila svoje veci a odišla zo škôlky. Na to pani riaditeľka odpovedala, že pán farár má odísť, nakoľko bez oznámenia nemusí ho ani pustiť do budovy škôlky a vyzvala ho, aby opustil budovu škôlky a následne ho začala tlačiť smerom von s obidvoma rukami. Počas uvedeného incidentu pani riaditeľka nadávala na pána farára slovami, že choďte do piče a následne pán farár A. z materskej škôlky odišiel. 4. Svedkyňa I. J. do zápisnice k veci uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede čo učinila na OO PZ Veľký Meder, kde dňa 28.12.2021 podala vysvetlenie k predmetnej veci. Pracuje ako pedagogička v Katolíckej materskej škôlke v meste Veľký Meder. Dňa 15.12.2021 v čase okolo 10.00 h sa nachádzala v triede so svojou skupinou, kedy do triedy pribehla žalobkyňa a povedala jej, nech ide okamžite von na chodbu. Menovaná vyšla na chodbu, kde sa žalobkyňa spýtala, či podpisovali petíciu. Menovaná odpovedala, že nie. Pán A. poprosil riaditeľku, aby to neriešila pred deťmi. Riaditeľka na to odpovedala, že teraz a tu to budú riešiť a následne z toho znervóznela a začala kričať, nadávať na A. hrubé nadávky, ako choďte do piče a udrela pána farára A. do oblasti chrbta s otvorenou dlaňou a následne ho vytlačila s obidvoma rukami smerom von z budovy a pán farár z budovy odišiel. 5. Svedkyňa L. D. do zápisnice k veci uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede čo učinila na OO PZ Veľký Meder, kde dňa 28.12.2021 podala vysvetlenie k danej veci. Je zamestnaná ako upratovačka v Katolíckej materskej škôlke v meste Veľký Meder. Dňa 15.12.2021 v čase okolo 10.00 h, keď pomáhala prezliekať deti na chodbe, tak vtedy žalobkyňa vybehla na chodbu, pričom pán farár A. stál vo dverách a spýtala sa, či zamestnanci podpisovali petíciu, pričom ona odpovedala, že žiadnu petíciu nepodpisovali. Následne žalobkyňa začala nadávať na pána A. a udrela ho do chrbta a začala ho tlačiť von cez dvere s obidvoma rukami. Dvere následne zabuchla a zamkla a pán farár odišiel. 6. Žalobkyňa do zápisnice k veci uviedla, že sa nepridržiava svojej výpovede čo učinila na OO PZ Veľký Meder dňa 27.12.2021, kedy vypovedala v uvedenej veci. K veci uviedla, že H. A. je farárom na katolíckej cirkvi v meste Veľký Meder a je zriaďovateľom Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký Meder. Dňa 14.12.2021 prišiel pán farár do materskej škôlky a spýtal sa jej či podpíše dohodu o ukončení pracovného pomeru. Žalobkyňa odpovedala, že áno podpíše iba v prípade, keď jej vyplatí trojmesačné odstupné. On na to odpovedal, že do Vianoc chce to vyriešiť a potom mu dá odpoveď. Žalobkyňa odpovedala, že nech počká do piatka, avšak on hovoril, že nepočká a okamžitou platnosťou ukončí jej pracovný pomer. Dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.30 h sa nachádzala v kancelárii materskej škôlky a do uvedenej kancelárie vstúpil pán A. a začali komunikovať ohľadom skončenia pracovného pomeru. Nevedeli sa dohodnúť a pán A. začal uvádzať také skutočnosti, ktoré vôbec nemajú žiadnu pravdivosť ako aj to, že chcela na pána A. napísať petíciu a ešte uviedol, že aj mala poškodiť materskú školu, alebo to, že nedodržiavala protipandemické opatrenia. Následne medzi nimi vznikla slovná hádka a žalobkyňa vyšla z kancelárie a pán A. vyšiel za ňou von na chodbu, kde sa už v tom čase nachádzali ďalšie zamestnankyne škôlky, menovite I. K., L. D. a I. J.. Žalobkyňa sa spýtala kolegýň, či im dala podpísať nejakú petíciu, čo ona mala napísať proti A., avšak uvedené kolegyne uviedli, že nič také nedostali na podpísanie a ani o takom vôbec nepočuli. Potom, keď sa opýtala kolegýň ohľadom petície, tak pán A. naďalej rýpal do nej a uviedol, aby si žalobkyňa okamžite zbalila svoje veci a odišla z materskej škôlky a povedal pred tam prítomnými osobami, že vidíte akú riaditeľku máte. Pán A. sa začal približovať k žalobkyni a neustále ju
ohováral a ako sa k nej približoval, tak žalobkyňa ho odstrčila od seba viackrát, a to s obidvoma rukami smerom von z budovy. Namietala, že nie je pravda, že ho vytlačila von, nakoľko by to ani nevedela spraviť, iba ho odstrčila od seba a potom on svojvoľne odišiel preč. Ani to podľa žalobkyne nie je pravda, že urážala pána farára, to bola iba slovná hádka, možno že hlasnejšie rozprávala, ale zdôraznila, že pána farára neurážala, nepoužívala neslušné slová. Ľutovala, že sa celá situácia dostala až sem a nevedeli to vyriešiť inak. Odstrčila od seba oznamovateľa, avšak to iba z dôvodu, nakoľko už nechcela počúvať ohováranie z jeho strany na jej osobu. Ešte v ten istý deň, a to dňa 15.12.2021, hneď po tomto incidente sa chcela porozprávať s pánom A., avšak on ju ignoroval, ako aj všetky jej telefonáty, ako aj neotváral dvere na fare. 7. Prvostupňový správny orgán v uvedenej priestupkovej veci dňa 16.02.2022 vydal Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, nakoľko z predloženého priestupkového spisu č. ORPZ-DS-OPP5-2022/000639 vyplynulo, že sa žalobkyňa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch tým, že úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním voči A. H. A.. Žalobkyňa Rozkaz o uložení sankcie za priestupok prevzala dňa 25.02.2022, a dňa 11.03.2022 v zákonom stanovenej lehote podala voči nemu odpor. Správny orgán v konaní pokračoval a vytýčil ústne pojednávanie. 8. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z priestupkového spisu z OO PZ Veľký Meder a ako dôkaz použil výpoveď oznamovateľa, svedkov a žalobkyne. Počas ústneho pojednávania vyšli najavo aj nové skutočnosti, ktoré sa správnemu orgánu javili ako dôležité a mohli mať vplyv na posúdenie závažnosti incidentu, ktorý sa mal odohrať medzi oznamovateľom a žalobkyňou v budove v materskej škôlky v meste Veľký Meder. Oznamovateľ A. H. A. k veci uviedol, že dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.30 h išiel do Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký Meder za žalobkyňou, ktorá sa začala voči nemu hrubo správať a chytila ho za kabát a vytlačila ho von z budovy materskej škôlky. Svedkyňa I. K. k veci uviedla, že žalobkyňa po slovnej hádke začala nadávať na pána A. slovami, že choďte do piče a vyzvala ho, aby odišiel z budovy materskej škôlky a následne ho začala tlačiť s obidvoma rukami z budovy von. Svedkyňa I. J. k veci uviedla, že obvinená po slovnej hádke znervóznela, začala nadávať na H. A. a udrela ho do oblasti chrbta a následne ho vytlačila von z budovy. Svedkyňa L. D. k veci uviedla, že žalobkyňa po slovnej hádke začala nadávať na oznamovateľa a udrela ho do chrbta a začala ho tlačiť von cez dvere s obidvoma rukami. Žalobkyňa sa priznala, že po slovnej hádke viackrát odstrčila od seba oznamovateľa smerom von z budovy materskej škôlky, a to iba preto, lebo už nechcela počúvať ohováranie z jeho strany, avšak oznamovateľa neurážala, iba hlasnejšie s ním rozprávala. Žalobkyňa pri ústnom pojednávaní využila svoje právo klásť svedkom otázky a na základe analýzy položených otázok a ich odpovedí možno konštatovať, že žalobkyňa sa hrubo správala voči oznamovateľovi a okrem vulgárnych slov čo uviedol oznamovateľ, použila aj ďalšie vulgárne slová, a nie len odstrčila od seba oznamovateľa, ale aj ho viackrát udrela do oblasti chrbta, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí. Ďalej uviedol, že počas pojednávania priestupku vyplynulo, že žalobkyňa oznamovateľa nechytila za kabát, ale ho viackrát odstrčila od seba a tlačila ho von z budovy. 9. Prvostupňový správny orgán doterajšie dokazovanie považoval za postačujúce, nakoľko výpoveď oznamovateľa, svedkov a žalobkyne dokazujú to, že sa skutok stal a bol spáchaný žalobkyňou, preto uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, iným hrubým správaním a bola jej uložená sankcia, pokarhanie. Uviedol, že pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a skutočnosť, že slovnej hádke predchádzal rozhovor o ukončení pracovného pomeru medzi oznamovateľom a žalobkyňou, ktorý nebol úspešný a následne sa dostali do konfliktu a žalobkyňa nezvládla konfliktnú - záťažovú situáciu, ktorú podľa názoru prvostupňového správneho orgánu možno vyvolal nejaký provokujúci impulz, čo ju však neospravedlňuje hrubo sa správať voči inej osobe a so svojim správaním prešla až do agresívneho správania, začala kričať, urážať a viackrát odstrčila, udrela oznamovateľa, čo bolo aj potvrdené ako aj dokázané výpoveďami svedkov. Konštatoval, že žalobkyňa svojím konaním naplnila skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, iným hrubým správaním, nakoľko z jej strany išlo o konanie vedomé a vôľové a vedela o tom, že svojím konaním poruší alebo ohrozí záujem chránený zákonom, lebo občianske spolunažívanie ako neurčitý právny pojem možno definovať ako určitý súhrn ustálených pravidiel konania a správania sa v spoločnosti, ktorý je založený na rešpektovaní práv ostatných ľudí a ktorých dodržiavanie v určitom čase a mieste je v spoločnosti obvyklé. Prvostupňový správny orgán podotkol, že hrubé správanie v materskej škôlke v spoločnosti nie je obvyklé a preto možno konštatovať,
že išlo o konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Žalobkyňa sa priznala, že viackrát odstrčila od seba oznamovateľa, avšak ho neurážala. Žalobkyňa nebola v minulosti za obdobný skutok sankcionovaná a preto jej bola uložená sankcia, pokarhanie za uvedený priestupok. Správny orgán bol toho názoru, že určená sankcia je postačujúca na dosiahnutie nápravy žalobkyne. 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 24.06.2022. 11. Rozhodnutím číslo: OU-TT-OOP1-2022/039198-002 zo dňa 23.09.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zhrnul dovtedajší priebeh administratívneho konania, výpovede žalobkyne, oznamovateľa priestupku a svedkov, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa poukazovala na konflikty, ktoré sa vzťahujú k okolnostiam bezprostredne nesúvisiacim s prejednávaným skutkom, ako sú napríklad spory s oznamovateľom, ktoré súvisia s jeho nespokojnosťou s výkonom funkcie riaditeľky materskej školy, ktorou bola toho času žalobkyňa. Žalovaný ich preto nepovažoval za relevantné vo vzťahu k prejednávanému skutku. 12. Taktiež považoval za dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť v rámci odvolacieho konania, platí, že orgán rozhodujúci o takomto podaní oprávnenej osoby, nie je povinný reagovať na úplne všetky námietky tejto osoby, ktoré uplatnila v tomto podaní, ale len na tie, ktoré majú skutočne relevantný skutkový a právny charakter. Poznamenal, že aj Ústavný súd SR neustále vo svojej rozhodovacej činnosti pripomína, že súd (pozn. analogicky aj iný orgán verejnej moci) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale musí dať odpoveď na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny rámec rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súdne rozhodnutia (pozn. analogicky rozhodnutia aj iného orgánu verejnej moci), musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21.01.1999). To znamená, že ani táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok vo veci Van de Hurk proti Holandsku). To znamená, že odpoveď treba dať iba na tie argumenty, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Higgins c/a Francúzsko, porovnaj tiež D. L. c/a Španielsko, Georgiadis c/a Grécko). 13. Žalobkyňa tvrdila, že nie je pravdou, že oznamovateľa vytlačila z budovy školy, čo žalovaný potvrdil, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa oznamovateľa tlačila oboma rukami do chrbta smerom von zo školy, pričom on sám napokon odišiel. Podľa žalovaného však nie je pravdou, že slová „vy ste sviniar a že Vás vyhodím ako vrece hovna“, nepotvrdili ďalší svedkovia, pretože okrem oznamovateľa (dňa 18.05.2022 na otázku žalobkyne) to potvrdila aj svedkyňa I. J. (dňa 14.04.2022, taktiež na otázku žalobkyne). Rovnako pokiaľ ide o slovné spojenie „choďte do piče“, je nepochybné, že toto bolo potvrdené výpoveďou I. J. dňa 14.04.2022 a I. K. dňa 18.05.2022. Konštatoval, že ide teda o zhodu výpovedí dvoch svedkov, ktorí boli pred jej podaním poučení o ich povinnosti vypovedať pravdivo, čo potvrdili svojim podpisom. 14. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že správny orgán je povinný zisťovať nielen naplnenie formálnej stránky priestupku, ale aj naplnenie jeho materiálnej stránky, teda, či preskúmavané konanie „porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“, žalovaný poukázal na to, že definícia iného hrubého správania, ktoré je postihnuteľné podľa zákona o priestupkoch je naplnená vtedy, ak páchateľ ním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie, kde pre hrubé správanie je typický zjavne neúctivý a neusporiadaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia, pričom ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň možno považovať súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie nad rámec právnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii. Z priebehu skutkového deja je podľa žalovaného zrejmé, že žalobkyňa rukami odtláčala oznamovateľa von zo školy, povedala mu vetu ,,vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar” a ďalšie hrubé nadávky, ako „choďte do piče“, pričom takéto správanie - aj v prítomnosti maloletých detí - celkom určite nie je v súlade so záujmom spoločnosti na pokojnom
spolunažívaní, čo podľa názoru žalovaného celkom určite predstavuje naplnenie materiálneho znaku priestupku.
II. Žaloba 15. Správnou žalobou zo dňa 01.12.2022, doručenou súdu dňa 02.12.2022, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Okresnému úradu Dunajská Streda na ďalšie konanie. V odôvodnení žaloby žalobkyňa vyjadrila svoj názor, že pre posúdenie všetkých znakov priestupku (najmä materiálnych znakov priestupku), je potrebné skúmať všetky aspekty a okolnosti veci. Uviedla, že pracovala v Katolíckej materskej škole sv. Matky Terezy s vyučovacím jazykom maďarským ako učiteľka a ako riaditeľka materskej školy od 01.09.2017, kedy bola zriadená materská škola. Väčšinu administratívnych a organizačných prác súvisiacich so založením materskej školy teda robila žalobkyňa a následne riadila aj fungovanie cirkevnej materskej školy. Do septembra 2021 nemal A. A., ako zástupca zriaďovateľa k práci žalobkyne žiadne námietky a mali korektný vzťah. V septembri 2021 však došlo k zmene v správaní sa A. A. voči osobe žalobkyne (predpokladala, že dostal informácie o tom, že žalobkyňa chcela iniciovať petíciu voči nemu). Žalobkyňa tvrdila, že na jednom stretnutí v polovici septembra 2021 A. A. na ňu začal útočiť osobne. Opakovane ju označil za primitívnu, posmieval sa jej a dokonca kritizoval aj výchovu jej dcéry. Na uvedenú situáciu chcela žalobkyňa nájsť riešenie a opakovane navrhla A. A. stretnutie na farskom úrade. A. A. však nebol ochotný stretnúť sa. Na ďalšom stretnutí, v polovici októbra 2021, A. A. upozornil žalobkyňu, že z pracoviska môže odísť len s jeho povolením. Ako riaditeľka však žalobkyňa mala vybavovať rôzne administratívne veci aj mimo budovy materskej školy, pričom považovala za potrebné podotknúť, že A. A. bol síce zástupcom zriaďovateľa, zástupca zriaďovateľa však nebol v pozícii nadriadeného voči riaditeľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Dňa 12.11.2021 sa zúčastnila žalobkyňa na celoštátnej konferencií riaditeľov a vedúcich pracovníkov katolíckych škôl v Moldave na Bodvou. Nasledujúci týždeň A. A. dal žalobkyni písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 02.12.2021 A. A. M. žalobkyni ďalšie písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Dôvodom upozornenia bolo, že žalobkyňa neoznámila nadriadenému neprítomnosť v materskej škole, keď bola so svojou dcérou u logopéda. V tejto súvislosti A. A. opakovane útočil na žalobkyňu osobnými poznámkami typu, či stále musí chodiť s dcérou k logopédovi. Dňa 07.12.2021 dostala žalobkyňa ďalšie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. V tomto prípade A. A. dal žalobkyni upozornenie za to, že žalobkyňa nedodržiavala protipandemické opatrenia, čo bolo podľa žalobkyne opäť nepravdivé tvrdenie, keďže v materskej škole sa postupovalo podľa pokynov Okresného úradu Trnava. 16. Následne žalobkyňa opísala incident zo dňa 15.12.2021. V tejto súvislosti poukázala na rozpor medzi výpoveďami oznamovateľa, a to že A. A. pri svojom prvom výsluchu ešte tvrdil, že žalobkyňa ho udrela, chytila jeho kabát a takto ho vyhodila von z chodby na dvor. Pri druhom výsluchu však tvrdil úplne iné skutočnosti, keď uviedol, že z budovy odišiel sám. Pokiaľ ide o časť skutku, že žalobkyňa povedala slová, že „vy ste sviniar a že Vás vyhodím ako vrece hovna“, žalobkyňa poukázala na to, že ďalší svedkovia nepotvrdili, že žalobkyňa používala tieto slová. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že žalobkyňa používala aj slová „choďte do p.....“, pričom poukázala na to, že A. A. nepotvrdil, že žalobkyňa mu povedala tieto slová. 17. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový ako aj odvolací orgán nesprávne zistili skutkový stav uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže neodstránili rozpory medzi jednotlivými svedeckými výpoveďami a podľa jej názoru existujú vážne pochybnosti aj ohľadne toho, čo povedala žalobkyňa A. A.. Žalobkyňa podotkla, že v priestupkovom konaní je potrebné preukázať vinu bez akýchkoľvek pochybností, pričom pre rozpory vo výpovediach oznamovateľa (najmä v prípade dvoch výpovedí oznamovateľa) a svedkov tieto pochybnosti odstránené neboli. Konštatovala, že jej vina tak nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, a preto správne orgány rozhodli nesprávne o jej vine. 18. Ďalej uviedla, že v priebehu výsluchu A. A. na Okresnom úrade Dunajská Streda dňa 18.05.2022, využila svoje právo klásť otázky A. A.. A. A. však nebol ochotný odpovedať na všetky otázky žalobkyne s odôvodnením, že bude ochotný odpovedať na tieto otázky až v súdnom konaní. Prvostupňovému
správnemu orgánu žalobkyňa vytýkala, že neupozornil oznamovateľa, že je povinný odpovedať na otázky žalobkyne a na druhej strane ani nerozhodol o tom, že oznamovateľ nie je povinný odpovedať na otázky žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že pokiaľ prvostupňový orgán mal za to, že otázka žalobkyne nesúvisí s vecou alebo mal za to, že oznamovateľ už odpovedal na uvedenú otázku, prvostupňový orgán mal uviesť alebo rozhodnúť tak, že oznamovateľ nie je povinný odpovedať na otázku. Prvostupňový orgán však nerozhodol ani tak, že oznamovateľ je povinný odpovedať na otázku a ani tak, že oznamovateľ nie je povinný odpovedať na predmetnú otázku žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že v priestupkovom konaní svedok nemôže sám rozhodovať o tom, na ktoré otázky bude odpovedať alebo na ktoré nie, keďže správny orgán má určiť postup pri výsluchu svedka. Keďže teda pri výsluchu oznamovateľ rozhodoval o tom, že na ktoré otázky bude odpovedať a na ktoré nie a správny orgán v tejto súvislosti nevykonal žiadne opatrenia (ani jedným smerom), došlo podľa názoru žalobkyne k porušeniu jej procesného práva klásť svedkom a oznamovateľovi otázky. 19. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa poukázala na to, že boli porušené jej procesné práva v priebehu výsluchu oznamovateľa. Žalovaný ako odvolací orgán však žiadnym spôsobom nereagoval na túto zásadnú námietku žalobkyne ohľadne porušenia jej procesných práv. Žalobkyňa konštatovala, že týmto postupom žalovaný porušil právo žalobkyne na spravodlivé prejednanie veci. 20. Žalobkyňa mala tiež za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, aj pokiaľ ide o právnu stránku veci pri skúmaní znakov priestupku. Z legálnej definície priestupku je podľa žalobkyne zrejmé, že pojem priestupok má materiálny a formálny znak, ako aj pozitívny a negatívny rozmer vymedzenia. Oba znaky, materiálny aj formálny, musia byť naplnené súčasne. Z toho vyplýva, že pri skúmaní zodpovednosti za priestupok je správny orgán povinný zisťovať nielen naplnenie formálnej stránky priestupku, teda či konanie páchateľa napĺňa skutkovú podstatu niektorého priestupku, ale aj naplnenie jeho materiálnej stránky, ktorá je v § 2 ods. 1 vyjadrená slovami: „porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“. Teda konanie, ktoré síce napĺňa formálne znaky priestupku, ale nedochádza ním k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti, nie je priestupkom. Pojem „záujem spoločnosti“ nemá legálnu definíciu. Nie je preto možné – v kontexte priestupkov – jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, aké konanie (hoci aj protiprávne) bude súčasne takým konaním, ktoré bude porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti. Škodlivosť ako znak správneho deliktu je však intenzívne preskúmavaný aj v rámci správneho súdnictva, a preto postup správnych orgánov, ktoré v rámci konania/rozhodovania o priestupku preskúmavajú výlučne len naplnenie formálnych znakov priestupku (a materiálny znak, resp. jeho existenciu – akoby nepriamo odvodzujú od naplnenia formálnych znakov priestupku), nie je správny (napr. výňatok z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/163/2010). 21. Žalobkyňa podotkla, že netvrdí, že nebola žiadna hádka medzi ňou a A. A. a ani netvrdí, že sa nevyjadrovala vehementne počas tejto hádky. Hádka však bola vyvolaná zo strany A. A., ktorý žalobkyňu od septembra 2021 opakovane a bezdôvodne osočoval, útočil na ňu a dával jej vyfabulované písomné upozornenia na porušenia pracovnej disciplíny. Na žalobkyňu útočil od septembra 2021 napriek tomu, že žalobkyňa neorganizovala petíciu proti osobe A. A.. A. A. navyše chcel vyhodiť žalobkyňu ako riaditeľku z budovy materskej školy, na čo nemal žiadne oprávnenie, keď za chod materskej školy zodpovedala v plnom rozsahu žalobkyňa. Počas tejto slovnej hádky teda A. A. opakovane útočil na žalobkyňu a žalobkyňa len reagovala na tieto osobné útoky. V predmetnom prípade sa žalobkyňa nevyhrážala oznamovateľovi ujmou na zdraví, neudrela ho, neublížila mu na zdraví a ani ho nezosmiešňovala. Podľa jej názoru neurobila teda nič, čo by bolo možné považovať za hrubý útok na osobu oznamovateľa. 22. Záverom žalobkyňa dodala, že bola uznaná za vinnú za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Zákon pri tomto priestupku výslovne vyžaduje naplnenie jedného zo znakov skutkovej podstaty priestupku charakterizujúci vzťah páchateľa priestupku k spáchanému činu, a to úmyslu. Žalobkyňa tvrdila, že nemala žiadnu vôľu, aby narušila občianske spolunažívanie, jej konanie možno charakterizovať len ako reakciu na správanie sa oznamovateľa a ako ochranu pred jeho verbálnymi útokmi. Mala za to, že svojím konaním žiadny priestupok nespáchala, nakoľko nemala úmysel narušiť občianske spolunažívanie a zákon o priestupkoch pri tomto druhu priestupku úmysel výslovne vyžaduje. Namietala, že správne orgány navyše pri svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom neskúmali tento základný znak priestupku. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán preto podľa jej názoru nesprávne právne posúdili vec aj pokiaľ ide o skúmanie úmyslu, ako základného znaku priestupku.
III. Vyjadrenia účastníkov konania 23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2023, v súvislosti s genézou vzájomných konfliktov, ktoré mala žalobkyňa s A. A., ktoré boli uvedené v žalobe, uviedol, že tieto okolnosti sú pre posúdenie priestupkovej zodpovednosti žalobkyne irelevantné, pretože nemajú priamu súvislosť so spáchaním priestupku, za ktorý bola uznaná vinnou. Poukázal na to, že orgán rozhodujúci o odvolaní, prípadne žalobe, nie je povinný reagovať na úplne všetky námietky tejto osoby, ktoré uplatnila vo svojom podaní, ale len na tie, ktoré majú skutočne relevantný skutkový a právny charakter. 24. Ďalej žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že „žalobkyňa a A. A. začali diskusiu medzi štyrmi očami. A. A. opäť začal útočiť na žalobkyňu, keď jej povedal, že nepracovala riadne, že materskej škole spôsobila škodu, že nepostupovala v zmysle protipandemických opatrení a že chcela spísať petíciu proti nemu. Keďže opäť odzneli tieto nepravdivé tvrdenia, vyšli na chodbu, aby sa spýtali ostatných učiteliek, či niečo vedia o petícii. Každá učiteľka však jednoznačne potvrdila, že žiadna petícia nebola.“ konštatoval, že tieto skutočnosti sú pre posúdenie priestupkovej zodpovednosti žalobkyne nepodstatné, a to z dôvodu, že ak by aj prípadne boli tvrdenia A. A. nepravdivé (čo v súvislosti so spáchaným priestupkom nie je potrebné skúmať, pričom bola vtedy prítomná iba žalobkyňa a A. A. - ide o tvrdenie proti tvrdeniu), nezbavuje táto okolnosť žalobkyňu jej zodpovednosti za vlastné protiprávne správanie, resp. žalobkyňa je povinná zachovávať pokojné občianske spolunažívanie a neriešiť prípadné konflikty spôsobom, ktorý vyplýva zo žalovaného i prvostupňového rozhodnutia. Rovnako pre posúdenie priestupkovej zodpovednosti žalobkyne nie je podľa názoru žalovaného podstatná ani okolnosť, že riaditeľkou materskej školy bola žalobkyňa, nebol ukončený jej pracovný pomer a preto bola v plnom rozsahu zodpovedná za riadenie tohto inštitútu. A. A. teda nemal žiadne oprávnenie dávať pokyny žalobkyni na opustenie budovy materskej školy. 25. Na podklade výpovede oznamovateľa a svedkov mal žalovaný za to, že vina žalobkyne bola bez pochybností preukázaná, pričom nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že skutkový stav bol nesprávne zistený a že neboli odstránené rozpory medzi jednotlivými svedeckými výpoveďami. 26. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že postupom žalovaného došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivé prejednanie veci, žalovaný uviedol, že odmieta, že by žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach tak, ako to uvádza. Predovšetkým z administratívneho spisu vyplýva, že všetci svedkovia, vrátane oznamovateľa, boli pred podaním výpovede poučení o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o správnom konaní i zo zákona o priestupkoch. Žalovanému nie je zrejmé, podľa ktorého konkrétneho ustanovenia by bol prvostupňový správny orgán oprávnený „donucovať“ svedka k tomu, aby odpovedal na otázky žalobkyne. Je potrebné rozlišovať situáciu, kedy osoba podáva vysvetlenie orgánu objasňujúcemu priestupky, prípadne správnemu orgánu. V týchto prípadoch je povinná vypovedať (okrem výnimiek vyplývajúcich napr. z § 35 ods. 2 správneho poriadku), pričom jej táto povinnosť vyplýva z § 35 ods. 1 správneho poriadku, § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 56 ods. 2 zákona o priestupkoch. Žalovaný preto odmietal, že by tým, že oznamovateľ odmietol odpovedať na otázky žalobkyne, prišlo k porušeniu jej procesných práv a dodal, že táto okolnosť je úplne irelevantná, keďže vina žalobkyne bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná výpoveďami viacerých svedkov. Žalovaný tak nepovažoval za dôvodné zrušenie žalovaného rozhodnutia, čomu zodpovedá aj právny názor vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002: „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ 27. V súvislosti s iným hrubým správaním žalobkyne žalovaný uviedol, že z priebehu skutkového deja je zrejmé, že žalobkyňa rukami odtláčala oznamovateľa von zo školy, povedala mu vetu „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar” a ďalšie hrubé nadávky, ako „choďte do piče“, pričom takéto správanie - aj v prítomnosti maloletých detí - celkom určite nie je v súlade so záujmom spoločnosti na pokojnom spolunažívaní, čo podľa názoru žalovaného celkom určite predstavuje naplnenie materiálneho znaku priestupku. Bol toho názoru, že nie je teda pravdivá námietka žalobkyne, že by správne orgány žiadnym spôsobom neskúmali materiálne znaky priestupku, ale výlučne formálne znaky.
28. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že svojím konaním žiadny priestupok nespáchala, nakoľko nemala úmysel narušiť občianske spolunažívanie a zákon o priestupkoch pri tomto druhu priestupku úmysel výslovne vyžaduje, mal žalovaný za to, že úmysel páchateľa je možné odvodiť z okolností spáchania skutku a zo spôsobených následkov, pričom poukázal na všeobecne platnú právnu zásadu ignorantia iuris (legis) non excusat, ktorou je ovládané aj administratívne (správne) trestanie a ktorá znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Preto je podľa jeho názoru treba vychádzať z daného skutkového stavu, podľa ktorého sa žalobkyňa správala úmyselne spôsobom, kedy došlo v dôsledku takéhoto správania k narušeniu pokojného občianskeho spolunažívania. Bol toho názoru, že nie je preto možné akceptovať námietky žalobkyne, že nemala úmysel narušiť občianske spolunažívanie, keď oznamovateľovi uviedla vety ako „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar” a ďalšie hrubé nadávky, ako „choďte do piče“. Zároveň je podľa jeho názoru vylúčená aj tá skutočnosť, že by žalobkyňa v čase spáchania skutku trpela duševnou chorobou, v dôsledku ktorej by mala zníženú ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť, čo by ju robilo právne nezodpovednou za spáchaný skutok. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 29. Žalobkyňa vo vyjadrení (replike) zo dňa 19.10.2023 uviedla, že práva žalobkyne boli porušené tým, že nemohla klásť A. A. otázky len z toho dôvodu, že A. A. tak rozhodol. Súčasťou práva na spravodlivý súdny alebo správny proces je však aj to, aby obvinená osoba mohla klásť svedkom a iným osobám otázky. Pokiaľ je toto právo porušené, obvinená osoba má obmedzené práva pri svojej obhajobe. Ďalej uviedla, že správny orgán a následne ani žalovaný sa vôbec nezaoberali materiálnou stránkou priestupku, ale skúmali výlučne formálne znaky. Napokon dodala, že úmysel je formou zavinenia, pričom jeho podstatou je vôľa páchateľa spôsobiť svojim konaním rozhodujúce skutočnosti, v tomto prípade to mala byť vôľa žalobkyne narušiť občianske spolunažívanie. Žalobkyňa však nemala žiadnu vôľu, aby narušila občianske spolunažívanie, išlo o reakciu na správanie sa oznamovateľa a ako ochranu pred jeho verbálnymi útokmi. Navyše správny orgán úmysel ani žiadnym spôsobom neskúmal, resp. vo svojom rozhodnutí sa k tejto otázke nevyjadril. IV. Konanie na správnom súde 30. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 31. O žalobe Správny súd v Bratislave rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 18.03.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. V. Právne posúdenie 32. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 37. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 38. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 39. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 40. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 41. Podľa § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. 42. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 43. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného číslo: OU-TT-OOP1-2022/039198-002 zo dňa 23.09.2022, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch. 44. V nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch súd konštatuje, že predmetné ustanovenie chráni hodnotu občianskeho spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného spolužitia obyvateľov Slovenskej republiky. Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a cielenými zásahmi - pred vyvolávaním strachu o zdravie (vyhrážanie sa ujmou na zdraví), pred zásahmi do zdravia (drobným ublížením na zdraví) či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé obvinenia z priestupku/ schválnosti). Týmto spôsobom zákon o priestupkoch nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne, ale čo je aj z celospoločenského hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah verejnej moci do slobody jednotlivcov. Výpočet druhov správania, ktoré neprípustným spôsobom zasahujú do pokojného spolužitia je otvorený/demonštratívny, čo sa prejavuje v tom, že sankcionovateľné je aj „iné hrubé správanie.“ Iné hrubé správanie je pritom pojmom neurčitým. Požiadavky na spoločenskú nebezpečnosť pretavil zákonodarca do slova „hrubosť“, ktoré je spoločným znakom všetkých konaní uvedených v skutkovej podstate podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Práve hrubosť správania, resp. zásahu do pokojného spolunažívania je legitimizujúcim faktorom pre zásah verejnej moci v podobe sankcionovania správania za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Hrubé správanie obvineného z priestupku predstavuje správanie, ktoré sa vymyká z ustálených noriem občianskeho spolunažívania. Môže spočívať napríklad vo verbálnej agresii, fyzickej agresii nedosahujúcej intenzitu ani drobného ublíženia na zdraví či v spôsobení iného dostatočne závažného následku.
45. Žalobkyňa v žalobe namietala, že prvostupňový ako aj odvolací orgán nesprávne zistili skutkový stav uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobkyne vo výpovediach oznamovateľa a svedkov boli rozpory, ktoré neboli odstránené, pričom svedkovia nepotvrdili, že mala uviesť slová, ktoré sú uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že žalobkyňa sa „...počas slovnej hádky hrubo správala voči A. H. A., pričom mu povedala slová v maďarskom jazyku, že ,,kidobom magát innen mint egy szarzsákot és maga egy szemét ember?, čo v preklade do slovenského jazyka znamená: „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar? a ďalšie hrubé nadávky, ako choďte do piče a následne viackrát odstrčila od seba pána A. H. A., a tlačila ho von smerom z budovy materskej škôlky...“. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa sama uviedla (v zápisnici o prejednávaní priestupku zo dňa 14.04.2022), že oznamovateľa priestupku od seba viackrát odstrčila obidvomi rukami smerov von z budovy. Skutočnosť, že žalobkyňa oznamovateľa priestupku tlačila von smerom z budovy materskej škôlky, okrem oznamovateľa potvrdili vo svojej výpovedi tri svedkyne (I. J., L. D. a I. K.). Skutočnosť, že žalobkyňa povedala oznamovateľovi „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar? potvrdila okrem samotného oznamovateľa svedkyňa I. J.. Skutočnosť, že žalobkyňa povedala oznamovateľovi ďalšie hrubé nadávky, ako „choďte do piče“, potvrdili svedkyne I. J. a I. K.. Oznamovateľ uviedol, že ho žalobkyňa hrubo urážala, ale konkrétne urážky si už nepamätal. Z uvedeného vyplýva, že v týchto podstatných skutočnostiach neboli rozpory medzi výpoveďami oznamovateľa a svedkov, a tiež boli preukázané skutočnosti uvedené v skutkovej vete rozhodnutia o priestupku. Súd pritom nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti týchto svedkýň, nenamietala ju ani samotná žalobkyňa. Pokiaľ teda žalobkyňa v administratívnom konaní uvádzala, že nie je pravda, že by oznamovateľa priestupku urážala alebo, že by používala neslušné slová, je zrejmé, že v priestupkovom konaní bol preukázaný opak. 46. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že oznamovateľ pri prvom výsluchu uviedol, že ho žalobkyňa udrela a chytila ho za kabát a takto ho vyhodila von z chodby na dvor. Pri druhom výsluchu však tvrdil úplne iné skutočnosti, keď uviedol, že z budovy odišiel sám. Z administratívneho spisu súd zistil, že oznamovateľ pri žiadnom výsluchu neuviedol, že by ho žalobkyňa udrela. V zázname o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zák. o priestupkoch zo dňa 15.12.2021 oznamovateľ uviedol, že ho žalobkyňa chytila za kabát a vyhodila von z chodby na dvor. V zápisnici zo dňa 12.04.2022 uviedol, že ho žalobkyňa chytila za kabát a vytlačila ho z budovy na dvor. V zápisnici zo dňa 18.05.2022 uviedol, že ho tlačila von tým spôsobom, že ho chytila za kabát a takto tlačila smerom von. Bol vytlačený smerom von z budovy a následne odišiel sám. Z uvedeného je zrejmé, že medzi jednotlivými výpoveďami oznamovateľa sú len zanedbateľné rozdiely, ktoré nemajú pre posúdenie veci relevantný význam, keďže toto konkrétne oznamovateľom popisované konanie žalobkyne nie je súčasťou skutkovej vety. 47. Žalobkyňa tiež namietala, že došlo k porušeniu jej procesného práva klásť svedkom otázky, keď oznamovateľ nebol ochotný odpovedať na všetky jej otázky. Z administratívneho spisu však vyplýva, že oznamovateľ iba pri jednej otázke žalobkyne, a to konkrétne „čo sa odohralo v kancelárii a prečo sme vyšli na chodbu?“ uviedol, že sa rozprávali o rozviazaní pracovnej zmluvy (teda minimálne čiastočne na otázku odpovedal) a následne uviedol, že na danú otázku je ochotný odpovedať na príslušnom súde, ktorý sa bude zaoberať rozviazaním pracovnej zmluvy. Pri naliehaní, aby na otázku odpovedal, uviedol, že otázka nesúvisí s predmetom jeho oznámenia. Na dve ďalšie otázky oznamovateľ odpovedal, že si nepamätá, čo však neznamená odmietnutie odpovede. Pokiaľ ide o vyššie citovanú otázku, žalobkyňa neuviedla, aké skutočnosti, relevantné pre posúdenie veci, mali byť odpoveďou na ňu preukázané. Žalobkyňa sama uviedla, čo sa odohralo v kancelárii, keď uviedla (v zápisnici zo dňa 14.04.2022), že keď oznamovateľ vstúpil do jej kancelárie, začali komunikovať ohľadom skončenia jej pracovného pomeru. Nevedeli sa dohodnúť a oznamovateľ začal uvádzať také skutočnosti, ktoré vôbec nemajú žiadnu pravdivosť, ako aj to, že na neho chcela napísať petíciu a ešte uviedol, že mala poškodiť materskú školu alebo, že nedodržiavala protipandemické opatrenia. Následne medzi nimi vznikla slovná hádka a žalobkyňa vyšla von z kancelárie a oznamovateľ vyšiel za ňou von na chodbu. Tieto tvrdenia žalobkyne nikto nespochybnil. Z opisu udalostí samotnou žalobkyňou teda vyplýva, že oznamovateľ jej vytýkal nedostatky v práci, avšak žalobkyňa neuvádzala, že by jej on sám nadával, vyhrážal sa jej ujmou na zdraví, alebo ju fyzicky napadol, prípadne sa voči nej inak hrubo správal. Žalobkyňa teda neopísala žiadne také správanie oznamovateľa, ktoré by mohlo dôvodne vyprovokovať takú reakciu zo strany žalobkyne, aká bola popísaná v skutkovej vete rozhodnutia o priestupku.
48. Žalobkyňa ďalej vytýkala, že správne orgány žiadnym spôsobom neskúmali materiálne znaky priestupku, ale výlučne iba formálne znaky. Tejto námietke žalobkyne nemožno prisvedčiť. Materiálna stránka (alebo materiálny znak) priestupku spočíva v tom, že konanie páchateľa porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Inými slovami, ide o spoločenskú škodlivosť daného konania. Prvostupňový orgán v rozhodnutí o priestupku konštatoval, že „občianske spolunažívanie ako neurčitý právny pojem možno definovať ako určitý súhrn ustálených pravidiel konania a správania sa v spoločnosti, ktorý je založený na rešpektovaní práv ostatných ľudí a ktorých dodržiavanie v určitom čase a mieste je v spoločnosti obvyklé. Hrubé správanie v materskej škôlke v spoločnosti nie je obvyklé a preto môžeme konštatovať, že išlo o konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti.“ Tú istú námietku, ako v správnej žalobe, vzniesla žalobkyňa aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem iného uviedol, že „z priebehu skutkového deja je zrejmé, že obvinená rukami odtláčala oznamovateľa von zo školy, povedala mu vetu ,,vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar” a ďalšie hrubé nadávky, ako „choďte do piče“, pričom takéto správanie - aj v prítomnosti maloletých detí - celkom určite nie je v súlade so záujmom spoločnosti na pokojnom spolunažívaní, čo podľa názoru odvolacieho orgánu celkom určite predstavuje naplnenie materiálneho znaku priestupku.“ Z uvedeného je zrejmé že správne orgány prejednávajúce priestupok skúmali naplnenie materiálnej stránky priestupku. 49. Ďalej žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že správne orgány neskúmali úmysel ako základný znak daného priestupku, a teda vec nesprávne právne posúdili. Tejto námietke žalobkyne opäť nemožno prisvedčiť. Priestupkom môže byť iba zavinené konanie. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Forma zavinenia je definovaná opisom vôľovej a vedomostnej zložky správania páchateľa. V prípade úmyselného konania má páchateľ vôľu, aj vedomosť. V prípade nedbanlivostného konania páchateľ nemá vôľu, ale má vedomosť alebo ju mohol mať. Na úmyselné spáchanie priestupku postačuje nepriamy úmysel. Žalovaný aj prvostupňový orgán konštatovali, že žalobkyňa priestupok spáchala úmyselne. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že zo strany žalobkyne išlo o konanie vedomé a vôľové a vedela o tom, že svojim konaním poruší alebo ohrozí záujem chránený zákonom. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány skúmali subjektívnu stránku priestupku, aj keď je pravdou, že v odôvodnení rozhodnutí sa touto stránkou priestupku podrobne nezaoberali. To však žalobkyňa v správnej žalobe nenamietala. Súd bol pritom viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) s výnimkou vád uvedených v § 195 SSP, medzi ktoré však nepatrí nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správne orgány neskúmali úmysel ako základný znak daného priestupku, nie však, že by v tomto smere napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené. Až vo vyjadrení zo dňa 19.10.2023 k vyjadreniu žalovaného, žalobkyňa uviedla, že správny orgán úmysel ani žiadnym spôsobom neskúmal, resp. vo svojom rozhodnutí sa k tejto otázke nevyjadril. Toto vyjadrenie žalobkyne však bolo podané až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, preto už ním nebolo možné dopĺňať žalobné body (§ 183 SSP). 50. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť naplnené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona o priestupkoch. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t. j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. 51. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu presne a dostatočne zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustila žalobkyňa (subjekt), - žalobkyňa sa dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.30 h v budove Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký Meder na ulici Sv. Štefana, okres Dunajská Streda, počas slovnej hádky hrubo správala voči A. H. A., pričom mu povedala slová v maďarskom jazyku, že ,,kidobom magát innen mint egy szarzsákot és maga egy szemét ember?, čo v preklade do slovenského jazyka znamená: „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar? a ďalšie hrubé nadávky, ako choďte do piče a následne viackrát odstrčila od seba pána
A. H. A., a tlačila ho von smerom z budovy materskej škôlky, t. j. iným hrubým správaním úmyselne narušila občianske spolunažívanie (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), - konaním žalobkyne bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka). 52. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu v tom, že skutok žalobkyne vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, predstavuje iné hrubé správanie, významne narušuje pokojné občianske spolunažívanie a predstavuje priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Vulgárne výroky žalobkyne adresované oznamovateľovi priestupku (sprevádzané odstrkovaním a tlačením smerom von z budovy) majú povahu verbálnej agresie, pričom škodlivosť a spoločenská neakceptovateľnosť takýchto vyjadrení bola znásobená tým, že k nim došlo verejne, na pôde materskej školy, v prítomnosti viacerých osôb, vrátane maloletých detí. Správanie, resp. vyjadrenia žalobkyne sú preto nielen spoločensky nevhodné, ale neakceptovateľné v miere, ktorá dosahuje hrubosť vyžadovanú v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Súd pri týchto výrokoch a správaní žalobkyne nemal pochybnosť ani o naplnení subjektívnej stránky priestupku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa vyššie uvedeným spôsobom oznamovateľovi vulgárne nadávala, a robila to verejne. Takéto správanie nepochybne predstavuje úmyselné zavinenie vyžadované § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nemožno ho v žiadnom prípade posúdiť ako nedbanlivosť, pričom ani sama žalobkyňa neuvádzala žiadne také skutočnosti, ktoré by o nedbanlivosti v tomto prípade umožňovali uvažovať. 53. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, s výnimkou dôvodov uvedených v § 195 SSP, ktoré súd skúma aj nad rámec žalobných bodov uvedených v správnej žalobe. Súd však v prejednávanej veci nezistil vady napadnutého rozhodnutia, ktoré vyplývajú z ust. § 195 SSP. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 194 ods. 2 SSP). 54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).