{"guid": "9a862788-4061-48c4-ae37-f19440a3229c:1cd61b8a-d6b6-4338-a1f6-39e641ff301a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200358.2", "spisova_znacka": "TT-47Sa/28/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-47Sa/28/2022 z 18. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. marca 2026, sp. zn. TT-47Sa/28/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200358.2", "identifikacne_cislo": "2022200358", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2026-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cd61b8a-d6b6-4338-a1f6-39e641ff301a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200358.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200358.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200358.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-47Sa/28/2022\n2022200358\n18. 03. 2026\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2026:2022200358.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci\nžalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, C., zastúpenej advokátom JUDr.\nTamásom Puskásom, so sídlom Jókaiho ul. 24, Komárno, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava,\nso sídlom Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TTOOP1-2022/039198-002 zo dňa 23.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej\naj len „prvostupňový orgán“) číslo: OU-DS-OVVS-2022/005783-017 zo dňa 08.06.2022 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu iným hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustila tým,\nže dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.30 h v budove Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký Meder\nna ulici Sv. G., okres Dunajská Streda, počas slovnej hádky hrubo správala voči A. H. A., pričom mu\npovedala slová v maďarskom jazyku, že ,,kidobom magát innen mint egy szarzsákot és maga egy szemét\nember?, čo v preklade do slovenského jazyka znamená: „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar?\na ďalšie hrubé nadávky, ako choďte do piče a následne viackrát odstrčila od seba pána A. H. A., a tlačila\nho von smerom z budovy materskej škôlky, teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným\nhrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch voči A. H. A.. Za tento priestupok\nbola žalobkyni uložená sankcia – pokarhanie a uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,eur.\n2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oznamovateľ A. H. A. do zápisnice\nk veci uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede učinenej na OO PZ Veľký Meder, kde dňa 15.12.2021\npodával priestupkové oznámenie na žalobkyňu, ktorá pracuje ako riaditeľka Katolíckej materskej škôlky\nv meste Veľký Meder na ulici Sv. Štefana, ktorého je menovaný zriaďovateľom a prevádzkovateľom.\nDňa 15.12.2021 v čase okolo 09.30 h v predmetnej materskej škôlke menovaný komunikoval so\nžalobkyňou o ďalšom pracovnom postupe, a to konkrétne o jej prepustení z pracovného pomeru,\nnakoľko zo strany žalobkyne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ku ktorým porušeniam bola viackrát\nslovne ako aj písomne upozornená. Počas komunikácie pani riaditeľka vybuchla až do nepríčetnosti,\n\nzačala pána oznamovateľa vulgárne urážať, osočovať ho a ponižovať so slovami v maďarskom jazyku\na to: ,,kidobom magát innen mint egy szarzsákot és maga egy szemét ember?, čo v preklade do\nslovenského jazyka znamená: ,,vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar?. Žalobkyňa tak aj\nučinila, chytila oznamovateľa za kabát a vyhodila ho von z chodby na dvor. Toto celé sa odohralo pred\nučiteľkami materskej škôlky a to I. J., I. K. a pred nepedagogickou zamestnankyňou L. D., ktoré sa\nsnažili upokojiť tam prítomné deti, nakoľko sa veľmi zľakli z chovania pani riaditeľky. Počas uvedeného\nincidentu menovaný neutrpel žiadne zranenie.\n3. Svedkyňa I. K. do zápisnice k veci uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede učinenej na OO PZ\nVeľký Meder, kde už dňa 28.12.2021 vypovedala v predmetnej veci. Je zamestnaná ako pedagogička v\nKatolíckej materskej škôlke v meste Veľký Meder. Dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.45 h sa nachádzala\nna chodbe materskej škôlky spolu s kolegyňou I. J. a s L. D., kde obliekali deti. Zrazu pani riaditeľka\nmaterskej škôlky B. C. D. vybehla na chodbu zo svojej kancelárie spolu s pánom farárom A., a\nnásledne sa pani riaditeľka spýtala, či podpisovali petíciu, a či sa rozprávalo o nejakej petícii. Všetci\ntraja odpovedali, že nepodpisovali žiadnu petíciu a ani sa o nej nerozprávali. Pani riaditeľka už bola\nnervózna, nakoľko ju pán farár A. chcel obviniť údajne z nepravdivých informácií a pán A. následne aj\nvyzval pani riaditeľku, aby si zbalila svoje veci a odišla zo škôlky. Na to pani riaditeľka odpovedala, že\npán farár má odísť, nakoľko bez oznámenia nemusí ho ani pustiť do budovy škôlky a vyzvala ho, aby\nopustil budovu škôlky a následne ho začala tlačiť smerom von s obidvoma rukami. Počas uvedeného\nincidentu pani riaditeľka nadávala na pána farára slovami, že choďte do piče a následne pán farár A.\nz materskej škôlky odišiel.\n4. Svedkyňa I. J. do zápisnice k veci uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede čo učinila na OO PZ Veľký\nMeder, kde dňa 28.12.2021 podala vysvetlenie k predmetnej veci. Pracuje ako pedagogička v Katolíckej\nmaterskej škôlke v meste Veľký Meder. Dňa 15.12.2021 v čase okolo 10.00 h sa nachádzala v triede so\nsvojou skupinou, kedy do triedy pribehla žalobkyňa a povedala jej, nech ide okamžite von na chodbu.\nMenovaná vyšla na chodbu, kde sa žalobkyňa spýtala, či podpisovali petíciu. Menovaná odpovedala,\nže nie. Pán A. poprosil riaditeľku, aby to neriešila pred deťmi. Riaditeľka na to odpovedala, že teraz a tu\nto budú riešiť a následne z toho znervóznela a začala kričať, nadávať na A. hrubé nadávky, ako choďte\ndo piče a udrela pána farára A. do oblasti chrbta s otvorenou dlaňou a následne ho vytlačila s obidvoma\nrukami smerom von z budovy a pán farár z budovy odišiel.\n5. Svedkyňa L. D. do zápisnice k veci uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede čo učinila na OO PZ\nVeľký Meder, kde dňa 28.12.2021 podala vysvetlenie k danej veci. Je zamestnaná ako upratovačka v\nKatolíckej materskej škôlke v meste Veľký Meder. Dňa 15.12.2021 v čase okolo 10.00 h, keď pomáhala\nprezliekať deti na chodbe, tak vtedy žalobkyňa vybehla na chodbu, pričom pán farár A. stál vo dverách a\nspýtala sa, či zamestnanci podpisovali petíciu, pričom ona odpovedala, že žiadnu petíciu nepodpisovali.\nNásledne žalobkyňa začala nadávať na pána A. a udrela ho do chrbta a začala ho tlačiť von cez dvere\ns obidvoma rukami. Dvere následne zabuchla a zamkla a pán farár odišiel.\n6. Žalobkyňa do zápisnice k veci uviedla, že sa nepridržiava svojej výpovede čo učinila na OO PZ Veľký\nMeder dňa 27.12.2021, kedy vypovedala v uvedenej veci. K veci uviedla, že H. A. je farárom na katolíckej\ncirkvi v meste Veľký Meder a je zriaďovateľom Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký Meder. Dňa\n14.12.2021 prišiel pán farár do materskej škôlky a spýtal sa jej či podpíše dohodu o ukončení pracovného\npomeru. Žalobkyňa odpovedala, že áno podpíše iba v prípade, keď jej vyplatí trojmesačné odstupné. On\nna to odpovedal, že do Vianoc chce to vyriešiť a potom mu dá odpoveď. Žalobkyňa odpovedala, že nech\npočká do piatka, avšak on hovoril, že nepočká a okamžitou platnosťou ukončí jej pracovný pomer. Dňa\n15.12.2021 v čase okolo 09.30 h sa nachádzala v kancelárii materskej škôlky a do uvedenej kancelárie\nvstúpil pán A. a začali komunikovať ohľadom skončenia pracovného pomeru. Nevedeli sa dohodnúť a\npán A. začal uvádzať také skutočnosti, ktoré vôbec nemajú žiadnu pravdivosť ako aj to, že chcela na\npána A. napísať petíciu a ešte uviedol, že aj mala poškodiť materskú školu, alebo to, že nedodržiavala\nprotipandemické opatrenia. Následne medzi nimi vznikla slovná hádka a žalobkyňa vyšla z kancelárie\na pán A. vyšiel za ňou von na chodbu, kde sa už v tom čase nachádzali ďalšie zamestnankyne škôlky,\nmenovite I. K., L. D. a I. J.. Žalobkyňa sa spýtala kolegýň, či im dala podpísať nejakú petíciu, čo ona\nmala napísať proti A., avšak uvedené kolegyne uviedli, že nič také nedostali na podpísanie a ani o\ntakom vôbec nepočuli. Potom, keď sa opýtala kolegýň ohľadom petície, tak pán A. naďalej rýpal do nej\na uviedol, aby si žalobkyňa okamžite zbalila svoje veci a odišla z materskej škôlky a povedal pred tam\nprítomnými osobami, že vidíte akú riaditeľku máte. Pán A. sa začal približovať k žalobkyni a neustále ju\n\nohováral a ako sa k nej približoval, tak žalobkyňa ho odstrčila od seba viackrát, a to s obidvoma rukami\nsmerom von z budovy. Namietala, že nie je pravda, že ho vytlačila von, nakoľko by to ani nevedela\nspraviť, iba ho odstrčila od seba a potom on svojvoľne odišiel preč. Ani to podľa žalobkyne nie je pravda,\nže urážala pána farára, to bola iba slovná hádka, možno že hlasnejšie rozprávala, ale zdôraznila, že\npána farára neurážala, nepoužívala neslušné slová. Ľutovala, že sa celá situácia dostala až sem a\nnevedeli to vyriešiť inak. Odstrčila od seba oznamovateľa, avšak to iba z dôvodu, nakoľko už nechcela\npočúvať ohováranie z jeho strany na jej osobu. Ešte v ten istý deň, a to dňa 15.12.2021, hneď po tomto\nincidente sa chcela porozprávať s pánom A., avšak on ju ignoroval, ako aj všetky jej telefonáty, ako aj\nneotváral dvere na fare.\n7. Prvostupňový správny orgán v uvedenej priestupkovej veci dňa 16.02.2022 vydal Rozkaz o uložení\nsankcie za priestupok, nakoľko z predloženého priestupkového spisu č. ORPZ-DS-OPP5-2022/000639\nvyplynulo, že sa žalobkyňa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.\n1 písm. d) zákona o priestupkoch tým, že úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým\nsprávaním voči A. H. A.. Žalobkyňa Rozkaz o uložení sankcie za priestupok prevzala dňa 25.02.2022,\na dňa 11.03.2022 v zákonom stanovenej lehote podala voči nemu odpor. Správny orgán v konaní\npokračoval a vytýčil ústne pojednávanie.\n8. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z priestupkového spisu z\nOO PZ Veľký Meder a ako dôkaz použil výpoveď oznamovateľa, svedkov a žalobkyne. Počas ústneho\npojednávania vyšli najavo aj nové skutočnosti, ktoré sa správnemu orgánu javili ako dôležité a mohli mať\nvplyv na posúdenie závažnosti incidentu, ktorý sa mal odohrať medzi oznamovateľom a žalobkyňou v\nbudove v materskej škôlky v meste Veľký Meder. Oznamovateľ A. H. A. k veci uviedol, že dňa 15.12.2021\nv čase okolo 09.30 h išiel do Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký Meder za žalobkyňou, ktorá\nsa začala voči nemu hrubo správať a chytila ho za kabát a vytlačila ho von z budovy materskej škôlky.\nSvedkyňa I. K. k veci uviedla, že žalobkyňa po slovnej hádke začala nadávať na pána A. slovami,\nže choďte do piče a vyzvala ho, aby odišiel z budovy materskej škôlky a následne ho začala tlačiť s\nobidvoma rukami z budovy von. Svedkyňa I. J. k veci uviedla, že obvinená po slovnej hádke znervóznela,\nzačala nadávať na H. A. a udrela ho do oblasti chrbta a následne ho vytlačila von z budovy. Svedkyňa\nL. D. k veci uviedla, že žalobkyňa po slovnej hádke začala nadávať na oznamovateľa a udrela ho do\nchrbta a začala ho tlačiť von cez dvere s obidvoma rukami. Žalobkyňa sa priznala, že po slovnej hádke\nviackrát odstrčila od seba oznamovateľa smerom von z budovy materskej škôlky, a to iba preto, lebo\nuž nechcela počúvať ohováranie z jeho strany, avšak oznamovateľa neurážala, iba hlasnejšie s ním\nrozprávala. Žalobkyňa pri ústnom pojednávaní využila svoje právo klásť svedkom otázky a na základe\nanalýzy položených otázok a ich odpovedí možno konštatovať, že žalobkyňa sa hrubo správala voči\noznamovateľovi a okrem vulgárnych slov čo uviedol oznamovateľ, použila aj ďalšie vulgárne slová,\na nie len odstrčila od seba oznamovateľa, ale aj ho viackrát udrela do oblasti chrbta, čo vyplýva aj\nzo svedeckých výpovedí. Ďalej uviedol, že počas pojednávania priestupku vyplynulo, že žalobkyňa\noznamovateľa nechytila za kabát, ale ho viackrát odstrčila od seba a tlačila ho von z budovy.\n9. Prvostupňový správny orgán doterajšie dokazovanie považoval za postačujúce, nakoľko výpoveď\noznamovateľa, svedkov a žalobkyne dokazujú to, že sa skutok stal a bol spáchaný žalobkyňou, preto\nuznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.\n1 písm. d) zákona o priestupkoch, iným hrubým správaním a bola jej uložená sankcia, pokarhanie.\nUviedol, že pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob\njeho spáchania a skutočnosť, že slovnej hádke predchádzal rozhovor o ukončení pracovného pomeru\nmedzi oznamovateľom a žalobkyňou, ktorý nebol úspešný a následne sa dostali do konfliktu a žalobkyňa\nnezvládla konfliktnú - záťažovú situáciu, ktorú podľa názoru prvostupňového správneho orgánu možno\nvyvolal nejaký provokujúci impulz, čo ju však neospravedlňuje hrubo sa správať voči inej osobe a so\nsvojim správaním prešla až do agresívneho správania, začala kričať, urážať a viackrát odstrčila, udrela\noznamovateľa, čo bolo aj potvrdené ako aj dokázané výpoveďami svedkov. Konštatoval, že žalobkyňa\nsvojím konaním naplnila skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49\nods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, iným hrubým správaním, nakoľko z jej strany išlo o konanie\nvedomé a vôľové a vedela o tom, že svojím konaním poruší alebo ohrozí záujem chránený zákonom,\nlebo občianske spolunažívanie ako neurčitý právny pojem možno definovať ako určitý súhrn ustálených\npravidiel konania a správania sa v spoločnosti, ktorý je založený na rešpektovaní práv ostatných ľudí\na ktorých dodržiavanie v určitom čase a mieste je v spoločnosti obvyklé. Prvostupňový správny orgán\npodotkol, že hrubé správanie v materskej škôlke v spoločnosti nie je obvyklé a preto možno konštatovať,\n\nže išlo o konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Žalobkyňa sa priznala, že viackrát\nodstrčila od seba oznamovateľa, avšak ho neurážala. Žalobkyňa nebola v minulosti za obdobný skutok\nsankcionovaná a preto jej bola uložená sankcia, pokarhanie za uvedený priestupok. Správny orgán bol\ntoho názoru, že určená sankcia je postačujúca na dosiahnutie nápravy žalobkyne.\n10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré\nbolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 24.06.2022.\n11. Rozhodnutím číslo: OU-TT-OOP1-2022/039198-002 zo dňa 23.09.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný zhrnul dovtedajší priebeh administratívneho konania, výpovede\nžalobkyne, oznamovateľa priestupku a svedkov, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a obsah\npodaného odvolania. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa poukazovala na konflikty, ktoré sa\nvzťahujú k okolnostiam bezprostredne nesúvisiacim s prejednávaným skutkom, ako sú napríklad\nspory s oznamovateľom, ktoré súvisia s jeho nespokojnosťou s výkonom funkcie riaditeľky materskej\nškoly, ktorou bola toho času žalobkyňa. Žalovaný ich preto nepovažoval za relevantné vo vzťahu k\nprejednávanému skutku.\n12. Taktiež považoval za dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť v rámci odvolacieho\nkonania, platí, že orgán rozhodujúci o takomto podaní oprávnenej osoby, nie je povinný reagovať\nna úplne všetky námietky tejto osoby, ktoré uplatnila v tomto podaní, ale len na tie, ktoré majú\nskutočne relevantný skutkový a právny charakter. Poznamenal, že aj Ústavný súd SR neustále vo\nsvojej rozhodovacej činnosti pripomína, že súd (pozn. analogicky aj iný orgán verejnej moci) nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale musí dať odpoveď na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny rámec rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I.\nÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súdne rozhodnutia (pozn. analogicky\nrozhodnutia aj iného orgánu verejnej moci), musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21.01.1999). To znamená, že ani táto judikatúra nevyžaduje,\naby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok vo\nveci Van de Hurk proti Holandsku). To znamená, že odpoveď treba dať iba na tie argumenty, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Higgins c/a Francúzsko, porovnaj tiež D. L. c/a Španielsko,\nGeorgiadis c/a Grécko).\n13. Žalobkyňa tvrdila, že nie je pravdou, že oznamovateľa vytlačila z budovy školy, čo žalovaný potvrdil,\npretože v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa oznamovateľa tlačila oboma rukami do chrbta smerom\nvon zo školy, pričom on sám napokon odišiel. Podľa žalovaného však nie je pravdou, že slová „vy ste\nsviniar a že Vás vyhodím ako vrece hovna“, nepotvrdili ďalší svedkovia, pretože okrem oznamovateľa\n(dňa 18.05.2022 na otázku žalobkyne) to potvrdila aj svedkyňa I. J. (dňa 14.04.2022, taktiež na otázku\nžalobkyne). Rovnako pokiaľ ide o slovné spojenie „choďte do piče“, je nepochybné, že toto bolo\npotvrdené výpoveďou I. J. dňa 14.04.2022 a I. K. dňa 18.05.2022. Konštatoval, že ide teda o zhodu\nvýpovedí dvoch svedkov, ktorí boli pred jej podaním poučení o ich povinnosti vypovedať pravdivo, čo\npotvrdili svojim podpisom.\n14. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že správny orgán je povinný zisťovať nielen naplnenie formálnej\nstránky priestupku, ale aj naplnenie jeho materiálnej stránky, teda, či preskúmavané konanie „porušuje\nalebo ohrozuje záujem spoločnosti“, žalovaný poukázal na to, že definícia iného hrubého správania,\nktoré je postihnuteľné podľa zákona o priestupkoch je naplnená vtedy, ak páchateľ ním úmyselne\nnarušuje občianske spolunažívanie, kde pre hrubé správanie je typický zjavne neúctivý a neusporiadaný\npostoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia, pričom ide spravidla o násilný alebo slovný\nprejav takého charakteru. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň\nmožno považovať súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie nad rámec právnych noriem je podľa\nvšeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného a riadneho\nspolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii. Z priebehu skutkového deja je podľa žalovaného\nzrejmé, že žalobkyňa rukami odtláčala oznamovateľa von zo školy, povedala mu vetu ,,vyhodím Vás ako\nvrece hovna a Vy Ste sviniar” a ďalšie hrubé nadávky, ako „choďte do piče“, pričom takéto správanie\n- aj v prítomnosti maloletých detí - celkom určite nie je v súlade so záujmom spoločnosti na pokojnom\n\nspolunažívaní, čo podľa názoru žalovaného celkom určite predstavuje naplnenie materiálneho znaku\npriestupku.\n\nII.\nŽaloba\n15. Správnou žalobou zo dňa 01.12.2022, doručenou súdu dňa 02.12.2022, sa žalobkyňa domáhala\nzrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Okresnému\núradu Dunajská Streda na ďalšie konanie. V odôvodnení žaloby žalobkyňa vyjadrila svoj názor, že pre\nposúdenie všetkých znakov priestupku (najmä materiálnych znakov priestupku), je potrebné skúmať\nvšetky aspekty a okolnosti veci. Uviedla, že pracovala v Katolíckej materskej škole sv. Matky Terezy\ns vyučovacím jazykom maďarským ako učiteľka a ako riaditeľka materskej školy od 01.09.2017, kedy\nbola zriadená materská škola. Väčšinu administratívnych a organizačných prác súvisiacich so založením\nmaterskej školy teda robila žalobkyňa a následne riadila aj fungovanie cirkevnej materskej školy. Do\nseptembra 2021 nemal A. A., ako zástupca zriaďovateľa k práci žalobkyne žiadne námietky a mali\nkorektný vzťah. V septembri 2021 však došlo k zmene v správaní sa A. A. voči osobe žalobkyne\n(predpokladala, že dostal informácie o tom, že žalobkyňa chcela iniciovať petíciu voči nemu). Žalobkyňa\ntvrdila, že na jednom stretnutí v polovici septembra 2021 A. A. na ňu začal útočiť osobne. Opakovane\nju označil za primitívnu, posmieval sa jej a dokonca kritizoval aj výchovu jej dcéry. Na uvedenú situáciu\nchcela žalobkyňa nájsť riešenie a opakovane navrhla A. A. stretnutie na farskom úrade. A. A. však\nnebol ochotný stretnúť sa. Na ďalšom stretnutí, v polovici októbra 2021, A. A. upozornil žalobkyňu,\nže z pracoviska môže odísť len s jeho povolením. Ako riaditeľka však žalobkyňa mala vybavovať\nrôzne administratívne veci aj mimo budovy materskej školy, pričom považovala za potrebné podotknúť,\nže A. A. bol síce zástupcom zriaďovateľa, zástupca zriaďovateľa však nebol v pozícii nadriadeného\nvoči riaditeľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Dňa 12.11.2021 sa zúčastnila žalobkyňa na celoštátnej\nkonferencií riaditeľov a vedúcich pracovníkov katolíckych škôl v Moldave na Bodvou. Nasledujúci týždeň\nA. A. dal žalobkyni písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 02.12.2021 A. A. M.\nžalobkyni ďalšie písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Dôvodom upozornenia bolo,\nže žalobkyňa neoznámila nadriadenému neprítomnosť v materskej škole, keď bola so svojou dcérou u\nlogopéda. V tejto súvislosti A. A. opakovane útočil na žalobkyňu osobnými poznámkami typu, či stále\nmusí chodiť s dcérou k logopédovi. Dňa 07.12.2021 dostala žalobkyňa ďalšie upozornenie na porušenie\npracovnej disciplíny. V tomto prípade A. A. dal žalobkyni upozornenie za to, že žalobkyňa nedodržiavala\nprotipandemické opatrenia, čo bolo podľa žalobkyne opäť nepravdivé tvrdenie, keďže v materskej škole\nsa postupovalo podľa pokynov Okresného úradu Trnava.\n16. Následne žalobkyňa opísala incident zo dňa 15.12.2021. V tejto súvislosti poukázala na rozpor\nmedzi výpoveďami oznamovateľa, a to že A. A. pri svojom prvom výsluchu ešte tvrdil, že žalobkyňa ho\nudrela, chytila jeho kabát a takto ho vyhodila von z chodby na dvor. Pri druhom výsluchu však tvrdil\núplne iné skutočnosti, keď uviedol, že z budovy odišiel sám. Pokiaľ ide o časť skutku, že žalobkyňa\npovedala slová, že „vy ste sviniar a že Vás vyhodím ako vrece hovna“, žalobkyňa poukázala na to, že\nďalší svedkovia nepotvrdili, že žalobkyňa používala tieto slová. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nbolo ďalej uvedené, že žalobkyňa používala aj slová „choďte do p.....“, pričom poukázala na to, že A. A.\nnepotvrdil, že žalobkyňa mu povedala tieto slová.\n17. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový ako aj odvolací orgán nesprávne zistili skutkový stav uvedený\nvo výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže neodstránili rozpory medzi jednotlivými svedeckými\nvýpoveďami a podľa jej názoru existujú vážne pochybnosti aj ohľadne toho, čo povedala žalobkyňa\nA. A.. Žalobkyňa podotkla, že v priestupkovom konaní je potrebné preukázať vinu bez akýchkoľvek\npochybností, pričom pre rozpory vo výpovediach oznamovateľa (najmä v prípade dvoch výpovedí\noznamovateľa) a svedkov tieto pochybnosti odstránené neboli. Konštatovala, že jej vina tak nebola\npreukázaná bez akýchkoľvek pochybností, a preto správne orgány rozhodli nesprávne o jej vine.\n18. Ďalej uviedla, že v priebehu výsluchu A. A. na Okresnom úrade Dunajská Streda dňa 18.05.2022,\nvyužila svoje právo klásť otázky A. A.. A. A. však nebol ochotný odpovedať na všetky otázky žalobkyne\ns odôvodnením, že bude ochotný odpovedať na tieto otázky až v súdnom konaní. Prvostupňovému\n\nsprávnemu orgánu žalobkyňa vytýkala, že neupozornil oznamovateľa, že je povinný odpovedať na\notázky žalobkyne a na druhej strane ani nerozhodol o tom, že oznamovateľ nie je povinný odpovedať\nna otázky žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že pokiaľ prvostupňový orgán mal za to, že otázka\nžalobkyne nesúvisí s vecou alebo mal za to, že oznamovateľ už odpovedal na uvedenú otázku,\nprvostupňový orgán mal uviesť alebo rozhodnúť tak, že oznamovateľ nie je povinný odpovedať na\notázku. Prvostupňový orgán však nerozhodol ani tak, že oznamovateľ je povinný odpovedať na otázku a\nani tak, že oznamovateľ nie je povinný odpovedať na predmetnú otázku žalobkyne. Žalobkyňa mala za\nto, že v priestupkovom konaní svedok nemôže sám rozhodovať o tom, na ktoré otázky bude odpovedať\nalebo na ktoré nie, keďže správny orgán má určiť postup pri výsluchu svedka. Keďže teda pri výsluchu\noznamovateľ rozhodoval o tom, že na ktoré otázky bude odpovedať a na ktoré nie a správny orgán v tejto\nsúvislosti nevykonal žiadne opatrenia (ani jedným smerom), došlo podľa názoru žalobkyne k porušeniu\njej procesného práva klásť svedkom a oznamovateľovi otázky.\n19. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa poukázala na to, že boli porušené jej\nprocesné práva v priebehu výsluchu oznamovateľa. Žalovaný ako odvolací orgán však žiadnym\nspôsobom nereagoval na túto zásadnú námietku žalobkyne ohľadne porušenia jej procesných\npráv. Žalobkyňa konštatovala, že týmto postupom žalovaný porušil právo žalobkyne na spravodlivé\nprejednanie veci.\n20. Žalobkyňa mala tiež za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, aj pokiaľ ide o právnu stránku\nveci pri skúmaní znakov priestupku. Z legálnej definície priestupku je podľa žalobkyne zrejmé, že pojem\npriestupok má materiálny a formálny znak, ako aj pozitívny a negatívny rozmer vymedzenia. Oba znaky,\nmateriálny aj formálny, musia byť naplnené súčasne. Z toho vyplýva, že pri skúmaní zodpovednosti\nza priestupok je správny orgán povinný zisťovať nielen naplnenie formálnej stránky priestupku, teda či\nkonanie páchateľa napĺňa skutkovú podstatu niektorého priestupku, ale aj naplnenie jeho materiálnej\nstránky, ktorá je v § 2 ods. 1 vyjadrená slovami: „porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“. Teda\nkonanie, ktoré síce napĺňa formálne znaky priestupku, ale nedochádza ním k porušeniu alebo ohrozeniu\nzáujmu spoločnosti, nie je priestupkom. Pojem „záujem spoločnosti“ nemá legálnu definíciu. Nie je preto\nmožné – v kontexte priestupkov – jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, aké konanie (hoci aj\nprotiprávne) bude súčasne takým konaním, ktoré bude porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti.\nŠkodlivosť ako znak správneho deliktu je však intenzívne preskúmavaný aj v rámci správneho súdnictva,\na preto postup správnych orgánov, ktoré v rámci konania/rozhodovania o priestupku preskúmavajú\nvýlučne len naplnenie formálnych znakov priestupku (a materiálny znak, resp. jeho existenciu – akoby\nnepriamo odvodzujú od naplnenia formálnych znakov priestupku), nie je správny (napr. výňatok z\nrozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/163/2010).\n21. Žalobkyňa podotkla, že netvrdí, že nebola žiadna hádka medzi ňou a A. A. a ani netvrdí, že sa\nnevyjadrovala vehementne počas tejto hádky. Hádka však bola vyvolaná zo strany A. A., ktorý žalobkyňu\nod septembra 2021 opakovane a bezdôvodne osočoval, útočil na ňu a dával jej vyfabulované písomné\nupozornenia na porušenia pracovnej disciplíny. Na žalobkyňu útočil od septembra 2021 napriek tomu, že\nžalobkyňa neorganizovala petíciu proti osobe A. A.. A. A. navyše chcel vyhodiť žalobkyňu ako riaditeľku\nz budovy materskej školy, na čo nemal žiadne oprávnenie, keď za chod materskej školy zodpovedala\nv plnom rozsahu žalobkyňa. Počas tejto slovnej hádky teda A. A. opakovane útočil na žalobkyňu a\nžalobkyňa len reagovala na tieto osobné útoky. V predmetnom prípade sa žalobkyňa nevyhrážala\noznamovateľovi ujmou na zdraví, neudrela ho, neublížila mu na zdraví a ani ho nezosmiešňovala. Podľa\njej názoru neurobila teda nič, čo by bolo možné považovať za hrubý útok na osobu oznamovateľa.\n22. Záverom žalobkyňa dodala, že bola uznaná za vinnú za priestupok proti občianskemu\nspolunažívaniu. Zákon pri tomto priestupku výslovne vyžaduje naplnenie jedného zo znakov skutkovej\npodstaty priestupku charakterizujúci vzťah páchateľa priestupku k spáchanému činu, a to úmyslu.\nŽalobkyňa tvrdila, že nemala žiadnu vôľu, aby narušila občianske spolunažívanie, jej konanie možno\ncharakterizovať len ako reakciu na správanie sa oznamovateľa a ako ochranu pred jeho verbálnymi\nútokmi. Mala za to, že svojím konaním žiadny priestupok nespáchala, nakoľko nemala úmysel narušiť\nobčianske spolunažívanie a zákon o priestupkoch pri tomto druhu priestupku úmysel výslovne vyžaduje.\nNamietala, že správne orgány navyše pri svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom neskúmali tento\nzákladný znak priestupku. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán preto podľa jej názoru nesprávne\nprávne posúdili vec aj pokiaľ ide o skúmanie úmyslu, ako základného znaku priestupku.\n\nIII.\nVyjadrenia účastníkov konania\n23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2023, v súvislosti s genézou vzájomných konfliktov,\nktoré mala žalobkyňa s A. A., ktoré boli uvedené v žalobe, uviedol, že tieto okolnosti sú pre posúdenie\npriestupkovej zodpovednosti žalobkyne irelevantné, pretože nemajú priamu súvislosť so spáchaním\npriestupku, za ktorý bola uznaná vinnou. Poukázal na to, že orgán rozhodujúci o odvolaní, prípadne\nžalobe, nie je povinný reagovať na úplne všetky námietky tejto osoby, ktoré uplatnila vo svojom podaní,\nale len na tie, ktoré majú skutočne relevantný skutkový a právny charakter.\n24. Ďalej žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že „žalobkyňa a A. A. začali diskusiu medzi štyrmi\nočami. A. A. opäť začal útočiť na žalobkyňu, keď jej povedal, že nepracovala riadne, že materskej\nškole spôsobila škodu, že nepostupovala v zmysle protipandemických opatrení a že chcela spísať\npetíciu proti nemu. Keďže opäť odzneli tieto nepravdivé tvrdenia, vyšli na chodbu, aby sa spýtali\nostatných učiteliek, či niečo vedia o petícii. Každá učiteľka však jednoznačne potvrdila, že žiadna petícia\nnebola.“ konštatoval, že tieto skutočnosti sú pre posúdenie priestupkovej zodpovednosti žalobkyne\nnepodstatné, a to z dôvodu, že ak by aj prípadne boli tvrdenia A. A. nepravdivé (čo v súvislosti so\nspáchaným priestupkom nie je potrebné skúmať, pričom bola vtedy prítomná iba žalobkyňa a A. A. - ide\no tvrdenie proti tvrdeniu), nezbavuje táto okolnosť žalobkyňu jej zodpovednosti za vlastné protiprávne\nsprávanie, resp. žalobkyňa je povinná zachovávať pokojné občianske spolunažívanie a neriešiť prípadné\nkonflikty spôsobom, ktorý vyplýva zo žalovaného i prvostupňového rozhodnutia. Rovnako pre posúdenie\npriestupkovej zodpovednosti žalobkyne nie je podľa názoru žalovaného podstatná ani okolnosť, že\nriaditeľkou materskej školy bola žalobkyňa, nebol ukončený jej pracovný pomer a preto bola v plnom\nrozsahu zodpovedná za riadenie tohto inštitútu. A. A. teda nemal žiadne oprávnenie dávať pokyny\nžalobkyni na opustenie budovy materskej školy.\n25. Na podklade výpovede oznamovateľa a svedkov mal žalovaný za to, že vina žalobkyne bola bez\npochybností preukázaná, pričom nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že skutkový stav bol nesprávne\nzistený a že neboli odstránené rozpory medzi jednotlivými svedeckými výpoveďami.\n26. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že postupom žalovaného došlo k porušeniu práva žalobkyne na\nspravodlivé prejednanie veci, žalovaný uviedol, že odmieta, že by žalobkyňa bola ukrátená na svojich\nprávach tak, ako to uvádza. Predovšetkým z administratívneho spisu vyplýva, že všetci svedkovia,\nvrátane oznamovateľa, boli pred podaním výpovede poučení o svojich právach a povinnostiach\nvyplývajúcich zo zákona o správnom konaní i zo zákona o priestupkoch. Žalovanému nie je zrejmé,\npodľa ktorého konkrétneho ustanovenia by bol prvostupňový správny orgán oprávnený „donucovať“\nsvedka k tomu, aby odpovedal na otázky žalobkyne. Je potrebné rozlišovať situáciu, kedy osoba\npodáva vysvetlenie orgánu objasňujúcemu priestupky, prípadne správnemu orgánu. V týchto prípadoch\nje povinná vypovedať (okrem výnimiek vyplývajúcich napr. z § 35 ods. 2 správneho poriadku), pričom\njej táto povinnosť vyplýva z § 35 ods. 1 správneho poriadku, § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o\npolicajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 56 ods. 2 zákona o priestupkoch. Žalovaný preto\nodmietal, že by tým, že oznamovateľ odmietol odpovedať na otázky žalobkyne, prišlo k porušeniu\njej procesných práv a dodal, že táto okolnosť je úplne irelevantná, keďže vina žalobkyne bola bez\nakýchkoľvek pochybností preukázaná výpoveďami viacerých svedkov. Žalovaný tak nepovažoval za\ndôvodné zrušenie žalovaného rozhodnutia, čomu zodpovedá aj právny názor vyjadrený v rozhodnutí NS\nSR sp. zn. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002: „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval\nproces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre\núčastníka.“\n27. V súvislosti s iným hrubým správaním žalobkyne žalovaný uviedol, že z priebehu skutkového deja je\nzrejmé, že žalobkyňa rukami odtláčala oznamovateľa von zo školy, povedala mu vetu „vyhodím Vás ako\nvrece hovna a Vy Ste sviniar” a ďalšie hrubé nadávky, ako „choďte do piče“, pričom takéto správanie\n- aj v prítomnosti maloletých detí - celkom určite nie je v súlade so záujmom spoločnosti na pokojnom\nspolunažívaní, čo podľa názoru žalovaného celkom určite predstavuje naplnenie materiálneho znaku\npriestupku. Bol toho názoru, že nie je teda pravdivá námietka žalobkyne, že by správne orgány žiadnym\nspôsobom neskúmali materiálne znaky priestupku, ale výlučne formálne znaky.\n\n28. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že svojím konaním žiadny priestupok nespáchala, nakoľko nemala\númysel narušiť občianske spolunažívanie a zákon o priestupkoch pri tomto druhu priestupku úmysel\nvýslovne vyžaduje, mal žalovaný za to, že úmysel páchateľa je možné odvodiť z okolností spáchania\nskutku a zo spôsobených následkov, pričom poukázal na všeobecne platnú právnu zásadu ignorantia\niuris (legis) non excusat, ktorou je ovládané aj administratívne (správne) trestanie a ktorá znamená, že\nnikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal\nzákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Preto je podľa jeho názoru treba vychádzať z daného\nskutkového stavu, podľa ktorého sa žalobkyňa správala úmyselne spôsobom, kedy došlo v dôsledku\ntakéhoto správania k narušeniu pokojného občianskeho spolunažívania. Bol toho názoru, že nie je\npreto možné akceptovať námietky žalobkyne, že nemala úmysel narušiť občianske spolunažívanie,\nkeď oznamovateľovi uviedla vety ako „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar” a ďalšie hrubé\nnadávky, ako „choďte do piče“. Zároveň je podľa jeho názoru vylúčená aj tá skutočnosť, že by žalobkyňa\nv čase spáchania skutku trpela duševnou chorobou, v dôsledku ktorej by mala zníženú ovládaciu alebo\nrozpoznávaciu schopnosť, čo by ju robilo právne nezodpovednou za spáchaný skutok. Žalovaný navrhol,\naby správny súd žalobu zamietol.\n29. Žalobkyňa vo vyjadrení (replike) zo dňa 19.10.2023 uviedla, že práva žalobkyne boli porušené tým,\nže nemohla klásť A. A. otázky len z toho dôvodu, že A. A. tak rozhodol. Súčasťou práva na spravodlivý\nsúdny alebo správny proces je však aj to, aby obvinená osoba mohla klásť svedkom a iným osobám\notázky. Pokiaľ je toto právo porušené, obvinená osoba má obmedzené práva pri svojej obhajobe.\nĎalej uviedla, že správny orgán a následne ani žalovaný sa vôbec nezaoberali materiálnou stránkou\npriestupku, ale skúmali výlučne formálne znaky. Napokon dodala, že úmysel je formou zavinenia, pričom\njeho podstatou je vôľa páchateľa spôsobiť svojim konaním rozhodujúce skutočnosti, v tomto prípade to\nmala byť vôľa žalobkyne narušiť občianske spolunažívanie. Žalobkyňa však nemala žiadnu vôľu, aby\nnarušila občianske spolunažívanie, išlo o reakciu na správanie sa oznamovateľa a ako ochranu pred jeho\nverbálnymi útokmi. Navyše správny orgán úmysel ani žiadnym spôsobom neskúmal, resp. vo svojom\nrozhodnutí sa k tejto otázke nevyjadril.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n30. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n31. O žalobe Správny súd v Bratislave rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 18.03.2026, nakoľko\nani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky\npodľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho\npojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho\nsúdu.\nV.\nPrávne posúdenie\n32. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n34. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\n\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n36. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n37. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n38. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n39. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak\nnejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n40. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,\nak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\n41. Podľa § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ\na) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo\nb) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že\nho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.\n42. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\n43. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného číslo: OU-TT-OOP1-2022/039198-002 zo dňa\n23.09.2022, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania\npriestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona\no priestupkoch.\n44. V nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch súd konštatuje, že predmetné\nustanovenie chráni hodnotu občianskeho spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného spolužitia\nobyvateľov Slovenskej republiky. Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a cielenými\nzásahmi - pred vyvolávaním strachu o zdravie (vyhrážanie sa ujmou na zdraví), pred zásahmi do zdravia\n(drobným ublížením na zdraví) či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé obvinenia z priestupku/\nschválnosti). Týmto spôsobom zákon o priestupkoch nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných\nvzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne, ale čo je aj\nz celospoločenského hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah verejnej\nmoci do slobody jednotlivcov. Výpočet druhov správania, ktoré neprípustným spôsobom zasahujú do\npokojného spolužitia je otvorený/demonštratívny, čo sa prejavuje v tom, že sankcionovateľné je aj\n„iné hrubé správanie.“ Iné hrubé správanie je pritom pojmom neurčitým. Požiadavky na spoločenskú\nnebezpečnosť pretavil zákonodarca do slova „hrubosť“, ktoré je spoločným znakom všetkých konaní\nuvedených v skutkovej podstate podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Práve hrubosť\nsprávania, resp. zásahu do pokojného spolunažívania je legitimizujúcim faktorom pre zásah verejnej\nmoci v podobe sankcionovania správania za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o\npriestupkoch. Hrubé správanie obvineného z priestupku predstavuje správanie, ktoré sa vymyká z\nustálených noriem občianskeho spolunažívania. Môže spočívať napríklad vo verbálnej agresii, fyzickej\nagresii nedosahujúcej intenzitu ani drobného ublíženia na zdraví či v spôsobení iného dostatočne\nzávažného následku.\n\n45. Žalobkyňa v žalobe namietala, že prvostupňový ako aj odvolací orgán nesprávne zistili skutkový\nstav uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobkyne vo výpovediach oznamovateľa\na svedkov boli rozpory, ktoré neboli odstránené, pričom svedkovia nepotvrdili, že mala uviesť slová,\nktoré sú uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo\nuvedené, že žalobkyňa sa „...počas slovnej hádky hrubo správala voči A. H. A., pričom mu povedala\nslová v maďarskom jazyku, že ,,kidobom magát innen mint egy szarzsákot és maga egy szemét\nember?, čo v preklade do slovenského jazyka znamená: „vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste\nsviniar? a ďalšie hrubé nadávky, ako choďte do piče a následne viackrát odstrčila od seba pána A.\nH. A., a tlačila ho von smerom z budovy materskej škôlky...“. Z administratívneho spisu súd zistil, že\nžalobkyňa sama uviedla (v zápisnici o prejednávaní priestupku zo dňa 14.04.2022), že oznamovateľa\npriestupku od seba viackrát odstrčila obidvomi rukami smerov von z budovy. Skutočnosť, že žalobkyňa\noznamovateľa priestupku tlačila von smerom z budovy materskej škôlky, okrem oznamovateľa potvrdili\nvo svojej výpovedi tri svedkyne (I. J., L. D. a I. K.). Skutočnosť, že žalobkyňa povedala oznamovateľovi\n„vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar? potvrdila okrem samotného oznamovateľa svedkyňa\nI. J.. Skutočnosť, že žalobkyňa povedala oznamovateľovi ďalšie hrubé nadávky, ako „choďte do piče“,\npotvrdili svedkyne I. J. a I. K.. Oznamovateľ uviedol, že ho žalobkyňa hrubo urážala, ale konkrétne\nurážky si už nepamätal. Z uvedeného vyplýva, že v týchto podstatných skutočnostiach neboli rozpory\nmedzi výpoveďami oznamovateľa a svedkov, a tiež boli preukázané skutočnosti uvedené v skutkovej\nvete rozhodnutia o priestupku. Súd pritom nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti týchto svedkýň,\nnenamietala ju ani samotná žalobkyňa. Pokiaľ teda žalobkyňa v administratívnom konaní uvádzala, že\nnie je pravda, že by oznamovateľa priestupku urážala alebo, že by používala neslušné slová, je zrejmé,\nže v priestupkovom konaní bol preukázaný opak.\n46. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že oznamovateľ pri prvom výsluchu uviedol, že ho žalobkyňa udrela\na chytila ho za kabát a takto ho vyhodila von z chodby na dvor. Pri druhom výsluchu však tvrdil úplne iné\nskutočnosti, keď uviedol, že z budovy odišiel sám. Z administratívneho spisu súd zistil, že oznamovateľ\npri žiadnom výsluchu neuviedol, že by ho žalobkyňa udrela. V zázname o podaní oznámenia podľa §\n59 ods. 3 zák. o priestupkoch zo dňa 15.12.2021 oznamovateľ uviedol, že ho žalobkyňa chytila za kabát\na vyhodila von z chodby na dvor. V zápisnici zo dňa 12.04.2022 uviedol, že ho žalobkyňa chytila za kabát\na vytlačila ho z budovy na dvor. V zápisnici zo dňa 18.05.2022 uviedol, že ho tlačila von tým spôsobom,\nže ho chytila za kabát a takto tlačila smerom von. Bol vytlačený smerom von z budovy a následne odišiel\nsám. Z uvedeného je zrejmé, že medzi jednotlivými výpoveďami oznamovateľa sú len zanedbateľné\nrozdiely, ktoré nemajú pre posúdenie veci relevantný význam, keďže toto konkrétne oznamovateľom\npopisované konanie žalobkyne nie je súčasťou skutkovej vety.\n47. Žalobkyňa tiež namietala, že došlo k porušeniu jej procesného práva klásť svedkom otázky, keď\noznamovateľ nebol ochotný odpovedať na všetky jej otázky. Z administratívneho spisu však vyplýva, že\noznamovateľ iba pri jednej otázke žalobkyne, a to konkrétne „čo sa odohralo v kancelárii a prečo sme\nvyšli na chodbu?“ uviedol, že sa rozprávali o rozviazaní pracovnej zmluvy (teda minimálne čiastočne na\notázku odpovedal) a následne uviedol, že na danú otázku je ochotný odpovedať na príslušnom súde,\nktorý sa bude zaoberať rozviazaním pracovnej zmluvy. Pri naliehaní, aby na otázku odpovedal, uviedol,\nže otázka nesúvisí s predmetom jeho oznámenia. Na dve ďalšie otázky oznamovateľ odpovedal, že si\nnepamätá, čo však neznamená odmietnutie odpovede. Pokiaľ ide o vyššie citovanú otázku, žalobkyňa\nneuviedla, aké skutočnosti, relevantné pre posúdenie veci, mali byť odpoveďou na ňu preukázané.\nŽalobkyňa sama uviedla, čo sa odohralo v kancelárii, keď uviedla (v zápisnici zo dňa 14.04.2022),\nže keď oznamovateľ vstúpil do jej kancelárie, začali komunikovať ohľadom skončenia jej pracovného\npomeru. Nevedeli sa dohodnúť a oznamovateľ začal uvádzať také skutočnosti, ktoré vôbec nemajú\nžiadnu pravdivosť, ako aj to, že na neho chcela napísať petíciu a ešte uviedol, že mala poškodiť materskú\nškolu alebo, že nedodržiavala protipandemické opatrenia. Následne medzi nimi vznikla slovná hádka\na žalobkyňa vyšla von z kancelárie a oznamovateľ vyšiel za ňou von na chodbu. Tieto tvrdenia žalobkyne\nnikto nespochybnil. Z opisu udalostí samotnou žalobkyňou teda vyplýva, že oznamovateľ jej vytýkal\nnedostatky v práci, avšak žalobkyňa neuvádzala, že by jej on sám nadával, vyhrážal sa jej ujmou na\nzdraví, alebo ju fyzicky napadol, prípadne sa voči nej inak hrubo správal. Žalobkyňa teda neopísala\nžiadne také správanie oznamovateľa, ktoré by mohlo dôvodne vyprovokovať takú reakciu zo strany\nžalobkyne, aká bola popísaná v skutkovej vete rozhodnutia o priestupku.\n\n48. Žalobkyňa ďalej vytýkala, že správne orgány žiadnym spôsobom neskúmali materiálne znaky\npriestupku, ale výlučne iba formálne znaky. Tejto námietke žalobkyne nemožno prisvedčiť. Materiálna\nstránka (alebo materiálny znak) priestupku spočíva v tom, že konanie páchateľa porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti. Inými slovami, ide o spoločenskú škodlivosť daného konania. Prvostupňový orgán\nv rozhodnutí o priestupku konštatoval, že „občianske spolunažívanie ako neurčitý právny pojem možno\ndefinovať ako určitý súhrn ustálených pravidiel konania a správania sa v spoločnosti, ktorý je založený\nna rešpektovaní práv ostatných ľudí a ktorých dodržiavanie v určitom čase a mieste je v spoločnosti\nobvyklé. Hrubé správanie v materskej škôlke v spoločnosti nie je obvyklé a preto môžeme konštatovať,\nže išlo o konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti.“ Tú istú námietku, ako v správnej\nžalobe, vzniesla žalobkyňa aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí okrem iného uviedol, že „z priebehu skutkového deja je zrejmé, že obvinená rukami odtláčala\noznamovateľa von zo školy, povedala mu vetu ,,vyhodím Vás ako vrece hovna a Vy Ste sviniar” a ďalšie\nhrubé nadávky, ako „choďte do piče“, pričom takéto správanie - aj v prítomnosti maloletých detí - celkom\nurčite nie je v súlade so záujmom spoločnosti na pokojnom spolunažívaní, čo podľa názoru odvolacieho\norgánu celkom určite predstavuje naplnenie materiálneho znaku priestupku.“ Z uvedeného je zrejmé že\nsprávne orgány prejednávajúce priestupok skúmali naplnenie materiálnej stránky priestupku.\n49. Ďalej žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že správne orgány neskúmali úmysel ako základný\nznak daného priestupku, a teda vec nesprávne právne posúdili. Tejto námietke žalobkyne opäť\nnemožno prisvedčiť. Priestupkom môže byť iba zavinené konanie. Na zodpovednosť za priestupok\nstačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nForma zavinenia je definovaná opisom vôľovej a vedomostnej zložky správania páchateľa. V prípade\númyselného konania má páchateľ vôľu, aj vedomosť. V prípade nedbanlivostného konania páchateľ\nnemá vôľu, ale má vedomosť alebo ju mohol mať. Na úmyselné spáchanie priestupku postačuje\nnepriamy úmysel. Žalovaný aj prvostupňový orgán konštatovali, že žalobkyňa priestupok spáchala\númyselne. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že zo strany žalobkyne išlo o konanie\nvedomé a vôľové a vedela o tom, že svojim konaním poruší alebo ohrozí záujem chránený zákonom.\nZ uvedeného vyplýva, že správne orgány skúmali subjektívnu stránku priestupku, aj keď je pravdou,\nže v odôvodnení rozhodnutí sa touto stránkou priestupku podrobne nezaoberali. To však žalobkyňa\nv správnej žalobe nenamietala. Súd bol pritom viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1\nSSP) s výnimkou vád uvedených v § 195 SSP, medzi ktoré však nepatrí nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správne orgány neskúmali úmysel ako\nzákladný znak daného priestupku, nie však, že by v tomto smere napadnuté rozhodnutie nebolo\nodôvodnené. Až vo vyjadrení zo dňa 19.10.2023 k vyjadreniu žalovaného, žalobkyňa uviedla, že správny\norgán úmysel ani žiadnym spôsobom neskúmal, resp. vo svojom rozhodnutí sa k tejto otázke nevyjadril.\nToto vyjadrenie žalobkyne však bolo podané až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, preto už\nním nebolo možné dopĺňať žalobné body (§ 183 SSP).\n50. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna\nstránka, objekt, objektívna stránka. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť naplnené\nvšetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. Skutková podstata priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona o priestupkoch. Subjektom priestupku podľa\ncitovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné\nzavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,\nnepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t. j.\nchráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie\nsubjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a\nnásledkom, t. j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania.\n51. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu presne a dostatočne zistený skutkový stav, ktorý\nviedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty:\n- priestupku sa dopustila žalobkyňa (subjekt),\n- žalobkyňa sa dňa 15.12.2021 v čase okolo 09.30 h v budove Katolíckej materskej škôlky v meste Veľký\nMeder na ulici Sv. Štefana, okres Dunajská Streda, počas slovnej hádky hrubo správala voči A. H. A.,\npričom mu povedala slová v maďarskom jazyku, že ,,kidobom magát innen mint egy szarzsákot és maga\negy szemét ember?, čo v preklade do slovenského jazyka znamená: „vyhodím Vás ako vrece hovna a\nVy Ste sviniar? a ďalšie hrubé nadávky, ako choďte do piče a následne viackrát odstrčila od seba pána\n\nA. H. A., a tlačila ho von smerom z budovy materskej škôlky, t. j. iným hrubým správaním úmyselne\nnarušila občianske spolunažívanie (subjektívna stránka),\n- predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt),\n- konaním žalobkyne bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka).\n52. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu v tom, že\nskutok žalobkyne vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, predstavuje iné hrubé správanie,\nvýznamne narušuje pokojné občianske spolunažívanie a predstavuje priestupok podľa § 49 ods. 1\npísm. d) zákona o priestupkoch. Vulgárne výroky žalobkyne adresované oznamovateľovi priestupku\n(sprevádzané odstrkovaním a tlačením smerom von z budovy) majú povahu verbálnej agresie, pričom\nškodlivosť a spoločenská neakceptovateľnosť takýchto vyjadrení bola znásobená tým, že k nim došlo\nverejne, na pôde materskej školy, v prítomnosti viacerých osôb, vrátane maloletých detí. Správanie,\nresp. vyjadrenia žalobkyne sú preto nielen spoločensky nevhodné, ale neakceptovateľné v miere, ktorá\ndosahuje hrubosť vyžadovanú v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Súd pri\ntýchto výrokoch a správaní žalobkyne nemal pochybnosť ani o naplnení subjektívnej stránky priestupku.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa vyššie uvedeným spôsobom oznamovateľovi\nvulgárne nadávala, a robila to verejne. Takéto správanie nepochybne predstavuje úmyselné zavinenie\nvyžadované § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nemožno ho v žiadnom prípade posúdiť ako\nnedbanlivosť, pričom ani sama žalobkyňa neuvádzala žiadne také skutočnosti, ktoré by o nedbanlivosti\nv tomto prípade umožňovali uvažovať.\n53. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania je súd\nviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, s výnimkou dôvodov uvedených v § 195 SSP, ktoré súd skúma\naj nad rámec žalobných bodov uvedených v správnej žalobe. Súd však v prejednávanej veci nezistil\nvady napadnutého rozhodnutia, ktoré vyplývajú z ust. § 195 SSP. Na základe vyššie uvedeného mal\nsúd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie\naj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny\nsúd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s\n§ 194 ods. 2 SSP).\n54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní\nod doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP\nv spojení s § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom\nsúde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej\nsťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\n\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}