Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/22/2024 2016200620 27. 08. 2026 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2026:2016200620.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená: XX. XXXX XXXX, trvale bytom: D. X, XXX XX E. F. G., zastúpený advokátom: JUDr. Darinou Kurňavou, so sídlom advokátskej kancelárie: Kapitulská 5, 917 01 Trnava, zapísaná v zozname advokátov SAK pod číslom 1066, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 22. augusta 2016, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 23.5.2016 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), určila, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. nezaniklo dňa 31. decembra 2006 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale zaniklo 30.6.2008.“ V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na základe zistenia o existencii aktívnej licencie L1A žalobkyne vyhodnotila, že žalobkyňa mala mať postavenie SZČO do 30.10.2014. Z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pritom pobočka zistila, že žalobkyňa nemala taký relevantný príjem, ktorým by dosiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu pre vznik povinného poistenia SZČO k 01.07.2008 (nepodávala daňové priznanie). Na základe uvedeného teda pobočka uzavrela, že žalobkyni nezaniklo povinné poistenie dňa 31.12.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008. 2. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 22.8.2016 žalovaný odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na § 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) v znení účinnom do 31.10.2010; § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.10.2010; § 14 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007 a v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010; § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2007 a v znení účinnom od 01.08.2008; § 21 ods. 4 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010. Trnavský samosprávny kraj mal rozhodnutím č. TA/2006/4355 zo dňa 18.12.2006 vyhovieť žiadosti obchodnej spoločnosti zastúpenej žalobkyňou a povoliť prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii a súčasne k 31.12.2006 zrušiť povolenie žalobkyne na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č.
TA/2006/3802 zo dňa 20.10.2006. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mal byť príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe podaného daňového priznania za rok 2005 vo výške 668 090,- SK a za rok 2006 vo výške 747 109,- SK, t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2005 (82 800,- SK) a pre rok 2006 (91 200,- SK). 4. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípadoch, ak SZČO – lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica, SZČO – lekárovi povinné sociálne poistenie SZČO vzniká, resp. pokračuje. Sociálna poisťovňa o existencii licencie L1A nemala mať vedomosť, pretože ju žalobkyňa nepredložila, hoci ju o jej existencii mala informovať. Žalobkyňa mala byť teda aj po 31.12.2006 povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného poistenia, t. j. mala postavenie SZČO (licencia č. L1A/TT/0706/06), a zároveň mala dosiahnuť potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2005 a 2006. Podľa žalovaného nemá byť rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. 5. Žalovaný tiež poukázal na § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a skonštatoval, že za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá Registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný teda dospel k záveru, že jeho pobočka vo veci nezániku povinného poistenia žalobkyne ako SZČO k 31.12.2006 a jeho zániku k 30.06.2008 rozhodla v prvostupňovom rozhodnutí správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. II. Správna žaloba 6. Správnou žalobou zo dňa 26.10.2016, sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti a zrušenia napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia. 7. Ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobkyňa namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyni nemalo zaniknúť podaním odhlášky - registračného listu FO s dátumom zániku poistenia 31.12.2006, keďže táto mala byť naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá má žalobkyni zakladať status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. 8. Súčasne malo podľa žalobkyne dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení, nakoľko z neho nie je zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. 9. Sociálna poisťovňa mala naviac opomenúť zásadu vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku, a to postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkmi konania, čím mala taktiež žalobkyňu poškodiť na jej právach. Žalobkyňa aj pobočka Sociálnej poisťovne považovali sociálne poistenie žalobkyne dňom 31.12.2006 za zaniknuté ako nesporný prípad, keďže takto mal byť zánik poistenia vyznačený aj v administratívnom spise poisťovne a nemal byť preto žiaden právny dôvod pre vydanie rozhodnutia po uplynutí viac ako 9 rokov. 10. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/3802 zo dňa 20.10.2006 bolo dňom 30.10.2006 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyne vydané dňa 22.7.2003 a súčasne bolo žalobkyni povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii - v kategórii lekár v špecializovanom odbore - všeobecné lekárstvo, vnútorné lekárstvo a abdominálna USG u dospelých, ktorú činnosť žalobkyňa ako samostatne zárobkovo
činná osoba vykonávala do 31.12.2006. Rozhodnutím č. TA/2006/4355 zo dňa 18.12.2006 Trnavský samosprávny kraj dňom 1.1.2007 vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii pre obchodnú spoločnosť H. G. I. H. súčasne dňom 31.12.2006 zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyne ako fyzickej osoby. V zmysle tohto rozhodnutia mala žalobkyňa ukončiť prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako SZČO a dňom 1.1.2007 prevádzkovanie začala právnická osoba, v ktorej je žalobkyňa zamestnaná. Od 1.1.2007 žalobkyňa nemala byť držiteľkou oprávnenia na vykonávanie SZČO a takúto činnosť nemala vykonávať ani na základe licencie L1A/TT/0706/06 zo dňa 25.4.2006. Sociálna poisťovňa túto licenciu mala nesprávne vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci postavenie SZČO, keďže táto nie je podkladom pre prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou a lekár na jej podklade môže vykonávať lekárske povolanie iba u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§ 10 zák. č. 578/2004 Z.z.). 11. Podľa žalobkyne mal žalovaný na zánik povinného sociálneho poistenia aplikovať ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom postup Sociálnej poisťovne vo veci považuje za nezákonný aj z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej (zápisom do spisu dňa 31.12.2006), ktorá bráni tomu, aby sa vo veci znovu konalo a rozhodovalo. III. Konanie pred správnym súdom 12. Správnu žalobu v tejto veci žalobkyňa podala na Krajský súd v Trnave, ktorý v poradí prvým rozsudkom č. k. 20Sa/25/2016-188 zo dňa 15.12.2017 zrušil preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. 13. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozsudku v poradí prvú kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/112/2018 zo dňa 30.03.2022 tak, že rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného zo stanoviska Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 a uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 610/2021-22 vo vzťahu k posudzovaniu charakteru licencie L1A a posúdeniu splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase. 14. Následne správny súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 20Sa/10/2022-149 zo dňa 15.07.2022 postupom podľa § 191 písm. d) SSP opätovne zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia (arbitrárnosť a nedostatok odôvodnenia, spočívajúci v absencii zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania, časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky, nepredvídateľnosť následkov rozhodnutia). 15. Najvyšší správny súd SR, na základe opätovne podanej kasačnej sťažnosti žalovaným, v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024 v poradí druhý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/10/2022-149 zo dňa 15.07.2022 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 16. Kasačný súd svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na svoj predchádzajúci zrušujúci rozsudok sp. zn. 7Sžsk/112/2018 zo dňa 30.03.2022 v tejto veci, v ktorom mal vyriešiť všetky podstatné hmotnoprávne a procesnoprávne otázky v tu prejednávanej veci. S odkazom na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs 3/2019 už predtým uzavrel, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého je lekár – jej držiteľ považovaný za SZČO. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na uvedené kasačný súd v rozsudku zo dňa 30.03.2022 konštatoval, že v tu prejednávanej veci Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom, keď rozhodla tak, že žalobkyni
ako SZČO zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008, pričom vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovanou, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. 21. Podľa § 134 ods. 2, písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 22. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. 24. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 26. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak (1); Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti (4).
V. Právne posúdenie správneho súdu 28. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave, pričom do 01.06.2023 v tejto veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Trnave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 29. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení § 10 a § 13 ods. 3 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP), viazaný právnym názorom vysloveným v Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024 (§ 469 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 30. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia vo veci určenia zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňom 30.06.2008, namiesto pôvodne určeného dňa 31.12.2006. 31. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky zániku statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), a s tým súvisiaceho vyhodnotenia povinnosti jej odvodu sociálneho poistenia, pričom mal žalovaný zároveň svojim postupom porušiť jej procesné práva ako účastníka konania. 32. Rovnako ako to skonštatoval Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024, z obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu žalovaného je možné považovať za preukázané, že žalobkyňa doručila dňa 29.12.2006 na pobočku sťažovateľky odhlášku, s dátumom zániku poistenia ku dňu 31.12.2006. Z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky je zrejmé, že príjem žalobkyne z podnikania na základe podaného daňového priznania za rok 2005 bol vo výške 668 090,- SK, za rok 2006 vo výške 747 109,- SK, pričom od 01.01.2007 nebola žalobkyňa u správcu dane registrovaná a daňové priznanie nepodávala. Rozhodnutím SLK č. L1A/TT/0706/06 zo dňa 25.04.2006 bola žalobkyni vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore: všeobecné lekárstvo, vnútorné lekárstvo, abdominálna USG u dospelých, ktorá bola pozastavená rozhodnutím SLK zo dňa zo dňa 11.11.2014 č. LPA/TT/0706/06 na čas od 31.10.2014 do 30.10.2015. 33. Správny súd rovnako konštatuje, že rozhodovacia prax správnych súdov bola v otázke momentu zániku statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs 3/2019, a to v prospech výkladu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktorý v tejto veci zaujal žalovaný. 34. Právny názor veľkého senátu Najvyššieho súdu SR je podľa ustanovenia § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre ostatné senáty Najvyššieho správneho súdu SR, a zároveň je právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný aj správny súd rozhodujúci v tejto právnej veci. 35. Vzhľadom na uvedené, správny súd v ďalšom odôvodnení, týkajúcom sa momentu zániku statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), odkazuje na právne závery veľkého senátu Najvyššieho súdu SR uvedené v už spomínanom rozhodnutí zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 1Vs 3/2019, na ktoré odkázal v tejto právnej veci aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024. 36. K statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení je podľa záverov veľkého senátu Najvyššieho súdu SR
pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/ zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. 37. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Je iba na vôli lekára či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. 38. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si, napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z], teda s tzv. licenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. 39. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z.z. 40. V prípade držiteľov licencii L1A je teda naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. 41. Vzhľadom na uvedené, držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení. 42. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákona o sociálnom poistení. 43. Držiteľovi licencie L1A, v zmysle citovaného ustanovenia, povinné poistenie môže zaniknúť okrem iného z dôvodu, že príjem v rozhodnom období je nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 44. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení viaže vznik, resp. zánik povinného poistenia ktorejkoľvek samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 tohto zákona, teda nielen osoby uvedenej v § 5 na vyšší, resp. nižší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. Podmienka, aby tento príjem bol konkrétne z činnosti lekára na základe licencie L1A, v zákone uvedená nie je. 45. Povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania
podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym a personálnym vybavením, možno dovodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti Sociálnej poisťovne. 46. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov] vo výške vyššej ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenie vznikne, resp. trvá naďalej. 47. Na základe uvedených záverov, žalovaný správne právne posúdil v napadnutom rozhodnutí trvanie povinného sociálneho postenia, keď dôvodil, že ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na to či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkove činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. 48. Žalovaný svoj záver o trvaní poistenia z titulu samostatnej zárobkovej činnosti odôvodnil správne, a to (i) tak existenciou licencie L1A, (ii) ako aj príjmom z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v zákonom predpokladanej výške, a to na základe žalobcom podaných výpisov z daňového priznania. V zmysle vyššie uvedených záverov veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, tak ako to uvádza aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, žalobkyňa mala na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby až do 30.06.2008. 49. Keďže žalobkyňa v podanej žalobe nenamietala samotnú výšku žalovaným zisteného príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, správny súd posúdil argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom rozhodnutí vo vyššie uvedenom rozsahu za dostatočnú a právne správnu. 50. Tak ako to uviedol aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024, prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané v zmysle § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tvoria jeden celok. Odvolací orgán totiž preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Napadnuté rozhodnutie žalovaného teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/117/2018). 51. Prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovaného je síce stručné, ale v spojení s napadnutým rozhodnutím možno konštatovať, že žalobkyni boli ozrejmené dôvody, na základe ktorých jej povinné poistenie ako SZČO nezaniklo dňa 31.12.2006 (držba licencie a existencia relevantného príjmu v rozhodnom období), ale zaniklo dňa 30.06.2008 (z dôvodu absencie relevantného príjmu). Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pričom cit. zákon ukladá pobočke Sociálnej poisťovne (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý cit. zákona) povinnosť rozhodnúť v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobkyne. Napriek tomu, že žalobkyňa podala odhlášku ku dňu 31.12.2006, aj naďalej bola držiteľkou aktívnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0706/06, o čom pobočka žalovaného nemala vedomosť, preto vo veci žalobkyne rozhodovala ako o spornom prípade. Z administratívneho spisu pritom nevyplýva žiaden dôvod, aby povinné poistenie žalobkyne zaniklo ku dňu 31.12.2006. Naopak z neho vyplýva, že žalobkyňa spĺňala zákonné podmienky pre jeho trvanie (status SZČO a existencia relevantného príjmu v rozhodnom období) aj po tomto dátume, a to až do 30.06.2008. Podanie odhlášky má len
deklaratórny účinok a samo osebe nie je hmotnoprávnym dôvodom pre zánik povinných poistení, rovnako ako rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja, ktorým bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Sociálna poisťovňa tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom, keď rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné poistenie dňa 31.12.2006, ale zaniklo až 30.06.2008. 52. V tejto veci boli stručné argumenty pobočky žalovaného (existencia licencie L1A a absencia relevantného príjmu po podaní odhlášky) postačujúco rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie o ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ozrejmil ďalšie podstatné skutočnosti (existencia príjmu za rok 2005 a 2006) a vyjadril sa k podstatným odvolacím námietkam žalobkyne, čo správny súd, v súlade s názorom Najvyššieho správneho súdu SR, považuje za postačujúce. Žalovaný teda v odvolacom konaní dospel k správnemu záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom tento svoj záver riadne odôvodnil a ozrejmil dôvody, pre ktoré prvostupňový správny orgán rozhodoval o tejto veci ako o spornej, dôvody, pre ktoré rozhodoval s takým časovým odstupom, pričom identifikoval aj porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobkyni z § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. 53. Ustanovenie § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 ukladal SZČO povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z nich do ôsmich dní od ich zániku. Len samotné podanie prihlášky či odhlášky nemožno pritom chápať ako vydanie rozhodnutia o skutočnostiach v nej uvedených, ani na tomto základe nevzniká povinnosť žalovaného vydať rozhodnutie vyznačením v spise. Ak žalovaný považuje údaje v Registračnom liste fyzickej osoby alebo ich účinky za sporné, môže v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o vzniku alebo zániku povinného poistenia inak, než v nich bolo uvedené. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaný mohol vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní prihlášky alebo odhlášky. Práve žalobkyňa pri podaní odhlášky ku dňu 31.12.2006 (a ani dodatočne) nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, a to preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia, a teda sama prispela k tomu, že Sociálna poisťovňa vo veci jej povinného poistenia ako SZČO mohla rozhodnúť až so značným časovým odstupom. 54. Napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie teda vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ktorý je dokladovaný dôkazmi zabezpečenými vlastným šetrením správneho orgánu a dôkazmi poskytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, SLK), tvoriacimi obsah administratívneho spisu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného následne postačujúcim spôsobom vysvetľuje všetky podstatné skutočnosti a dáva odpovede na nastolené právne i skutkové otázky vrátane odvolacích námietok žalobkyne a z hľadiska jeho komplexného posúdenia je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. 55. Vzhľadom k tomu, že správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného považované za nezákonné, podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 56. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Žalobkyni, vzhľadom na jej neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).