Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8Sf/41/2025 2022200263 15. 01. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200263.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 8Sf/41/2025
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpeného: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101938433/2022 zo dňa 08. júla 2022, takto rozhodol: 8Sf/41/2025 I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101938433/2022 zo dňa 08. júla 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 8Sf/41/2025 I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) oznámením o daňovej kontrole zo dňa 07. septembra 2020, doručeným dňa 17. septembra, oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019. 2. Správca dane vykonal dňa 08. decembra 2020 miestne zisťovanie u spoločnosti Megsys s. r. o., naposledy sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, Slovenská republika, IČO: 50 336 274 (ďalej len „spoločnosť Megsys“). O uvedenom miestnom zisťovaní správca dane spísal úradný záznam zo dňa 08. decembra 2020, v ktorom správca dane uviedol, že na mieste sídla spoločnosti Megsys sa nenachádza označenie tejto spoločnosti. Za účelom preverovania spoločnosti Megsys správca dane požiadal relevantné subjekty (banky) o súčinnosť, na čo bolo správcovi dane oznámené, že (i)
spoločnosť UniCredit Bank eviduje klienta – spoločnosť Megsys, k čomu UniCredit Bank predložila správcovi dane aj výpisy z účtu spoločnosti Megsys, (ii) spoločnosť Tatra banka, a.s. eviduje klienta – spoločnosť Megsys, k čomu Tatra banka, a.s. predložila správcovi dane relevantné informácie a výpisy z účtu spoločnosti Megsys, (iii) spoločnosť Poštová banka, a.s. eviduje klienta – spoločnosť Megsys a zároveň (iv) spoločnosť Poštová banka, a.s. predložila správcovi dane výpis účtu spoločnosti Megsys od založenia účtu. 3. Dňa 09. marca 2021 vykonal správca dane vypočutie svedka – A. B. C., bývalého konateľa spoločnosti Megsys. Svedok konštatoval, že bol konateľom spoločnosti Megsys, ako aj to, že spoločnosť Megsys podnikala so žalobcom – podľa slov svedka mali tieto dve spoločnosti dlhodobý obchodný styk. 4. Správca dane vydal dňa 03. mája 2021 oznámenie zistení z daňovej kontroly č. 100733294/2021 (ďalej len „oznámenie 1“), prostredníctvom ktorého žalobcovi zosumarizoval úkony správcu dane vykonané do času vydania oznámenia 1 a na strane 4 konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys s.r.o., boli daňovému subjektu X-NET spol. s r.o. v zdaňovacom období december 2017-december 2019 skutočne dodané. Správca dane tak na základe svojich zistení dospel k tomu, že nebolo preukázané, že spoločnosť Megsys dodala žalobcovi služby, deklarované na predložených faktúrach v danom období. K uvedenému konštatovaniu dospel aj z dôvodu, že spoločnosť Megsys s odkazom na počet zamestnancov podľa jeho názoru nevedela dodať deklarované služby. S odkazom na prezentované zistenia uviedol, že právo na odpočítanie dane žalobcovi nepriznáva. 5. Žalobca sa k oznámeniu 1 vyjadril podaním zo dňa 15. mája 2021, pričom namietol spôsob získania dôkazu – výsluch svedka A. B. C. a zároveň sa vyjadril k jednotlivým zisteným skutočnostiam správcu dane. Namietol závery správcu dane, prezentované v oznámení 1, pretože skutočnosti, ktoré správca dane zistil, nemôžu podľa žalobcu formulovať závery správcu dane. Žalobca o. i. uviedol, že je nesporné, že správcovi dane predložil listinné dôkazy preukazujúce, že činnosti vykonala spoločnosť Megsys, čím ako kontrolovaný subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Namietol, či správca dane vôbec preveroval, či sporné služby boli použité na zdaniteľné plnenia pre zákazníkov žalobcu, pričom ide o podstatnú skutočnosť pre posúdenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane sa podľa žalobcu naproti tomu zameral len na dodávateľa služieb, resp. na skutočnosti, ktoré sú relevantné pre dodávateľa a nie pre žalobcu. S odkazom na uvedené nesúhlasil so závermi správcu dane. Žalobca zároveň predložil správcovi dane zoznam servisných zásahov za obdobie december 2017 až december 2019 v počte strán 106, spolu s preberacími protokolmi za dané obdobie. 6. Správca dane vydal dňa 22. júla 2021 oznámenie výsledkov z daňovej kontroly č. 101300031/2021 (ďalej len „oznámenie 2“), v obsahu ktorého správca dane uviedol úkony správcu dane vykonané po vydaní oznámenia 1. V oznámení 2 sa správca dane vyjadril k vyjadreniu žalobcu k oznámeniu 1. Ako v oznámení 1, tak aj v oznámení 2 správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys, boli žalobcovi skutočne dodané, a preto nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane. K oznámeniu 2 sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 02. augusta 2021, pričom namietol závery správcu dane. Žalobca uviedol, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno a uviedol, že správca dane sa relevantne žiadnym spôsobom nevyjadril k námietkam žalobcu. Žalobca zároveň navrhoval, aby správca dane vypočul ďalších svedkov. 7. Správca dane následne vypracoval zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11. augusta 2021, ktorá zachytávala vypočutie svedka – A. B. C., bývalého konateľa spoločnosti Megsys. Svedok v rámci ústneho pojednávania odpovedal na otázky správcu dane a uviedol, že bol konateľom spoločnosti Megsys a zároveň uviedol, že žalobca a spoločnosť Megsys mala dlhodobý obchodný vzťah. 8. Správca dane vydal dňa 16. augusta 2021 protokol z daňovej kontroly č. 101500129/2021 (ďalej len „protokol“). Žalobca sa k protokolu vyjadril v podaní zo dňa 14. októbra 2021, pričom namietol závery správcu dane. Mal za to, že správca dane sa v protokole nevysporiadal s väčšinou námietok žalobcu. 9. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102553316/2021 zo dňa 13. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 7 910 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018. Správca dane nemal na základe
vykonaného dokazovania za preukázané, že služby fakturované dodávateľskou faktúrou č. 1812003 zo dňa 31. decembra 2018, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys boli žalobcovi v zdaňovacom období december 2018 skutočne dodané. Správca dane dané závery odôvodnil tým, že (i) spoločnosť Megsys nemohla poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami, pretože to nebolo kapacitne možné, (ii) žalobca si nepreveroval spoločnosť Megsys a (iii) žalobca len všeobecne opísal, na aký účel boli objednané služby, a teda služby fakturované dodávateľom spoločnosťou Megsys neboli žalobcovi ako daňovému subjektu v zdaňovacom období december 2018 skutočne dodané. Uvedené závery správca dane podporil aj tým, že dodávatelia spoločnosti Megsys boli nekontaktní a z uvedeného dôvodu nebolo možné preveriť dodanie ich služieb spoločnosti Megsys. Záverom správca dane konštatoval, že na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúceho z predloženej faktúry. Uviedol, že daň uvedená na faktúre dodávateľa sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade faktúre, nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu. 10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. februára 2022, pričom odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. 11. Po podaní odvolania žalovaný uložil správcovi dane doplniť dokazovanie a vyhodnotiť zistené skutočnosti vo vzťahu k záverom prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný uložil správcovi dane vykonať výsluchy navrhovaných svedkov a preverenie dodávky sporných služieb u žalobcu. S odkazom na pokyn žalovaného správca dane doplnil dokazovanie. V rámci doplnenia dokazovania bola správcovi dane doručená odpoveď zo strany spoločnosti SWAN, a.s., v rámci ktorej predložila správcovi dane dokumenty, ktoré preukazovali odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom. Zároveň spoločnosť SWAN, a.s. uviedla, že v období rokov 2017 až 2019 boli žalobcom poskytované služby, ktoré sú bližšie špecifikované v tejto odpovedi. Tvrdila, že pri uvedených službách sa jednalo o poskytnutie telekomunikačných služieb formou vzdialeného prepojenia pre konkrétnych koncových užívateľov – jej zákazníkov. Vyjadril sa, že je pre ňu je dôležitá kvalita služby a nie spôsob, resp. forma zabezpečenia. Spoločnosť SWAN, a.s. tak potvrdila dodanie služieb žalobcom. 12. Správcovi dane boli doručené odpovede (i) zo strany mesta Svätý Jur, ktoré potvrdilo odberateľskododávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (ii) zo strany spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (iii) zo strany spoločnosti Rackscale, s.r.o., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (iv) spoločnosti SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (v) spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, a (vi) spoločnosti Tatra banka, a.s., ktorá taktiež potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach. 13. V rámci doplnenia dokazovania správca dane vykonal dňa 16. mája 2022 výsluch bývalého zamestnanca spoločnosti Megsys – A. B. C., ktorý uviedol, že pre žalobcu vykonávali servisné zásahy, poradenskú činnosť ohľadom bezpečnosti počítačových sietí, inštalácie hardvéru, softvéru, s tým, že mali zmluvu na údržbu zariadení, monitorovanie, diagnostiku, konfiguráciu, servisné zásahy routerov, switchov atď. Práca spočívala v prihlásení sa do hotline žalobcu, tam do systému C-desk, mali interný login do všetkých zariadení, ktoré spravoval žalobca. Zariadení, prevažne bankomatov a platobných terminálov, ktoré servisovali, bolo okolo 2000 – 2300. V ďalšom obsahu výpovede svedok konkrétne opísal, akým spôsobom boli jednotlivé druhy služieb poskytované. Materiálne zabezpečenie poskytoval tak žalobca (server), rovnako mali aj vlastný server na Košickej ulici v Trnave, notebooky, internet, externé dátové pripojenie, telefóny. Práce boli vykonávané cez vzdialené prístupy žalobcu cez C-desk, do ktorého sa prihlásili, jedine servisné zásahy sa vykonávali osobne, žalobca mohol vidieť v systéme vybavenie a priebeh zásahov, technik pri preberacích protokoloch to videl v systéme a odsúhlasil iba hodiny. Služby vykonával osobne on, p. D. a konateľ spoločnosti. 14. Správca dane dňa 18. mája 2022 vykonal aj výsluch pána E. F., bývalého zamestnanca žalobcu, ktorý o. i. uviedol, že spoločnosť Megsys dodávala komplexné servisné úlohy a helpdesk služby v zmysle platných zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so svojimi zákazníkmi, s tým, že medzi tieto služby patrili konfiguračné, inštalačné, diagnostické úkony a servisné zásahy. Služby boli vykonávané vzdialeným prístupom, až na servisné zásahy, ktoré mohli byť vykonávané na mieste a v zariadeniach u zákazníkov. Predmetné aktivity boli fakturované v rovnakej hodnote, svedok primárne na preberacích protokoloch
kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín jednotlivých kategórií. Potvrdzovanie dodania konkrétnych služieb bolo vykonané v systéme C-desk, a to zmenou statusu incidentu na vyriešené. Svedok sa vyjadril aj k identifikácii kategórií jednotlivých tiketov, kde vysvetlil spôsob zatrieďovania jednotlivých úkonov, kedy pod určitú kategóriu spadalo viacero druhov úkonov, pri zákazníckych emailoch nebolo možné na 100% určiť kategóriu tiketu. Z uvedeného dôvodu nevedel jednotlivé služby poskytnuté spoločnosťou Megsys napárovať so službami uvedenými v preberacom protokole. Svedok uviedol aj zoznam zákazníkov žalobcu a to, že zákazníci nepoznajú interných zamestnancov žalobcu a zamestnanci spoločnosti Megsys vystupovali pod hlavičkou žalobcu. 15. Správca dane aj napriek doplnenému dokazovaniu zotrval na tom, že nebolo potvrdené, že služby uvedené na predmetných faktúrach vykonala pre žalobcu spoločnosť Megsys, keď výpovede p. B. C. a p. E. F. vyhodnotil ako nedôveryhodné a odpovede zákazníkov žalobcu ako nepreukazujúce dodanie služieb, pretože nebolo možné napárovanie faktúr so službami poskytnutými zákazníkom žalobcu, z odpovedí nevyplýva poskytnutie služieb spoločnosťou Megsys, prípadne z dôvodu, že žalobca nedisponoval súhlasom s postúpením objednávok subdodávateľovi. 16. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101938433/2022 zo dňa 08. júla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 17. Vo vzťahu k svedkovi – A. B. C. žalovaný uviedol, že z jeho výpovede vyplynulo, že sporné služby mal vykonávať on a ním uvedené osoby. Žalovaný uviedol, že z danej odpovede vyšlo najavo, že boli jednoznačne identifikované len dve osoby, ktoré mohli vykonávať sporné služby a z tohto dôvodu mohol byť výkon služieb pre spoločnosť Megsys obmedzený. Žalovaný poukázal na to, že nebolo možné správcom dane preveriť účtovné a daňové doklady spoločnosti Megsys, a preto bolo na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby hodnovernými dôkazmi preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný zároveň vyvodil záver o účelovosti predaja obchodného podielu v spoločnosti Megsys. 18. K námietke žalobcu o tom, že odpovede a doklady poskytnuté bankovými inštitúciami UniCreditBank, a.s. a Tatra banka, a.s. potvrdzujú to, čo o obchodných transakciách tvrdil žalobca a bývalý konateľ spoločnosti Megsys, a preto nie je dôvod na spochybnenie zdaniteľných obchodov, žalovaný uviedol, že splnenie formálnej podmienky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť daňovému subjektu na základe týchto faktúr bez ďalších hodnoverných dôkazov priznané právo na odpočet. 19. Žalovaný zotrval na pochybnostiach správcu dane o tom, že spoločnosť Megsys nedodala deklarované služby, a to z dôvodu, že personálne zabezpečenie spoločnosti Megsys vo vzťahu k deklarovanému rozsahu sporných služieb na sporných faktúrach a preberacích protokol k nim bolo nedostatočné. 20. Žalobca ďalej namietol, že svedkovia, ktorí boli vypočutí v rámci doplneného konania, potvrdili dodanie sporných služieb spoločnosťou Megsys. Žalobca uviedol, že v prípade, ak mal správca dane naďalej pochybnosti, mal špecifikovať, ku ktorých skutočnostiam sa mali svedkovia ďalej vyjadriť. S danou námietkou žalovaný nesúhlasil, pretože (i) správca dane položil svedkom otázky za účelom čo najširšieho objasnenia všetkých okolností sporného zdaniteľného obchodu daňového subjektu a spoločnosti Megsys a (ii) zároveň žalovaný nepovažoval výpoveď A. B. C. za dôveryhodnú, a preto tento dôkaz nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov. 21. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane neprihliadol na ním predložený zoznam jeho odberateľov, ktorí by realizáciu servisných zásahov potvrdili, žalovaný uviedol, že v odpovediach ani jedna z vyzvaných odberateľských spoločností neuviedla, resp. z predložených dokladov nevyplynulo, že by služby jej poskytované žalobcom boli vykonané v subdodávke, resp. v subdodávke spoločnosťou Megsys a ani nebolo uvedené, že technikmi osobne vykonávajúcimi servisné zásahy boli A. B. C., resp. A. B. C., príp. p. D.. Žalovaný uviedol, že preverovaním u dodávateľov bolo potvrdené, že daňový subjekt im dodával služby, avšak nebolo preukázané, že tieto služby daňový subjekt nadobudol od spoločnosti Megsys.
22. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nemôže odoprieť daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z dôvodu nedostatkov vo formálnom vyhotovení sporných faktúr od spoločnosti Megsys, žalovaný poukázal na to, že správca dane prijal záver, že zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej spornej faktúre od spoločnosti Megsys nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň, uvedených v príslušnom právnom predpise, a teda dôvodom na neuznanie odpočítania práva na odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach sporných faktúr. Záverom žalovaný konštatoval, že sa stotožňuje so závermi správcu dane, že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak ako deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys, a preto správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH. II. Žaloba 23. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101938433/2022 zo dňa 08. júla 2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 102553316/2021 zo dňa 13. decembra 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v ňom nemá oporu, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 24. Vo vzťahu k prvému okruhu žalobných námietok žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne interpretoval právne normy, konal v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a princípom daňovej neutrality, a preto zo skutkových záverov relevantných pre konanie vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne interpretoval § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že mu vznikla daňová povinnosť dňom dodania služby, vzniklo mu aj právo na odpočítanie DPH zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby – spoločnosti Megsys. Uviedol, že za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe. Z uvedených obchodov zároveň dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom – spoločnosťou Megsys bol pre neho aj vzhľadom na zmluvné vzťahy s jeho zákazníkmi plne ekonomicky opodstatnený. K danému poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a vyvodil, že primárne materiálne podmienky boli v prípade poskytnutých služieb a faktúr od dodávateľa – spoločnosti Megsys pre žalobcu splnené. Súčasne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater Prochemie a s odkazom na uvedené mal za to, že splnil všetky podmienky na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti Megsys. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo a zosumarizoval, že vzhľadom na špecifikované podmienky abstrahované z judikatúry Súdneho dvora EÚ sú úvahy správcu dane ohľadom údajne nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa Megsys nesprávne, a preto na ne nie je možné prihliadať. 25. V rámci prvého okruhu žalobných námietok poukázal aj na nesprávnu interpretáciu § 24 a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Mal za to, že v zmysle § 24 daňového poriadku uniesol dôkazné bremeno, a to vzhľadom na obsah, objem a význam predložených dôkazov a jeho iniciatívu počas daňovej kontroly. Súčasne uviedol, že zo strany správcu dane absentoval postup podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane a žalovaný tak v rozpore s § 24 daňového poriadku a judikatúrou najvyšších súdnych autorít nezákonným spôsobom rozširujú jeho dôkazné bremeno, čím sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. 26. K nesprávnemu hodnoteniu skutkového stavu poukázal na to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil personálne kapacity dodávateľa – spoločnosti Megsys, kedy bolo preukázané, že spoločnosť Megsys disponovala dostatočným počtom kvalifikovaného personálu, žalovaný tiež nesprávne vyhodnotil evidenciu služieb (človekohodiny) v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Megsys a nesprávne vyhodnotil obsah odpovedí odberateľov žalobcu.
27. Ďalej namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu en block za všetkých 25 zdaňovacích období, avšak skutkový stav sa v jednotlivých obdobiach menil (postavenie B. C. ako zamestnanca len do 30. júna 2018, skutočnosti týkajúce sa subdodávateľa BOLIX s.r.o.), čo správca dane ani žalovaný nevzali na zreteľ a s konkrétnymi zmenami skutkového stavu sa žiadnym spôsobom nevysporiadali. Žalobca namietal nedostatok dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, keď sa orgány verejnej správy len povrchne zaoberali jeho argumentmi prednesenými v priebehu daňového konania, resp. daňovej kontroly. Zdôraznil, že nedostatok dôvodov sa vzťahoval najmä na argumentáciu k personálnym kapacitám spoločnosti Megsys, evidencii poskytnutých služieb (človekohodiny), povahe a špecifikácii poskytnutých služieb, k výsluchom svedkov B. C. a E. F. a k odberateľom žalobcu. Správca dane a žalovaný sa nevyjadrili k skutočnostiam namietaným žalobcom, ani nezdôvodnili, prečo ich nevzali do úvahy alebo prečo neboli pre vec relevantné. Uvedené argumenty mali nepochybný dopad na vyhodnotenie služieb poskytnutých dodávateľov – spoločnosťou Megsys pre žalobcu. 28. K procesným pochybeniam orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania namietal, že zo strany správcu dane došlo ku konaniu v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku, čoho následkom bolo, že žalobca bol pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam správcu dane, resp. tieto pochybnosti efektívne odstrániť. Súčasne došlo k porušeniu § 3 ods. 2 daňového poriadku, pretože zo strany žalovaného nedošlo k vybaveniu veci bez zbytočných prieťahov. III. Vyjadrenie žalovaného 29. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 12. decembra 2022, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. K prvému okruhu žalobných námietok uviedol, že počas daňovej kontroly, ako aj počas doplneného dokazovania bola hodnovernosť spornej faktúry spochybnená. Mal za to, že výpovede svedkov síce formálne potvrdili dodanie sporných služieb, tieto výpovede však neboli považované za jednoznačné a hodnoverné dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Zotrval na tom, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory medzi zisteným skutkovým stavom a medzi obsahom dokladov odstránil, neoznačil skutočného dodávateľa a ani z dokazovania správcu dane existencia takéhoto iného platiteľa nevyplynula. Vyjadril sa, že správca dane a žalovaný spochybnením skutočnej identity dodávateľa (spoločnosti Megsys) spochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – statusu platiteľa dane skutočného dodávateľa. Bolo úlohou žalobcu ako toho, kto sa domáhal odpočítania dane, aby preukázal splnenie podmienok na jeho priznanie, s tým, že v prípade kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry prešlo dôkazné bremeno na žalobcu. 30. Vo vzťahu k ďalšiemu okruhu žalobných námietok uviedol, že ako žalovaný, tak ani správca dane dodanie služieb žalobcom odberateľom nespochybnili, avšak ani uvedené neznamená, že tieto služby boli dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys. Ďalej zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k subdodávateľom žalobcu, k pánovi A. B. C. ako bývalému konateľovi spoločnosti Megsys a zároveň aj k počtu zamestnancov, ktoré je potrebné mať na výkon sporných služieb. 31. Zdôraznil, že správca dane postupoval pri výkone dokazovania v úzkej súčinnosti so žalobcom, ktorý nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane. Mal za to, že žalobcovi boli oznámené dôvodné pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku a bol mu vytvorený priestor, aby tieto pochybnosti odstránil. Z uvedených dôvodov považoval námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení za nedôvodné. 32. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 08. februára 2023, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 33. Žalovaný následne nevyužil možnosť podať v súdom určenej lehote dupliku. IV. Konanie na správnom súde
34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave bola prejednávaná vec pôvodne vedená pod sp. zn. TT-20S/120/2022. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. TT-20S/120/2022-254 zo dňa 26. júla 2023 napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, na podklade ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Sfk/15/2024 zo dňa 31. júla 2025 rozsudok Správneho súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 35. Po vrátení veci kasačným súdom je táto vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sf/41/2025. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave bola predmetná vec dňa 3. septembra 2025 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. V. Pojednávanie 36. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 15. januára 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 37. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. VI. Relevantná právna úprava 38. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 39. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 45. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 46. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 47. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 48. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 49. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 51. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. VII. Právne posúdenie 52. Predmetom správneho súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného 101938433/2022 zo dňa 08. júla 2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane 102553316/2021 zo dňa 13. decembra 2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 7 910 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018. Úlohou správneho súdu tak bolo na podklade žalobných bodov, pri viazanosti právnym názorom kasačného súdu vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery týkajúce sa vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise. 53. Správny súd z vlastnej činnosti zistil, že kasačný súd už viackrát rozhodol vo veciach žalobcu – iba v iných zdaňovacích obdobiach, pričom skutkový a právny stav veci bol v daných veciach obdobný (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21. júla 2025, sp. zn. 5Sfk/13/2024 zo dňa 30. januára 2025, sp. zn. 3Sfk/2/2024 zo dňa 27. marca 2025, sp. zn. 1Sfk/1/2024 zo dňa 25. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/4/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/3/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/11/2024 zo dňa 30. apríla 2025 a sp. zn. 1Sfk/2/2024 zo dňa 22. mája 2025). Správny súd tak s odkazom na uvedené uvádza (s odkazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21. júla 2025) nasledovné: „41. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie
DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva. 42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci C. G. H., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci C. G. H., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). 43. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29). 44. Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že žalobcom predložené dôkazy daňové orgány dostatočne nevyhodnotili a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o., a to z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. K týmto záverom kasačný súd dodáva, že spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa nepostačuje bez ďalšieho pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH. 45. Kasačný súd poukazuje aj na body 41 a 42 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/13/2024 z 30. januára 2025 vo veci totožných účastníkov (zdaňovacie obdobie február 2019), s ktorými sa kasačný súd stotožňuje, a preto ich zacituje v plnom znení: „41. Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok, ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci I. E., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49). 42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakovane uvádza argumentáciu známu z rozhodnutia žalovaného, pričom takto uvádza aj dôvody, na základe ktorých nepriznal právo žalobcovi na odpočet DPH. Ako už kasačný súd načrtol, nedostatok materiálnych a personálnych kapacít sám o sebe nemôže založiť dôvodnú pochybnosť sťažovateľa o nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany žalobcu. Rovnako argumentácia, že odberatelia žalobcu nemali vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom nemá potenciál založiť dôvodnú pochybnosť o nedodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Megsys, s.r.o., keďže prípadné porušenie zmluvných podmienok medzi žalobcom a odberateľmi je pri súdnom prieskume v danej veci irelevantné. Obdobné stanovisko je možno zaujať pritom aj k nefakturovaniu dopravných nákladov pri vybavovaní servisných zásahov.“ 46. Navyše kasačný súd uvádza, že samotné dokazovanie zamerané na odberateľov môže preukázať existenciu služieb poskytnutých žalobcom jeho odberateľom, nie je však schopné bez ďalšieho preukázať existenciu služieb medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom.
47. Aj podľa kasačného súdu tak rozhodnutie žalovaného nenapĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia a neposkytuje ani odpovede na otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam. Žalovaný sa v intenciách právneho názoru správneho súdu (ktorým je v ďalšom konaní viazaný) bude musieť bližšie vysporiadať a jasne zodpovedať otázky ohľadne náležitostí faktúry, existencie materiálneho plnenia a osoby dodávateľa – teda otázok, ktoré z rozhodnutia žalovaného vyznievali zmätočne. 48. V tomto smere správny súd špecificky a s ohľadom na preskúmavané zdaňovacie obdobie poukázal na zistenie z administratívneho spisu, že preberací protokol z 31. augusta 2018 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby bol totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe, žalobcom označenej ako 1B (obsahujúcej rozpis ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu). Aj podľa kasačného súdu sťažovateľ uvedené dôkazy nijako v rozhodnutí nevyhodnotil, čo podporuje vyššie uvedený záver o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného s ohľadom na konkrétny skutkový stav veci. 49. K námietke ohľadne vyhodnotenia otázok z výziev ako všeobecných (bod 84 citovaného rozhodnutia v rámci bodu 48 napadnutého rozsudku) kasačný súd poukazuje na bod 45 už vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/13/2024 z 30. januára 2025, s ktorým sa kasačný súd stotožňuje: „45. Ďalej sťažovateľ namietal konštatovanie správneho súdu, že dokazovanie prostredníctvom výziev obsahovalo otázky, ktoré boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb, dodaných v kontrolovanom zdaňovacom období. Kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že otázky uvedené vo výzvach odberateľom žalobcu neboli všeobecné a obsahovali aj zameranie na vybrané druhy služieb. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia žalovaného, ako aj z vlastného obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Správca dane v uvedených výzvach položil jednotlivým odberateľom žalobcu otázku, či im žalobca dodal služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, kontrola komunikácie, hot-line, spracovanie dokumentácie, servisný zásah, analýza a meranie, teda služby, ktoré mali byť predmetom faktúry č. 1902001 vystavenej dodávateľom Megsys, s.r.o. Je však potrebné podotknúť, že uvedená konštatácia správneho súdu nie je zásadnou skutočnosťou, na ktorej založil správny súd svoje rozhodnutie, a teda nemá potenciál spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia tak, ako namieta sťažovateľ.“ 50. Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd stotožnil s argumentáciou správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje také dôvody, ktoré by odôvodňovali neuznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi a sťažovateľ v konaní nepredložil takú relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť správnosť záveru správneho súdu. Uvedený záver kasačného súdu však neznamená, že žalobcovi má byť v konečnom dôsledku právo na odpočet DPH priznané; je však úlohou sťažovateľa, aby po zohľadnení vyššie uvedených záverov opätovne vyhodnotil či žalobca splnil/nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH.“ 54. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Nedostatky rozhodnutia žalovaného tak odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a k existencie materiálneho plnenia, ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Správny súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. 55. Na podklade vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný postupovať v súlade so závermi uvedenými v tomto rozsudku, ako aj v súlade so závermi kasačného súdu a opätovne vyhodnotí, či žalobca splnil / nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH.
56. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu podľa citovaného zákonného ustanovenia. 57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku. 58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 8Sf/41/2025 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.