Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-43Sa/8/2022 2022200099 24. 02. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200099.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, za účasti: TESCO STORES SR, a. s., Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2022/1061, č. z. 2022/46524 zo dňa 21.03.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2022/1061, č. z. 2022/46524 zo dňa 21.03.2022, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. s. BA1/RSK/ZAM/2021/90612, č. z. 2021/671177 zo dňa 10.12.2021 a vec vracia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „úrad práce“) rozhodnutím č. s. BA1/RSK/ZAM/2021/90612, č. z. 2021/671177 zo dňa 10.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) udelil zamestnávateľovi TESCO STORES SR, a. s. (ďalej aj „ďalší účastník“ alebo „zamestnávateľ“) predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce so žalobkyňou (zamestnankyňou so zdravotným postihnutím). Rozhodnutie odôvodnil tým, že má po preskúmaní spisovej dokumentácie viažucej sa k veci za preukázané, že žalobkyňa, zamestnaná na pozícii asistent predaja zákazníkom, je na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 29.06.2021 dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce s uvedením nasledovných obmedzení: nevhodná manipulácia s bremenami nad 7 kg, nevhodné dokladanie do chladiacich boxov, nevhodná práca v prievane, v pokladni. Úrad práce zamietol námietku žalobkyne, že zamestnávateľ nepreukázal pracovnoprávny vzťah s menovanou. Zamestnávateľ predložil Pracovnú zmluvu zo dňa 12.08.2011, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2012, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.06.2016 a Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.03.2017, kde preukázal, že žalobkyňa zastáva pracovnú pozíciu asistentka predaja zákazníkom. Úrad práce mal za preukázané, že zamestnávateľ doložil vyjadrenie E. F. zo dňa 27.07.2021, v ktorom potvrdila, že žalobkyňa nedoplnila podklady lekárskych správ pre opätovné posúdenie spôsobilosti zamestnankyne na výkon posudzovanej práce, a teda ostáva v platnosti záver
lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2021 o dlhodobej nespôsobilosti na výkon posudzovanej práce žalobkyne. Predloženými listinnými dôkazmi zo strany zamestnávateľa bolo dostatočne preukázané naplnenie skutkovej podstaty výpovedného dôvodu, pre ktorý sa má pracovný pomer skončiť. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. 2. Žalovaný rozhodnutím č. s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2022/1061, č. z. 2022/46524 zo dňa 21.03.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania a obsah administratívneho spisu vrátane podaní účastníkov konania a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a uviedol, že v kompetencii príslušného úradu práce ako aj odvolacieho orgánu pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi je posúdenie skutočnosti, či zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Pre uplatnenie dôvodu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce je potrebné, aby zamestnávateľ úradu práce preukázal tú skutočnosť, že zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, čo bolo v danom prípade preukázané zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ úradu práce predložil lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 29.06.2021, ktorý vydala E. D. F., všeobecný lekár pre dospelých - Pracovná zdravotná služba BE-SOFT, a. s., podľa ktorého je žalobkyňa dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce. Žalobkyňa podala proti predmetnému posudku odvolanie. E. F. nevyhovela odvolaniu žalobkyne a listom zo dňa 27.07.2021 ju informovala, že ostáva v platnosti pôvodný posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Následne žalobkyňa podľa § 30g ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia požiadala o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu, ale výsledok, ako bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu, nebol správnym orgánom predložený. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s tvrdením zamestnávateľa, že Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Bratislava nie je subjektom oprávneným posudzovať a preverovať závery lekárskych posudkov všeobecných lekárov, práve naopak, takéto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pričom zamestnanec, ktorý nesúhlasí s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu, má právo požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu. V tejto súvislosti ale žalovaný poukázal na zákon č. 69/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COV1D-19 v oblasti zdravotníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým bol novelizovaný aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, v zmysle ktorého podľa ustanovenia § 30g ods. 8 sa v čase krízovej situácie opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva. Nakoľko krízovou situáciou je aj mimoriadna situácia vyhlásená Vládou Slovenskej republiky dňa 12.03.2020, ktorá stále trvá, tak z dôvodu nevykonávania opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu v čase krízovej situácie, je pre posúdenie veci v danom prípade rozhodujúci posudok vypracovaný dňa 29.06.2021 E. D. F., podľa ktorého je žalobkyňa dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce - asistent/ka predaja zákazníkom. Predloženými dokladmi mal prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán za preukázané, že žalobkyňa sa stala dlhodobo nespôsobilá vykonávať doterajšiu prácu. Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu správne orgány sú povinne skúmať výpovedný dôvod, pre ktorý sa má pracovný pomer skončiť, čo v prípade žalobkyne bola dlhodobá nespôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom zamestnávateľ uviedol, že nemá možnosť žalobkyni ponúknuť inú vhodnú prácu. 3. Ďalej žalovaný uviedol, že má za to, že prvostupňový správny orgán pri posudzovaní veci nepochybil, nakoľko mal za preukázané, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty výpovedného dôvodu, pre ktorý žiada zamestnávateľ pracovný pomer so žalobkyňou skončiť, t. j. výpovedný dôvod sa týka ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce - zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. K tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorého sa k žiadosti zamestnávateľa nestihla vyjadriť, žalovaný poznamenal, že úrad práce dal žalobkyni možnosť vyjadriť sa k žiadosti zamestnávateľa o predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého nebol v danom prípade dôvod na postúpenie veci na vybavenie inému správnemu orgánu. Žalovaný na záver poznamenal, že správny orgán nemá možnosť vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, preto nemá kompetenciu posudzovať tú skutočnosť, že zamestnávateľ dal žalobkyni výpoveď ešte pred právoplatným udeleným predchádzajúceho súhlasu
na skončenie pracovného pomeru s výpoveďou. Zákonník práce v § 14 jednoznačne ustanovuje, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. II. Žaloba 4. Žalobou zo dňa 10.05.2022, doručenou súdu dňa 10.05.2022, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že od roku 2017 je občanom so zdravotným postihnutím, keď jej bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 28.02.2017 priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od vtedy jej zamestnávateľ pravidelne nariaďoval mimoriadne lekárske prehliadky u zmluvnej pracovnej zdravotnej služby (E. D. F., všeobecnej lekársky pre dospelých, Pracovná zdravotná služba BE-SOFT, a. s.). Takúto mimoriadnu lekársku prehliadku absolvovala aj dňa 26.06.2020, kedy E. D. F. vypracovala lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, záverom ktorého bola jej spôsobilosť na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením (nevhodná manipulácia s bremenami nad 7 kg, nevhodné dokladanie do chladiacich boxov, nevhodná práca v prievane, nevhodná práca v pokladni). O rok neskôr, dňa 29.06.2021 sa podrobila ďalšej mimoriadnej lekárskej prehliadke (nariadenej zamestnávateľom), realizovanej u E. D. F., ktorá opäť vypracovala lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, avšak tentokrát so záverom, že nie je dlhodobo spôsobilá na výkon posudzovanej práce. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jej zdravotný stav od júna 2020 do júna 2021 nezmenil, čo potvrdila aj samotná E. D. F., mala žalobkyňa jednoznačne za to, že lekárka daný posudok nevypracovala objektívne na základe jej zdravotného stavu, ale na základe potrieb zamestnávateľa. Dňa 30.06.2021 podala odvolanie proti lekárskemu posudku zo dňa 29.06.2021. E. D. F. reagovala na jej odvolanie vyjadrením zo dňa 27.07.2021, v ktorom predmetný záver lekárskeho posudku odôvodnila len informáciou od jej zamestnávateľa, že jej tento nevie poskytnúť prácu s danými obmedzeniami a že vykonaná lekárska prehliadka vo vzťahu k práci bola realizovaná na žiadosť zamestnávateľa na pracovné faktory a činnosti paušálne prislúchajúce k danej profesii. Súčasne ju E. D. F. vyzvala na predloženie lekárskych správ od špecialistov (keďže v odvolaní namietala, že nerozhodovala na základe týchto správ), avšak všetky aktuálne lekárske správy od špecialistov boli v jej zdravotnej dokumentácii, ktorú mala lekárka k dispozícii. Nakoľko od E. D. F. nedostala žiadne ďalšie vyjadrenie k tejto veci, podala dňa 09.08.2021 žiadosť o opätovné posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na výkon práce na Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie LF UK a UNB Univerzitnej nemocnice akad. Ladislava Dérera Bratislava. Od uvedenej doby ju lekárka ani pracovníci Kliniky nekontaktovali, ani žiadnym spôsobom na jej žiadosť nereagovali, preto sa rozhodla poslať E. D. F. výzvu (zo dňa 14.10.2021) na písomné vyjadrenie k jej žiadosti. Dňa 22.09.2021 podal jej zamestnávateľ na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Úrad práce ju vyzval na predloženie stanoviska. Z dôvodu pochybností o nezaujatosti zamestnancov úradu práce, ako aj z dôvodu jej pracoviska v Trnave dňa 21.10.2021 podala žiadosť o postúpenie veci na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava. Túto žiadosť podala z dôvodu, že jej zamestnávateľ podal žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou aj v roku 2020, kedy mu pracovníci úradu práce Bratislava vyhoveli aj napriek tomu, že zamestnávateľ nesplnil všetky zákonom požadované náležitosti. Jej žiadosti o postúpenie veci však úrad práce Bratislava nevyhovel, argumentujúc, že nie sú dané dôvody na postúpenie veci. Proti nevyhoveniu jej žiadosti o postúpenie veci podala dňa 10.12.2021 odvolanie, v ktorom opätovne žiadala postúpenie veci na úrad práce Trnava. Napriek tomu vydal dňa 10.12.2021 rozhodnutie, ktorým udelil zamestnávateľovi predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, pričom vychádzal z lekárskeho posudku E. D. F. zo dňa 29.06.2021. Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie a čo bolo jeho obsahom. Odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom sa nezaoberal jej námietkami proti lekárskemu posudku E. D. F. zo dňa 29.06.2021. Žalovaný uviedol, že v čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva. Odvolací orgán však nezobral do úvahy jej informáciu, že zamestnanci Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LF UK a UNB Univerzitnej nemocnice akad. G. H. I. by tento nový posudok na jej žiadosť boli vykonali, avšak bránila im v tom skutočnosť, že E. D. F. nevystavila lekársku správu zo dňa posudzovania. Dôvodom nemožnosti vypracovať nový lekársky posudok teda nebola krízová situácia, ale absencia lekárskej správy zo dňa posudzovania v jej lekárskych záznamoch.
Tým posudzujúca lekárka jednoznačne porušila zákonnú povinnosť podľa § 30g ods. 2 a 3 zákona č. 355/2007 Z. z. Ďalej sa odvolací orgán nevyporiadal ani s jej námietkou, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k žiadosti zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo jej námietku, že úrad práce Bratislava vydal rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu skôr, ako rozhodol o jej odvolaní proti zamietnutiu žiadosti o postúpenie veci na úrad práce Trnava, nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný v odôvodnení taktiež uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, že nebol daný dôvod na postúpenie veci na úrad práce Trnava, avšak opäť tento svoj názor žiadnym spôsobom neodôvodnil. 5. Ďalej žalobkyňa uviedla, že keďže bola presvedčená, že jej zdravotný stav sa nijako nezhoršil (oproti stavu z r. 2020) a posudzujúca lekárka E. F. neodoslala dokumentáciu univerzitnej nemocnici na preskúmanie jej lekárskeho posudku, sama oslovila Pracovnú zdravotnú službu TeamPrevent Santé s.r.o., Ružinovská 10, 820 07 Bratislava, ktorej lekár jej vyhotovil nový lekársky posudok o jej zdravotnej spôsobilosti na prácu. Záverom tohto lekárskeho posudku odborne spôsobilej organizácie bola jej spôsobilosť na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením (dvíhanie bremien nad 10 kg, nutné striedanie polohy, klimaticky vyrovnané prostredie). Uvedený nový lekársky posudok teda preukazuje, že posudok vykonaný E. D. F. zo dňa 29.06.2021, ktorý od počiatku rozporovala, bol nesprávny a nevychádzal z jej skutočného zdravotného stavu. Nový lekársky posudok dokazuje, že žalobkyňa je zdravotne spôsobilá vykonávať prácu ako asistent/ka predaja zákazníkom. Dokonca porovnaním tohto posudku s posudkom z r. 2020 možno zistiť, že rozsah jej obmedzení je ešte menší, ako bol v r. 2020 (kedy nemohla dvíhať bremená nad 7 kg; podľa súčasného posudku je to až nad 10 kg); dá sa teda povedať, že jej zdravotný stav a spôsobilosť na prácu je v súčasnosti ešte lepšia, ako tomu bolo v r. 2020. Uvedené skutočnosti vyplývajúce z predloženého aktuálneho lekárskeho posudku teda jasne potvrdzujú, že podklad, na základe ktorého rozhodol úrad práce Bratislava, bol nesprávny, a teda neexistoval zamestnávateľom tvrdený dôvod pre nemožnosť ju ďalej zamestnávať a pre potrebu skončenia môjho pracovného pomeru; nadväzne na to ani nebol objektívny dôvod na súhlas úradu práce Bratislava so skončením jej pracovného pomeru. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri posudzovaní jej nespôsobilosti na výkon práce žalovaný vychádzal z lekárskeho posudku E. D. F. zo dňa 29.06.2021, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými platnými predpismi, nakoľko bol vypracovaný podľa požiadaviek zamestnávateľa a nie podľa jej objektívneho zdravotného stavu. Žalovaný taktiež svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, keď sa riadne nevysporiadal so žiadnou z jej námietok uvádzaných v odvolaní. Z tohto dôvodu považuje jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa najmä nezaoberal jej námietkou proti lekárskemu posudku zo dňa 29.06.2021, ani žiadosťou o opätovné posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti, preto mala žalobkyňa za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. A v neposlednom rade došlo v konaní pred orgánom verejnej správy (úrad práce Bratislava) k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keď jej nebolo umožnené vyjadriť sa k žiadosti zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou a nebolo riadne rozhodnuté o jej odvolaní proti zamietnutiu žiadosti o postúpenie veci na úrad práce Trnava. Porušenie týchto ustanovení malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaným. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2022 zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania a obsah administratívneho spisu, vrátane podaní účastníkov konania a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že dôvody a námietky žalobkyne, ktoré uviedla vo svojej žalobe nie sú právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia úradu a žalovaného. Poznamenal, že úrad práce rozhoduje predovšetkým na základe písomných dôkazov, ktoré odôvodňujú spoľahlivo zistený stav veci, pričom konkrétnym ustanovením pre udelenie predchádzajúceho súhlasu je ustanovenie § 66 Zákonníka práce, v ktorom sú uvedené výpovedné dôvody, kedy je zamestnávateľ povinný požiadať príslušný úrad o udelenie predchádzajúceho súhlasu, nakoľko v opačnom prípade je výpoveď zo strany zamestnávateľa neplatná. Ďalšou skutočnosťou je posudzovanie naplnenia skutkovej podstaty výpovedného dôvodu, pre ktorý sa má pracovný pomer skončiť. Týka sa to aj prípadu žalobkyne, ktorá podľa lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2021 je dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce. V kompetencii príslušného úradu práce
ako aj odvolacieho orgánu pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi je posúdenie skutočnosti, či zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnávateľ úradu práce predložil lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 29.06.2021, ktorý vydala E. D. F., všeobecný lekár pre dospelých - Pracovná zdravotná služba BE-SOFT, a. s., podľa ktorého je žalobkyňa dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce. Žalobkyňa podala proti predmetnému posudku odvolanie. E. F. nevyhovela odvolaniu žalobkyne a listom zo dňa 27.07.2021 ju informovala, že ostáva v platnosti pôvodný posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Následne žalobkyňa v zmysle § 30g ods. 2 a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. požiadala o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu, ale výsledok, ako bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu, nebol správnym orgánom predložený. Žalovaný poukázal na zákon č. 69/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým bol novelizovaný aj zákon č. 355/2007 Z. z., v zmysle ktorého podľa § 30g ods. 8 sa v čase krízovej situácie opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva. Nakoľko krízovou situáciou je aj mimoriadna situácia vyhlásená Vládou Slovenskej republiky dňa 12.03.2020, ktorá v rozhodnom čase trvala, tak z dôvodu nevykonávania opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu v čase krízovej situácie, je pre posúdenie veci v danom prípade rozhodujúci posudok vypracovaný dňa 29.06.2021 E. D. F., podľa ktorého je žalobkyňa dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce – asistent/ka predaja zákazníkom. Predloženými dokladmi mal úrad práce ako aj žalovaný za preukázané, že žalobkyňa sa stala dlhodobo nespôsobilá vykonávať doterajšiu prácu. Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu správne orgány sú povinné skúmať výpovedný dôvod, pre ktorý sa má pracovný pomer skončiť, čo v prípade žalobkyne bola dlhodobá nespôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom zamestnávateľ uviedol, že nemá možnosť žalobkyni ponúknuť inú vhodnú prácu. Úrad práce pri posudzovaní veci nepochybil, nakoľko mal za preukázané, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty výpovedného dôvodu, pre ktorý žiada zamestnávateľ pracovný pomer so žalobkyňou skončiť, t. j. výpovedný dôvod sa týka § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce – zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom odkázal na rozhodnutie R 16/2013. K námietke žalobkyne, podľa ktorej sa k žiadosti zamestnávateľa nestihla vyjadriť, žalovaný poznamenal, že úrad práce dal žalobkyni možnosť vyjadriť sa k žiadosti zamestnávateľa o predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom úradu práce, podľa ktorého nebol v danom prípade dôvod na postúpenie veci na vybavenie inému správnemu orgánu. K predloženému lekárskemu posudku zo dňa 29.04.2022 žalovaný uviedol, že tento bol vypracovaný až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia a nebol súčasťou správneho konania, teda nemôže (a nemohol) byť braný v úvahu, nakoľko v zmysle § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Napokon žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Žalovaný dbal na to, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo potvrdil napadnuté rozhodnutie úradu práce a jej odvolanie zamietol a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jej relevantným námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu úradu. Žalobu navrhol zamietnuť. 7. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2024 uviedol, že sa stotožňuje s tvrdeniami žalovaného uvádzanými v jeho vyjadrení zo dňa 11.07.2022, ako aj sa napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím. Vyjadril presvedčenie, že konal v zmysle Zákonníka práce a ďalších platných právnych predpisov, keď s ohľadom na závery lekárskeho posudku a skutočnosť, že nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať z dôvodu, že nemá pre ňu žiadnu vhodnú pracovnú pozíciu, požiadal žalovaného o vydanie súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou. Lekársky posudok E. F. zo dňa 29.06.2021 bol podľa jeho názoru vypracovaný objektívne, s ohľadom na vtedajší zdravotný stav žalobkyne a v súlade s právnymi predpismi. Odmietol akékoľvek obvinenia žalobkyne, že by akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval vyhotovovanie lekárskych posudkov podľa svojich potrieb. Žalobu navrhol zamietnuť. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
8. Vo vyjadrení zo dňa 17.06.2024 žalobkyňa uviedla, že zamestnávateľ od momentu, ako sa stala osobou so zdravotným postihnutím, mal dlhodobú snahu ukončiť s ňou pracovný pomer a hľadal spôsoby, ako ju prepustiť. Opakovane jej nariaďoval povinnosť absolvovať lekárske prehliadky, keď jej v priebehu roka nariadil až tri lekárske prehliadky (hoci v súlade so zákonom sa lekárska prehliadka realizuje raz za tri roky), a to so zjavným cieľom dosiahnuť záver, že som nespôsobilá na prácu a môže ma prepustiť. Takto zmluvná lekárka žalovaného E. F. vyhotovila v priebehu roka až tri lekárske posudky, a to posudok zo dňa 03.06.2020, posudok zo dňa 26.06.2020 a napokon posudok zo dňa 29.06.2021. Tento lekársky posudok nielenže nebol vyhotovený riadne v súlade s právnymi predpismi, ale bol vyhotovený jednoznačne contra legem, v rozpore so zákonom, a to konkrétne zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. S poukazom na § 30e ods. 16 tohto zákona žalobkyňa uviedla, že zamestnávateľ bol povinný takúto mimoriadnu lekársku prehliadku zabezpečiť až po tom, čo túto prehliadku prerokoval so zástupcami zamestnancov. Podľa jej poznatkov sa žiadne takéto prerokovanie nerealizovalo, čo spôsobuje, že lekárska prehliadka bola neoprávnená a v rozpore so zákonom. Ďalej s poukazom na § 30e ods. 19 zák. č. 355/2007 Z. z. žalobkyňa uviedla, že v čase krízovej situácie lekári neposudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu a nevykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, pričom v júni 2021 bola na Slovensku krízová situácia, ktorá trvala až do 15.09.2023. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je podľa žalobkyne zrejmé, že lekársky posudok E. F. zo dňa 29.06.2021 nebol vyhotovený riadne a v súlade so zákonom, naopak bol vyhotovený v priamom rozpore so zákonom, a to až z troch dôvodov (1. neumožnenie riadneho preskúmania podľa § 30g ods. 2 a 3 Zákona, 2. absencia prerokovania so zástupcami zamestnancov podľa § 30e ods. 16 Zákona a 3. vyhotovenie posudku v čase krízovej situácie, keď nemal byť vyhotovený vôbec podľa § 30e ods. 19 Zákona), z ktorých každý samostatne je spôsobilý na záver o nezákonnosti posudku. zamestnávateľ v čase krízovej situácie nemal právo posudok vôbec nariaďovať. Ak žalovaný zdôrazňuje, že v čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonávalo (§ 30g ods. 8 Zákona), úplne rovnako musí platiť, že v čase krízovej situácie sa posudzovanie zdravotného stavu nevykonávalo (§ 30e ods. 19 Zákona). Ak správne orgány ignorovali nezákonnosť lekárskeho posudku a z tohto bez ďalšieho vychádzali, ide o záver nesprávny a o podstatné pochybenie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, ktoré malo zásadný vplyv na nadväzujúci záver o možnosti vydania súhlasu zamestnávateľovi s výpoveďou, ktorý je z tohto dôvodu rovnako nesprávny a nezákonný. Žalobkyňa uviedla, že bola a stále je spôsobilá na výkon dohodnutej práce (za podmienok uvedených v posudku E. F. zo dňa 26.6.2020 a v posudku TeamPrevent Santé s.r.o. zo dňa 29.4.2022) a bola a stále je pripravená pracovať. 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.07.2024 uviedol, že E. F. vo svojom vyjadrení 27.07.2021 uviedla, aby žalobkyňa doplnila aktuálne závery zrealizovaných odborných vyšetrení, bez ktorých z dôvodu riadneho posúdenia zdravotného stavu nemožno postúpiť vec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici. Tie žalobkyňa nedoplnila. Tieto skutočnosti však nie sú pre posúdenie prípadu relevantné vzhľadom na ustanovenie § 30g ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa v čase krízovej situácie opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva. Úrad práce listom zo dňa 25.11.2021 zaslal žalobkyni vyjadrenie, v ktorom dostatočne zdôvodnil, prečo k postúpeniu veci nedošlo. Argumenty sú z právnej stránky dostatočne zrozumiteľné, preto odvolací orgán nemal čo k nepostúpeniu doplniť. Žalobkyňa si zamenila inštitút zmeny miestnej príslušnosti správneho orgánu z dôvodu vhodnosti s vylúčením z dôvodu predpojatosti zamestnancov a dôvody, ktoré v žiadosti uviedla neboli dôvodmi pre vylúčenie zamestnanca z prejednávania a rozhodovania veci ani dôvodmi pre postúpenie veci úradu práce Trnava. Zamestnanci úradu nemajú/nemali k veci nadštandardný vzťah z dôvodu príbuzenských alebo priateľských vzťahov, zároveň v súvislosti so žalobkyňou neexistovali iné negatívne faktory, ako napr. predchádzajúce súdne spory. Nie je možné vylúčiť celý správny orgán z dôvodu predpojatosti. Vzhľadom na uvedené, ani ďalšie podanie žalobkyne - Odvolanie voči zamietnutiu žiadosti o postúpenie veci zo dňa 08.12.2021, nebolo dôvodné. Rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené, obsahuje popis skutkového stavu, dôkazy predložené účastníkmi konania, správnu úvahu pri ich hodnotení, i zákonnú úpravu, v zmysle ktorej žalovaný rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie úradu. Žalobkyňa sa mala možnosť vyjadriť k prejednávanej veci, čo v priebehu prvostupňového i druhostupňového konania aj robila (aj v žiadosti o postúpenie veci namietala skutočnosti týkajúce sa konania, s ktorými sa úrad práce musel vysporiadať).
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.11.2024 uviedol, že úrad práce (resp. žalovaný) je pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu povinný skúmať podmienky podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Žalovaný nemá oprávnenie posudzovať platnosť/ neplatnosť skončenia pracovnoprávneho pomeru. Skúmanie splnenia hmotnoprávnych podmienok týkajúcich sa platnosti výpovede prislúcha všeobecnému súdu v rámci civilného sporového konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ZP a neprislúcha správnemu súdu v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase. Úlohou žalovaného je udeliť/neudeliť predchádzajúci súhlas k výpovedi, ktorá musí byť udelená zo zákonných dôvodov. Zamestnávateľ predložil Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 29.06.2021 a v žiadosti o predchádzajúci súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou uviedol, že žiadnym iným vhodným voľným pracovným miestom v mieste výkonu práce zamestnankyne nedisponuje. 11. Vo vyjadrení zo dňa 08.11.2025 žalobkyňa uviedla, že lekársky posudok je jedným z dôkazov, ktoré slúžia ako podklad pre rozhodnutie správnych orgánov. Tento dôkaz musia správne orgány hodnotiť v súlade so správnym poriadkom, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Hoci zásada voľného hodnotenia dôkazov pri znaleckých posudkoch prejavuje obmedzene, neznamená to, že by správny orgán mal bez ďalšieho preberať závery znaleckých posudkov, najmä ak sú tieto závery v rozpore s inými podkladmi alebo inými posudkami. Pokiaľ ale žalovaný a prvostupňový orgán iba formálne odkázali na lekársky posudok E. F., je takýto postup nedostatočný a rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože žalobkyňa nepozná úvahy správnych orgánov, ktoré ich viedli k záveru o udelení súhlasu. Správny orgán mal pozornosť zamerať na to, že E. F. vypracovala dňa 29.06.2021, 26.06.2020, 03.06.2020 lekárske posudky, ktoré vychádzajú z rovnakých skutočností a vždy sú s iným záverom. Lekársky posudok pritom neobsahuje žiadne úvahy, ktorými sa lekár spravoval pri spracovávaní posudku, nie je zrejmé ako sa mal zmeniť zdravotný stav žalobkyne oproti júnu 2020. Od roku 2017 sa nezmenila ani miera invalidity žalobkyne. Žalobkyňa vyjadrila pochybnosť o spornom lekárskom posudku zo dňa 29.06.2021 (z hľadiska logických úvah lekára), keďže žalobkyňa celý rok prácu nevykonávala z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, a napriek tomu sa jej zdravotný stav mal zhoršiť do takej miery, že sa stala nespôsobilou na výkon posudzovanej práce (ktorú reálne nevykonávala a ani žiadnu inú). Tieto okolnosti správne orgány nezisťovali a neposudzovali, hoci je ich zákonnou povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci, pritom nie sú viazané iba návrhmi účastníkov konania. Majú teda povinnosť vyhľadávať dôkazy ex offo. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že lekárka odkazuje na lekársky posudok zo dňa 26.06.2020, v ktorom mali byť totožné obmedzenia ako v posudku z roku 2021, avšak v posudku z 26.06.2020 bol iný záver o spôsobilosti na prácu. Zamestnávateľ informoval zástupcu zmluvnej pracovnej zdravotnej služby o tom, že nevie poskytnúť prácu pre žalobkyňu s danými obmedzeniami. Na základe toho sa javí, že závery lekárskeho posudku sa neopierajú o skutočný zdravotný stav žalobkyne, ale o možnosť zamestnávateľa naďalej zamestnávať žalobkyňu. Okrem toho žalobkyňa predložila vlastný lekársky posudok vypracovaný spoločnosťou TeamPrevent Santé s.r.o., ktorý mal odlišný záver, ako sporný lekársky posudok E. F.. V. Konanie na správnom súde 12. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 17.12.2025 (za účasti žalobkyne, jej právneho zástupcu a ďalšieho účastníka) a 30.01.2026 (za účasti žalovaného). Následne súd oznámil prítomným účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa 24.02.2026 (§ 116 SSP). Neprítomným účastníkom konania oznámil termín vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. 13. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby a ostatných písomných vyjadrení. Ďalší účastník sa takisto pridržal svojich vyjadrení, ako aj vyjadrení žalovaného. Uviedol, že lekársky posudok bol vydaný v súlade so zákonom, a preto rešpektuje jeho závery a platnosť. O opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne požiadali aj na základe toho, že v predchádzajúcom posudku
z júna 2020 bolo uvedené, že kontrola má byť o rok. Mal za to, že pokiaľ dočasné obmedzenia trvajú viac ako rok, nemožno už hovoriť o dočasných obmedzeniach. Poukázal na to, že v konaní o neplatnosť výpovede už rozhodol súd prvého aj druhého stupňa a to tak, že žalobu zamietol v súčasnosti sa vec nachádza na NS SR. Na záver uviedol, že zamestnávateľ s lekármi, ktorí vykonávajú posudkovú činnosť, nekomunikuje, tieto úkony pre zamestnávateľa vykonáva firma Besoft. Ale ani vyjadrenie zamestnávateľa, že nemá pre zamestnanca prácu nemôže ovplyvniť posudok lekára. V zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. lekár je oprávnený navrhnúť vykonanie preventívnej prehliadky, a keďže to bolo uvedené v posudku z roku 2020, tak k tomu pristúpil aj zamestnávateľ. 14. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach. Mal za to, že prvostupňový orgán aj žalovaný rozhodli v intenciách právnych predpisov, skutočnosti uvádzané v žalobe nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Preto navrhol žalobu zamietnuť. VI. Právne posúdenie 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 17. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 19. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 20. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 21. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) bod 3. zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o udelení alebo neudelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. 22. Podľa § 70 ods. 1 cit. zák., na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae), af) a aj) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 24. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. 25. Podľa § 66 ZP zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
26. Podľa § 30e ods. 19 zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, v čase krízovej situácie sa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe posúdenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci nevykonáva u zamestnanca podľa odseku 1 písm. a), u fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, podľa odseku 1 písm. b) a u fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie, podľa odseku 1 písm. c), ak v odseku 20 nie je ustanovené inak. 27. Podľa § 30g ods. 8 cit. zák., v čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva. 28. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. s. UPS/US1/ SSZOSK/ZAM/2022/1061, č. z. 2022/46524 zo dňa 21.03.2022, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím udelil zamestnávateľovi TESCO STORES SR, a. s. (ďalej aj „ďalší účastník“ alebo „zamestnávateľ“) predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce so žalobkyňou (zamestnankyňou so zdravotným postihnutím). Navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie (spolu aj s prvostupňovým) podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. 29. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ďalší účastník (zamestnávateľ) podaním zo dňa 21.09.2021 žiadal o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písmeno c) ZP. Poukázal na to, že žalobkyňa absolvovala dňa 29.06.2021 mimoriadnu lekársku prehliadku s výsledkom „dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej činnosti s uvedením nasledovných obmedzení: nevhodná manipulácia s bremenami nad 7 kg, nevhodné dokladanie do chladiacich boxov, nevhodná práca v prievane, v pokladni“. Uviedol, že nedisponuje žiadnym iným vhodným voľným pracovným miestom v mieste výkonu práce žalobkyne, a to ani na kratší pracovný čas, nemôže teda zrealizovať ponuku iného vhodného pracovného miesta v zmysle § 63 ods. 2 ZP. K žiadosti boli pripojené: pracovná zmluva zo dňa 12.08.2011, rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni zo dňa 28.02.2017 a lekársky posudok zo dňa 29.06.2021. Lisom zo dňa 07.10.2021 úrad práce vyzval žalobkyňu, aby sa písomne vyjadrila k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP a prípadne, aby doplnila ďalšie listinné podklady. Podaním zo dňa 19.10.2021 žalobkyňa žiadala o postúpenie veci podľa § 9 Správneho poriadku na prejednanie úradu práce Trnava, ako vecne príslušnému orgánu toho istého stupňa nachádzajúcemu sa v mieste je bydliska aj pracoviska. Uviedla, že má pochybnosti o nepredpojatosti pracovníčok úradu práce Bratislava, ktoré budú rozhodovať vo veci. Poukázala na to, že zamestnávateľ nepredložil dodatky k pracovnej zmluve, a ani lekársky posudok zo dňa 27.07.2021. Listom zo dňa 23.11.2021 úrad práce vyzval zamestnávateľa, aby sa písomne vyjadril k stanovisku žalobkyne zo dňa 19.10.2021 a predložil dodatky z pracovnej zmluve žalobkyne. Listom zo dňa 25.11.2021 úrad práce oznámil žalobkyni, že vec neodstupuje na vybavenie inému správnemu orgánu, nakoľko nie je dôvod na postúpenie veci z dôvodov uvedených v žiadosti. Tiež uviedol, že v správnom konaní môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu, nie celý správny orgán. Za predpojatého nemožno považovať zamestnanca z dôvodu, že v správnom konaní vydal rozhodnutie, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Podaním zo dňa 01.12.2021 sa zamestnávateľ vyjadril k stanovisku žalobkyne a predložil úradu práce vyjadrenie E. F. zo dňa 27.07.2021 a dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou zo dňa 01.04.2012, 27.06.2016 a 28.03.2017. Dňa 10.12.2021 bolo úradu práce doručené odvolanie žalobkyne zo dňa 08.12.2021 voči zamietnutiu žiadosti o postúpenie veci na vybavenie inému správnemu orgánu. 30. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 10.12.2021 žalobkyňa uviedla, že úrad práce vydal rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou i napriek tomu, že sa nestihla vyjadriť k žiadosti zamestnávateľa, keďže mala za to, že vyjadrenie bude posielať až po rozhodnutí o tejto žiadosti. Rozhodnutie bolo vydané skôr, ako jej prišla odpoveď úradu práce na jej odvolanie zo dňa 08.12.2021. Ďalej uviedla, že zamestnávateľ spolu so žiadosťou nepredložil dodatky k pracovnej zmluve, ani písomný súhlas zástupcov zamestnancov s jej výpoveďou. Ďalej žalobkyňa v odvolaní podrobne popísala, ako sa pre nesúhlas s lekárskym posudkom zo dňa 29.06.2021 proti nemu odvolala, ako bolo toto jej odvolanie vybavené, a že žiadala aj o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon povolania, k čomu predložila aj príslušné listinné dôkazy. Listom zo dňa 10.01.2022 vyzval úrad práce zamestnávateľa na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Podaním zo dňa 31.01.2022 sa zamestnávateľ vyjadril k odvolaniu žalobkyne a navrhol, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vyjadrenie zamestnávateľa žalovaný zaslala žalobkyni listom zo dňa 02.03.2022.
31. Z obsahu spisu vplýva, že žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s lekárskym posudkom E. D. F. zo dňa 29.06.2021, žiadala o preskúmanie jej zdravotnej spôsobilosti na prácu v zmysle § 30g ods. 1 zák. č. 355/2007 Z. z. podaním zo dňa 30.06.2021, ktoré označila ako „odvolanie proti lekárskemu posudku e. č. 200801-01-2106-1180“. Listom zo dňa 27.07.2021 lekárka E. D. F. zaslala žalobkyni vyjadrenie k jej odvolaniu, v ktorom okrem iného uviedla, že žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nepredložila posudzujúcemu lekárovi závery lekárskych správ za posledné tri mesiace, a preto ju žiadala, aby doplnila aktuálne závery zrealizovaných odborných vyšetrení s tým, že v prípade ich nepredloženia, ostáva v platnosti pôvodný záver posúdenia spôsobilosti na prácu. Keďže posudzujúca lekárka lekársky posudok nezmenila, žalobkyňa v súlade s § 30g ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z. písomne požiadala o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu listom zo dňa 09.08.2021, a toto opätovné posúdenie urgovala listom zo dňa 14.10.2021. Všetky tieto skutočnosti žalobkyňa uviedla v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zároveň uviedla, že na túto žiadosť nedostala žiadne vyjadrenie. Dňa 03.11.2021 sa dostavila na Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice akad. Ladislava Dérera, kde jej bolo oznámené, že E. F. im jej žiadosť neposlala. Žalovaný na tieto skutočnosti v napadnutom rozhodnutí reagoval tým, že odkázal na ust. § 30g ods. 8 zák. č. 355/2007 Z. z., podľa ktorého v čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva. Uviedol, že keďže mimoriadna situácia vyhlásená Vládou SR dňa 12.03.2020 stále trvá, tak z dôvodu nevykonávania opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu v čase krízovej situácie, je pre posúdenie veci v danom prípade rozhodujúci posudok vypracovaný dňa 29.06.2021 E. D. F., podľa ktorého je žalobkyňa dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce - asistent/ ka predaja zákazníkom. Žalovaný sa však vôbec nezoberal skutočnosťou, že v zmysle § 30e ods. 19 zák. č. 355/2007 Z. z. sa v čase krízovej situácie ani posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe posúdenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnanca nevykonáva, a v konaní akceptoval lekársky posudok zo dňa 29.06.2021, ktorý bol vypracovaný v čase krízovej situácie napriek tomuto ustanoveniu. Žalobkyňa síce túto konkrétnu skutočnosť v odvolaní nenamietala, avšak keďže žalovaný je vždy povinný v konaní postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), nie je povinnosťou účastníka konania upozorňovať žalovaného na znenie zákona. Tiež sa žalovaný nezaoberal skutočnosťou, že lekárka, ktorá vypracovala lekársky posudok zo dňa 29.06.2021, na podané „odvolanie“ žalobkyne proti tomu posudku reagovala tak, že vyzvala žalobkyňu na predloženie aktuálnych záverov zrealizovaných odborných vyšetrení, nakoľko žalobkyňa mala v „odvolaní“ uviesť, že nepredložila posudzujúcemu lekárovi závery lekárskych správ za posledné tri mesiace. Toto však nezodpovedá skutočnosti (a žalobkyňa to aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala). Žalobkyňa v „odvolaní“ proti lekárskemu posudku zo dňa 29.06.2021 namietala, že posudzujúca lekárka nemala k dispozícii špecifiká posudzovanej práce vyplývajúce z Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2017 a prostredia, kde sa práca vykonáva, a nie že nemala k dispozícii aktuálne lekárske správy. Žalovaný nereagoval ani na námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, že posudzujúca lekárka vykonala posudok podľa požiadaviek zamestnávateľa, ktorý ju dopredu informoval, že pre žalobkyňu nemá žiadnu prácu (konkrétne bolo v k odvolaniu priloženom vyjadrení E. F. zo dňa 27.07.2021 uvedené, že „zamestnávateľ však informoval zástupcov zmluvnej pracovnej zdravotnej služby, že nevie zamestnankyni poskytnúť prácu s danými obmedzeniami“). 32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. S prihliadnutím na citované ustanovenie a vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, keďže žalovaný sa v ňom nevyporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Taktiež sa žalovaný nevyjadril, ani k návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania, ktoré boli uvedené na druhej strane odvolania, v 4. odseku. 33. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité
pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Správny orgán v zmysle zásady materiálnej pravdy je povinný náležite zistiť skutkový stav veci. 34. Ako uviedol sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v kompetencii príslušného úradu práce ako aj odvolacieho orgánu pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi je posúdenie skutočnosti, či zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Žalovaný toto posúdenie vykonal iba na základe lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2021, a to napriek tomu, že tento ani nemal byť v čase krízovej situácie vydaný (resp. nemala byť posudzovaná zdravotná spôsobilosť žalobkyne na prácu), a napriek všetkým námietkam žalobkyne proti nemu, ktoré vyplývajú z jej odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a jeho príloh, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani nevyporiadal. Žalovaný teda zároveň nedostatočne zistil skutkový stave veci, čomu nasvedčuje aj lekársky posudok zo dňa 29.04.2022, ktorý predložila žalobkyňa spolu so žalobou, podľa ktorého je spôsobilá na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením (dvíhanie bremien nad 10 kg, nutné striedanie polohy, klimaticky vyrovnané prostredie). Súd si je vedomý skutočnosti, že tento lekársky posudok je z obdobia po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, avšak v správnom súdnom konaní môže súd vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Tento žalobkyňou predložený lekársky posudok pritom minimálne spochybňuje správnosť lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2021, na základe ktorého žalovaný vo veci rozhodol, a ktorého správnosť žalobkyňa namietala už v administratívnom konaní. 35. Na záver súd v súvislosti s námietkami žalobkyne, že nemala možnosť sa vyjadriť k žiadosti zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, a že nebolo riadne rozhodnuté o jej odvolaní proti zamietnutiu žiadosti o postúpenie veci na úrad práce Trnava, uvádza, že tieto námietky sú nedôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán žalobkyňu vyzval na vyjadrenie k žiadosti zamestnávateľa. Ak túto možnosť nevyužila, nemožno to považovať za procesné pochybenie správneho orgánu. Pokiaľ ide o inštitút postúpenia veci podľa § 8 Správneho poriadku, toto postúpenie nie je nárokovateľné, pričom úrad práce oznámil žalobkyni neformálnym listom, že vec nepostúpi na vybavenie inému orgánu. Odvolanie proti tomuto oznámeniu tak neprichádza do úvahy. Tieto skutočnosti však nemali vplyv na rozhodnutie súdu vo veci, keďže súd zistil iné vady napadnutého rozhodnutia. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že trpí v zásade rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky na udelenie predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou so žalobkyňou z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, a to s prihliadnutím aj na dôkazy, ktoré boli vykonané v konaní pred súdom (§ 191 ods. 5 SSP), teda najmä lekársky posudok zo dňa 29.04.2022. Nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodní vo vyššie naznačenom smere. 37. O náhrade trov konania žalobkyne rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. 38. O trovách konania ďalšieho účastníka rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).