Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/104/2021 2021200213 11. 06. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200213.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 392830/2021 zo dňa 19.08.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 392830/2021 zo dňa 19.08.2021 a rozhodnutie mesta Galanta číslo 5811102600 zo dňa 04.06.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Galanta rozhodnutím č. 5811102600 zo dňa 04.06.2021 vyrubilo žalobcovi miestny poplatok za komunálne odpady v sume 29,20 Eur na obdobie roka 2021, od 01.01.2021 do 31.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), a to s poukazom na § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že miestny poplatok za komunálne odpady sa týka nehnuteľnosti na adrese Poštová 916/11 b. č. 4 v Galante. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie s odôvodnením, že síce vlastní byt č. 4 na 1. poschodí vo vchode č. 11 bytového domu so súp. č. XXX, nachádzajúcom sa v meste Galanta na ulici Poštová, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. (ďalej len „predmetný byt“) a ako vlastník predmetného bytu je síce oprávnený tento byt užívať, avšak zákon o miestnych daniach v § 77 ods. 2 písm. a) stanovuje, že poplatníkom môže byť osoba z titulu svojho vlastníctva bytu len v takom prípade, ak tu nie je iná okolnosť, ktorá ho užívať byt neoprávňuje, napr. v prípade, ak vlastník byt prenajíma alebo je byt zaťažený vecným bremenom. Žalobca poukázal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu na to, že nemá v meste Galanta hlásený trvalý a ani prechodný pobyt. Poukázal na list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., z ktorého vyplýva, že byt je zaťažený zmluvným vecným bremenom – právom doživotného bývania a užívania darovanej nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Vklad vecného bremena na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bol povolený dňa 06.08.2013 pod č. F. XXXX/ XXXX.
3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 392830/2021 zo dňa 19.08.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) s odôvodnením, že žalobca je poplatníkom bez ohľadu na to, či sa v predmetnom byte zdržuje a zriadenie vecného bremena nemožno chápať ako dočasné úplné vzdanie sa užívacieho práva. II. Žaloba 4. Žalobca podal dňa 25.08.2021 na Krajský súd v Trnave správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci nestotožniac sa s právnym záverom žalovaného, že zriadenie vecného bremena k predmetnému bytu nemožno chápať ako dočasne úplné vzdanie sa užívacieho práva. Poukázal opakovane, rovnako ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, na § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadom právnych dôsledkov zriadenia vecného bremena. Zdôraznil, že nie je pochybnosť o tom, že aj z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. E. okrem vecného bremena vyplýva aj osoba oprávnená z vecného bremena – pani G. H., I. C., a že žalovanému predložil aj dohodu o výkone vecného bremena z 12.08.2013 uzavretú medzi žalobcom a oprávnenou z vecného bremena, z ktorej vyplýva povinnosť žalobcu zdržať sa užívania predmetného bytu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je oprávnený predmetný byt užívať, hoci ho vlastní. Žalobca tak nie je na účely § 77 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach poplatníkom miestneho poplatku za odvoz komunálneho odpadu. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.02.2022 uviedol, že obe žalobou napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné. Podľa žalovaného žalobca ako vlastník nehnuteľností je oprávnený užívať v meste Galanta nehnuteľný majetok, z čoho jednoznačne vyplýva, že je poplatníkom bez ohľadu na skutočnosť, či sa v ňom zdržuje. Správca dane nie je povinný skúmať, či poplatník nehnuteľnosť využíva, postačuje, že právo užívať jestvuje. Zriadenie vecného bremena na rozdiel od nájmu alebo výpožičky nie je možné chápať ako dočasne úplné vzdanie sa užívacieho práva. Žalobca nijak nepreukázal, že sa pani G. H., I. C. skutočne v predmetnom byte zdržiava a užíva ho, pričom však má trvalý pobyt v B. B. J. na adrese K. XXXX/XX, E.. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu 6. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2022 poukázal na skutkovo a právne totožnú vec, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/121/2020-52 zo dňa 09.09.2021 a na to, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sfk/30/2021 z 01.07.2022 zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného. 7. Žalovaný právo na dupliku nevyužil. V. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 77 ods. 1 zákona o miestnych daniach poplatok sa platí za a) činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, b) činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, okrem biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad a parkov od poplatníkov podľa odseku 2 písm. b) a c), c) triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, od poplatníkov podľa odseku 2 písm. a), d) náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a e) náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu,26)
f) činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. 9. Podľa § 77 ods. 2 zákona o miestnych daniach ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“), b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. 10. Podľa § 77 ods. 3 zákona o miestnych daniach ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatníkom je len raz a poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatníkom je len raz a poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2 písm. c) fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatníkom je len raz a poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak poplatník nemá v obci trvalý pobyt ani prechodný pobyt a je oprávnený na území obce užívať alebo užíva viac nehnuteľností, poplatok platí a poplatníkom je len raz. To neplatí, ak sa na poplatníka vzťahuje množstvový zber v príslušnej časti obce. 11. Podľa § 81 ods. 1 zákona o miestnych daniach poplatok obec vyrubuje každoročne rozhodnutím na celé zdaňovacie obdobie. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak poplatník využíva množstvový zber, obec poplatok nevyrubí rozhodnutím. Ak je v obci, v jednotlivej časti obce podľa § 17a, v jednotlivom katastrálnom území, pre poplatníkov obývajúcich, užívajúcich určité druhy nehnuteľností alebo sídliacich v určitých druhoch nehnuteľností zavedený množstvový zber, pričom obec vyrubuje poplatok rozhodnutím a súčasne nehnuteľnosť má oprávnenie užívať alebo užívajú viacerí poplatníci a nemajú určeného zástupcu, obec vyrubí poplatok každému z nich do výšky ich podielu na poplatku z celkového počtu poplatníkov užívajúcich zbernú nádobu priradenú k určitej nehnuteľnosti. 12. Podľa § 81 ods. 2 zákona o miestnych daniach ak vznikne poplatková povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, obec vyrubí pomernú časť poplatku rozhodnutím, začínajúc dňom vzniku poplatkovej povinnosti až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. 13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. VI. Posúdenie veci správnym súdom 15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 20S/104/2021,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. TT-20S/104/2021. 16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 17. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11.06.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 04.03.2026 oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke. Keďže pri vyhlasovaní rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásil rozsudok dňa 11.06.2026 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia je 11.06.2026. 18. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení miestneho poplatku za komunálny odpad žalobcovi za rok 2021 k nehnuteľnosti na adrese J. XXX/XX L. M. X F. E.. 19. Správny súd uvádza, že pri totožnosti účastníkov konania a rovnakej skutkovej a právnej situácii, kedy bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálny odpad za rok 2020 z titulu vlastníctva predmetného bytu, už vo veci rozhodol aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 5Sfk/30/2021 zo dňa 01.07.2022 zamietol kasačnú sťažnosť podanú žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/121/2020-52 zo dňa 09.09.2021, ktorým súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj mesta Galanta. Správny súd podľa § 140 SSP poukazuje na právne závery uvedené v citovaných rozsudkoch, s ktorými sa stotožňuje. 20. Podľa odôvodnenia v rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/121/2020-52 zo dňa 09.09.2021: „10. V predmetnej veci správny súd musí zdôrazniť, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vznesená zo strany žalobcu je dôvodná. V ustanovení § 77 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. sú vymedzené náklady a činnosti súvisiace s komunálnymi odpadmi a drobným stavebným odpadom. V odseku 2 tohto ustanovenia sú vymedzené subjekty, ktoré sú povinné poplatok platiť. V prípade fyzických osôb je poplatníkom tá fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo ktorá má v obci prechodný pobyt, alebo fyzická osoba, ktorá je na území obce oprávnená užívať byt, alebo tá fyzická osoba, ktorá na území obce užíva byt alebo iné nehnuteľnosti, objekty, či ich časti a to na iný účel, ako na podnikanie. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca ktorý je fyzickou osobou nemá v meste Galanta prechodný ani trvalý pobyt a ani neužíva predmetný byt, ktorý vlastní. Žalovaný (správca dane) považoval pre vyrubenie poplatku žalobcovi za dostatočnú a rozhodujúcu skutočnosť to, že z titulu jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu ho má právo aj užívať. Neprihliadal k nespornému skutkovému zisteniu, že v predmetnom byte má zriadené právo doživotného bývania G. H., ktorá byt skutočne užíva a má v ňom evidovaný aj trvalý pobyt, čo je nesporné. Správny súd dospel po preskúmaní tejto žalobnej námietky k záveru, že uvedený právny záver žalovaného je výsledkom jeho omylu pri aplikácii § 77 ods. 2 písm. a) citovaného zákona na zistený skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné. Hoci žalovaný správne konštatoval obsah vlastníckeho práva, ktoré je právom absolútnym a pôsobí voči všetkým, pričom jeho obsahom je právo vec držať, užívať ju, požívať jej plody a disponovať s ňou, opomenul, že tieto jednotlivé vlastnícke oprávnenia môže vlastník veci realizovať sám, ale má právo ich aj previesť na inú osobu bez toho, aby vec scudzil. Právo držby veci, t. j. možnosť vlastníka mať danú vec vo svojej moci je výslovným oprávnením vlastníka veci. Neznamená to, že vec musí fakticky aj držať, pretože vec môže na základe rôznych právnych úkonov dať do držby iným subjektom a rovnako má právo sám rozhodnúť, či bude úžitkovú hodnotu veci realizovať sám, alebo využitie jej úžitkovej hodnoty umožní iným subjektom. Znamená to, že vlastník veci môže rozsah svojich vlastníckych oprávnení zúžiť, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. 11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu správny súd považoval žalobu za dôvodnú, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci preto, že žalovaný (správca dane) nesprávne podriadil
zistený skutkový stav veci pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, pretože skutkové predpoklady pre jej aplikáciu neboli naplnené. Žalobca nie je v zmysle tohto zákonného ustanovenia poplatníkom poplatku, pretože v meste Galanta nemá právo užívať predmetný byt a preto mu nevznikla povinnosť ho zaplatiť. Za tohto stavu možno konštatovať, že poplatok za komunálny odpad za rok 2020 bol žalobcovi vyrubený v rozpore s § 77 ods. 2 písm. a) zák. č. 582/2004 Z.z., a preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádzalo (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 21. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/30/2021 zo dňa 01.07.2022: „12. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý v napadnutom rozsudku konštatoval, že zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa a sťažovateľa došlo k nesprávnej aplikácii § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z. z. Krajský súd dôvodil tým, že žalobca nie je v zmysle tohto zákonného ustanovenia poplatníkom poplatku, pretože v meste Galanta nemá právo užívať byt (vo vzťahu ku ktorému došlo k uloženiu poplatkovej povinnosti za komunálny odpad za rok 2020) a preto mu nevznikla povinnosť ho zaplatiť. Ako dôvodnú tak v tejto spojitosti vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že z dôvodu zriadenia a výkonu vecného bremena k dotknutému bytu ( spočívajúceho v práve ho ako vec doživotne užívať) G. H., bol povinný zdržať sa užívania predmetného bytu, čím nebola splnená podmienka v zmysle § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z. 13. Podľa § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z., ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha. 14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že poplatkovej povinnosti podliehajú fyzické osoby, t.j. právna úprava výslovne predpokladá, že poplatníkom môže byť v zásade každá fyzická osoba (aj nevlastník), ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt. Ťarchy poplatkovej povinnosti sú tak zbavené fyzické osoby, ktoré (z rôznych dôvodov) nemajú oprávnenie byt užívať, resp. ho neužívajú spôsobom, s ktorým sa spája i nakladanie s komunálnym odpadom. Z predmetného ustanovenia zákona zároveň vyplýva, že zákonodarca ako jednu z požiadaviek na kvalifikáciu fyzickej osoby ako poplatníka stanovil oprávnenosť užívania bytu, resp. jeho užívania samotnou fyzickou osobou. Dotknutá právna úprava - zákon č. 582/2004 Z.z. síce bližšie nevymedzuje význam slovného spojenia „oprávnenie užívať byt“, avšak je nepochybné, že ide o oprávnenie užívať byt spôsobom, ku ktorému je z podstaty veci určený, resp. účelu ktorému slúži - bývanie. Kasačný súd zároveň poukazuje na to, že fyzická osoba (nevlastník) môže nadobudnúť právo užívať byt na základe rôznych právnych úkonov, ktorými dochádza k určitému obmedzeniu či dokonca k vzdaniu sa užívacieho práva k bytu v prospech inej osoby a z tohto dôvodu aj k vyňatiu z poplatkovej povinnosti v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z. z.. O takéto obmedzenie byt užívať spôsobom, ku ktorému je určený môže ísť aj v prípade zriadenia vecného bremena. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Kasačný súd poukazuje na to, že so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech inej osoby je spojená aj povinnosť strpieť užívanie bytu inou/oprávnenou osobou. Zriadenie práva doživotného užívania bytu v prospech inej osoby tak samo o sebe nevylučuje vlastníka z užívania bytu, nakoľko takéto obmedzenie mu ukladá len povinnosť strpieť/umožniť užívanie bytu inou fyzickou osobou. Je preto potrebné v každom prípade zvlášť aj s ohľadom na úpravu zmluvných vzťahov posúdiť, či v konkrétnom prípade je povinná osoba zdržať sa užívania bytu t.j. či nie je oprávnená byt užívať po dobu trvania vecného bremena (uplatnenie výluky v zmysle § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.) 15. V posudzovanej veci bolo k bytu vo vlastníctve žalobcu dohodou o výkone vecného bremena zo dňa 12. augusta 2013 zriadené právo doživotného bývania a užívania v prospech G. H., I. C., Uvedené
napokon vyplýva aj z informatívneho výpisu z LV č. XXXX, k.ú. E. s tým, že oprávnená má právo doživotne byt (v celom rozsahu) užívať a žalobca ako povinný z vecného bremena bol povinný (po dobu trvania vecného bremena) zdržať sa užívania predmetného bytu. Obmedzenie práva žalobcu spočívajúce v dočasnom (zmluvnom) vzdaní sa práva užívať byt v jeho vlastníctve v prospech inej osoby tak zodpovedá nedostatku oprávnenia užívať byt spôsobom predpokladaným v ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.. a spojeným s nemožnosťou vyrubiť mu miestny poplatok za komunálne odpady. Kasačný súd poznamenáva, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce poukazoval na aplikačnú prax, resp. výklad dotknutého ustanovenia Ministerstvom financií SR, avšak v tomto smere nepredostrel žiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorá by zriadenie vecného bremena ako úplne vzdanie sa užívacieho práva k bytu neumožňovala podriadiť pod režim ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.. Sťažovateľ sa v zásade obmedzil iba na právne posúdenie otázky vzniku poplatkovej povinnosti v súvislosti s nájmom bytu, pričom vo vzťahu k otázke zriadenia vecného bremena k bytu a s tým spojeného obmedzenia užívacieho práva vlastníka neuviedol žiadne právne argumenty, ktoré by mali odôvodňovať iný/odlišný prístup k výkladu ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z. z.“ 22. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené právne závery podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento, pokiaľ bude opätovne vyrubovať miestny poplatok za komunálny odpad viažuci sa k predmetnému bytu, pri rešpektovaní právneho názoru vysloveného v tomto rozsudku, tento miestny poplatok za rok 2021 žalobcovi nevyrubí, keďže žalobca nebol za rok 2021 poplatníkom tohto poplatku. 23. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.