Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sas/2/2024 1423206511 23. 07. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:1423206511.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená X. XXXXXXXXX XXXX, bytom B. XX, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 23. augusta 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 23. augusta 2023 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X –A. z 5. mája 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalovaná žalobkyni podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) starobný dôchodok od 8. marca 2023 v sume 627,10 eur mesačne. 2. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej nezohľadnenie hrubého zárobku za obdobie od 1. januára 2001 do 16. apríla 2001v celej výške 283.882,- Sk, nezhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia od 1. marca 2004 do 31. decembra 2014 a nezrovnalosti ohľadom určenia osobného mzdového bodu za rok 1993, preskúmal prvostupňové rozhodnutie generálny riaditeľ žalovanej, ktorý ho dňa 23. augusta 2023 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zmenil tak, že žalobkyni podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. priznal starobný dôchodok od 8. marca 2023 v sume 709,40 eur mesačne, ktorý sa zároveň podľa § 82 a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2023 na sumu 784,60 eur mesačne. 3. Generálny riaditeľ žalovanej úvodom zhrnul skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, podľa ktorých žalobkyňa dňa 09. marca 2023 požiadala o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 08. marca 2023. V odvolacom konaní, prihliadajúc na námietky žalobkyne, a po prekontrolovaní správnosti obdobia dôchodkového poistenia bolo žalobkyni dodatočne zhodnotené hodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 01. marca 2004 do 31. decembra 2004 15 u zamestnávateľa D. E., C.. V dôsledku doplnenia obdobia dôchodkového poistenia bol opätovne posúdený nárok žalobkyne na starobný dôchodok. Keďže žalobkyňa sa narodila v roku 1960 a vychovala jedno dieťa, jej dôchodkový vek podľa § 293fw a prílohy č. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla dovŕšením 62 rokov a šesťdesiatich kalendárnych mesiacov, teda dňa 08. marca 2023. K úsmevu marcu 2023 žalobkyňa získala 17 321 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa získala 47 rokov a 166 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 08. marca 2023.
4. Generálny riaditeľ žalovanej následne ozrejmil výpočet sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok aktuálne dôchodkovej hodnoty. 5. Priemerný osobný mzdový bod bol určený podľa § 63 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom rozhodujúce obdobie sa určilo súlade s ods. 6 tohto ustanovenia ako kalendárne roky o 1984 to 2022. Do rozhodujúceho obdobia nepatrili kalendárne roky pred 01. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného žalovanou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body vo vymedzených kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý z nich, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Prehľad ich hodnôt za jednotlivé kalendárne roky je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. 6. Pokiaľ poistenec v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí mu za tento kalendárny rok osobný mzdový bod s hodnotou 0,3. Pokiaľ v uvedenom kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré by bolo možné určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylučuje počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí poistencovi pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka. 7. Keďže žalobkyňa získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a preukázalo dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kalendárnom roku 1984 v počte 253 dni, v kalendárnom roku 1987 v počte štyroch dní, v kalendárnom roku 1988 v počte 22 dní, v kalendárnom roku 1989 pošte 75 dní, v kalendárnom roku 1990 v počte 41 dní, v kalendárnom roku 1991 v počte 334 dní, v kalendárnom roku 1900 52 v počte 186 dní, v kalendárnom roku 1994 v počte 324 dni, v kalendárnom roku 1995 v počte 60 dní, v kalendárnom roku 2000 v počte 115 dní, v kalendárnom roku 2001 v počte 99 dní, v kalendárnom roku 2002 v počte 139 dní patrí jej za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia aj 28,9910. 8. Žalobkyňa v rozhodujúcom období získala 13.846 dní dôchodkového poistenia, čo činí 37,9343 rokov. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období činí priemerný osobný mzdový bod 0,7643. Tento bol následne v súlade s § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. navýšený na 0,8115. 9. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa získala 17.321 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo činí 47,4548 rokov. Aktuálna dôchodková hodnota podľa § 64 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. je k 8. marcu 2023 vo výške 16,4767 eur. Suma starobného dôchodku je teda vo výške 634,50 eur mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (0,8114 x 47,4548 x 16,4767). Táto suma bola následne v zmysle príslušných valorizačných ustanovení § 82 a § 293fzc postupne navýšená na 784,60 eur mesačne od 1. júla 2023. 10. Záverom sa generálny riaditeľ venoval námietke žalobkyne o nezohľadnení celého hrubého zárobku za obdobie od 1. januára 2001 do 16. apríla 2001 v sume 283.882,- Sk, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa oddelenia evidenčných listov žalovanej je na osobnom liste dôchodkového poistenia uvedený hrubý zárobok za toto obdobie v sume 93.808,- Sk právne. Žalobkyňa ku hrubému zárobku predložila iba potvrdenie o zdaniteľnej mzde za rok 2001 a nie výplatné pásky. Zároveň je potrebné uviesť, že pre nárok na dôchodok a určenie jeho sumy je v roku 2001 možné započítať zárobok iba do maximálneho vymeriavacieho základu v daných mesiacoch. II. Správna žaloba 11. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, v ktorej zopakovala námietky obsiahnuté v podanom odvolaní, a teda, že jej nebol zohľadnený rok 1993, kedy bola vedená na úrade práce ako nezamestnaná (o čom priložila potvrdenie), pričom v tom čase za ňu štát platil poistné. Po správnosti by jej mal byť preto rok 1993 zohľadnený ako odpracovaný rok na účely výpočtu sumy starobného dôchodku, keď jej zaň bude určený osobný mzdový bod 0,3. 12. Okrem uvedeného namietla, že ešte v odvolaní žiadala aby jej bol priznaný osobný vymeriavací základ 283 882 ,-Sk od zamestnávateľa D. F., C. za obdobie od 01. januára 2001 do 16. apríla 2001 namiesto 93 808 ,-Sk. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že predložila iba potvrdenie o zdaniteľnej
mzde za rok 2001 avšak výplatné pásky za uvedené obdobie ňou predložené neboli. Pri preštudovaní podmienok predloženia dokladov na priznanie zárobku a výpočet dôchodku nebolo nikde spomenuté, že musí predložiť výplatné pásky. Hodnoverným dokladom je pritom doklad, z ktorého jasne vyplýva, odkedy dokedy trvalo zamestnanie. Môže to byť, napríklad evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, potvrdenie zamestnávateľa, či jeho právneho nástupcu, pričom relevantný doklad žalovanej dodala. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza iba toľko, že pre nárok na dôchodok a určenie jeho sumy možno za rok 2001 započítať zárobok len do výšky maximálneho vymeriavacieho základu v daných mesiacoch. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobkyne 13. Na výzvu správneho súdu ako správne žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v celosti zopakovala skutkový stav ako aj výpočet sumy starobného dôchodku, pričom v reakcii na žalobkyňou prezentované námietky uviedla, že tieto sú nedôvodné. 14. Podľa oznámenia oddelenia evidenčných listov pobočky žalovanej Bratislava je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia v časti od 01. januára 2001 do 16. apríla 2001 vystavený správne. Hrubému zárobku za rok 2001 žalobkyňa predložila len potvrdenie o zdaniteľnej mzde za tento rok. Výplatné pásky za uvedené obdobie žalobkyňou predložené neboli. Zároveň je potrebné uviesť, že pre nárok na dôchodok a určenie jeho sumy v roku 2001 bolo možné započítať zárobok len do výšky maximálneho vymeriavacieho základu v daných mesiacoch. 15. Čo sa týka nezapočítania roku 1993, v ktorom bola žalobkyňa vedená ako nezamestnaná na úrade práce, žalovaná uviedla, že tento jej bol započítaný do obdobia dôchodkového poistenia, no nemožno jej ho započítať ako odpracovaný rok s vymeriavacím základom. 16. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslala žalobkyňa správnemu súdu repliku, ktorej zdôraznila potrebu náležitého zistenia skutkového stavu zo strany žalovanej a posudzovania predbežných otázok potrebných pre meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedla, že užívať dodatočné započítanie obdobia dôchodkového poistenia od 01. marca 2004 do 31. decembra 2014 (t. j. 10 rokov a 10 mesiacov) v rámci odvolacieho konania, preukazuje zlyhanie žalovanej aj v príkrom rozpore s predloženými dokladmi či vykonanými dôkazmi. Žalovaná sa vo vyjadrení ku správnej žalobe nezmienila o tom, že bol žalobkyni jej starobný dôchodok valorizovaný od 01. januára 2024 na sumu 812,90 €, a od 01. januára 2025 jej bol zvýšený na sumu 830 €. 17. Čo sa týka nemožnosti započítania žalobkyňou deklarovaného hrubého zárobku v roku 2001, žalovaná neuviedla maximálny vymeriavací základ v daných mesiacoch ani nepoukázala na právne predpisy, na základe, ktorých konštatovala, že námietka žalobkyne je nedôvodná. Žalobkyňa poukázala na § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého bol osobný vymeriavací základ úhrn vymeriavacích základov občana za daný kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie. Uvedené koliduje s argumentáciou žalovanej. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bol osobný mzdový bod ohraničený hodnotou 3. Navyše, vychádzajúc z informácií uvedených na oficiálnej stránke www.slovensko.sk predložila žalobkyňa k žiadosti o priznanie starobného dôchodku hodnoverný doklad, ktorým je ročné zúčtovanie od zamestnávateľa D. F., C. potvrdzujúce odkedy dokedy toto zamestnanie trvalo, v dôsledku čoho žiada vypočítať dôchodok so zohľadnením zárobku v plnej výške zo sumy 283 882,- Sk. 18. Žalobkyňa zároveň zopakovala, že v roku 1993 bola vedená v evidencii nezamestnaných osôb, pričom v uvedenom období československá socialistická republika uhrádzala dôchodkové zabezpečenie a sociálnu starostlivosť a každého občana, a preto sa toto obdobie perie ako obdobie s vymeriavacím základom za ktoré možno určiť osobný mzdový bod 0,3. Obdobie rokov 1992 a1994 bolo pritom žalobkyni započítané. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 23. júla 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 21. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci priznania nároku žalobkyni na starobný dôchodok podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. vo výške 709,40 eur
od 8. marca 2023, zvýšený od 1. júla 2023 v rámci valorizácie podľa § 82 a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. na sumu 784,60 eur mesačne. 22. Žalobkyňa v žalobe obsiahla celkovo dve kľúčové námietky. Tou prvou je nezohľadnenie obdobia roku 1993 na účely výpočtu sumy starobného dôchodku, kedy bola síce nezamestnaná, ale vedená na úrade práce, a ktorý by jej mal byť zohľadnený ako odpracované obdobie s prislúchajúcim osobným mzdovým bodom 0,3. Okrem uvedeného v rámci druhej námietky žiadala, aby jej bolo zohľadnené obdobie zamestnania u zamestnávateľa D. F., C. od 1. januára 2001 do 16. apríla 2001, za ktorý dosiahla osobný vymeriavací základ 283.882,- Sk, avšak žalovaná jej tento uznala iba vo výške 93.808,- Sk. 23. Správny súd konštatuje, že prvú z uvedených námietok žalobkyňa náznakom obsiahla už v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej, keď žiadala ozrejmiť spôsob výpočtu resp. určenia osobných mzdových bodov (najmä vo vzťahu k roku 1993), pričom generálny riaditeľ v napadnutom rozhodnutí tento demonštroval s odkazom na ustanovenia § 63 ods. 6 a § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., síce po právnej stránke správne, avšak aj v očiach správneho súdu, pre žalobkyňou očividne nie celkom zrozumiteľne. 24. Správny súd preto ozrejmuje, že podľa prechodného ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Zmienený zákon vymedzuje náhradnú dobu, o. i., v § 9 ods. 1 písm. d) ako dobu, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, tak, ako je tomu aj v prípade žalobkyne a sporného obdobia roku 1993. Možno teda ustáliť, že za obdobie roka 1993 je žalobkyňa považovaná za dôchodkovo poistenú. Podľa § 255 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. patrí žalobkyni za toto obdobie, ktoré trvalo celý kalendárny rok, mzdový bod vo výške 0,3. Hoci žalobkyni teda prislúcha osobný mzdový bod v hodnote 0,3 za kalendárny rok 1993, tento nemožno následne zhodnotiť na účely výpočtu sumy starobného dôchodku a to s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. vymedzujúce rozhodné obdobie dôchodkového poistenia, z ktorého sa dôchodok vypočítava. Z uvedeného ustanovenia výslovne vyplýva, že rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku (v prípade žalobkyne to boli roky 1984 až 2022), s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa zároveň vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Inými slovami, zmienené ustanovenie v prípade žalobkyne vylučuje zhodnotenie obdobia roku 1993, ktoré trvalo celý kalendárny rok, počas ktorého žalobkyňa podľa § 255 ods. 3 prvej vety v spojení s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. získala náhradnú dobu s určeným osobným mzdovým bodom 0,3. Žalovaná preto v tomto rozsahu rozhodla správne, pokiaľ žalobkyni obdobie roku 1993 nezohľadnila pri výpočte sumy starobného dôchodku. 25. Čo sa týka druhej námietky, tu správny súd musí prisvedčiť žalobkyni, že generálny riaditeľ jej neposkytol zrozumiteľnú odpoveď, a v zásade sa obmedzil iba na strohé konštatovanie, že táto nie je dôvodná, pretože žalobkyňa nepredložila výplatné pásky za obdobie január až apríl 2021 a zárobok za toto obdobie jej bolo možné zohľadniť iba do výšky maximálneho vymeriavacieho základu za dané mesiace. 26. Z uvedeného konštatovania nie je ani správnemu súdu úplne zrejmé, či generálny riaditeľ žalovanej považoval alebo nepovažoval potvrdenie o zdaniteľnej mzde za obdobie mesiacov január, február, marec, apríl a júl 2021 za relevantný dôkaz, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, alebo nie. V uvedenom potvrdení sa pritom nachádza časť 03 o zaplatenom povinnom poistení, ktoré predstavovalo poistné napríklad o. i. podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, upravujúceho vykonávanie nemocenského poistenia, nemocenského zabezpečenia (ďalej len „nemocenské poistenie“) a dôchodkového zabezpečenia. Pokiaľ toto potvrdenie predložené žalobkyňou nebolo možné považovať za náležitý podklad rozhodnutia resp. dôkaz, bolo potrebné žalobkyni zrozumiteľne vysvetliť, a to aj s poukazom na § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., prečo z neho nemožno vyabstrahovať informácie, ktoré by mohli prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, ale je naopak výslovne potrebné predložiť výplatné pásky. Na druhej strane pôsobí mätúco, pokiaľ sa v osobnom liste dôchodkového poistenia v časti osobného vymeriavacieho základu za obdobie od 1. januára 2001 do 16. apríla 2011 nachádza suma 93.808,- eur, bez bližšieho vysvetlenia, akým spôsobom ku tejto sume žalovaná dospela, keď je táto otázka očividne v konaní medzi účastníkmi sporná. Pre absentujúce dôslednejšie odôvodnenie nie je zrejmé, či bola žalobkyni zohľadnená táto suma ako maximálny vymeriavací základ za uvedené mesiace, alebo žalovaná túto sumu určila iným postupom.
27. V súvislosti s predchádzajúcim odsekom správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (pozri napríklad rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 3/2014 alebo č. R 60/2000), že jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Súdu neprislúcha, aby spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňal, respektíve absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzal svojimi úvahami a vyvodzoval z nich závery, ku ktorým mal dospieť samotný správny orgán. Postup a úvahy správneho orgánu mali byť totiž priamo obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia. Zároveň platí, že odôvodnenie rozhodnutia má byť zrozumiteľné jeho adresátovi a nie orgánu verejnej správy či správnemu súdu. Ak by súd takto postupoval, takáto aktivita by presahovala rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň by neoprávnene zasahovala do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom. 28. Keďže správny súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti správnej žaloby v časti nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia zohľadnenia hrubého zárobku žalobkyne za obdobie od 1. januára 2001 do 16. apríla 2001 iba v sume 93.808,- Sk, namiesto žiadanej sumy 283.882,- Sk, hoci túto výslovnú námietku žalobkyňa obsiahla už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nedostatok dôvodov a vrátil jej vec na ďalšie konanie, resp. vydanie nového rozhodnutia, v ktorom sa s námietkou žalobkyne riadne vysporiada a zrozumiteľne jej odôvodní, či jej zárobok za obdobie možno započítať v plnej výške, a pokiaľ nie, prečo. Zároveň sumu osobného vymeriavacieho základu za uvedené obdobie, z ktorej bude žalovaná podľa osobného listu dôchodkového poistenia pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzať, riadne zdôvodní. 29. Správny súd záverom uvádza, že tzv. valorizačné rozhodnutie žalovanej z 5. decembra 2024, na ktoré poukazuje žalobkyňa v replike, by bolo samostatným predmetom prieskumu iba za predpokladu, že by ho napadla správnou žalobou, čo sa však nestalo. Na uvedené rozhodnutie preto správny súd nemôže prihliadať z dôvodu viazanosti rozhodujúcim stavom v čase vydania napadnutého rozhodnutia podľa § 135 ods. 1 SSP, teda k 23. augustu 2023. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanému v plnom rozsahu. 31. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.