Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/92/2021 2021200275 26. 05. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200275.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: BATAX, spol. s r.o., so sídlom Rovinka 34, 900 41 Rovinka, IČO: 31 450 342, právne zastúpený: Mgr. Peter Rybánsky, advokát, so sídlom Farská 46, 949 01 Nitra, IČO: 44 036 213, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101529705/2021 zo dňa 19.08.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101529705/2021 zo dňa 19.08.2021 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 100682021/2021 zo dňa 23.04.2021 a vec v r a c i a Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Senica (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia január, marec, apríl, máj, jún, august, september 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101427187/2020 zo dňa 10.09.2020 (ďalej aj len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli dňa 16.09.2020 doručené žalobcovi, ktorý sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 13.10.2020. Dňa 03.12.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu žalobcom. 2. Správca dane rozhodnutím č. 100682021/2021 zo dňa 23.04.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 171 874,38 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. 3. Žalobcovi neuznal uplatnenú DPH v sume 171 874,38 eura vyčíslenú na prijatých faktúrach č. 201801505, 201801506, 201801514, 201801522, 201801523, 201801529, 201801531, 201801540, 201801541, 201801542, 201801545, 201801568, 201801580, 201801581, 201801582, 201801592, 201801597, 201801606, 201801607, 201801608, 201801623, 201801628, 201801629, 201801630, 201801642, 201801646, 201801643 (základ dane predstavoval celkovo sumu 859 371,86 eura) od
dodávateľa Laser Systems s.r.o., so sídlom Betliarska 12, Bratislava, IČO: 50 797 751 z dôvodu nesplnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovených v § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). 4. Vykonanou daňovou kontrolou zistil, že v danom prípade išlo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom nastal jediný pohyb tovaru, pričom prvým dodávateľom v reťazci je spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o., ktorá dodala pohonné hmoty (ďalej aj len „PHM“) spoločnosti SP Consulting s.r.o., tá následne spoločnosti Laser Systems s.r.o., ktorá zabezpečila prepravu spoločnosťou O.G. TRANS s.r.o. pre žalobcu a jeho odberateľov. Uviedol, že PHM sa v čase začatia prepravy nachádzali v Lobau v Rakúskej republike a boli dodané jednou ucelenou prepravou bez prekládky priamo žalobcovi alebo jeho odberateľom. Konštatoval, že žalobca ako prevádzkovateľ dvoch čerpacích staníc vykonal objednávku PHM e-mailom u dodávateľa Laser Systems s.r.o., po registrácii objednávok pán A. (konateľ Laser Systems s.r.o.) tovar objednal u svojho dodávateľa SP Consulting s.r.o., nakládka tovaru sa uskutočnila v rafinérii Raff lager Lobau, Wien a miesto vykládky bolo podľa objednávok u slovenských odberateľov žalobcu, prípadne na čerpacích staniciach žalobcu. 5. Správca dane zistil, že v rámcovej zmluve uzavretej medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom je uvedené miesto nakládky Lobau, Rakúsko, v cene tovaru je zahrnutá aj preprava a ďalšie náklady spojené s dodaním tovaru. Žalobca mu predložil aj cenové ponuky od spoločnosti Laser Systems s.r.o. zo dňa 10.01.2018 na benzín a diesel - motorovú naftu, na ktorých je uvedené miesto nakládky PHM Lobau, Rakúsko z produkcie OMV Rafinerie Schwechat. Z predložených dokladov považoval za zrejmé, že žalobca mal vedomosť, že miestom dodania PHM je iný členský štát – Rakúsko, a preto mal konať obozretne v prípade preukázania dôkazov k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu. 6. Uviedol, že na sporných faktúrach je uvedená poznámka, že cena tovaru je vrátane dopravy CPT, pričom v zmysle medzinárodnej dodacej podmienky CPT predávajúci zabezpečuje prepravu a platí náklady s ňou spojené do miesta určenia s tým, že riziká a prípadné ďalšie náklady prechádzajú na kupujúceho odovzdaním tovaru prvému dopravcovi. Z uvedeného vyplynulo, že preprava začala v Rakúsku smerom do tuzemska, pričom ešte pred začatím prepravy tovaru žalobca pri objednaní tovaru od spoločnosti Laser Systems s.r.o. rozhodoval, kde bude doručený, a v akom pomere bude vyskladnený u neho a jeho odberateľov. Podotkol, že na príslušných medzinárodných nákladných listoch je uvedený odosielateľ - B. A. A., C., príjemca - žalobca a ako miesto vykládky tovaru je uvedený slovenský odberateľ žalobcu, prípadne sám žalobca. Zároveň konštatoval, že v rámcovej zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom je v článku X. - prechod rizika za škody uvedené, že nebezpečenstvo straty alebo škody na tovare prechádza z predávajúceho Laser Systems s.r.o. na žalobcu ako kupujúceho podľa zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Obchodný zákonník“). S poukazom na § 457 Obchodného zákonníka mal za to, že nebezpečenstvo škody na tovare prešlo na žalobcu ešte v Rakúsku, kde sa tovar nachádzal, a kde nastalo dodanie tovaru pre žalobcu. 7. Dospel k záveru, že vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom je pohyblivou dodávkou v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pričom preprava začala v inom členskom štáte - Rakúsku a bola ukončená v tuzemsku. Dodania medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. vyhodnotil ako nepohyblivé dodávky, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v mieste, kde sa tovar nachádza, v danom prípade v Rakúsku. Spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. tak podľa jeho mienky nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť, pretože nešlo o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale o dodanie v inom členskom štáte - v Rakúsku. Keďže preprava tovaru sa začala v inom členskom štáte, mal za to, že predmetné dodávky podľa sporných faktúr od dodávateľa Laser Systems s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a tak dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, z ktorého dôvodu si žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH tak, ako to deklaroval v podanom daňovom priznaní. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101529705/2021 zo dňa 19.08.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 74 ods. 4
daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Konštatoval, že v preverovanom prípade bolo zistené, že prepravu PHM zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., ktorá pokyny prepravcovi na vykládku tovaru zadala podľa inštrukcií v objednávkach od žalobcu. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že preprava začala v Rakúsku smerom do tuzemska, pričom ešte pred začatím prepravy tovaru žalobca pri objednaní tovaru od spoločnosti Laser Systems s.r.o. rozhodoval, kde bude doručený, a v akom pomere bude vyskladnený, prípadne ho už sám predal svojím odberateľom. Podotkol, že na medzinárodných nákladných listoch potvrdených žalobcom, v zmysle ktorých sa uskutočnila preprava podľa sporných faktúr, je uvedený odosielateľ - B. A. A., C., príjemca - daňový subjekt (žalobca), a ako miesto vykládky tovaru je uvedený slovenský odberateľ žalobcu, prípadne sám žalobca. Mal za to, že nebezpečenstvo škody na tovare prešlo na žalobcu ešte v Rakúsku, kde sa tovar nachádzal, a kde nastalo dodanie tovaru pre žalobcu. Uviedol, že podľa dohody žalobcu a spoločnosti Laser Systems s.r.o. cena tovaru zahŕňala aj cenu dopravy, spotrebnú daň i poplatok PNR. Všetky uvedené skutočností sú podľa jeho mienky dôkazom, že preprava bola vykonaná na „účet“ žalobcu. Nepovažoval pritom za relevantné, že samotný žalobca neobjednával prepravu ani s prepravcom priamo nekomunikoval. Za rozhodnú skutočnosť pokladal, že prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o. pre žalobcu, preprava sa uskutočnila podľa inštrukcií žalobcu, ktorý v zmysle objednávok a rámcovej zmluvy určil, kam sa má tovar prepraviť a znášal aj nebezpečenstvo škôd na tovare. 9. Z predložených dokladov považoval za jednoznačné, že žalobca mal v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie, v zmysle obchodných dojednaní prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., pričom riziká znášal žalobca, tovar bol prepravený k žalobcovi a jeho odberateľom, čím preukázateľne na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy. Konštatoval, že napriek skutočnosti, že žalobca prepravu sám neobjednával, v zmysle ním predložených dokladov jeho dodávateľ zabezpečil prepravu fakturovaného tovaru, tovar sa prepravoval podľa jeho inštrukcií, ktoré zadal svojmu dodávateľovi v objednávke, cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru a prepravca uskutočnil prepravu až následne podľa jemu doručených informácií. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň poukázal na rozsudky Súdneho dvore Európskej únie (ďalej aj len „SD EÚ“) vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder OHG, vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding, vo veci C-285/11 BONIK. II. Žaloba 10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia navrhujúc, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane ďalšie konanie. Dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v nich nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 11. Namietal, že sú mu pričítané porušenia povinností jeho dodávateľa, resp. aj správcu dane, pričom závery a ich odôvodnenie odporujú judikatúre SD EÚ na úseku DPH, ako aj slovenskej zákonnej úprave, keď napadnuté rozhodnutia konštatujú porušenie jeho povinností podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, ku ktorým nedošlo, keď jeho tvrdenia neboli vyvrátené, pričom nedostatočne zistený skutkový stav je de facto v rozpore s obsahom administratívnych spisov. Správca dane, ako aj žalovaný podľa jeho mienky založili svoje rozhodnutia na nesprávnom a irelevantnom právnom posúdení, postupovali v rozpore s § 24 daňového poriadku, dôkaznú povinnosť preniesli výlučne na neho, ním predložené dôkazy nesprávne vyhodnotili, vykonanie ďalších ním označených dôkazov bezdôvodne odmietli, pričom svoje rozhodnutia odôvodnili porušením povinností, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplýva a nebolo preukázané. 12. Mal za to, že tak správca dane, ako i žalovaný nesprávne právne posúdili jeho daňový režim, najmä s poukazom na to, že spoločnosť A. D. D. mala podľa ich názoru porušiť zákon o DPH tým, že dodaný tovar fakturovala s DPH. Tvrdil, že na základe posúdenia rámcovej zmluvy bolo preukázané, že nakupoval PHM od subjektu, ktorý je podnikateľským subjektom v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, so sídlom na území Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že tovar má byť fakturovaný s
príslušnou sadzbou DPH v rámci dodania tovaru na území Slovenskej republiky. Uviedol, že nemal dôvod spochybňovať daňový režim svojho dodávateľa. Bol toho názoru, že právo nakladať s tovarom nadobudol až v momente, keď bolo palivo u neho stočené do nádrže/zásobníka, a kedy prevzal tovar a uhradil kúpnu cenu. Vyjadril sa, že zaslaním e-mailu - objednávky do spoločnosti dodávateľa nemohol nadobudnúť právo disponovať s tovarom, a to ani ako jeho vlastník, a taktiež nemohol ovládať ani kontrolovať subjekt zabezpečujúci dopravu a dodanie tovaru. Zdôraznil, že obvyklým spôsobom objednal tovar a oznámil adresu, kam mu má byť tovar dodaný, za jeho poškodenie neniesol zodpovednosť, kúpnu cenu uhradil až po stočení paliva, teda po reálnom dodaní PHM a vykonaní fakturácie skutočného množstva. 13. Skutočnosť uvedenú vo svedeckej výpovedi E. A., prokuristu OMV Slovensko s.r.o., že táto spoločnosť mala „zapožičať“ spoločnosti SP Consulting s.r.o. povolenie oprávneného príjemcu, označil za rozpornú s príslušnými právnymi predpismi. Poukázal na údaje o subjekte, ktorý uskutočnil prepravu PHM na územie SR, uvedené v systéme EMCS, kde figuruje spoločnosť OMV Slovensko s.r.o., ktorá PHM nakúpila pod číslom povolenia oprávneného príjemcu D., a teda mala vedomosť o tom, kde budú PHM prepravené a komu budú doručené. Zároveň upozornil na fakt, že OMV Slovensko s.r.o. predávala PHM spoločnosti SP Consulting s.r.o., ktorá nemala sklady ani iné prečerpávacie miesta, preto vyhlásenie SP Consulting s.r.o. vo vzťahu k OMV Slovensko s.r.o. o tom, že PHM sú určené na ďalší predaj, jasne limituje okruh subjektov povinnosti DPH na spoločnosť OMV Slovensko s.r.o. a SP Consulting s.r.o. Taktiež poukázal na zmluvu o cezhraničnej preprave PHM uzavretej spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. a SP Consulting s.r.o., na základe ktorej OMV Slovensko s.r.o. bola informovaná o odberateľoch spoločnosti SP Consulting s.r.o. prostredníctvom prepravných dokladov, ktoré mala obdržať od SP Consulting s.r.o. Zároveň uviedol, že podľa predmetnej zmluvy spoločnosť SP Consulting s.r.o. zabezpečovala prepravu, a to pre spoločnosť OMV Slovensko s.r.o., nakoľko iba táto mohla PHM doviezť na územie Slovenskej republiky ako vlastník, a preto je nepochybné, komu sa má priradiť pohyblivá časť prepravy. Mal za to, že skutočnosť, že spoločnosť OMV Slovensko s.r.o. fakturovala spoločnosti SP Consulting s.r.o. bez DPH, je deklaráciou ich statusu subjektov pohyblivej prepravy. Podotkol, že vo vzájomnej zmluvnej dokumentácii spoločnosť OMV Slovensko s.r.o. predáva PHM spoločnosti SP Consulting s.r.o. na území Slovenskej republiky a náklady na dopravu mali byť refakturované spoločnosti SP Consulting s.r.o. 14. Ďalej uviedol, že o existencii spoločnosti SP Consulting s.r.o. v reťazci sa dozvedel až v rámci daňovej kontroly. Z hľadiska právneho statusu Laser Systems s.r.o. ako distribútora PHM považoval za preukázané, že mu jeho dodávateľ fakturoval dodané plnenie v správnom daňovom režime, a že DPH je vysporiadaná subjektom pohyblivej prepravy, ktorý sa nachádza v reťazci pred spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a disponuje povolením oprávneného príjemcu na dovoz PHM zo zahraničia. Skutočnosť, že bol uvedený v nákladných listoch ako prijímateľ, podľa jeho mienky nemôže zakladať jeho právo nakladať s tovarom ešte predtým, než sa začala jeho preprava z Rakúska. Pri odoslaní objednávky dodávateľovi teda nemohol mať vedomosť, kto a kedy začne prepravu tovaru, a či sa vôbec uskutoční. Mohol vychádzať len zo skutočnosti, že Laser Systems s.r.o. má dodať PHM, a teda disponuje oprávnením na jeho distribúciu, ktorá skutočnosť vyplýva z bodu 5.2 rámcovej zmluvy. 15. Správca dane podľa jeho názoru nevykonal dokazovanie v súlade so zisteným skutkovým a právnym stavom, najmä kedy malo prejsť právo nakladať s PHM na jednotlivé subjekty v reťazci, nijako nevyhodnocoval časovú následnosť fakturácie zo strany SP Consulting s.r.o. na Laser Systems s.r.o. (až po stočení PHM u neho) a platby Laser Systems s.r.o. voči SP Consulting s.r.o. (až po prijatí jeho platby), a v rozpore s objektívnymi skutočnosťami tvrdil, že až „pri predaji tovaru“ malo prísť k preprave tovaru z Lobau žalobcovi. Namietal, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon v jeho neprospech, keď správca dane pohyblivú časť prepravy priradil pre zmluvný vzťah medzi ním a jeho dodávateľom (Laser Systems s.r.o.), hoci iba OMV Slovensko s.r.o. je oprávnený príjemca podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja“), pričom on samotný, Laser Systems s.r.o. ani SP Consulting s.r.o. nemohli v zahraničí nadobudnúť právo nakladať s PHM zákonným spôsobom a už vôbec nemohli PHM dopraviť na územie Slovenskej republiky, spoločnosť Laser Systems s.r.o. nikdy nemohla zákonne nadobudnúť PHM v Rakúsku a zabezpečiť ich prepravu, keď nebola oprávneným príjemcom, ale len distribútorom pohonných látok, nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani právo nakladať s PHM na území Rakúska. V tejto súvislosti mal za to, že nie je účastníkom vzťahu popísaného v rozsudku C-430/09 Euro Tyre Holding B.V., ale jedinými účastníkmi sú spoločnosti OMV Slovensko s.r.o. a SP
Consulting s.r.o. Ako irelevantné vo vzťahu k momentu nadobudnutia schopnosti nakladať s tovarom odmietol tvrdenie žalovaného, že spoločnosť SP Consulting s.r.o. a následne spoločnosť Laser Systems s.r.o. nadobudli vlastnícke právo k tovaru v Rakúsku, nakoľko tovar ešte nemal byť odoslaný. Mal tiež za to, že výpoveďami svedkov a dožiadaním (ako to navrhoval už počas daňovej kontroly) mal správca dane preveriť a potvrdiť skutočnosti, že SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. nie sú držiteľmi povolenia oprávneného príjemcu podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Preto považoval dokazovanie vykonané správcom dane za nedostatočné. 16. S poukazom na namietaný postup podľa jeho názoru nemôže z hľadiska zákonnosti rozhodnutia, ako aj ochrany subjektívnych práv postačovať len jednoduché konštatovanie orgánu verejnej správy bez toho, aby sa akokoľvek vysporiadal s ním predloženými dokladmi a jeho tvrdeniami. Vzhľadom na odmietnutie jeho tvrdení v spojení s absenciou riadneho vyhodnotenia dôkazov považoval za zrejmé, že správca dane nedostatočne prezentoval/zdôvodnil svoje úvahy pri zjavne rozdielnych skutkových zisteniach a tieto závery v celom rozsahu prevzal žalovaný bez toho, aby čo i len v najmenšej miere posúdil vykonané dokazovanie a závery. Upozornil, že v napadnutom rozhodnutí možno nájsť iba všeobecné konštatovania žalovaného, že správca dane vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, a odmietnutie jeho námietok bez bližšieho odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutia podľa jeho názoru trpia nedostatkom odôvodnenia, sú nepreskúmateľné a arbitrárne. Uviedol, že z jeho účtovných evidencií a predložených dokladov vyplýva, že si voči nemu iný platiteľ dane (Laser systems s.r.o.) uplatnil daň z tovarov, ktoré mu boli dodané na území Slovenskej republiky. Právo odpočítať daň mu vzniklo, nakoľko deklaroval viacerými dokladmi skutočnosť, že nadobudol právo s tovarom nakladať ako vlastník na území Slovenskej republiky - prevzal ho, uskladnil a následne predal svojim odberateľom. Dodanie tovaru a možnosť s ním nakladať sa uskutočnilo v momente stočenia PHM do jeho nádrží na území Slovenskej republiky, čo potvrdili všetky zúčastnené resp. vypočuté osoby. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2022 zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. 18. Nesúhlasil so žalobnými námietkami z dôvodu, že podľa jeho názoru sú v rozpore so skutkovým i právnym stavom. Uviedol, že správca dane i on sám pri posúdení preverovaného prípadu vychádzali zo všetkých zistených skutočností, postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a judikatúrou, a prijaté závery riadne odôvodnili, pričom poukázali na súvisiacu judikatúru SD EÚ, a rovnako sa vysporiadali s námietkami žalobcu. 19. Mal za to, že vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov by mu neprinieslo lepšie postavenie z dôvodu, že všetky navrhované dôkazy sa týkali skutočností vyplývajúcich z osobitných zákonov upravujúcich obchodovanie s pohonnými hmotami, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nie sú smerodajné vo veci úpravy DPH. Tvrdil, že nebolo porušené právo žalobcu na uplatnenie odpočítania dane, pretože to mu nevzniklo podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH z titulu tuzemského nadobudnutia tovaru, ale za splnenia zákonom stanovených podmienok by si žalobca mohol uplatniť tzv. samozdanenie, a teda by mu bolo priznané odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o DPH, avšak zároveň sa uplatní prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na žalobcu a rozdiel k štátnemu rozpočtu by bol nulový. Podotkol, že v prípade uplatnenia prenosu daňovej povinnosti nie je potrebné, aby sa žalobca registroval pre daň v Rakúsku, ako to naznačuje v podanej žalobe. IV. Replika a duplika 20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 28.09.2022, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 21. Žalovaný v duplike zo dňa 01.12.2022 poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/92/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. TT-14S/92/2021. 23. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 26.05.2026. 24. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 28. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 29. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 30. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 31. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 32. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej republiky.
33. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 34. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. 35. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 30. júna 2021, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. 36. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 40. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 171 874,38 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 žalobcovi. 41. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v nich nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 42. Žalovanému, resp. správcovi dane konkrétne vytkol, že ich závery odporujú judikatúre SD EÚ aj slovenskej zákonnej úprave. Správca dane a žalovaný podľa jeho mienky postupovali v rozpore s § 24 daňového poriadku, dôkaznú povinnosť preniesli výlučne na neho, ním predložené dôkazy nesprávne vyhodnotili, vykonanie ďalších ním označených dôkazov bezdôvodne odmietli, pričom svoje rozhodnutia odôvodnili porušením povinností, ktoré nebolo preukázané. Mal za to, že tak správca dane, ako i žalovaný nesprávne právne posúdili jeho daňový režim. Správca dane podľa jeho názoru nevykonal dokazovanie v súlade so zisteným skutkovým a právnym stavom, najmä kedy malo prejsť právo nakladať s PHM na jednotlivé subjekty v reťazci, nijako vyhodnocoval časovú následnosť fakturácie zo strany SP Consulting s.r.o. na Laser Systems s.r.o. a platby Laser Systems s.r.o. voči SP
Consulting s.r.o., a v rozpore s objektívnymi skutočnosťami tvrdí, že až „pri predaji tovaru“ malo prísť k preprave tovaru z Lobau žalobcovi. Namietal, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon v jeho neprospech, keď správca dane pohyblivú časť prepravy priradil pre zmluvný vzťah medzi ním a jeho dodávateľom, hoci iba OMV Slovensko s.r.o. je oprávnený príjemca podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Napadnuté rozhodnutia zároveň podľa jeho názoru trpia nedostatkom odôvodnenia, sú nepreskúmateľné a arbitrárne. 43. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky: (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia SDEÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia SDEÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia SDEÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). 44. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 45. V zmysle rozsudku SD EÚ vo veci C-245/04 (EMAG) zo dňa 06. apríla 2006 platí, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky toho istého tovaru vykonané za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také osoby, zakladajú jediné zaslanie tohto tovaru v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu tohto tovaru v rámci Spoločenstva, toto zaslanie alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z týchto dvoch dodávok a len táto dodávka bude oslobodená od dane podľa čl. 28c A písm. a) prvého pododseku šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995. 46. V rozsudku vo veci C-430/09 (Euro Tyre Holding) zo dňa 16. decembra 2010 dospel SD EÚ k záveru, že vo vzťahu k dvom po sebe nasledujúcim dodávkam toho istého tovaru medzi rozdielnymi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jednej prepravy v rámci Spoločenstva, určenie transakcie, ktorej sa má pripísať táto preprava, t. j. prvá alebo druhá dodávka, sa vykoná na základe celkového posúdenia všetkých okolností veci samej na účely stanovenia, ktorá z týchto dvoch dodávok spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. 47. Podľa rozsudku SD EÚ vo veci C-414/17 (AREX CZ) zo dňa 19. decembra 2018 sa má čl. 2 ods. 1 písm. b) bod i) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že v prípade existencie reťazca po sebe idúcich nadobudnutí, ktoré sa týkali tých istých výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, a ktoré viedli len k jednej preprave týchto výrobkov v rámci Spoločenstva v režime pozastavenia spotrebnej dane, okolnosť, že sa tieto výrobky prepravujú v tomto režime, nie je rozhodujúca pre určenie, ktorému nadobudnutiu treba priradiť prepravu na to, aby toto nadobudnutie podliehalo dani z pridanej hodnoty podľa tohto ustanovenia. 48. SD EÚ v rozsudku vo veci C-401/18 (Herst) zo dňa 23. apríla 2020 dospel k záveru, že čl. 20 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba uskutočňujúca jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime
podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie tohto tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. 49. V danom prípade žalobca v podanej správnej žalobe spochybňoval závery správcu dane a žalovaného, že predmetný tovar - pohonné hmoty fakturované dodávateľom Laser systems s.r.o. boli žalobcovi dodané na území Rakúska, pričom žalobca tvrdil, že dodanie predmetného tovaru sa naopak uskutočnilo na území Slovenskej republiky, kde získal možnosť s tovarom nakladať, a to momentom stočenia pohonných hmôt do jeho nádrží. Žalobca pritom v rámci žalobných bodov namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, pretože trpia nedostatkom odôvodnenia, s ktorou námietkou sa správny súd stotožnil. 50. Správny súd konštatuje, že správca dane v predmetnej veci zistil, že došlo k reťazovému obchodu medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - žalobca, pri ktorom nastal jediný pohyb tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne odberateľom žalobcu, pričom miestom dodania tovaru bolo s poukazom na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miesto začatia prepravy, t. j. Rakúsko. Žalobcovi v danom prípade nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o. s poukazom na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca zaslal e-mailom objednávku svojmu dodávateľovi A. D. D., ktorý zabezpečil prepravu spoločnosťou O.G.TRANS s.r.o. tak, že pohonné hmoty boli prepravené zo skladu Lobau, Rakúsko jednou ucelenou prepravou priamo žalobcovi a jeho odberateľom. Správca dane vyhodnotil vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom ako pohyblivú dodávku, pričom preprava začala v inom členskom štáte - Rakúsku a bola ukončená v tuzemsku, a dodania medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. vyhodnotil ako nepohyblivé dodávky, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v mieste, kde sa tovar nachádza, v danom prípade v Rakúsku. Žalobca mal podľa žalovaného získať právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy, keďže prepravu zabezpečovala spoločnosť Laser Systems s.r.o., tovar sa prepravoval podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na tovare a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru. 51. Správny súd je v prejednávanej veci toho názoru, že správca dane a následne ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležite neobjasnili, z akých dôvodov v rámci skúmaného reťazového obchodu, v ktorom došlo len k jednej preprave tovaru z územia Rakúska na územie Slovenskej republiky od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, priradili prepravu tovaru práve dodaniu uskutočnenému medzi spoločnosťou Laser systems s.r.o. a žalobcom, ktoré vyhodnotili ako pohyblivú dodávku. Toto posúdenie pritom bolo kľúčové pre záver správcu dane, že k žalobcom deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou Laser systems s.r.o. došlo na území Rakúska, v čoho dôsledku žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane pritom vychádzal najmä z uvedenia žalobcu ako príjemcu na prepravných dokladoch a domnienky, že prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu sa uskutočnil na území Rakúska predtým, ako došlo k fyzickej preprave tovaru, avšak bez toho, aby tento svoj záver náležite odôvodnil, čo následne nenapravil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. 52. Správny súd v tomto smere nepovažoval za dostatočné konštatovania žalovaného, že žalobca bol uvedený ako príjemca na prepravných dokladoch, prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., tovar sa prepravoval podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na tovare a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru, čím malo na žalobcu prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že samotný prechod nebezpečenstva škody na tovare na žalobcu jeho odovzdaním prepravcovi automaticky neznamená, že na žalobcu zároveň prešlo aj právo nakladať s tovarom ako vlastník. Súčasne z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či žalobca okrem toho, že v objednávke uviedol miesto, na ktoré mu mal dodávateľ Laser Systems s.r.o. dodať tovar, skutočne od počiatku prepravy ovplyvňoval právny osud prepravovaných PHM, t. j. či rozhodoval odkiaľ, kedy, ako a kam budú prepravené. Bez zodpovedania
týchto otázok pritom podľa názoru správneho súdu nemožno kvalifikovane vyhodnotiť, kedy na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. 53. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle bodu 27 rozsudku SD EÚ vo veci Euro Tyre Holding (na toto rozhodnutie poukazovali v napadnutých rozhodnutiach správca dane aj žalovaný) odpoveď na otázku, ktorej dodávke sa má pripísať preprava v rámci Spoločenstva, ak táto dodávka bola vykonaná z účtu alebo na účet osoby, ktorá v prvom prípade ako kupujúci a v druhom prípade ako dodávateľ bola zahrnutá v oboch dodávkach, závisí od všeobecného posúdenia všetkých príslušných okolností, ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. Zároveň podľa bodu 42 citovaného rozsudku okolnosť, že tovar nebol prepravený na adresu prvých nadobúdateľov, neumožňuje vylúčiť, že preprava bola vykonaná v rámci prvej dodávky, keďže uplatnenie oslobodenia od dane na dodávku v rámci Spoločenstva podlieha podmienke, podľa ktorej sa preprava musí ukončiť v inom členskom štáte ako v členskom štáte dodania, keďže adresa, kde bolo dodanie ukončené, nie je v tejto súvislosti relevantná. 54. Vzhľadom na zistené nedostatky v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane dospel správny súd k záveru, že obidve tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 55. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby v ňom bolo dostatočne objasnené, na základe akých relevantných skutočností je (aj s poukazom na citovanú judikatúru SD EÚ) potrebné uskutočnenú prepravu pohonných hmôt od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi (žalobcovi) priradiť konkrétnemu dodaniu tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu podľa citovaného zákonného ustanovenia. 56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku. 57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.