Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/161/2022 2022200348 13. 03. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200348.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LL.M., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: EUROHAUSE, s. r. o., Orviská cesta 7137, 921 01 Piešťany, IČO: 36 286 087, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, P.O.BOX 3, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu OU-TT-OOP1-2022/036280-002 zo dňa 22.09.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov, č. spisu OU-TT-OOP1-2022/036280-002 zo dňa 22.09.2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) č. spisu OU-TT-OOP1-2022/036280-002 zo dňa 22.09.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie podané: EUROHAUSE, s. r. o. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“), a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, organizačného odboru (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. spisu OU-PN-OO-2022/005193-003 zo dňa 06.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Účastníkovi konania bola prvostupňovým rozhodnutím podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/ 2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) uložená pokuta vo výške 3.319,- eur pre porušenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP na vozidlo A. XXX B. výrobnej značky C. C. XXX D./-/- (ďalej len „vozidlo“) v čase od 01.12.2019 do začatia správneho konania dňa 11.05.2022. 3. Správne konanie sa začalo na základe oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 29.03.2021, keď bolo zistené porušenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prvostupňový orgán z národnej evidencie vozidiel vedenej ministerstvom vnútra zistil, že vozidlo bolo v čase od 01.12.2019 do 11.05.2022 v držbe účastníka
konania so statusom „v prevádzke“. Účastník konania predložil čestné vyhlásenie o zošrotovaní vozidla. Dokumentácia k zošrotovaniu vozidla bola odovzdaná 10.05.2011 pani E. (bývalá zamestnankyňa správneho orgánu), čo má od nej aj podpísané. Tieto doklady však po vyše 11 rokoch nie je schopný nájsť, našiel len fotky z nehody vozidla, ktoré predložil. 4. Na tomto základe prvostupňový orgán zistil, že doklad o zošrotovaní motorového vozidla nie je súčasťou spisu č. ObU- PN-OEO- P/2011/003945. Z tohto spisu zistil, že 16.05.2011 vydal rozhodnutie č. P/2011/003945 s tým odôvodnením, že účastník sa k porušeniu povinnosti vyjadril listom zo dňa 07.05.2011, v ktorom nespochybňuje skutočnosť, že na vozidlo neuzatvoril povinné zmluvné poistenie a aj keď vozidlo bolo z dôvodu poruchy, resp. vážnej nehody nepojazdné, nevykonal ďalšie úkony, ktoré by ho zbavili povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné poistenie. Uložil mu preto vtedy pokutu vo výške 1.260,- eur. 5. Držiteľom vozidla bol v období trvania protiprávneho stavu účastník konania, a preto bol povinný uzatvoriť na vozidle poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide tu o objektívnu povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu a mať ju uzatvorenú počas celej doby prevádzky vozidla. Motorové vozidlo musí byť zo zákona poistené sústavne a bez výnimky. K zániku povinnosti niektorým z dôvodov podľa § 6 ods. 1 zákona o PZP nedošlo. Výšku pokuty, vzhľadom na jej represívnovýchovnú funkciu, odôvodnil prvostupňový orgán poukazom na dĺžku protiprávneho stavu a na výšku priemerného ročného poistného pre jednotlivé kategórie vozidiel pre rok 2022 pre tarifnú skupinu kód G02 (tá bola 1.987,22 eur). 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa žalovaného je úlohou správnych orgánov zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplniť podklad pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Prvostupňový orgán nezistil existenciu poistnej zmluvy vo vzťahu k vozidlu v skúmanom období. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Existencia právnej skutočnosti spôsobujúca zánik poistenia zodpovednosti v skúmanom období nebola preukázaná. Účastník uviedol, že vozidlo nebolo po dopravnej nehode schopné prevádzky a dal ho preto zošrotovať, o čom informoval zamestnankyňu obvodného úradu a je to vidieť aj z daňových priznaní. Doklad o zošrotovaní motorového vozidla nie je súčasťou spisu. 7. Nehoda sa podľa účastníka mala stať 30.03.2007 a údajne mal doklad o zošrotovaní vozidla predložiť správnemu orgánu dňa 10.05.2011, o čom však okrem čestného vyhlásenia nepredložil žiaden doklad. Prvostupňový orgán čestné vyhlásenie ako dôkaz nepripustil, keďže čestné vyhlásenie sa nevzťahuje na prípady, keď je zákonom predpísaný úradný postup, resp. keď na určité skutočnosti vydáva príslušný orgán potvrdenie. Navyše, účastník konania nemá právny nárok na to, aby správny orgán pripustil namiesto dôkazu čestné vyhlásenie. 8. Žalovaný zdôraznil, že o zánik vozidla nejde automaticky v prípade, ak vznikne na vozidle totálna škoda. Zánik treba písomne dokladovať. V období trvania protiprávneho stavu bolo vozidlo tuzemským motorovým vozidlom a bolo zapísané v príslušnej evidencii motorových vozidiel so statusom „v premávke“. Od 01.01.2006 nie je možné ponechať si vozidlo na náhradné diely a ak osoba nechce, aby sa na ňu vzťahovala povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu, potom musí odovzdať vozidlo na ekologické spracovanie, aby ho bolo možné vyradiť z evidencie. O tom príslušné orgány vystavia príslušné potvrdenie. Druhým spôsobom je vyradenie na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva o neexistencii vozidla. Doklad o totálnej škode preukazuje len tú skutočnosť, že na vozidle bola spôsobená totálna škoda. 9. Údaj v centrálnej evidencii vozidiel je objektívny údaj bez ohľadu na subjektívny stav vozidla až do nahlásenia zmeny tohto stavu v predmetnej evidencii. Na vozidlá evidované s daným statusom sa vzťahuje povinnosť mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie, aj keby sa nepoužívalo a bolo nepoužiteľné, ako aj platnú emisnú a technickú kontrolu, aj keď vozidlo je nepojazdné. Status vozidla v centrálnej evidencii vozidiel je v danom prípade rozhodný. 10. Námietku premlčania žalovaný neuznal, pretože posúdil charakter daného správneho deliktu ako trváci, a tak nedošlo k premlčaniu.
11. Výšku uloženej pokuty preskúmal z hľadiska jej opodstatnenosti a primeranosti, a považoval ju za adekvátnu. III. Správna žaloba 12. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 05.12.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré označil za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). V rámci vymedzených žalobných dôvodov namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav veci a závery nemajúce oporu v administratívnom spise. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil § 9 ods. 1 písm. a) a c) zákona o PZP, keď písm. c) považuje za samostatný dôvod zániku poistenia z dôvodu vyradenia vozidla z evidencie vozidiel. Ide tu o samostatné dôvody zániku poistenia. Žalobca v žalobe poukázal aj na podmienky povinného zmluvného poistenia spoločnosti Allianz, kde je konštatované, že zmluva zanikne z právneho hľadiska zánikom, odovzdaním alebo vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel, resp. z premávky na pozemných komunikáciách. Argumentoval tým, že už v odvolaní predložil fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že vozidlo bolo komplexne zničené a nespĺňa požiadavky motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z. z., a tak ho nebolo možné využívať ako motorové vozidlo. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním správneho orgánu, že doklad o totálnej škode nepreukazuje skutočnosť, že vozidlo zaniklo, pretože ak by sa správny orgán pridržal príslušných ustanovení správneho poriadku a vyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, nepochybne by dospel k záveru, že práve tento dôkaz v spojení s príslušnou fotodokumentáciou založenou v spise preukazuje, že k zániku poistenia došlo zo zákona dňa 30.03.2007. K zániku vozidla došlo haváriou, totálnym zničením, a teda k zániku poistenia zodpovednosti došlo zo zákona, na čo nie je potrebný žiaden procesný úkon zániku poistenia. 14. Žalobca zotrval na tom, že pracovníčke pani E. dňa 10.05.2011 doručil doklad o zošrotovaní predmetného vozidla. Nemožno súhlasiť s vyhodnotením čestného vyhlásenia žalobcu, keďže správny orgán neuviedol žiadny osobitný zákon, ktorý by vylúčil tento dôkaz pripustiť. Zákonom predpísaný úradný postup, pri ktorom je potrebné predložiť zákonom požadované potvrdenie, sa vzťahuje na § 9 ods. 1 písm. c) zákona o PZP. 15. Podľa žalobcu zodpovednosť za správny delikt zanikla najneskoršie vydaním rozhodnutia Okresného úradu Piešťany č. P/2011/003945 zo dňa 16.05.2011, a tak podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku mal správny orgán konanie zastaviť. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci. 16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, kedy sa správny orgán o údajnom porušení povinností zo strany žalobcu dozvedel. 17. Žalobca mal za to, že odôvodnenie výšky pokuty je nedostatočné, keďže žalovaný len odkázal na prvostupňové rozhodnutie. Z tohto odôvodnenia žiadny spôsob výpočtu nevyplýva. 18. V poslednej časti žaloby žalobca poukázal na judikatúru týkajúcu sa práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. IV. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 25.01.2024 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že žalobca bol zapísaný v evidencii vozidiel ako držiteľ vozidla v rozhodnom období, pričom počas neho nezistil existenciu poistnej zmluvy a nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že by poistenie zodpovednosti vzniklo. Nebola ani preukázaná právna skutočnosť spôsobujúca zánik poistenia. O zošrotovaní alebo informovaní p. E. nepredložil žiaden dôkaz, iba čestné vyhlásenie, ktoré nebolo pripustené. Z administratívneho spisu k rozhodnutiu č. P/2011/003945 vyplynulo, že na vozidlo neuzatvoril povinné zmluvné poistenie, aj keď vozidlo bolo z dôvodu poruchy, resp. vážnej nehody nepojazdné, no nevykonal žiadne ďalšie úkony, ktoré by ho zbavili povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné poistenie.
20. Podľa žalovaného zánik vozidla je potrebné písomne dokladovať. Údaj vozidla v centrálnej evidencii vozidiel je objektívny údaj. Na vozidlo s evidovaným statusom sa vzťahuje nielen povinnosť mať zatvorené povinné zmluvné poistenie, ale aj platnú emisnú a technickú kontrolu, aj keď je vozidlo nepojazdné. Status vozidla je rozhodný, keďže nie je reálne možné a zistiteľné, či sa vozidlo skutočne používa alebo nie, ak to povinná osoba riadne neohlási. 21. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán posúdil charakter deliktu ako trváci delikt, keď došlo k vyvolaniu a udržaniu protiprávneho stavu. 22. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. 24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024 poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024 poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom (odkaz na § 800 a 802 Občianskeho zákonníka - pozn. súdu) zaniká aj a) zánikom motorového vozidla, b) zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel (odkaz na § 90 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. - pozn. súdu), c) vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel (odkaz na § 91 a 92 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. - pozn. súdu), d) prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom (odkaz na § 196 Trestného poriadku - pozn. súdu), e) vrátením dokladu o poistení zodpovednosti pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, f) vyradením motorového vozidla z premávky na pozemných komunikáciách (odkaz na § 24 zákona č. 725/2004 Z. z. - pozn. súdu), g) zmenou nájomcu, ak je na motorové vozidlo uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci. 26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024 okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500 Sk do 100 000 Sk. 27. Podľa § 19 ods. 3 zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 28. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/161/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. TT-14S/161/2022. 29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 30. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.03.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 31. Z úradnej činnosti správny súd zistil, že právny zástupca žalobcu (č. l. 11) JUDr. Igor Horanský, advokát, E. F. Scherera 2, 921 01 Piešťany, zmenil formu výkonu advokácie na: Horanský & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Staničná 1, 921 01 Piešťany. Správny súd vyzval právneho zástupcu na doloženie aktuálnej plnej moci (č. l. 47), pričom ten na túto výzvu nereagoval. Vo veciach správneho trestania sa nevyžaduje na konanie povinné právne zastúpenie (§ 49 ods. 2 písm. b/ SSP), a preto správny súd zasiela rozsudok vo veci samej priamo žalobcovi. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Úlohou správneho súdu v prejednávanom prípade bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a konania, ktoré im predchádzalo, a to z hľadiska či skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy preukazuje spáchanie správneho deliktu podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP a uloženie pokuty tak, ako bolo uvedené v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že žaloba podaná žalobcom je žalobou vo veciach správneho trestania, správny súd preskúmal konanie a rozhodnutie aj mimo rozsah žalobných bodov, a to v medziach upravených v § 195 SSP. 33. Žalobca v správnej žalobe (o. i.) uplatnil dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného spočívajúci v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že predpokladom právneho hodnotenia skutkového stavu je, aby tento skutkový stav bol riadne zistený a v dostatočnej kvalite. Len takýmto spôsobom môže dôjsť k správnej právnej subsumpcii prípadu na skutkový stav. Žalobca na viacerých miestach žaloby uvádzal, že vozidlo bolo zničené, predložil o tom fotografiu, tiež uviedol, že toto zničenie malo vyplývať aj z ním podaných daňových priznaní, či z odovzdania dokumentácie zamestnankyni okresného úradu p. E.. Správny súd uvedené vyhodnotil ako dôvodné a konštatuje, že vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu bez pochybností a následnému určeniu výšky uloženej pokuty nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Žalobca logicky argumentoval, že pokiaľ ide o dokumentáciu ku skutočnosti, ktorá sa udiala pred viac ako 10 rokmi, že k nej nedisponuje dokumentáciou. Podľa názoru správneho súdu nič nebránilo orgánom verejnej správy dožiadať, napríklad orgán Policajného zboru, zistenie bližších okolností žalobcom tvrdenej dopravnej nehody, a to o to viac, keď ju žalobca aj časovo vymedzil na deň 30.03.2007. Rovnako tak nič nebránilo orgánom verejnej správy vyžiadať si od samotného žalobcu ním tvrdené daňové priznania, z ktorých údajne má vyplývať, že vozidlo bolo zničené. Podľa názoru správneho súdu tvrdenia žalobcu boli čiastočne opreté aj o dôkazný prostriedok, ktorým bola fotografia. Z tej nie je zrejmé EČV vozidla, a preto v kontexte prípadu bolo podľa názoru súdu nevyhnutné overiť, či ide o vozidlo, ktoré bolo predmetom správneho konania o uložení pokuty. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na znenie § 9 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, podľa ktorého poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj zánikom motorového vozidla, pričom zákonodarca vo vzťahu k tomuto dôvodu nevyužil prostredníctvom poznámky pod čiarou odkaz na žiaden iný osobitný právny predpis, ako to urobil v prípade iných písmen tohto ustanovenia. Z daného dôvodu správny súd konštatuje naplnenie dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci. 34. Správny súd ďalej uvádza, že identifikoval aj na to nasledujúci dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorý spočíva v nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej pokuty a ktorá bola namietaná žalobcom v správnej žalobe. V prvostupňovom rozhodnutí je výška pokuty odôvodnená nasledovne: protiprávny stav pri vozidle A. XXX B. trval od 01.12.2019 do 11.05.2022. Priemerná ročná sadzba
poistného vo vzťahu k kategórií vozidiel pre rok 2022 je 1987,22 eurá. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí považoval spôsob výpočtu pokuty za cit.: adekvátne, a ďalej sa k výške pokuty nevyjadril. 35. S týmto odôvodnením výšky pokuty sa správny súd nemôže stotožniť. Podľa § 19 ods. 3 zákona o PZP pri ukladaní pokuty sa prihliada nielen na dĺžku trvania protiprávneho stavu, ale aj na závažnosť porušenia povinnosti. Orgány verejnej správy sa vysporiadali s dĺžkou protiprávneho konania stavu, avšak v rozhodnutiach absentuje vyhodnotenie závažnosti protiprávneho konania žalobcu. Podľa názoru správneho súdu kritériá, ktoré sú ustanovené § 19 ods. 3 zákona o PZP, treba chápať ako kritéria minimálne, a to znamená, že minimálne k týmto dvom kritériám sa musí orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí vyjadriť a zhodnotiť ich vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. To nevylučuje, aby vzal do úvahy aj iné (ďalšie) zákonom neustanovené kritériá. Výška pokuty musí vždy reflektovať individuálnu situáciu. Uvedené platí o to viac, pokiaľ sa orgány verejnej správy rozhodli uložiť pokutu v maximálnej možnej sadzbe. Žalované orgány verejnej správy takto nepostupovali, a tak zaťažili svoje rozhodnutia aj vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 36. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Vzhľadom na tento dôvod považuje správy súd za predčasné vyjadriť sa k ostatným žalobným bodom. Podľa prvej alinei § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Úlohou orgánov verejnej správy po vrátení veci bude náležite zistiť skutkový stav veci, ktorý bude mať svoju oporu v administratívnom spise a na základe zisteného skutkového stavu následne na to ustáliť, či došlo alebo nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP. Za predpokladu, že správny orgán dospeje k záveru, že v predmetnom prípade došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto správneho deliktu a že je dôvodné uložiť pokutu za spáchanie správneho deliktu, tak svoj záver náležite a riadne odôvodní tak, aby napĺňal požiadavky kladené zákonom na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie jej výšky. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).