{"guid": "a80dcf2e-a48a-4d57-b74c-2e7faa7d4c88:0d15d6d1-2c2e-475f-9771-85a9f8418669", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2016200620.1", "spisova_znacka": "TT-20Sa/25/2016", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20Sa/25/2016 z 27. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. augusta 2026, sp. zn. TT-20Sa/25/2016, ECLI:SK:SpSBA:2026:2016200620.1", "identifikacne_cislo": "2016200620", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Juraj Marko", "sudca_id": 986, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-juraj-marko-986", "datum_vydania": "2026-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-172/.odsek-5", "nazov": "§ 172 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-172/.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175/.odsek-1", "nazov": "§ 175 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175/.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-172", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d15d6d1-2c2e-475f-9771-85a9f8418669", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2016200620.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2016200620.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2016200620.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Sas/22/2024\n2016200620\n27. 08. 2026\nMgr. Juraj Marko\nECLI:SK:SpSBA:2026:2016200620.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená:\nXX. XXXX XXXX, trvale bytom: D. X, XXX XX E. F. G., zastúpený advokátom: JUDr. Darinou Kurňavou,\nso sídlom advokátskej kancelárie: Kapitulská 5, 917 01 Trnava, zapísaná v zozname advokátov SAK\npod číslom 1066, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10,\n813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 22. augusta\n2016, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 23.5.2016\n(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), určila, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C.\nnezaniklo dňa 31. decembra 2006 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie,\nale zaniklo 30.6.2008.“ V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na základe zistenia o existencii\naktívnej licencie L1A žalobkyne vyhodnotila, že žalobkyňa mala mať postavenie SZČO do 30.10.2014.\nZ údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pritom pobočka zistila, že žalobkyňa nemala taký\nrelevantný príjem, ktorým by dosiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu pre vznik povinného poistenia\nSZČO k 01.07.2008 (nepodávala daňové priznanie). Na základe uvedeného teda pobočka uzavrela, že\nžalobkyni nezaniklo povinné poistenie dňa 31.12.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 22.8.2016 žalovaný odvolanie žalobkyne\nproti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na § 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) v znení účinnom do 31.10.2010; § 5 písm.\nc) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.10.2010; § 14 ods. 1 písm. b) cit.\nzákona v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007 a v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010;\n§ 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2007 a v znení účinnom od\n01.08.2008; § 21 ods. 4 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010. Trnavský\nsamosprávny kraj mal rozhodnutím č. TA/2006/4355 zo dňa 18.12.2006 vyhovieť žiadosti obchodnej\nspoločnosti zastúpenej žalobkyňou a povoliť prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii\na súčasne k 31.12.2006 zrušiť povolenie žalobkyne na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č.\n\nTA/2006/3802 zo dňa 20.10.2006. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mal byť\npríjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe podaného daňového\npriznania za rok 2005 vo výške 668 090,- SK a za rok 2006 vo výške 747 109,- SK, t. j. vyšší ako zákonom\nustanovená suma pre rok 2005 (82 800,- SK) a pre rok 2006 (91 200,- SK).\n4. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípadoch, ak SZČO – lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu\nna skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica, SZČO\n– lekárovi povinné sociálne poistenie SZČO vzniká, resp. pokračuje. Sociálna poisťovňa o existencii\nlicencie L1A nemala mať vedomosť, pretože ju žalobkyňa nepredložila, hoci ju o jej existencii mala\ninformovať. Žalobkyňa mala byť teda aj po 31.12.2006 povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou\nosobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného poistenia, t.\nj. mala postavenie SZČO (licencia č. L1A/TT/0706/06), a zároveň mala dosiahnuť potrebnú zákonom\nustanovenú hranicu príjmu za rok 2005 a 2006. Podľa žalovaného nemá byť rozhodujúce, na základe\nakého oprávnenia žalobkyňa príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako\nSZČO.\n5. Žalovaný tiež poukázal na § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a skonštatoval, že za prvý\núkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými\na dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení\na zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá\nRegistračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje\npredpísané náležitosti v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný teda dospel k záveru, že\njeho pobočka vo veci nezániku povinného poistenia žalobkyne ako SZČO k 31.12.2006 a jeho zániku k\n30.06.2008 rozhodla v prvostupňovom rozhodnutí správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení.\nII.\nSprávna žaloba\n6. Správnou žalobou zo dňa 26.10.2016, sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti a zrušenia\nnapadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia.\n7. Ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobkyňa namietala nesprávnosť právneho\nnázoru žalovaného, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyni nemalo\nzaniknúť podaním odhlášky - registračného listu FO s dátumom zániku poistenia 31.12.2006, keďže\ntáto mala byť naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou\nlekárskou komorou, ktorá má žalobkyni zakladať status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na\núčely sociálneho poistenia.\n8. Súčasne malo podľa žalobkyne dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru\nnapadnuté rozhodnutie neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom\npoistení, nakoľko z neho nie je zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a akými úvahami bola Sociálna\npoisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla.\n9. Sociálna poisťovňa mala naviac opomenúť zásadu vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho\nporiadku, a to postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkmi konania, čím mala taktiež žalobkyňu\npoškodiť na jej právach. Žalobkyňa aj pobočka Sociálnej poisťovne považovali sociálne poistenie\nžalobkyne dňom 31.12.2006 za zaniknuté ako nesporný prípad, keďže takto mal byť zánik poistenia\nvyznačený aj v administratívnom spise poisťovne a nemal byť preto žiaden právny dôvod pre vydanie\nrozhodnutia po uplynutí viac ako 9 rokov.\n10. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/3802 zo\ndňa 20.10.2006 bolo dňom 30.10.2006 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\nžalobkyne vydané dňa 22.7.2003 a súčasne bolo žalobkyni povolené prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia v ambulancii - v kategórii lekár v špecializovanom odbore - všeobecné lekárstvo, vnútorné\nlekárstvo a abdominálna USG u dospelých, ktorú činnosť žalobkyňa ako samostatne zárobkovo\n\nčinná osoba vykonávala do 31.12.2006. Rozhodnutím č. TA/2006/4355 zo dňa 18.12.2006 Trnavský\nsamosprávny kraj dňom 1.1.2007 vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v\nambulancii pre obchodnú spoločnosť H. G. I. H. súčasne dňom 31.12.2006 zrušil povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyne ako fyzickej osoby. V zmysle tohto rozhodnutia\nmala žalobkyňa ukončiť prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako SZČO a dňom 1.1.2007\nprevádzkovanie začala právnická osoba, v ktorej je žalobkyňa zamestnaná. Od 1.1.2007 žalobkyňa\nnemala byť držiteľkou oprávnenia na vykonávanie SZČO a takúto činnosť nemala vykonávať ani na\nzáklade licencie L1A/TT/0706/06 zo dňa 25.4.2006. Sociálna poisťovňa túto licenciu mala nesprávne\nvyhodnotiť ako dôvod zakladajúci postavenie SZČO, keďže táto nie je podkladom pre prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou a lekár na jej podklade môže vykonávať lekárske povolanie\niba u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§ 10 zák. č. 578/2004 Z.z.).\n11. Podľa žalobkyne mal žalovaný na zánik povinného sociálneho poistenia aplikovať ustanovenie § 21\nods. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom postup Sociálnej poisťovne vo veci považuje za nezákonný\naj z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej (zápisom do spisu dňa 31.12.2006), ktorá bráni tomu,\naby sa vo veci znovu konalo a rozhodovalo.\nIII.\nKonanie pred správnym súdom\n12. Správnu žalobu v tejto veci žalobkyňa podala na Krajský súd v Trnave, ktorý v poradí prvým\nrozsudkom č. k. 20Sa/25/2016-188 zo dňa 15.12.2017 zrušil preskúmavané napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP.\n13. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozsudku v poradí prvú kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol\nkasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/112/2018 zo dňa 30.03.2022 tak, že rozsudok správneho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného zo stanoviska\nVeľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 a uznesenia Ústavného súdu\nSR, sp. zn. IV. ÚS 610/2021-22 vo vzťahu k posudzovaniu charakteru licencie L1A a posúdeniu splnenia\npodmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v\nrelevantnom čase.\n14. Následne správny súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 20Sa/10/2022-149 zo dňa 15.07.2022\npostupom podľa § 191 písm. d) SSP opätovne zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia (arbitrárnosť a nedostatok\nodôvodnenia, spočívajúci v absencii zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania, časový odstup medzi\nrozhodnutím a podaním odhlášky, nepredvídateľnosť následkov rozhodnutia).\n15. Najvyšší správny súd SR, na základe opätovne podanej kasačnej sťažnosti žalovaným, v poradí\ndruhým rozsudkom sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024 v poradí druhý rozsudok Krajského súdu v\nTrnave č. k. 20Sa/10/2022-149 zo dňa 15.07.2022 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.\n16. Kasačný súd svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na svoj predchádzajúci zrušujúci rozsudok sp.\nzn. 7Sžsk/112/2018 zo dňa 30.03.2022 v tejto veci, v ktorom mal vyriešiť všetky podstatné hmotnoprávne\na procesnoprávne otázky v tu prejednávanej veci. S odkazom na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs 3/2019 už predtým uzavrel, že licenciu L1A (na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4\npísm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5\npísm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého je lekár\n– jej držiteľ považovaný za SZČO. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo\nvzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z\npríjmov), ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z\ntitulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona o sociálnom poistení. V\nnadväznosti na uvedené kasačný súd v rozsudku zo dňa 30.03.2022 konštatoval, že v tu prejednávanej\nveci Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom, keď rozhodla tak, že žalobkyni\n\nako SZČO zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008, pričom\nvychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovanou, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n17. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z\nkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) ,\nsprávne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.\n19. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v\nBratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.\n20. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci\npodľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti\nrozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode má\nžalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická\nosoba, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.\n21. Podľa § 134 ods. 2, písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak\nide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.\n22. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n23. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia\nústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na\nwebovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.\n24. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n26. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona\nje, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej\nrepubliky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.\n27. Podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol\nvyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.\nb) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a),\nak tento zákon neustanovuje inak (1); Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nsamostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti\nuvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon\nalebo na prevádzkovanie tejto činnosti (4).\n\nV.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n28. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave, pričom do 01.06.2023 v tejto veci nebolo\nprávoplatne rozhodnuté. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý\nprešiel z Krajského súdu v Trnave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc\nsprávnych súdov, vrátane prejednávanej veci.\n29. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa\nustanovení § 10 a § 13 ods. 3 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh\nadministratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§\n134 ods. 2 písm. d) SSP), viazaný právnym názorom vysloveným v Rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024 (§ 469 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia\npodmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n30. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako\naj prvostupňového rozhodnutia vo veci určenia zániku povinného nemocenského a povinného\ndôchodkového poistenia dňom 30.06.2008, namiesto pôvodne určeného dňa 31.12.2006.\n31. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia otázky zániku statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), a s tým súvisiaceho vyhodnotenia\npovinnosti jej odvodu sociálneho poistenia, pričom mal žalovaný zároveň svojim postupom porušiť jej\nprocesné práva ako účastníka konania.\n32. Rovnako ako to skonštatoval Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa\n30.04.2024, z obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu žalovaného je možné\npovažovať za preukázané, že žalobkyňa doručila dňa 29.12.2006 na pobočku sťažovateľky odhlášku,\ns dátumom zániku poistenia ku dňu 31.12.2006. Z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nje zrejmé, že príjem žalobkyne z podnikania na základe podaného daňového priznania za rok 2005 bol\nvo výške 668 090,- SK, za rok 2006 vo výške 747 109,- SK, pričom od 01.01.2007 nebola žalobkyňa\nu správcu dane registrovaná a daňové priznanie nepodávala. Rozhodnutím SLK č. L1A/TT/0706/06 zo\ndňa 25.04.2006 bola žalobkyni vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore:\nvšeobecné lekárstvo, vnútorné lekárstvo, abdominálna USG u dospelých, ktorá bola pozastavená\nrozhodnutím SLK zo dňa zo dňa 11.11.2014 č. LPA/TT/0706/06 na čas od 31.10.2014 do 30.10.2015.\n33. Správny súd rovnako konštatuje, že rozhodovacia prax správnych súdov bola v otázke momentu\nzániku statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs 3/2019, a to v prospech výkladu príslušných ustanovení\nzákona o sociálnom poistení, ktorý v tejto veci zaujal žalovaný.\n34. Právny názor veľkého senátu Najvyššieho súdu SR je podľa ustanovenia § 466 ods. 3 SSP záväzný\naj pre ostatné senáty Najvyššieho správneho súdu SR, a zároveň je právnym názorom Najvyššieho\nsprávneho súdu SR podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný aj správny súd rozhodujúci v tejto právnej\nveci.\n35. Vzhľadom na uvedené, správny súd v ďalšom odôvodnení, týkajúcom sa momentu zániku statusu\nžalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (licencia L1A), odkazuje na právne závery veľkého senátu Najvyššieho súdu SR\nuvedené v už spomínanom rozhodnutí zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 1Vs 3/2019, na ktoré odkázal v tejto\nprávnej veci aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024.\n36. K statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení je podľa záverov veľkého senátu Najvyššieho súdu SR\n\npod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním\nurčitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné\nzákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že\nlekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/\nzmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného\nlekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia,\nakým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie\nL1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a\npod.) nie je potrebný.\n37. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na\nvýkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Je iba na\nvôli lekára či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne\nvyužiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B\nani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá\nžiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.\n38. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť\nsi, napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia\nako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. musí mať táto\nprávnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68\nods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z], teda s tzv. licenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na\nvykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení. Ani držba licencie\nL1C nie je dôvodom zániku licencie L1A a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.\n39. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa §\n73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z.z.\n40. V prípade držiteľov licencii L1A je teda naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na\nvýkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá\nby mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v\nzdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že\ndržiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby\nlicencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna\nnemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\n41. Vzhľadom na uvedené, držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej\nosoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení.\n42. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákona o sociálnom poistení.\n43. Držiteľovi licencie L1A, v zmysle citovaného ustanovenia, povinné poistenie môže zaniknúť okrem\niného z dôvodu, že príjem v rozhodnom období je nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení a druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom\nzániku tejto licencie.\n44. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení viaže vznik, resp. zánik povinného poistenia\nktorejkoľvek samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 tohto zákona, teda nielen osoby\nuvedenej v § 5 na vyšší, resp. nižší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení.\nPodmienka, aby tento príjem bol konkrétne z činnosti lekára na základe licencie L1A, v zákone uvedená\nnie je.\n45. Povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť zo\nžiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania\n\npodkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového\nriaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu\nz daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby\nSociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v\nzákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v\ntakej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda\nzákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym\na personálnym vybavením, možno dovodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti\nSociálnej poisťovne.\n46. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného\npodľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov] vo výške vyššej\nako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať,\naká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie\nvzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,\nže aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte\ns iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá\nustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenie vznikne, resp. trvá naďalej.\n47. Na základe uvedených záverov, žalovaný správne právne posúdil v napadnutom rozhodnutí trvanie\npovinného sociálneho postenia, keď dôvodil, že ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú\nlicenciu L1A (bez ohľadu na to či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania\na inej samostatnej zárobkove činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo\nčinnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.\n48. Žalovaný svoj záver o trvaní poistenia z titulu samostatnej zárobkovej činnosti odôvodnil správne,\na to (i) tak existenciou licencie L1A, (ii) ako aj príjmom z podnikania a inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti v zákonom predpokladanej výške, a to na základe žalobcom podaných výpisov z daňového\npriznania. V zmysle vyššie uvedených záverov veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, tak ako to uvádza\naj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, žalobkyňa mala na účely sociálneho poistenia právne postavenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby až do 30.06.2008.\n49. Keďže žalobkyňa v podanej žalobe nenamietala samotnú výšku žalovaným zisteného príjmu z\npodnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, správny súd posúdil argumentáciu žalovaného\nuvedenú v napadnutom rozhodnutí vo vyššie uvedenom rozsahu za dostatočnú a právne správnu.\n50. Tak ako to uviedol aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/32/2023 zo dňa 30.04.2024,\nprvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané v zmysle §\n218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tvoria jeden celok. Odvolací orgán totiž preskúma napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené\nnedostatky odstráni. Napadnuté rozhodnutie žalovaného teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i\npodrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením\nprvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 9Sžsk/117/2018).\n51. Prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovaného je síce stručné, ale v spojení s napadnutým\nrozhodnutím možno konštatovať, že žalobkyni boli ozrejmené dôvody, na základe ktorých jej\npovinné poistenie ako SZČO nezaniklo dňa 31.12.2006 (držba licencie a existencia relevantného\npríjmu v rozhodnom období), ale zaniklo dňa 30.06.2008 (z dôvodu absencie relevantného príjmu).\nRozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom\npoistení, pričom cit. zákon ukladá pobočke Sociálnej poisťovne (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý cit.\nzákona) povinnosť rozhodnúť v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobkyne. Napriek tomu,\nže žalobkyňa podala odhlášku ku dňu 31.12.2006, aj naďalej bola držiteľkou aktívnej licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0706/06, o čom pobočka žalovaného nemala vedomosť,\npreto vo veci žalobkyne rozhodovala ako o spornom prípade. Z administratívneho spisu pritom nevyplýva\nžiaden dôvod, aby povinné poistenie žalobkyne zaniklo ku dňu 31.12.2006. Naopak z neho vyplýva,\nže žalobkyňa spĺňala zákonné podmienky pre jeho trvanie (status SZČO a existencia relevantného\npríjmu v rozhodnom období) aj po tomto dátume, a to až do 30.06.2008. Podanie odhlášky má len\n\ndeklaratórny účinok a samo osebe nie je hmotnoprávnym dôvodom pre zánik povinných poistení,\nrovnako ako rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja, ktorým bolo žalobkyni zrušené povolenie\nna poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Sociálna poisťovňa tak v oboch\nstupňoch rozhodla v súlade so zákonom, keď rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné\npoistenie dňa 31.12.2006, ale zaniklo až 30.06.2008.\n52. V tejto veci boli stručné argumenty pobočky žalovaného (existencia licencie L1A a absencia\nrelevantného príjmu po podaní odhlášky) postačujúco rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím\na spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie o ich presvedčivosti,\nargumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ozrejmil ďalšie\npodstatné skutočnosti (existencia príjmu za rok 2005 a 2006) a vyjadril sa k podstatným odvolacím\nnámietkam žalobkyne, čo správny súd, v súlade s názorom Najvyššieho správneho súdu SR,\npovažuje za postačujúce. Žalovaný teda v odvolacom konaní dospel k správnemu záveru o zákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia, pričom tento svoj záver riadne odôvodnil a ozrejmil dôvody, pre ktoré\nprvostupňový správny orgán rozhodoval o tejto veci ako o spornej, dôvody, pre ktoré rozhodoval s takým\nčasovým odstupom, pričom identifikoval aj porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobkyni z § 227 ods. 2\npísm. a) zákona o sociálnom poistení.\n53. Ustanovenie § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 ukladal\nSZČO povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie do ôsmich dní od vzniku týchto\npoistení a odhlásiť sa z nich do ôsmich dní od ich zániku. Len samotné podanie prihlášky či odhlášky\nnemožno pritom chápať ako vydanie rozhodnutia o skutočnostiach v nej uvedených, ani na tomto\nzáklade nevzniká povinnosť žalovaného vydať rozhodnutie vyznačením v spise. Ak žalovaný považuje\núdaje v Registračnom liste fyzickej osoby alebo ich účinky za sporné, môže v nedávkovom konaní podľa\n§ 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o vzniku alebo zániku povinného poistenia inak,\nnež v nich bolo uvedené. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaný mohol\nvydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní prihlášky alebo odhlášky. Práve žalobkyňa pri\npodaní odhlášky ku dňu 31.12.2006 (a ani dodatočne) nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 227\nods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, a to preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie,\nprerušenie a pre zánik sociálneho poistenia, a teda sama prispela k tomu, že Sociálna poisťovňa vo veci\njej povinného poistenia ako SZČO mohla rozhodnúť až so značným časovým odstupom.\n54. Napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie teda vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného\nstavu veci, ktorý je dokladovaný dôkazmi zabezpečenými vlastným šetrením správneho orgánu a\ndôkazmi poskytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, SLK), tvoriacimi obsah administratívneho spisu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného následne\npostačujúcim spôsobom vysvetľuje všetky podstatné skutočnosti a dáva odpovede na nastolené právne\ni skutkové otázky vrátane odvolacích námietok žalobkyne a z hľadiska jeho komplexného posúdenia je\njasné, zrozumiteľné a presvedčivé.\n55. Vzhľadom k tomu, že správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť napadnuté\nrozhodnutie žalovaného považované za nezákonné, podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa §\n190 SSP zamietol.\n56. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému\nprávo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane\nžalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného\nmožné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Žalobkyni, vzhľadom na jej neúspech vo veci, podľa § 167\nods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.\nO kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno\npodať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa\npodáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je\nzachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie\nadvokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}